Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918200415
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7918200415.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: O. Z., G.. XX.XX.XXXX,

L. XX/XX, XXX XX K., zast.: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 51 034 336,
Krivá 23, 040 01 Košice, proti žalovanému: TATRAVAGÓNKA a.s., Štefánikova 887/53, 058 01 Poprad,
IČO: 31699847, prevádzkareň Kapitána Nálepku 47, 075 01 Trebišov, zast.: Mgr. Miloš Čičmanec,
advokát, Štefánska 3793/22, 058 01 Poprad, v konaní o ochranu osobnosti spojenej s náhradou
nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhal proti žalovanému, aby mu súd v
zmysle ust. § 13 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb., U. zákonníka priznal nemajetkovú ujmu vo výške
XX.XXX,- N.. A. návrh odôvodnil tým, že žalovaný mal zasiahnuť do jeho osobnostného práva tým
spôsobom, že v prípade rozväzovania pracovného pomeru a následného zaobchádzania so žalobcom,
kedy musel vrátiť odstupné, následne sa dostavoval na pracovisko, kde mu u žalovaného neprideľovali
žiadnu prácu a len čakal na vrátnici, vytvoril žalovaný u žalobcu nepriaznivý duševný stav, ktorý prerástol
v psychiatrickú diagnózu.

X. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal, ani čo do základu. F., že žalovaný žiadnym spôsobom
nezasiahol do osobnostných práv žalobcu a preto mu nemá za čo platiť požadovanú sumu vo výške
XX.XXX,- N..

X.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,výsluchomsvedkov,listinnýmidôkazminachádzajúcimi
sa v spise a zistil tento skutkový stav veci.

X. Zo žalobného návrhu žalobcu na č.l. X-X spisu súd zistil, že žalobca si prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uplatnil výzvou zo dňa XX.X.XXXX nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu
zásahu do jeho osobnosti a v priamej príčinnej súvislosti psychických následkov, ktoré boli spôsobené
žalobcovi v dôsledku neustálej pracovnej a ekonomickej neistoty. Z. na skutočnosť, že u žalobcu sa
po týchto skutočnostiach objavili psychické problémy, začal od XX.X.XXXX navštevovať psychiatrickú
ambulanciu. J. bol zamestnanec u žalovaného od r. XXXX, k prvému pokusu o vypovedanie z

organizačných dôvodov došlo dňa XX.X.XXXX, túto výpoveď zrušilo súdne rozhodnutie sp. zn. XXCpr/
XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, voči ktorému sa žalovaný neodvolal. M. pokus ukončenia pracovného
pomeru zo strany žalovaného formou výpovede, bol doručený žalobcovi XX.X.XXXX. F. výpoveď
žalovaný odvolal listom z dňa XX.X.XXXX, následne po tejto situácii došlo k vzájomnej dohode oskončení pracovného pomeru XX.XX.XXXX. O. vyššie cit. ukončeniach pracovného pomeru sa žalobca
dostal do depresií, neistoty a tak vyhľadal odbornú pomoc. O. návšteve psychiatra bola žalobcovi
diagnostikovaná adaptačná porucha s depresívnymi stavmi. E. pretrvávajú dodnes a stagnujú na

intenzívnej úrovni s potrebnou psychofarmakologickou liečbou, v spojení s adaptačnými poruchami.
Na základe vlastnej žiadosti žalobcu vyhotovil ošetrujúci lekár M.. V. M., psychiater, sídliaci na C. XX,
XXXXX C. - A. M. potvrdenie, kde tieto diagnózy potvrdil. C. žalovaného v prípade rozväzovania
pracovného pomeru a následného zaobchádzania so žalobcom, kedy musel vrátiť odstupné, následne
sa dostavoval na pracovisko, kde mu u žalovaného neprideľovali žiadnu prácu a len čakal na vrátnici,

vytvoril žalovaný u žalobcu nepriaznivý duševný stav, ktorý prerástol v psychiatrickú diagnózu. J. oslovil
z uvedených dôvodov žalovaného „G. na uzatvorenie dohody o náhrade nemajetkovej ujmy“ zo dňa
XX.X.XXXX, ktorý prevzal dňa XX.X.XXXX prostredníctvom splnomocnenca. V citovanom návrhu bola
stanovená lehota desať dní od doručenia listu, ktorá však márne uplynula a žalovaný žalobcu žiadnym
spôsobom nekontaktoval. J. poukázal na ust. § 13 ods. X U. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia
nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia

v spoločnosti. J. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. X OZ je
dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením
náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a
najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.

X. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe- replika zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu) uviedol, že v zmysle §
41 R. sporového poriadku (ďalej len „R.“) namieta miestnu nepríslušnosť U. súdu E., nakoľko žaloba
bola žalobcom podaná na U. súde E. s odkazom na § 19 ods. 1, písm. c) R.. V danom prípade sídlom
žalovaného je Z. XXX/XX, XXX XX O., na ul. C. G. XX, E. je umiestnená len prevádzkareň žalovaného.

O. však nemožno považovať za organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 ods. X U. zákonníka a teda
nie je daná osobitná miestna príslušnosť podľa § 19 ods. 1, písm. c) R., ale príslušnosť U. súdu O. ako
všeobecnéhosúdu,vobvodektoréhomážalovanýadresusvojhosídla.J.spodanoužalobounesúhlasil,
má za to, že je neopodstatnená a nedôvodná, nakoľko žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnosti
žalobcu tak, aby mu bola jeho konaním spôsobená akákoľvek ujma.

X. Dňa XX. XX. XXXX sa žalobca podanou žalobou na U. súde E. domáhal neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným, z dôvodu, že výpoveď nebola vopred
prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Po postúpení veci pre miestu nepríslušnosť, U. súd O. (ďalej
len „súd“), na základe vykonaného dokazovania vydal rozsudok sp. zn. XXCpr/XX/XXXX-XX zo dňa

XX. XX. XXXX (ďalej len „rozsudok“), ktorým určil výpoveď danú žalovaným z pracovného pomeru
za neplatnú. A. mal však za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil tak formálne ako aj
materiálne podmienky stanovené zákonom č. XXX/XXXX Z. z. J. práce v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZP“) pre výpoveď danú zamestnancovi z dôvodov podľa § 63 ods. X písm. b) ZP. J. v
konaní preukázal, že prijal rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v zrušení pracovnej pozície

žalobcu, návrh výpovede z pracovného pomeru bol predložený odborovému orgánu na prerokovanie a
po vyjadrení odborového orgánu žalovaný doručil výpoveď žalovanému do vlastných rúk dňa XX. XX.
XXXX. A. vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že pri výpovedi žalobcovi žalovaný nepostupoval v
rozporesčl.XZPaprivýberepracovníkanezohľadňovalibanepriaznivýzdravotnýstavžalobcu.A.však
skonštatoval, že neplatnosť výpovede je daná z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej z

§ 63 ods. X ZP, t. j. ponuka inej vhodnej práce žalobcom žalovanému. J. mal pripravenú ponuku voľných
pracovných miest pred doručením výpovede žalobcovi, formálnou chybou pracovníčky žalovaného, bola
táto ponuka zo strany žalovaného predložená žalobcovi až po doručení výpovede. Z. tak bola neplatná
výlučne z formálneho nedostatku postupu (poradia úkonov) žalobcu pri výpovedi. J. odmieta tvrdenia
žalobcu, že mu z dôvodu postupu žalovaného pri ukončovaní pracovného pomeru po opakovaných

neúspešných pokusoch o prepustenie zo zamestnania u žalovaného bola spôsobená nemajetková ujma
v podobe psychiatrického ochorenia spôsobeného neustálou pracovnou a ekonomickou neistotou.

X. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, z ktorého vyplýva, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu nebol
dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, avšak je nepopierateľné, že žalovaného

nepriaznivý zdravotný stav je výsledkom dlhodobého procesu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj odborný
posudok o invalidite predložený žalobcom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na základe pľúcnych
vyšetrení zo dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX a prepúšťacej správy z hospitalizácie na
pľúcnom oddelení zo dňa XX. XX. XXXX žalobca trpí chronickým obštrukčným ochorením pľúc, pričombol uznaný za invalidného dňom XX. XX. XXXX. P. aj lekárska prehliadka, ktorú žalobca absolvoval
dňa XX. XX. XXXX u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spoločnosti O., a.s., ktorý na základe
lekárskeho posudku o zdravotnej starostlivosti konštatoval, že žalovaný je dlhodobo nespôsobilý na

výkon posudzovanej práce. Na základe uvedeného posudku bola žalobcovi daná výpoveď z dôvodu
podľa § 63 ods. X písm. c) ZP zo dňa XX. XX. XXXX, žalovanému doručená XX. XX. XXXX, nakoľko
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a žalovaný nemal k dispozícii žiadne voľné
pracovné miesto. Z. však na skutočnosť, že žalobca až dodatočne XX. XX. XXXX predložil potvrdenie
zo dňa XX.XX.XXXX o jeho dočasnej práceneschopnosti, žalovaný v súlade s § 64 ods. X ZP považoval

výpoveď za neplatnú a v dôsledku právnej istoty ju odvolal oznámením zo dňa XX. XX. XXXX, žalobcovi
doručenú XX. XX. XXXX. G. dňa XX. XX. XXXX na základe požiadavky žalobcu sporové strany uzatvorili
dohodu o skončení pracovného pomeru a žalovanému bolo vyplatené odstupné v zmysle ZP a C. zmluvy
vo výške X-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Z. na uvedené, nemožno teda akceptovať
tvrdenie žalobcu, že žalovaný podnikal opakované pokusy smerujúce k skončeniu pracovného pomeru
so žalovaným v rozpore so ZP.

X. Žalovaný uviedol, že rovnako ako pri náhrade škody, tak aj pri náhrade nemajetkovej ujmy musia
byť splnené vymedzené predpoklady vzniku zodpovednosti, a to: protiprávny zásah, ktorý je spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu, vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom
nemajetkovej ujmy. J. hmotnoprávnou podmienkou pre vznik osobitných občianskoprávnych sankcií

v zmysle § 13 OZ je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v
porušení, alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. O. konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení §
11 a nasledujúcich U. zákonníka nie je významná subjektívna stránka (teda to, ako určitá fyzická osoba
zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky), ale objektívne hľadisko, teda
to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. (viď napr. P.

C. súdu O. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uznesenie G. súdu SR sp. zn. X R. XXX/
XXXX zo dňa XX. XX. XXXX).

X. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je len jedným z možných prostriedkov (a do určitej miery aj krajným) ochrany osobnosti a prichádza do

úvahy najmä tam, kde nie je možné odstrániť vzniknutý stav uvedením do pôvodného stavu a pokiaľ
morálne zadosťučinenie nie je dostačujúce. V žalobe žalobca ďalej uvádza, že konaním žalovaného
pri rozväzovaní pracovného pomeru a následného zaobchádzania so žalobcom, kedy musel vrátiť
odstupné, následne sa dostavoval na pracovisko, kde mu nebola pridelená práca sa vytvoril nepriaznivý
duševný stav žalobcu, ktorý prerástol v psychickú diagnózu. A. sa však jedná iba o subjektívne

konštatovanie žalobcu, o ktorých nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ako aj zákonné
predpoklady na uplatnenie nemajetkovej ujmy. Má za to, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť a dôkazné
bremeno týkajúce sa preukázania predpokladov vzniku nemajetkovej ujmy neuniesol.

XX. Žalobca vo svojom vyjadrení- duplike zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu) uviedol, že v celom

rozsahu trvá na podanej žalobe. V otázke príslušnosti súdu taktiež zotrval na tom, že príslušným
je U. súd E., a to tak s ohľadom na písm. c), ust. § 19 R., ale aj s poukazom na možnosť
aplikovať písm. b) predmetného ustanovenia, keďže nemajetková ujma vznikla žalobcovi v obvode
U. súdu E.. E., že zásah do osobnostných práv žalobcu preukázali v podanej žalobe, a to tak
argumentmi v nej obsiahnutými, ako aj prílohami, ktoré dokumentujú zdravotný stav žalobcu, resp. jeho

psychické problémy v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného do osobnosti žalobcu. J. nesprávne
interpretuje inštitút nemajetkovej ujmy, kedy zavádzajúco tvrdí, že k náhrade nemajetkovej ujmy možno
pristúpiť len v prípade, ak dôjde k „protiprávnemu“ zásahu do práv žalobcu. E. zásah v žiadnom prípade
nemusí byť protiprávny tak, ako ho interpretuje žalovaný a bráni sa, že neporušil zákon a preto tak
nemohla vzniknúť žalobcovi nemajetková ujma.

XX. Zákon v ust. § 13 U. zákonníka uvádza pojem „neoprávnený“ zásah. V prípade neoprávneného
zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako je to v prípade podanej žaloby, sa posudzuje
objektívna zodpovednosť za výsledok konania, čo znamená, že občianskoprávna sankcia vzniká na
objektívnom základe, a teda nastúpenie tejto zodpovednosti nevyžaduje zavinenie, ktorého absenciou

sa bráni žalovaný. U. ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe a teda
na vznik zodpovednosti v prípadoch ochrany osobnosti nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe
zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostných práv vykonal. K vzniku občianskoprávnych
sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 U. zákonníka,musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v
jej fyzickej a morálnej integrite. O. zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby zákonník nedefinuje ani

nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej
osoby.

XX. Žalobca má za to, že postup žalovaného, ktorý je popísaný v žalobe, spôsobil zásah do
osobnostných práv žalobcu, ktorý prežíval pocity neistoty, krivdy a poníženia, stratil spoločenskú prestíž

vyvolanú tým, že bol nespravodlivo nezamestnaný, neskôr zamestnaný, ale nemohol vykonávať žiadnu
prácu a musel sedieť len na vrátnici počas pracovnej doby. J. takýmto konaním žalovaného trpel až do
tej miery, že musel vyhľadať psychiatra, ktorý konštatoval psychickú ujmu na jeho zdraví.

XX. Žalovaný v rámci dupliky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré
učinil pred súdom v rámci repliky a uplatnený nárok žalobcu neuznal ani čo do základu.

XX. Z účastníckej výpovede žalobcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu) súd zistil, že tento
zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a uviedol, že čo sa týka zásahu do jeho občianskych práv,
vidí zásahy, ktoré spočívali v tom, že ho nepúšťali vôbec a pracovisko. A. pred vrátnicou na gauči celý
týždeň a prácu mu neprideľovali. Po skončení pracovného pomeru mal takú ujmu, že musel chodiť iba

po psychiatrii. Z. túto situáciu nevedel spracovať, t.j. že vyhral súd a po týždni dostal výpoveď a vôbec
ho nepustili do podniku. U. sa v neistote, pretože v súčasnosti, keď už dovŕšil XX rokov, kto ho zoberie
do práce. E., že jeho príjem je XXX,- N. a na lieky má výdavky XX,- N. mesačne. O. na to, že z výpovede
z pracovného pomeru je hotový. Z. s ním spolu prežíva aj jeho družka. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo,
že problémy s depresiou už mal aj skôr, teda v období, kedy prebiehalo konanie o neplatnosť výpovede.

E. stav opísal žalobca tak, že sa uzatvoril sám do seba, s nikým sa nechcel stretávať. O. o byt na ul.
E. v E.. M. pôžičky, avšak pôžičky nemal z čoho splácať, keďže prišiel o zamestnanie. K. musel predať
a z predaja bytu následne uhradil pôžičky. V dôsledku depresií sa lieči u lekára v C. ambulantne. I.
na psychiatrickom oddelení nebol. B. lekárom je M.. M.. O. ambulanciu navštevuje asi X-X roky, od
rozviazania pracovného pomeru, kedy začali problémy so zamestnávateľom. F. lieky Y., ktorý užíva aj v

súčasnosti aP.,ktorýsaužvsúčasnostinevyrába,alezatentoliekmápredpísanúnáhradu.F.liekymusí
užívať neustále, každý deň, pretože sa trápi, hlavne má obavu, že kde sa zamestná. C. na psychiatrickej
ambulancii absolvuje pravidelne každé X mesiace. L. potrebuje preto, aby ho ukľudnili, pretože má stres.

XX. Z výpovede svedkyne M.. Q. I. (č.l. XXX spisu) vyplynulo, že je zamestnankyňou E. v E.Š., preto

žalobcu osobne pozná. F., že nemá vedomosti o tom, kto rozhodol o skončení pracovného pomeru so
žalobcom. U. dostala iba menný zoznam tých, ktorí majú byť prepustení, od riaditeľa. Po rozhodnutí
súdom o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, žalovaný chcel zamestnať žalobcu na to isté
miesto, teda na miesto vozičkára. Z uvedeného dôvodu žalobcu poslali na lekársku prehliadku. J.
žalovanému uviedol, keď sa vrátil z lekárskej prehliadky, že bol vyhodnotený ako nespôsobilý na výkon

pracovného zaradenia- vozičkára. G. žalovaný oznámil žalobcovi, že nemajú žiadne voľné pracovné
miesto, ktoré by mu mohli ponúknuť. Z uvedeného dôvodu potom bola zaslaná výpoveď zo zdravotných
dôvodov, ktorú žalobca prevzal. J. následne zaslal žalovanému rozhodnutie A. poisťovne, že bol
vyhodnotený ako invalidný dôchodca a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Na základe
tejto skutočnosti potom žalovaný zobral výpoveď späť. G. žalobca bol práceneschopný, potom čerpal

dovolenku a potom prišiel za žalovaným s tým, že sa chce dohodnúť a že ukončí pracovný pomer
dohodu, zo zdravotných dôvodov. J. pripravil podklady, dohodli sa a pracovný pomer ukončili dohodou.
K otázke, či svedkyňa má vedomosti o tom, žeby žalobca mal zakázaný vstup na pracovisko, svedkyňa
uviedla, že takú vedomosť nemá. Ak nemal vydanú kartu, potom zamestnanec ide cez vrátnicu, kde
sa zapisuje a tam dostáva lístoček, ktorý podpisuje nadriadený a do dochádzky to zadáva príslušná

ekonómka strediska. Je to postup pre tých zamestnancov, ktorí z nejakého dôvodu nemajú vydanú
kartičku zamestnanca.

XX. Z výpovede svedkyne M. L. (č.l. XXX spisu) vyplynulo, že je bývalou zamestnankyňou Z. E..
O. pomer ukončila v mesiaci apríl XXXX dohodou. V súčasnosti je družkou žalobcu. J. v spoločnej

domácnosti. K rozviazaniu pracovného pomeru žalobcu uviedla, že žalobcu odprevádzala až po Z. v
čase, keď ešte ona bola zamestnaná u žalovaného. J. každý deň došiel pred Z., kde vystúpil na vrátnici
a cez vrátnicu ho už ďalej nepustili. F., že má vedomosti o tom, že žalovaný mu prácu neprideľoval, preto
prichádzal domov skôr. Q. sa riešili pracovné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, nevedela uviesť. Zjej výpovede ďalej vyplynulo, že žalobca od rozviazania pracovného pomeru, je psychicky na dne. A.
pozerá iba na televízor, ako keby ho nič nebavilo. G. záujem o nič. Aj predtým pozeral televízor, avšak
žil ako človek, žil medzi ľuďmi, zaujímal sa o život. V súčasnosti je uzatvorený, nestýka sa s ľuďmi v

takom rozsahu, ako predtým. V predchádzajúcom období mal svojich kamarátov, známych, s ktorými sa
stretával a navštevovali sa. V súčasnosti žije z večera do rána, ráno vstane a zase nič.

XX. Žalovaný na požiadavku právneho zástupcu žalobcu vyslovenej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
reagoval písomne, vyjadrením zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu) a v prílohe vyjadrenia predložil

mesačné hlásenie o vydaných potvrdeniach o prechode vrátnicou bez identifikačného preukazu
spoločnostiE.a.s.,O.,prevádzkareňE.zamesiacXX/XXXX-XX/XXXX(vrátaneXX/XXXX),printscreen
dochádzkového systému iR. za mesiace XX/XXXX - XX/XXXX a opätovne predložil výplatné pásky
za mesiace XX - XX/XXXX. K námietke čerpania dovolenky žalobcom uviedol, že žalobca mal v roku
XXXX nárok na dovolenku v počte XX dní a nevyčerpanú dovolenku z predchádzajúceho kalendárneho
roka v počte X dní, pričom dovolenka, ktorú žalobca nevyčerpal mu bola žalovaným preplatená a je

vykázaná vo výplate za mesiac XX/XXXX. B. výplatné pásky má k dispozícii aj sám žalobca, nakoľko
mu boli žalovaným ako zamestnávateľom riadne predložené. J. poukázal na skutočnosť, že žalobca
na jednej strane tvrdí, že nečerpal toľko dní dovolenky, na druhej strane sám vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uvádza: „....niekedy som si vybral pol dňa dovolenky. V. mi podpísal p.
C..“ Y. dovolenky schvaľuje vedúci nákladového strediska, v danom prípade to bol p. C., pričom uvedená

skutočnosť sa zaeviduje v dochádzkovom systéme žalovaného s názvom iR.. Z toho dôvodu nie je
možné tvrdiť, že žalobca nečerpal dovolenku tak, ako je deklarovaná žalovaným a ako sám žalobca vo
svojej výpovedi potvrdil, pričom uvedenú skutočnosť si mohol žalobca riadne skontrolovať a overiť vo
svojej výplatnej páske za to - ktoré príslušné obdobie. O. čerpania dovolenky vyplýva tiež z listinného
dôkazu - mesačné výkazy za obdobie XX - XX/XXXX, ktoré sú žalobcovi známe. J. nebol vystavovaný

takému zaobchádzaniu zo strany žalovaného ako popisuje v žalobe, t. j. že sa mal dostavovať na
pracovisko, kde mu nebola prideľovaná práca a kde musel čakať na vrátnici, prežívať pocity neistoty,
krivdy, poníženia, pričom stratil spoločenskú prestíž. O. naopak, je jednoznačne preukázané, že žalobca
nemohol sedieť na vrátnici, nakoľko od nástupu do zamestnania bol žalobca buď PN, čerpal dovolenku,
alebo bol na návšteve lekára, či absolvoval vstupnú lekársku prehliadku. J. žalovaný má za to, že v

konaní nebol preukázaný ani jeden zo zákonných predpokladov na domáhanie sa ochrany osobnosti
podľa § 13 U. zákonníka.

XX. Žalovaný v konaní namietal miestnu nepríslušnosť U. súdu E.. O. na to, že v danom prípade sídlo
žalovaného je: Z. XXX/XX, XXX XX O., na ul. C. G. XX, E., je umiestnená len prevádzkareň žalovaného.

XX. Podľa ust. § 19 písm. b) R. sporového poriadku (ďalej len „R.“), popri všeobecnom súde žalovaného
je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na
náhradu škody.

XX. Podľa ust. § 19 písm. c) R., popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný
aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak
sa spor týka tejto zložky.

XX. Súd má za to, že miestne príslušným súdom je U. súd E. a to tak s ohľadom na ust. § 19 písm. c)

R., ale aj s poukazom na možnosť aplikovať písm. b) cit. ustanovenia, pretože nemajetková ujma mala
vzniknúť žalobcovi v obvode U. súdu E..

XX. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

XX. Podľa ust. § 11 U. zákonníka (ďalej len ako „U.. zák.“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

XX. Podľa ust. § X3 ods. 1 U.. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.XX. Podľa ust. § X3 ods. X U.. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

XX. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nie len veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej
činnosti, ale imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K imateriálnym hodnotám ľudskej
osobnosti patrí napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita, fyzická integrita a podobne alebo na
hmotnom substráte zachyteným prejavom osobnosti sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné

práva. Z. na to, že ide o rýdzo osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, bez ďalšieho ich
nazývame osobnostnými právami. J. právnej ochrany osobnostných práv obsahuje U. zákonník pod
názvom U. osobnosti v ustanoveniach § 11 až XX. U. úprava v tejto oblasti vychádza z druhej hlavy X.
A. republiky, najmä z článkov XX,XX,XX,XX,XX a XX, a konkretizuje ju v právnych vzťahoch subjektov
s rovnakým právnym postavením. A. osobnostné práva možno definovať ako právnymi predpismi
priznanú a vymedzenú možnosť každého občana podľa svojej vôle nakladať so svojou osobnosťou,

resp. jednotlivými stránkami svojej osobnosti voči ostatným subjektom s rovnakým právnym postavením
vo svojom osobnom a majetkovom záujme pre svoje všestranné uplatnenie a slobodný rozvoj. O.
ochrany je osobnosť človeka v jej celistvosti. Y. osobnostné práva sú preto chránené len vtedy, ak je
napadnutá osobnosť človeka ako celok. J. neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti
takému zásahu, ktorý je neoprávnený. G. zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej

osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. U. osobnosti patrí každej fyzickej osobe ako subjektu
práva. A. občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa § 13 môže byť fyzická alebo
právnická osoba. O. ochrany osobnostných práv sú obsiahnuté v § 13 U.. zák. T. o tieto prostriedky
osobnostnoprávnej ochrany: 1/ návrh na upustenie od neoprávnených zásahov, 2/ návrh na odstránenie
následkov už uskutočnených zásahov, 3/ návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. G. na

upustenie od neoprávnených zásahov do osobnostného práva smeruje k zastaveniu ďalšieho rušenia
tým, ktorého cieľom je právne zistenie, že zasahujúci subjekt nie je oprávnený na takéto zásahy ako
aj to, že sa usiluje o vydanie zákazu ďalšieho rušenia. G. na odstránenie následkov má zabezpečiť
obnovenie pôvodného stavu, práva pokiaľ je to ešte vôbec možné a návrh na poskytnutie primeraného
zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené a to so

zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

XX. Nemajetkovou ujmou v zmysle § 13 ods. X U.. zák., je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej
sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. E. ujma sa teda bezprostredne nepremieta
do fyzickej integrity, ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. E. ju preto odlišovať od majetkovej ujmy,

vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy
dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných
predpisov. J. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. X U.. zák., je dosiahnutie
vyváženosti miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady
takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a tým účinne vyvážiť

a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť, čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu
občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.

XX. Pokiaľ žalobca v žalobe a vo svojich vyjadreniach tvrdí, že žalovaný zasiahol do jeho osobnostných
práv tým, že v prípade neprideľovania práce zamestnancovi, ide o prekážku na strane zamestnávateľa

v zmysle § 142 J. práce, za ktorú patrí zamestnancovi náhrada mzdy, tak nemôže ísť o porušovanie
ustanovení J. práce, resp. o konštatovanie, že ide o zásah do osobnostných práv žalobcu. Z výpovede
svedkyne p. I. vyplýva, že žalovaný po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým súd vyhlásil
výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú, žalovaný chcel zamestnať žalobcu na jeho pracovné
miesto a vytvoriť mu tak podmienky na jeho výkon, avšak v prvých dňoch opätovného nástupu

na pracovisko čerpal dovolenku, bol na ošetrení u lekára a potom sa zúčastnil vstupnej lekárskej
kontroly, kde na základe lekárskeho posudku zo dňa XX.XX.XXXX od poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti spoločnosti O., a.s., stratil spôsobilosť na výkon pracovnej činnosti a následne bol
práceneschopný. Z toho dôvodu ťažko možno predpokladať, že žalovaný mal možnosť prideľovať, resp.
úmyselneneprideľovalzamestnancoviprácu.O.názorusúdu,neprideľovanímprácežalobcovinemožno

automaticky konštatovať porušenie J. práce, resp. zásah do ochrany osobnosti. V prípade ochrany
osobnosti musia byť splnené všetky zákonné predpoklady - protiprávny/neoprávnený zásah, následok a
príčinná súvislosť medzi konaním a následkov. V uvedenom prípade tieto atribúty absentujú. J. náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch je prostriedkom ultima rátio, čo znamená, že sa využíva až v krajnomprípade a pri jej posúdení sa musia zvážiť všetky okolnosti prípadu vrátane výšky škody. J. si uplatnila
voči žalovanému sumu XX.XXX,- N., ale neuviedol, aké kritéria pri výpočte uvedenej sumy uplatnil a z
akého dôvodu považuje práve uvedenú sumu za adekvátnu.

XX. Z pripojených listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku, sp. zn. XXCpr/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ktorým
súd určil výpoveď danú žalovaným žalobcovi z pracovného pomeru za neplatnú (ďalej len „rozsudok“)
nastúpil žalobca do práce až dňa XX.XX.XXXX, kedy si hneď vzal dovolenku. (pozn. v čase od

XX.XX.XXXX (t. j. ešte v čase výpovednej doby) až do XX.XX.XXXX bol žalobca práceneschopný).
V. XX.XX.XXXX (piatok) nebol reálne na pracovisku, ale uvedený deň má vedený ako odpracovaný
čas v plnom rozsahu. G. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (XX.XX.XXXX bol štátny sviatok) čerpal
dovolenku. V. XX.XX.XXXX absolvoval celodenné vyšetrenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce
v C.. O. XX.XX.XXXX a utorok XX.XX.XXXX bol na ošetrení u lekára, dňa XX.XX.XXXX čerpal
X dňa dovolenku a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol práceneschopný, od XX.XX.XXXX až do

XX.XX.XXXX čerpal dovolenku, kedy požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou. Z. uvádzané
skutočnostibolipreukázanéžalovanýmzmesačnýchvýkazovodXX/XXXXaždoXX/XXXX,printscreen
z dochádzkového systému, ako aj z výplatných pások za uvedené obdobie žalobcu. Na pojednávaní
dňa XX. XX. XXXX žalobca pri svojom výsluchu uviedol: „Na pracovisko ma vôbec nepúšťali. A. som
pred vrátnicou na gauči asi týždeň. G. mi prácu. Od pondelka do piatku som tam sedel a v piatok som

dostal ďalšiu výpoveď a potom som podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Po skončení
pracovnéhopomerusommaltakúujmu,žesomchodilibapopsychiatrii“.F.tvrdeniežalobcujenelogické
a časovo nekorešponduje s predloženými výkazmi o dochádzke, ako aj s výpoveďou zamestnávateľa
zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému doručená prostredníctvom poštového podniku dňa XX.XX.XXXX a
skončením pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX. J. nemohol sedieť na vrátnici taký dlhý čas ako

uvádza,keďžeažnaX,Xdňabuďčerpaldovolenku,bolnaošetreníulekáraalebobolPN.Ztohodôvodu
mu žalovaný, ako zamestnávateľ, ani nemohol prideľovať prácu a vybaviť všetky vstupné formality
spojené so vstupnou kartou. Z ďalších dôkazov predložených žalovaným /mesačné hlásenie o vydaných
potvrdeniach o prechode vrátnicou bez identifikačného preukazu spoločnosti E. a.s., O., prevádzkareň
E. za mesiac XX/XXXX/ vyplýva, že žalobca prešiel vrátnicou dňa XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX.

Na jednej strane žalobca tvrdí vo svojej výpovedi, že mu bol zakázaný vstup na pracovisko, sedel
od pondelka do piatku na vrátnici a na druhej strane rovnako potvrdzuje, že si občas vzal dovolenku,
ktorú mu podpísal jeho bezprostredne nadriadený p. C.. Z uvedeného súd hodnotí výpoveď žalovaného
ako nejasnú, rozporuplnú a predkladá len subjektívny a skreslený pohľad žalobcu na prejednávanú
vec. J. vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že dôvodom jeho výpovede z pracovného pomeru, ktorá bola

následne U. súdom O. vyhlásená za neplatnú, bola jeho pracovná neschopnosť, spôsobená pracovným
úrazom. J. si ho zavolali z vedenia, kde na stretnutí bolo prítomných asi X ľudí, ktorí mu povedali, že
musí výpoveď podpísať. O. súdu, uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. V prvom rade výpoveď
zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi doručená písomným listom dňa XX.XX.XXXX. V druhom rade, v
rozhodnom čase bol žalobca práceneschopný z odlišných dôvodov a jediný pracovný úraz, ktorý žalobca

aj popisuje vo svojom vyjadrení, utrpel dňa XX.XX.XXXX s dobou liečenia a trvania práceneschopnosti
do XX.XX.XXXX. O tejto skutočnosti svedčí záznam o pracovnom úraze. J. súd poukazuje na vyššie cit.
rozsudok, v ktorom súd v odôvodnení konštatuje, že dňa XX.XX.XXXX generálny riaditeľ žalovaného
vydal písomné rozhodnutie o úprave funkčnej schémy E. a Q. pracovníkov, kde v bode X deklaruje
zrušenie funkčné miesto vodič motorových vozíkov a dve funkčné miesta žeriavnik v prevádzkarni E.. F.

zmena bola prijatá z dôvodu poklesu potreby pracovníkov ako dôsledok zavedenia robotizácie žeriavov.
G. o skončení pracovného pomeru žalobca rozhodol p. T.. Č., ktorý bol jeho nadriadeným na vyššom
stupni. J. sa môže slobodne bez akýchkoľvek obmedzení rozhodnúť, s ktorým svojím zamestnancom
skončí pracovný pomer. M. žalobca uvádza, že pravidelne každé dva mesiace navštevuje psychiatrickú
ambulanciuM..M..O.zástupcažalobcunapojednávanídňaXX.XX.XXXXuviedol,žežalobcaviedoložiť

k aktuálne predloženým lekárskym správam (pred pojednávaním) aj aktuálne nálezy. K vyjadreniu /
predloženie dôkazov/ zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu ako dôkazný prostriedok predložil
lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX. B. sa však o potvrdenie, ktoré nemá žiadnu výpovednú hodnotu,
uvádza len anamnézu pacienta: adaptívna porucha a zmiešaná - úzkostná porucha a skutočnosť, že
pacient je od roku XXXX v pravidelnej antidepresívnej liečbe bez ďalších diagnostických skutočností.

A. bola vyhotovená po pojednávaní, nesúvisí s prvotne predloženými lekárskymi správami, preto
lekársku správu súd pokladá za tendenčnú. J. nedoložil riadne lekárske nálezy za rozhodné obdobie,
od doby XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, tak ako ich doložil k žalobe za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. A. lekárske nálezy považuje len za deklarujúce psychické ochorenie žalobcu. G.,že boli spôsobené práve konaním žalovaného. L. nálezy M.. Q. K. z pľúcneho vyšetrenia zo dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX považuje súd za irelevantné, nakoľko sa netýkajú prejednávanej veci, čo
napokonsámprávnyzástupcažalobcuvosvojomvyjadrenípotvrdzuje.Nadruhejstranevšakpotvrdzujú

predchádzajúce vyjadrenia žalovaného týkajúce sa dlhodobých zdravotných problémov žalobcu, ktoré
vyústili až do jeho invalidity. A. žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa uzatvoril do seba, cítil sa
neistý, nakoľko mal pôžičky a prišiel o byt. Z uvedeného vyplýva, že zložitá životná situácia, fyzický
zdravotný stav žalobcu, neuznanie choroby z povolania, sa podpísali pod jeho podlomené duševné
zdravie. Z tvrdených skutočností žalobcom nie je zrejmé, akého protiprávneho konania sa žalovaný

voči žalobcovi mal dopustiť a čo mu svojím konaním mal spôsobiť. V žalobe žalobca uvádza, že po
opakovaných pokusoch o skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného sa dostal do depresií,
neistoty, pričom vyhľadal lekársku pomoc. M. uvádza, že konaním žalovaného v priebehu rozväzovania
pracovného pomeru a následného zaobchádzania so žalobcom, keď musel vrátiť odstupné, sedieť na
vrátnici sa vytvoril duševný stav, ktorý prerástol do psychiatrickej diagnózy. J. však uvádza a potvrdzuje
lekárskymi nálezmi, že psychiatrickú ambulanciu začal navštevovať už v apríli XXXX, t. j. v čase,

kedy ešte prebiehalo konanie o neplatnosti výpovede zo dňa XX.XX.XXXX a ešte údajným sedením
žalobcu na vrátnici, výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX ktorá bola žalovanému doručená XX.XX.XXXX,
nakoľko dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a žalovaný nemal k dispozícii žiadne
voľné pracovné miesto pre žalobcu. Z. na skutočnosť, že žalobca až dodatočne XX.XX.XXXX predložil
potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX o jeho dočasnej práceneschopnosti, teda až po dni, kedy mu bola zo

strany žalobcu odoslaná výpoveď z pracovného pomeru, žalovaný v súlade s § 64 ods. X ZP považoval
výpoveď za neplatnú a v dôsledku právnej istoty ju odvolal oznámením zo dňa XX.XX.XXXX, žalobcovi
doručenú XX.XX.XXXX. Vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu už uvádza, že
žalovaný svojím konaním zasiahol do osobnostných práv žalobcu, ktorý prežíval pocit neistoty, krivdy,
poníženia, stratil spoločenskú prestíž tým, že bol nespravodlivo nezamestnaní, potom zamestnaný, ale

nemohol vykonávať pracovnú činnosť až musel vyhľadať psychiatra. O. psychiatra vyhľadal už v apríli
XXXX. Vo vyjadrení zo dňa XX. XX. XXXX právny zástupca žalobcu uvádza, „ak by sa nepreukázalo,
že v uvedenom období nebola prideľovaná práca a aj napriek tomu s ním žalovaná neskončila pracovný
pomer, resp. umelo udržiavala žalobcu v neistote, bolo by preukázané porušovanie J. práce, resp.
zaobchádzanie so žalobcom, ktoré žalovaná popiera.“ F. vyjadrenia sú nekonzistentné a nejasné. Na

jednej strane sa žalobca domáha ochrany osobnosti z titulu opakovaných skončení pracovného pomeru,
na druhej strane poukazuje na skutočnosť, že so žalobcom žalovaný neskončil pracovný pomer a
udržiaval žalobcu v neistote. O. uvádza neprideľovanie práce žalobcovi, nespravodlivé nezamestnanie
a sedenie na vrátnici. P. aj čo sa týka následkov, ktoré mal žalovaný údajne spôsobiť žalovanému, najprv
sa jednalo o psychickú ujmu, potom o neistotu, stratu vážnosti či prestíže. J. mal preukázať, akú vážnosť

a prestíž stratil údajným konaním žalovaného.

XX. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti
fyzickej osoby podľa ust. § 13 U.. zák., musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo v

ohrozeníosobnostifyzickejosobyvjejfyzickejamorálnejintegrite.E.zásahmusíbyťneoprávnený,musí
ísť o zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom- právnym poriadkom.
J. podľa § 13 U.. zák., môže spočívať ako v aktívnom správaní pôvodcu, tak podľa okolností prípadu
v jeho pasívnom správaní, predovšetkým spočívajúcom v nesplnení konkrétnej právnej povinnosti. M.
musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a neoprávnenosťou zásahu.

XX. Vznik neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu v danom prípade zo strany žalovaného
nedošlo. J. neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že žalovaný nejakým spôsobom
zasiahol objektívne do jeho osobnostných práv, keďže nebola preukázaná prvá podmienka, a to
existencia zásahu, nemohlo teda dôjsť ani k preukázaniu existencie príčinnej súvislosti medzi zásahom

a neoprávnenosťou zásahu.

XX. Podľa článku X R. sporového poriadku (ďalej len R.), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

XX. Podľa článku XX ods. 4/ R., súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.XX. Podľa článku XX ods. 1/ R., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

XX. Podľa ust. § 132 ods. 2/ R., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

XX. Podľa § 150 ods. 1/ R., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

XX. Podľa § 150 ods. 2/ R., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

XX. Podľa § 153 ods. 1/ R., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. O. procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas,

ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania.

XX. Podľa § 54 /R., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

XX. V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. J.
to, že žalobca je povinný označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatňovaný návrh.
V. povinnosť spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

XX. Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jeho neprospech. J. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v
takých prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V.
bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie takýchto
skutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnenásledky;idezároveňotohoúčastníka,ktorýexistenciu
týchto skutočností tvrdí.

XX. V konaní vo veciach ochrany osobnosti platí, že dôkazné bremeno nesie žalobca, teda osoba,
ktorá tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať aj na procesné súvislosti vyplývajúce z R.. J. teda musí dokázať existenciu zásahu,
tzn., že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do práv žalobcu, skutočne došlo, ako aj už spomenutú
súvislosť medzi zásahom a vzniknutou škodou. J. nesie aj dôkazné bremeno týkajúce sa dokazovania

predpokladov priznania primeraného zadosťučinenia.

XX. Objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo
vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý,

kto by sa nachádzal na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. V zmysle vyššie uvedeného je
zrejmé, že keďže k žiadnemu zásahu zo strany žalovaného do osobnostných práv žalobcu nedošlo, súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

XX. Podľa ust. §255 ods.X R. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX.Podľaust.§X62ods.XR.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa ust. §262 ods.2 R. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.XX.Súdpriznalplnúnáhradutrovkonaniažalovanému,lebovkonanímalplnýúspech.Poprávoplatnosti
tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.