Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219899
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1212219899.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: W. Š., nar. XX.X.XXXX, D. XX,
S., zastúpeného SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanej: Q. I., nar.
XX.X.XXXX,O.XX,S.,zastúpenejBIZOŇ&PARTNERS,s.r.o.,Hviezdoslavovonámestie25,Bratislava,
o zaplatenie 100.000 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
č. k. 58C/214/2012-270, zo dňa 2.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100.000 eur od 31.3.2012 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa podaním doručeným súdu 31.7.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia časti kúpnej ceny vo výške
50.000 eur. Písomným podaním zo dňa 1.10.2014 návrh rozšíril aj o zvyšnú časť nezaplatenej kúpnej

ceny a teda požadoval, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 100.000 eur s príslušenstvom, pričom
zmenu petitu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením č. k. 58C/214/2012-98, zo dňa 27.10.2014.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou uzatvoril 11.1.2012
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho. Toho istého
dňa uzavreli strany sporu dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve. Podľa čl. I bod 5 kúpnej zmluvy v znení dodatku
č. 1 sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 100.000 Eur do 30.3.2012, ale napriek opakovaným
výzvam si túto povinnosť nesplnila.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
skonštatoval, že rozsudkom č. k. 58C/214/2012-115, zo dňa 8.12.2014 (v poradí prvým) zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 100.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 100.000 eur od 31.3.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Na odvolanie žalovanej
odvolací súd uznesením č. k. 3Co/254/2015-171, zo dňa 30.6.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu povinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy s požadovaným úrokom z omeškania a súčasne posúdiť obranu žalovanejna započítanie 50.000 eur titulom náhrady škody; na základe vykonaných dôkazov ustáliť skutkový stav
potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie, vec opätovne
prejednalasúcviazanýprávnymnázoromKrajskéhosúduvBratislaverozhodolnapadnutýmrozsudkom
č. k. 58C/214/2012-270, zo dňa 2.10.2018 (v poradí druhým).

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané skutočnosti uvedené v

žalobe a skonštatoval, že strany sporu uzatvorili dňa 11.1.2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu ako predávajúceho. Toho istého dňa uzavreli dodatok č. 1
ku kúpnej zmluve, obe vyhotovené stranou žalovanej ako kupujúcej. Podľa čl. I bod 5 kúpnej zmluvy
v znení dodatku č. 1 sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 100.000 eur do 30.3.2012, avšak
túto povinnosť si nesplnila. Žalovaná nepoprela, že nezaplatila celú výšku kúpnej ceny. Poukázala na
skutočnosť, že je vecou strany sporu, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu predloží a v akom

rozsahu splní svoje procesné právo.

6. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal výkladom zmluvy v znení jej dodatku č. 1, ktoré
namietala žalovaná v časti výšky kúpnej ceny, keď tvrdila, že preplatila kúpnu cenu o 60.000 eur a s
ohľadom na čl. I bod 2 dodatku č. 1, že splnením dlh zanikol a nie je možné kúpnu cenu vrátiť späť

kupujúcemu obnovením záväzku. Súd prvej inštancie vzal za dôkaz kúpnu zmluvu a dodatok č. 1 ku
kúpnej zmluve, podľa ktorých bola kúpna cena dohodnutá na sumu 200.000 eur za nehnuteľnosti tak,
že preddavok na kúpnu cenu vo výške 100.000 eur bol zaplatený z hypotekárneho úveru a druhá časť
kúpnej ceny vo výške 100.000 eur mala byť zaplatená zo strany žalovanej do 30.3.2012, čo sa nestalo.
Uvedenú skutočnosť nepoprela ani samotná žalovaná. Už z úmyslu strán sporu, resp. zo skutočnej

vôle strán sporu je zrejmé, že dodatkom č. 1 sa mala upraviť výška kúpnej ceny, keď táto sa upravila z
dôvodov na strane žalovanej (ako aj zmluvu a dodatok č. 1 k zmluve pripravila strana žalovanej, preto
sa zmluva a dodatok č. 1 vykladá na prospech strany, ktorá zmluvu resp. dodatok nepripravila, čo je v
tomto prípade žalobca). Akcentoval, že pri interpretácii zmluvných záväzkov treba vždy zohľadniť vôľu
účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní. Keďže vôľa ako vnútorný stav konajúcej osoby nie je prístupná

druhej strane, túto treba hľadať v širších súvislostiach ako i v správaní osoby navonok, ktoré mali
vplyv a význam pre prijatie a uzatvorenie zmluvy. Výklad nejasných alebo neurčitých ustanovení, či
pojmov zmluvy v neprospech zmluvnej strany, ktorá ich naformulovala či trvala na ich začlenení do
zmluvy, stavia navrhovateľa znenia zmluvy do neľahkej pozície, avšak za „cenu“ nespornej výhody
spočívajúcej v lepšom poznaní a orientácii sa v ním navrhovanom texte. Práve navrhovateľ totiž nesie

v zmysle výkladového princípu contra proferentem zodpovednosť za akékoľvek prípadné spory, ktoré
by mohli vzniknúť v súvislosti s nejasnosťou či neurčitosťou jej znenia. Navrhovateľ je taktiež nositeľom
dôkazného bremena, že pri formulovaní obsahu zmluvy panovala medzi zmluvnými stranami zhoda v
tom, ako sa bude konkrétny pojem vykladať, a že nekonal so zlým úmyslom uviesť druhú zmluvnú stranu
v tomto smere do omylu. Rovnako dôležitým princípom je zásadná (nie však bezvýnimočná) ochrana

tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon v dôvere v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový
stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa v zásade nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov,
ktoré sám spôsobil. Rovnako tak sa ani nikto nemá dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania
(nemo turpitudinem suam allegans auditur). Uvedené výkladové pravidlo „contra proferentem“ (typické
prespotrebiteľskézmluvy)súdprvejinštancieaplikovalnatentoobčianskoprávnysporvzmysleanalogia

iuris. Nie je preto sporné, že skutočnou vôľou strán sporu bolo upraviť výšku kúpnej ceny a spôsob jej
zaplatenia v zmysle dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, s dôrazom na to, že zákon výslovne nezakazuje ani
také dohody medzi stranami, ktorými by dochádzalo k modifikácii niektorých podmienok zmluvy.

7. Podporne v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.7.2012, sp. zn. 3 Cdo

81/2011, z odôvodnenia obsahu ktorého citoval nasledovné: „Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho
určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby
tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho
úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí

skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve,
musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých
použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska
zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonanéhodokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby
mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia
úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.

Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo
výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená,
že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov v priebehu súdneho konania už
nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho
úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie,

prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje
iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode,
bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.“

8. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z toho, že žalovaná potvrdila prijatie sumy 160.000 eur zo strany
žalobcu v zmysle dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Na tomto nič nemôže zmeniť ani tvrdenie žalovanej, že

žalobamalastáťnainýchskutkovýchtvrdeniachtak,žebymaloísťovydaniebezdôvodnéhoobohatenia
zo strany žalovanej vo výške 160.000 eur, keď záväzok nie je možné upraviť nováciou tak, že by sa
mala vrátiť kúpna cena, muselo by ísť o neplatnú zmluvu alebo zmluvu vypovedanú, čo však nenastalo
zo žiadnej strany. Žalovaná napokon ani netvrdila, že by malo ísť o neplatnú časť dodatku č. 1 k zmluve.
Ako samotná žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, kúpna cena bola stanovená na sumu 200.000 eur

(nie na sumu 260.000 eur). A teda nebolo sporné, že druhú časť kúpnej ceny vo výške 100.000 eur
žalovaná žalobcovi nezaplatila. Naopak, žalovaná pravdepodobne v úmysle vyhnúť sa zaplateniu druhej
časti kúpnej ceny, si uplatňuje voči žalobcovi náhradu ušlého zisku vo výške 100.000 eur (po podaní
žaloby), ktorá škoda mala vzniknúť tým, že nedošlo k naplneniu zámeru žalovanej na výstavbu bytových
domov, ktoré boli určené na predaj (a to jednotlivo po bytových jednotkách) z dôvodu, že žalobca mal

žalovanej zamlčať, že cez nehnuteľnosti je plánovaná severná tangenta, sú tam kryty civilnej obrany
a vecné bremeno optických káblov obchodnej spoločnosti UPC. Žalovaná si inter alia uplatnila skôr
voči žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 50.000 eur (po podaní žaloby) titulom náhrady skutočnej
škody, ktorá mu mala vzniknúť titulom zvýšených nákladov na vybudovanie prístupovej cesty a ktorá
škodamalažalovanejvzniknúťzozálohovýchfaktúrobchodnejspoločnostiD.A.M.K.O.s.r.o.,nazáklade

písomnej zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie však po preštudovaní faktúr nemohol prijať záver o ich
opodstatnenosti, nakoľko z faktúr nie je zrejmé akej stavby sa týka, akej zmluvy či dohody sa týka, čo
bolo nakúpené, na akú časť stavby a iné. Rovnako tak žalovaná nedoložila ani zmluvu o dielo, ktorá
mala byť podľa jej výpovede uzatvorená písomne, či nenavrhla vykonať iné dôkazy preukazujúce jej
tvrdenie o výške škody. Okrem iného, vôbec nie je zrejmé, čo a z akého právneho titulu si žalovaná

uplatňuje voči žalobcovi, pretože prv to bola skutočná škoda vo výške 50.000 eur a neskôr ušlý zisk vo
výške 100.000 eur, ktoré si neuplatňuje vzájomnou žalobou, ale podľa vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaného len v rámci procesnej obrany.

9. V druhom rade sa preto súd prvej inštancie zaoberal vznikom škody, výškou škody a príčinnou

súvislosťou medzi konaním žalobcu a vznikom škody. Ozrejmil, že pod pojmom škoda v zmysle § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada
škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu

spôsobenej ujmy, nie však viac. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je
preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo
opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v
podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená
bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte

nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí
byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese,
zaťažujevzásadetohoúčastníka,ktoréhotvrdeniemábyťpreukázané,tedapoškodeného.Vzťahmedzi
príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť

však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante
hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti
dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri
posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecnýchsúvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za

škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Tvrdenia
žalovanej v konaní, že žalobca porušil právnu povinnosť, keď žalovanej neuviedol, že cez predmetné
nehnuteľnosti je plánovaná severná tangenta, sú tam kryty civilnej obrany a vecné bremeno optických
káblov obchodnej spoločnosti UPC (a teda uviedol žalovanú do omylu), z dôvodu ktorého mala žalovanej
vzniknúť škoda, a teda poukazuje na vzťah príčiny a následku, ktoré sú čisto hypotetické a z pohľadu ňou

uplatneného nároku pred súdom prvej inštancie nespôsobilé privodiť pre žalovanú priaznivý výsledok
sporu. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v podobe preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním
alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) zo strany žalobcu a následkom (vzniknutou škodou),
okrem iného z dôvodu, že ako sama uviedla vo svojej výpovedi, pred podpisom kúpnej zmluvy a
dodatku č. 1 k zmluve a zaplatením prvej časti kúpnej ceny si nepreverila na stavebnom úrade,
magistráte, dopravnom inšpektoráte a katastri nehnuteľnosti či inde, stav kupovaných nehnuteľností aj

keď mala vedomosť, že predošlý záujemca od kúpy daných nehnuteľností upustil. Súd prvej inštancie
bol toho názoru, že žalovaná mohla a mala vzhľadom k výške sumy ako aj v súvislosti s tým, že už
podobný projekt realizovala, pri odbornej starostlivosti zistiť si všetky potrebné informácie o daných
nehnuteľnostiach,pričomuvedenénezmeníanitvrdeniežalovanej,že„jutlačilúver“.Skonštatovalpreto,
že nemožno prenášať zodpovednosť, neopatrnosť a nedodržanie odbornej starostlivosti žalovanej na

žalobcu (ktorý mal v čase uzatvorenia zmluvy vek 72 rokov) za nemožnosť alebo sťaženú možnosť
realizovať vlastný projekt s tvrdením o uvedení do omylu zo strany žalobcu, ktorý žalovanej v zmluve
uviedol, že pozemok nie je zaťažený obmedzeniami, právami tretích osôb, vecnými bremenami,
záložnými právami a uzavrel, že žalovaná tak nepreukázala vznik škody spôsobenej žalobcom, t. j.
neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, na ktoré sa v rámci procesnej obrany odvolávala. Okrem iného,

ostalo by bez logiky, ak by mal žalobca úmysel uviesť žalovanú do omylu, prečo by bol tento ochotný
znížiť kúpnu cenu zo sumy 260.000 eur na sumu 200.000 eur oproti v budúcnosti možno ani (z rozličných
dôvodov) nezrealizovanej stavbe bytových domov, v ktorom by mu bol predaný byt za 1 euro, ak by
vedel o právach tretích osôb, resp. obmedzeniach a podobne (vynímajúc zákonné vecné bremeno). Tiež
dodal, že ani nikde v zmluve nie je uvedený zámer žalovanej na výstavbu bytových domov, čiastočne

je uvedený v dodatku k zmluve (čl. I bod 3 a 4 dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve), avšak nie je známe v
akom rozsahu žalovaná plánovala na daných nehnuteľnostiach výstavbu, kedy mala byť zahájená, kedy
mala byť reálne dokončená (i keď podľa čl. I bod 4 dodatku mala byť uzatvorená kúpna zmluva na byt
žalobcu najneskôr v roku 2014, ak budú vydané všetky stavebné povolenia), uvedené nepreukázala tým,
že by žalobca o týchto skutočnostiach zo strany žalovanej vedel a uviedol ju do omylu. Navyše už pri

posúdení daných nehnuteľností znalcom pre poskytnutie hypotekárneho úveru, mala mať resp. mohla
mať vedomosti o stave daných nehnuteľností a mala tak možnosť od zmluvy odstúpiť, ak by sa ukázali
tvrdenia žalobcu obsiahnuté v kúpnej zmluve za nepravdivé, čo sa však nestalo; žalovaná od zmluvy
neodstúpila. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že ak bola žalovaná názoru, že jej akákoľvek škoda mala
vzniknúť, pre úspech v konaní je nevyhnutné dôkazmi preukázať protiprávne konanie žalobcu, vznik

škody a kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou, čo však v konaní najavo nevyšlo.

10. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že procesná obrana žalovanej v podstate spočívala v započítaní
sumy 50.000 eur z titulu dodatočných nákladov súvisiacich s vybudovaním prístupovej cesty k
pozemku a sumy 100.000 eur ako ušlého zisku, ktorý by mala žalovaná nadobudnúť predajom bytov

vybudovaných na pozemkoch odkúpených od žalobcu, pričom považoval za potrebné podotknúť, že
pred prvým rozsudkom súdu prvej inštancie žalovaná procesnú obranu smerovala k jednostrannému
započítaniu sumy 50.000 eur (z titulu dodatočných nákladov súvisiacich s vybudovaním prístupovej
cesty) oproti žalovanej sume 50.000 eur, neskôr 100.000 eur, po vrátení veci odvolacím súdom,
svoju obranu smerovala k jednostrannému započítaniu sumy 100.000 eur (z titulu ušlého zisku) oproti

žalovanej sume 100.000 eur, pričom uvedené jednostranné započítanie tvrdila len ako procesnú obranu
(nie vzájomnú žalobu). Aj napriek skutočnosti, že žalovaná nepreukázala vznik škody spôsobenej
žalobcom, škodu ktorú jednostranne započítala voči nezaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 100.000
eur, inými slovami, aj keď pohľadávka žalovanej nie je spôsobilá na započítanie, súd prvej inštancie
sa navyše zaoberal podstatnými náležitosťami jednostranného započítania, ktorými sú: 1. identifikácia

osôb, ktorých vzájomné pohľadávky sa započítavajú (t. j. označenie osoby uskutočňujúcej jednostranný
zápočet a osoby, ktorej je tento zápočet adresovaný), 2. identifikácia vzájomných pohľadávok, ktoré
sú predmetom započítania (t. j. presné označenie pohľadávok, ich výšky a splatnosti), 3. jednostranný
prejav vôle konajúcej osoby započítať vzájomné pohľadávky identifikované v zápočte. K zánikuzapočítavaných pohľadávok dôjde v okamihu, kedy sa stretli. Pre stret pohľadávok je rozhodujúca
splatnosť pohľadávok, a nie kedy ktorá vznikla alebo kedy bol urobený kompenzačný prejav. Právna
teória aj súdna prax zhodne uzavreli, že pri zápočte splatných pohľadávok okamihom ich stretnutia

je okamih splatnosti pohľadávky neskôr splatnej; v tomto okamihu (ak sú splnené ďalšie zákonné
predpoklady) dôjde k zániku pohľadávok započítaním v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli. Súd prvej
inštancie nepovažoval za správny názor, že v danom prípade došlo k jednostrannému započítaniu
pohľadávok z náhrady škody a z nezaplatenia časti kúpnej ceny z dôvodu, že zápočet pohľadávky zo
dňa 20.8.2012 a zo dňa 6.9.2012, spolu vo výške 50.000 eur neobsahoval presné označenie pohľadávok

ako ani ich splatnosť, zo znenia zápočtu nie je zrejmé aké položky tvoria započítavanú sumu, pričom
zápočet neobsahoval žiaden dôkaz o zaplatenej sume obchodnej spoločnosti D.A.M.K.O. s.r.o., či
vystavenej faktúre ako ani nebola žalobcovi poskytnutá lehota na zaplatenie započítavanej sumy, pričom
pohľadávka na náhradu škody sa stáva splatnou až na základe výzvy veriteľa na zaplatenie dlhu, čo
v danom prípade nenastalo. Žalovaná doručenie takejto výzvy na zaplatenie žalobcovi nepreukázala,
preto súd prvej inštancie vyhodnotil jednostranné započítanie pohľadávky ako neplatný právny úkon.

Dôkazné bremeno na preukázanie výšky pohľadávky, ktorú si žalovaná započítava voči pohľadávke
žalobcu je na strane žalovanej. Žalovaná preto musí preukázať, v akej výške jej pohľadávka na náhradu
škody skutočne vznikla a až potom bude možné ustáliť, či ku dňu vykonania zápočtu mohol tento vyvolať
zánik pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Jednostranným úkonom je totiž možné započítať
len také pohľadávky, ktoré existujú, sú vymáhateľné, splatné a nepremlčané, s výnimkou pohľadávok,

ktorých započítanie zákon nedovoľuje. Preukázanie existencie, a teda vzniku a výšky pohľadávky
určenej na započítanie zaťažuje podľa C. s. p. stranu sporu, a teda žalovanú. Je preto jej povinnosťou,
aby predpoklady vzniku nároku na náhradu škody voči žalobcovi v konaní preukázala rovnako, ako aj jej
výšku, inak by jednostranným zápočtom k zániku pohľadávky v tomto konaní, nedošlo. Žalovaná listom
zo dňa 29.3.2018, doručený žalobcovi dňa 10.4.2018, vyzvala žalobcu na zaplatenie sumy 100.000

eur do nasledujúceho dňa po doručení výzvy, pričom jednostranný zápočet na uvedenú sumu žalovaná
nevykonala,resp.zospisutátoskutočnosťnevyplynula.Zkonaniažalovanejvšakvyplynulo,žežalovaná
obchádza zákon a zmluvné dojednania (ktoré sama žalobcovi navrhla), ktoré spočíva vo vylúčení právne
záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom
zakázané (jednostranný zápočet), v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva

ako nenapadnuteľný. Na základe uvedeného bol súd prvej inštancie tohto názoru, že k jednostrannému
započítaniu pohľadávky žalovanej voči žalobcovi nedošlo.

11.Čosatýkanávrhunavykonaniedôkazuvpodobeznaleckéhoposudkunaposúdenieodbornejotázky
v intenciách podnikateľského zámeru žalovanej (dôkaz ktorý navrhla vykonať žalovaná), či zamlčané

skutočnosti mohli mať akýkoľvek negatívny vplyv na stavebné využitie predmetných nehnuteľností, súd
prvej inštancie tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nehospodárnym,
neúčelným a nadbytočným vzhľadom k meritu sporu, keď nárokom žalobcu je zaplatenie 100.000 eur
titulom nezaplatenia druhej časti kúpnej ceny a nárokom žalovanej je ušlý zisk vo výške 100.000 eur
či skutočná škoda vo výške 50.000 eur, ktorých nárok žalovaná súdu nepreukázala a teda neosvedčila

danosť tvrdenej skutočnosti.

12. Súd prvej inštancie na uvedenom základe vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového
stavu v zmysle § 442 ods. 1, § 488, § 489, § 580, § 581 ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka považoval
žalobu za dôvodnú; žalovanú zaviazal v zmysle dodatku č. 1 čl. I bod 3 zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny

100.000 eur. Tým, že žalovaná nezaplatila celú kúpnu cenu riadne a včas, dostala sa do omeškania s
plnením peňažného dlhu, preto je podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom 31.3.2012 povinná
od začiatku omeškania zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ktorých výška je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorá bola v rozhodnom

čase vo výške 1 %. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi ako úspešnej
strane priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

13. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f),

písm. h) C. s. p. a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, ktorou namietala
prekvapivosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že ona, resp. jej právny zástupca pripravili zneniezmluvy a dodatku, nakoľko tieto tvrdenia poprela keď uviedla, že „Zmluvu a Dodatok vypracovávali
v banke, ale netuším kto. Ja som sa tým vôbec nezaoberala” (str. 4 zápisnice z pojednávania zo
7.6.2018). Žalobca skutkové tvrdenia žalovanej výslovne nepoprel, preto sa považujú za nesporné

(§ 151 ods. 1 C. s. p.). Žalobca na pojednávaní dňa 7.6.2018 (str. 6 zápisnice) poprel iba skutkové
tvrdenia ohľadom plynovej prípojky, kvality a vlastností nehnuteľností a ďalších možností ich využitia;
k tomuto popretiu neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto je
jeho popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 C. s. p.). Mala preto za to, že v konaní nemohlo byť preukázané, že
by žalovaná, resp. jej právny zástupca, pripravili znenie zmluvy a dodatku. Preukázané bolo práveže to,

že znenie zmluvy a dodatku pripravila banka, ktorá jej poskytla úver. Príprava kúpnej zmluvy ale nie je
štandardnou činnosťou bánk pri poskytovaní úveru, rozhodne teda nemožno bez ďalšieho usudzovať, že
bypríslušnábankakonalapriprípravezmluvyadodatkuibavjejmene.Akchcelpretosúdprvejinštancie
vykladať zmluvu a dodatok v neprospech toho, kto ich pripravil, mal aspoň skúmať, kto banku poveril
vypracovaním týchto dokumentov. Ak by súd prvej inštancie vykonával v tomto smere dokazovanie (čo
nevykonal), tak by zistil, že obe strany sporu poverili banku vypracovaním zmluvy a dodatku.

14. Osobitne zdôraznila znenie článku I. bodu 4 zmluvy: “Zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci
uhradí predávajúcemu preddavok na časť kúpnej ceny vo výške 160.000 eur (slovom: stošesťdesiat
tisíc euro) oproti podpisu tejto zmluvy k rukám predávajúceho. Podpisom tejto zmluvy predávajúci
potvrdzuje prijatie časti kúpnej ceny podľa predchádzajúcej vety v celosti. Kupujúci predloží túto zmluvu

na požiadanie OTP Banka Slovensko, a.s.” Objasnila, že splnenie dlhu je právna skutočnosť, ktorá
spôsobuje zánik práv a povinností zo záväzkového vzťahu. Pokiaľ sa jedná o čiastočné splnenie dlhu,
toto spôsobuje čiastočný zánik týchto práv a povinností. K ich zániku pritom dochádza okamihom
splnenia, resp. čiastočného splnenia dlhu. Z toho dôvodu, nakoľko oproti podpísaniu zmluvy zaplatila
žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 160.000 eur, jej dlh sa o túto sumu znížil. Jej zostávajúci dlh tak

pred uzavretím dodatku bol už len vo výške 100.000 eur.

15. Bola názoru, že pokiaľ je v článku I bod 2 dodatku uvedené, že žalobca vrátil žalovanej časť kúpnej
ceny vo výške 160.000 eur, tak toto nie je právne možné, pretože podľa odbornej literatúry “splnením
záväzkový právny vzťah zanikne a nemožno ho už obnoviť”. Vrátenie kúpnej ceny je možné iba v

prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, čo ale zjavne nebol
prípad strán sporu. Zostávajúci dlh vo výške 100.000 eur sa po uzavretí dodatku, v ktorom sa strany
sporu dohodli na znížení kúpnej ceny o sumu 60.000 eur, znížil na sumu 40.000 eur. Napriek tomu
žalovaná po uzavretí dodatku zaplatila žalobcovi ďalších 100.000 eur, čo žalobca v tunajšom konaní aj
vyslovene uznal (zápisnica z pojednávania z 8.12.2014). Jednu úhradu vo výške 100.000 eur považoval

za preukázanú aj súd prvej inštancie.

16. Žalobca preto nemá nárok na žalobou uplatnenú sumu, pretože žalovaná v celosti uhradila
dohodnutú(pôvodnúajzníženú)kúpnucenuvovýške200.000eurato:(a)sumu160.000eurvhotovosti
(body 15 a 16 tohto odvolania), (b) sumu 100.000 eur z hypotekárneho úveru (bod 17 tohto odvolania).

Bola názoru, že iba takto sa dá vykladať zmluva a dodatok, t. j. že (a) žalovaná má voči žalobcovi
pohľadávku vo výške 60.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v uhradení kúpnej
ceny vo väčšom ako dohodnutom rozsahu, (b) žalobca má voči žalovanej pohľadávku vo výške 160.000
eur titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúcom v platbe podľa článku I bodu 2 dodatku, ku ktorej
nemal žiaden právny dôvod (ktorá ale nie je predmetom tunajšieho konania, pretože k jej vzniku došlo

na základe iných skutočností, ako sú tvrdené v žalobe).

17. Výklad dodatku s poukazom na vôľu strán sporu, ktorý súd prvej inštancie opísal v bodoch 29 a
30 napadnutého rozhodnutia považovala za nesprávny, pričom zdôraznila, že medzi stranami nebolo
sporné (a nepochyboval o tom ani súd prvej inštancie), že už zaplatila žalobcovi 260.000 eur tak, ako

je uvedené v bode 18 odvolania. Sporné bolo iba to, či má žalovaná zaplatiť žalobcovi ešte ďalších
100.000 eur; žalobca pre tieto účely považoval dodatok nie za zmenu zmluvy, ale za nováciu. Ak by mal
byť správny výklad dodatku súdom prvej inštancie, že žalovaná by podľa dodatku bola povinná zaplatiť
žalobcovi ešte ďalších 100.000 eur nad rámec už zaplatenej sumy, tak kúpna cena by teda mala byť vo
výške 360.000 eur (čo popiera). Naproti tomu z článku I ods. 1 dodatku vyplýva, že dohodnutá kúpna

cena bola vo výške 200.000 eur, čo zjavne nekorešponduje s týmto výkladom súdu prvej inštancie.
Z dodatku v takom prípade nie je s dostatočnou určitosťou zrejmé, aká bola dohodnutá výška kúpnej
ceny (či 360.000 eur alebo 200.000 eur), čo má za následok neplatnosť dodatku podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť (žalovaná takto argumentovala aj v rámci záverečnej reči,s čím sa už súd prvej inštancie opomenul vysporiadať). Mala za to, že dodatok v tejto súvislosti nie je
možné vykladať v jej neprospech, pretože tá jeho znenie nevypracovala (body 10 až 13 odvolania).

18. Ďalej namietala, že v rámci procesnej obrany uplatnila 2 svoje pohľadávky na započítanie: (a) prvú
(v odpore zo dňa 7.9.2012) vo výške 50.000 eur titulom náhrady skutočnej škody, (b) druhú (v bodoch
12 - 18 vyjadrenia zo dňa 4.4.2018) vo výške 100.000 eur titulom náhrady ušlého zisku. Nesúhlasila s
tvrdením súdu prvej inštancie, že by okrem predložených faktúr žiadnym iným dôkazom nepreukazovala
právny dôvod a výšku pohľadávky na sumu 50.000 eur. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti očividne

prehliadol jej výsluch, ktorý bol vykonaný na pojednávaní dňa 7.6.2018. Žalobca skutočnosti tvrdené
žalovanoupočasjejvýsluchuúčinnenepoprelapretosamalipovažovaťzanesporné(bod12odvolania).
Pokiaľ súd prvej inštancie žalovanej proste neveril, že by hovorila pravdu, tak toto z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

19. Pokiaľ ide o pohľadávku na sumu 100.000 eur, súd prvej inštancie v závere bodu 33 napadnutého

rozhodnutia uviedol, že k jednostrannému započítaniu tejto pohľadávky ani len nedošlo, pretože
„žalovaná listom zo dňa 29.3.2018, doručený žalobcovi dňa 10.4.2018, vyzvala žalobcu na zaplatenie
sumy 100.000 eur do nasledujúceho dňa po doručení výzvy, pričom jednostranný zápočet na uvedenú
sumu žalovaná nevykonala, resp. zo spisu táto skutočnosť nevyplynula”. Bola názoru, že osobitné
doručovanie druhého započítacieho prejavu pre pohľadávku v sume 100.000 eur nebolo potrebné s

poukazom na § 152 C. s. p., podľa ktorého medzi prostriedky procesnej obrany patrí aj hmotnoprávna
námietka, pričom ozrejmil, že podľa právnej teórie strana sporu a rovnako aj účastník mimo sporového
konania vykonávajú v priebehu konania nielen procesné úkony, ale aj úkony hmotnoprávne. V
sporovom konaní prichádzajú do úvahy najmä zmier, uznanie záväzku, vzdanie sa práva a už uvedené
hmotnoprávne námietky podľa § 152 C. s. p. Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon, resp. prejav

vôle, ktorý mení dôvodný nárok (žalovaná síce nepovažovala uplatnený nárok žalobcu za dôvodný, ale
z opatrnosti voči nemu uplatnila aj hmotnoprávnu námietku) protistrany na nedôvodný, prípadne mení
dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú. Právne úkony spôsobujúce zmenu,
zánik či oslabenie práva protistrany sú najmä námietka premlčania, námietka relatívnej neplatnosti
právneho úkonu a námietka započítania. Hmotnoprávna námietka je vždy adresovaný právny úkon. Na

zavŕšenie procesu vzniku adresovaného právneho úkonu sa vyžaduje, aby prejav vôle došiel adresátovi.
Adresátom je vždy subjekt určený hmotným právom. Je ním protistrana, nie súd. Ak je ale hmotnoprávna
námietka urobená prostredníctvom súdu vo forme podania, má sa za to, že prejav vôle došiel do sféry
adresáta - protistrany okamihom, keď sa o ňom protistrana v konaní dozvedela (§ 124 ods. 2 C. s. p.).
Týmto okamihom nastávajú hmotnoprávne účinky zmeny, zániku alebo oslabenia práva protistrany.

20. Podanie žalovanej zo dňa 4.4.2018 bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, doručené
krátkoucestounapojednávanídňa5.4.2018.Žalobcasanáslednenaďalšíchpojednávaniachvyjadroval
aj k započítaniu pohľadávky na sumu 100.000 eur, preto nie je pochýb, že predmetná hmotnoprávna
námietkabolavočinemuúčinná.Súdprvejinštancie,ktorýustanovenie§152C.s.p.očividneprehliadol,

preto konal nesprávne, keď pohľadávku na zaplatenie 100.000 eur ani len neskúmal a dôkaz (znalecký
posudok), ktorý navrhla na tento účel nevykonal. Odkázala na to, čo už uviedla na súde prvej inštancie
v rámci podania zo dňa 4.4.2018 a na nasledujúcich pojednávaniach vo veci.

21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 25.5.2021 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

22. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o
nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností
vedúcich k vyhoveniu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na

zistenie relevantnosti tvrdení žalovanej z hľadiska skutočností uvádzaných na jej obranu. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom
uplatňovaného nároku na doplatenie kúpnej ceny.23. K námietke žalovanej, že pri výklade aplikovanom súdom prvej inštancie, je dodatok neplatný,
odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, pričom

pripomína, že autonómia vôle je jedna z ťažiskových zásad súkromného práva. Jej podstata spočíva v
možnosti subjektu práva vlastnou vôľou ovplyvňovať a určovať svoje postavenie v právnych vzťahoch
(obzvlášť v záväzkových právnych vzťahoch, kde sa prejavuje ako zásada zmluvnej voľnosti) - pričom
jedným z jej prejavov je i sloboda (možnosť) určenia obsahu právneho úkonu (podobne rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 30.5.2007, sp. zn. 28 Cdo 1222/2007). Táto zásada vychádza okrem iného

i z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a svoje vyjadrenie nachádza predovšetkým v jednotlivých ustanoveniach
občianskeho práva, okrem iného aj v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého účastníci
občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona,
ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno
odchýliť. Nie je teda dôvod brániť subjektom občiansko - právnych vzťahov, aby takéto právne úkony
robili, pokiaľ spĺňajú všetky znaky právneho úkonu a pokiaľ neodporujú obsahu alebo účelu zákona.

24. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že obsahom zhodne prejavenej
vôle zmluvných strán v prejednávanej veci bolo, aby kúpna cena bola zaplatená vo výške a spôsobom
dohodnutým v dodatku č. 1, pričom vzhľadom na zmenu dohodnutého spôsobu zaplatenia kúpnej ceny
nemožno stranám uprieť uzatvorenie takej dohody, podľa ktorej zaplatená časť kúpnej ceny 160.000 eur

bude žalovanej vrátená. Súčasne nemožno prehliadať, že to bola práve žalovaná, kto inicioval zmenu
pôvodne dohodnutého spôsobu zaplatenia kúpnej ceny a bola to tiež žalovaná, ktorá z tohto dôvodu
požiadala žalobcu o vrátenie už zaplatenej časti kúpnej ceny 160.000 eur (viď výpoveď žalovanej na
pojednávaní dňa 7.6.2018). Je teda zrejmé, že to bola práve žalovaná, ktorá po zaplatení časti kúpnej
ceny zmenila svoju vôľu smerujúcu k tomu, aby zaplatením sumy 160.000 eur v hotovosti bol čiastočne

splnený jej záväzok vyplývajúci z uzavretej kúpnej zmluvy a pokiaľ žalobca s týmto súhlasil a následne
potom v súlade s uzavretou dohodou, podľa článku 1 bod 2 dodatku č. 1 k zmluve, ktorým sa dopĺňal
článok 1 bod 4 zmluvy, žalovanej sumu 160.000 eur aj vrátil, nemôže sa žalovaná neskôr (účelovo)
brániť tým, že jej záväzok zanikol a tvrdiť že žalobca sa mal domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
v sume 160.000 eur titulom plnenia bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom plnenia - vrátenia sumy

160.000 eur zo strany žalobcu totižto bola práve vzájomná dohoda strán vyplývajúca z obsahu čl. 1
bod 2 dodatku č. 1. Za neopodstatnenú odvolací súd považoval aj námietku žalovanej, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s jej „argumentáciou“ v rámci záverečnej reči, že dodatok k zmluve je pre
neurčitosť neplatný, nakoľko súd prvej inštancie k takémuto záveru zjavne nedospel, vada dodatku k
zmluve spočívajúca v jeho neurčitosti nevyšla najavo ani v priebehu konania a žalovaná existenciu

takejto vady v priebehu konania ani netvrdila.

25. Vo vzťahu ku kompenzačným námietkam žalovanej odvolací súd pripomína, že právo z
občianskoprávneho vzťahu zaniká (okrem iného) spôsobom predpokladaným v § 580 Občianskeho
zákonníka. Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o

dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej
a naopak), b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c) spôsobilosť
pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých započítateľnosť je vylúčená zákonom alebo
dohodou účastníkov) a d) právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný či dvojstranný). Ku
kompenzácii treba, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému

účastníkovi. Forma právneho úkonu, ktorým dochádza k započítaniu nie je predpísaná, musí ale spĺňať
všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z jeho obsahu musí byť
zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. K
zániku peňažných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú, dochádza okamihom, kedy sa
pohľadávky stretli.

26. Pohľadávka na náhradu škody je pohľadávkou, pri ktorej čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, preto dlžníkovi vznikne povinnosť splniť dlh prvého
dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Podmienka splatnosti
započítavanej pohľadávky nie je splnená, ak veriteľ v jednej listine vyzve dlžníka na zaplatenie

pohľadávkysplatnejnapožiadanieazároveňvnejurobíprejavsmerujúcikzapočítaniutejtopohľadávky.
Odvolací súd zároveň pripomína, že pokiaľ žalovaný uplatňuje v konaní proti pohľadávke žalobcu svoju
pohľadávku, je povinný preukázať jej vznik a výšku; ak sa mu tieto skutočnosti nepodarí preukázať,je potrebné pohľadávku považovať za nespôsobilú na započítanie a procesnú obranu žalovaného
vyhodnotiť za neúspešnú.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými právnymi
východiskami dôsledne riadil, pričom žalovanou uplatnené nároky na náhradu škody nepovažoval za
spôsobilé na započítanie s odôvodnením, že žalovaná nepreukázala vznik škody spôsobenej žalobcom
(bod 32 napadnutého rozsudku) a tiež z dôvodu, že pokiaľ ide o sumu 50.000 eur, započítanie
pohľadávky považoval za neplatný právny úkon s poukazom na to, že pohľadávka na náhradu škody

sa stáva splatnou až na základe výzvy veriteľa na zaplatenie dlhu, čo sa v danom prípade nenastalo;
žalovaná doručenie takejto výzvy na zaplatenie žalobcovi nepreukázala; pokiaľ ide o sumu 100.000 eur,
skonštatoval,žežalovanásícežalobculistomzodňa29.3.2018vyzvalanazaplateniesumy100.000eur,
avšak jednostranný zápočet na uvedenú sumu nevykonala, resp. zo spisu táto skutočnosť nevyplýva.

28. Žalovaná v podanom odvolaní vo vzťahu k pohľadávke v sume 50.000 eur namietala nesprávnosť

záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa nepreukázania právneho dôvodu a výšky pohľadávky;
žalovaná však žiadnym spôsobom nespochybnila záver súdu prvej inštancie o tom, že právny úkon
započítania súd prvej inštancie vyhodnotil za neplatný, pretože mal za to, že pohľadávka na náhradu
škody sa stáva splatnou až na základe výzvy veriteľa na zaplatenie dlhu, čo v danom prípade nenastalo.
Pokiaľ ide o pohľadávku v sume 100.000 eur, ktorú si žalovaná uplatnila na započítanie, žalovaná v

podanomodvolanívyjadrilasvojnesúhlasibaskonštatovanímsúduprvejinštancie,žesícelistomzodňa
29.3.2018 žalobcu vyzvala na zaplatenie sumy 100.000 eur, avšak jednostranný zápočet na uvedenú
sumu nevykonala, resp. zo spisu táto skutočnosť nevyplýva, pretože mala za to, že zápočet vykonala
riadne tým, že si túto pohľadávku uplatnila postupom podľa § 150 C. s. p., pričom účinky hmotnoprávnej
námietky urobenej prostredníctvom súdu vo forme podania, nastali v okamihu, kedy sa protistrana o

ňom v konaní dozvedela (§ 124 ods. 2). Z obsahu podaného odvolania však nevyplýva, že žalovaná vo
vzťahu k pohľadávke na zaplatenie sumy 100.000 eur spochybňuje závery súdu prvej inštancie, ktorý
(oba) uplatnené nároky na náhradu škody nepovažoval za spôsobilé na započítanie (tiež) z dôvodu
nepreukázania vzniku škody.

29. Podľa § 380 C. s. p. odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového
vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania
neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej
inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov
odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia

alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech
ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne
vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie nachádzajúca podklad
v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj v
odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež

požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

30. Odvolací súd tak konštatuje, že ani skutočnosti uvádzané žalovanou vo vzťahu k námietkam
započítania vzneseným v priebehu konania neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej

inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Na doplnenie záverom uvádza, že ak aj žalovaná v
priebehu konania uplatnila námietku započítania, avšak viacerých svojich pohľadávok, ktoré vo svojom
súčte prevyšujú pohľadávku žalobcu, a to bez toho, aby bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných
pohľadávok započítaním zanikne a ktorá nie, právny úkon započítania je potrebné považovať za
neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť (podobne napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR z 30.3.2011, sp. zn. 33 Cdo 3945/2009).

31. A keďže žalovaná v podanom odvolaní ďalej neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými
by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní

nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).