Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/169/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7612223204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I., C. XX/A,
proti žalovanému T. T., nar. X.X.XXXX, bytom U. B. P., J. X/X, o uloženie povinnosti žalovanému vymeniť
vadnú vec za bezvadnú, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/48/2012-285 z 24.6.2020 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, vyslovil, že žalovaný má nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením a posledným výrokom vyslovil, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu
voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté takisto samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť bezplatne
vymeniť vadné 4 dvojkrídlové plastové okná s veľkým sklom a vadné 2 jednokrídlové plastové okná s

veľkým sklom všetky umiestnené v obývacích miestnostiach rodinného domu v I., D.. C. XX/A, bezplatne
vymeniť vadné 3 plastové okná jednokrídlové s malým sklom umiestnené v sociálnych miestnostiach
označeného rodinného domu, bezplatne vymeniť vadné 1 vchodové dvere a vadné 1 balkónové plastové
dvere taktiež obe umiestnené v označenom rodinnom dome, bezplatne vymeniť na to nadväzujúce
parapety, žalúzie a ich montáž to všetko ako celok za bezvadné a to v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti
rozsudku. Súčasne žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 14.8.2007 ako objednávateľ uzavrel Zmluvu o dielo
č. XXXXXX so žalovaným ako zhotoviteľom, ktorý vystupoval ako podnikateľský subjekt - predajca
výrobkov SLOVAKTUAL s.r.o., predmetom ktorej bol predaj plastových okien, parapiet, žalúzií, montáž
okien 5 komorový profil ALUPLAST so stredovým dorazovým tesnením, izolačné dvojsklo SGG
CLINAPLUS ULTRA N Ug - 1,1 argón koeficient priechodu tepla celého okna Uok - 1,3 W/mK, zvuková
nepriezvučnosť 35 dB, kovanie celoobvodové strieborné MACO štrbinové vetranie, 3 x tesnenie čiernej
farby, stavebná hĺbka 70 mm, farba: obojstranný zlatý dub - jednalo sa o 6 okien s veľkým sklom, z

ktorých boli 4 dvojkrídlové a 2 jednokrídlové umiestnené v obývacích miestnostiach rodinného domu
v I., D.. C. XX/A, ďalej o 3 jednokrídlové okná s malým sklom umiestnené v sociálnych miestnostiach
rodinného domu, a tiež o 1 vchodové dvere a 1 plastové balkónové dvere. Žalobca zaplatil žalovanému
za vykonanie diela cenu vo výške 149.460 Sk (4.916,16 €). Zhotoviteľ poskytol objednávateľovi o.i.záruku po dobu 5 rokov na fyzikálne vlastnosti profilov a izolačného dvojskla, čo vyplýva z čl. IV. zmluvy
o dielo. Žalobca ako objednávateľ listom z 15.12.2011 uplatnil u žalovaného ako zhotoviteľa reklamáciu,
podľa ktorej sa mali zmeniť tvary okien a dverí - pokrivenie, zakrivenie častí okien - vonkajších rámov

malo spôsobovať v dolných častiach vytláčanie omietky a krídla okien a dverí mali byť tiež pokrivené
a v ich spodnej časti má byť cítiť prúdenie chladu, dvere netesnili a prepúšťali chlad. Na reklamáciu,
ktorú prevzal dňa 15.12.2011 žalovaný nijako nereagoval. Po e-maily žalobcu zo 7.2.2012 sa žalovaný
dostavil na osobnú obhliadku vád, avšak bez akéhokoľvek riešenia daného problému. Následne dňa
1.7.2012 žalobca e-mailom kontaktoval výrobcu - firmu SLOVAKTUAL s.r.o. Pravenec, odkiaľ mu

odpovedali tak, aby si uplatnil reklamáciu u ich obchodného zastúpenia T. P. I., ktorý je samostatným
podnikateľským subjektom a výhradným predajcom ich výrobkov v danom regióne. Žalobca preto
opätovne e-mailom z 23.7.2012 uplatnil opakovanú reklamáciu na SLOVAKTUAL obchodné zastúpenie
T. T. P. I., na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Písomným podaním advokátky žalobcu s
názvom „Reklamácia“ bol opätovne oslovený žalovaný, aby bezplatne vymenil vadné plastové okná,
parapety, žalúzie a ich montáž za bezvadné plastové okná, parapety, žalúzie a ich montáž v termíne do

15.10.2012. Zásielka však nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. Advokátka žalobcu opakovane
uplatnila reklamáciu u žalovaného a požadovala bezplatnú výmenu vadných plastových okien, parapiet,
žalúzie a ich montáž za bezvadné plastové okná, parapety, žalúzie a ich montáž požadovala pre svojho
klienta v termíne do 1.11.2012. Toto písomné podanie žalovaný prevzal dňa 22.10.2012, ale žiadnym
spôsobomnereagoval.Žalobcamalzato,ževadyveciriadne,avstanovenejzáručnejlehotereklamoval

a uplatnil si nároky zo zodpovednosti za vady vecí u žalovaného.

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 14.8.2007 uzavreli Zmluvu o dielo č. XXXXXX,
predmetom ktorej bol predaj vecí tak, ako je to špecifikované vyššie v bode 3. a ani cena diela, ktorú
žalobca zaplatil žalovanému (149.460,- Sk, t.j. 4.916,16 €) sporná nebola. Súd ustálil, že žalobca

opakovane reklamoval u žalovaného dodávku a montáž plastových okien a prísl. pričom podrobne
rozpísal konkrétne vady (zmena tvaru okien a dverí, ich pokrivenie, zakrivenie vonkajších rámov
spôsobovalo v dolných častiach vytláčanie omietky, krídla okien a dverí boli pokrivené a v ich spodnej
časti cítiť prúdenie chladu, dvere netesnia, prepúšťajú chlad), z čoho žalobca vyvodil, že ide o zmenu
fyzikálnych vlastností výrobkov, na ktoré sa vzťahuje reklamácia. Žalovaný, ktorý robil podľa svojho

vyjadrenia montáž, t.j. osadenie daných výrobkov do pripraveného otvoru, ukotvenie, vyváženie a
následnévyplnenieškárPURhmotou,upozornilžalobcu,ktorýsirobilvysprávkušpalietafasádnepráce,
že PUR pena nesmie byť vystavená na dlhší čas poveternostným zmenám a UV žiareniu. Žalovaný k
tomu, že žalobca sa domáha žalobou výmeny všetkých okien uviedol, že nie je možné, aby všetky okná
vykazovali rovnaké vady z výroby. Dôvodil, že firma SLOVAKTUAL s.r.o. je najväčší výrobca okien na

Slovensku a všetky jej výrobky podliehajú prísnej výstupnej kontrole. Znaleckým posudkom č. 15/2014
N..Y.V.bolapotvrdenáoriginalitavýrobkovdodanýchžalobcoviaznaleckonštatoval,žedodanévýrobky
nemajú vady, vzniknuté pri výrobe. Súd konštatoval, že tvrdenia žalobcu o tom, že mu boli dodané
iné okná, nie okná spoločnosti SLOVAKTUAL s.r.o., boli vyvrátené v celom rozsahu týmto znaleckým
dokazovaním. Žalobcovi bol dodaný výrobok - plastové okná s prísl. v zmysle jeho objednávky. Znalec

ďalejkonštatoval,žepočiastočnejdemontážiplastovéhooknazistil,žemontážnebolarealizovanápodľa
pokynov výrobcu okien z 05/2002 platných v čase montáže, došlo teda k nesprávnemu zrealizovaniu
osadeniuvýrobkov(nesprávnekotvenie).Kvýskytužalobcomvytýkanýchproblémovsoknamiadverami
podľa znalca (nie však k ich deformácii) došlo aj z dôvodu degradácie polyuretánovej peny (PUR
pena), ktorá nebola chránená pred ÚV žiarením. Znalec tiež uviedol, že podľa vyjadrenia výrobcu nie je

potrebné vymeniť dodávku okien, ale je potrebné ich demontovať a vykonať správne kotvenie, čím dôjde
k vyrovnaniu jednotlivých deformácií, ktoré sú tesne nad toleranciou uvádzanou výrobcom. Vychádzajúc
zo záverov znaleckého posudku súd dôvodil, že žalobcom vytknutá vada (že mu boli dodané iné okná,
nie od spoločnosti SLOVAKTUAL s.r.o.) teda nemá charakter vady vôbec, a to či už odstrániteľnej alebo
neodstrániteľnej, a teda žalobca nemá právo žiadať výmenu dodaného tovaru - plastových okien za

bezvadné. Z tohto dôvodu považoval súd nárok žalobcu na výmenu vadných okien za bezvadné za
neopodstatnený a tomuto nevyhovel.

5. Po obšírnom opise v rozsudku žaloby, vyjadrení žalobcu, žalovaného a najmä znaleckého posudku
právne vec súd posudzoval podľa § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 644, § 645 ods. 1, 2, § 646 ods.

1, § 647, § 648 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po zhrnutí všeobecne
teoreticko-právnych východísk z citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba, ktorou
sa žalobca v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vymeniť vadnú vec za bezvadnú, nie
je dôvodná, a preto takto formulovanú žalobu zamietol. Argumentoval, že z vykonaného dokazovaniavyplynulo, že nekvalitne bola prevedená montáž. Vychádzajúc z toho posudzoval, či v prejednávanej
veci išlo o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné a s poukazom na závery znaleckého posudku,
dospel k záveru, že v prípade nekvalitne osadených okien, resp. dverí (nekvalitnej montáže), treba

tieto vady kvalifikovať ako vady odstrániteľné. V takomto prípade potom žalobca v zmysle § 648 ods.
2 OZ má právo žiadať zrušenie zmluvy, z čoho vyplýva demontáž dodaných okien oproti povinnosti
žalovaného vrátiť uhradenú cenu diela, nie však výmenu tovaru vadného za bezvadný. Súd je viazaný
petitom žaloby (tým, čoho sa žalobca žalobou domáha), nemôže rozhodovať o inom. V zmysle petitu
žaloby sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť v zmysle § 648 ods. 1 OZ t.j.

bezplatné odstránenie vady, na čo však nemá nárok v prípade odstrániteľných vád, kedy má nárok na
zrušenie zmluvy alebo primeranú zľavu z ceny diela. Žalobný petit však nebol takto formulovaný, preto
súd rozhodujúc o uplatnenom petite musel žalobu zamietnuť.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému ako aj štátu (jemu
vznikli trovy preddavkovo vyplatené na znalecké dokazovanie) priznal plnú náhradu trov konania.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa 365 ods. 1 písm.
d/, e/ a f/) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu, že nevykonal ním navrhované dôkazy, a to predloženie originálneho
montážneho listu, originálneho a právne relevantného záručného listu vzťahujúceho sa na osadené
plastové okná a dvere a neskúmal právoplatnosť poverenia a identitu pána R. H. R. ako odborníkov na
originalitu výrobkov spoločnosti SLOVAKTUAL. Mal za to, že v konaní preukázal vadnosť výrobkov a to

deformáciu rámov a krídel plastových okien a vchodových dverí. Poprel, že by on sám v konaní tvrdil,
že mu boli dodané iné okná ako od spoločnosti SLOVAKTUAL. Vytkol, že súd neskúmal, na základe
akých dokladov od žalovaného súdny znalec potvrdil originalitu predmetných výrobkov. Uviedol, že v
znaleckom posudku nie sú odpovede na otázky, ktoré on ako žalobca žiadal v konaní zodpovedať. V
bode 63. rozsudku súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nekvalitne prevedená

bola montáž, a teda v tejto časti žalobca reklamoval dané vady voči žalovanému oprávnene. V roku 2010
pracovníci pána T. a pán T. osobne konštatovali, pri kontrole v dome žalobcu oprávnenosť reklamácie a
vyjadrili presvedčenie o vade výrobku. Tvrdili, že okná sú zlej výroby a oni svoju prácu vykonali riadne.
Vytkol súdu, že sa nevyporiadal s týmito tvrdeniami žalovaného a jeho zamestnancov. Rovnako sa súd
nezaoberal ani skutočnosťou vyplývajúcou z korešpondencie pána N., manažéra predaja SLOVAKTUAL

a znalca N.. V., že SLOVAKTUAL ako výrobca plastových okien nevykonáva obhliadky montáží a ani
neposkytuje stanovisko k nim. Takisto nedisponuje ani dodacími listami od predmetných okien. Pán R.
nijako nepreukázal, kto je a či má poverenie od spoločnosti SLOVAKTUAL, naopak, vyjadril sa, že on
nemá kompetencie, aby sa vyjadril k plastovým oknám a dverám, ktoré sú na rodinnom dome žalobcu.
Napriek tomu sa znalec N.. V. vyjadril v posudku k originalite výrobkov tak, že potvrdil ich originalitu.

Vytkol súdu, že neskúmal na základe akých dokladov znalec potvrdil originalitu výrobkov. Namietal
argumentáciu žalovaného, že nemá dodacie a montážne listy, keďže je platnom DPH, má povinnosť
desaťročnej archivačnej doby na účtovné doklady. Vyslovil nedôveru k znalcom pripojenému záručnému
listu bez uvedeného dátumu, ku ktorému odvolateľ dodal, že sám žalovaný doposiaľ nepredložil záručný
list. Znaleckému posudku vytýkal aj tú skutočnosť, že sa znalec opieral o tvrdenia pána N., avšak

z uznesenia súdu sp. zn. 15C/48/2012-47 z 18.3.2014 nevyplýva, že by si znalec mohol pribrať
konzultanta. Z tvrdení pána N. vyplýva, že tento potvrdzuje nesprávnosť montáže okien v komunikácii
so znalcom a sám znalec v posudku konštatuje, že ide o vadu výrobkov, ktoré spôsobila spoločnosť
SLOVAKTUAL. Odvolateľ mal za to, že súd neprístupne preformuloval dôvodnú pochybnosť žalobcu,
či sú osadené v jeho dome dvere a okná od spoločnosti SLOVAKTUAL, na tvrdenie. Návrh o uloženie

povinnosti žalovanému vymeniť vadnú vec za bezvadnú nebol založený na otázke originality výrobkov,
ako to konštatoval súd, ale pre vadnosť výrobku. Žalobca vady veci riadne a včas reklamoval a uplatnil
si nároky zo zodpovednosti za vady veci u žalovaného, avšak tento si svoju povinnosť nesplnil, vady
veci neodstránil. Mal za to, že aj zo znaleckého dokazovania vyplynula vina žalovaného, pretože znalec
konštatoval, že na základe nesprávneho kotvenia vplyvom rozťažnosti plastových výrobkov dochádza k

deformácii okenného rámu a tiež aj k oddeľovaniu vypraveného ostenia. Uvedené deformácie nad rámec
normy nedovoľovali správne nastavenie krídel. Cez neodborne zhotovenú pripojovaniu škáru okna uniká
teplo,čímazhoršujúužívateľskévlastnostiokna,nastávarosenie,tvorbaplesní,podfúkavanieparapetu.Predmetné okná nemajú funkčnosť a parametre, ktoré deklaroval predajca. Pri kontrole dverí znalec
zistil poškodenie výplne, čo je zapríčinené nekvalitným materiálom.

8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.7.2021 o 11.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods.

1 CSP a contrario.

10.Žalobcavodvolaníuplatnilaodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.d/,e/,f/CSP. Odvolacídôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

11. Dôvodom na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je existencia inej vady majúcej za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Vadykonaniasúvymedzenéveľmivšeobecne,pretodôvodomodvolania
podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho
rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek
z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana
navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva

nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným
spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne

významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcu (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd

dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené
na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré zvykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne

vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané
vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade
so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, starostlivo prihliadajúc na
rozhodujúceskutkovétvrdeniaarelevantnéargumentysporovýchstrán,adospelksprávnymskutkovým

zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

14. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
právastrán(žalobcu)aleboprávonaspravodlivýproces,príp.odnímajúcestranámsporumožnosťkonať
pred súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

15. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu
k skutkovým zisteniam a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej veci, ktoré mali pre
rozhodnutie podstatný význam a zároveň v súlade s cit. ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

16. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových
zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani
právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie
v danom spore v prospech žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej

inštancie a spôsobom právneho posúdenia veci vo vzťahu k uplatnenému nároku, ako aj so správnym
záverom súdu prvej inštancie, že žaloba tak, ako bola uplatnená, nie je dôvodná. Odvolacie námietky
boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri
rozhodovaní v danej veci.

17. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil,
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej
tak aj po stránke právnej.

18. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnou náležitosťou

žalobyjeurčitýnávrh(petit),ktorýspolusodôvodnenímžalobyvyjadrujeobsaharozsahsúdnejochrany,
o ktorej má súd svojím výrokom nakoniec rozhodnúť. Súd je viazaný žalobným návrhom stanoveným
žalobcom (§ 216 ods. 1 CSP), nemôže ho prekročiť (a contrario § 216 ods. 2 CSP) ani poučovať žalobcu,
ako by mal petit správne znieť (najmä ak je tento zastúpený advokátom). Žalobca teda v žalobe určil v
akom rozsahu a akým spôsobom žiada ochranu svojho hmotnoprávneho nároku.

19. Podľa § 648 ods. 1 OZ ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať
bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu; podľa odseku
2 rovnakého ustanovenia ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla
podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté

právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo
pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni
riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. Právne dôsledky
zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku sa teda rozlišujú podľa toho, či ide o vadu
odstrániteľnú, alebo neodstrániteľnú. Ak ide o odstrániteľnú vadu, zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť

bez zbytočného odkladu, pokiaľ sa však vada opätovne vyskytla po oprave alebo dielo vykazuje väčší
počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy. Ak ide
o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec
bez vady, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy a pokiaľ takáto vada nebráni tomu, aby sa vec
mohla podľa objednávky riadne užívať, objednávateľ má právo na primeranú zľavu. Právne dôsledky

neodstrániteľných vád sú teda viazané na to, či vec možno riadne užívať v zmysle objednávky a právne
dôsledky odstrániteľnej vady na to, či vec možno riadne užívať. Z citovaného ustanovenia upravujúceho
dôsledky vád zo zmluvy o dielo (nebolo sporné, že strany uzavreli zmluvu o dielo) nevyplýva zákonná
možnosť domáhať sa uloženia povinnosti bezplatne vymeniť vadnú vec za vec bezvadnú ako bola (ajpodľa názoru odvolacieho súdu nesprávne) formulovaná žaloba, ktorej petitom bol súd viazaný a o
ktorom rozhodoval. Súd prvej inštancie preto neostávala iná možnosť, len takúto žalobu zamietnuť, lebo
nemá oporu v zákone, a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani dokazovanie navrhované žalobcom.

20. Z odvolania vyplýva, že jadrom námietok žalobcu je jeho nespokojnosť s vyhodnotením, resp.
nevyhodnotením a nevykonaním niektorých (podľa neho) dôležitých dôkazov ním navrhnutých.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie

pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných
dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov nie je logický rozpor.

23. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaného k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej

inštancie poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo 14.9.2011, podľa
ktorého „...Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci (§ 132 O.s.p., od 1.7.2016 § 191 ods. 1, 2 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu,
pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd

pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto
dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. (viď R 42/1993). Práve v súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd poukazuje i na to, že

tak občiansky súdny poriadok ako aj civilný sporový poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne
súd, ktorý nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy (§ 185 ods. 1, 2 CSP). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,
ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu (napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.5.2009 sp. zn. 3Co 5/2009, sp. zn. 3Cdo
80/2009).

24. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, vzhľadom na
žalobcom uplatnený petit, bol správny a osvojuje si jeho právne závery. Z vykonaného dokazovania

(viď znalecký posudok) nevyplynula existencia vád odôvodňujúcich kompletnú výmenu okien, dverí na
dome žalobcu, vadnými neboli samotné výrobky dodané výrobcom, ale k vadám došlo pri ich montáži
a tieto vady boli označené za odstrániteľné, žalobca sa preto mohol prípadne domáhať bezplatného
odstránenia vád. Pokiaľ ide o odvolateľom uvádzané námietky k znaleckému posudku (tieto sú v
mnohých bodoch opakovane uvedené, lebo žalobca ich použil aj v odvolaniach proti uzneseniam o

priznaní odmeny znalcovi), odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo v priebehu konania predložiť
súkromný znalecký posudok na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle § 209 CSP.

25. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať)

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, asúčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo
strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho
vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

26. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu,
ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132
ods. 1 CSP) resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe

navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie
v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

27. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech

žalobcu. Aj keď v odvolaní žalobca polemizuje s takýmto vyhodnotením dokazovania, odvolací súd
sa jednoznačne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní žalobca relevantne
nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu, ktorým sa domáhal bezplatnej výmeny vadnej veci za
bezvadnú, a neuniesol svoje dôkazné bremeno v tomto smere.

28. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava

obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden

celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

30. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS

115/2003).

31.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1
CSP. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, neúspešnému
žalobcovitrovyodvolaciehokonanianeprislúchajú,pretoodvolacísúdstranámnáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).