Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219899
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1212219899.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou, v sporovej veci

žalobcu: W. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. D. Č.. XX, S., právne zastúpený: SVITOK a spol., s.r.o., AK so
sídlom D. XX/C, S. proti žalovanému: Q. I., C.. XX.XX.F., S. O. Č.. F./XX, S., L. O., právne zastúpený:
S. & M., s.r.o., so sídlom N. námestie XX, S., o zaplatenie XXX.XXX K. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. H. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX.XXX K. spolu s úrokom z omeškania vo výške
X,XX% ročne zo sumy XXX.XXX K. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. H. má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. H. sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia
časti kúpnej ceny vo výške XX.XXX K.. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX návrh rozšíril aj o
zvyšnú časť nezaplatenej kúpnej ceny a teda požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
celkovú sumu XXX.XXX K. s príslušenstvom, pričom zmenu petitu žaloby súd pripustil uznesením č. k.
XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. H. žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci so žalovaným

ako kupujúcim uzatvoril dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo
vlastníctve predávajúceho. D. istého dňa uzavreli strany sporu dodatok č. X ku kúpnej zmluve. Podľa čl.
I bodu 5. kúpnej zmluvy v znení dodatku č. X sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu XXX.XXX K.
do dňa XX.XX.XXXX, ale napriek opakovaným výzvam si túto povinnosť žalovaný nesplnil.

2. H. s nárokom žalobcu nesúhlasil a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je pravdou, že dňa
XX.XX.XXXX uzavrel so žalobcom I. zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve

žalobcu. Po následnom zisťovaní na príslušnom stavebnom úrade žalovaný zistil, že vyhlásenie žalobcu
o faktickom a právnom stave nehnuteľnosti nie je pravdivé, nakoľko pozemok registra J. zapísaný na LV
č. XXXX, parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria, výmera XXX m2, spoluvlastnícky podiel X/X,
pozemok registra C KN zapísaný na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X- zastavené plochy a nádvoria
o výmere X.XXX m2, spoluvlastnícky podiel X/X sú dotknuté právami tretích osôb a tieto práva bránia
ich využitiu podľa pôvodného zámeru žalovaného - výstavba projektu A. domy W. U.. H. uplatnená
pohľadávka je sporná do dôvodu a výšky, nakoľko žalovaný započítal voči žalobcovi časť dlžnej sumy

XX.XXX K. z dôvodu dodatočných nákladov, ktoré žalovaný vynaložil za účelom naplnenia realizácie
pôvodného zámeru využitia pozemkov. M. i rokovania s dodávateľmi žalovaného za účelom dosiahnutia
najprijateľnejšieho riešenia a teda vzniknú ďalšie dodatočné náklady, ktoré budú taktiež započítané voči
pohľadávke ako dodatočné náklady.3. Okresný súd S. II rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu XXX.XXX K. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo

sumy XXX.XXX K. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj trovy konania. Na odvolanie žalovaného
odvolací súd uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. L. súd uložil súdu prvoinštančnému povinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na

zaplatenie žalovanej sumy s požadovaným úrokom z omeškania a súčasne posúdiť obranu žalovaného
na započítanie XX.XXX K. titulom náhrady škody. Na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav
potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné.

5. Podľa ustanovenia § 391 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

6. Súd vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. X
zákona č. XXX/XXXX Z.z., vo veci samej nariadil na deň XX.XX.XXXX pojednávanie. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že žalovaný uhradil celú kúpnu cenu XXX.XXX K. a ohľadom kúpnej ceny ktorej

odkaz he v čl. I bod X dodatku č. X vo výške XXX.XXX K. uvádza, že žalovaný preplatil kúpnu cenu o
XX.XXX K.. I. cena bola teda zaplatená v celosti a ohľadom čl. I bod X dodatku č. X má za to, že splnením
dlhu, dlh zanikol a nie je možné kúpnu cenu vrátiť opäť kupujúcemu obnovením záväzku. V písomnom
vyjadrení predloženom na pojednávaní ďalej poukázal na to, že splnenie dlhu je právna skutocˇnostˇ,
ktorá spôsobuje zánik práv a povinností zo záväzkového vztˇahu. M.ˇ sa jedná o cˇiastocˇné splnenie

dlhu, toto spôsobuje cˇiastocˇný zánik týchto práv a povinností. K ich zániku pritom dochádza okamihom
splnenia, resp. cˇiastocˇného splnenia dlhu. Z toho dôvodu nakolˇko žalovaný oproti podpísaniu zmluvy
zaplatil žalobcovi cˇastˇ kúpnej ceny vo výške XXX.XXX K., jeho dlh sa o túto sumu znížil. H. dlh
žalovaného tak pred uzavretím dodatku bol už len vo výške XXX.XXX K.. M.ˇ strany sporu v cˇlánku 1.
bodu X uviedli, že žalobca mal H. vrátitˇ cˇastˇ kúpnej ceny vo výške XXX.XXX K., tak toto nie je právne

možné, pretože podlˇa odbornej literatúry “splnením záväzkový právny vztˇah zanikne a nemožno ho už
obnovitˇ“. A. kúpnej ceny je možné iba v prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy v zmysle ustanovenia
§ 457 L.ˇianskeho zákonníka, cˇo ale zjavne nie je prípad strán sporu. H. dlh žalovaného sa po uzavretí
dodatku, v ktorom sa strany sporu dohodli na znížení kúpnej ceny o sumu XX.XXX K., znížil na sumu
XX.XXX K.. Napriek tomu žalovaný po uzavretí dodatku zaplatil žalobcovi až XXX.XXX K., cˇo žalobca

v tunajšom konaní aj vyslovene uznal (zápisnica z pojednávania zo dnˇa XX.XX.XXXX). Pre prípad, že
by zacˇalo bytˇ zo strany žalobcu sporné, cˇi žalovaný sumu XXX.XXX K. žalobcovi skutocˇne uhradil,
žalovaný predloží súdu doklad o úhrade tejto sumy. Na základe uvedeného žalobca nemá nárok na
“zvyšnú cˇastˇ kúpnej ceny vo výške XXX.XXX K. ... najneskôr do XX.XX.XXXX”, pretože žalovaný
už dohodnutú zníženú kúpnu cenu vo výške XXX.XXX K. v celosti uhradil. H. tým žalobcovi zaplatil

dokonca o XX.XXX K. viac, ako bol podlˇa zmluvy v znení dodatku povinný, pretože konal v omyle na
základe nesprávnej právnej rady právnika, ktorú zmluvnú dokumentáciu pripravoval. Z dôvodu právnej
opatrnosti žalovaný ako prostriedok procesnej obrany v zmysle § 147 ods. X J. sporového poriadku
uplatnˇuje dˇalšiu svoju pohlˇadávku vo výške XXX.XXX K.. H. v tejto súvislosti zdôraznˇuje, že nejedná
sa o vzájomnú žalobu, pretože žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než cˇo uplatnil

žalobca. H. vyhlásil, aj kedˇ ho žalovaný pred uzavretím zmluvy opakovane informoval, že nehnutelˇnosti
kupoval za úcˇelom naplnenia svojho podnikatelˇského zámeru spocˇívajúceho vo výstavbe bytových
domov so samostatnými bytovými jednotkami a v ich následnom predaji. Táto skutocˇnostˇ vyplýva
okrem iného aj zo samotného dodatku, podlˇa ktorého mal byť jeden z postavených bytov prevedený
do vlastníctva žalobcu [bod X písm. e) tohto vyjadrenia]. P. podnikatelˇský zámer mal bytˇ v zmysle

jeho poslednej aktualizácie zavr´šený v lete XXXX, kedy mali bytˇ jednotlivé bytové domy dokoncˇené
a predaj bytov zahájený. Z tohto žalovaný podlˇa prepocˇtov dôvodne ocˇakával zisk prinajmenšom
vo výške XXX.XXX K.. Napriek tomu, že žalobca žalovaného výslovne uistˇoval, že nehnutelˇnosti sú
bez akýchkolˇvek vád, tak stavebné povolenie mu vydané nebolo. U. predmetného podnikatelˇskému
zámeru zmarilo viacero vád, o ktorých žalobca nepochybne musel matˇ vedomostˇ (túto skutocˇnostˇ ani

sám nepopiera), ale zamlcˇal ich žalovanému, napríklad: (a) predmetné pozemky sú priamo dotknuté
výhlˇadovou dopravnou stavbou “O. tangenta S., M. - W.”, na ktorú je spracovaný stavebný zámer.
Ak by žalovaný na pozemkoch niecˇo postavil a skutocˇne by došlo k výstavbe predmetnej tangendy,
žalovaný by tieto stavby musel zbúratˇ (za tohto stavu by na pozemkoch nikto rozumne uvažujúci sistotou nestaval), b) na pozemkoch sa nachádzajú úkryty civilnej obrany (bolo uvádzané už v odpore), c)
k pozemkom sa viaže vecné bremeno v prospech obchodnej spolocˇnosti P. S. O., s.r.o., ICˇO: XX XXX
XXX a to vo forme hlavného optického káblu, ktorý bol ešte v roku XXXX umiestnený v zemi. W. prípadná

prekládka je možná len po prípadnom súhlase oprávneného z vecného bremena, aj to na vlastné
náklady.?C.ˇko žalobca v priebehu konania spochybnˇoval, že by ním zamlcˇané skutocˇnosti mali matˇ
akýkolˇvek negatívny vplyv na stavebné využitie predmetných pozemkov, žalovaný navrhuje, aby súd
ustanovil znalca na posúdenie tejto odbornej otázky v intenciách podnikatelˇského zámeru žalovaného.
H. listom zo dnˇa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu, aby mu zaplatil sumu XXX.XXX K. titulom náhrady škody,

ktorú mu spôsobil hore opísaným konaním. H. návrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného. H. tak do
dnešného dnˇa neurobil.?Na základe uvedeného žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva
a navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

7. Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku uviedol, že dodatkom č. X došlo k novácii, podľa
ktorého čl. I. odsek X v celom rozsahu nahrádza pôvodné ustanovenie č. I. ods. X kúpnej zmluvy a podľa

tohto článku dodatku zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatí kupujúci predávajúcemu vo výške F..XXX K. do
XX.XX.XXXX, čiže akékoľvek vyplácanie akejkoľvek kúpnej ceny je z hľadiska tohto dodatku a novácie
zmluvy nepodstatné. Čo sa týka tvrdených nárokov, ktoré si uplatňuje žalovaný voči žalobcovi, žalobca
rozporuje právny titul ako aj výšku takýchto tvrdených nárokov. Q. bremeno ohľadom týchto nárokov
je na strane žalovaného, ktorý nebol za celú dobu trvania tohto konania schopný predložiť akýkoľvek

dôkaz k týmto tvrdeniam. H. však z opatrnosti namieta premlčanie akýchkoľvek nárokov titulom údajnej
náhrady škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť.

8. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX pristúpil k výsluchu žalovaného, ktorý uviedol, že si
chcel kúpiť pozemok v S. v danej lokalite. M. žalobcu na odpredaj pozemku našiel na internete, ktorý

predával pozemok cez realitnú kanceláriu. H. si chcel kúpiť pozemok na úver a spraviť tam výstavbu
za účelom ďalšieho predaja. H. vzal žalovaného na pozemok, stretli sa tam viacerí (realitný maklér,
ešte jedna osoba, ktorú by žalovaný nerád uvádzal, žalovaný a žalobca), na mieste žalovaný oboznámil
žalobcu so zámerom výstavby bytov na danom pozemku, ktorý žalovanému uviedol, že je to stavebný
pozemok, neviaznu tam žiadne ťarchy, čo podpísal aj v zmluve (že sa na danom pozemku môže stavať).

D. pozemok bol dlhšie v ponuke, žalovanému bolo povedané, že tam bol jeden záujemca, ktorý ale
po zložení zálohy pre realitnú kanceláriu od zmluvy odstúpil, dôvod žalovanému nebol známy. M. mal
ďalšiu nevýhodu - nemal prístupovú cestu, žalobca uviedol žalovanému, že ten pozemok nikdy nemal
prístupovú cestu, tá bola iba z hlavnej cesty po schodoch. Na otázku žalovaného, či už v minulosti riešil
žalobca nejaký prístup, pretože to prevýšenie je obrovské, odpovedal, že vybudovanie cesty je možné

a bude to stáť maximálne XX.XXX K.. D. žalovanému, že sa bol pýtať aj na B. úrade, kde mu povedali,
že je to možné. Keďže bol koniec roka, pristúpili sme k podpisu zmluvy s tým, že si žalovaný pozisťuje
ostatné podrobnosti, vzhľadom k tomu, že tohto tlačil úver. H. povedal, že mu to vyhovuje, takže zmluvu
podpísali v januári XXXX. I. cena na pozemok bola dohodnutá vo výške XXX.XXX K., pričom žalovaný
sa dohodol so žalobcom, že tomuto odovzdá XXX.XXX K. v hotovosti, čo sa aj stalo, žalobca prevzal a

podpísal. S. to v U. J. na námestí N.. V deň podpisu zmluvy žalovanému volali z banky, že má schválený
úver, avšak žalovaný nevedel uviesť aká bola výška schváleného úveru, nepamätal si, pričom všetko
je v úverovej zmluve. I. zmluvu a dodatok ku kúpnej zmluve vypravovala banka, ale žalovaný netuší
kto v banke, vôbec sa tým nezaoberal. M. tento volal žalobcovi, aby mu vrátil tých XXX.XXX K., že mu
obratom posiela cez schválený úver XXX.XXX K.. I. zmluva aj dodatok ku kúpnej zmluve bol podpísaný v

rovnakýdeň,pretoževtendeňbolžalovanémuvbankeschválenýúver.Vdodatkukukúpnejzmluvebola
uvedená suma XX.XXX K., ktorá mala byť použitá na výstavbu prístupovej cesty a aj napriek skutočnosti,
že žalobca žalovaného ubezpečil, že táto sa nemôže hýbať vo viac ako XX.XXX K., žalovaný si nechával
finančnú rezervu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaný vedel, že na pozemku bude prístupová
cesta, avšak tá sa spraviť nedala, naproti tomu ako to tvrdil žalobca, z hlavnej cesty. Aj na dopravnom

inšpektoráte žalovanému uviedli, že nie je možné tam umiestniť napr. malý semafor, a to vzhľadom k
úzkej frekventovanej ceste a zlou možnosťou napojenia a sklonu cesty. S. požiadavka zo strany žalobcu,
či by tam nemohol mať byt, keďže tam vyrastal u svojej tety. O. sa dodatok č. X k zmluve, kde sa zmenila
kúpna cena na XXX.XXX K. a XX.XXX K. ostala garancia na výstavbu bytu, čo znamená, že pokiaľ sa
byt postaví, tak tých XX.XXX K. by sa vrátilo naspäť a byt by bol tým pádom zadarmo. B. si žalovaný

začal zisťovať, aká je situácia na tomto pozemku a zistil nasledovné. H., ktorý mal v tom čase XX rokov
žalovaného ubezpečil a podpísal to aj v zmluve, že na pozemku neviaznu žiadne ťarchy, ani vecné
bremená, avšak keď žalovaný prišiel na miestny úrad, bolo mu oznámené, že tento pozemok je pod
štátnou uzáverou, pretože tam viazne severná tangenta, ktorá nepovoľuje výstavbu. I. tangenty by sanachádzal nad uvedeným domom s klesajúcou tendenciou, a aj keby žalovaný chcel vybudovať len
niečo na povrchu (parkovisko), nebolo by to možné vzhľadom na jej vyústenie. Na dokreslenie situácie
žalovaný uviedol, že žalobca vedel o tejto severnej tangente a proti jej výstavbe podpísal aj petíciu

spolu s ostatnými (cca XXX osobami). Q. sa vtedy konalo aj nejaké zhromaždenie kvôli tej tangente,
čo žalovaný zistil na magistráte. H. na magistráte ďalej oznámili, že pokiaľ tam začne výstavba, je to
na vlastné riziko a pokiaľ dôjde k realizácii tangenty, nechajú to odstrániť na náklady žalovaného. Na
pozemku sa nachádza starý dom, ktorý chcel žalovaný zbúrať (žalobca vedel o tomto, pričom žalovaný
si nepýtal ani kľúče od domu, keďže ho chcel zbúrať), resp. nadstaviť podlažia, avšak z magistrátu mu

bolo oznámené, že táto stavba sa z trvalej stavby stane dočasnou, čo pre žalovaného stratilo význam.
H. ďalej zistil, že na pozemku sa nachádzajú kryty civilnej obrany, ktoré majú ešte vyústenie z N. stanice
a keďže žalovaný mal záujem postaviť podzemné parkovisko, opäť to stratilo pre žalovaného význam.
L. iného, na pozemku sú uložené optické káble a železničný kábel. Napriek uvedenému, žalovaný začal
realizovať mierne terénne úpravy, žalobca ubezpečil žalovaného, že je to skala, avšak zistilo sa, že je to
celé navážka, okrem iného sa tam našiel aj načierno zavedený zemný plyn, ktorý si dal zaviesť žalobca

za úplatok. D. žalovanému potvrdili aj susedia. Po všetkých týchto zisteniach, keď sa nedá realizovať
žiadna výstavba, čo bolo žalovanému aj písomne doručené z magistrátu, zavolal žalovaný žalobcovi
s požiadavkou o vrátenie peňazí - tých XXX.XXX K. najprv. H. žalovanému oznámil, že nič nevráti,
pretože je dôchodca, peniaze použil na kúpu pozemku pre svoju dcéru v W. alebo U. a že si má žalovaný
uvedomiť, že je to riziko podnikania. D. prvých XXX.XXX K. žalobca vrátil žalovanému v hotovosti. Na

miestnom úrade na dopravnom odbore žalovanému uviedli, že nie je možné vybudovať prístupovú cestu
z hlavnej cesty ako tvrdil žalobca, pričom pozemok prístupovú cestu mal z druhej strany z ulice A., avšak
žalobca časť pozemku s tou prístupovou cestou predal tretej osobe a žalovanému len uviedol, že k
predmetnému pozemku pristupuje po schodoch z hlavnej cesty. H. si dal požiadavku na vyhotovenie
projektovej dokumentácie výškopisu a polohopisu, avšak tri kancelárie mu to odmietli vzhľadom k tomu,

že to nie je možné. M. pristúpil k možnosti, že sa neurobí odbočka z hlavnej cesty, ale nechá sa spraviť
odklop na vybudovanie gravitačných oporných múrov, ktoré by zabezpečili vjazd na stavbu v šírke XX
m, keďže tam nebolo možné vybudovať žiadnu prístupovú cestu. H. bola vybratá ponuka na výstavbu
gravitačných oporných múrov so všetkými prácami s tým súvisiacimi, ktorá ponuka znela na sumu
XXX.XXX K. od spoločnosti Q. s.r.o., zastúpená pánom B.. H. faktúra, resp. písomná zmluva o dielo

znela na sumu XX.XXX K. za účelom nákupu materiálu. W. práce mohli začať najskôr, kedy by žalovaný
dostal povolenie na odkopávku. H. však nevedel uviesť, kedy požiadal úrad o povolenie na odkopávku.
O. bola zaplatená v dvoch čiastkach - XX.XXX K. a XX.XXX K.. C. situácia, že povolenie na odkopávku
žalovanémuvydanénebolo,nakoľkosanapozemkunachádzajúželezničnéaajoptickékábleauvedená
časť pozemku je priamo dotknutá severnou tangentou. M. B. práce ani nezačal vzhľadom k nepovoleniu

odkopávky na parkovacie státia, ani na odbočku. I. sa žalovaný dopytoval a žiadal vrátiť späť zálohu,
uviedol mu, že túto mi nevráti vzhľadom k nakúpenému materiálu a zazmluvneným partnerom. Pre neho
to je čistá škoda. Do dnešného dňa sa žalovaný snaží zrekonštruovaný pôvodný dom prenajať, čo sa
však nepodarilo, platí úver na pozemok, na ktorom nemôže stavať, pričom v súčasnosti by bolo možné
povoliť žalovanému menší dom v zadnej časti pozemku, čo pre žalovaného nemá význam vzhľadom k

severnej tangente, a aj vzhľadom k tomu, že úmysel bolo vystaviť viacero obytných domov s bytmi na
základe projektu projekt, odovzdal technickú správu, projektovú dokumentáciu, pričom nevedel uviesť
kedy bola táto technická správa vypracovaná, bolo to v časovom horizonte keď plánoval výstavbu,
niekedy okolo januára XXXX, mohlo to byť aj neskôr. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa
žalovaný venuje výstavbe, žalovaný uviedol, že výstavbe sa nevenuje, nie je developerom, chcel si len

spraviť projekt, pričom jeden si už spravil a je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. A. ako stavbu s troma
bytovými jednotkami a jedným nebytovým priestorom so samostatnými vstupmi a určený na obývanie
rodinou žalovaného. Právny zástupca žalobcu v spojitosti s uvedeným uviedol, že je zrejmé, že žalovaný
sa venuje developerstvu a má skúsenosti s týmto druhom podnikania, nehnuteľnosť nadobudol kúpnou
zmluvou zo dňa X.X.XXXX, stavebné povolenie právoplatné dňa XX.XX.XXXX.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom č.
X ku kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, zápočtom pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou,
zápočtom pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, zálohovou faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX,
vkladom v hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX, vkladom v hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX, zálohovou

faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX, grafickým znázornením plánovanej pozemnej komunikácie, e-mailovou
komunikáciou zo dňa XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX, výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX spolu s
podacím lístkom a dokladom o doručení žalobcovi, technickou správou, grafickou vizualizáciou projektu
žalovaného, výtlačkami z inzertných portálov preukazujúce predajné ceny bytov v mX v danej lokalite,listom vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., ako aj s ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

XX. H. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho. Q. XX.XX.XXXX zmluvné strany uzavreli
aj dodatok k zmluve. Podľa Čl. I bodu 2. zmluvy išlo o nehnuteľnosti vedené I. úradom v S., O. katastra
pre hl. m. SR S., obec S., m. č. C. mesto, kat. územie A.: rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na
pozemku parc. č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX, pozemok registra J. zapísaný na LV č. XXXX, parc.

č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria, výmera XXX m2, spoluvlastnícky podiel X/X, pozemok registra
C KN zapísaný na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X- zastavené plochy a nádvoria o výmere X.XXX
m2, spoluvlastnícky podiel X/X. V zmysle čl. I bodu X I. zmluvy v spojení s Q. č. X sa žalovaný zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu XXX.XXX K. ako zvyšnú časť kúpnej ceny do XX.XX.XXXX.

XX. T. označeným ako I. zmluva - H. pohľadávky“ zo dňa XX.XX.XXXX (po podaní žaloby na súd)

žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalobcovi, že nakoľko žalobca zamlčal
podstatné informácie o stave predávaných nehnuteľností, uviedol žalovaného do omylu. V dôsledku
tohto konania žalobcu, mali žalovanému vzniknúť dodatočné náklady, ktoré sú k dnešnému dňu vo výške
XX.XXX K. v súvislosti s vybudovaním parkovacích státí a prístupu k pozemku. D. započítal pohľadávku
žalovaného vo výške XX.XXX K. oproti pohľadávke žalobcu na doplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny.

H. zásielku prevziať odmietol.

XX. T. označeným ako I. zmluva - H. pohľadávky“ zo dňa XX.XX.XXXX (po podaní žaloby na súd)
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalobcovi, že nakoľko žalobca zamlčal
podstatné informácie o stave predávaných nehnuteľností, uviedol žalovaného do omylu. V dôsledku

tohto konania žalobcu, mali žalovanému vzniknúť dodatočné náklady, ktoré sú k dnešnému dňu vo výške
XX.XXX K. v dôsledku potreby vykonania výkopových a zemných prác pri budovaní parkovacích státí
a prístupu k pozemkom. D. započítal pohľadávku žalovaného vo výške XX.XXX K. oproti pohľadávke
žalobcu na doplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. H. zásielku prevziať odmietol.

XX. Zo zálohovej faktúry č. XXX/XXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že obchodná spoločnosť
D.A.M.K.O. s.r.o., Y.: XX XXX XXX na základe zmluvy o dielo, zálohovo faktúruje žalovanému sumu
XX.XXX K., splatnosť ktorej bola určená do XX dní, prevodom na bankový účet vedený v D. banke, a.s.,
č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

XX. Zo zálohovej faktúry č. XXX/XXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že obchodná spoločnosť
D.A.M.K.O. s.r.o., Y.: XX XXX XXX na základe dohody, zálohovo faktúruje žalovanému sumu XX.XXX
K., splatnosť ktorej bola určená do XX dní, prevodom na bankový účet vedený v D. banke, a.s., č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX.

XX. H. vykonal v peňažnom ústave D. banka, a.s. dňa XX.XX.XXXX vklad v hotovosti a to sumy XX.XXX
K. na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a dňa XX.XX.XXXX vklad v hotovosti a to sumy XX.XXX K. na
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

XX. Z kópie grafického znázornenia plánovanej pozemnej komunikácie, súd zistil, že cez pozemok

žalovaného je zakreslená plánovaná pozemná komunikácia.

XX. Z e-mailovej komunikácie medzi obchodnou spoločnosťou P. S. O., s.r.o. na jednej strane a
žalovaným na strane druhej zo dňa XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX súd zistil, že sieť optických káblov
bola vybudovaná na danom pozemku pred rokom XXXX, t.j. v dobe keď platil zákon č. XXX/XXXX Zb. o

telekomunikáciách a táto sa do katastra nehnuteľností osobitne nezapisovala, nakoľko išlo o zriadenie
vecného bremena zo zákona. Podľa zákonu preložku káblov hradí ten, kto o preložku požiada.

XX. H. listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na zaplatenie sumy XXX.XXX K., ktorá bola žalobcovi
doručená dňa XX.XX.XXXX ako to vyplýva z dokladu o doručení O. pošty. Vo výzve žalovaný poukázal

na to, že konaním žalobcu došlo k zmareniu podnikateľského zámeru žalovaného z dôvodu, že tento
zatajil žalovanému viacero vád, o ktorých musel mať žalobca vedomosť a tieto žalovanému zamlčal,
čím spôsobil žalovanému očakávaný zisk z predaja bytov prinajmenšom vo výške XXX.XXX K.. H.
mal zamlčať skutočnosť, že výstavba na predmetných pozemkoch nie je možná a to z dôvodu štátnejstavebnej uzávery, kvôli schválenému a do územnoplánovacej informácie mesta zapísanému obchvatu
„O. tangenta S., M. - C. B., na pozemkoch sa nachádzajú úkryty civilnej obrany, v zemi je od roku XXXX
umiestnený hlavný optický kábel spoločnosti P. s ochraným pásom X,X m, ako aj káble železníc, ku

ktorým naviac prináleží ochranné pásmo v dĺžke XX m od hranice pozemkov.

XX. Z kópie nedatovanej technickej správy, súd zistil, že žalovanému bol vypracovaný projektantom Y..
W. S. projekt stavby vedený pod názvom W. rad - novostavba, s miestom stavby W. rad XXX, S., ktorého
investorom bol žalovaný. M. uvádzal zastavanú plochu XXX,XX mX s dvomi nadzemnými podlažiami

a dvomi podzemnými, pozostávajúca z troch X-izbových bytov a jedného X-izbového bytu. H. súčasne
doložil grafickú vizualizáciu stavby.

XX. Z výtlačkov z inzertných portálov súd zistil, že predajné ceny bytov sa v danej lokalite ku dňu
XX.XX.XXXX pohybujú v cenovej hladine od XXX.XXX K. do XXX.XXX K..

XX. Z listu vlastníctva č. F., k.ú. A., vyhotovený ku dňu XX.XX.F., súd zistil, že žalovaný je výlučným
vlastníkompozemkuparcelaregistra“C“č.F./F.ovýmereF.m2,druhpozemku:záhrady,parcelaregistra
“C“ č. F./F. o výmere F. m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra “C“ č. F./F. o výmere XXX m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra “C“ č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcela

registra “C“ č. XXXXX/XXX, druh stavby: rozostavaná budova a stavby bez súpisného čísla postavenej
na pozemku parcela registra “C“ č. XXXXX/XXX, druh stavby: rozostavaná budova, ktoré sú rozdelené
na X rozostavané byty a X nebytových priestorov, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy podľa V-
XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. O. povolenie na stavby nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

XX. Podľa ustanovenia § 442 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. L. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

XX. Podľa ustanovenia § 488 L. zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

XX. Podľa ustanovenia § 489 L. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

XX. Podľa ustanovenia § 580 L. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých

plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. H. nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

XX. Podľa ustanovenia § 581 ods. X L. zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky,

pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

XX. Podľa ustanovenia § 588 L. zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

XX. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe.
O. sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu ako predávajúceho. D. istého dňa uzavreli strany sporu dodatok č. X ku kúpnej

zmluve, obe vyhotovené stranou žalovaného ako kupujúceho. Podľa čl. I bodu 5. kúpnej zmluvy v znení
dodatku č. X sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu XXX.XXX K. do XX.XX.XXXX, avšak túto
povinnosť si nesplnil. H. nepoprel, že nezaplatil celú výšku kúpnej ceny. Súd poukazuje na skutočnosť,
že je vecou strany sporu, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu predloží a v akom rozsahu
splní svoje procesné právo.

XX. V prvom rade sa súd zaoberal výkladom zmluvy v znení jej dodatku č.1, ktoré namietal žalovaný
v časti výšky kúpnej ceny, keď tvrdil, že žalovaný preplatil kúpnu cenu o XX.XXX K. a s ohľadom na
čl. X bod X dodatku č. X má za to, že splnením dlhu dlh zanikol a nie je možné kúpnu cenu vrátiťspäť kupujúcemu obnovením záväzku. Súd vzal za dôkaz kúpnu zmluvu a dodatok č. X ku kúpnej
zmluve, podľa ktorých bola kúpna cena dohodnutá na sumu XXX.XXX K. za dané nehnuteľnosti tak,
že preddavok na kúpnu cenu vo výške XXX.XXX K. bol zaplatený z hypotekárneho úveru a druhá časť

kúpnej ceny vo výške XXX.XXX K. mala byť zaplatená zo strany žalovaného do dňa XX.XX.XXXX, čo
sa nestalo. Uvedenú skutočnosť nepoprel ani sám žalovaný. Už z úmyslu strán sporu resp. zo skutočnej
vôle strán sporu je zrejmé, že dodatkom č. X sa mala upraviť výška kúpnej ceny, keď táto sa upravila
z dôvodov na strane žalovaného (ako aj zmluvu a dodatok č. X k zmluve pripravila strana žalovaného,
preto sa zmluva a dodatok č. X vykladá na prospech strany, ktorá zmluvu resp. dodatok nepripravila, čo

je v tomto prípade žalobca). M. interpretácii zmluvných záväzkov treba vždy zohľadniť vôľu účastníkov
zmluvy pri jej uzatváraní. Keďže vôľa ako vnútorný stav konajúcej osoby nie je prístupná druhej strane,
túto treba hľadať v širších súvislostiach ako i v správaní osoby navonok, ktoré mali vplyv a význam pre
prijatie a uzatvorenie zmluvy. A. nejasných alebo neurčitých ustanovení či pojmov zmluvy v neprospech
zmluvnej strany, ktorá ich naformulovala či trvala na ich začlenení do zmluvy, stavia navrhovateľa
znenia zmluvy do neľahkej pozície, avšak za „cenu“ nespornej výhody spočívajúcej v lepšom poznaní

a orientácii sa v ním navrhovanom texte. M. navrhovateľ totiž nesie v zmysle výkladového princípu
contra proferentem zodpovednosť za akékoľvek prípadné spory, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s
nejasnosťou či neurčitosťou jej znenia. Navrhovateľ je taktiež nositeľom dôkazného bremena, že pri
formulovaní obsahu zmluvy panovala medzi zmluvnými stranami zhoda v tom, ako sa bude konkrétny
pojem vykladať, a že nekonal so zlým úmyslom uviesť druhú zmluvnú stranu v tomto smere do omylu.

U. dôležitým princípom je zásadná (nie však bezvýnimočná) ochrana tej osoby, ktorá uskutočnila právny
úkon v dôvere v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. D., kto vyvolal určité konanie, sa v
zásade nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. U. tak sa ani nikto nemá
dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania (nemo turpitudinem suam allegans auditur). Súd
uvedené výkladové pravidlo „contra proferentem“ (typické pre spotrebiteľské zmluvy) aplikoval na tento

občianskoprávny spor v zmysle analogia iuris. C. je preto sporné, že skutočnou vôľou strán sporu bolo
upraviť výšku kúpnej ceny a spôsob je zaplatenia v zmysle dodatku č. X ku kúpnej zmluve, s dôrazom na
to, že zákon výslovne nezakazuje ani také dohody medzi stranami, ktorými by dochádzalo k modifikácii
niektorých podmienok zmluvy.

XX. Súd podporne v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok C. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X
J.XX/XXXX,zodôvodneniaobsahuktoréhocitujenasledovné:„P.§35ods.XL.zákonníkapredpokladá,
že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti
a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil
výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne

(nie teda konkludentne podľa § X5 ods. 3 L. zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich
osôb. W. vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého
právneho úkonu). L. toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán

v čase uzatvárania zmluvy. M. pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore
s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. A. tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu,
nemožnonímprejavvôledoplňovať.D.musísúdpostupovaťsúdajvprípadoch,akinterpretujúúčastníci
vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom.
D. situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu

súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Y. obsahu
právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. X L. zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie,
prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje
iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode,
bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.“

XX. H. potvrdil prijatie sumy XXX.XXX K. zo strany žalobcu v zmysle dodatku č. X ku kúpnej zmluve. Na
tomto nič nemôže zmeniť ani tvrdenie žalovaného, že žaloba mala stáť na iných skutkových tvrdeniach
tak,žebymaloísťovydaniebezdôvodnéhoobohateniazostranyžalovanéhovovýškeXXX.XXXK.,keď
záväzok nie je možné upraviť nováciou tak, že by sa mala vrátiť kúpna cena, muselo by ísť o neplatnú

zmluvu alebo zmluvu vypovedanú, čo však nenastalo zo žiadnej strany. H. napokon ani netvrdil, že by
malo ísť o neplatnú časť dodatku č. X k zmluve. X. sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, kúpna
cena bola stanovená na sumu XXX.XXX K. (nie na sumu XXX.XXX K.). A teda nebolo sporné, že druhú
časť kúpnej ceny vo výške XXX.XXX K. žalovaný žalobcovi nezaplatil. C., žalovaný pravdepodobnev úmysle vyhnúť sa zaplateniu druhej časti kúpnej ceny, si uplatňuje voči žalobcovi náhradu ušlého
zisku vo výške XXX.XXX K. (po podaní žaloby), ktorá škoda mala vzniknúť tým, že nedošlo k naplneniu
zámeružalovanéhonavýstavbubytovýchdomov,ktoréboliurčenénapredaj(atojednotlivopobytových

jednotkách) z dôvodu, že žalobca mal žalovanému zamlčať, že cez nehnuteľnosti je plánovaná severná
tangenta, sú tam kryty civilnej obrany a vecné bremeno optických káblov obchodnej spoločnosti P.. H.
si inter alia uplatnil skôr voči žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy XX.XXX K. (po podaní žaloby)
titulom náhrady skutočnej škody, ktorá mu mala vzniknúť titulom zvýšených nákladov na vybudovanie
prístupovej cesty a ktorá škoda mala žalovanému vzniknúť zo zálohových faktúr obchodnej spoločnosti

Q. s.r.o., na základe písomnej zmluvy o dielo. Súd však po preštudovaní faktúr nemohol prijať záver o
ich opodstatnenosti, nakoľko z faktúr nie je zrejmé akej stavby sa týka, akej zmluvy či dohody sa týka,
čo bolo nakúpené, na akú časť stavby a iné. U. tak žalovaný nedoložil ani zmluvu o dielo, ktorá mala
byť podľa jeho výpovede uzatvorená písomne, či nenavrhol vykonať iné dôkazy preukazujúce tvrdenie
žalovaného o výške škody. L. iného, vôbec nie je zrejmé, čo a z akého právneho titulu si žalovaný
uplatňuje voči žalobcovi, pretože prv to bola skutočná škoda vo výške XX.XXX K. a neskôr ušlý zisk

vo výške XXX.XXX K., ktoré škody si žalovaný neuplatňuje vzájomnou žalobou, ale podľa vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaného len v rámci procesnej obrany.

XX. V druhom rade sa preto súd zaoberal vznikom škody, výškou škody a príčinnou súvislosťou
medzi konaním žalobcu a vznikom škody. M. pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. X L.

zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkýmposkytnutímpeňazí,aknedochádzaknaturálnejreštitúcii.C.škody,akmáplniťreparačnú
(reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.
M. na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti,

vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a
následkom (vzniknutou škodou). A. škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého
zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. A. ani
porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej
náhradu. M. súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom

povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. A. medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný. M. súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými
slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom,

že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). R.
súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. M. zisťovaní príčinnej súvislosti je treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba
vecná súvislosť príčiny a následku. M. zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou

zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastáva. D. žalovaného v konaní, že žalobca porušil právnu povinnosť, keď žalovanému
neuviedol, že cez predmetné nehnuteľnosti je plánovaná severná tangenta, sú tam kryty civilnej obrany
a vecné bremeno optických káblov obchodnej spoločnosti P. (a teda uviedol žalovaného do omylu) z
dôvodu ktorého mala žalovanému vzniknúť škoda, a teda poukazuje na vzťah príčiny a následku, sú

čisto hypotetické a z pohľadu ním uplatneného nároku pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného
priaznivý výsledok sporu. H. neuniesol dôkazné bremeno v podobe preukázania príčinnej súvislosti
medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) zo strany žalovaného a následkom
(vzniknutou škodou), okrem iného z dôvodu, že ako uviedol sám žalovaný vo svojej výpovedi, tento si
pred podpisom kúpnej zmluvy a dodatku č. X k zmluve a zaplatením prvej časti kúpnej ceny nepreveril na

stavebnom úrade, magistráte, dopravnom inšpektoráte a katastri nehnuteľnosti či inde, stav kupovaných
nehnuteľností aj keď mal vedomosť, že predošlý záujemca od kúpy daných nehnuteľností upustil. Súd
je toho názoru, že žalovaný mohol a mal vzhľadom k výške sumy ako aj v súvislosti s tým, že už
podobný projekt realizoval, pri odbornej starostlivosti zistiť si všetky potrebné informácie o daných
nehnuteľnostiach, pričom uvedené nezmení ani tvrdenie žalovaného, že „ho tlačil úver“. C. prenášať

zodpovednosť, neopatrnosť a nedodržanie odbornej starostlivosti žalovaného na žalobcu (ktorý mal v
čase uzatvorenia zmluvy vek XX rokov) za nemožnosť alebo sťaženú možnosť realizovať vlastný projekt
s tvrdením o uvedení do omylu zo strany žalobcu, ktorý žalovanému v zmluve uviedol, že pozemok nie
je zaťažený obmedzeniami, právami tretích osôb, vecnými bremenami, záložnými právami a inými. H.tak nepreukázal vznik škody spôsobenej žalobcom, t.j. žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia,
na ktoré sa v rámci procesnej obrany odvoláva. L. iného, ostalo by bez logiky, že ak by mal žalobca
úmysel uviesť žalovaného do omylu, nie je dôvodu prečo by bol tento ochotný znížiť kúpnu cenu zo sumy

XXX.XXX K. na sumu XXX.XXX K. oproti v budúcnosti možno ani (z rozličných dôvodov) nezrealizovanej
stavbe bytových domov, v ktorom by mu bol predaný byt za X euro, ak by vedel o právach tretích osôb,
resp. obmedzeniach a podobne (vynímajúc zákonné vecné bremeno). L. iného, nikde v zmluve nie je
uvedený zámer žalovaného na výstavbu bytových domov, čiastočne je uvedený v dodatku k zmluve (čl.
X bod X a X dodatku č. X ku kúpnej zmluve), avšak nie je známe v akom rozsahu žalovaný plánoval

na daných nehnuteľnostiach výstavbu, kedy mala byť zahájená, kedy mala byť reálne dokončená (i
keď podľa čl. X bod X dodatku mala byť uzatvorená kúpna zmluva na byt žalobcu najneskôr v roku
XXXX, ak budú vydané všetky stavebné povolenia), uvedené žalovaný nepreukázal tým, že by žalobca
o týchto skutočnostiach zo strany žalovaného vedel a uviedol tohto do omylu. C. už pri posúdení
daných nehnuteľností znalcom pre poskytnutie hypotekárneho úveru, mal mať resp. mohol mať žalovaný
vedomosti o stave daných nehnuteľností a mal tak možnosť od zmluvy odstúpiť, ak by sa ukázali tvrdenia

žalobcu obsiahnuté v kúpnej zmluve za nepravdivé, čo sa však nestalo, žalovaný od zmluvy neodstúpil.
Ak je žalovaný toho názoru, že mu akákoľvek škoda mala vzniknúť, pre úspech v konaní je nevyhnutné
dôkazmi preukázať protiprávne konanie žalobcu, vznik škody a kauzálny nexus medzi konaním žalobcu
a vzniknutou škodou, čo však v konaní najavo nevyšlo.

XX. M. obrana žalovaného tak v podstate spočívala v započítaní sumy XX.XXX K. z titulu dodatočných
nákladov súvisiacich s vybudovaním prístupovej cesty k pozemku a sumy XXX.XXX K. ako ušlého
zisku, ktorý by mal žalovaný nadobudnúť predajom bytov vybudovaných na pozemkoch odkúpených od
žalobcu. Je potrebné ďalej podotknúť, že pred prvým rozsudkom tunajšieho súdu žalovaný procesnú
obranu smeroval k jednostrannému započítaniu sumy XX.XXX K. (z titulu dodatočných nákladov

súvisiacich s vybudovaním prístupovej cesty) oproti žalovanej sume XX.XXX K., neskôr XXX.XXX K.,
po vrátení veci odvolacím súdom na tunajší súd, svoju obranu smeroval k jednostrannému započítaniu
sumy XXX.XXX K. (z titulu ušlého zisku) oproti žalovanej sume XXX.XXX K., pričom žalovaný uvedené
jednostranné započítanie tvrdil len ako procesnú obranu (nie vzájomnú žalobu). Aj napriek skutočnosti,
že žalovaný nepreukázal vznik škody spôsobenej žalobcom, škodu ktorú jednostranne započítal

voči nezaplatenej časti kúpnej ceny vo výške XXX.XXX K., inými slovami pohľadávka žalovaného
nie je spôsobilá na započítanie, sa súd navyše zaoberal podstatnými náležitosťami jednostranného
započítania, ktorými sú: 1. identifikácia osôb, ktorých vzájomné pohľadávky sa započítavajú (t.j.
označenie osoby uskutočňujúcej jednostranný zápočet a osoby, ktorej je tento zápočet adresovaný),
2. identifikácia vzájomných pohľadávok, ktoré sú predmetom započítania (t.j. presné označenie

pohľadávok, ich výšky a splatnosti), 3. jednostranný prejav vôle konajúcej osoby započítať vzájomné
pohľadávky identifikované v zápočte. K zániku započítavaných pohľadávok dôjde v okamihu, kedy sa
stretli. Pre stret pohľadávok je rozhodujúca splatnosť pohľadávok a nie kedy ktorá vznikla alebo kedy
bol urobený kompenzačný prejav. M. teória aj súdna prax zhodne uzavreli, že pri zápočte splatných
pohľadávok okamihom ich stretnutia je okamih splatnosti pohľadávky neskôr splatnej; v tomto okamihu

(ak sú splnené ďalšie zákonné predpoklady) dôjde k zániku pohľadávok započítaním v rozsahu, v akom
sa vzájomne kryli. Súd nepovažuje za správny názor, že v danom prípade došlo k jednostrannému
započítaniu pohľadávok z náhrady škody a z nezaplatenia časti kúpnej ceny z nasledujúcich dôvodov.
H. pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, spolu vo výške XX.XXX K. neobsahoval
presné označenie pohľadávok ako ani ich splatnosť, zo znenia zápočtu nie je zrejmé aké položky

tvoria započítavanú sumu, pričom zápočet neobsahoval žiaden dôkaz o zaplatenej sume obchodnej
spoločnosti D.A.M.K.O. s.r.o., či vystavenej faktúre ako ani nebola žalobcovi poskytnutá lehota na
zaplatenie započítavanej sumy. M. na náhradu škody sa stáva splatnou až na základe výzvy veriteľa
na zaplatenie dlhu, čo v danom prípade nenastalo. H. doručenie takejto výzvy na zaplatenie žalobcovi
nepreukázal, preto súd vyhodnotil jednostranné započítanie pohľadávky ako neplatný právny úkon.

Q. bremeno na preukázanie výšky pohľadávky, ktorú si žalovaný započítava voči pohľadávke žalobcu
je na strane žalovaného. H. preto musí preukázať, v akej výške mu pohľadávka na náhradu škody
skutočne vznikla a až potom bude možné ustáliť, či ku dňu vykonania zápočtu mohol tento vyvolať
zánik pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní. W. úkonom je totiž možné započítať len
také pohľadávky, ktoré existujú, sú vymáhateľné, splatné a nepremlčané, s výnimkou pohľadávok,

ktorých započítanie zákon nedovoľuje. M. existencie, a teda vzniku a výšky pohľadávky určenej na
započítanie zaťažuje podľa J. sporového poriadku strany sporu, a teda žalovaného. Je preto jeho
povinnosťou, aby predpoklady vzniku nároku na náhradu škody voči žalobcovi v konaní preukázal
rovnako,akoajjejvýšku,inakbyjednostrannýmzápočtomkzánikupohľadávkyvtomtokonaní,nedošlo.H. listom zo dňa XX.XX.XXXX, doručený žalobcovi dňa XX.XX.XXXX, vyzval žalobcu na zaplatenie
sumy XXX.XXX K. do nasledujúceho dňa po doručení výzvy, pričom jednostranný zápočet na uvedenú
sumu žalovaný nevykonal, resp. zo spisu táto skutočnosť nevyplynula. Z konania žalovaného však

vyplynulo, že žalovaný obchádza zákon a zmluvné dojednania (ktoré sám žalobcovi navrhol), ktoré
spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré
samy osebe nie sú zákonom zakázané (jednostranný zápočet), v dôsledku čoho sa nastolený stav javí
z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Na základe uvedeného je súd tohto názoru, že k
jednostrannému započítaniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nedošlo.

XX. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu súd považoval žalobu za dôvodnú
a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

XX. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazu v podobe znaleckého posudku na posúdenie odbornej
otázky v intenciách podnikateľského zámeru žalovaného (dôkaz ktorý navrhol vykonať žalovaný),

či zamlčané skutočnosti mohli mať akýkoľvek negatívny vplyv na stavebné využitie predmetných
nehnuteľností, súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že vykonanie takéhoto dôkazu by bolo
nehospodárnym, neúčelným a nadbytočným vzhľadom k meritu sporu, keď nárokom žalobcu je
zaplatenie XXX.XXX K. titulom nezaplatenia druhej časti kúpnej ceny a nárokom žalovaného je ušlý zisk
vo výške XXX.XXX K. či skutočná škoda vo výške XX.XXX K., ktorých nárok žalovaný súdu nepreukázal

a teda neosvedčil danosť tvrdenej skutočnosti.

XX. H. sa zaviazal v zmysle dodatku č. X čl. I bodu X zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny do XX.XX.XXXX.
D.ženezaplatilcelúkúpnucenuriadneavčas,dostalsadoomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Podľa
§ 517 ods. X L. zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania,výškuúrokovzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.Vzmysle
citovaného ustanovenia L. zákonníka je žalovaný dňom XX.XX.XXXX povinný od začiatku omeškania
zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania, ktorých výška je o X percentuálnych bodov vyššia ako
základnáúrokovásadzbaK.centrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu

v súlade s ustanovením § 3 C. vlády SR č. XX/XXXX Z. z., ktorá bola v rozhodnom čase vo výške X%.

XX. H. súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani

právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

XX. Podľa ustanovenia § 255 ods. X J. sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Otrováchkonaniapretosúdrozhodolpodľa§255ods.XJ.sporového

poriadku a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia
§ X62 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).