Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/262/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115219745
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115219745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: M. U., narodenej X. B. XXXX,
bývajúcej v E.Š., N. XXX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Floriánska 16, proti žalovanému: B. X., nar. X. A. XXXX, bývajúcemu N. E., E. XX, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11. mája
2017 č.k. 15C/315/2015-160 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 11. mája 2017 č.k.
15C/315/2015-160 určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
- rozostavaný byt č. 7 nachádzajúci sa v podkroví bytového domu Kováčska 25, č. vchodu 25, súpisné
č. stavby 239, postavený na pozemku parcely registra C KN, parcela č. 895/1, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 833/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na
pozemku registra C KN, parcela č. 895/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2, evidovaných
Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec

Košice-Starémesto,katastrálneúzemieK.Z..Žalobkyni priznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti -
rozostavanému bytu č. 7 v podkroví bytového domu Kováčska č. 25, č. vchodu 25, zapísaného na LV
č. XXXXX, katastrálne územie K. Z..

3. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 7.10.2014 zmluvu o pôžičke, ktorou žalovaný požičal žalobkyni

sumu 3.300 € a žalobkyňa sa zaviazala pôžičku vrátiť do 31.12.2014. V zmluve o pôžičke zo dňa
7.10.2014 žalobkyňa „ako istotu“ pre veriteľa založila do katastra vstavaný byt č. 7 na E. XX N. E., ktorý
ako istota prechádza do vlastníctva pána X., až do momentu, kým nesplatí celý dlh vrátane všetkých
úrokov. Ak by túto pôžičku nevrátila do 6 mesiacov, byt by zostal vo vlastníctve žalovaného. Pôžičku
bolo potrebné vrátiť do 31.12.2014. Po tomto termíne je mesačný úrok 10 % (330 € z dlžnej sumy).

4. Uzatvorenú zmluva o pôžičke zo dňa 7.10.2014 považoval súd za platnú, lebo došlo k reálnemu

odovzdaniupeňazížalovanýmaprijatiupeňazížalobkyňou.Zmluvaopôžičkeobsahujeprávnenásledky
prevoduprávaknehnuteľnostidovlastníctvažalovaného,vykonanéhozaúčelomzabezpečeniapôžičky.
Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že účastníci zmluvy nemali záujem pri jej uzavretí prevádzať právo na
veriteľa natrvalo. Bola splnená vôľová zložka, že zo strany žalobkyne ako dlžníka, nebola snaha previesťsvoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa natrvalo, a že prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
mal slúžiť len ako zabezpečovací inštitút pre riadne splnenie povinnosti vrátiť poskytnutú peňažnú sumu.

5. V lehote, na ktorej sa účastníci zmluvy o pôžičke dohodli na vrátení pôžičky, do 31.12.2014, k splneniu
záväzku zo zmluvy o pôžičke žalobkyňou nedošlo, lebo žalobkyňa bola ďalej vo finančnej tiesni a
finančné prostriedky vo výške 3.300 € s úrokmi nevedela žalovanému vrátiť.

6. Žalobkyňa dňa 6.1.2015 telefonicky kontaktovala syna žalovaného, lebo chcela pôžičku vrátiť, ale

podľa jeho vlastného tvrdenia nebol v Košiciach. Následne sa so synom žalovaného dohodla na ďalšom
stretnutí, na ktoré žalovaný ani jeho syn bez vysvetlenia neprišli. Dňa 2.2.2015 syn žalovaného žalobkyni
oznámil, že byt je predaný, a že ho späť otec nevráti. Z dôvodov na strane žalovaného, lebo žalovaný
odmietol vrátené peňažné prostriedky prevziať od žalobkyne, nebol záväzok vrátiť pôžičku splnený.

7. Žalobkyňa a žalovaný v ten istý deň 7.10.2014 podpísali na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej

notársku zápisnicu N 662/2014 NZ 36816/2014, ktorou uzavreli kúpnu zmluvu. Kúpnou zmluvou
predávajúca M. U. predala žalovanému B. X. ako kupujúcemu nehnuteľnosť uvedenú a popísanú v
článku I. bod 1 notárskej zápisnice, t.j. rozostavaný 2-izbový byt č. 7 v podkroví bytového domu E. Č.. XX,
súp. č. 239, postaveného na parcele č. 895/1 na ulici E. N. E. s príslušenstvom, a tomu prislúchajúceho
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu

k pozemku - parcela č. 895/1 vo veľkosti 833/10000, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie K.
Z.. Žalobkyňa vypovedala, že jej úmyslom nikdy nebolo nehnuteľnosť na žalovaného natrvalo previesť, a
už vôbec nie za sumu 3.300 €, pričom minimálna trhová hodnota predmetného bytu v čase jeho predaja
bola vo výške 35.000 €. S uzavretím kúpnej zmluvy súhlasila, lebo okamžité vrátenie pôžičky pre ňu
predstavovalo väčšie riziko ako nevýhodné uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobkyňa bola vo finančnej tiesni,

čo preukázala výpismi z bankových a nebankových spoločností o poskytnutých pôžičkách žalobkyni
v uvedenom období. Zároveň žalobkyňa predložila zmluvu o úvere na sumu 15.000 € uzatvorenú s
Poštovou bankou, a.s. dňa 22.11.2013, ktoré finančné prostriedky investovala do rekonštrukcie predanej
nehnuteľnosti. Rozhodnutím zo dňa 24.10.2014 č. V 10479/14 Okresný úrad Košice povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy.

8. Kúpna zmluva uzatvorená dňa 7.10.2014 formou notárskej zápisnice je absolútne neplatná podľa §
39 a § 39a Občianskeho zákonníka.

9. Právny úkon - kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania obchádza zákon a prieči

sa dobrým mravom. Kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 7. októbra 2014 je v
rozpore s právnymi predpismi, lebo bola v hrubom nepomere s trhovou hodnotou nehnuteľnosti v danom
mieste a čase. Nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na
žalovaného v čase, keď bola vo finančnej tiesni; stratila zamestnanie, mala viacero dlhov od bankových
a nebankových spoločností, a mala aj zdravotné problémy. Žalobkyňa nemala ani potrebné vzdelanie k

tomu, aby si uvedomila právne následky (uzavretej kúpnej zmluvy). Žalovaný využil tieseň, neskúsenosť,
rozumovú slabosť a ľahkomyseľnosť žalobkyne a poskytol si pre seba plnenie, ktoré je v hrubom
nepomere k vzájomnému plneniu. O hrubom nepomere vedeli obe strany kúpnej zmluvy. Žalobkyňa
súhlasila s uzavretím kúpnej zmluvy, lebo bola vo finančnej tiesni. Žalobu o určenie vlastníckeho práva
podala až 24. júla 2015, lebo dôverovala žalovanému a jeho synovi, že im požičané peniaze vráti a oni

prevedú na ňu späť vlastnícke právo k bytu.

10. K absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu bol súd povinný prihliadať bez návrhu, z úradnej
povinnosti. Žalobkyňa pritom v žalobe uviedla skutočnosti, z ktorých neplatnosť vyplynula a vymedzila
ich skutkovými tvrdeniami.

11. Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho bol vykonaný na základe
absolútne neplatnej kúpnej zmluvy.

12. Žalovaný sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe neplatnej kúpnej zmluvy, a

preto súd vyhovel žalobe a určil, že vlastníkom predmetného bytu špecifikovaného v petite rozsudku
je žalobkyňa.13. Žalovaný v návrhovom konaní svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobkyne a neuviedol
žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Bolo na žalovanom, aby uniesol
dôkaznébremeno,ktoréhozaťažovalo.Žalovanývovyjadrenízodňa4.12.2015tvrdil,žemáuzatvorenú

kúpno-predajnú zmluvu podpísanú notárkou a žalobkyňou. Predložil kópiu notárskej zápisnice, a tvrdil,
že žalobu podala žalobkyňa oneskorene. Žiadne iné dôkazy žalovaný nepredložil. Súd preto vychádzal
zo skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobkyňou, o ktorých hodnovernosti nemal
pochybnosti.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ CSP.

16. Trval na tom, čo uviedol vo svojom vyjadrení, že ma riadne uzavretú „kúpno-predajnú“ zmluvu
spísanú formou notárskej zápisnice. Žalobkyňa podala žalobu účelovo, pretože neskôr prejavil záujem

o kúpu podkrovia iný záujemca. S kúpou „podkrovia“ prevzal na seba záväzok zabezpečiť a uhradiť
rekonštrukciu strechy nad vstavaným bytom č. 7. V zmysle zmluvy o vstavbe, ktorá bola uzatvorená
medzivlastníkmibytovéhodomuE.Č..XX,ktorejúčastníčkoubolažalobkyňa,vznikolžalobkynisúčasne
záväzok zabezpečiť a uhradiť rekonštrukciu strechy nad vstavaným bytom č. 7 v tomto dome. Všetky
tvrdenia žalobkyne považoval odvolateľ za účelové a protichodné. Na jednej strane tvrdí, že bola vo

finančnej tiesni a na druhej strane sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy, a chce sa stať vlastníčkou
tohto podkrovia, s ktorým existuje záväzok finančne investovať do rekonštrukcie nielen strechy, ale aj
samostatného rozostavaného bytu. Ďalej tvrdí, že si požičala peniaze, a tieto chcela vrátiť, ale nevrátila
ich preto, že žalovaný ich odmietol prevziať. Poukázal na to, že dňa 22. novembra 2013 uzavrela
žalobkyňazmluvuoúverenasumu15.000€,ktoréinvestovaladopredmetnejnehnuteľnosti,pričomtieto

prostriedky investovala do bytu č. 3, a nie do bytu č. 7 v dome na Kováčskej ul. č. 25. Nie je pravdou, ako
to tvrdí žalobkyňa, že cestou k notárke jej malo byť vysvetlené o akú zmluvu sa bude jednať. Je pravdou,
že sa ospravedlnil, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, lebo jeho zdravotný stav po autonehode mu
to nedovoľoval. Aj na pojednávanie konané dňa 11. mája 2017 sa riadne ospravedlnil. K tvrdeniu o
výsluchu zo dňa 12. decembra 2016 o 9.00 hod. v domácom prostredí, a to na adrese Kováčska 25,

Košice, kde sa malo v podkrovnom byte svietiť, a nikto neotváral, uviedol, že v rozostavanom byte nie
je nainštalované osvetlenie a byt je neobývateľný. Cez poškodenú strechu zateká, a tak je treba začať
s rekonštrukciou. Opätovne uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená formou notárskej zápisnice, a v
žiadnom prípade nevyužil, ani nemohol využiť tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť a ľahkomyseľnosť
žalobkyne a poskytnúť pre seba plnenie, ktoré je v hrubom nepomere k vzájomnému plneniu. Uviedol,

že hrubý nepomer sa posudzuje k momentu uzavretia zmluvy a nie je vymedzený žiadnym právnym
predpisom. Ide o pojem relatívny a nie je možné pritom vychádzať len z prostého porovnania hodnôt
plnení, ale je nutné prihliadať aj k ďalším okolnostiam daného prípadu. Splnenie podmienok uvedených
v § 39a OZ, t.j. uvedených v rozhodnutí súdu je povinný preukázať žalobca, ktorý túto povinnosť nesplnil.
Na splnenie znaku tiesne, nie je možné rozumieť nielen menej priaznivé majetkové pomery, ale musí

ísť o mimoriadne ťaživú situáciu. Súd uviedol, že žalobkyňa nemala potrebné vzdelanie k tomu, aby si
uvedomila právne následky kúpnej zmluvy, pričom takéto úkony žalobkyňa vykonávala aj pred uzavretím
napadnutej kúpnej zmluvy, ako to uviedol v odvolaní, (uzavrela úverovú zmluvu, kúpnu zmluvu a pod.).
Neskúsenosť býva spojená spravidla s nízkym vekom konajúceho, čo v danom prípade splnené nebolo.
Prílohou odvolania bol znalecký posudok na všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu, ktorý znalec

vyčíslil na 9.800 €.

17. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Po
citácii § 151 ods.1, 2 CSP konštatovala, že žalovaný počas celého konania nepoprel skutkové tvrdenia
žalobkyne. Popretie skutkových tvrdení musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o

tom, že žaloba je úplne neodôvodnená), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas
strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou (viď Števček, Ficová a Kol, Civilný sporový poriadok,
Komentár Praha : C.H. Beck 2016, str. 1540).18. Zo strany žalovaného počas celého konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k popretiu
skutkových tvrdení žalobkyne. Skutkové tvrdenia žalobkyne tak súd správne vyhodnotil ako nesporné.

19. Po citácii § 154 CSP uviedla, že odvolací súd ex offo nemôže prihliadať na prostriedky procesnej
obrany, lebo tieto neboli uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie. Znalecký posudok bol
vyhotovený dňa 5. marca 2017 a súd prvej inštancie rozhodoval dňa 11.mája 2017. K okolnostiam
uzavretia kúpnej zmluvy uviedla, že žalovaný vo svojom odvolaní popiera skutočnosť, že by pri
uzavretí kúpnej zmluvy zneužil jej tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť, rozrušenie, dôverčivosť,

ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť, či jej neschopnosť plniť svoj záväzok, a dal sebe alebo inému
sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom
nepomere.

20. Uvedené tvrdenie žalovaného považuje za nepravdivé. K uzavretiu predmetnej zmluvy by nikdy
nebolo došlo, pokiaľ by sa nebola dostala do tak zlej finančnej situácie, že bola nútená navštevovať

záložňu, v ktorej pracoval syn žalovaného. Syn žalovaného vedel o tom, že sa nachádza vo finančnej
tiesni a práve na základe toho jej ponúkol pôžičku vo výške 2.200 € s úrokom vo výške 1.100 €, ktorá
bola zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, na
žalovaného.

21. Poukázala na to, že tieseň ako jeden zo subjektívnych znakov úžerníckej zmluvy bola rozsudkom
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. II. 247/25 vymedzená ako dočasný, prechodný, ale naliehavý
peňažný nedostatok. Jej situácia v čase uzavretia spornej zmluvy tento subjektívny znak napĺňala. Túto
jej finančnú tieseň, v čase uzatvárania zmluvy poznal aj sám žalovaný, a preto jeho tvrdenie o tom, že
ju nevyužil je nepravdivé.

22. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručované žalovanému, ale tento v odbernej
lehote zásielku neprevzal. Táto sa vrátila súdu dňa 13.9.2017.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

24. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP

potvrdil.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.septembra 2018 o 10.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené dňa 19.septembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.1,

3 CSP.

26. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b/, d/, f/, g/, h/ CSP.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP (t.j. že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
a ak k takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

28. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť aj právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní a pod. Porušením
práva na spravodlivý proces je aj prípad, ak dokazovanie nebolo vykonané v súlade s podmienkamistanovenými Civilným sporovým poriadkom a v dôsledku toho bola znemožnená strane sporu realizácia
jej práva v súvislosti s dokazovaním.

29. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie
procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o
porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP,
ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho

rozhodnutia vo veci samej.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

31. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

32. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

33. Odvolací súd v prejednanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to,
žebyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovstránnevyplynulianevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

hodnotenia jednotlivých dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
191 a § 192 CSP (do 30.6.2016, § 133 až § 135 OSP) alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

35. Súd prvej inštancie vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav.

Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver. Nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

36. Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach aj odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

37. Žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej

inštancieasktorýmisasúdprvejinštancienáležitevyporiadalvdôvodochrozhodnutia,apretoodvolacie
námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.38. Na zdôraznenie správnosti rozsudku ako aj odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza
nasledovné:

39. Žalovaný namietal, že súd konal v jeho neprítomnosti, resp. že na pojednávania, na ktoré bol
predvolaný sa ospravedlnil. Postup súdu prvej inštancie, ktorý konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní je v súlade s Civilným sporovým poriadkom.

40. Aj postup súdu prvej inštancie, ktorý chcel vypočuť žalovaného mimo pojednávania (v jeho bydlisku)

je v súlade s § 188 ods.2 CSP.

41. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá
dňa 7.októbra 2014 je neplatným právnym úkonom podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon urobený fyzickou

osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej
strany, a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom
na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

43. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z. účinným od 1. júna 2014
zaviedla v § 39a OZ ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Ide o neplatnosť právnych
úkonov, ktoré urobí fyzická osoba ako nepodnikateľ.

44. Zákon v § 39a OZ kumuluje jednak objektívnu stránku úžery a jednak subjektívnu stránku. Tou

objektívnou vždy jednoznačne zistiteľnou je to, čo je uvedené v závere vety. Slová „dá sebe alebo inému
sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom
nepomere“ sú vyjadrením tejto objektívnej stránky úžery. Táto objektívna stránka môže byť naplnená
bez toho, aby sa naplnili subjektívne podmienky, ktoré sú uvedené v prvej časti vety. Objektívne-
vyžadovalo sa, aby si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia

v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi
vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení
je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote.

45. Najčastejším prípadom hrubého pomeru vo vzájomnom plnení je dojednanie neprimeranej ceny,

ktorá je v podstate nižšia, než aká je obvyklá.

46. V § 39a OZ sú upravené kumulatívne aj subjektívne podmienky úžery, z čoho vyplýva, že pre
neplatnosť právneho úkonu, okrem uvedenej objektívnej stránky, musí byť naplnená aspoň jedna zo
subjektívnych podmienok.

47. Dôvodová správa k zákonu č. 106/2014 Z.z. vymedzuje tieseň ako mimoriadne ťaživá situácia
poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú) vyvolaná určitou,
hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného.
Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť

spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo
bytunavyriešenieneľahkejsociálnejsituácie.Vtiesnimôžepoškodenýkonaťajvtedy,akmádostatočné
prostriedky na jej odstránenie, nemá ich však v dispozícii okamžite. Ďalším subjektívnym predpokladom
je neskúsenosť osoby, ktorá zmluvu uzatvára. Neskúsenosť môže spočívať v nedostatočnej znalosti
cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide predovšetkým o neskúsenosť

pri vybavovaní majetkových záležitostí. Rozumovú vyspelosť dôvodová správa vymedzuje ako
„neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného
plnenia páchateľa. Príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností a iné poruchy
psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúceho sa
hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia“.

48. Finančná závislosť je daná vždy, ak niekto potrebuje peniaze a je tu niekto, kto je ochotný mu ich
požičať.49. Žalovaný v odvolaní uvádza, že hrubý nepomer sa posudzuje k momentu uzavretia zmluvy, a nie
je vymedzený právnym poriadkom. Podľa žalovaného ide o pojem relatívny a nie je možné pri jeho
posudzovaní vychádzať len z prostého porovnania hodnôt plnení, ale je nutné prihliadať aj k ďalším

okolnostiam prípadu. Napriek tomu, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nenachádzame ideálnu
definíciu pojmu hrubý nepomer, sumu 3.300 € zaplatenú za nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v historickej
budove v centre mesta, možno už na prvý pohľad považovať za absolútne neplatnú, a teda naplňujúcu
znak hrubého nepomeru medzi výškou a skutočnou trhovou hodnotou prevádzanej nehnuteľnosti.

50. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že úžerou v zmysle § 39a OZ
je také konanie, ktoré s prihliadnutím na okolnosti prípadu a zistený hrubý nepomer vo vzájomnom
plnení vytesňuje akékoľvek úvahy o tom, že ide o prejav bežného konania obvyklého pri uzatváraní
prevodnej zmluvy. Aj podľa odvolacieho súdu potreba opravy strechy a ďalšie úpravy tieto v žiadnom
prípade neodôvodňovali zníženie kúpnej ceny za nehnuteľnosť na sumu 3.300 €, ktorá sa nachádza v
historickom centre mesta Košíc, a v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že by bola uvedená kúpna

cena v momente uzavretia zmluvy primeraná. Na dôkaz , ktorý žalovaný predložil spolu s odvolaním,
odvolací súd nemohol prihliadnuť, lebo tento nebol uvedený v konaní pred súdom prvej inštancie (viď
§ 154 CSP).

51. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa

7.10.2014 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalovaný zaviazal požičať žalobkyni sumu 3.300 €, a žalobkyňa
sa zaviazala pôžičku vrátiť do 31.12.2014. V zmluve o pôžičke zo dňa 7.10.2014 žalobkyňa „ako istotu“
pre veriteľa „previedla do vlastníctva žalovaného“ rozostavaný byt č. 7 na Kováčskej 25 v Košiciach, kým
nesplatí celý dlh vrátane úrokov s tým, že ak by pôžičku nevrátila do šiestich mesiacov, byt by potom
zostal vo vlastníctve žalovaného. Treba poznamenať, že pôžičku po 31.12.2014 bolo potrebné vrátiť s

mesačným úrokom 10% (330 € z dlžnej sumy).

52.Kdôvodomuvedenýmsúdomprvejinštancieodvolaciemusúdusažiadapoznamenať,žepredmetná
sporná kúpna zmluva je neplatná, pretože túto účastníci uzatvorili za účelom zabezpečenia zmluvy o
pôžičke a realizáciou dohodnutého zabezpečenia malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k zálohu

na žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva, ktorej skutočným zmyslom je uspokojenie
pohľadávky žalovaného, (že predmetný byt prechádza do jeho vlastníctva), je v rozpore s účelom
záložnéhopráva,jeneplatná,pretožeobchádzazákonpodľa§39OZ.Vecnesprávnesúdprvejinštancie
rozhodol, ak určil, že vlastníkom predmetného bytu je žalobkyňa.

53. Z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z vyššie uvedených dôvodov odvolací
súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vrátane výroku o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, keďže
odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalobkyni, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).