Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202909
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8514202909.4

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598,
Pribinova 25, 811 09, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36865141, Pribinova 25,
911 09 Bratislava, proti povinnému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, XXX XX N., o vymoženie 271,-
eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava z vykonávania exekúcie vedenej
na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 5584/14.

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, zo dňa 13.2.2014, doručenú súdu 22.5.2014 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený spísal do zápisnice súdneho exekútora dňa 13.2.2014 návrh na vykonanie exekúcie,
ktorým sa domáhal vymoženia sumy vo výške 271,- eur a jej príslušenstva, a to na základe
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 12692/11, ktorý vydal dňa 5.4.2012 Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Dňa 8. 12. 2014 tunajší súd uznesením č. k. 5Er/305/2014-35 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie napadol oprávnený odvolaním, na
základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 11CoE/43/2015-69 zrušil napadnuté uznesenie
tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo napadnuté
uznesenie vydané predčasne, nakoľko prvostupňový súd mal prvotne rozhodnúť o vylúčení, resp.

nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie, nakoľko tento súdu v súlade s § 30
ods. 3 Exekučného poriadku oznámil skutočnosti, ktoré môžu zakladať dôvody pre jeho vylúčenie.

3. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor súdu podľa
ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti
bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zároveň súdny exekútor uviedol

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011,
v ktorom ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej
činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Upozornil pri tom
na skutočnosť, že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o
konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného
pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Spomínaný nález ústavného

súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú
do základných práv súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že uvedený nález Ústavného súdu SR jeindividuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú
určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 a
akékoľvekzáveryústavnéhosúdupoňatédoobsahuvyššieoznačenéhorozhodnutianemajúvšeobecnú

platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. Okrem iného
proti označenému rozhodnutiu, ktoré ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom
zasiahlo do jeho základných práv, bol súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho
dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské
práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého

argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri
vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

4. Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

5. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

6. Podľa ustanovenia § 3 EP účinného do 31. 12. 2014, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne
a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom
konaní.

7. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP účinného do 31. 12. 2014, exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného
konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP účinného do 31. 12. 2014, len čo sa exekútor dozvie o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7
môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad..

9. Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 EP účinného do 31. 12. 2014, exekútor predloží vec na rozhodnutie

súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich
dní od predloženia veci.

10. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP účinného do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa§ 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

11. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými
predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti,
resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom nacitované ustanovenie § 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne
dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor

JUDr. Rudolf Krutý súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.

12. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky
nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených
predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti

uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora o
skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP).

13. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od
prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky,
sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v

jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu,
ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude
môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne
rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená

oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje
sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký
objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti.

14. Z existencie ustanovenia § 4 EP v našom právnom poriadku vyplýva, že súbežné vykonávanie

funkcie exekútora a akéhokoľvek pracovného pomeru by bolo prekážkou jeho nestrannosti. Avšak
podľa názoru exekučného súdu aj skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom (právneho
oddelenia) oprávneného, bez ohľadu na jeho konkrétnu pracovnú náplň a väzby s inými zamestnancami
oprávneného,spoluvspojenísďalšímiskutočnosťamiznámymisúduzúradnejčinnostizminulosti(pred
nadobudnutím novely Exekučného poriadku účinnej od 1.4.2017), ako je enormne vysoký počet exekúcii

vedených týmto exekútorom v prospech oprávneného, vrátane vysokého počtu návrhov oprávneného
na zmenu z pôvodných exekútorov na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. podávaných
prv, než im tento exekútor v zmysle § 30 ods. 3 EP oznámil skutočnosti, že možno mať pochybnosti o
jeho nezaujatosti vzhľadom na vzťah k oprávnenému, ako aj v spojení so skutočnosťou, že na rozdiel
od iných súdnych exekútorov v obdobných veciach súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v rozpore

so znením § 57 ods. 4 EP účinným od 1.6.2010 (novela Exekučného poriadku zákonom č. 144/2010
Z.z.) nepredkladal exekučnému súdu podnety na zastavenie resp. čiastočné zastavenie exekúcie pre
neprijateľné podmienky v základných spotrebiteľských zmluvách (je pritom všeobecne známe a súdu
známezjehoúradnejčinnosti,žeznačnémnožstvoexekúciívedenýchvprospechoprávneného,bolipre
neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky v základnej spotrebiteľskej zmluve čiastočne alebo úplne

zastavovaná, ktoré uznesenia boli zasielané aj exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., čiže mu
musela byť táto skutočnosť známa) je okolnosťou, ktorá v zmysle teórie zdania môže vyvolať v očiach
ostatných účastníkov exekučného konania (predovšetkým povinného) pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Exekučný súd tak v danom prípade dospel k záveru, že u JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. sú splnené
podmienky pre jeho vylúčenie z tejto exekúcie, ak by danú exekúciu vykonával on, preto súd rozhodol

o jeho vylúčení v danej veci. Ďalej sa súd zaoberal žiadosťou súdneho exekutora o vydanie poverenia.

15. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn SR 12692/11 zo dňa 5.4.2012. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2012 a vykonateľnosť dňa 17.5.2012. Z odôvodnenia

rozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,žeprávomocrozhodcovskéhosúduvovecikonaťavydaťpredmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným. Na výzvu
súdu oprávnený doložil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 5.1.2011 o riešení sporov zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 5. 1. 2011 v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Z listín predložených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie a v priebehu exekučného konania
(zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva) vyplýva, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere a
v rovnaký deň aj rozhodcovskú zmluvu. Povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehlásenie,
že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na zamestnanie. Exekučný súd zastáva názor, že v priebehu

exekúcie nebol preukázaný uvedený účel úveru, preto prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov
naúčeluvedenývzmluveoúverenepovažovalzarelevantnépreurčenie,žesanejednáospotrebiteľský
úver. V súlade s § 54 ods. 2 OZ pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na účel
uvedený v zmluve o úvere, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. V tomto prípade však

oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu exekučného konania nesplnil, preto súd skonštatoval,
že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších
dôkazov zo strany oprávneného malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jeho účel vymedzený
vôbec. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie oprávneným predloženú zmluvu o úvere,
ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, považoval za spotrebiteľskú zmluvu,

ktorá musí spĺňať požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktoré obsahujú právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv

20. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany

extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones
SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

21. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, súd uvádza, že táto nie
je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto
výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok

podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

22. Pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným, má
exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ak exekučným
titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (resp.
doložky), čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v
uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol,
že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučnýsúd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného
titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že
exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými

stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

23.Vposudzovanomprípadebolarozhodcovskázmluvauzavretádňa5.1.2011.Podľačl.II.bodu1.tejto
zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
dňa 5.1.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o

vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

24. Podľa čl. II. bode 2. sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy alebo doložky osobitný, pretože
v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje vsúkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

30. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

31. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako

neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je
skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.

32. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v
prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom

predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v
jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly, čo súd
vyvodzuje aj z skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to že žaloby na rozhodcovský súd
podávajú výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že
by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol

nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

33. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §

52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľajevzmysle§53ods.1Občianskehozákonníkaneprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

34. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci nebola daná, pretože
uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú, čo spôsobuje nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).