Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118340598
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6118340598.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Z. U., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, X., zastúpený: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého
29, Bratislava proti žalovanému: D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, X., zastúpený:
JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, o zaplatenie 150.000 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.9.2018 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 150.000 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 150.000 eur od 12.9.2018 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť A courier s.r.o., IČO: 45 340 625, so sídlom
Ostravská 1880/1, Trnava (ďalej len "A courier s.r.o."), zastúpená konateľom Z. U. dňa 13.9.2016 zaslala
nesprávne,atonabankovýúčetžalovanéhonamiestonabankovýúčetžalobcu150.000eurprevodomz
bankového účtu spoločnosti A courier s.r.o. Uvedené vyplýva z priloženého výpisu z účtu vedeného v X.
Y..naspoločnosťAcouriers.r.o.,kdebolavykonanáplatba150.000eurnabankovýúčetč.IBANHXXXX

XXXXXXXXXXXXXXXXvedenývS.Y.W.Z.N.,pobočkazahraničnejbanky,ktorýpatrípodľavlastných
zistení a predchádzajúcej komunikácie žalobcu so žalovaným, práve žalovanému. Spoločnosť A courier
s.r.o. zastúpená konateľom Z. U. tak bez právneho titulu plnila na účet žalovaného, ktorý tak v zmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka získal majetkový prospech bez právneho dôvodu od uvedenej
spoločnosti. Žalovaný sa teda bezdôvodne obohatil na úkor spoločnostM. zastúpená konateľom Z.
U. dňa 3.10.2016 postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, ktorý sa tak stal veriteľom
žalovaného z vyššie uvedenej pohľadávky. Listom zo dňa 14.7.2017 oslovil právny zástupca žalobcu

žalovaného s návrhom mimosúdneho rokovania o urovnaní nároku žalobcu. Žalovaný sa s právnym
zástupcom žalobcu stretol, avšak dohodu so žalobcom odmietol. Žalobca je tak veriteľom žalovaného,
ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor pôvodného veriteľa z pohľadávky - spoločnosti A courier s.r.o.
Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu, t.j. od. 12.9.2018 do zaplatenia. Žalobca ako dôkazy označil a predložil výpis u
účtu, návrh na mimosúdne rokovanie a podací lístok, doručenku, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo
dňa 03.10.2016.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, čím vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Proti platobnému rozkazu
podal žalovaný včas odpor v ktorom uviedol, že výslovne popiera všetky žalobcove tvrdenia. K realizácii
údajnej mylnej platby došlo dňa 13.09.2016. V prípade, ak dôjde k mylnému poukázaniu peňažnýchprostriedkov v prospech tretej osoby a to prevodom z účtu na účet, tak každý laik a nieto ešte
obchodná spoločnosť, ktorá má účtovníka, by rozhodne neodkladne ako prvé kontaktovala svoju banku
so žiadosťou o vrátenie platby. Je ťažko uveriteľné, že by spoločnosť A courier s.r.o. bezodkladne

neriešila vrátenie tak vysokej sumy, akou nepochybne 150.000 eur je. Žalobca nepreukázal, že by on
resp. jeho právny predchodca bezodkladne po zistení mylnej platby kontaktoval banku so žiadosťou
o jej vrátenie. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku údajne dňa 03.10.2016 na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky t.j. len cca 2 týždne po dni vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukazuje
na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bola spoločnosť A courier s.r.o. povinná

bezodkladne oznámiť postúpenie pohľadávky. Žalobca však nepreukázal, že by jeho právny predchodca
oznámil postúpenie pohľadávky. Žalovanému postúpenie pohľadávky nebolo relevantným spôsobom
oznámené až do momentu doručenia platobného rozkazu. Je ťažko uveriteľné, aby žalobca alebo jeho
právny predchodca bezodkladne fakticky neriešili vrátenie údajného bezdôvodného obohatenia, ale
namiesto toho vykonávali formálne úkony o postupovaní pohľadávky. Napriek tomu, že žalobca údajne
nadobudol žalovanú pohľadávku dňa 03.10.2016, až do 14.7.2017 t.j. 10 mesiacov od nadobudnutia

pohľadávky, žalovaného žiadnym spôsobom nekontaktoval. Suma 150.000 eur poukázaná 13.09.2016
na účet žalovaného patrila de facto žalobcovi, preto je viac než zarážajúce, že žalobcovi ako fyzickej
osobe táto suma 10 mesiacov nechýbala, nehovoriac o tom, že žaloba bola podaná deň pred uplynutím
premlčacej doby. Žalobca teda kontaktoval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu až
listom z 14.07.2017 označeným ako "Návrh na mimosúdne rokovanie vo veci pohľadávky voči Vašej

osobe". Tento dokument je však s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ neurčitý, pretože v ňom nie
je špecifikovaná pohľadávka a z toho dôvodu je absolútne neplatný. V listine z 14.07.2016 nie je
uvedená špecifikácia pohľadávky, pričom v zmysle ustálenej súdnej a právnej praxe je pohľadávka
špecifikovaná okrem iného aj titulom jej vzniku (napr. bezdôvodné obohatenie). Samotná zmluva o
postúpení pohľadávky nie je titulom vzniku pohľadávky, ale len nadobúdacím titulom už vzniknutej

pohľadávky. K listu z 14.07.2017 treba tiež dodať, že pokiaľ nebolo postúpenie pohľadávky oznámené
podľa § 526 ods. 1 prvá veta OZ postupcom, čo rozhodne nebolo, potom platí ust. § 526 ods. 1 druhá
veta OZ, podľa ktorej sa musí postupník (t.j. žalobca) voči dlžníkovi legitimovať predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky, pokiaľ chce od dlžníka požadovať splnenie z postúpenej pohľadávky. Ibaže
žalobcažalovanémuaždomomentudoručeniažalobyt.j.do12.11.2018zmluvuopostúpenípohľadávky

nepredložil. Všetky vyššie uvedené skutočnosti a najmä dátumy nadobudnú svoj skutočný význam po
zistení, že spoločnosť A courier s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 20.01.2017, pričom
jej právny nástupca bola spoločnosť ULTIMEX advertising, s.r.o., táto bola vymazaná z obchodného
registra 08.03.2017 a jej právnym nástupcom bola spoločnosť ALEXANDRA & BV, s.r.o. ktorá bola
vymazaná z obchodného registra 11.04.2018 a jej právnym nástupcom je spoločnosť Eurotransfer, spol.

s.r.o. Vzhľadom na uvedené je dôvodné usudzovať, že zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne
uzatvorenáažvčase,kedyvôbecpoprvýkrátbolžalovanýkontaktovaný(hocajnezrozumiteľnýmateda
absolútne neplatným listom z 14.07.2017) a teda v čase, kedy spoločnosť A courier s.r.o. ako subjekt
práva neexistovala a teda zmluva o postúpení pohľadávky je pre nedostatok vôle postupcu absolútne
neplatná s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Spoločnosť A courier s.r.o. nemala odkiaľ poznať číslo

bankovéhoúčtužalovaného,ibažebyjejbolooznámenéprávezaúčelompoukázaniasumy150.000eur.
Jeskutočneťažkouveriteľné,abyspoločnosťAcouriers.r.o.zastúpenážalobcomakokonateľomposlala
150.000 eur na nejaký účet bez toho, aby si poriadne skontrolovala, či účet v prevodnom príkaze je
skutočne tým účtom, na ktorý chce skutočne peniaze poslať. Uvedené je o to neuveriteľnejšie, že konateľ
spoločnostiAcouriers.r.o.ažalobcajetáistáosobaatedasisvoječísloúčtupoznáavenujeplatobnému

príkazu o to väčšiu pozornosť. Vyššie uvedené potom už len podčiarkuje fakt, že žalobca (okrem jedného
listu z 14.07.2017) nevykonal žiadny relevantný úkon k vráteniu žalovanej sumy a to až do okamihu
podania žaloby. Žalovaný poukazuje na žalobcom predložený bankový výpis spoločnosti A courier s.r.o.
a v ňom položky: a) Prijatá platba 07.09.2016 vo výške 150.000 eur od Výroba kameňa a pieskov spol.
s r.o., b) Prijatá platba 16.09.2016 vo výške 500.000 eur od Výroba kameňa a pieskov spol. s r.o. Nie je

náhoda, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Výroba kameňa a pieskov spol.
s r.o., ktorá poukázala spoločnosti A courier s.r.o. celkovo 650.000 eur v jednom a tom istom mesiaci,
v ktorom došlo k údajnému bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, ako
mohlo dôjsť k takej fatálnej zámene bankového čísla žalobcu s bankovým číslom žalovaného a odkiaľ
vôbec a za akým účelom získal žalobca resp. jeho právny predchodca číslo bankového účtu žalovaného,

považuježalovanývšetkyžalobcovetvrdeniazanepravdivéaúčelové.Rozhodnenieomylompoukázala
spoločnosť A courier s.r.o. sumu 150.000 eur žalovanému, spoločnosť A courier s.r.o. ako predávajúci
uzatvorila dňa 18.08.2016 kúpnu zmluvu so spoločnosťou Výroba kameňa a pieskov spol. s r.o., Buková
91910, IČO: 34 137009 (ďalej len ,,VKP s.r.o.") ako kupujúcim, na základe ktorej spoločnosť VKP s.r.o.nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor
pre k.ú. X. (ďalej len "nehnuteľnosti") a zaviazala sa zaplatiť kúpnu cenu 650.000 eur. Žalovaný je
jediným spoločníkom a konateľom VKP s.r.o. Ibaže spoločnosť A courier s.r.o. nadobudla nehnuteľnosti

od spoločnosti TRANS TAH, s.r.o., Mladoboleslavská 1, Pezinok, IČO: 35 721 456 (ďalej len "TRANS
TAH, s.r.o.") za kúpnu cenu 320.000 eur a to kúpnou zmluvou z 30.04.2015. Spoločnosť A courier s.r.o.
kúpila nehnuteľnosť v roku 2015 za 320.000 eur a následne o rok ju predala spoločnosti VKP s.r.o.
za sumu 650.000 eur, t.j. A courier s.r.o. produkovala v tejto súvislosti zisk 330.000 eur. Ibaže v tomto
prípade nešlo o náhodnú šikovnosť spoločnosti A courier s.r.o. Keďže sestra konateľa spoločnosti

TRANS TAH, s.r.o. mala dlh voči žalovanému vo výške 150.000 eur, oslovil M.. N. L., nar. XX.XX.XXXX,
Z.XXX,E.:XXXXX(oteckonateľaTRANSTAH,s.r.o.ajehosestry)svojhopriateľa-konateľaVKPs.r.o.,
či by nekúpil nehnuteľnosť. Po vzájomnej dohode medzi M.. N. L., spoločnosťou VKP s.r.o., žalovaným
ako fyzickou osobou, spoločnosťou A courier s.r.o. a dcérou M.. N. L. - Y.. X. L. bolo dohodnuté, že
spoločnosť VKP s.r.o. kúpi nehnuteľnosť za 650.000 eur s tým, že A courier s.r.o. pristupuje k záväzku
Y.. X. L. zaplatiť žalovanému dlžnú sumu 150.000 eur. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na bankový

výpis predložený žalobcom, že 07.09.2016 zaslala spoločnosť VKP s.r.o. spoločnosti A courier s.r.o.
sumu 150.000 eur a už 13.09.2016 (t.j. o 6 dní!) poukázala A courier s.r.o. sumu 150.000 eur na účet
žalovaného. Tieto bankové prevody potvrdzujú vyššie uvedené dojednanie o pristúpení A courier s.r.o. k
záväzku Y.. X. L. voči žalovanému. Na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie tak, ako to
uvádza žalobca, preto na strane žalobcu je dôvodné usudzovať na zjavné zneužitie práva, ktoré podľa

čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu a žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný ako dôkazy označil
výpisy z Obchodného registra spoločnosti A courier s.r.o., ULTIMEX advertising, s.r.o., ALEXANDRA &
BV,s.r.o.,Výrobakameňaapieskovspol.sr.o.,Kúpnuzmluvuz18.08.2016,Kúpnuzmluvuz30.04.2015
a navrhol výsluch Y.. X. L. a M.. N. L..

3. Žalobca v replike uviedol, že v plnom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného, ktoré úmyselne odvádzajú
pozornosť od základných skutočností. Žalobca nepopiera, že prijal od spoločnosti A courier s.r.o.
peňažnú čiastku vo výške 150.000 eur, pričom na jej prijatie a ponechanie si neexistuje žiaden právny
titul, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Túto pohľadávku previedla spoločnosť A courier s.r.o.
na žalobcu, ktorý bol zároveň aj jej konateľom, čo však predchádzalo skutočnosti, že spoločnosť A

courier s.r.o. neskôr bola zlúčená s inou spoločnosťou, ktorá ju prevzala. Pôvodný veriteľ - spoločnosť
A courier s.r.o., resp. jej konateľ (žalobca) v danom čase nemali za vhodné vymáhať túto čiastku od
žalovaného. Spoločnosť A courier s.r.o. neoznámila v postavení postupcu v zmysle ust. § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky, v takom prípade je povinný
postupník, teda v tomto prípade žalobca sa preukazovať zmluvou, zároveň by mal dlžník, teda žalovaný

možnosť plniť aj pôvodnému veriteľovi - postupcovi, čo však nikdy neurobil. Postačuje, že sa postupník v
postavení žalobcu preukáže dlžníkovi v postavení žalovaného pri podaní žaloby. Žalovaný na výzvu od
právneho zástupcu žalobcu nereagoval úhradou pohľadávky alebo snahou docieliť dohodu o jej úhrade.
Pohľadávka žalobcu vznikla titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor spoločnosti A
courier s.r.o., ktorá previedla 150.000 eur na bankový účet žalovaného (žalovaný nepopiera prijatie tejto

čiastky) a následne žalobca nadobudol túto pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky. Skutkové
tvrdenia žalovaného k následným pohybom vo vzťahu k spoločnosti A courier s.r.o. a jej právnym
nástupcom nemajú žiaden právny význam pre toto konanie a žalovaný sa snaží iba dohadmi a dojmami
vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobcu. Ak žalovaný uvádza na svoju obranu, že žalovaný mal údajne prijať
od spoločnosti A courier s.r.o. žalovanú istinu titulom úhrady záväzku Y.. X. L., mal by existenciu

takéhoto záväzku preukázať titulom vzniku záväzku a samotným údajným dojednaním medzi žalovaným
a spoločnosťou A courier s.r.o., keďže tu zákon vyžaduje písomnú formu a žalobca aj ako bývalý konateľ
spoločnosť A courier s.r.o. popiera, že by kedykoľvek dohodol plnenie záväzku Y. voči žalovanému.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca resp. spoločnosť A Courier s.r.o. nemali odkiaľ poznať číslo

bankového účtu žalovaného s výnimkou prípadu, že im bolo poskytnuté práve za účelom poukázania
sumy 150.000 eur. Za daných okolností potom rozhodne nie je „jednoznačné“, že žalobca z titulu
funkcie konateľa A Courier s.r.o. zaslal 150.000 eur „omylom“ na účet žalovaného. Žalobca z titulu
funkcie konateľa A Courier s.r.o. údajne chcel previesť 150.000 eur na svoj vlastný účet t.j. účet,
ktorý nepochybne dobre poznal a vzhľadom na objem zasielaných finančných prostriedkov by si

správnosť čísla niekoľko krát skontroloval, potom je dôvodné považovať tvrdenia žalobcu minimálne
za zavádzajúce. Žalobca uvádza, že spoločnosť A Courier s.r.o. ako postupca neoznámila žalovanému
postúpenie žalovanej pohľadávky a v čase údajného vzniku bezdôvodného obohatenia ani nemala za
vhodné vymáhať túto pohľadávku od žalovaného. Žalovaný poukázal na 526 ods. 1 OZ podľa ktoréhopostúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Tvrdenie
žalobcu, že A Courier s.r.o. neoznámila postúpenie pohľadávky (čo je podľa neho zanedbateľné, keďže
postačuje, ak sa žalovaný o postúpení dozvedel z podanej žaloby), za daných okolností neobstojí,

pretože vzhľadom na všetky okolnosti je dôvodné usudzovať, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola
skutočne vytvorená až v čase, kedy spoločnosť A Courier s.r.o. už bola vymazaná z obchodného
registra a teda nemala právnu subjektivitu a teda ide o nulitný právny úkon. Vyššie uvedené dôvodné
pochybnosti o tvrdeniach žalobcu podporuje aj jeho ďalšie neuveriteľné tvrdenie, že žalobcovi 2 roky
nechýbalo 150.000 eur a nemal potrebu ich vymáhať od tretej osoby (žalovaného). K tvrdeniu žalobcu,

že žalovaný na jeho list z 14.07.2017 žiadnym spôsobom nereagoval, žalovaný uviedol, že tento list bol
tak nezrozumiteľný (a teda ako právny úkon neplatný), že žalovaný nemal dôvod naň reagovať, najmä
ak neevidoval žiadny záväzok voči žalobcovi a ani spoločnosti A Courier s.r.o. K tvrdeniu žalobcu, že
zmluva o pristúpení k záväzku medzi žalovaným a spoločnosťou A Courier s.r.o. musí mať písomnú
formu, žalovaný uviedol, že zmluva o pristúpení k záväzku bola uzatvorená podľa § 534 OZ; nie podľa
§ 533 OZ. Zmluva o pristúpení k záväzku podľa § 534 OZ nemusí mať písomnú formu. Vzhľadom na

to, že žalobca nevie vysvetliť, ako mohlo dôjsť k takému fatálnemu omylu, že ako konateľ spoločnosti
A Courier s.r.o. hoci chcel poslať 150.000 eur na svoj vlastný účet, poslal „omylom“ túto sumu na účet
tretej osoby, pričom nemal žiadny dôvod tento účet poznať, a vzhľadom na to, spoločnosť A Courier
s.r.o. nevykonala žiadne kroky k vydaniu údajného bezdôvodného obohatenia vo výške 150.000 eur,
dokonca podľa tvrdení žalobcu obsiahnutých v replike ani „nemali za potrebné túto sumu vymáhať“, že

ani samotnému žalobcovi zjavne 150.000 eur dva roky nechýbalo, pričom 150.000 eur je dosť vysoká
suma na to, aby ten, kto takúto sumu údajne omylom poukáže v prospech účtu tretej osoby, bezodkladne
vykonal kroky k ich vráteniu, keď prvá zmienka o postúpení spornej pohľadávky je z 14.07.2017 (návrh
na mimosúdne rokovanie vo veci pohľadávky), je zrejmé, že žalobca z titulu funkcie konateľa A Courier
s.r.o. presne vedel, že sumu 150.000 eur posiela na účet žalovaného a presne vedel z akého titulu t.j.

150.000 eur poslal na účet žalovaného vedome a zámerne. Je teda zrejmé, že na strane žalovaného
nevzniklo bezdôvodné obohatenie a že žalobca uplatňuje neexistentnú pohľadávku (t.j. pohľadávku,
ktorú nebolo možné postúpiť). Navyše je viac než dôvodné sa domnievať, že zmluva o postúpení
pohľadávky nevznikla v čase tak, ako uvádza žalobca (t.j. 03.10.2016), ale vznikla až v júli 2017 t.j. v
čase, kedy žalobca (hoc aj neplatne) po prvý krát kontaktoval žalovaného listom z 14.07.2017 a teda v

čase, kedy spoločnosť A Courier s.r.o. už bola vymazaná z obchodného registra a teda nemala právnu
subjektivitu.Žalobcovedôkaznébremenoniejeplnevyčerpanépredloženímbankovéhovýpisuazmluvy
o postúpení pohľadávok tak, ako sa to zjavne mylne žalobca domnieva.

5. Žalobca k duplike uviedol, že vo svojom vyjadrení k odporu okrem iného uviedol, že, žalovaný

nepopiera prijatie čiastky 150.000 eur, na prijatie predmetnej sumy zo strany žalovaného neexistoval
právny titul (žalovaný doposiaľ nepreukázal opak) a teda došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu, po postúpení pohľadávky na žalobcu došlo k zlúčeniu postupcu s inou spoločnosťou, z
dôvodu neoznámenia postúpenia zo strany postupcu mal žalovaný možnosť naďalej plniť postupcovi, čo
však neurobil, postupník sa preukázal dlžníkovi pri podaní žaloby. Pri postúpení pohľadávky dochádza

k zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu na strane veriteľa. Táto zmena sa právneho
postavenia dlžníka priamo netýka a nemôže mať vplyv na rozsah jeho povinnosti splniť dlh. Vo vzťahu
voči dlžníkovi z prípadného porušenia povinnosti postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky
nevyplývajú žiadne právne následky. Dlžník zo skutočnosti, že nebol včas o postúpení pohľadávky
informovaný,nemôžezískaťžiadnuvýhodu.Dotejdoby,nežsapostúpeniepohľadávkydlžníkovioznámi

alebo preukáže, je dlžník aj naďalej oprávnený i povinný splniť dlh postupcovi ako pôvodnému veriteľovi.
Žalobcovi nie je zrejmé, aké všetky okolnosti zakladajú dôvodnosť záveru, že Zmluva o postúpení
pohľadávky bola pohľadávky bola uzatvorená až v čase výzvy právneho zástupcu (t.j. 14.7.2017). Tento
záverjeničímnepodloženoudomnienkoužalovaného.Skutočnosť,žežalovanýnedoložilžiadnuZmluvu
o pristúpení k záväzku ani iný dôkaz, ktorý by dosvedčoval tvrdenie žalovaného o právnom dôvode

plnenia spočívajúcom v pristúpení žalobcu k záväzku pani Y.. X. L., podľa žalobcu jasne svedčí o tom, že
tvrdenia žalovaného sú vykonštruované a účelové v snahe vymyslieť akýkoľvek právny dôvod, ktorým
by sa žalovaný vyhol povinnosti vrátiť plnenie z bezdôvodného obohatenia.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka M.. N. L., oboznámením s obsahom listinných

dôkazov a to výpisom u účtu spoločnosti A courier s.r.o. z 30.9.2016, návrhom na mimosúdne rokovanie
zo 14.7.2017 a podacím lístkom, doručenkou, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2016,
výpisom z Obchodného registra spoločnosti A courier s.r.o., ULTIMEX advertising, s.r.o., ALEXANDRA
& BV, s.r.o., Donells, spol. s.r.o., NEED NO DRAMA s.r.o., RK STEEL s.r.o., Scheria Publishings.r.o., SIRI group s.r.o., Výroba kameňa a pieskov spol. s r.o., Kúpnou zmluvu z 18.08.2016, Kúpnou
zmluvu z 30.04.2015, výpisom z centrálneho registra exekúcii, zoznamom dlžníkov Sociálnej poisťovne,
zoznamom dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., čestným prehlásením Y... X. L. zo dňa

04.02.2020, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby a písomných vyjadrení.
S.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol žalobca, urobila nesprávne platbu na účet žalovaného, čo
si konateľ všimol neskoršie, ale postúpil pohľadávku na žalobcu, keďže si vyporiadaval pohľadávky a

záväzky voči spoločnosti. Následne žalovaného oslovili predsúdnou výzvou, raz sa stretli, ale žalovaný
odmietol plnenie, preto podali žalobu, keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Protistrana sama
potvrdila prijatie týchto prostriedkov, ale snaží sa tieto prostriedky zlegalizovať iným právnym dôvodom.
V súčasnosti sa právny zástupca žalobcu nevie vyjadriť, či zmluvu o postúpení pohľadávky pripravoval
on. Ak by ju aj pripravoval iný advokát, je otázne, či sa môže vyjadriť k tomu, kedy dokument vyhotovoval
z dôvodu zachovania advokátskeho tajomstva. K samotnému postúpeniu pohľadávky zástupca uviedol,

že zákon nespája s neoznámením postúpenia pohľadávky neplatnosť postúpenia pohľadávky, ale
iba možnosť plnenia pôvodnému veriteľovi. Aj keď nebolo oznámené postúpenie pohľadávky, je toto
minimálne oznámené dňom doručenia žaloby protistrane.

8. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca preukázal svoj nárok voči

žalovanému. Žalobca preukázal, že nadobudol pohľadávku a že pohľadávku drží voči žalovanému.
Žalovaný sám nepoprel, že by prostriedky obdržal. Obrana žalovaného je vykonštruovaná, pričom
žalobca, ktorý nepoznal pani Y.. X. L. a ani ona jeho, ako potvrdil jej otec na pojednávaní, mal pristúpiť k
jej záväzku ústne bez akejkoľvek písomnej dohody, pričom žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom,
že by mal pohľadávku voči Y.. X. L. vo výške 150.000 eur a taktiež je na zamyslenie, prečo mal žalovaný

požičiavať pani X. L., ak takéto prostriedky potrebovala firma a nie ona.

9. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že poukázanie sumy na účet žalovaného považuje stále
za omylnú platbu, toto nebolo v jeho úmysle. Vyrovnanie dlhu pani Y.. L., ktorú ani osobne nepozná
a nikdy ju ani nevidel, je vyfabulované, bol to niekoho nápad nejako sa očistiť od plnenia. Nie je

nezákonné pohľadávku postúpiť súkromnej osobe z firmy. E. N. L. st. žalobca pozná, nemá s ním
ani s jeho dcérou žiadnu dohodu takéhoto charakteru. Bankové účty mal žalobca vedené v X. banke.
Na otázku, ako by vysvetlil, ako mohlo dôjsť k takej fatálnej chybe, keď posielal peniaze sám sebe
na účet, ktorý mal poznať, minimálne označenie banky, keď účet má vedený v X. banke, ale údajne
omylom poslal peniaze dA. žalobca uviedol, že momentálne vlastní štyri firmy, t.j. osem bankových

účtov a vyhlasuje, že nepozná ani jedno číslo účtu, vždy si to pozerá v telefóne, alebo to má uložené.
Žalobca nevie, či v tom čase mal len jeden účet v X. banke, musel by to pozrieť. Finančné prostriedky
mala spoločnosť A courier poslať žalobcovi ako fyzickej osobe na základe pôžičky firme. Žalobca
ako fyzická osoba požičiava peniaze jeho firme, takže si vracal pôžičku. Momentálne žalobca nevie
zdokladovať, že firme požičal sumu 150.000 eur, lebo už nie je majiteľom tej firmy. Účtovníctvo firmy

viedol v tom čase, Pán D. z firmy Asken, s.r.o., vedie mu účtovníctvo aj teraz. So žalovaným sa žalobca
pozná odvtedy, čo kupoval nehnuteľnosť. Súkromné číslo účtu žalovaného musel žalovaný žalobcovi
poskytnúť nejakým spôsobom. Na papierikoch má žalobca tak veľa vecí, že sa mu to pomiešalo a
dopadlo to týmto spôsobom. Žalobca neriešil so žalovaným ako fyzickou osobou nejaké iné záležitosti
okrem kúpy nehnuteľnosti, ktorú kupovala obchodná spoločnosť žalovaného od spoločnosti A courier.

Ku skutočnosti, prečo by žalobca mal disponovať súkromným účtom žalovaného, žalobca uviedol, že
mu mali vtedy prísť peniaze za kúpu tej nehnuteľnosti, takže to číslo účtu mu dal nejakým spôsobom
žalovaný, asi nejakým nedorozumením mu dal obidve čísla účtov. Žalobcovi chýbalo 150.000 eur a rieši
to týmto spôsobom. Po odoslaní tejto platby si až neskoršie uvedomil, že poslal omylom túto platbu, bol
vtedy pracovne v Z. a v P., časový horizont určiť nevie. Nevie, či to mohlo byť viac ako dva týždne. Príkaz

na prevod finančných prostriedkov zadával žalobca osobne. Žalobca nekontroloval, či mu prostriedky
prišli na účet, nemá to vo zvyku ani teraz. Na otázku, aké kroky žalobca podnikol po tom, ako zistil, že
omylom poslal peniaze na účet tretej osoby, žalobca uviedol, že išla písomná výzva a bolo aj osobné
stretnutie s jeho právnikom. Žalobca si nespomína, ako identifikoval účet žalovaného, ani ako spároval
účet v S. s osobou žalovaného. Žalobca si nespomína, ako dokázal označiť žalovaného ako osobu,

na ktorej účet poslal sumu 150.000 eur. Zmluvu o postúpení pohľadávky z 3.10.2016 mu vytvoril jeho
právny zástupca, myslí si, že mu ju doručil osobne, lebo sa s právnikmi stretáva osobne. Nie je si istý,
či tú zmluvu robil pán D. alebo pán D., žalobca má viacej právnikov. Na otázku, prečo žalobca čakal tak
dlho s nejakými krokmi, keď výzva je zo 14.7.2017, žalobca uviedol, že nemal čas.10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých doterajších
vyjadreniach. Žalobca, resp. jeho právny predchodca veľmi dobre vedel, čo plní v prospech žalovaného,

na základe akého právneho titulu, preto žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Považuje to
za zneužitie práva a za pokus obohatiť sa na úkor žalovaného. Žalobca doposiaľ žiadnym relevantným
spôsobom nereagoval na argumentáciu žalovaného, svoj nárok opiera výlučne o predložený bankový
výpis, pričom podľa ustálenej súdnej a právnej praxe ani v tomto prípade nedochádza a nemôže
dochádzaťkprenosudôkaznéhobremenazožalobcunažalovanéhotýmspôsobom,žežalobcapredloží

bankový výpis a žalovaný musí komplikovaným spôsobom preukazovať, že žalobca presne vedel aké
plnenie a z akého dôvodu poskytuje. Žalobcove dôkazné bremeno nie je vyčerpané úplne. Nie je žiadny
racionálny dôvod a s poukazom na osobnosť a osobu žalovaného výslovne popiera možnosť, že by
žalovaný poskytol svoje súkromné číslo bankového účtu tretej osobe zjavne bez právneho dôvodu,
navyše keď samotný žalobca potvrdil, že so žalovaným ako fyzickou osobou nebol v žiadnom právnom
vzťahu. Žalovaný má dôvodnú pochybnosť o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky bola vytvorená

dňa 3.10.2016. Žalovaný žiada, aby žalobca oznámil, kto túto zmluvu vyhotovoval, chce preukázať,
kedy bol tento dokument vytvorený. Nemyslí si, že ak dokument vyhotovoval právny zástupca, tento
by opomenul elementárne ustanovenie o oznámení postúpenia pohľadávky. Nespôsobuje to síce
neplatnosť postúpenia, ale je dôvodná obava, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé a že zmluva bola
vytvorená až po tom, ako spoločnosť A courier zanikla a mohlo to byť v čase, kedy bola zaslaná

predžalobná výzva, ktorú považuje žalovaný za neurčitú. Pokiaľ túto výzvu posielal žalobca ako
fyzická osoba, bol povinný k takejto výzve pripojiť zmluvu o postúpení pohľadávky, lebo musí nielen
oznámiť, ale aj preukázať postúpenie pohľadávky. Hoci sa celý chronologický sled javí ako platný,
má toľko vád, že žalovaný má za to, že tento spor je vykonštruovaný a jedná sa o pokus využiť
bankový výpis na bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. Podľa ustálenej judikatúry platí, že o

bezdôvodné obohatenie ide len vtedy, ak žalobca nevie, čo plní, teda ak by žalobca vedel, čo plní,
hoci aj bez právneho dôvodu, čo zástupkyňa netvrdí, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, nejde
o bezdôvodné obohatenie. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o pristúpení k záväzku
nemá písomnú formu, žalovaný poukazuje na § 455 Občianskeho zákonníka, že pokiaľ by bol aj právny
úkon neplatný pre nedostatok formy, nejde o bezdôvodné obohatenie, je to negatívne vymedzenie

bezdôvodného obohatenia. Žalovaný si s odstupom času presne všetky detaily nepamätá. Jediná
drobnosť, nezrovnalosť je, že nie pani L. osobne dojednala pristúpenie k záväzku, ale bola zastúpená
jej otcom, ktorý konal v jej mene a na jej účet. Žalobca na poslednom pojednávaní vytváral dojem, že
nevie koľko má obchodných spoločností a účtov, že ich má veľa a je nesmierne vyťažený. Tieto tvrdenia
chce žalovaný vyvrátiť. Žalobca bol v rozhodnom období spoločníkom a konateľom jedinej spoločnosti

A courier s.r.o., v súčasnosti je konateľom viacerých spoločností. Žalobca uvádzal, že mal množstvo
finančných prostriedkov, ktoré mohol požičiavať svojej obchodnej spoločnosti a v zásade, že mu dva
roky nechýbali. Tieto tvrdenia nezakladajú na pravde, žalobca buď nemal finančné prostriedky a jeho
tvrdenia sú klamstvom, alebo sa priznal k poškodzovaniu veriteľa, pretože podľa lustrácie v Centrálnom
registri exekúcií mal žalobca v rozhodnom období viac ako 20 exekúcií, mal dlhy v sociálnej aj zdravotnej

poisťovni.

11. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnej záverečnej reči uviedla, že žalovaný poukazuje na dva
základné právne problémy a to že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a že si uplatňuje neexitujúci
nárok. Žalobca údajne nadobudol žalovanú pohľadávku titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky údajne

uzatvorenej dňa 03.10.2016 medzi spoločnosťou A courier s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom. Spoločnosť Acourier zanikla 20.01.2017. Žalobca na pojednávaní 12.11.2019 vyhlásil,
že mu zmluvu vypracoval advokát. Ak zmluvu o postúpení pohľadávky vyhotovuje advokát, vzhľadom
na odborné znalosti je založená vyvrátiteľná domnienka, že pozná elementárne ustanovenia § 526
ods. 1.OZ o postúpení pohľadávky. Keďže žalobca nepreukázal splnenie tejto zákonnej povinnosti,

pričom je dôvodné predpokladať, že advokát by takúto elementárnu povinnosť neopomenul, je dôvodné
usudzovať, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzatvorená 03.10.2016 tak, ako je datovaná, ale
až niekedy v období, kedy žalobca po prvý krát kontaktoval žalovaného t.j. v polovici roku 2017. Uvedené
potvrdzuje aj reakcia žalobcu resp. právneho zástupcu na pojednávaní 12.11.2019, kedy na vyjadrenie
žalovaného, že bude žiadať odbornú analýzu elektronického dokumentu, ktorého obsahom je sporná

zmluva o postúpení pohľadávky a to konkrétne o posúdenie dátumu vzniku tohto dokumentu, právny
zástupca reagoval obranou o povinnosti mlčanlivosti. Pokiaľ teda bol dôkaz a tvrdenia žalobcu dôvodne
spochybnené, je povinnosťou žalobcu tieto pochybnosti vyvrátiť. Pokiaľ by boli tvrdenia žalobcu pravdivé
a dokument by skutočne vznikol 03.10.2016, sám by mal vehementne predložiť dôkaz, ktorý by vyvrátilvšetky pochybnosti. Ibaže reakcia žalobcu bola presne opačná; žalobca sa snažil vyhnúť predloženiu
takéhoto dokumentu s poukazom na povinnosť mlčanlivosti. Uvedený postoj žalobcu len podčiarkuje
dôvodnú pochybnosť o tom, či predkladaný dôkaz skutočne vznikol 03.10.2016. Jednoznačný dôkaz o

tom, že Zmluva o postúpení pohľadávky nebola vyhotovená 03.10.2016, ale až v júli 2017, je obsiahnutá
priamo vo výpovedi žalobcu, ktorý na jednoznačnú otázku právneho zástupcu žalovaného ,,Aké kroky
podnikol žalobca po tom, ako sa dozvedel, že poslal omylom peniaze na účet tretej osoby" odpovedal:
Išla písomná výzva a bolo aj stretnutie s mojim právnikom". Žalobca teda zistil, že omylom poslal peniaze
až v júli 2017 a teda až v júli 2017 sa dozvedel, že údajne existuje nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Nemohol teda 03.10.2016 postúpiť pohľadávku, o ktorej ani len netušil, že existuje. Tiež je
tu ďalší dosť zásadný časový problém - bankový výpis je z 30.09.2016 (piatok), takže vygenerovaný
mohol byť najskôr 01.10.2016 (sobota), no a zmluva o postúpení pohľadávky je datovaná 03.10.2016
(pondelok). Ibaže v Zmluve je kompletná identifikácia žalovaného vrátane jeho rodného čísla. Vzhľadom
na to, že žalobca ani jeho právny zástupca nemali žiadnu šancu za jeden deň (nedeľu) identifikovať
majiteľa účtu, na ktorý údajne omylom poslali peniaze, nemohla zmluva objektívne vzniknúť 03.10.2016

s tými podrobnými údajmi, ktoré obsahuje. Žalobca navyše sám potvrdil, že si údajne mylnú platbu
nevšimol, lebo jednak to nekontroloval, lebo to nemal vo zvyku, jednak bol veľmi zaneprázdnený a nemal
čas, lebo bol v tom čase v Rusku a v Nemecku a teda sám potvrdil, že nebol priestor na to, aby získal
údaje o majiteľovi účtu v UNCB. Aj táto logická a faktická skutočnosť vyvracia tvrdenia žalobcu o tom,
že zmluva bola uzatvorená 03.10.2016. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, nevyvrátil dôvodné pochybnosti ohľadne toho, že Zmluva o PP skutočne vznikla 03.10.2016;
dokonca sa tomuto preukázaniu vehementne bránil, čo potom nasvedčuje, že dátum uvedený v zmluve
je v rozpore so skutočnosťou. Vzhľadom na všetky vady a pochybnosti ohľadne procesu údajného
postúpenia pohľadávky, vzhľadom na všetky okolnosti a ich vzájomné súvislosti má žalovaný za to, že
súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky datovaná 03.10.2016 bola vyhotovená v polovici roka

2017, a to po zániku spoločnosti Acourier t.j. postupcu, a teda je potrebné uvedenú zmluvu považovať
za nulitný právny úkon, pretože postupca nemal v čase vzniku úkonu právnu subjektivitu. Z uvedeného
dôvodu nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej výpovede
žalobcu.

12. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči poukázala na to, že žalobca na pojednávaní
12.11.2019 uviedol, že ako fyzická osoba požičiava peniaze svojej firme, ibaže nevie preukázať, že
spoločnosti Acourier sumu 150.000 eur skutočne požičal s výhovorkou, že mu firma už nepatrí. Táto
argumentácia nemôže obstáť, pretože Acourier bola dlžníkom, žalobca veriteľom a teda zmeny na
strane dlžníka nemajú žiadny vplyv na právne postavene veriteľa a jeho dôkazné schopnosti a možnosti.

Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne kauzy (ekonomického dôvodu) vzťahu medzi ním a
spoločnosťou Acourier. Navyše táto nelogická argumentácia žalobcu priamo nasvedčuje tomu, žalobca
uvádza nepravdu. Tvrdenia žalobcu o tom, ako požičiava peniaze svojim spoločnostiam sú ťažko
uveriteľné, pretože žalobca je de facto nemajetný. Je voči nemu vedených 25 exekúcií, z toho viac
ako 20 existovalo ešte pred 03.10.2016 (údajným bezdôvodným obohatením), má nedoplatky voči

Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni a teda je len ťažko uveriteľné, že ak nemá na vyplatenie
dlhov voči štátu, ktorých nezaplatenie môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu nezaplatenie dani
a poistného, má 150.000 eur, ktoré požičia svojej obchodnej spoločnosti a mimochodom mu vôbec
nechýbajú, pretože vôbec prvý krok vykonal až 14.07.2017 t.j. po 9 mesiacoch a žalobu podal až deň
pred uplynutím premlčacej lehoty. Žalobca dokonca vo svojom podaní z 23.2.2019 uviedol, že "nemali

za vhodné túto čiastku vymáhať". Žalobca dokonca necítil ani potrebu skontrolovať si účet, či mu prišlo
150.000 eur. Tvrdenia žalobcu, že si chcel poslať na svoj účet 150.000 eur je neuveriteľný aj vzhľadom
na to, že s ohľadom na existenciu 25 exekúcií, bol jeho účet blokovaný a teda by sa k peniazom
nedostal. Žalobca tiež tvrdí, že hoci si chcel zo svojej obchodnej spoločnosti Acourier zaslať peniaze
na svoj súkromný bankový účet, omylom zaslal peniaze na účet žalovaného. Ibaže žalobca počas

celého konania nedokázal žiadnym spôsobom (nieto ešte dôveryhodným) vysvetliť, ako mohlo k takému
fatálnemu omylu prísť. Tvrdenie žalobcu je teda ťažko uveriteľné aj preto, že je nesporné, že žalobca mal
v tom čase jediný súkromný účet a to účet vedený v X. banke a žalovaný v S. a teda už len podľa kódu
banky by žalobca dokázal detekovať omyl. Nehovoriac o tom, že žalobca na pojednávaní 12.11.2019
výslovne prehlásil, že bankový prevod zadával sám osobne a zároveň, že si čísla bankových účtov vždy

pozerá v telefóne, čím de fakto vylúčil, že pri takomto zaužívanom postupe by mohlo prísť k omylu.

13. Podľa právnej zástupkyne žalovaného žalobca tiež nevedel vysvetliť akým spôsobom a za akým
účelom získal číslo súkromného bankového účtu žalovaného. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že sožalovaným sa pozná len v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi A courier s.r.o.
(konateľ žalobca) a VKP s.r.o. (konateľ žalovaný), ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísanej
na LV XXXXX k.ú. X.. Žalobca nebol so žalovaným ako FO nikdy v žiadnom právnom vzťahu. Vzhľadom

na uvedené teda žalobca nepreukázal žiadny relevantný dôvod, na základe ktorého by mu malo byť
oznámené číslo súkromného bankového účtu žalovaného. Chabé vyjadrenie žalobcu na pojednávaní
12.11.2019, že v súvislosti s predajom nehnuteľnosti mu asi žalovaný nejakým omylom dal obidve čísla
účtov (č.ú. VKP + č.ú. žalovaného) postráda elementárnu logiku, pretože VKP s.r.o. bola kupujúcim a
teda jej číslo účtu bolo irelevantné, pretože peniaze sa posielali nie spoločnosti VKP s.r.o. ale spoločnosti

A courier s.r.o. a číslo účtu VKP s.r.o. nie je v kúpnej zmluve ani len uvedené a teda predaj nehnuteľnosti
zjavne nebol dôvodom, aby žalobcovi bolo vôbec oznamované číslo účtu VKP s.r.o. a už vôbec nie číslo
účtu žalovaného, s ktorým dokonca nebol nikdy v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca zjavne nebol na
túto otázku pripravený a neuvedomil si, že VKP s.r.o. je kupujúcim a teda peniaze vypláca a teda nie
je príjemcom peňazí a teda jej číslo účtu je irelevantné. Keďže žalovaný bezdôvodne (a to ani omylom)
neoznamuje tretím osobám číslo svojho bankového účtu, navyše rozhodne nie takým osobám, ktoré

vidí prvý krát v živote, je zrejmé, že ak žalobca takýmto údajom disponoval, musel na to existovať
relevantný dôvod a tým dôvodom bola tá skutočnosť, že spoločnosť A courier s.r.o. mala vedome na
účet žalovaného a na základe relevantného právneho titulu zaslať 150.000 eur. Žalobca tiež nevedel
žiadnym (nieto ešte logickým a uveriteľným) spôsobom vysvetliť, ako dokázal identifikovať majiteľa
účtu vedeného v S. na ktorý údajne omylom zaslal 150.000 eur. Ak dôjde k mylnému poukázaniu

peňažných prostriedkov v prospech tretej osoby a to prevodom z účtu na účet, tak každý laik a nieto ešte
obchodná spoločnosť, ktorá má účtovníka neodkladne ako prvé kontaktuje svoju banku so žiadosťou
o vrátenie platby. Ak banka nie je schopná vrátenie platby zabezpečiť (vrátenie závisí výlučne od vôle
príjemcu peňazí, nie od banky), oznámi aspoň identifikáciu majiteľa účtu, na ktorý bola mylná platba
poukázaná. Ibaže žalobca resp. jeho právny predchodca nevykonal žiadny úkon smerujúci k vráteniu

mylnej platby a ani k identifikácii majiteľa účtu, na ktorý bola platba údajne omylom poukázaná. Žalobca
nepochybne a preukázateľne nebol schopný svojím vysvetlením vyplniť logické medzery vo svojich
tvrdeniach a faktické medzery vo svojom konaní, na ktoré počas celého súdneho konania poukazoval
žalovaný. Je to nepochybne tak preto, že k žiadnemu omylu na strane žalobcu nedošlo; žalobca presne
vedel komu posiela peniaze a z akého dôvodu. Podľa právnej praxe - komentár J., I., Y. a spol. J.

komentáre OZ 11. str. 1591 sa uvádza, že "Podstatným pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia,
ku ktorému došlo plnením bez právneho dôvodu je vždy to, že osoba poskytujúca plnenie nedisponovala
subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu". Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.
Je vylúčený prenos dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného. Žalobca však nevedel ani len
vysvetliť elementárne okolnosti údajnej mylnej platby (t.j. omyl v jeho konaní) a to, ako si mohol pomýliť

vlastné číslo účtu s účtom žalovaného, ako vôbec získal číslo účtu žalovaného, ako dokázal identifikovať
žalovaného ako majiteľa účtu v UNCB navyše tak podrobne, ako je to uvedené v zmluve o postúpení
pohľadávky a teda je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

14. Právna zástupkyňa žalovaného titulom záverečnej reči na pojednávaní doplnila, že poznámka o

exekučnej blokácii bankového účtu spoločnosti A courier s.r.o. je v spise na č.l. 4. K výpovedi svedka
a samotnej podstate prečo spoločnosť A courier s.r.o. pristúpila k záväzku X. L. voči žalovanému treba
poukázať na to, že spoločnosť A courier s.r.o. nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. X.
od spoločnosti Transtach na základe kúpnej zmluvy z 30.4.2015 za kúpnu cenu 320.000 eur. Spoločnosť
A courier s.r.o. následne o rok predala tieto nehnuteľnosti spoločnosti VKP s.r.o. za 650.000 eur a teda

spoločnosť A courier s.r.o. produkovala v tejto súvislosti zisk 330.000 eur. Ako svedok M.. L. uviedol,
bolo jeho šikovnosťou, že našiel kupca, ktorý bol ochotný za tieto nehnuteľnosti zaplatiť 650.000 eur a
za odmenu sa dohodol s konateľom spoločnosti A courier, že si ponechá alebo dostane z tohto obchodu
100.000 eur a zároveň v mene svojej dcéry X. L. dohodol, že spoločnosť A courier s.r.o. splní jej záväzok
voči žalovanému. Práve tá skutočnosť, že M.. L. zohnal, resp. našiel spoločnosť VKP s.r.o. ako kupca,

a to, že v priamej príčinnej súvislosti s touto skutočnosťou spoločnosť A courier s.r.o. produkovala zisk
330.000 eur je hospodárskym dôvodom, prečo bola spoločnosť A courier s.r.o. zastúpená žalobcom ako
konateľom, ochotná pristúpiť k záväzku X. L. a vyplatila jej dlh voči žalovanému. Skutočnosť, že svedok
konal v mene a na účet svojej dcéry X. L. potvrdzuje aj jej čestné prehlásenie. Navyše bolo svedeckou
výpoveďou preukázané, že X. L. aj dodatočne právny úkon svojho otca so spoločnosťou A courier

s.r.o. s radosťou schválila. Vyjadrenia žalobcu si navyše vzájomne odporujú, sú nekonzistentné a sú v
rozpore aj s niektorými predloženými dôkazmi. Pokiaľ ide o žalobcom namietané tvrdenia, že dohoda
o pristúpení k záväzku má ústnu formu, tak jednak pristúpenie k záväzku podľa § 534 OZ nevyžadujepísomnú formu a tiež podľa § 455 ods. 1 OZ sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté
plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

15. Svedok M.. N. L. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná cez svojho syna, ktorý
mu ho predstavil, syn si od neho požičiaval finančné prostriedky. Žalovaného pozná, lebo od neho si
požičiavali nejaké finančné prostriedky, sú s ním naďalej v obchodnom vzťahu, prenajíma im daný areál,
ktorý kúpil od žalobcu. Pri osobnom stretnutí s pánom U. im deklaroval, že nechce zarobiť na danom
areáli, chce vrátiť len to, čo si od neho syn požičal. Svedkovi bolo povedané, že to je 400.000 eur. Možno

si syn požičal aj ďalšie peniaze. Svedok preto našiel kupca, ktorým bol pán V., bol ochotný za areál
zaplatiť 650.000 pánovi U.. Dohoda bola jasná, oni mali voči pánovi V. podlžnosť 150.000 eur. S pánom
U. sa dohodli, že rozdiel 100.000 eur poskytne pán U. svedkovi za to, že našiel kupca, čo svedkovi
do dnešného dňa nedal. Dodržal časť ústnej dohody medzi nimi, teda medzi svedkom a pánom V. a
ním, teda pánom U., poslal pánovi U. 150.000 eur. Je pre svedka šokujúce, že pýta túto čiastku naspäť.
PodlžnosťvočipánoviV.malasvedkovadcéra,vmenektorejsvedokjedná.Svedkovinevrátildohodnutú

čiastku, ale svedok si to nemá ako uplatňovať, nemá o tom žiadny dôkaz. Svedok konal v mene dcéry
a dohodol pristúpenie k záväzku vo vzťahu k žalovaného, následne dcéru informoval o tom, že túto
záležitosť dohodol, kvitovala to. Pán V. nemal viac žiadne nároky voči nej. Zo svedkovej strany to bolo
akceptované a vyrovnané. Ich záväzok voči p. V. pán U. v zmysle dohody vyrovnal. Záväzok svedkovej
dcéry voči pánovi V. vznikol v roku 2012, potrebovali vtedy finančné prostriedky na chod spoločnosti,

firmy, pán V. ich poskytol. Dcéra osobne nepozná žalobcu, meno jej hovoril svedok, pri jednaniach ona
nebola, nestretla sa s ním. Vzťahy riešili svedok, pán U. a pán V.. V čase, keď prebehli tie transakcie,
svedok bol konateľom spoločnosti Florart, teraz už nie je.

16. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické

osoby.

17. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

18. Podľa § 20a Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.

19. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi (1). Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (2).25. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

26. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 150.000 eur
s príslušenstvom, ktorú sumu spoločnosť A courier s.r.o. ako právny predchodca žalobcu zaslala na
účet žalovaného bez právneho dôvodu.

27. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: V konaní bolo nesporné,
že spoločnosť A courier s.r.o. zaslala na bankový účet žalovaného dňa 13.09.2016 sumu 150.000 eur.
Uvedené bolo v súlade aj s výpisom z účtu spoločnosti A courier s.r.o. zo dňa 30.09.2016 vedeného v
X.. (č.l. 4), podľa ktorého dňa 13.09.2016 spoločnosť A courier s.r.o. vykonala prevod na účet číslo H
na ktorý odoslala sumu 150.000 eur. Prevodný príkaz za spoločnosť A courier s.r.o. vykonal jej konateľ,
ktorým bol žalobca, čo sám potvrdil.

28. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetnú sumu zaslal na účet žalovaného omylom, uvedenú sumu chcel
poslať žalobca seba ako fyzickej osobe a to z dôvodu, že žalobca požičal spoločnosti A courier s.r.o.
sumu 150.000 eur, ktorú pôžičku mu spoločnosť A courier s.r.o. týmto chcela vrátiť.

29. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu poprel a uviedol, že žalobca žiadnym dôkazom
nepreukázal, že požičal spoločnosti A courier s.r.o. sumu 150.000 eur a túto sumu spoločnosti požičať
nemohol z dôvodu, tieto finančné prostriedky nemal, nakoľko sám žalobca bol v uvedenej dobe dlžníkom
Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a mal viac ako 20 exekúcii. Žalovaný predložil výpis zo
zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne (č.l. 74) z ktorého vyplýva, že žalobca je dlžníkom a dlžná suma

je 1.382,85 eur a predložil výpis zo zoznamu dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (č.l. 74)
z ktorého vyplýva, že žalobca je dlžníkom a dlžná suma je 575,52 eur. Žalovaný na preukázanie svojho
tvrdenia ďalej predložil aj výpis z Centrálneho registra exekúcii, podľa ktorého v rokoch 2006 až 2018
bolo voči žalobcovi vedených 25 exekučných konaní, preto ani súd neuveril žalobcovi, že spoločnosti
A courier s.r.o. požičal sumu 150.000 eur a že mu tak vysoká suma 150.000 eur počas dvoch rokov

nechýbala a nemal za vhodné túto čiastku od žalovaného skôr aktívne vymáhať.

30. Žalobca tvrdil, že poskytnutie pôžičky spoločnosti A courier s.r.o. nevie preukázať, lebo už nie jej
majiteľom. Tototvrdeniežalobcunebolopresúdpresvedčivézdôvodu,žežalobcabolzmluvnoustranou
tvrdeného právneho úkonu, teda veriteľom, ktorý prenechal spoločnosti A courier s.r.o. ako dlžníkovi

sumu 150.000 eur, preto nebolo možné žalobcovi uveriť, že ako veriteľ by si o poskytnutí tak vysokej
sumy žiadny dôkaz nezabezpečil a to aj vzhľadom na prezentované vedenie účtovníctva spoločnosti
A courier s.r.o. ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike platba v hotovosti nesmie
presiahnuť sumu 5.000 eur, preto ak žalobca nekonal v rozpore so zákonom, musel spoločnosti A courier
s.r.o. uvedenú sumu poskytnúť bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti. Žalobca však žiadnym

dôkazom nepreukázal, že spoločnosti A courier s.r.o. požičal sumu 150.000 eur.

31. Žalobca v konaní tvrdil, že spoločnosti A courier s.r.o. požičal sumu 150.000 eur, žalovaný účinne
poprel tieto skutkové tvrdenia žalobcu a keďže žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že spoločnosti
A courier s.r.o. požičal sumu 150.000 eur, neuniesol tak dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

32. Žalovaný tvrdil, že spoločnosť A courier s.r.o. mu nezaslala sumu 150.000 eur bez právneho dôvodu,
ale z dôvodu, že spoločnosť A courier s.r.o. pristúpila k záväzku dlžníčky Y.. X. L. voči žalovanému, ktorý
touto platbou splnila.

33. Žalobca poprel, že by ako bývalý konateľ dohodol plnenie záväzku Y.. X. L. voči žalovanému a že
žalovaný nepredložil o tom žiadny dôkaz.

34.Žalovanýuviedol,žespoločnosťAcouriers.r.o.akokupujúcinadobudlanehnuteľnostiodspoločnosti
TRANS TAH, s.r.o., ako predávajúceho za kúpnu cenu 320.000 eur a to kúpnou zmluvou z 30.04.2015,

čo preukázal jej predložením (č.l. 33). Následne spoločnosť A courier s.r.o. ako predávajúci uzatvorila
dňa 18.08.2016 kúpnu zmluvu so spoločnosťou VKP s.r.o. ako kupujúcim, na základe ktorej spoločnosť
VKP s.r.o. nadobudla nehnuteľnosti a zaviazala sa zaplatiť kúpnu cenu 650.000 eur. Uvedené preukázal
aj kúpnou zmluvou (č.l. 30). Z výpisu z účtu spoločnosti A courier s.r.o. zo dňa 30.09.2016 vedeného v X.Y. (č.l. 4) vyplýva, že dňa 07.09.2016 spoločnosť A courier s.r.o. prijala platbu vo výške 150.000 eur od
platiteľaVýrobakameňaapieskov,spol.s.r.o.,Y.priX.,dňa16.09.2016 spoločnosťAcouriers.r.o.prijala
platbu vo výške 500.000 eur od platiteľa od VÚB, a.s. s poznámkou Výroba kameňa a pieskov (podľa

kúpnej zmluvy zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 500.000 eur mala zaplatiť na účet predávajúceho J.,
ktoráposkytnekupujúcemuúver).PodľavýpisuzObchodnéhoregistraježalovanýjedinýmspoločníkom
a konateľom spoločnosti VKP s.r.o. (č.l. 29). Spoločnosť A courier s.r.o. produkovala v tejto súvislosti zisk
330.000 eur, pričom podľa tvrdenia žalovaného v tomto prípade nešlo o náhodnú šikovnosť spoločnosti
A courier s.r.o. Nakoľko sestra konateľa spoločnosti TRANS TAH, s.r.o. mala dlh voči žalovanému vo

výške 150.000 eur, oslovil M.. N. L., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, E.: XXX XX (otec konateľa TRANS TAH,
s.r.o. a jeho sestry) svojho priateľa - konateľa VKP s.r.o., či by nekúpil nehnuteľnosť. Po vzájomnej
dohode medzi spoločnosťou VKP s.r.o., žalovaným ako fyzickou osobou, spoločnosťou A courier s.r.o. a
Y.. X. L., ktorú zastupoval otec M.. N. L. sa strany dohodli, že spoločnosť VKP s.r.o. kúpi nehnuteľnosť od
spoločnosti A courier s.r.o. za 650.000 eur s tým, že spoločnosť A courier s.r.o. pristupuje k záväzku Y..
X. L. zaplatiť žalovanému dlžnú sumu 150.000 eur. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia predložil

súdu čestné prehlásenie Y.. X. L. (č.l. 75) v ktorom prehlásila, že si požičala od D. V. 150.000 eur a M..
N. L. ústne poverila k tomu, aby so spoločnosťou A courier s.r.o. dohodol pristúpenie k splneniu jej dlhu
voči pánovi D. V.. Uvedené potvrdil pri výsluchu aj svedok M.. N. L. ktorý uviedol, že záväzok jeho dcéry
voči žalovanému vznikol v roku 2012, potrebovali finančné prostriedky na chod spoločnosti. Svedok
konal v mene dcéry a dohodol pristúpenie k záväzku vo vzťahu k žalovanému. Žalobca jej záväzok

voči žalovanému v zmysle dohody vyrovnal. Svedok objasnil, že žalobcu pozná cez svojho syna, ktorý
si od žalobcu požičal finančné prostriedky 400.000 eur. Žalobca im deklaroval, že nechce zarobiť na
nehnuteľnostiach, chce vrátiť len to, čo si od neho syn požičal. Svedok preto našiel kupujúceho, ktorým
bol pán V., ktorý bol ochotný za nehnuteľnosť zaplatiť 650.000 eur pánovi U.. Žalobca dodržal časť
ústnej dohody medzi svedkom a pánom V. a ním, teda pánom U. a poslal 150.000 eur.

35. Žalobca v konaní tvrdil, že Y.. X. L. nepozná, čo potvrdil pri výsluchu aj svedok keď uviedol, že dcéra
osobne nepozná žalobcu, pri jednaniach ona nebola, nestretla sa s ním. Uvedené nakoniec v konaní
ani nebolo sporné.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd potom za preukázané, že žalobca ako konateľ spoločnosti
A courier s.r.o. uzatvoril s Y.. X. L., zastúpenou M.. N. L., ako dlžníčkou podľa § 534 Občianskeho
zákonníka ústnu dohodu o pristúpení k záväzku dlžníčky voči žalovanému ako veriteľovi vo výške
150.000 eur, pričom spoločnosť A courier s.r.o. splnila záväzok dlžníčky voči žalovanému dňa
13.09.2016 poukázaním sumy 150.000 eur na účet žalovaného. Súd poznamenáva, že Občiansky

zákonník nevyžaduje pre dohodu uzavretú podľa § 534 Občianskeho zákonníka písomnú formu.

37. Uvedené potvrdzuje aj správanie žalobcu po vykonaní tejto úhrady, keď žalobca nekontaktoval svoju
banku, neoznámil jej mylnú platbu, nepožiadal ju o vrátenie platby, prípade o oznámenie osoby majiteľa
účtu. Žalobca zároveň nevedel dôveryhodne vysvetliť, ako dokázal identifikovať príjemcu tejto platby,

keďže banku o toto nepožiadal a nevedel uviesť, odkiaľ vzal číslo účtu žalovaného. Žalobca potvrdil,
že neriešil so žalovaným ako fyzickou osobou nejaké iné záležitosti okrem kúpy nehnuteľnosti, ktorú
kupovala obchodná spoločnosť žalovaného od spoločnosti A courier, s.r.o., vtedy mu mali prísť peniaze
za kúpu tej nehnuteľnosti, takže podľa žalobcu to číslo účtu mu dal nejakým spôsobom žalovaný, asi
nejakým nedorozumením mu dal obidve čísla účtov. Žalovaný tieto tvrdenia poprel a uviedol, že pri

uzavretí kúpnej zmluvy bola spoločnosť VKP s.r.o. kupujúci, preto nebol dôvod žalobcovi oznamovať
číslo účtu, nakoľko spoločnosť VKP s.r.o. peniaze vyplácala a nebola príjemcom, pričom žalovaný
bezdôvodne ani omylom neoznamuje číslo svojho bankového účtu tretím osobám, preto ak spoločnosť
A courier, s.r.o. týmto disponovala, bolo to na základe právneho titulu zaslať sumu 150.000 eur.

38. Žalobca zároveň dostatočne nevysvetlil, ako mohlo dôjsť k zámene bankového čísla účtu žalobcu
vedeného v X. Y., s bankovým číslom žalovaného vedeným v S., a.s., keďže sa nejedná o bežný omyl
v jednom čísle, ale o celé úplne iné číslo účtu a zároveň žalobca ako konateľ spoločnosti A courier,
s.r.o. posielal predmetnú sumu na svoj vlastný účet ako fyzickej osoby, pričom jeho tvrdenie, že v
danom období mal viacero spoločností, ktoré mali viacero účtov v bankách, bolo vyvrátené výpismi z

obchodného registra, podľa ktorých bol žalobca v danom období konateľom len spoločnosti A courier,
s.r.o. (č.l. 64 - 69). Žalobca zároveň potvrdil, že pri zadávaní čísla účtu si toto overuje v telefóne alebo to
máuložené,čopodľanázorusúduvylučuje,abysapomýlilpriúplnevšetkýchčísliciachsvojhočíslaúčtu,
pričom pri tak vysokej sume akou 150.000 eur je, si aj bežný klient banky, nieto ešte konateľ spoločnosti,niekoľkokrát skontroluje číslo účtu príjemcu v prevodnom príkaze. Preto súd tvrdeniu žalobcu o omyle
v čísle účtu neuveril.

39. Súd ďalej neuveril tvrdeniu žalobcu, že žalobcovi ako fyzickej osobe nechýbala do 14.07.2017
suma 150.000 eur a ani tomu, že jeho prvým krokom smerujúcim k získaniu mylnej platby bolo
postúpenie pohľadávky. Žalovaný v konaní namietal, že Zmluva o postúpení pohľadávky vznikla po
zániku spoločnosti A courier s.r.o. (zanikla 20.1.2017), niekedy v období, kedy žalobca prvý krát
kontaktoval žalovaného, t.j. polovica roku 2017, z dôvodu, že podľa § 526 Občianskeho zákonníka

postúpenie pohľadávky je postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Žalobca predložil
Zmluvu o postúpení pohľadávky z ktorej vyplýva, že spoločnosť A courier s.r.o. ako postupca, zastúpená
konateľom Z. U., a žalobca Z. U. ako postupník uzavreli dňa 03.10.2016 bezodplatnú zmluvu o postúpení
pohľadávky, predmetom je postúpenie peňažnej pohľadávky postupcu vo výške 150.000 eur voči
dlžníkovi D. V., ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia dlžníka na úkor postupcu, kedy postupca
poslal dňa 13.9.2016 nesprávne jeho vlastné peňažné prostriedky z bankového účtu č. M. H vedený v

X. na bankový účet dlžníka č. IBAN H vedený v S.

40. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je síce postúpenie pohľadávky postupca povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, avšak nesplnenie tejto povinnosti nespôsobuje jej neplatnosť
a jedinou sankciou je to, že dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

41. Žalovaný namietal, že Zmluva o postúpení pohľadávky nebola vyhotovená dňa 03.10.2016, nakoľko
bankový výpis je z 30.09.2016 (piatok) a zmluva je datovaná 3.10.2016 (pondelok) a je v nej kompletná
identifikácia žalovaného vrátane jeho rodného čísla, pričom žalobca nemal šancu za víkend identifikovať

majiteľa účtu s týmito údajmi, nemohla zmluva objektívne vzniknúť 3.10.2016, keď žalobca sám potvrdil,
že mylnú platbu si nevšimol a bol veľmi zaneprázdnený, bol odcestovaný a podľa jeho výpovede
na pojednávaní jeho prvým krokom bola písomná výzva, preto podľa žalovaného vznikla Zmluva o
postúpení pohľadávky až v čase tejto písomnej výzvy v polovici roka 2017, kedy už spoločnosť A courier
s.r.o. neexistovala. K možnej žiadosti žalovaného o odbornú analýzu dátumu vzniku elektronického

dokumentu právny zástupca žalobcu reagoval tým, že je povinný zachovať mlčanlivosť. Podpisy
postupcuapostupníkanapredmetnejzmluve,vobochprípadochZ.U.,niesúúradneoverené,zčohoby
bol dátum podpisu zmluvy nepochybne preukázaný, preto tento dokument bolo naozaj možné vyhotoviť
kedykoľvek a to aj po zániku spoločnosti A courier s.r.o. Žalobca pochybnosť o tom, kedy bola Zmluva
o postúpení pohľadávky skutočne vyhotovená, žiadnym dôkazom nevyvrátil a ani sa o to nesnažil, preto

súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola vytvorená v čase, kedy žalobca zaslal
žalovanému návrh na mimosúdne rokovanie vo veci, teda dňa 14.07.2017, kedy ale spoločnosť A courier
s.r.o. ako postupca už neexistovala, keďže z obchodného registra bola vymazaná dňa 20.01.2017 (č.l.
24). Nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrela ako postupca právnická osoba, ktorá v čase jej
uzavretia už neexistovala, nakoľko zanikla výmazom z obchodného registra, nemala už podľa § 18 ods.

1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť na právne úkony, preto je tento právny úkon absolútne neplatný
podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že sumu 150.000 eur plnil žalovanému bez právneho
dôvodu, keď naopak žalovaný preukázal, že právny predchodca žalobcu spoločnosť A courier s.r.o.

zaslala žalovanému sumu 150.000 eur titulom splnenia záväzku dlžníčky Y.. X. L. voči žalovanému,
ku ktorému spoločnosť A courier s.r.o. pristúpila, dospel súd k záveru, že spoločnosť A courier
s.r.o. ako postupca nemohla postúpiť na žalobcu pohľadávku, ktorá neexistovala, teda nemohla na
žalobcu previesť viac práv ako sama mala, z ktorého dôvodu je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
03.10.2016 absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

43. Nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2016 je z vyššie uvedených dôvodov
absolútne neplatný právny úkon, nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný, preto súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol a v časti úroku z omeškania žalobu zamietol z dôvodu, že pokiaľ nie je dané
právo na zaplatenie samej istiny nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.45. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (2).

46. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá, má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.