Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 3, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203199
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4418203199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: Všeobecná úverová
banka,a.s.,sosídlomBratislava,Mlynskénivy1,IČO:31320155,zastúpený:JUDr.JánŠoltés,advokát,
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., X. XXXX/XX,
o zaplatenie 15 853,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Nové Zámky č. k. 5Csp/81/2018-130 zo dňa 14. mája 2019 v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Bratislava, Šafárikovo námestie 79/7, IČO: 42 362 962, na pribratie do konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd návrh žalobcu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, z a m i e t a.
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o nároku na

náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 12 558,94
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 808,94 Eur od 16.01.2016 do 23.06.2016
a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 708,94 Eur od 24.06.2016 do 27.06.2017 a

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 558,94 Eur od 28.06.2017 do zaplatenia a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 48 % (III. výrok). Rozhodnutie
vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1a 2, § 2 písm. g), h), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2,
3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“). Súd prvej inštancie konštatoval, že Všeobecná
úverová banka, a.s. sa ako žalobca návrhom došlým súdu dňa 15.06.2018 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 15 853,54 Eur, ďalej úroku 1 129,89 Eur, poplatkov 68,85 Eur a úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16 103,54 Eur od 16.01.2016 do 23.06.2016 a úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16 003,54 Eur od 24.06.2016 do 27.06.2017 a úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15 853,54 Eur od 28.06.2017 do zaplatenia. Súčasne žiadala priznať

náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.06.2014 bola medzi bankou a žalovaným
uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 006210811170614, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 17 000 Eur, s úrokovou sadzbou ku dňu schváleniaúveru vo výške 16,10 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 299,35 Eur, z čoho bola mesačná splátka poistného 13,77 Eur, počnúc mesiacom júl 2014,
vždy k 18. dňu v mesiaci a posledná splátka mal byť splatná v júni 2016. Nakoľko si žalovaný svoju

povinnosť zo zmluvy neplnil, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
a dňa 15.01.2016 v súlade s čl. IX bod 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB , a.s. vyhlásil
predčasnúsplatnosťúveru.Kudňuzosplatneniaúverubolazosplatnenápohľadávkavovýške17302,28
Eur a pozostávala z istiny 16 103,54 Eur, úroku 1 129,89 Eur a poplatkov 68,85 Eur. Vykonaným
dokazovaním,zlistinnéhodôkazu/zmluvy/malsúdzapreukázané,žežalobcaakoveriteľažalovanýako

dlžník uzatvorili dňa 18.06.2014 písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“, na
základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver 17 000 Eur, s dohodnutým dátumom čerpania 20.06.2014,
s v zmluve uvedeným číslom účtu. To že úver v dohodnutej výške poskytnutý bol mal súd preukázané
uvedenou písomnou zmluvou a aj z výpisu z úverového účtu, podľa ktorého k čerpaniu úveru skutočne
došlo ku dňu 20.06.2014. Napriek tomu, že žalovaný uvedené spochybnil, neuviedol aký úver mu mal
byť poskytnutý, nepreložil žiaden dôkaz preukazujúci, že úver bol poskytnutý v inej než dohodnutej

výške. Dokonca úver začal riadne splácať a v dohodnutých splátkach ho do novembra 2018 aj splácal.
Keďže žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe len všeobecne spochybnil plnenie žalobcu a to bez
riadneho zdôvodnenia a toto svoje spochybnenie nepodložil relevantnými skutočnosťami, pojednávania
sa nezúčastnil, súd vychádzajúc z písomnej zmluvy a z predloženého úverového účtu, tvrdenie žalobcu
o poskytnutej výške úveru považoval za dostatočne preukázané. Tento úver sa žalovaný zaviazal

žalobcovi vrátiť formou 120 splátok po 299,35 Eur, s tým, že z tejto mesačnej splátky predstavovala
suma 13,77 Eur splátku dohodnutého poistného. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 18.07.2014
a poslednej na 18.06.2024. Úroková sadzba bola dohodnutá vo fixnej výške 16,10 % počas celej
lehoty splatnosti úveru. RPMN bola uvedená vo výške 17,32 % a priemerná RPMN vo výške 11,89
%. Celkové náklady dlžníka /žalovaného/ boli uvedené vo výške 17 268,73 Eur a celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť bola uvedená vo výške 34 268,73 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu a ním
súdu predloženého prehľadu úhrad žalovaný uhradil z dohodnutých splátok sumu 4 441,06 Eur. Aj
túto skutočnosť síce žalovaný spochybňoval vo svojich písomných vyjadreniach, súdu však nepredložil
žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že by zaplatil viac. Pokiaľ mal zato, že zaplatil viac, bolo jeho
povinnosťou uvedené preukázať. Žalovaný však žiaden takýto relevantný dôkaz súdu nepredložil,

pojednávania sa napriek skutočnosti, že naň bol riadne predvolaný nedostavil. Súd preto vychádzal z
prehľadu platieb žalovaného, predloženého žalobcom a týmto považoval za dostatočne preukázané, že
žalovanýnaúveruzaplatilsumu4441,06Eur.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,
že spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovanému na základe vyššie uvedenej písomnej zmluvy, za ktorú
súd považuje zmluvnými stranami podpísanú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“

zo dňa 18.06.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný, ako bolo uvedené namietal, že
zmluva nespĺňa zákonné náležitosti. Súd aj z uvedeného dôvodu z úradnej povinnosti skúmal, či zmluva
obsahuje náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy o úvere
a aj z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že poskytnutie úveru za výhodnejších podmienok, a to konkrétne
za nižší úrok, znížený o 0,2 %, t.j. podmienkou uzavretia zmluvy so zvýhodnenou úrokovou sadzbou

bolo dojednanie poistného /čl.1.1 zmluvy/. Dojednanie tejto doplnkovej služby /poistenie úveru/ bolo
podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru za ponúknutých podmienok, t. j. s nižšou úrokovou
sadzbou a preto podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch malo byť poistné zahrnuté do
celkových nákladov spotrebiteľa a súčasne malo byť zahrnuté aj do celkovej sumy /čiastky/ upravenej
v § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, ktorú čiastku musí spotrebiteľ zaplatiť. Je zrejmé, že mesačná splátka

úveru spolu s poistným bola dohodnutá vo výške 299,35 Eur, z toho splátka poistného bola 13,77
Eur. Mesačná splátka 299,35 Eur krát celkový počet splátok 120 = 35 922 Eur. Suma 35 922 Eur
predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom a táto
čiastka mala byť uvedená v zmluve. V zmluve však bola ako celková čiastka uvedená suma 34 268,73
Eur, t.j. čiastka bez dohodnutého poistného. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že podľa

§ 2 písm. g) cit. zákona mali byť súčasťou celkových nákladov aj náklady súvisiace s doplnkovou
službou - poistením úveru a súčasne malo byť toto poistné zahrnuté aj do celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru /§ 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona/. A keďže teda
úverová zmluva neobsahuje presné obligatórne údaje požadované podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona
o spotrebiteľských úveroch /zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, nakoľko v nej nie je

zahrnutá pohľadávka z doplnkovej služby - poistného, uzavretie ktorej bolo podmienkou poskytnutia
úveru s výhodnejšou úrokovou sadzbou/ už len z uvedeného dôvodu je potrebné na úver hľadieť ako
úver bez poplatkov a úrokov /§ 11 ods. 1 písm. b)/. Ako bolo uvedené, súd považoval za dostatočne
preukázané, že žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý úver 17 000 Eur a že z tejto sumy bola zostrany žalovaného uhradená suma 4 441,06 Eur. Keďže je úver vzhľadom na vyššie uvedené potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver 17
000 Eur. Z tejto čiastky uhradil žalovaný sumu 4 441,06 Eur , t. j. na rozdiel v sume 12 558,94 Eur

ho súd zaviazal. Ako bolo uvedené, žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti zo zmluvy, prestal úver
dohodnutým spôsobom splácať a nesplácal ani požičanú istinu, preto žalobca ku dňu 15.01.2016 úver
zosplatnil. K uvedenému dňu bola pohľadávka žalobcu na istine úveru vo výške 12 808,94, k uvedenému
dňu totiž z požičaných 17 000 Eur žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4 191,06 Eur. Nasledujúcim dňom,
t.j. 16.01.2016 sa žalovaný dostal s úhradou sumy 12 808,94 Eur do omeškania, preto od uvedeného

dňa 16.01.2016 súd priznal žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 808,94 Eur do
23.06.2016, kedy podľa prehľadu platieb žalovaný vykonal ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 100 Eur.
Od nasledujúceho dňa bol v omeškaní s úhradou sumy 12 708,94 Eur, preto od 24.06.2016 súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 708,94 Eur do 27.06.2017, kedy podľa
prehľadu platieb žalovaný vykonal ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 150 Eur. Od nasledujúceho dňa,
t.j. od 28.6.2017 je až doposiaľ žalovaný v omeškaní s úhradou sumy 12 558,94 Eur, preto súd priznal

žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 558,94 Eur a to až do úplného
zaplatenia. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel s tým, že žalovaný
sa dostal do omeškania s peňažným plnením nasledujúci deň po zosplatnení úveru a pri priznávaní
úrokov z omeškania, ako je uvedené vyššie, súd zohľadnil dve čiastkové úhrady žalovaného vykonané

po zosplatnení úveru. K námietke premlčania, uviedol, že podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. A podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a

podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565 ), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 15.06.2018. Pohľadávku žalobca zosplatnil ku dňu 15.01.2016.

Do 24.11.2014 žalovaný riadne splácal úver, k uvedenému dňu v omeškaní nebol. Úver prestal riadne
splácať v mesiaci december 2015. Vtedy sa prvýkrát dostal do omeškania s úhradou splátky a od
decembra 2015 do 15.06.2018, kedy si žalobca pohľadávku uplatnil na súde, trojročná premlčacia lehota
neuplynula. Námietka premlčania vznesená žalovaným je preto nedôvodná. Vzhľadom na uvedené súd
žalobevyhovellenvčastiozaplatenie12558,94Eursktomuprislúchajúcimpríslušenstvom,ktorásuma

predstavuje doposiaľ nevrátený úver bez poplatkov a úrokov. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú,
nárok neoprávnený, zamietol. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca sa domáhal zaplatenia spolu sumy 17 052,28 Eur /15 853,54 Eur + vyčíslený úrok 1 129,89 Eur
+ 68,85 Eur poplatky/ s ďalším príslušenstvom. Úspešný bol v časti o zaplatenie 12 558,94 Eur s prísl. V
percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu 74 % a úspech žalovaného v rozsahu 26 %. Berúc

do úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov, úspešnejší bol v konaní žalobca a podľa pomeru
jeho úspechu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % /74% - 26%/ voči v konaní
neúspešnejšiemu žalovanému. K námietkam žalovaného, že nie je ochotný platiť žiadne trovy konania
súd uvádza, že ich považuje za nedôvodné a irelevantné. Žalovaný spôsobil toto súdne konanie tým,
že v lehote splatnosti, pred začatím súdneho konania žalobcovi nevrátil žalobcovi ani to, čo ako úver

čerpal. Žalobca sa v časti dôvodne domáhal od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom
a tento čiastočný úspech žalobcu bol zohľadnený pri priznávaní nároku na náhradu trov konania ako je
uvedené vyššie. T. j. žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania pomerne, berúc do úvahy
pomer jeho úspechu vo vzťahu k úspechu žalovaného.

2. Žalovaný včas podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a vo
výroku o nároku na náhradu trov konania (I. a III. výrok) z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)
CSP) a že súd nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi, ktorý ho nezákonnými postupmi pripravil o

majetok. Mal za to, že súd si do dôsledku nepreveroval finančné údaje od žalobcu, čo sa prejavilo v
benevolencii súdu o kontrolu reálne poskytnutej výšky úveru žalovanému zo strany žalobcu aj o kontrolu
plnení zo strany žalovaného. Namietal, že žalobca nedokázal jeho plnenie žalovanému vo výške 17
000 Eur, ale žalobca v žalobe neuviedol ani plnenia žalovaného vo výške 4 441,06 Eur, lebo čiastku4 441,06 Eur žalovaný pracne spočítal dedukciou finančných údajov poskytnutých žalobcom z príloh
žaloby. Mal za to, že práve žalobca mal súdu v rámci dokazovania preukázať výpisom z bankového
účtu aj čiastku reálne poskytnutých finančných prostriedkov ako aj výšku všetkých plnení žalovaného v

prospech žalobcu. Uviedol, že veriteľ reálne poskytol žalovanému spotrebiteľovi nižšiu finančnú istinu,
k akej sa veriteľ žalovanému zmluvne zaviazal, neposkytol mu 17 000 Eur, ale menej. Veriteľ zatajuje
pred žalovaným stav vzájomných plnení istiny, úrokov, pokút, penálov, poplatkov a úrokov, spochybňuje
veriteľom zverejnenú výšku jeho plnení v jeho prospech len v časti 4 441,06 Eur, veriteľ si nárokoval od
žalovaného rôzne pokuty a penále a poplatky, z ktorých žalovaný nemá žiadny osoh a ani o ne nežiadal.

Veriteľ si započítal a zaúčtoval plnenia od žalovaného podľa svojej ľubovôle, bez ohľadu na zákon a
v neprospech spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal súdu ani sumu reálne poskytnutého úveru výpisom z
účtu veriteľa, ale nepreukázal súdu tie najpodstatnejšie finančné ukazovatele o vzájomných plneniach
medzi žalobcom a žalovaným. Záverom odvolania navrhol súdu, aby vyžiadal od žalobcu všetky dôkazy
o tom, že aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanom k dispozícii pri zisťovaní a overovaní
schopnosti žalovaného splácať úver. Tiež navrhol súdu vykonať dôkazy a tak za uvedeným účelom

uznesením uložil oprávnenému povinnosť v listinnej podobe predložiť stručné vyčíslenie vzájomných
plnení istiny, úrokov aj poplatkov medzi spornými stranami. V súvislosti s uloženou povinnosťou žiadal,
aby mu súd umožnil túto povinnosť platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80 Eur mesačne
až do splatenia, lebo mu viac jeho mzda a finančná a sociálna situácia nedovoľuje. Platiť viac je preňho
likvidačné, rovnako aj v časti platiť akékoľvek trovy žalobcovi, a preto navrhol aplikáciu § 257 CSP.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný síce tvrdí, že mu nebola poskytnutá suma 17
000 Eur, ale nepreukázal koľko mu malo byť reálne vyplatené ak nie suma 17 000 Eur. Suma 17 000
Eur bola poskytnutá žalovanému na jeho osobný účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. č. SK
64 0200 0000 0022 8631 2657. Žalobca podľa žalovaného zatajuje vzájomné plnenia, žalovaný však

nekonkretizoval o aké plnenia ide. Žalobca súdu v podanej žalobe a následne aj vo vyjadreniach uviedol
presne aké platby boli zo strany žalovaného poukázaného v prospech žalobcu. Ako z tohto prehľadu
vyplýva, odo dňa poskytnutia úveru bolo zo strany žalovaného poukázaných 16 platieb v celkovej výške
4 441,06 Eur. Z každej splátky bola časť započítaná na úhradu istiny, riadneho úroku a poistného, a
to nasledovne:

Dátum Popis suma Istina Úrok Poistné
20140620 ČERPANIE 17000.00 17000.00 0.00 0.00
20140718 SPL.INKASO 299.35 72.71 212.87 13.77
20140818 SPL.INKASO 299.35 58.47 227.11 13.77
20140918 SPL.INKASO 299.35 59.26 226.32 13.77

20141018 SPL.INKASO 299.35 60.05 225.53 13.77
20141118 SPL.INKASO 299.35 60.86 224.72 13.77
20141218 SPL.INKASO 299.35 61.67 223.91 13.77
20150118 SPL.INKASO 299.35 62.50 223.08 13.77
20150219 SPL.INKASO 299.35 63.34 222.24 13.77

20150318 SPL.INKASO 299.35 64.16 221.42 13.77
20150422 SPL.INKASO 299.35 65.05 220.53 13.77
20150522 SPL.INKASO 299.36 65.81 219.77 13.77
20150702 SPL.INKASO 299.38 66.69 218.89 13.77
20150718 SPL.INKASO 299.47 67.28 218.30 13.77

20151124 SPL.INKASO 299.35 68.61 216.97 13.77
20160623 SPL.Z HB 100.00 68.60 31.40 0.00
20170627 SPL.Z HB 150.00 0.00 150.00 0.00
Z vyššie uvedenej histórie transakcií je aj zrejmé, že žalovaný čerpal sumu 17 000 Eur. Žalobca má
zato, že suma uplatnená v žalobe je správna, žalobca preukázal tak poskytnutú sumu ako aj platby

poukázané žalovaným. Žalovaný ďalej v odvolaní uvádza, že žalobca si nárokoval od žalovaného rôzne
pokuty, penále a poplatky, z ktorých žalovaný nemá žiadny osoh a ani o ne nežiadal. V zmysle čl. I.
bodu 7 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.06.2014 si banka účtuje poplatky platné
podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia zmluvy. Bankové poplatky sú poplatky, ktoré si účtuje banka
za služby poskytnuté klientovi. Klient z týchto poplatkov samozrejme nemá osoh, avšak má prospech zo

služieb, ktoré mu banka za poplatok poskytne. Žalovaný ďalej uvádza, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, nekonkretizoval však aké. Žalobca má za to, že zmluva spĺňa všetky náležitosti
v súlade s § 9 ods. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch. K tvrdeniam žalovaného, že obsah zmluvy
nemohol ovplyvniť a nemohol sa s jej obsahom oboznámiť uvádzame, že žalovanému bola predloženátak zmluva ako aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pričom svojím podpisom potvrdil, že
sa oboznámil s podmienkami zmluvy ako aj obchodnými podmienkami, podpisom prehlásil, že zmluva
nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že si zmluvu prečítal, porozumel

jej obsahu a súhlasí s ním. (viď. čl. II. bod 2 a čl. III. bod 5 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru). Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že nemal dostatočný čas na preštudovanie tak zmluvy ako aj
podmienok za ktorých mu bol úver poskytnutý, a teda nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, mal možnosť
to namietať už pri jej uzatváraní. Uzatvorenie zmluvy a vyjadrenie súhlasu s podmienkami poskytnutia
úveru bolo prejavom jeho slobodnej vôle. Žalovaný uvádza, že konaním žalobcu ho žalobca pripravuje

o majetok. K tomuto žalobca uvádza len toľko, že žalobca žalovanému poskytol úver a tento ho riadne
nespláca, a preto žalobca je ukrátený o peňažné prostriedky, ktoré žalovanému poskytol a neboli mu
vrátené.

4.Žalovanývreplikeuviedol,ženiejepotrebnéprijatieosobitnéhosubjektudotohtokonaniaazopakoval
námietky uvádzané v odvolaní.

5. Dňa 01.08.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 79/7, IČO: 42 362 962
na pribratie do konania na stranu žalovaného.

6. Dňa 10.10.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a
návrh žalobcu na zmenu sporovej strany. JUDr. Ján Šoltés uviedol, že žalobca odvolal plnomocenstvo
udelené advokátskej kancelárii AK Herceg, s.r.o. na zastupovanie žalobcu v tomto sporovom konaní a
následne bol žalobcom splnomocnený na jeho zastupovanie v tomto sporovom konaní na základe plnej
moci. Táto plná moc je založená v registri súdu pod sp. zn. OpP 10/18. Ďalej uviedol, že na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka,
a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č.: 26033/
B ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej
zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ako

postupníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. ako postupník udelila plnú moc na zastupovanie v tomto
sporovom konaní advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi zapísanom v SAK pod č. 5610. Táto plná moc je
založená v registri súdu pod sp. zn. OpP 11/18. V zmysle ust. § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č.: 26033/B súhlasí so

vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa, spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky
uplatnenej v tomto súdnom konaní na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. týmto v zmysle ust. § 80 ods. 1
Civilného sporového poriadku navrhol, aby súd pripustil zmenu strany sporu tak, aby do tohto konania
vedeného pred tunajším súdom na strane žalobcu namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka,

a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Úvodom sa odvolací súd zaoberal návrhom občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 79/7, IČO: 42 362 962 na pribratie do
konania na podporu a ochranu záujmov spotrebiteľa, doručený súdu prvej inštancie dňa 01.08.2019.
9. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či súhlasí s pribratím
osobitného subjektu - vyššie uvedeného občianskeho združenia (č. l. 185). Dňa 25.09.2019 (č. l. 188)
žalovaný oznámil súdu, že nie je potrebné prijatie osobitného subjektu do konania.

10. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.11. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje nový ochranný prvok v civilnom procese
v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. Zabezpečuje sa tak čiastočná
kompenzácia sprísnených pravidiel nového civilného procesu, predovšetkým princípu formálnej pravdy

a procesnej diligencie strán v prípadoch, keď súd zváži, že je to potrebné. Pribratie osobitného subjektu
možno pripodobniť vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP s významným (a nie jediným)
rozdielom, že o pribratí do konania podľa § 95 CSP rozhoduje výlučne súd, ak s tým strana, na ochranu
práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Súd prípadnému návrhu strany alebo osobitného subjektu vyhovieť
nemusí, ak to nepovažuje za potrebné, alebo naopak, aj bez návrhu môže osobitný subjekt pribrať do

konania so súhlasom strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať. Ochranu práv strany súd podľa
komentovaného ustanovenia zabezpečuje aj bez návrhu, no nemôže tak robiť proti vôli strany. Strane
nemožno vnútiť podporu orgánu verejnej moci alebo právnickej osoby, pretože by bola porušená jej
procesná autonómia. Súd by mal pred pribratím osobitného subjektu do konania zistiť názor strany, na
ochranu ktorej má byť pribratý. Môže tak urobiť neformálne, napríklad výzvou spolu s doložkou, že ak
sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky (§ 157 ods. 2 CSP).

12. Keďže žalovaný výslovne nesúhlasil so vstupom občianskeho združenia na ochranu jeho záujmov
do predmetného konania, odvolací súd rešpektujúc vôľu žalovaného návrh občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na pribratie do konania ako osobitného subjektu
zamietol.
13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal návrhom žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu, na miesto

žalobcu, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený po začatí odvolacieho konania, dňa 10.10.2019.
14. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

15. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
16. Podľa § 80 ods. 2 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
17. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Ustanovenie § 80 CSP upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu
práv alebo povinností, o ktorých sa koná (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na
základe prevzatia dlhu). K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo
po začatí konania (výnimočne môže ísť aj o univerzálnu sukcesiu bez straty procesnej subjektivity, napr.

pri predaji podniku). Súd na procesné nástupníctvo neprihliada ex offo, ale len na návrh žalobcu. K
procesnému nástupníctvu dochádza pri singulárnej sukcesii aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ale
aj v priebehu odvolacieho či dovolacieho konania. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania
ku dňu jeho vstupu. To znamená, že účinky, a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými
stranami zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je

viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca.
19. Odvolací súd pred rozhodnutím o vyhovení návrhu na zmenu žalobcu skúmal, či došlo na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2019 k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Všeobecná
úverová banka, a.s. vyplývajúca zo zmluvy reg. č. 006210811170614. Dňa 25.08.2020 odvolací súd
vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že

predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2019 bola aj vyššie uvedená pohľadávka, a
to s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2019 a jej príloh 1 až 8, z ktorých nie je
zrejmé, ktorá príloha preukazuje, že predmetom postúpenia bola vyššie uvedená pohľadávka a zároveň
vysvetlilrozpormedziobsahomzmluvyareálnepredloženýmiprílohamizmluvyopostúpenípohľadávky.
Výzva bola právnemu zástupcovi doručená dňa 28.08.2020, avšak právny zástupca žalobcu na výzvu

odvolacieho súdu do dnešného dňa nereagoval.
20. Odvolací súd preskúmal zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019 (č. l. 198 a nasl.) ako
aj jej prílohy a zistil, že podľa obsahu zmluvy má zmluva obsahovať 8 príloh a na strane č. 30 sa majú
nachádzať podpisy zmluvných strán, avšak predložená zmluva obsahuje príloh 9 (str. 30) a podpisy
zmluvných strán sa nachádzajú na str. 31. Ďalej bola súčasťou návrhu listina označená ako Príloha k

Zmluveopostúpenípohľadávok,ktorámalaidentifikovať,žezmluvaopostúpenípohľadávkysavzťahuje
aj na prípad týkajúci sa úverovej zmluvy č. 3089794321, Z. V., r. č. XXXXXX/XXXX, X. XXXX/XX, O. K.,
o zaplatenie 15 853,35 Eur, avšak vzhľadom na formát listiny, odvolací súd nebol presvedčený o tom,že uvedená príloha je prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky a preukazuje postúpenie pohľadávky
uplatnenej žalobcom v tomto konaní.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd v súlade s ustanovením § 80 ods. 2 CSP rozhodol

tak, že návrh žalobcu na zmenu strany zamietol, keď nemal preukázaný prevod pohľadávky žalobcu na
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. vyplývajúca zo zmluvy reg. č. 006210811170614.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
23. Predmetom konania je žaloba doručená súdu dňa 15.06.2018, ktorou sa žalobca proti žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 15 853,54 Eur, úroku vo výške 1 129,89 Eur, poplatky vo výške 68,85
Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 16 103,54 Eur od 16.01.2016 do 23.06.2016, úrok z
omeškania 5,05 % ročne zo sumy 16 003,54 Eur od 24.06.2016 do 27.06.2017, úrok z omeškania
5,05 % ročne zo sumy 15 853,54 Eur od 28.06.2017 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia; na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
Flexipôžička č. 006210811170614 zo dňa 18.06.2014 žalobca poskytol žalovanému úveru vo výške

17 000 Eur s úrokovou sadzbou ku dňu schválenia 16,10 % ročne. Keďže žalovaný nesplácal úver
riadne a včas, žalobca ku dňu 15.01.2016 pristúpil k vyhláseniu predčasnú splatnosť úveru, pričom
zostatok úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti prestavoval sumu 17 302,28 Eur, z toho istina
16 103,54 Eur, úroky 1 129,89 Eur a poplatky 68,85 Eur. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel,
keď žalovaného zaviazal žalobcovi uhradiť rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 17 000 Eur a

úhradami žalovaného vo výške 4 441,06 Eur, teda na sumu 12 558,94 Eur spolu s úrokom z omeškania.
Žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti zo zmluvy, prestal úver dohodnutým spôsobom splácať a
nesplácal ani požičanú istinu, preto žalobca ku dňu 15.01.2016 úver zosplatnil. K uvedenému dňu bola
pohľadávka žalobcu na istine úveru vo výške 12 808,94 Eur, k uvedenému dňu totiž z požičaných
17 000 Eur žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4 191,06 Eur. Nasledujúcim dňom, t.j. 16.01.2016 sa

žalovaný dostal s úhradou sumy 12 808,94 Eur do omeškania, preto od uvedeného dňa 16.01.2016 súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 808,94 Eur do 23.6.2016, kedy podľa
prehľadu platieb žalovaný vykonal ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 100 Eur. Od nasledujúceho dňa bol
vomeškanísúhradousumy12708,94Eur,pretood24.06.2016súdpriznalžalobcoviúrokyzomeškania
5,05 % ročne zo sumy 12 708,94 Eur do 27.06.2017, kedy podľa prehľadu platieb žalovaný vykonal

ďalšiu čiastkovú úhradu vo výške 150 Eur. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.06.2017 je až doposiaľ
žalovaný v omeškaní s úhradou sumy 12 558,94 Eur, preto súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok
z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 12 558,94 Eur, a to až do úplného zaplatenia. Úrok z omeškania
bol žalobcovi priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom
na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania

s peňažným plnením nasledujúci deň po zosplatnení úveru a pri priznávaní úrokov z omeškania, ako
je uvedené vyššie, súd zohľadnil dve čiastkové úhrady žalovaného vykonané po zosplatnení úveru.
Zmietajúcu časť rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovanému na základe vyššie uvedenej
písomnej zmluvy, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženej zmluvy o úvere a aj z

vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že poskytnutie úveru za výhodnejších podmienok a to konkrétne za
nižší úrok, znížený o 0,2 %, t.j. podmienkou uzavretia zmluvy zo zvýhodnenou úrokovou sadzbou
bolo dojednanie poistného/ čl. 1.1 zmluvy/. Dojednanie tejto doplnkovej služby /poistenie úveru/ bolo
podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru za ponúknutých podmienok, t. j. s nižšou úrokovou
sadzbou a preto podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch malo byť poistné zahrnuté do

celkových nákladov spotrebiteľa a súčasne malo byť zahrnuté aj do celkovej sumy /čiastky/ upravenej
v § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, ktorú čiastku musí spotrebiteľ zaplatiť. Je zrejmé, že mesačná splátka
úveru spolu s poistným bola dohodnutá vo výške 299,35 Eur, z toho splátka poistného bola 13,77
Eur. Mesačná splátka 299,35 Eur krát celkový počet splátok 120 = 35 922 Eur. Suma 35 922 Eur
predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom a táto

čiastka mala byť uvedená v zmluve. V zmluve však bola ako celková čiastka uvedená suma 34 268,73
Eur, t.j. čiastka bez dohodnutého poistného. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že podľa § 2
písm. g) cit. zákona mali byť súčasťou celkových nákladov aj náklady súvisiace s doplnkovou službou -
poistením úveru a súčasne malo byť toto poistné zahrnuté aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru /§ 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona/. A keďže teda úverová zmluva

neobsahuje presné obligatórne údaje požadované podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch /zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, nakoľko v nej nie je zahrnutá pohľadávka
z doplnkovej služby - poistného, uzavretie ktorej bolo podmienkou poskytnutia úveru s výhodnejšouúrokovou sadzbou/ už len z uvedeného dôvodu je potrebné na úver hľadieť ako úver bez poplatkov a
úrokov /§ 11 ods. 1 písm. b)/.
24. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že žalobca a žalovaný

uzatvorili dňa 18.06.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 0062108111,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 17 000 Eur žalovanému. Súd
prvej inštancie posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala povinné údaje podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
25. Žalovaný tak v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj v odvolacom konaní spochybňoval, že mu

bol reálne poskytnutý úver vo výške 17 000 Eur a taktiež, že uhradil len sumu 4 441,06 Eur.
26. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 ods.1 písm. h) a f) CSP.
27. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t. j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t. j. namiesto

príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
28. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov,
nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu

ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.
29. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 17 000 Eur a či
žalovaný vykonal úhrady v prospech žalobcu vo výške 4 441,01 Eur. Uvedené sporné skutočnosti
bolo úlohou odvolacieho súdu preskúmať v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie v relevantnej časti
odôvodnenia rozsudku (bod 6.) uviedol, že: „to, že úver v dohodnutej výške poskytnutý bol mal súd

preukázané uvedenou písomnou zmluvou a aj z výpisu z úverového účtu, podľa ktorého k čerpaniu
úveru skutočne došlo ku dňu 20.06.2014. …... Podľa vyjadrenia žalobcu a ním súdu predloženého
prehľadu úhrad žalovaný uhradil z dohodnutých splátok sumu 4 441,06 Eur. Aj túto skutočnosť síce
žalovaný spochybňoval vo svojich písomných vyjadreniach, súdu však nepredložil žiaden relevantný
dôkaz preukazujúci, že by zaplatil viac. Pokiaľ mal zato, že zaplatil viac, bolo jeho povinnosťou

uvedené preukázať. Žalovaný však žiaden takýto relevantný dôkaz nepredložil, pojednávania sa
napriek skutočnosti, že naň bol riadne predvolaný nedostavil. Súd preto vychádzal z prehľadu platieb
žalovaného, predloženého žalobcom a týmto považoval za dostatočne preukázané, že žalovaný na úver
zaplatil sumu 4 441,06 Eur.“
30. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že žalobca súdu predložil výpis z úverového účtu na

č. l. 117, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 20.06.2014 čerpal úver vo výške 17 000 Eur. Tiež mal
odvolací súd za preukázané, že uvedený výpis z úverového účtu potvrdzuje vykonanie úhrad žalovaným
v celkovej výške 4 441,06 Eur.
31. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý

argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil potiaľ, pokiaľ žalovaného zaviazal žalobcovi uhradiť rozdiel medzi výškou poskytnutého

úveru a úhradami vykonanými žalovaným, teda 17 000 Eur - 4 441,06 Eur = 12 558,94 Eur. Odvolací
súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel
k správnym skutkovým záverom.
33. Civilný súdny poriadok ukladá stranám konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Strany konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Sporové konanie je ovládané
prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na
ich preukázanie dôkazy je vecou strán konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazovzaťažuje zásadne strany a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Strana má
preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia spočíva
na tej strane, ktorá určitú skutočnosť tvrdí a ktorá z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie

dôsledky v konaní. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
34. Žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností
uvádzaných v žalobe. Predložené listinné dôkazy síce žalovaný spochybňoval a navrhoval, aby súd

vyzval žalobcu na predloženie vyčíslenia vzájomných plnení istiny, úrokov aj poplatkov medzi sporovými
stranami, ale žiadne relevantné dôvody spochybňujúce žalobcom predložený výpis z úverového účtu
neuvádzal. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný skutočnosť,
že by mu úver vo výške 17 000 Eur nebol poskytnutý, ani skutočnosť, že by uhradil viac ako 4
441,06 Eur, nepreukázal, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech.

Výsledky hodnotenia dôkazov umožňovali súdu prvej inštancie prijať záver o pravdivosti tvrdení, ako aj o
pravdivosti dôkazov predložených žalobcom, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
35. V súvislosti s odvolaním žalovaného do paričnej lehoty a jeho žiadosťou o umožnenie splácať jemu

uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške 80 Eur odvolací súd uvádza, že lehota na plnenie
je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť
tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch,
keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty
musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu

strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí
určiť výšku každej dávky alebo splátky. Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú
jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň
každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť,
že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. Rozsudok

ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. V danej právnej veci
odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku
vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s prísl. v lehote 3.

dní od právoplatnosti vydaného rozsudku, rozhodol správne, pretože žalovaný súdu prvej inštancie
nepreukázal, že v paričnej lehote v zmysle ustanovenia § 232 ods. 2 CSP nie je z jeho strany splnenie
uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne možné. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaný súdu prvej
inštancie nepreukázal, nepreložil žiadne listinné doklady, preukazujúce jeho zlú finančnú situáciu, ktorá
mu objektívne bráni splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní.

36. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol žalobu vo veci, keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených
skutočností. Odvolací súd zároveň potvrdil rozsudok aj vo výroku nároku na náhradu trov konania, keď
súd prvej inštancie správne vychádzal z pomerného úspechu žalobcu v spore, pričom správne v danej
veci nevzhliadol dôvody na uplatnenie aplikácie § 257 CSP.

37. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa
uvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdďalejuvádza,ževosvojomrozhodnutídalodpoveďlenna
tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

38. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ako aj v súvisiacom výroku o náhrade konania potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, keď v okolnostiach danej veci nevzhliadol osobitné dôvody, pre ktoré by

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).