Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215866
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1516215866.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, pred sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti žalovanej: Z. G., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, V., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 27, o zaplatenie 39 299,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 39 299,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
od 28.04.2016 do zaplatenia. Vznik žalovanej pohľadávky odôvodnil tým, že manžel žalovanej U. G.
ukončil služobný pomer v Policajnom zbore Slovenskej republiky dňa XX.XX.XXXX, ktorý spadá pod
Ministerstvo vnútra SR,pričom prvý výsluhový dôchodok mu bol priznaný XX.XX.XXXX, teda v čase, keď
už bol zamestnaný v Slovenskej informačnej službe (ďalej SIS). V SIS sa zamestnal od XX.XX.XXXX
bolo teda jeho povinnosťou oznámiť žalobcovi v lehote 8 dní, že nie je dôvod na vyplácanie výsluhového
dôchodku a že je v novom služobnom pomere, v ktorom mu vznikol nárok na vyplácanie nového

výsluhového dôchodku. Vrátenie sumy 39 299,21 Eur požadoval titulom bezdôvodného obohatenia
neskôr právnu kvalifikáciu nešpecifikoval. Uviedol, že o novom služobnom pomere U. G. sa dozvedel
až dňa XX.XX.XXXX, kedy mu bol doručený list SIS obsahujúci informáciu o vzniku služobného pomeru
U. G. u SIS. Služobný pomer U. G. trval od 15.12.1996 do 27.10.1998. U. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel,
dovtedy poberal výsluhový dôchodok aj od žalobcu aj od SIS. Žalobca nárok oprel o ustanovenie § 119
ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky,
s tým, že dávky výsluhového dôchodku od žalobcu poberal neoprávnene. Žalovanú pohľadávku si

žalobca uplatnil v dedičskom konaní po poručiteľovi (U. G.). Dedičia, teda aj žalovaná v dedičskom
konaní žalovanú pohľadávku popreli a označili ju za spornú, preto nebola zaradená do pasív dedičstva.
Nakoľko jedinou dedičkou sa na základe dedičskej dohody stala žalovaná ako pozostalá manželka
poručiteľa, žalobca podal proti nej predmetnú žalobu. Žalovaná pohľadávka predstavuje vyplatené
finančné prostriedky poručiteľovi za obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2015, teda za posledných 10 rokov
spätne od smrti poručiteľa v sume 39 299,21 Eur. Túto sumu si ako preplatok na dávke výsluhového
zabezpečenia prihlásil do dedičského konania po poručiteľovi.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Nepovažuje za sporné, že jej zomrelý manžel
bol príslušníkom Policajného zboru v období od 1.3.1975 do 30.11.1996 ani to, že jeho služobný
pomer skončil uvoľnením dňom 30.11.1996. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že jej manžel sa dňa15.12.1996 zamestnal v SIS , ani o tom, že poberal výsluhový dôchodok od SIS. Dozvedela sa to až
po jeho smrti, pričom do prejednávania pozostalosti po poručiteľovi nemala vedomosť ani o tom, kedy
vznikol a zanikol jeho služobný pomer v SIS, v tejto súvislosti ani o tom , že mu SIS vyplácala výsluhový

dôchodok. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom rozhodnutím žalobcu,
že o nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene poberanej dávky výsluhového dôchodku bolo právoplatne
rozhodnuté. Uviedla, že žalobca v snahe predísť uplatneniu námietky premlčania jeho nároku titulom
náhrady škody tento z právneho hľadiska bližšie neodôvodňuje svoj nárok, teda či si žalovanú sumu
uplatňuje ako náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie. Namietla premlčanie uplatneného nároku.

Žalovanázároveňnamietla,ževzhľadomnaverejnoprávnycharaktersociálnehopoistenia(výsluhového
dôchodku) uplatňovaný nárok nemožno uplatňovať v sporovom konaní podľa zák. č. 160/2015 Zb.
(CSP). Žalovaná uviedla, že je výlučnou dedičkou po poručiteľovi na základe Osvedčenia o dedičstve č.
1D 835/2015, Dnot 22/2015 zo dňa 13.5.2016, má však za to, že uplatnenie pohľadávky, ktorá vznikla
medzijejzomrelýmmanželomažalobcom,vočinejakodedičovinemáoporuvžiadnomzákone.Uviedla,
že žalobca nepreukázal, že po celú dobu ako vyplácal výsluhový dôchodok nemal vedomosť o tom, že

ju poručiteľ poberá neoprávnene.

3. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku žalobcu: Žiadosťou o priznanie dôchodku zo
dňa 4.11.1996, Rozhodnutím žalobcu o priznaní príspevku za službu zo dňa 9.1.1997, rozhodnutiami
žalobcu o zvyšovaní výsluhového príspevku (dôchodku) od roku 1998 až do roku 2015, Poučením

žalobcu pre príjemcu príspevku za službu, prehľadom vyplatených prostriedkov poručiteľovi U. G. od
11/2005 do 10/2015, prihlásením pohľadávky do dedičského konania po poručiteľovi zo dňa 28.4.2016,
vyjadrením notára k prihláške zo dňa 13.5.2016, Osvedčením o dedičstve po poručiteľovi č. 1D
835/2015, Dnot 22/2015 zo dňa 13.5.2016, listom žalobcu zo dňa 26.6.2016, úmrtným listom U. G.,
kópiou osobného spisu U. G., Žiadosťou žalovanej o priznanie vdovského výsluhového dôchodku

adresovanej žalobcovi, kópiami doporučených poštových poukazov preukazujúcich poberanie a výplatu
žalovaných výsluhových dôchodkov.

4. Súd sa oboznámil s kópiou časti osobného spisu poručiteľa od SIS, najmä so Žiadosťou o priznanie
dôchodku zo dňa 12.10.1998 od SIS, listom žalobcu adresovanom SIS zo dňa 9.6.2016, odpoveďou

SIS žalobcovi zo dňa 16.6.2016, ktorý si vyžiadal na žiadosť žalovanej ako dôkaz jej procesnej obrany
a následne zistil tento skutkový stav:
5. Manžel žalovanej, U. G. pracoval v Policajnom zbore Slovenskej republiky, kde ukončil služobný
pomer dňa 30.11.1996, ktorý spadá pod Ministerstvo vnútra SR. U. G. požiadal žiadosťou zo dňa
4.11.1996 o priznanie výsluhového dôchodku, nakoľko jeho služobný pomer skončil 30.11.1996, pričom

prvý výsluhový dôchodok mu bol priznaný 09.01.1997. U. G. sa následne zamestnal v SIS od
15.12.1996, kde pracoval do 27.10.1998 a od SIS poberal výsluhový dôchodok. U. G. dňa XX.XX.XXXX
zomrel, dovtedy poberal výsluhový dôchodok aj od žalobcu. Po smrti U. G. sa žalobca z listu SIS mal
dozvedieť o tom, že poručiteľ pracoval v SIS, teda túto skutočnosť neoznámil žalobcovi, hoci mu táto
povinnosť vyplývala z § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. o o služobnom pomere príslušníkov Policajného

zboru Slovenskej republiky. Na základe tejto informácie si žalobca žalovanú pohľadávku uplatnil v
dedičskom konaní po poručiteľovi (U. G.Ý.). Dedičia popreli žalovanú pohľadávku a táto pre spornosť
nebola v dedičskom konaní prejednaná. Osvedčením o dedičstve po poručiteľovi č. 1D 835/2015, Dnot
22/2015 zo dňa 13.5.2016 sa stala výlučným dedičom žalovaná ako pozostalá manželka poručiteľa.
6. V predmetnom spore žalobca žaluje o vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré boli neoprávnene

vyplatené a prevzaté poručiteľom za obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2015, pričom uspokojenia
pohľadávky sa domáha voči žalovanej ako dedičovi s poukazom na ust. § 460 Obč. zák. a podľa § 119
ods.2 zák. č. 410/1991 Zb. o o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poručiteľ U. G.Ý., poberal dávky sociálneho zabezpečenia
- výsluhový dôchodok tak od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žalobcu, ako i od Slovenskej

informačnej služby, hoci s poukazom na ust. § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. mu nárok na výplatu
výsluhového dôchodku od žalobcu zanikol dňa 14.12.1996, nakoľko dňa 15.12.1996 opätovne nastúpil
do nového služobného pomeru v SIS.
7. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
8.Podľa §470ods.1Obč.zák.Dedičzodpovedádovýškycenynadobudnutéhodedičstvazaprimerané

náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.
9. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. bola zriadená Slovenská informačná
služba s postavením osobitného štátneho orgánu. Na príslušníkov tejto služby sa vzťahujú ustanoveniazákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj všeobecne záväzne právne predpisy na jeho
vykonanie. Vymedzením subsidiárnej platnosti tohto zákona tiež na služobný pomer príslušníkov tejto

služby sa však neriešili niektoré ich ďalšie pomery, najmä pokiaľ ide o otázky sociálneho zabezpečenia
týchto príslušníkov. V súvislosti s uvedeným ide teda len o vymedzenie tej skutočnosti, aby bola
vyjadrená platnosť zákona č. 100/1988 Zb. na príslušníkov Slovenskej informačnej služby rovnako ako
na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.
10. Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru

Slovenskej republiky účinnom od 20.11.1996 do 31.3.1998, príspevok za službu (ďalej len „príspevok“)
patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo
prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d).

11. Podľa § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru
Slovenskejrepublikyúčinnomod20.11.1996do31.3.1998, priopätovnomprijatípolicajtadoslužobného

pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý
predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.

12. Podľa § 63 ods. 2 zák. č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov Nárok na
výplatu priznaného výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku zaniká dňom, ktorý

predchádza dňu opätovného prijatia policajta alebo profesionálneho vojaka do služobného pomeru
alebo dňu nástupu profesionálneho vojaka na výkon mimoriadnej služby, a obnovuje sa v naposledy
vyplácanej výške, ak je to pre policajta alebo profesionálneho vojaka výhodnejšie, dňom nasledujúcim
po dni skončenia novovzniknutého služobného pomeru alebo po dni prepustenia z výkonu mimoriadnej
služby alebo skončenia výkonu mimoriadnej služby.

13. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Zb., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 114 ods.3 zák. č. 328/2002 Zb., právo na náhradu neoprávnene vyplatených súm sa premlčí

uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich
rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu
rozhodnutia.

15. Podľa § 114 ods. 6 zák. č. 328/2002 Zb. Služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky výsluhového zabezpečenia v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, nároku na jej
výplatu alebo jej sumu.

16. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ zák. č. 328/2002 Zb., poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je
povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo
nepatrila v poskytnutej sume, ak
1.) nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom,

2.) prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku(ďalej CSP) (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

19. Podľa § 191 ods.1 CSP Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.20. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou z verejného
práva a podľa zák. č. 328/2002 Zb. Zákon č. 328/2002 Z.z. je predpisom, upravujúcim osobitný systém
sociálneho zabezpečenia určeného okruhu osôb. Výsluhový dôchodok podľa tohto zákona je dávkou,

ktorá sa už poskytuje doživotne, nielen do dovŕšenia dôchodkového veku, určeného podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení. Poručiteľ U. sa tým, že poberal výsluhový dôchodok od žalobcu aj v
čase, keď mu nárok naň zanikol podľa § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. sa dopustil správneho deliktu.
Uvedené výsluhové dôchodky v období od 14.12.1996 až do jeho smrti teda poberal bez právneho
dôvodu, teda sa bezdôvodne obohatil, čím žalobcovi spôsobil škodu.

21. Pokiaľ si žalobca uplatňuje žalovanú sumu od žalovanej ako dedičky, súd má za to, že na daný
skutkový stav nemožno aplikovať ust. § 470 ods.1 Obč. zák. ako na záväzok z verejného práva, ktorý
vznikol zo záväzkového vzťahu žalobcovi voči poručiteľovi. Podstatou aby tento dlh, teda preplatok na
vyplatenom výsluhovom dôchodku poručiteľovi mohol byť zaradeným ako pasívum do dedičstva je, že
tento záväzok musel existovať v čase smrti poručiteľa a vtedy nie je rozhodujúce, či dedič o tomto dlhu

vedel alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že úspešné uplatnenie žalovanej pohľadávky by prichádzalo do
úvahy v prípade, ak by žalobca za života poručiteľa vydal rozhodnutie, v ktorom by mu uložil povinnosť
vrátiť neoprávnene poberané dávky výsluhového dôchodku. Takéto rozhodnutie však žalobca nevydal,
ako tvrdí, nemal vedomosť o tom, že poručiteľ nastúpil znovu do iného služobného pomeru v SIS.

22. Žalovaná postup o vrátení výsluhového dôchodku cestou SIS a s poukazom na systém utajenia
pracovného zaradenia poručiteľa nepreukázala s poukazom na ust. § 114 ods.8 zák. č. 328/2002 Zb.
Žalovaná taktiež nepreukázala tvrdenia právneho zástupcu žalovanej o tom, že medzi Slovenskou
informačnou službou a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky prebiehali platby, spočívajúce vo
vrátení neoprávnene vyplateného výsluhového príspevku a už vôbec nie tú skutočnosť, že by sa takéto

výplaty týkali aj osoby U. G.. Žalovaná za týmto účelom žiadne dôkazy nepredložila, ani nenavrhla
vykonať.

23. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ zák. č. 328/2002 Zb. je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia
povinnývrátiťdávkusociálnehozabezpečeniaalebojejčasťododňa,odktoréhonepatrilavôbec.Manžel

žalobkyne o tejto povinnosti vedel, bol poučený pri prvom rozhodnutí o priznaní vtedy výsluhového
príspevku, avšak nástup do nového služobného pomeru neoznámil a dávky výsluhového dôchodku
poberal súbežne s dávkami výsluhového dôchodku od SIS.

24. Špeciálny predpis Zákon č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v ustanovení

§ 114 ods. 6 ustanovuje, kedy môže žalobca uplatňovať voči tretím osobám nárok na náhradu škody
a to v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku výsluhového
zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

25. Žalovaná ako tretia osoba v zmysle cit. ust. § 114 ods. 6 zák. č. 328/2002 Zb. nepotvrdzovala

v súvislosti so žiadosťou poručiteľa o výsluhový dôchodok od žalobcu žiadne údaje, opak žalobca
nepreukázal.

26. Súd žalobu voči nej zamietol, nakoľko špeciálny predpis neuvádza dôvod vrátenia neoprávnene
poberaného výsluhového dôchodku poručiteľom, jej zomrelým manželom tak, ako žaluje žalobca, teda

titulom, že žalovaná je jediným dedičom po poručiteľovi na základe Osvedčenia o dedičstve po
poručiteľovi č. 1D 835/2015, Dnot 22/2015 zo dňa 13.5.2016. Žalobca za života poručiteľa nevydal
rozhodnutie,vktorombymuuložilpovinnosťvrátiťneoprávnenepoberanédávkyvýsluhovéhodôchodku
a preto je vymáhanie žalovanej pohľadávky voči žalovanej ako dedičke nedôvodné a s poukazom na
špeciálny predpis zák. č. 328/2002 Zb. aj neprípustné.

27. S poukazom na vyššie uvedené sa súd námietkou premlčania ani nezaoberal.
28. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdnyúradník. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.