Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215866
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1516215866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, proti žalovanej: Z. G., O.. XX.X.XXXX, V.
V., Š. Č.. X, o zaplatenie 39.299,21 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 19. februára 2018 č.k. 10C/108/2016-360, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od dedičky U. G., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, domáhal vrátenia
neoprávnenepoberanýchdávokvýsluhovéhodôchodku.Žalovanejpriznalnáhradutrovkonaniavplnom
rozsahu.

2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebohý manžel žalovanej sa síce dopustil správneho
deliktu, keď poberal v období od 1.11.2005 do 31.10.2015 výsluhový dôchodok od žalobcu neoprávnene,
pretože tento poberal aj od SIS, avšak povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku neprechádza na

žalovanú ako dedičku poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia podľa § 470 ods. 1 OZ. Záväzok na
vrátenie neprávom vyplatenej dávky predstavuje záväzok z verejného práva, podľa zákona č. 328/02
Z. z, o takejto povinnosti vo vzťahu ku poberateľovi dávky však žalobca nerozhodol. Len pokiaľ by
za života poberateľa dávky o takejto povinnosti žalobca rozhodol, v spore uplatnený dlh poručiteľa by
mohol byť zaradený ako pasívum do dedičstva. K úspešnému uplatneniu žalovanej pohľadávky by preto
mohlo dôjsť len v prípade, ak by žalobca za života poručiteľa vydal rozhodnutie o vrátení neoprávnene
poberaných dávok výsluhového dôchodku. Pasívna legitimácia žalovanej nevyplýva ani z ustanovenia

§ 114 ods. 6 zákona. So zreteľom na uvedené závery sa súd ďalej nezaoberal námietkou premlčania.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom z dôvodov nesprávneho právneho
posúdenia veci žiadal zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie žalobe. Nestotožnil sa s názorom súdu
prvejinštancieotom,žeduplicitnýmpoberanímvýsluhovýchdôchodkovmanželomžalovanejodžalobcu
i od SIS sa nebohý manžel dopustil správneho deliktu. Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy
na výsluhovom dôchodku totiž nepredstavuje sankciu, ale nápravu protiprávneho stavu. Domnieval

sa, že dlh poručiteľa prešiel na žalovanú podľa § 470 ods. 1 OZ ako na jeho jedinú dedičku. Nárok
poručiteľa na poberanie dávky výsluhového dôchodku od žalobcu zanikol vznikom služobného pomeru
ku SIS bezprostredne po skončení služobného pomeru k žalobcovi, nárok žalobcu ku dňu úmrtia U. G.
teda existoval. Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia považoval za nevýznamné, či žalobca za životaporučiteľa vydal rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na výsluhovom dôchodku.
Navyše takéto rozhodnutie vydať nemohol, pretože o vyplácaní výsluhového dôchodku bez právneho
dôvodu sa dozvedel až po smrti manžela žalovanej. Domnieval sa, že aj príp. rozhodnutie žalobcu podľa

§ 113 ods. 2 zák. č. 328/02 Z. z. by malo len deklaratívnu povahu. Povinnosť na vrátenie neprávom
vyplatených súm vznikla priamo zo zákona už prevzatím prvej neprávom vyplatenej dávky. Nemožno
preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku voči
manželke poberateľa výsluhového dôchodku je existencia rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom
vyplatené sumy.

4. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď rozsudok rešpektuje zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci je riadne odôvodnené. Odvolanie považovala za účelové.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa návrhov strán, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191
ods. 1 CSP, skutkové závery súdu vychádzajú z vykonaného dokazovania. Odvolací súd sa stotožňuje
i s právnymi závermi súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej, na ktoré
poukazuje. Na doplnenie argumentácie uvádza nasledovné.

7. Podľa žalobcu manžel žalovanej poberal v žalovanom období desiatich rokov výsluhový dôchodok od
žalobcu neprávom, keď mu nárok naň mal zaniknúť podľa § 119 ods. 2 vznikom služobného pomeru k
SIS a následným poberaním výsluhového dôchodku od SIS.

8. Spornou zostala otázka, či žalobca je oprávnený uplatňovať vrátenie neprávom vyplatených súm
od dedičov poberateľa podľa § 470 ods. 1 OZ, ak o takejto povinnosti vo vzťahu k poberateľovi dávky
nerozhodol.

9. Pôsobnosť zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nedopadá len na otázku, či

dávka manželovi žalovanej bola vyplatená neprávom, ale rovnako aj na otázku, od koho sa môže
dávka vymáhať a na základe akej procedúry. Ide o oblasť verejného práva, verejnej správy na úseku
výsluhového zabezpečenia policajtov, kde o právach a povinnostiach osôb rozhodujú v správnom konaní
orgány verejnej správy.

10. Žalobca ako osobitný orgán sociálneho zabezpečenia policajtov podľa zák. č. 328/02 Z. z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len zákon) v správnom konaní autoritatívne rozhoduje
opriznanívýsluhovéhodôchodku,aksúsplnenézákonnépodmienkynajehopriznanie.Bezrozhodnutia
o priznaní výsluhového dôchodku nárok na výplatu takejto dávky sociálneho zabezpečenia nevznikne.
Rovnako autoritatívne žalobca rozhoduje o odňatí dávky (§ 81a), ale aj o povinnosti poberateľa vrátiť

dávku sociálneho zabezpečenia, ak mu bola vyplatená neprávom (§ 105 ods. 14, , resp. ods. 13 v znení
do 30.4.2013, § 84 ods. 8 písm. a) zákona v znení do 30.6.2016). Povinnosť vrátiť neprávom prijatú
dávku vzniká poberateľovi dávky teda až na základe rozhodnutia orgánu, ktorý dávku priznal. Tento
orgán je kompetentný skúmať, či ním priznané dávky boli vyplatené neprávom. Zákonnosť takéhoto
rozhodnutia podlieha preskúmaniu správnym súdom v konaní podľa Správneho súdneho poriadku.

11. Ak teda žalobca ako oprávnený správny orgán za života poberateľa o povinnosti vrátiť dávku
právoplatne nerozhodol, v čase smrti poberateľa dávky neexistoval dlh voči žalobcovi, ktorý by mohol
prejsť na dediča poberateľa dávky podľa § 470 ods. 1 OZ. Zákon počíta s prechodom nároku na dávku
sociálnehozabezpečenianaprávnychnástupcovpoberateľavustanovení§111,sprechodompovinností

nepočíta.

12. Všeobecný súd otázku, či dávka bola vyplatená neprávom nie je oprávnený riešiť, a to ani ako otázku
predbežnú.

13. Pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby je celkom bez významu, či žalobca mal vedomosť o
neprávom vyplácanom výsluhovom dôchodku ešte za života manžela žalovanej.14. Podľa názoru odvolacieho súdu na daný spor primerane platia závery NS SR v stanoviska,
publikovanom pod R 36/16, podľa ktorého nárok zdravotnej poisťovne na neuhradené poistné, o ktorom
nebolo právoplatne rozhodnuté, zaniká smrťou poistenca a nemožno ho už predpísať dedičom ani ho od

nich vymáhať. Smrť poručiteľa (platiteľa poistného) má v zmysle § 460 a § 470 Občianskeho zákonníka
za následok vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa len z pohľadávky, predpísanej poručiteľovi
právoplatným výkazom nedoplatkov alebo právoplatným platobným výmerom. Ak zdravotná poisťovňa,
resp. postupník (§ 85g ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach) uplatňuje nárok na
uhradenie dlhu poručiteľa na poistnom [§ 85g ods.2 písm. a) a b) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach] a návrhom sa jeho splnenia domáha voči dedičovi, na rozhodnutie o takom návrhu je daná
právomoc súdu v konaní podľa prvej až štvrtej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Súd sa v konaní o takom návrhu musí vysporiadať s otázkou, či existuje právoplatný výkaz nedoplatkov
(§ 17a ods. 5 a 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení) alebo právoplatný platobný výmer
(§ 77a ods. 8, § 85h ods.3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach)

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP), i keď sa nestotožnil so záverom súdu, že manžel poručiteľky sa dopustil správneho
deliktu.

16. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej súd priznal plnú náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v

spojení s § 255 ods. 1 CSP)

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).