Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617212984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7617212984.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: F. G., Y.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX P. X, zastúpeného JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom so sídlom v Poprade,
Mnoheľova 22, proti žalovanému: Urbariát Závadka, pozemkové spoločenstvo v likvidácii, Závadka 053
33 192, IČO: 42326206, zastúpenému JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej

Novej Vsi Štefánikovo námestie 5, o určenie neplatnosti zhromaždenia a neplatnosť uznesení prijatých
na zhromaždení z 9.4.2016, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 18. septembra 2020 č.k. 1C/43/2017 - 371 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II/ a III/ a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa
18. septembra 2020 č.k. 1C/43/2017 - 371 zamietol žalobu (výrok I/), ktorou sa žalobca domáhal
určenia konania zhromaždenia žalovaného Urbariátu Závadka, pozemkové spoločenstvo, Závadka,
IČO: 42326206 uskutočnené dňa 9.4.2016 za neplatné a určenia uznesení č. 1 až 14 prijatých na
zhromaždení žalovaného konaného dňa 9.4.2016 za neplatné. Žalovanému priznal plnú náhradu trov
konania (výrok II/) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (výrok III/).

2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe a v priebehu sporu, že žalovaný
nedoručil žalobcovi pozvánku najmenej 30 dní pred konaním zhromaždenia, čím došlo k porušeniu
jeho základných práv člena pozemkového spoločenstva, čo vyplynulo aj z právoplatného rozsudku

OkresnéhosúduSpišskáNováVesvkonanísp.zn.5C/103/2014arozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach
č.k.11Co/612/2015-268,ktorývyslovilzaneplatnéuznesenieprijaténavalnomzhromaždenímkonanom
dňa 6.9.2014, a na základe predmetných rozsudkov, ktoré sa stali právoplatnými 17.7.2017, sa ex tunc
zrušili všetky prijaté uznesenia na zhromaždení konanom v septembri 2014, ktoré skutočnosti ale neboli
vyznačené a do pozemkového registra neboli zapísané pôvodné orgány, ktoré boli riadne schválené
18.1.2014, čo má za následok, že všetky aktivity predsedu výboru a dozornej rady sú neplatné. Súd

poukázal i na argumentáciu žalobcu, že dôvodom požadovaného určenia neplatnosti zhromaždenia
pozemkového spoločenstva a neplatnosť uznesení prijatých na tomto zhromaždení konaného dňa
9.4.2016 je jednak skutočnosť, že žalobca sa nemohol zúčastniť zhromaždenia a rozhodovania o
programe zhromaždenia dňa 9.4.2016, čím došlo k porušeniu práv žalobcu, jednak konanie žalovaného
v rozpore so zákonom s cieľom vyhnúť sa zvolaniu zhromaždenia výborom, v dôsledku čoho okrem
iného bolo i to, že zhromaždenie žalovaného dvakrát odvolalo tie isté orgány.3. Súd prvej inštancie poukázal taktiež na obranu žalovaného, ktorý žiadal žalobu zamietnuť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

4. Vychádzajúc:
a) z nespornej skutočnosti, že dňa 9. 4. 2016 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, b) zo
zistenia z úradnej činnosti súdu, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 2C/109/2017 bol dňa
24.10.2019 vyhlásený rozsudok (v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.11.2019), ktorým súd určil,
že uznesenie Valného zhromaždenia Urbariát Závadka, pozemkové spoločenstvo, IČO: 42 326 206, so

sídlom 053 33 Závadka 192, okres Gelnica, prijaté dňa 18.1.2014, je neplatné a zrušil spoločenstvo s
názvom Urbariát Závadka, pozemkové spoločenstvo, IČO: 42 326 206, so sídlom 053 33 Závadka 192,
okres Gelnica, zapísané Okresným úradom, odbor pozemkový a lesný, Spišská Nová Ves, v registri PS,
vložka R-0015/801, ku dňu 10.2.2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2019,
c) z oznámenia Okresného úradu Spišská Nová Ves - pozemkový a lesný odbor zo dňa 6.12.2019,
že registrovaný predseda predmetného pozemkového spoločenstva podal úradu oznam o zrušení

tohto pozemkového spoločenstva rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.10.2019
sp. zn. 2C/109/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2019, pričom úradu nebol predložený
oznam o vymenovaní likvidátora rozhodnutím zhromaždenia tohto pozemkového spoločenstva, súd
prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 137 CSP a § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení, a preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalovaný úspech v celom žalobcom uplatnenom nároku,
keďže došlo k zamietnutiu žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2
CSP.

6. Proti výroku o trovách konania a výroku, ktorým súd vyslovil, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, t.j. proti výroku II/ a III/ rozsudku podal včas odvolanie
žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, označiac rozsudok v tejto časti
za nezákonný a neodôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil II/ a III/ výrok tohto rozsudku a
priznal trovy konania žalobcovi v celom rozsahu, ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa názoru žalobcu, ak Okresný súd v Spišskej Novej Vsi vychádzajúc zo zásady hospodárnosti

vyhodnotil neexistenciu naliehavého právneho záujmu podanej určovacej žaloby a z tohto dôvodu
následne vylúčil vykonanie nevyhnutého dokazovania a predmetnú žalobu zamietol a s použitím § 255
ods. 1 CSP súd priznal žalovanej strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav v tomto konaní. V tejto súvislosti argumentoval, že
podľa Ústavy SR má právo každý občan sa domáhať ochrany svojich práv a záujmov, ak došlo v jeho

neprospech k porušeniu zákona a hoci súd v jednotlivých bodoch popísal, že sa domáhal vyslovenia
neplatnosti prijatých uznesení na zhromaždení konanom dňa 9.4.2016, následne v rozsudku žiadnym
spôsobom objektívne nevyhodnotil, čím porušil čl. 6 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany. Podčiarkol, že súd prvej inštancie nevinou žalobcu nebol schopný vo

veci meritórne rozhodnúť v lehote 3 rokov odo dňa podania žaloby. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa
vôbecnezaoberalúčelovouobštrukcioužalovaného,ktoroužalovanýžalobcovibránilvydaťpožadovanú
notársku zápisnicu spolu so všetkými prílohami, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto dokumentu,
z ktorých dôvodov bol preto nútený podať žalobu o vydanie veci na Okresný súd Spišská Nová Ves už
22.7.2016 v konaní č. 16C/151/2016, hoci táto povinnosť žalovaného mu vyplýva z vlastných stanov

v zmysle čl. 11 bod 10 a z čl. 2 bod 24 rokovacieho a hlasovacieho poriadku. Zdôraznil, že súd prvej
inštancie vykonal len jedno pojednávanie, pričom následne žalobcu vyzval, či trvá na podanej žalobe,
vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.10.2019 sp. zn. 2C/109/2017 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 12.11.2019, ktorým vyslovil uznesenie valného zhromaždenia
Urbariátu Závadka pozemkové spoločenstvo, Závadka č. 192 zo dňa 18.1.2014 za neplatné a zároveň

zrušil druhým výrokom spoločenstvo s názvom Urbariát Závadka pozemkové spoločenstvo, IČO: 42
326 206 so sídlom 053 33 Závadka č. 192 a ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2019.
V danej súvislosti však súd podľa názoru žalobcu opomenul uviesť, že v tomto konaní podal žalobu
člen pozemkového spoločenstva Miroslav Kiššák proti žalovanému Urbariátu Závadka pozemkovéspoločenstvo, Závadka č. 192, čiže bez účasti žalobcu ako procesnej strany. Doplnil, že v tomto konaní
žalovaná strana zastúpená predsedom pozemkového spoločenstva Jánom Turčanom v súčasnosti s
likvidátorom žalovaného na návrh žalobcu súhlasil s vydaním rozsudku pre zmeškanie a na poslednom

pojednávaní konanom dňa 24.10.2019 sa dokonca vzdal riadneho opravného prostriedku, hoci bol
porušený Zákon o pozemkových spoločenstvách, vlastné stanovy a zmluva o založení pozemkového
spoločenstva. Pripomenul, že podľa § 14 ods. 4 písm. j) Zákona o pozemkových spoločenstvách musí
rozhodnúť valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva o zrušení pozemkového spoločenstvaa
a ako vyplýva z uvedených skutočností, valné zhromaždenie konané v roku 2019 však v programe

rozhodnutie o zrušení pozemkového spoločenstva neprejednalo a nikdy neschválilo. Podľa názoru
žalobcu tak zamietnutie žaloby v tomto konaní bolo zavinené štatutárnymi zástupcami žalovaného, a
preto mal súd prvej inštancie rozhodovať o trovách konania podľa § 256 CSP. Zavineným konaním
žalovaného bolo rozhodnuté o nezákonnom zrušení pozemkového spoločenstva, v dôsledku čoho
právoplatnosťou tohto rozsudku bolo zrušené pozemkového spoločenstvo, pričom len na základe tejto
právnej skutočnosti zanikol naliehavý právny záujem jeho osoby ako žalobcu na prerokovanie veci a

meritórne rozhodnutie vo veci samej.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označil odvolaním napadané výroky II. a III.
rozsudku zo dňa 18.9.2020 za zákonné a vecné správne, vyjadriac pritom nesúhlas s prezentovanými
dôvodmi odvolania a jeho odôvodnením. Žalovaný navrhol, aby rozsudok v jeho napadnutej časti

odvolací súd potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa
žalovaného nie je možné akceptovať úvahu žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 256 CSP, keďže
súd vo veci konanie nezastavil, ale žalobu zamietol, t.j. ustanovenie § 256 CSP sa aplikuje za inej
situácie v konaní ako tomu je v prejedávanom prípade, a preto je vylúčené prijať záver, že strana
žalovaná zavinila zastavenie konania, keďže konanie nebolo zastavené. V konečnom dôsledku bolo

by v rozpore so zásadami, ktorými sa riadi náhrada trov konania, s ohľadom na okolnosti prípadu,
priznať náhradu trov konania žalobcovi s poukazom na § 256 CSP. Tvrdil pritom, že s odkazom na
zamietnutie žaloby a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku v časti výroku I/, voči ktorému odvolanie
podané nebolo, žalobca v plnom rozsahu akceptoval úspech žalovaného v tomto konaní, a teda nedošlo
k zastaveniu konania. Z pohľadu žalovaného pre účely odvolania vo vzťahu k náhrade trov konania

neobstoja ani argumenty, že nie vinou žalobcu súd nebol schopný vo veci meritórne rozhodnúť v lehote
3 rokov odo dňa podania žaloby, naviac, ak žalobca ani raz neurgoval nariadenie pojednávania a v
konečnom dôsledku súd konal plynule, keďže v konaní vznikla potreba podávania viacerých písomných
vyjadrení na oboch stranách sporu, dokonca vec bola v dôsledku prerušenia konania na odvolacom
súde, pričom obštrukčne sa nesprával žalovaný, ale naopak javí sa, že to tak bolo na strane žalobcu,

kedysaonodmietolnapojednávaníoboznámiťslistinnýmidôkazmi,ktorésámvyžadoval.Kpredloženiu
listinných dôkazov bol žalovaný vyzvaný súdom, svoju povinnosť si žalovaný splnil, pričom opakovane
na to poukazoval žalovaný napr. v písomnom podaní zo dňa 23.1.2019. Podľa názoru žalovaného
rovnako nemôže z hľadiska relevantných odvolacích argumentov obstáť akýkoľvek odkaz žalobcu na
konanie vedené tunajším súdom pod sp.zn. 16C/151/2016, pričom nie je súčasne pravdou, aby súd

prvej inštancie vykonal jedno pojednávanie, uskutočnili sa dve pojednávania. Žalovaný sa nestotožnil
ani so záverom žalobcu, že zamietnutie žaloby bolo zavinené štatutárnymi zástupcami žalovaného, kde
žalobca poukazuje na konanie vedené tunajším súdom pod sp.zn. 2C/109/2017. Žalovaný potvrdil, že v
konaní vedenom pod sp.zn. 2C/109/2017 došlo rozsudkom k vysloveniu neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia pozemkového spoločenstva zo dňa 18.1.2014 (išlo o ustanovujúce valné zhromaždenie

Urbariátu Závadka, pozemkového spoločenstva - vtedy Združenie urbárnikov Závadka, pozemkové
spoločenstvo) a súčasne bolo toto pozemkové spoločenstvo zrušené tým istým rozsudkom. V tejto
súvislosti žalovaný podčiarkol, že samotný žalobca (nevynímajúc jeho právneho zástupcu, ktorý sa ho
zúčastnil ako predsedajúci) by si mal byť vedomý ako prebiehalo ustanovujúce valné zhromaždenie
pozemkového spoločenstva dňa 18.1.2014, kde k jeho nezákonnosti sa nevyjadril len tunajší súd v

dotknutom konaní pod sp.zn. 2C/109/2017, ale aj tunajšia okresná prokuratúra, ktorá už pred niekoľkými
rokmi vyjadrila zásadné pochybnosti o zákonnosti ustanovujúceho valného zhromaždenia.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého
rozhodnutia o trovách konania, ale toto je potrebné zrušiť pre vadu konania významnú z hľadiska § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje

porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide
o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j.
ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná.

11. Aj zo zásady úspechu existuje výnimka upravená v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky

predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad
hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach
posudzovanej veci, ale aj v okolnostiach na stranestrán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti
konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane

toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomeromvšetkýchstránsporu,pričomtrebazohľadniťajpomerytejsporovejstrany,ktorejbyinakpatrila

náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na majetkové
pomery tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne.

13. Judikatúra súdov tiež konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis,

ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd vždy povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na
základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára

2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

14. Z dôvodov napadnutej časti rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie správne o trovách konania
rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, náležite pritom vezmúc na zreteľ plný procesný úspech žalovaného
v spore, keďže došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu v celom rozsahu.

15. Žalobca vo svojom odvolaní neopodstatnene namietol, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní
aplikovať § 256 CSP. Odvolací súd je v tomto smere v zhode so žalovaným v jeho vyjadrení k odvolaniu
žalobcu v tom, že v konečnom dôsledku bolo by v rozpore so zásadami, ktorými sa riadi náhrada trov
konania, s ohľadom na okolnosti prípadu, priznať náhradu trov konania žalobcovi s poukazom na § 256

CSP.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil jedine v tom, že opomenul splniť povinnosť
skúmať z úradnej povinnosti aj prípadné (ne)splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 CSP. Nepoužitie
ustanovenia § 257 CSP vo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil.

17. Vzhľadom na povahu tejto vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už
ďalej nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu založenými v podstate na argumente, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neposudzoval v odvolaní uvedené špecifické okolnostidaného sporu, ktoré v časti žalobcom tvrdených okolností, viedli k uplatneniu nároku žalobcu na súde,
ktorého žaloba bola zamietnutá podľa názoru žalobcu zavinením žalovaného, a ktoré by mohli byť
významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP.

18. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok vo výroku o trovách konania
(výrok II/) a v súvisiacom výroku III/ zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie o trovách konania.

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto uznesení skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle § 257
CSP pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalovanému. Až po posúdení celého komplexu
okolnostírelevantnýchprerozhodnutieonáhradetrovkonaniavzmysle§257CSPbudemožnéposúdiť,
či ide o výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania. Následne súd opätovne rozhodne o
trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) a rozhodnutie náležite

odôvodní aj so zreteľom na argumentáciu žalobcu a žalovaného prednesenú v tomto odvolacom konaní
(napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
67/2010, Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 940 - 943).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).