Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117232329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117232329.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., T.
XX/X, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, so sídlom Nitra, Sládkovičova 7, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o vydanie
hnuteľnej veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/147/2017-243 z

10. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 18C/147/2017-243 z 10. mája 2021 uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi hnuteľnú vec stavebnú miešačku zelenej farby bez výrobného čísla, ktorá bola žalobcovi dňa
29. 07. 2016 pri domovej prehliadke ako zúčastnenej osobe zaistená a uznesením ČVS: ORP-796/1-
VYS-NR-2016 z 09. 08. 2017 ponechaná do úschovy a je uložená v priestoroch OR PZ Nitra do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalším výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 126 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), § 89 ods. 1, § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005
Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo len „TP“) a § 255 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa žalobou z 29. 12. 2017 domáhal vydania hnuteľnej
veci stavebnej miešačky zelenej farby bez výrobného čísla. Žalobu odôvodnil tým, že v trestnej veci
ORP-796/1VYS-NR-2016 vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej
polície, dňa 29. 07. 2016 mu bola pri domovej prehliadke ako zúčastnenej osobe zaistená hnuteľná vec,
a to stavebná miešačka zelenej farby bez výrobného čísla. V rámci trestného konania predložil doklady
o vlastníctve danej miešačky, a to doklady o jej kúpe, fotodokumentáciu a návod na obsluhu. Žalobou

sa preto domáhal vydania veci od toho, kto ju má neoprávnene fakticky vo svojej moci.

4. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 18C/147/2019-85 z 7. marca 2019 tak, že
žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči rozhodnutiu bolo
podané odvolanie a Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie svojím uznesením č.
k. 5Co/176/2019-160 zo dňa 27. mája 2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.5.Súdprvejinštancievovecidoplnildokazovanie,zktoréhodospelkzáveru,žedňa29.07.2016bolapri
domovej prehliadke žalobcovi, ako zúčastnenej osobe, zaistená hnuteľná vec, a to stavebná miešačka
zelenej farby bez výrobného čísla. Dňa 11. 08. 2017 vyšetrovateľke v konaní vedenom na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície pod sp. zn. ORP-796/1VYS-NR-2016
predložil žalobca listinné dôkazy, a to doklady o kúpe miešačky, fotodokumentáciu inzercie miešačky
na portály bazos.sk a fotodokumentáciu po jej oprave, fotodokumentácie ďalších miešačiek, ktoré kúpil
spolu so zaistenou miešačkou v recyklačnej firme Prospect spol. s r.o., a návod na obsluhu.

6. Z trestného spisu ORP-796/1-VYS-NR-2016 súd prvej inštancie zistil, že bolo začaté trestné stíhanie
vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože neznámy páchateľ od
presne nezisteného dňa mesiaca október 2015 do 11.30 hod. dňa 17. 02. 2016 nezisteným spôsobom
vnikol na riadne uzamknutý pozemok neobývaného rodinného domu s popisným číslom 31 v obci N.
odkiaľodcudzilo.i.miešačkuvhodnote1115eur.AkosvedokvtrestnomkonaníbolvypočutýP.D.,ktorý
o. i. uviedol, že vykonával šetrenie cestou internetu, na stránke bazos.sk našiel inzerát, na ktorom bola

v ponuke miešačka, ktorá sa podobala na tú, ktorá bola odcudzená. Dohodol si stretnutie, vystupoval
ako kupec, ktorý mal záujem kúpiť miešačku a zistil, že podvozok a prevodovka je určite jeho, pretože
to zváral. Z miešačky odlúpol farbu a zistil, že podvozok bol pôvodne červenej farby, ako jeho, bubon
nebol z jeho miešačky. Bez akýchkoľvek pochybností opoznal svoju miešačku a jej komponenty na
iných strojoch. Svedok P. T. dňa 29. 07. 2016 vypovedal, že zaistenú miešačku doniesol žalobca pred

nejakým časom, povedal, že má ju rozobrať, povymieňať zlé diely, natrieť inou farbou, jej farba bola
nejaká bledá, krémová. Dňa 17. 08. 2017 bolo žalobcovi doručené uznesenie ČVS:ORP-796/1-VYS-
NR-2016 z 09. 08 .2017 o uložení veci do úschovy Okresného súdu v Nitre. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že odcudzená miešačka bola ponúkaná na predaj prostredníctvom portálu Bazoš a nachádzala
sa u žalobcu. Dozorujúci prokurátor vydal záväzný pokyn o uložení veci, pretože vyvstala pochybnosť

o práve poškodenej G.. U. D.. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, sťažnosť bola
podaná aj G.. U. D.. Rozhodnutím Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. 1KPt383/4400-2 z 08. 09. 2017
boli sťažnosti zamietnuté ako nie prípustné. Uznesením OR PZ Nitra ČVS: ORP-796/VYS-NR-2016 z
25. 09. 2017 bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. Voči rozhodnutiu podala sťažnosť G.. U. D., ktorá bola uznesením

2Pv 251/16/4403-48 z 03. 01. 2018 zamietnutá, pretože nebola dôvodná.

7. Súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Nitra neprebieha konanie o určenie vlastníckeho
práva k predmetu sporu, ani konanie o úschove k veci, ktorá je predmetom daného sporu.

8. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného, k čomu súd prvej
inštancie uviedol, že aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, ktorý vydanie žiada, preto mal prvoinštančný
súdzapreukázané,žejedanáaktívnalegitimáciažalobcunapodaniežaloby.Povinnouosobou(pasívne
vecne legitimovanou) z vydania veci za situácie, že uznesením vyšetrovateľa ČVS:ORP-796/l-VYS-
NR-2016 z 09. 08. 2017 bola predmetná vec ponechaná v úschove Okresného súdu Nitra, pričom

mala byť vec fakticky uložená v priestoroch OR PZ Nitra mal okresný súd za to, že bola daná pasívna
legitimácia žalovaného, ktorý má vec fakticky u seba, ale nemá na to žiaden dôvod. Nebolo preukázané,
že by bol predmet žaloby zložený do úschovy súdu, ani sa neviedlo konanie o úschove (úradný záznam
z 16. 02. 2021). Predmetom sporu bolo uplatnené právo žalobcu na vydanie hnuteľnej veci stavebnej
miešačkyzelenejfarbybezvýrobnéhočísla,ktorábolazadržanávrámcitrestnéhokonania.Spoukazom

na § 97 ods. 1 Trestného poriadku žalobca správne zvolil aj druh žaloby, pretože sa domáha vydania
veci, ktorá bola uložená do úschovy vyšetrovateľom.

9. S poukazom na vykonané dokazovanie a rozhodnutie odvolacieho súdu mal prvoinštančný súd za
preukázané, že hnuteľná vec miešačka, ktorej sa vydania žalobca domáha nie je na ďalšie konanie

potrebná, nebolo preukázané jej prepadnutie alebo zhabanie (orgán činný v trestnom konaní by inak
nerozhodol uznesením o uložení do úschovy), a neprišlo ani k rozhodnutiu orgánu o vrátení veci. V rámci
trestného konania p. D. tvrdila, že zaistená vec je jej vlastníctvom, neiniciovala žiadne súdne konanie, v
ktorom by sa domáhala určenia, že je to práve ona, ktorá je vlastníčkou predmetnej hnuteľnej veci tak,
ako sa to snažila tvrdiť v trestnom konaní, pričom bola upozornená na možnosť podať civilnú žalobu (v

primeranej lehote). Keďže žalobu nepodala v primeranej lehote, také postavenie stratila a vec sa má
odovzdať tomu, komu bola zobratá, alebo ak takej osoby niet nastáva postup speňažovania podľa 4 vety
§ 97 ods. 1 TP. Nebolo preukázané, že by bola podaná žaloba, ktorou by si iná osoba uplatnila právo
na vec, preto je osobou určenou pre vrátenie veci ten komu bola odňatá, teda v danom spore žalobca(rozhodnutie na ktoré poukázal odvolací súd publikované pod R/1970 je použiteľné aj pre tento prípad,
že „k právu inej osoby na vec môže súd v konaní podľa § 97 TP prihliadať len vtedy, ak iná osoba právo
na vec uplatňuje. Ak tomu tak nie je, vráti súd vec tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá, bez toho,

aby skúmal otázku, či táto osoba je vlastníkom veci). S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie žalobe vyhovel.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %, pretože vo veci mal plný úspech, pričom dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP na žiaden zo strán nezistil. Záverom uviedol, že o výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

11. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ CSP, keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Poukázal na § 97 ods. 1 veta prvá TP, ktorý nevystihuje stav predmetnej veci, pretože poukazuje na
situáciu, kde nie je spochybňované vlastníctvo k veci, teda nejde o prípad, že by si akákoľvek iná osoba
robila nárok na zaistenú vec. Žalobca tvrdil, že je preukázateľne vlastníkom hnuteľnej veci a žiadal,
aby prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť vydať hnuteľnú vec z úschovy žalobcovi. Žalovaný
poukázal na to, že od momentu zaistenia predmetnej hnuteľnej veci orgánmi činnými v trestnom konaní

(ďalej len „OčTK“) si nárok na vlastníctvo k hnuteľnej veci robili dve fyzické osoby, a to poškodená
v trestnom konaní a žalobca. Trestné konanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Trestného zákona vedené na ORPZ v Nitre pod číslom trestného vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP796/1-VYS-NR-2016 bolo začaté na podnet (trestné oznámenie) osoby poškodenej v trestnom
konaní, ktorá si nárok na vlastníctvo k hnuteľnej veci v trestnom konaní uplatňovala, preto tvrdenia,

že si nik okrem žalobcu nárok na vlastníctvo k hnuteľnej veci nerobil, nie je pravdivé. Zo skutkového
stavu vyplýva, že vznikli dôvodné pochybnosti o vlastníckom práve na hnuteľnú vec oboch osôb -
poškodenej v trestnom konaní, ako aj žalobcu a keďže tieto pochybnosti v trestnom konaní nemôže
odstraňovať OčTK, na základe záväzného pokynu dozor vykonávajúceho prokurátora bola hnuteľná
vec uznesením podľa § 97 TP ponechaná v úschove s fyzickým uložením v priestoroch ORPZ v Nitre.

Vyšetrovateľka obe osoby v zmysle TP upozornila (poškodenú v trestnom konaní, ako aj žalobcu), aby
si svoj nárok uplatnila v občianskom súdnom konaní. Vec môže byť z úschovy vydaná len osobe, ktorá
je preukázateľne jej vlastníkom (§ 97 ods. 1 druhej a tretej vety TP). Vrátenie zaistenej veci, ktorá bola
prevzatá v trestnom konaní podľa § 92 TP, tak prichádza do úvahy len ak vec nie je potrebná na ďalšie
konanie, ak neprichádza do úvahy prepadnutie alebo zhabanie veci a právo na vec je nepochybné. Pri

pochybnostiach o vlastníckom práve sa vec ponechá v úschove a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa
upozorní, aby si tento nárok uplatnila v civilnom procese. Orgány činné v trestnom konaní konali tak,
ako to od nich vyžaduje zákon.

13. Z § 97 ods. 4 TP nevyplýva žiadna stanovená lehota, z čoho vyplýva, že zákonodarca ponechal

určenie tejto lehoty na orgány činné v trestnom konaní podľa individuálnej potreby každej veci.
Vyšetrovateľka oprávnená rozhodovať v prípravnom konaní nemala za to, že by došlo k uplynutiu
primeranej lehoty, preto do toho času nepristúpila k predaju veci a následnom uložení sumy z jej predaja
do úschovy súdu.

14. Nestotožnil sa s tvrdením prvoinštančného súdu, že s poukazom na vykonané dokazovanie a
rozhodnutie odvolacieho súdu mala poškodená v trestnom konaní prísť o svoje „postavenie“ lebo si ho v
primeranej lehote neuplatnila žalobu na určenie vlastníckeho práva k zaistenej veci na súde. Následne
prvoinštančný súd konštatoval, že v spore nebolo preukázané, že by bola podaná žaloba, ktorou by
si iná osoba uplatnila právo na vec, preto je osobou určenou pre vrátenie veci ten, komu bola odňatá

(žalobca), poukazujúc na rozhodnutie publikované pod R/1970. S týmto tvrdením nesúhlasil a mal za
to, že ak by takýto prípad nastal, predpokladal by sa postup v intenciách § 97 ods. 1 TP, štvrtej vety a
nie prvej vety. Prvoinštančný súd nesprávne dospel k záveru, že primeraná lehota na podanie žaloby
na určenie vlastníckeho práva poškodenej v trestnom konaní uplynula.15. Zdôraznil, že súd v civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v
trestnom konaní z hľadiska ich účelnosti alebo rýchlosti, toto patrí do pôsobnosti prokuratúry. Každý

štátny orgán vrátane OčTK, prokuratúry, súdov, má vymedzenú právomoc, ktorú smie uplatňovať len v
tomto rámci. V tomto smere citoval čl. I, § 2 a § 3 CSP. Do pozornosti odvolacieho súd dal rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/193/2008-418 z 22. marca 2011, Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 10C/86/2009 z 11. mája 2011, Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/170/2010 z 25. januára 2012
a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 218/2011-376 z 7. februára 2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť 7. marca 2102. V kontexte uvedeného poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/106/2003, z ktorého vyplýva, že danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných
podmienok. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni. Jej nedostatok
je fakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. S poukazom na uvedené vzniesol námietku
nedostatku právomoci civilného súdu určovať, či postup vyšetrovateľa v trestnom konaní bol alebo nebol
zákonný. Spochybňovať postup orgánov činných v trestnom konaní prináleží len prokuratúre, ktorá vedie

dozor nad dodržiavaní zákonnosti. Sťažnosť podaná žalobcom na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky(ďalejlen„GPSR“)bolaodmietnutá,pretožeGPSRnebolozistenéporušeniezákona.Žalovaný
teda neviedol a nevedie trestné konanie v rozpore so zákonom. V trestnej veci vedenej ORPZ v Nitre pod
ČVS: ORP-796/1-VYS-NR-2016 vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona bolo postupované na základe pokynov prokurátora a v súlade so zákonom.

16. Ak vzniknú pochybnosti o vlastníctve, či oprávnenej držbe zaistenej veci, musí sa táto otázka vyriešiť
v „civilnom procese“, čo predpokladá podanie žaloby na príslušnom súde. Základnou podmienkou
civilného procesu je existencia „sporu“ medzi prinajmenšom dvomi stranami súdneho konania. Otázka
spornosti sa môže týkať jedine existencie vlastníckeho práva, ktoré si na jednu vec uplatňujú najmenej

dve rôzne osoby (t. j. vtedy ak právo na vec nemožno považovať za nepochybné). Ak preto zákon hovorí
o „uplatnení nároku na vlastnícke právo“ potom predmetom konania môže byť len určenie vlastníckeho
práva k veci medzi osobami, ktoré sa považujú za jej vlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že orgán,
ktorý rozhodoval o uložení zaistenej veci do úschovy nie je kompetentný sám posudzovať existenciu
vlastníckeho, či iného užívacieho práva k veci, pretože táto právomoc bola zverená len civilnému súdu

a musí existovať spor v otázke vlastníckeho práva, ktoré si na vec uplatňujú rôzne osoby, tak, ako v
predmetnom trestnom konaní.

17. Dodal, že netvrdil, že by bol alebo by mal byť vlastníkom hnuteľnej veci, preto na určení vlastníckeho
práva k hnuteľnej veci nemôže mať žiadny právny záujem. Poukázal na zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, na základe ktorého si musia osoby uplatniť vlastnícke
právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. To znamená, ak si na zaistenú vec uplatní
právo viac osôb, musí sa toto právo preukazovať v súdnom konaní ako pri § 92 TP. Vlastnícke právo
sa na súde môže uplatniť iba určovacou žalobou, kde osoba, ktorá sa považuje za vlastníka veci musí
v konaní hodnoverne preukazovať svoje vlastnícke právo k veci v rozpore s tvrdením ďalšej osoby,

ktorá si na vec rovnako uplatňuje svoje vlastnícke právo, čím sa určenie vlastníckeho práva k veci stáva
sporným, keďže obe strany sporu majú rovnaký právny záujem na určení, kto z nich je vlastníkom veci.
Žalobca si nesprávne vyložil, že keďže bolo v trestnom konaní spochybnené vlastníctvo poškodenej v
trestnom konaní, znamená to potvrdenie vlastníctva žalobcu k zaistenej veci. Žalobca v trestnom konaní
neosvedčilsvojevlastníctvokzaistenejveciaOčTKnemajúprávomocrozhodnúť,ktorejznárokovaných

strán vlastníctvo prináleží. Až keď súd právoplatne určí, kto je vlastníkom hnuteľnej veci a žalovaný by
zároveňtútohnuteľnúvecodmietolurčenémuvlastníkovivydať,bolabyžalobanavydanievecidôvodná.
Za podstatné považoval, že Okresný súd Nitra v rozsudku č. k. 18C/147/2017-243 z 10. mája 2021 v
bode 15, st. 5 proklamoval, že aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, ktorý vydanie žiada, preto súd mal za
to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby. Prvoinštančný súd uznal a určil žalobcu za

vlastníka hnuteľnej veci aj bez toho, aby žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva a vlastnícke
právo k hnuteľnej veci posúdil ako predbežnú otázku a následne prikázal žalovanému vydať hnuteľnú
vec žalobcovi. Z týchto dôvodov žalovaný proti I. výroku napadnutého rozsudku nepodal odvolanie.
Akceptoval teda povinnosť uloženú okresným súdom, aj keď s ostatnou argumentáciou vyjadrenou v
odôvodnení predmetného rozsudku nesúhlasil.

18. Prvoinštančný súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v zmysle zásady
procesného neúspechu v konaní, s čím nesúhlasil, pretože medzi žalovaným a žalobcom neexistoval
spor. Jediným dôvodom, pre ktorý žalovaný nemohol vydať zaistenú hnuteľnú vec žalobcovi bolaskutočnosť, že vlastnícke právo k hnuteľnej veci bolo sporné, čo považoval za skutočnosť významnú
pri rozhodovaní o trovách konania. Žalovaný sa nijako nepričinil o vznik a vedenie súdneho konania,
keď žalobcovi nevyhovel z dôvodu pretrvávajúcej - nevyriešenej spornosti vlastníctva k hnuteľnej veci.

Zdôraznil, že žalovaný je povinný postupovať v súlade s osobitnou zákonnou úpravou a hnuteľnú vec
je oprávnený vydať až po vyriešení otázky vlastníckeho práva k predmetnej zaistenej veci. Ak ide
o povinnosť žalovaného platiť žalobcovi náhradu trov konania, je potrebné prihliadnuť na špecifické
postaveniežalovaného,ktoréhopostupbolurčenýšpeciálnouzákonnouúpravouamožnosťami(limitmi)
jeho postupu, tiež tým, že nemal podiel na vzniku a vedení sporu, ako aj na procesnú aktivitu a riadne

plnenie si svojich procesných povinností. V danej veci nešlo o neoprávnené zadržiavanie veci, pretože
na zaistenie hnuteľnej veci boli zákonné dôvody, ktoré bol žalovaný povinný dodržiavať, preto žalovaný
nie je subjektom neoprávneného zásahu do práv žalobcu v zmysle § 126 ods. 1 OZ. Rozhodnutie o
trovách konania nepovažuje za súladný s princípom spravodlivosti.

19. Konštatoval, že opakovane poukazoval na to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa s poukazom

na § 257 CSP, pretože úlohou žalovaného bolo zabrániť nakladaniu s hnuteľnou vecou až do objasnenia/
určenia vlastníckeho práva na zaistenú hnuteľnú vec. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/138/2020-199 z 27. novembra 2020. Postup žalovaného nemožno
označiť ako neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu alebo ako zadržiavanie veci v rozpore s
platným právom. Len ak by súd v civilnom procese právoplatne určil za výlučného vlastníka veci žalobcu

a žalovaný by odmietol zaistenú vec vydať, bola by žaloba na vydanie veci dôvodná. Vzhľadom na
osobitné dôvody žaloby na vydanie zaistenej hnuteľnej veci, postavenie OčTK, vymedzenie okruhu osôb
pri určovacích žalobách a zákonnú úpravu tejto problematiky, a na celkové skutkové okolnosti dospel k
záveru o chybnom právnom posúdení prvoinštančného súdu v rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania.

20. Vecne príslušný útvar žalovaného - ORPZ v Nitre postupoval v súvislosti so zaistením hnuteľnej
veci v súlade s právnymi predpismi, v súlade s právnymi predpismi nevydalo hnuteľnú vec žiadnemu
zo subjektov, ktoré si naň robili nárok, a na základe I. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
18C/147/2017-243 z 10. mája 2021 vydá žalobcovi hnuteľnú vec. Keďže žalovaný v danej veci nemohol

svojím konaním ovplyvniť skutočnosť, či žalobcovi bude alebo nebude vydaná predmetná hnuteľná vec
a následný postup žalovaného v konaní súvisiaci s vydaním predmetnej hnuteľnej veci, ktorý bol závislý
na rozhodnutí civilného súdu, bez toho, aby žalovaný mohol svojím konaním ovplyvniť výsledok konania
je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

21. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné. Odvolanie si vo svojich jednotlivých tvrdeniach protirečí. Nestotožnil sa s konštatovaním
žalovaného, že neuplynula primeraná lehota na podanie žaloby o vydanie hnuteľnej veci zaistenej v
trestnom konaní a uloženej do súdnej úschovy, pričom už uplynulo 5 rokov. V tomto smere poukázal na
§ 21 ods. 9 zákona č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore, kde je lehota 60 dní od doručenia oznámenia.

Žalovaný sa zacyklil v tvrdení, že žalobca sa mal domáhať určenia vlastníckeho práva, a to napriek
logickému vysvetleniu zo strany nadriadeného súdu, v uznesení č. k. 5Co/176/2019-160 bod 27, v
ktorom uviedol, že žalobca nie je povinný preukazovať svoje vlastníctvo k zadržiavanej veci. Žalovaný
opomenul časť právnej vety, že osoba, ktorá si na zaistenú vec robí nárok, si môže na súde uplatniť
nie len vlastnícke, ale aj iné právo, vrátane práva na vydanie veci. Považujeme za absurdné, že by

sa niekto, komu bola vec zaistená z jeho pozemku, mal domáhať určenia vlastníckeho práva, ak ten,
kto v trestnom konaní (zjavne len do vyplatenia poistnej udalosti) tvrdil, že si na vec uplatňuje právo,
žalobu v primeranej lehote nepodal. Tým, že p. D. žalobu nepodala, spor o vlastnícke právo neexistoval.
Poukázal na to, že ak by si žalobca nepodal žalobu o vydanie veci (na žalobu o určenie vlastníckeho
práva neexistoval ani naliehavý právny záujem), a vyšetrovateľka - oprávnená rozhodovať v prípravnom

konaní by zrazu „mala zato“, že došlo k uplynutiu primeranej lehoty, v zmysle § 97 ods. 1 TP platného v
tom čase by bolo pristúpené k predaju veci a následnému uloženiu sumy z jej predaja do úschovy súdu.
Žalovaný zotrval na svojich domnienkach, že žalobca si nesprávne vykladá, že ak bolo spochybnené
vlastníctvo poškodenej, automaticky to znamená potvrdenie vlastníctva žalobcu k predmetu sporu.
Opakovane zdôrazňoval, že netvrdí, že ak bolo spochybnené vlastníctvo poškodenej, automaticky to

maloznamenať,žežalovanýmalvecvrátiťžalobcovi,avšaknepochybnetomalurobiť,keďsipoškodená
právo na vec v primeranej lehote neuplatnila žalobou na príslušnom súde. Rovnaký právny názor vyslovil
odvolací súd v uznesení č. k. 5Co/176/2019-160, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný.22. Argumentáciu žalovaného v čl. 4. odvolania považoval za nedôvodnú, pretože súd nepreskúmaval
postupOčTK.Nešlookonanie,čivecbolaponechanávúschoveoprávnene.Konaniebolooskutočnosti,
že už v čase podania žaloby na vydanie žalovaný zadržiaval vec v rozpore s právom, pretože žiadna iná

osoba, okrem žalobcu si nárok na vec v primeranej lehote neuplatnila v civilnom konaní a tento stav trvá,
a to napriek tomu, že žiadny spor o vlastnícke právo neexistuje. Tvrdenie žalovaného, že jeho postup
bol zákonný, je nepravdivé a poukázal na to, že dozor vykonávajúci prokurátor mu dňa 27. 02. 2017
vytkol písomným upozornením množstvo pochybení a konanie v rozpore s Trestným poriadkom.

23. Žalovaný aj v novom konaní tvrdil, že na základe Uznesenia ČVS: ORP-796/1- VYS-NR-2016 z 09.
08. 2017 bola vec ponechaná v úschove Okresného súdu Nitra a fyzicky uložená v priestoroch ORPZ
Nitra, avšak z trestného spisu nevyplýval úkon, ktorým by OČTK zložili miešačku do úschovy súdu a
ani zo súdneho spisu nevyplývalo, že by prechádzal súvisiaci spis o uložení veci do úschovy OS Nitra
a v konaní bolo preukázané, že v predmetnej veci neprebehlo konanie o úschove na Okresnom súde v
Nitre. Naopak, z rozhodnutí a vyjadrení OP a GP, ktoré sú obsahom trestného spisu bolo zrejmé, že sa

jednalo o chybu v písaní, ktorú však zjavne doteraz žalovaný nebol schopný opraviť.

24. Zotrval na tom, že už v čase podania žaloby a nepochybne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
o napadnutom výroku vlastnícke právo žalobcu nebolo sporné. Adresátom výzvy na uplatnenie práva
na vec v civilnom procese je práve osoba, ktorá si robí nárok na vec, odlišná od osoby, ktorej bola

vec zobratá. Ak uplynula primeraná lehota na podanie žaloby v civilnom procese a tretia osoba si
nárok neuplatnila, vec sa mala vrátiť tomu, komu bola odňatá alebo kým bola vydaná. Napriek tomu,
že si nikto iný okrem žalobcu na uschovanú vec právo v primeranej lehote neuplatnil, žalovaný vec
nebol ochotný vrátiť, a to ani potom, čo sa mohol oboznámiť s názorom nadriadeného súdu a ani
potom, ako ho súd v tomto novom konaní dotazoval, či vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu je

ochotný vec vrátiť žalobcovi. Vzhľadom k uvedenému je odvolanie žalovaného proti výroku o trovách
konania absolútne nedôvodné a v rozpore so zásadou spravodlivosti. Žalobca sa cca 5 rokov domáha
spravodlivosti a celý tento proces je pre neho vzhľadom na hodnotu sporu nerentabilný, avšak ide
mu o pravdu a spravodlivosť. Dňa 18. 06. 2021 bola konečne miešačka vrátená žalobcovi, pričom
vyšetrovateľka otvorila sklad a žalobca (ZŤP) si musel miešačku sám ťahať 100 m. Až keď v ceste

zavadzali iné veci a domáhali sa toho, aby polícia zabezpečila vybratie miešačky zo skladu pred
budovu bola políciou s nevôľou vyložená. Žalobcovi vznikli opätovne náklady, pretože musel zabezpečiť
ďalšiu osobu, naloženie miešačky a odvoz svojej miešačky z polície, nehovoriac o stratách na čase a
trováchprávnehozastúpenia.RozhodnutieKrajskéhosúduvBratislaveč.k.8Co/138/2020-199,naktoré
žalovaný poukazoval ohľadne nepriznania trov konania sa týka iného skutkového stavu, keď žalobca v

tom konaní o vydanie hnuteľných vecí nebol v čase podania žaloby vlastníkom veci.

25. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP,

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

26. Odvolací súd preskúmaním obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou z 29. 12. 2017
domáhalvydaniahnuteľnejvecistavebnejmiešačkyzelenejfarbybezvýrobnéhočísla.Žalobuodôvodnil

tým, že v trestnej veci ORP-796/1VYS-NR-2016 vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Nitre, odbor kriminálnej polície, dňa 29. 07. 2016 mu bola pri domovej prehliadke ako zúčastnenej osobe
zaistená hnuteľná vec, a to stavebná miešačka zelenej farby bez výrobného čísla. V rámci trestného
konania predložil doklady o vlastníctve danej miešačky, a to doklady o jej kúpe, fotodokumentáciu a
návod na obsluhu. Žalobou sa preto domáhal vydania veci od toho, kto ju má neoprávnene fakticky

vo svojej moci. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 18C/147/2019-85 z 7. marca
2019 tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči
rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 17. 08. 2017 bolo žalobcovi doručené uznesenie ČVS:ORP-796/1-
VYS-NR-2016 z 09. 08. 2017 o uložení veci do úschovy Okresného súdu v Nitre. Uznesením OR PZ

Nitra ČVS: ORP-796/VYS-NR-2016 z 25. 09. 2017 bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Voči rozhodnutiu podala
sťažnosť Ing. U. D., ktorá bola uznesením 2Pv 251/16/4403-48 z 03. 01. 2018 zamietnutá, pretože
nebola dôvodná. Vzhľadom na uvedené podal žalobca predmetnú žalobu, o ktorej súd prvej inštancierozhodol napadnutým rozsudkom tak, že uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľnú vec
stavebnú miešačku zelenej farby bez výrobného čísla, ktorá bola žalobcovi dňa 29. 07. 2016 pri domovej
prehliadke ako zúčastnenej osobe zaistená a uznesením ČVS: ORP-796/1-VYS-NR-2016 z 09. 08.

2017 ponechaná do úschovy a je uložená v priestoroch OR PZ Nitra do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Ďalším výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

32. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

33. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, ktorými namietal, že v danej veci mal
súd prvej inštancie identifikovať existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúcu v predmete
konania,keďtvrdil,ževdanejvecinejdeoklasickýspor,keďžežalovanýještátnymorgánom,ktorýmôže
vydať vec zaistenú v trestnom konaní v prípade spornosti vlastníckeho práva len na základe rozhodnutia

súdu v civilnom konaní.

34. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

35. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj
rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana sporu, ktorá
v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktorézaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto
pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo
na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

36. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je
prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť

vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a
šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj quasi sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.

37. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Ak bude

rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov
konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že
strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu.
Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný
význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.

38. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je
teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť

nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov
konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho.

39. Zásada úspechu v spore sa premieta v § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov
konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného

nároku.Zásadaúspechuvoveci(zásadazodpovednostizavýsledoksporu)charakteristickápresporové
konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy
konania, ktoré úspešnej strane vznikli. To znamená všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené,
účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ak mala
strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore

plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je
sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada
trov pomerne rozdelí. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla
neprizná žiadnej zo strán sporu.

40. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak
by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46
ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom

ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257
CSP.

41. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú tak generálnym dôvodom
pre nepriznanie náhrady trov konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R
34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.42. Aplikácia § 257 CSP je odôvodnená tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania
by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem

upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnejstraneaexistenciavýnimočnosti
daného prípadu. V prvom rade treba prihliadnuť na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov
konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným osobitného

zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody
hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán. V takomto prípade je potrebné pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch (všetkých) strán, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj
toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať
tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní.

43. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa § 257 CSP je možné rozhodnúť vtedy, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v

okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane subjektov v postavení strán sporu. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto
dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný
zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

44. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy
nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka (teraz strany). Významnými z hľadiska aplikácie §
150 OSP (podľa CSP § 257) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj

účastníkov (strán) v priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 M Cdo 5/2006).

45. V predmetnej veci žalovaný namietal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257
CSP, ktorá nebola zohľadnená v rozhodovaní o trovách konania, v dôsledku čoho súd prvej inštancie

nesprávne zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu. V danej veci je predmetom konania
vydanie veci zaistenej v trestnom konaní ako vec pochádzajúca z trestnej činnosti, pričom v prípade
spornosti vlastníckeho práva k takejto veci ju nemôže orgán činný v trestnom konaní vydať bez toho,
aby boli v civilnom procese odstránené pochybnosti o vlastníckom práve osôb, ktoré sa vydania veci
domáhajú. V tomto prípade spornosť pretrvávala do momentu uplynutia primeranej lehoty na podanie

žaloby osobou, ktorej bola výzva na podanie žaloby adresovaná. V čase rozhodovania prvoinštančného
súdu spornosť v zmysle § 97 TP neexistovala.

46. Odvolací súd dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý
sa tak v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie bránil, že v danej veci ide o

konanie, ktoré nie je klasickým sporovým konaním, keďže žalovaný neporušil žiadnu povinnosť tým,
že nevydal vec zaistenú v trestnom konaní žalobcovi, keďže existoval spor o vlastnícke právo, teda k
vlastníctvu zaistenej veci sa hlásila viac ako jedna osoba. Žalovaný teda nemal inú možnosť, ako vyčkať
na rozhodnutie súdu v civilnom konaní, ktorým sa odstráni pochybnosť v otázke vlastníckeho práva k
zaistenej veci. Práve tieto skutočnosti označil ako skutočnosti, ktoré možno považovať za dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by ho zbavili povinnosti znášať trovy úspešnej protistrany.

47. Odvolací súd uvádza, že považuje za podstatné poukázať na argumentáciu, ktorú už uviedol vo
svojom zrušujúcom uznesení č. k. 5Co/176/2019-160 z 27. mája 2020, pričom v tomto spore, ktorý
z pohľadu pravidiel náhrady trov konania plne spĺňa požiadavku „sporového konania“ bol úspešným

žalobca, čomu koreluje neúspech žalovaného. Za tejto situácie nemohla byť dôvodom na aplikáciu §
257 CSP samotná skutočnosť postavenia žalovaného ako subjektu orgánu verejnej moci, alebo situácia
ohľadne výkladu zákonných ustanovení trestného poriadku žalovaným. Odvolací súd len v krátkosti
doplní, že hoci normy uvedené v § 97 TP sú normami procesného charakteru a dávajú návod subjektomtrestného konania ako postupovať, možno z nich vyextrahovať podklad pre subjektívny nárok žalobcu,
ktorý bol uplatnený ako procesný nárok pred súdom s tým, že ako bolo uvedené vyššie, aj úspešne.

48.Odvolacísúdkonštatuje,žežalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil dôvodnosť námietok žalobcu, ktoré by odôvodňovali procesný
postup v zmysle § 388 CSP tak, ako to navrhoval žalovaný v podanom odvolaní.

49. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu

prvej inštancie, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP a
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s CSP § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, bez zistenia aplikovateľnosti ust. § 257 CSP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).