Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/239/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309211813
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4309211813.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Q.. T. S., N.. XX. XX.

XXXX, A. Š. C. XX/XX, N., zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1,
Bratislava, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, 2. Ústav pamäti národa, so sídlom Miletičova 19, P.O. Box 29, Bratislava, IČO:
37 977 977, zast. POLÁČEK a PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 244
780, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 301.214,79 eura, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti voči žalovanému v 1. rade, ako aj v plnom rozsahu voči žalovanému v 2. rade súd
žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

Žalovaný v 2. rade má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09. 06. 2008 sa žalobca domáhal ochrany osobnosti a to v tom

zmysle, že žiadal určiť, že žalobca nebol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent a
evidencia žalobcu vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti ako agenta bola porušením jeho práva na
ochranu osobnosti. Okrem toho žiadal, aby sa žalovaný zdržal poskytovania, sprístupňovania alebo
uverejňovania informácií o tom, že žalobca bol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent
a je povinný sprístupňovať zväzok bývalej Štátnej bezpečnosti registračné číslo XXXXX, archívne číslo
XXXXX výlučne spolu s týmto rozsudkom. Ďalším výrokom žiadal peňažnú sumu vo výške 1.000.000
Sk, skutkovo a právne vymedzenú ako nemajetkovú ujmu a posledným výrokom žiadal priznať právo

uverejniť rozsudok na náklady žalovaného v denníkoch SME, PRAVDA, PLUS 1 Deň a v televízii
MARKÍZA v rozsahu výroku č. 1 a súvisiacej podstatnej časti odôvodnenia, pričom suma nákladov sa
určuje do výšky 300.000 Sk a výška preddavku sa určuje vo výške tejto sumy, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ako žalovaný bola označená Slovenská
republika - Ústav pamäti národa.

2. Podaním zo dňa 30. 07. 2009, doručeným dňa 03. 08. 2009, žalobca zmenil žalobný návrh

tak, že žiadal určiť, že žalobca nebol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent a
evidencia žalobcu vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti ako agenta bola porušením jeho práva
na ochranu osobnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa poskytovania, sprístupňovania
alebo uverejňovania informácií o tom, že žalobca bol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti akoagent. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní sprístupňovať zväzok bývalej Štátnej bezpečnosti registračné
číslo XXXXX, archívne číslo XXXXX výlučne spolu s týmto rozsudkom. Žalovaní v 1. a 2. rade sú
povinní zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 33.193,92 eura z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, a to spoločne a nerozdielne. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 214.845,29 eura z titulu náhrady škody, a to spoločne a nerozdielne. Posledným výrokom
žiadalpriznaťprávouverejniťrozsudoknanákladyžalovanýchv1.a2.radevdenníkochSME,PRAVDA,
PLUS 1 Deň a v televízii MARKÍZA v rozsahu výroku č. 1 a súvisiacej podstatnej časti odôvodnenia,
pričom suma nákladov sa určuje do výšky 300.000 Sk a výška preddavku sa určuje vo výške tejto sumy,

ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal o
náhradu trov konania, taktiež spoločne a nerozdielne. Ako žalovaných označil Slovenská republika, za
ktorú koná Ústav pamäti národa a Ústav pamäti národa.

3. Uznesením zo dňa 25. 08. 2009 č.k. 6C/122/2008-255 súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší
účastník - žalovaný v 2. rade, ako aj pripustil zmenu žaloby v znení podľa návrhu zo dňa 03. 08. 2009

(správne malo byť podľa návrhu doručeného dňa 03. 08. 2009) a posledným výrokom súd žalobu v časti
o zaplatenie náhrady škody 214.845,29 eura žalobcovi žalovanými v 1., 2. rade, spoločne a nerozdielne
vylúčil na samostatné konanie.

4. Predmetné konanie sa vedie pod sp. zn. 6C/239/2009 a jeho predmetom je náhrada škody podľa §

16 Občianskeho zákonníka vo výške 214.845,29 eura za obdobie do 01. 08. 2007 do 31. 12. 2008.

5. Následne v tomto konaní došlo k zmenám žaloby a to podaním doručeným súdu dňa 20. 12. 2010 na
sumu 365.196,49 eura, zvýšenie bolo o sumu 150.351,20 eura, predstavujúcu ušlý zisk za obdobie od
01. 01. 2009 do 31. 12. 2009. Podaním doručeným súdu dňa 21. 12. 2011 na sumu 529.694,93 eura,

zvýšenie bolo o sumu 161.489,73 eura za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010. Podaním doručeným
súdu dňa 30. 07. 2012 na sumu 704.663,18 eura, zvýšenie bolo o sumu 174.968,25 eura za obdobie
od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011.

6. K žalobe a doplneniam sa podaním zo dňa 09. 10. 2012 vyjadril žalovaný v 2. rade, uvádzajúc,

že s návrhom na náhradu škody nesúhlasí, keďže žalobca dostatočne nepreukázal údajne vzniknutý
ušlý zisk. Následne ďalšími podaniami doplnil svoju argumentáciu o skutočnosti, týkajúce sa námietky
premlčania, absencie neoprávneného zásahu, absencie vzniku škodu, absencie príčinnej súvislosti,
absencie zavinenia, nesplnenie všeobecnej preventívnej povinnosti na strane žalobcu a taktiež namietal
svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

7. V rámci námietky premlčania žalovaný v 2. rade uviedol, že je potrebné odlíšiť zásah, ktorý mal
spočívať v rozšírení informácie o spolupráci žalobcu s ŠTB v masovokomunikačných prostriedkoch a
ku ktorému došlo až takmer 3 roky po zverejnení informácie o spolupráci žalobcu s ŠTB zo strany
žalovaného v 2. rade. Za deň zverejnenia registračných protokolov považoval deň 16. 11. 2004 a mal

za to, že ide o jednorazový úkon. Následne nadviazal na to námietkou absencie zákonného oprávnenia
zastupovať štát v konaní o náhradu škody.

8. K absencii neoprávneného zásahu uviedol, že v právoplatnom výroku rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 18. 02. 2010 č.k. 6C/122/2008-308 súd rozhodol iba o zásahu, ktorý spočíval v evidencii

žalobcu vo zväzkoch ŠTB a iba vo vzťahu k tomu zásahu konštatoval, že bol porušením žalobcovho
práva na ochranu osobnosti. V predmetnom výroku rozsudku nebolo určené, že takýto zásah vykonal
žalovaný v 2. rade, resp. že za takýto zásah je žalovaný v 2. rade zodpovedný. Mal za to, že zverejnením
žalobcu ako agenta ŠTB si žalovaný v 2. rade splnil povinnosť uloženú § 19 Zákona o pamäti národa,
ktorý neumožňuje posudzovať správnosť a dôvodnosť zápisov v registračných protokoloch; zákon

rovnako tak neumožňuje registračné protokoly nezverejniť. Postupovať inak ako spôsobom stanoveným
v zákone neumožňuje ani čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

9. K absencii vzniku škody namietal, že dokumenty a informácie predložené žalobcom za účelom
preukázania vzniku a výšky škody neumožňujú vytvoriť si spoľahlivý obraz o vzniku škody a jej výške a

ani o finančnej situácii žalobcu pri výkone advokácie. Mal za to, že pri analýze zníženia príjmov žalobcu
z výkonu advokácie je nevyhnutné vychádzať z dlhšieho obdobia ako jeden rok a je potrebné detailne
analyzovať príjmy žalobcu za obdobie minimálne 6 kalendárnych rokov pred udalosťou, na základektorej malo dôjsť k zníženiu príjmu žalobcu. Poukázal tiež na to, že k skončeniu zverejňovania došlo
12. 11. 2010.

10. Následne namietal, že nie je splnená ani požiadavka existencie príčinnej súvislosti a to vo vzťahu k
vedeniu evidencie, ako aj vo vzťahu k zverejneniu evidencie. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že došlo
k zníženiu množstva klientov, výnosov a ani objemu právnej práce v dôsledku zverejnenia evidencie
žalobcu.

11.Vneposlednomradenamietalabsenciuzavineniaatozdôvodu,žežalovanýv2.radevčasevedenia
evidencie neexistoval, a preto nemohla existovať ani jeho vôľová a vedomostná zložka. Žalovaný v 2.
rade zverejnil registračné protokoly ŠTB na základe jasnej a jednoznačnej povinnosti uloženej zákonom
o pamäti národa, ktorý neumožňoval takúto povinnosť si nesplniť. Na strane žalovaného v 2. rade preto
nemohla byť vedomosť o tom, že uvedené konanie je neoprávnené a rovnako nemohla ani existovať
vôľa konať neoprávnene.

12. V poslednom rade vytkol, že žalobca v konaní nepreukázal vykonanie všetkých potrebných a
nevyhnutných krokov, aby zabránil vzniku škody, resp. aby výšku škody eliminoval.

13. Súd vo veci viackrát nariadil pojednávanie, avšak tieto boli zmarené ospravedlnením strán sporu,

najmä žalobcu, preto vo veci sa prvé pojednávanie uskutočnilo dňa 10. 12. 2013.

14. Podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2013 žalobca doplnil žalobu o sumu 166.519,61 eura,
predstavujúcu ušlý zisk za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, v dôsledku čoho požadoval zaplatiť
sumu 871.182,79 eura.

15. Uznesením zo dňa 12. 12. 2014 č.k. 6C/122/2008-1419 (správne malo znieť č.k. 6C/239/2009-667)
v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. 12. 2014 č.k. 6C/239/2009-669 súd pripustil zmenu návrhu,
na základe postupne doručovaných písomných podaní žalobcu, ktorými bol rozšírený uplatnený nárok
voči žalovaným v rade I. a v rade II. na zaplatenie sumy spoločne a nerozdielne a to z dňa 15. 12. 2010

na č.l. 38 súdneho spisu, z dňa 20. 12. 2011 na č.l. 78 súdneho spisu, z dňa 26. 07. 2012 na č.l. 100
súdneho spisu a napokon z dňa 20. 12. 2013 na č.l. 199 súdneho spisu a to tak, že predmetom konania
je uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 871.182,79 eura.

16.Vpriebehukonaniasúdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,nachádzajúcimi

sa v spise, ktoré boli stranám sporu doručované, resp. doslovným prečítaním oboznámené na
pojednávaní a taktiež sa oboznámil s pripojenými spismi Okresného súdu Levice sp. zn. 16Cb/102/2009
a sp. zn.6C/216/2007.

17. Okrem toho súd oboznámil časť spisu sp. zn. 6C/122/2008 a to jeho prečítaním, ako aj listiny

oboznámené sa stali súčasťou príslušného spisu, nakoľko z dôvodu hospodárnosti konania by bolo
nehospodárne ich opätovne zadovažovať a vykonávať. Súd má za to, že oboznámenie sa s listinami
na pojednávaní a to ich prečítaním naplňuje zásadu ústnosti a priamosti, ktorá sa vyžaduje od každého
jedného prejednania veci. To, ktoré dôkazy súd vyhodnotí ako relevantné, a ktoré ako dokresľujúce
skutkový stav, je na úvahe súdu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky

vo vzájomnej súvislosti a v odôvodnení uvedie svoje hodnotenie, preto námietky žalovaného v 2. rade,
ženiejemožnéprihliadaťnatietodôkazy,súirelevantné.Naviac,uvedenénezamedziložalovanémuv2.
rade možnosť navrhovať dôkazy na preukázanie skutočností osvedčujúcich jeho právo, teda nenarušilo
žiadnym spôsobomkontradiktórnosť konania, ktorá bola v celom spore zachovaná, nakoľko strany sporu
mali možnosť sa vyjadriť ku každému úkonu protistrany. Uvedené požíva nielen ústavnú ochranu, ale

aj európsku ochranu.

18. Ostatné žalovaným v 2. rade navrhnuté dôkazy, uvedené v podaní zo dňa 07. 10. 2013, na
pojednávaní dňa 10. 12. 2013 a sumarizované podaním zo dňa 10. 12. 2013, doplnené v podaní zo
dňa 26. 05. 2014, v podaní zo dňa 26. 09. 2014, na pojednávaní dňa 07. 09. 2016, zosumarizované

v podaní zo dňa 16. 09. 2016, súd nevykonal a to z dôvodu buď ich nereálnosti vo vzťahu k
žalobcovi, nakoľko sa žalobca vyjadril, že takými dokladmi nedisponuje, resp. nedisponuje nimi v
žalovaným požadovanej forme, prípadne boli nepotrebné pre rozhodnutie vo veci a vyžadovali si nanovo
spracovanie účtovníctva. Taktiež nebolo možné vykonať dôkazy, ktorými žalovaný v 2. rade žiadalinformácie od tretích osôb, spočívajúce v ich podnikateľskom tajomstve (ako sú napr. príjmy, výdavky),
v dôsledku čoho by súd zasiahol do osobnej integrity tretej osoby a to bez relevantného podkladu,
ktorý by obstál pri skúmaní proporcionality. Naviac, takéto rozsiahle dokazovanie navrhnuté žalovaným

v 2. rade nebolo ani hospodárne a taktiež potrebné, pretože namietané skutočnosti bolo možné v
dostatočnom rozsahu posúdiť aj na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo dostatočne rozsiahle.
Okrem toho pozornosti súdu neušlo, že žalovaný v 2. rade svoje návrhy na doplnenie dokazovania
žiadnym spôsobom nezdôvodňoval, len požadoval zabezpečenie dokladov, avšak sám sa žiadnym
spôsobom (okrem odkazu na zákon o slobodnom prístupe k informáciám) nerealizoval.

19. Z navrhnutých dôkazov, nepredstavujúcich vykonané listinné dôkazy, prednesených na pojednávaní
konanom dňa 07. 09. 2014, súd zvážil opätovné vypočutie svedkov J.. Z. V. a J. S., ktorí sa však na
nariadené pojednávanie nedostavili, J.. Z. V. bez ospravedlnenia, a preto súd s poukazom aj na ďalšie
vyjadrenia strán sporu a vykonané dokazovanie, upustil od vykonania týchto svedeckých výpovedí.
Mal pritom za to, že pri J. S.K. je potrebné jeho výpoveď brať do úvahy aj s listinnými dôkazmi,

nachádzajúcimi sa v spise a potvrdzujúcimi individuálnu spoluprácu so žalobcom, a teda nepresnosť
jeho predchádzajúcej výpovede.

20. V podaní, doručenom súdu dňa 03. 03. 2017 žalovaný v 2. rade navrhol doplniť dokazovanie
zaobstaraním si konkrétnych spisov, avšak súd s poukazom na nedodržanie zákonnom stanovenej

lehoty na prípravu pojednávania a náročnosť zabezpečenia si spisového materiálu, zabezpečil spisový
materiál nachádzajúci sa na Okresnom súde Levice. V zostávajúcom rozsahu návrh na doplnenie
dokazovania zamietol a to pre jeho oneskorenosť, ako aj nadbytočnosť, nakoľko na ozrejmenie
skutočností a to vyvrátenie svedeckej výpovede pána S. postačuje oboznámenie sa s už doteraz
vykonaným dokazovaním.

21. V priebehu konania súd zistil, že u žalovaného v 1. rade je nesprávne označený orgán oprávnený
konať za žalovaného v 1. rade, čo predstavovalo procesnú podmienku konania a túto v súčinnosti so
žalobcom súd odstránil, v dôsledku čoho pre procesnú istotu rozhodol uznesením zo dňa 31. 01. 2017
č.k. 6C/239/2009-2385 tak, že pokračuje v konaní so žalovaným v 1. rade - Slovenská republika, za

ktorú koná Ministerstvo vnútra SR.

22. Spolu s uznesením súd doručil žalovanému v 1. rade prílohy spočívajúce v žalobe, zmenách žaloby
a termín pojednávania, ako aj poučenie strán sporu a vyzval žalovaného v 1. rade na oznámenie, akou
formou sa oboznámi s obsahom spisu a to s poukazom na nariadený termín pojednávania.

23. Žalovaný v 1. rade vykonal oboznámenie sa s obsahom spisu dňa 21. 02. 2017, nahliadnutím do
spisu a vyhotovením si fotokópie spisu 1-30 vlastnou technikou - mobilným telefónom.

24. Na poslednom pojednávaní po odstránení procesnej podmienky sa žalovaný v 1. rade vyjadril a

uviedol, že žalobu voči nemu považuje za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Pre prípad
úspechu v spore si uplatnil náhradu trov konania, ktorá bude vyčíslená na výzvu súdu. Mal za to, že
SR zastúpená ktorýmkoľvek orgánom procesnej spôsobilosti nie je nositeľkou hmotnoprávnych práv a
povinností v akomkoľvek konaní týkajúcom sa náhrady škody vyplývajúcej z ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Odvolal sa pritom na rozhodnutia krajských súdov v rámci Slovenskej republiky a rovnako aj

judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý žaloby, či už týkajúce sa ochranu osobnosti alebo náhrady škody
z nej vyplývajúce voči SR zastúpenej Ministerstvom vnútra SR vždy v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore. Len z opatrnosti uviedol, že vzhľadom na doterajších
priebeh konania, s ktorým sa mal možnosti oboznámiť, nevidel, že by existovala preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním ÚPN a znížením alebo hospodárskou stratou žalobcu. Rovnakým spôsobom

nevidel, že by bola riadne preukázaná skutočná škoda, ktorá by z tohto dôvodu mala žalovanému
vzniknúť.

25. Námietku žalovaného v 1. rade, že nemal možnosť sa oboznámiť s predmetom sporu, súd hodnotil
za irelevantnú. Mal za to, že žalovaný v 1. rade označený ako SR - Ústav pamäti národa vystupoval

v konaní od začiatku konania, avšak s tým, že zásielky súdu doručované nepreberal, nakoľko sa
bránil tým, že nie je oprávnený konať v mene SR. V priebehu konania súd zistil, že u žalovaného
v 1. rade je nesprávne označený orgán oprávnený konať za žalovaného v 1. rade, čo je potrebné
považovať za odstrániteľnú podmienku konania, táto podmienka nebránila prejednaniu veci, avšakbránilameritórnemurozhodnutiuvoveci.SpoukazomnastaršiujudikatúrusúdnajskôržiadalÚradvlády
SR o označenie orgánu, oprávneného v predmetnej veci konať za SR, avšak bezúspešne, nakoľko súd
bol odkázaný na súčinnosť so žalobcom. V dôsledku uvedeného, ako aj opierajúc sa o čl. 4 CSP súd

vyzval žalobcu na súčinnosť a ten podaním zo dňa 25. 01. 2017 označil ako orgán oprávnený konať
za žalovaného v 1. rade - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava. V záujme procesnej istoty
súd procesným uznesením zo dňa 31. 01. 2017 č.k. 6C/239/2009-2385 rozhodol, že bude pokračovať v
konaní so žalovaným v 1. rade - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava. Týmto krokom nedošlo k zmene žalovaného subjektu, ktorým od začiatku sporu bol štát, ale k

zmene orgánu oprávneného za štát konať. Predmetné uznesenie spolu s predvolaním na pojednávanie,
poučením, ako aj žalobou a zmenami žalôb, súd zaslal orgánu oprávnenému konať za štát. Okrem toho
súd prípisom žiadal žalovaného v 1. rade o uvedenie spôsobu, akým sa chce oboznámiť s obsahom
spisu, nakoľko išlo o rozsiahly spisový materiál, o čom súd žalovaného aj poučil. Predmetné podanie
bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 01. 02. 2017, prečítané dňa 02. 02. 2017, avšak žalovaný
na pojednávaní tvrdil, že až dňa 06. 02. 2017, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal. Uvedené

však nebolo podstatné, pretože pojednávanie bolo nariadené až na 06. 03. 2017, teda žalovaný v 1.
rade mal mesiac na oboznámenie sa so spisom, pričom spôsob oboznámenia bol ponechaný na jeho
úvahe. Uvedenú lehotu súd považoval za dostatočnú, ako ani pred termínom pojednávania zo strany
žalovaného v 1. rade nebola žiadnym spôsobom namietaná, t.j. nežiadal o odročenie pojednávania.
Naviac, v tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že zákon stanovuje lehotu na prípravu na pojednávanie

5 kalendárnych dní, pričom nerozlišuje zložitosť sporu.

26. Žalovaný si zvolil spôsob na oboznámenie sa s obsahom spisu a to nahliadnutím do spisu, pričom
k uvedenému kroku pristúpil v zmysle jeho žiadosti dňa 21. 02. 2017. Uvedený úkon vykonával od
11.00 hod. do 14.00 hod. a vyhotovil si fotokópie spisu 1-30 vlastnou technikou - mobilným telefónom,

teda tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nevedel, čo je predmetnom sporu bolo potrebné hodnotiť za
irelevantné. Naviac, nezodpovedalo ani záverečnému vyjadreniu žalovaného v 1. rade, ktorý následne
sa vedel kvalifikovane vyjadriť k otázke pasívnej vecnej legitimácie, ktorú v konaní namietal a pri
záverečnom vyjadrení už nežiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že sa nevie kvalifikovane vyjadriť k
predmetu sporu. V tomto ohľade súd taktiež poukazuje na to, že § 181 ods. 4 CSP uvádza možnosť

súdu,niepovinnosť,odročiťpojednávanie.Civilnýsporovýporiadokzdôrazňujezásadu,žestranysporu,
ako aj súd majú byť pripravené tak, aby vec spravidla rozhodli na jedinom pojednávaní, čo síce v danej
veci nebolo možné, vzhľadom na jej zložitosť, ale na poslednom pojednávaní už neexistovali žiadne
okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Naviac, súd mal za to, že žalovaný v 2. rade,
vystupujúci do vstupu Ministerstva vnútra SR, aj ako žalovaný v 1. rade, dostatočným spôsobom hájil

záujmy štátu a práve on bol tou osobou, ktorá poukazovala na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
vočisvojejosobeaskutočnosť,žežalovanouosoboumábyťSR,zast.MinisterstvomvnútraSR,nakoľko
jej príslušníci spôsobili zásah do ochrany osobnosti, ktorý tvoril podstatu predmetu sporu.

27. Námietka týkajúca sa nedoručovania listín od oboznámenia sa so spisom, bola rovnako irelevantná,

nakoľko súd na pojednávaní preukázal, že listiny doručené po oboznámení sa so spisom žalovanému
v 1. rade zasielal. Čo sa týkalo včasnosti, tak uvedené spôsobil žalovaný v 2. rade, avšak žalovaný v 1.
rade uvedenú skutočnosť nenamietal. Naviac, súd uvedené listiny, ako aj listiny doručované priamo na
pojednávaní oboznamoval ich doslovným prečítaním, čím zhojil predmetný nedostatok, ktorý žiadnym
spôsobom nezavinil. Listinné dôkazy sa pritom vykonávajú na pojednávaní a to ich prečítaním, čím

bola naplnená ústnosť pojednávania. Rovnako tak nebolo žalovanému v 1. rade zabránené vyjadriť sa
k vykonanému dokazovaniu, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, čím bola naplnená aj zásada
kontradiktórnosti konania.

28. Požiadavku o scan spisu, prednesenú na pojednávaní zo strany žalovaného v 1. rade, súd

s poukazom na oboznámenie sa so spisom jeho nahliadnutím a hospodárnosť konania, nemohol
akceptovať, pretože túto požiadavku, ak mal žalovaný v 1. rade o to záujem, mal najneskôr predniesť
pri oboznamovaní sa so spisom a bol by mu následne zaslaný scan spisu. Okrem toho sám žalovaný
v 1. rade na pojednávaní potvrdil, že takúto požiadavku informačnému centru nevzniesol, ale nechal
si ju priamo na pojednávanie, čo však je potrebné s ohľadom na dĺžku trvania sporu brať ako prieťah

v konaní a tomuto súd vzhľadom na neexistenciu relevantného dôvodu na takéto konanie nemohol v
zmysle procesných predpisov poskytnúť ochranu, a preto pokračoval v konaní s tým, že aj v záverečnom
návrhu mal žalovaný v 1. rade právo opätovne vzniesť požiadavku na odročenie pojednávania v zmysle
§ 181 ods. 4 CSP, čo však neurobil, a preto súd pred skončením dokazovania považoval za preukázané,že žalovaný v 1. rade sa dostatočne oboznámil s obsahom spisu, k vykonanému dokazovaniu námietky
nemal a prijal stav konania taký, aký bol v čase, keď doň vstúpil.

29. Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že boli splnené všetky zákonnom stanovené podmienky na
meritórne rozhodnutie vo veci.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

31. Z výpisu z internetovej stránky www.cibulka.com , na ktorej sa nachádzajú
Cibulkové zoznamy, bolo zistené, že sa žalobca nachádzal v predmetných zoznamoch ako
spolupracovník ŠTB v kategórii agent. Uvedená stránka bola spustená v novembri 2000. Okrem toho
Cibulkové zoznamy boli prvýkrát zverejnené v roku 1992.

32. Z potvrdenia žalovaného v 2. rade vyplývalo, že k zverejneniu registračných protokolov vedených

Krajskou správou ZNB - Správa ŠTB Košice, ktoré obsahovali záznam o evidencii zväzku reg. č. XXXXX
krycie meno „S.“ vedeného na T. S., N.É. XX. XX. XXXX, na internetovej stránke Ústavu pamäti národa
došlo dňa 16. 11. 2004 na základe § 19 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z.z. o sprístupňovaní dokumentov
o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení
niektorých zákonov.

33. Z monitoringu médií vyplývalo, že správa sa objavila dňa 30. 07. 2007, Televízna stanica Markíza.

34. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 18. 02. 2010 č.k. 6C/122/2008-308 určil, že žalobca nebol
spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent a evidencia žalobcu vo zväzkoch bývalej

Štátnej bezpečnosti ako agenta bola porušením jeho práva na ochranu osobnosti. Žalovanému v 2.
rade bola uložená povinnosť sprístupňovať zväzok bývalej Štátnej bezpečnosti registračné číslo XXXXX
archívne číslo XXXXX výlučne s týmto rozsudkom. Okrem toho súd priznal žalobcovi právo uverejniť
právoplatný rozsudok v denníkoch SME, PRAVDA, PLUS 1 Deň a v televízii MARKÍZA v rozsahu výroku,
v znení: „Žalobca Q.. T. S., K. L.. Č.. XX, XXX XX R. nebol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti

ako agent a evidencia žalobcu vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti ako agenta bola porušením
jeho práva na ochranu osobnosti“ a súvisiacej, podstatnej časti odôvodnenia. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol a o náhrade trov si vymienil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť okrem časti výroku o zamietnutí žaloby, priznania uverejnenia výroku a náhrady trov
konania dňa 10. 03. 2010. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, v dôsledku čoho Krajský súd

v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 11. 11. 2010 č.k. 9Co/108/2010-382 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade potvrdil a rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa priznania
práva žalobcovi uverejniť právoplatný rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. K uvedenému záveru súd dospel na základe potvrdenia žalobcu o štúdiu N. L. W. Q. Š. M. K., W. H. v
čase od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, kedy štúdium úspešne ukončil štátnou záverečnou skúškou. V
študijnomspisebolizaobdobiezimnéhosemestraak.rokuXXXX/XXXXevidovanépotvrdeniapracovnej
neschopnosti od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX. Okrem toho v spise bolo predložené Memorandum

zo dňa XX. XX. XXXX, vypracované W.. W. S., Záväzok podpísaný žalobcom zo dňa XX. XX. XXXX,
Záznam o získaní k spolupráci zo dňa XX. XX. XXXX, podpísaný náčelníkom 1. oddelenia N.. Q.. M..
W., W.. W. S., náčelníkom 2. odboru S-ŠtB, K.. J.. V. E., Vyhodnotenie zo dňa XX. XX. XXXX, W.. W..
F.. W. S.Á., Záverečná správa zo dňa XX. XX. XXXX, podpísaná náčelníkom 1. oddelenia K.. Q.. M. W.,
N.. W. S., náčelníkom 2. odboru S-ŠtB, K.. J.. V. E..

36. Ministerstvo vnútra viedlo spisový materiál, registračné číslo XXXXX, krycí jméno S., registrován dne
XX. X. XXXX, ukončen dne XX. X. XXXX. Následne bolo uvedené meno a priezvisko osoby: T. S., nar.
XX. XX. XXXX, registračné číslo XXXXX, druh spisu KTS (prečiarknutý), AGENT, útvar, odbor oddelenie
S-ŠTB Košice, 2. odbor, 1. odd., dátum XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX. Súčasťou spisového materiálu

bol aj záznam o predaní a prevzatí zväzku alebo spisu a tiež zoznam dokumentov. Okrem toho dňa
25. 01. 1978 bol vydaný rozkaz ministra vnútra Československej socialistickej republiky - Smernice pro
práci se spolupracovníky kontrarozvědky a príslušné dokumenty.37. Svedok W. S. dňa 26. 05. 2009 uviedol, že nepozná žalobcu, nestretol sa s ním, ani s ním neudržiaval
žiadne kontakty. Podpis na zväzku zo dňa 25. 06. 1984 je pravdepodobne jeho, teda je to jeho písmo.
K veci uviedol, že spis je tzv. spisom stola, čo znamená, že spis vytvoril iba na základe tlakov zhora,

nakoľko potrebovali mať vykázaný nábor aj medzi študentmi právnickej fakulty.

38. Svedok Q.. M. W. dňa 26. 05. 2009 uviedol, že žalobcu nepozná, nevie, komu patrí podpis na
zväzku, v rozhodnej dobe sa dosť často tvorili takéto druhy falzifikovaných spisov, údaje boli poväčšine
vymyslené, resp. neboli založené na pravdivých skutočnostiach.

39. Žalobca zásah do osobnostných práv osvedčil aj notárskou zápisnicou č. N 9/2008, Nz 3625/2008,
NCRls 3612/2008.

40. Na zasadnutí predsedníctva Slovenskej advokátskej komory dňa 07. 03. 2008 boli schválené
všeobecné etické požiadavky na členov volených orgánov komory a členov Komisie pre regionálnu

činnosť tak, že člen orgánu nemôže byť evidovaný v záznamoch Ústavu pamäti národa, nemôže mať
podlžnosti voči Slovenskej advokátskej komore, nebolo mu uložené právoplatné disciplinárne opatrenie.

41. Okrem toho boli vypočutí svedkovia J.. Z. V. (potvrdil, že keď sa z médií zistilo, že žalobca mal
spolupracovať s ŠTB, došlo k prerušeniu, resp. obmedzeniu spolupráce), J.. C. A. (potvrdil, že žalobca

nepostúpil do vyšších kruhov LCI a to z dôvodu správ v médiách), Z. S. (potvrdila zhoršenie vzťahu
žalobcu s pánom S.), J. S. (potvrdil, že žalobca mal u nich paušál s tým, že pre jeden prípad so záložnou
zmluvou bola odmena X P. W. P. X V., k ukončeniu činnosti došlo hneď po odvysielaní), Q.. R. S. (potvrdil
odliv klientely u žalobcu, ako aj to, že neposielal svojich klientov k nemu v dôsledku spolupráce s ŠTB
a taktiež zdôraznil, že pokles príjmov zaznamenaný u neho nebol, roky 2008-2009 boli boomom, roky

2010 - 2012 ustálené a roky 2013-2014 pokles), Q.. V. T. (potvrdil, že odkázal klienta na žalobcu, avšak
táto osoba odmietla spoluprácu s štbákom, čo sa týkalo príjmov, za medzník označil rok 2010 a od roku
2007 u neho nedošlo k poklesu príjmov), Q.. B. W. (uviedol, že vo vzťahu k jeho príjmov vie uviesť toľko,
že hospodárska kríza príjem advokátov nepoznačila. Okrem toho potvrdil, že po prevalení aféry bolo
žalobcu menej vidno na súde), J.. P. R. (potvrdil, že v minulosti posielal ľudí za žalobcom, avšak potom

už nie, pretože prestali s ním komunikovať tí klienti, ktorých na neho odporučil).

XX. F.. T. F. čestne prehlásil, že v dôsledku pôsobenia žalobcu vo funkcii guvernéra R. E. J. F.-XXX E. T.
P. B. T., ako aj v iných funkciách, nedošlo k zhoršeniu medziľudských vzťahov. Potvrdil, že žalobca mal
sťažené podmienky v dôsledku poškodenej povesti, ale poukázal na rozhodnutie súdu.

43. V konaní vedenom pod sp. zn. 6C/122/2008 následne žalobca zobral žalobu späť v časti práva
žalobcu uverejniť rozsudok na náklady žalovaného v denníkoch SME, PRAVDA, Plus 1 deň a v
televízii Markíza v rozsahu výroku, v ktorom sa určuje, že žalobca nebol spolupracovníkom bývalej
Štátnej bezpečnosti ako agent a evidencia žalobcu vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti ako agenta

bola porušením jeho práva na ochranu osobnosti, preto súd uznesením zo dňa 24. 10. 2012 č.k.
6C/122/2008-784 v tejto časti konanie zastavil. Predmetom sporu tak zostala len ochrana osobnosti.

44. Zo zoznamu klientov za roky XXXX P. XXXX M., Ž. M. T. XXXX V. Ž. XX W. M., M. T. XXXX - XX W.
M., M. T. XXXX - XX W. M., M. T. XXXX - XX W. M., M. T. XXXX - XX W. M., M. T. XXXX - XX W. M. (D.

C. F. XX. XX. XXXX - XX M. P. W. XX. XX. XXXX - X M.), M. T. XXXX - XX W. M.Í., M. T. XXXX - XX W.
M., M. T. XXXX - XX W. M., M. T. XXXX - X W. M., M. T. XXXX - XX W. M..

45. Zo správy Daňového úradu N. vyplynulo, že žalobca mal príjem za rok XXXX vo výške X.XXX.XXX
B. a výdaj XXX.XXX B., za rok XXXX mal príjem vo výške X.XXX.XXX B. a výdaj XXX.XXX B.. Za roky

XXXX - XXXX boli predložené daňové priznania, výkaz o majetku a záväzkoch, výkaz o príjmoch a
výdavkoch, z ktorých vyplývalo, že v roku XXXX W. D. W. V. M. M. X.XXX.XXX B., M.F. X.XXX.XXX
B., M. T. XXXX W. D. W. V. M. M. X.XXX.XXX B., M. X.XXX.XXX B., M. T. XXXX W. D. W. V. M. M.
X.XXX.XXX B., M. X.XXX.XXX B., M. T. XXXX W. D. W. V. M. M.Ý. X.XXX.XXX B., M. X.XXX.XXX
B.. Ďalej boli predložené potvrdenia o zúčtovaných a vyplatených príjmoch fyzických osôb zo závislej

činnosti,ozrazenýchpreddavkochnadaňztýchtopríjmovaopriznanomavyplatenomdaňovombonuse
na vyživované detí za obdobie rokov XXXX P. XXXX B. W. E. B., P..B..46. Okrem toho boli predložené peňažné denníky, knihy záväzkov, knihy pohľadávok, pokladničné
knihy, výkazy o príjmoch a výdavkoch, výkazy o majetku a záväzkoch za obdobie XX. XX. XXXX -
XX. XX. XXXX, peňažný denník, kniha záväzkov, kniha pohľadávok, pokladničná kniha, pokladničná

kniha v eur, pokladničná kniha v CZK, výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch
za obdobie roka XXXX, dokladová zostava podľa účtovných mesiacov a doklady, súvaha, výkaz ziskov
a strát za obdobie od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX, účtovný denník, kniha záväzkov, kniha
pohľadávok, pokladničná kniha, súvaha, výkaz ziskov a strát za obdobie roka XXXX, účtovný denník,
kniha záväzkov, kniha pohľadávok, pokladničná kniha, súvaha, výkaz ziskov a strát za obdobie roka

XXXX, účtovný denník, kniha záväzkov, kniha pohľadávok, pokladničná kniha, súvaha, výkaz ziskov a
strát za obdobie roka XXXX, účtovný denník, kniha záväzkov, kniha pohľadávok, pokladničná kniha,
súvaha, výkaz ziskov a strát za obdobie roka XXXX, prehľad stavu, daňové odpisy dlhodobého majetku
za rok XXXX, rekonštrukcia nebytového priestoru, výsledovka XXXX, výsledovka XXXX, výsledovka
XXXX, výsledovka XXXX, z ktorých vyplývalo, že príjem ovplyvňujúci daň za obdobie od XX. XX.
XXXX F. XX. XX. XXXX predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX B., od ktorej sa odpočítal príjem dosiahnutý

z prenájmu nehnuteľností v sume XX.XXX B. a taktiež výdavky v sume X.XXX.XXX,XX B., základ
dane - čistý príjem pred zdanením predstavoval sumu XXX.XXX,XX B., ku ktorej ak sa pripočíta DPH
vo výške 19%, ide o sumu XXX.XXX,XX B.. Za obdobie XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX príjem
ovplyvňujúci daň predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX B., od ktorej bolo potrebné odpočítať príjem z
prenájmu nehnuteľností XXX.XXX B. a taktiež výdavky XXX.XXX,XX B., základ dane - čistý príjem

pred zdanením predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX B., ku ktorej bolo potrebné pripočítať 19% DPH
a výsledná suma bola X.XXX.XXX,XX B., teda čistý príjem vrátane DPH pred zdanením za obdobie
od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX B.. Za obdobie od XX. XX.
XXXX F. XX. XX. XXXX predstavoval príjem ovplyvňujúci daň sumu XXX.XXX,XX B., od ktorej sa
odpočítal príjem dosiahnutý z prenájmu nehnuteľností v sume XXX.XXX B. a taktiež výdavky v sume

XXX.XXX,XX B., základ dane - čistý príjem pred zdanením predstavoval sumu -XX.XXX,XX B., ku ktorej
ak sa pripočíta DPH vo výške 19%, ide o sumu -XX.XXX,XX B.. Okrem toho za rok XXXX príjmy z
podnikania predstavovali sumu X.XXX.XXX B. a výdavky X.XXX.XXX B.. Za obdobie XX. XX. XXXX F.
XX. XX. XXXX príjem ovplyvňujúci daň predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX B., od ktorej bolo potrebné
odpočítať príjem z prenájmu nehnuteľností XX.XXX B. a taktiež výdavky X.XXX.XXX,XX B., základ dane

- čistý príjem pred zdanením predstavoval sumu XXX.XXX,XX B., ku ktorej bolo potrebné pripočítať 19%
DPH a výsledná suma bola XXX.XXX,XX B., teda čistý príjem vrátane DPH pred zdanením za obdobie
od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX predstavoval sumu XXX.XXX,XX B.. Za rok XXXX celkovo príjmy
ovplyvňujúce daň predstavovali sumu X.XXX.XXX,XX B., výdavky X.XXX.XXX,XX B.. Z výsledovky za
rok XXXX vyplývalo, že náklady boli XX.XXX,XX Z., bez DPH v sume XX.XXX,XX Z. a výnosy vo

výške XX.XXX,XX Z., teda čistý príjem bol v sume X.XXX,XX Z. (základ dane X.XXX,XX Z. + DPH). Z
výsledovky za rok XXXX vyplývalo, že náklady boli XX.XXX,XX Z., výnosy XX.XXX,XX Z., teda výsledok
bol strata - X.XXX,XX Z.. Z výsledovky za rok XXXX vyplývalo, že náklady boli v sume XX.XXX,XX Z.,
výnosy XX.XXX,XX Z., teda výsledkom bola strata - XX.XXX,XX Z.. Z výsledovky za rok XXXX vyplývalo,
že náklady boli v sume XX.XXX,XX Z., výnosy XX.XXX,XX Z., teda výsledkom bola strata - X.XXX,XX

Z.. Okrem toho boli predložené aj iné príjmy a to z výkonu činnosti pre B. P. K. a taktiež zmluva o nájme,
výpoveď, ako aj dlhodobý hmotný majetok.

47. Z daňových odpisov dlhodobého majetku za rok XXXX vo výške XXX.XXX B. vyplývalo, že ide
o súčet odpisov - nebytový priestor Š. C.. XX, A. M. A., kuchyňa, sedacia súprava, avšak ani jedna z

uvedených vecí nepatrila do dlhodobého majetku súvisiaceho s výkonom advokácie, preto ani neboli
zahrnuté do výdavkov pre účely výpočtu čistého príjmu dosiahnutého v roku XXXX.

48. Dňa XX. XX. XXXX žalobca uzatvoril so B.Y. J. J., B..T..Y.., zmluvu o poskytnutí právnej pomoci
s paušálnou odmenou XX.XXX B.. Okrem toho dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX,

uzatvorili dodatky k zmluve a dňa XX. XX. XXXX došlo k vypovedaniu zmluvy o poskytnutí právnej
pomoci. Dňa XX. XX. XXXX B. J. J., B..T..Y.., uzatvorila zmluvu o poskytovaní právnej pomoci so B. E.,
M..Y..B.. P. K. a táto zastupovala spoločnosť aj v konaní pred Y. B. N. B.. D.. XC/XXX/XXXX, sp. zn.
XXRob/XXX/XXXX, B.. D.. XXC/XX/XXXX, B.. D.. XXRo/X/XXXX, P. P. B. J. P., B..T..Y.. v konaní sp.
zn. XXCb/XX/XXXX. Okrem toho spoločnosť J. J., B..T..Y.., udeľovala plné moci aj ďalším advokátom

Q.. Q. W., F.. Q.. Q. E., E.., a ďalším. Dňa XX. XX. XXXX žalobca uzatvoril so spoločnosťou W. E. B.,
P..B.. Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a následne uzatvoril s predmetnou spoločnosťou aj dodatky
a to zo dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX. Dňa XX. XX. XXXX uzatvoril Zmluvu o poskytnutí právnej
pomoci žalobca so spoločnosťou E. B., P..B.. K ukončeniu došlo z dôvodu spolupráce a to k roku XXXX(viď. prehlásenie J.. F. S.). Okrem toho žalobca mal uzatvorené zmluvy o poskytnutí právnych služieb
so spoločnosťou W. K. H., P..B.. a to zo dňa XX. XX. XXXX a zo dňa XX. XX. XXXX.

49. Z výpisu z obchodného registra vyplývalo, že žalobca dňa XX. XX. XXXX založil spoločnosť W. T.
N., B..T..Y.. a je M. N. P. B., ako aj K.. Dňa XX. XX. XXXX založil spoločnosť T. &. Z. &. A. B..T..Y.. a je
v nej Q. B. P. K.. Dňa XX. XX. XXXX založil spoločnosť X. W., B..T..Y.., a je v nej B., P. P. K.. Dňa XX.
XX. XXXX založil B. F., B..T..Y.., P. Q. M. N. B.. Z daňových priznaní uvedených spoločností následne
vyplynulo, že B. W. T. N., B..T..Y.. M. T. XXXX neprodukovala žiadne výnosy, v roku XXXX vo výške X,XX

Z., v roku XXXX M. M. X,XX Z., M. T. XXXX M. M. X,XX Z., M. T. XXXX M. M. X,XX Z.. B. T. Z. &. A.
B..T..Y.., M. T. XXXX V. M. M. M. XX B., M. T. XXXX M. M. XX.XXX,XX Z., M. T. XXXX M. M. X.XXX,XX
Z., M. T. XXXX M. M. X Z., M. T. XXXX M. M. X,XX Z..

50. Z faktúry žalobcu č. 23/2007 vyplývalo, že spoločnosti J. J., B..T..Y.., bola fakturovaná suma
X.XXX.XXX eur za konzultácie, poradenstvo a právne úkon vykonané v zmluvnom vzťahu J. J., B..T..Y..,

- R. B. T., M..Y..B.., ktoré boli vykonané do XX. XX. XXXX.

51. Na základe faktúr č. 1/2000 - 24/2008 (č.l. 1.102- 1.217) bol preukázaný zmluvný vzťah medzi
žalobcom a B. W. E. B., P..B.., pričom sporné boli faktúry č. 1/2008, 3/2008, 5/2008 a 24/2008 a z nich
vyplývalo,žepokiaľišloofaktúruč.1/2008,toutobolafakturovanáodmenazaúkonyvykonanévmesiaci

F. XXXX, faktúru č. 3/2008, touto bola fakturovaná odmena za vyhotovenie správy audítorom týkajúcej
sa obdobia roka XXXX, faktúru č. 5/2008, touto bola fakturovaná odmena za poskytnutie stanoviska,
faktúru č. 24/2008, touto bola fakturovaná odmena - vyúčtovanie odmeny po skončení veci evidovanej
v zozname klientov pod Č.. XX M. T. XXXX.

52. Okrem toho boli vystavené aj faktúry č. 1/2010 a 9/2010 a predložené odvolanie plnomocenstva v
súvislosti s faktúrou č. 9/2010 a taktiež plnomocenstvo zo dňa 07. 06. 2007 a taktiež faktúra 8/2009,
ktorá rovnako ako faktúra č. 1/2010 znela na poskytnutie Prehľadu neukončených právnych sporov, teda
išlo o administratívny úkon. Rovnako tak boli predložené aj obidva prehľady neukončených právnych
sporov a taktiež výpis z obchodného registra B. W. E. B., P..B..

53. Žalobca taktiež predložil príjmové pokladničné doklady od 08. 08. 2006 do 15. 12. 2008, ako aj výpis
z účtu zo dňa 06. 12. 2012, 26. 08. 2015, 16. 09. 2011, 28. 10. 2011 a taktiež evidenciu paušálnych a
hromadných vecí za roky 2010, 2011, 2012.

54. Z vyjadrenia Q. F., W. V. N. zo dňa 17. 09. 2007 zaslaného žalobcovi vyplynulo, že „odvolávajúc
sa na naše viaceré rozhovory o poskytovaní právnej pomoci pre V. N. Vám žiaľ musím oznámiť, že o
Vaše služby nemáme záujem. Informácie uvedené v médiách o Vašej údajnej spolupráci so Štátnou
bezpečnosťou sú pomerne značným rizikom pre uzatvorenie Dohody o spolupráci. Mrzí nás to o to viac,
že o Vaše služby sme pred medializovaním uvedenej záležitosti mali veľký záujem“. Z elektronickej

správy zaslanej referent právnik V. Ú. M. N. dňa 10. 07. 2014 vyplývalo, že medzi V. N. P. Q.. V. V. bola
dňa 17. 05. 2004 uzatvorená Zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktorou sa zmluvné strany dohodli
na odmene vo výške X.XXX B. za jeden právny úkon. Dňa XX. XX. XXXX uzatvorilo V. N. Zmluvu o
poskytovaní právnej pomoci s V.. Š. B., v ktorej bola zmluvnými stranami odmena dohodnutá vo výške
XX.XXX B..

55. Z vyhlásenia Q.. V. K. vyplývalo, že v priebehu roku XXXX z dôvodu pracovnej vyťaženosti a najmä
v priebehu roku XXXX aj z dôvodu kolízie viacerých záujmov pri zastupovaní, opakovane komunikoval
s konateľom spoločnosti J. J., B..T..Y.., o znovu obnovení dôvery vo vzťahu k predošlému právnemu
zástupcovi,t.j.žalobcovi.Prácužalobcuhodnotilakoprácuvysokejodbornejúrovnesvyužitímnemalých

skúseností advokáta dlhodobo vykonávajúceho svoje povolania. Okrem toho žalobcu považoval za
profesionála so zodpovedajúcou úrovňou morálnych a charakterových vlastností. V dôsledku jeho apelu
najskôr boli žalobcovi odstúpené menšie záležitostí a následne bol požiadaný aj o zastupovanie v
kolíznej veci.

56. Z rozhodnutí - uznesenie K. B. M. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XCo/XXX/XXXX, uznesenie Y. B.
N. V. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XEr/XXX/XXXX, uznesenie Y. B. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D..
XXRob/XXX/XXXX, platobného rozkazu Y. B. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XXCb/XX/XXXX, rozsudku
pre zmeškanie Y. B. Ž. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XXCb/XXX/XXXX, uznesenia Y. B. A. J. D. F. XX. XX.XXXX B.. D.. XXcb/XXX/XXXX, platobného rozkazu Y. B. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XX T., uznesenia
Y. B. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XC/XX/XXXX, uznesenia Y. B. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XXRob/
XXX/XXXX, platobného rozkazu Y. B. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XX T., uznesenia Ú. B. B. Č..R..

J.. Ú. XXX/XXXX-XX D. F. XX. XX. XXXX, uznesenia Y. B. Ž. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XXEr/XXXX/
XXXX, uznesenia K. B. M. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XCo/XXX/XXXX, uznesenia Y. B. N. D. F. XX.
XX. XXXX B.. D.. XC/XXX/XXXX, uznesenia K. B. M. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XCo/XXX/XXXX,
uznesenia K. B. M. N. D. F. XX. XX. XXXX B.. D.. XXCob/XX/XXXX, platobného rozkazu Y. B. N. D.
F.P. XX. XX. XXXX B.. D.. XXRob/XX/XXXX, uznesenia Y. B. N. D. F.P. XX. XX. XXXX B.. D.. XXCb/XX/

XXXX, uznesenia Y. B. A. M. D. F.P. XX. XX. XXXX B.. D.. XXCb/XX/XXXX, rozsudku Y. B. N. D. F.P.
XX. XX. XXXX B.. D.. XXC/XXX/XXXX, uznesenia K. B. M. N. D. F.P. XX. XX. XXXX B.. D.. XCo/XX/
XXXX vyplývalo, že žalobca zastupoval B.Ť. J. J., B..T..Y.., v súdnych konaniach.

57. Rovnako tak žalobca zastupoval B. J. J., B..T..Y.., T.. W. S. v konaniach Y. B. W. B.. D.. XCb/X/
XXXX P. B.. D.. XCb/XX/XXXX, Y. B. R. B.. D.. XXCb/XXX/XXXX P. B.. D.. XC/XXX/XXXX, Y. B. N. V.

N. M.S. B.. D.. XXC/XXX/XXXX, Y. B. N. B.. D.. XXRo/XXX/XXXX, B.. D.. XXRob/XXX/XXXX, B.. D..
XXRob/XXX/XXXX P. B.. D.. XC/XX/XXXX. Uvedené vyplynulo zo žiadostí podaných v zmysle zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciách, avšak ostatné konania uvedené v žiadostiach sú
mimo sporného obdobia, a preto ani neboli predmetom skúmania.

58. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Levice sp. zn. 6C/216/2007 súd zistil, že B. J. J., B..T..Y..,
zastúpená žalobcom podala návrh na začatie konania dňa 28. 05. 2007. Vo veci bolo najskôr rozhodnuté
platobným rozkazom, ktorý však bol zrušený, preto súd vo veci nariadil pojednávanie. Podaním zo dňa
07. 11. 2007 žalobca v mene B. J. J., B..T..Y.. zaslal súdu vyjadrenie, že navrhovateľ súhlasí s tým, aby
súd rozhodol o predmetnej veci bez nariadenia pojednávania. Napriek tomu sa konalo pojednávanie dňa

29. 11. 2007, ktorého sa za navrhovateľa zúčastnil žalobca osobne a upravil petit žaloby, ako aj žiadal
náhradu trov právneho zastúpenia.

59. Zo spisu vedeného na Y. B. R. B.. D.. XXCb/XXX/XXXX, W. M. W. B.. D.. XXCb/XX/XXXX, súd zistil,
že J. S. zastupoval žalobca a po 01. 08. 2007 v mene J. S. vykonal úkony a to dňa 04. 11. 2008 podal

vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu, v rámci ktorého predložil aj plnomocenstvo zo dňa 04. 11. 2008,
ako aj predložil plnomocenstvo zo dňa 15. 01. 2010 a následne mu boli doručované všetky podania a
rozhodnutia zo strany súdu. Odvolanie zo dňa 27. 07. 2010 podal však sám J. S.. Následne súd nariadil
pojednávanie, pričom podaním zo dňa 18. 11. 2011 žalobca zaslal súdu ospravedlnenie a žiadosť o
odročenie z dôvodu akútneho ochorenia. Okrem toho uviedol, že jeho zastúpenie iným advokátom nie

je možné, nakoľko jeho mandant s tým nesúhlasí a trvá výslovne na jeho osobnej účasti. Opätovne však
späťvzatie návrhu doručil sám J. S..

60. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa viedli aj mimosúdne rokovania, ktoré neboli popreté a
boli preukázané žiadosťou o prerokovanie a splnenie nároku na náhradu škody zo dňa 29. 07. 2010,

žiadosťou o prerokovanie a splnenie nároku na náhradu škody zo dňa 21. 12. 2010, žiadosťou o
prerokovanie a splnenie nároku na náhradu škody zo dňa 21. 12. 2011, žiadosťou o prerokovanie a
splnenie nároku na náhradu škody zo dňa 20. 12. 2013 a žiadosťou o prerokovanie a splnenie nároku
na náhradu škody - odpoveď zo dňa 16. 01. 2014.

61. Následne žalobca predložil súdu aj Daňové priznania za hospodársky rok, Výkaz o príjmoch a
výdavkoch a to za obdobia XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, XX. XX.
XXXX - XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX
- XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX - XX.
XX. XXXX, XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, M. P. W. V. Y. XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX, prehľad DP

za hospodárske roky Y. XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX, D. K. M., Ž. D. S. T. Y. XX. XX. XXXX F. XX.
XX. XXXX, Č. W. A. F. A. M. M.K. X.XXX.XXX,XX B., C..Q.. XXX.XXX,XX Z., B. F. X.XXX.XXX,XX B.,
C..Q.. XXX.XXX,XX Z., D. S. T. Y. XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX, Č. W. A. F. A. M. M. XXX.XXX,XX
B., C..Q.. XX.XXX Z., B. F. XXX.XXX B., C..Q.. XX.XXX,XX Z., D. S. T. Y. XX. XX. XXXX F. XX. XX.
XXXX, Č. T. XXXX, Č. W. A. F. - XXX.XXX,XX B., C..Q.. - X.XXX,XX Z., B. F. - XXX.XXX,XX B., C..Q.. -

X.XXX,XX Z., Č. T. XXXX, Č. W. A. F. - X.XXX,XX Z., B. F. - X.XXX,XX Z., D. S. T. Y. XX. XX. XXXX F.
XX. XX. XXXX, Č. W. A. F. XX.XXX,XX Z., B. F. XX.XXX,XXX Z., D. S.T. T. Y. XX. XX. XXX F. XX. XX.
XXXX, Č. W. A. F. - XX.XXX,XX Z., B. F. -XX.XXX,XX Z., D. S. T. Y. XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX,Č. W. A. F. - XX.XXX,XX Z., B. F. -XX.XXX,XX Z., D. S. T. Y. XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX, Č. W.
A. F. - XX.XXX,XX Z., B. F. - XX.XXX,XX Z..

62. Z tabuľky príjmov žalobcu zostavenej žalovaným vyplývalo, že príjmy z advokácie v eurách boli:
T. XXXX- XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z., T. XXXX -
XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z. P. C. P. B. N. Y. X.XXX.XXX B., T. XXXX -
XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z., T. XXXX - XX.XXX Z.,
T. XXXX - XX.XXX Z..

63. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

64. Ak zásahom do práva na ochranu osobnosti vznikne majetková ujma (škoda), dotknutý subjekt môže
okrem nárokov uvedených v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka uplatniť aj právo na náhradu

škody, ak sú splnené podmienky zodpovednosti za škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

65. Na rozdiel od zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do práva na ochranu
osobnosti, ktoré je založené na objektívnom princípe, zodpovednosť za škodu predpokladá zavinenie
škodcu (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

66. Právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti ako
majetkové právo sa premlčuje podľa zásad uvedených v § 106 Občianskeho zákonníka.

67. Predpokladom zodpovednosti škodcu podľa § 16 Občianskeho zákonníka je: a) neoprávnený zásah

do práva na ochranu osobnosti, b) vznik majetkovej škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b), d)
zavinenie škodcu.

68. Prvotnou podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody je neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti fyzickej osoby. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je každé

konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a ktoré je v
rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu. Zásah musí byť objektívne spôsobilý narušiť alebo
ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka; nevyžaduje sa vyvolanie následkov.

69. Škodou sa podľa § 16 Občianskeho zákonníka má na mysli majetková ujma, ktorú možno vyjadriť

v peniazoch. Škoda vo forme majetkovej ujmy môže vzniknúť napr. v prípade, ak by neoprávneným
zásahom do osobnosti podnikateľa - fyzickej osoby, bola tomuto podnikateľovi spôsobená škoda,
konkrétne vo forme ušlého zisku (pozri § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

70. Vznik majetkovej ujmy ako podmienky zodpovednosti podľa § 16 Občianskeho zákonníka odlišuje

túto ujmu od nemajetkovej ujmy, ktorá je peňažne nevyčísliteľná, aj keď u nej možno požadovať aj
peňažné zadosťučinenie (pozri § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nie je však vylúčené, aby náhrada
škody podľa § 16 Občianskeho zákonníka bola súdom priznaná popri peňažnom zadosťučinení podľa
§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody sa pritom neznižuje o vyplatené peňažné
zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu.

71. Vznik škody musí byť v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
v zmysle ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka (môže ísť napr. o stratu na zárobku, ku
ktorej došlo v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnosti, v dôsledku čoho poškodený musel zmeniť
zamestnanie).

72. Podmienky pre priznanie náhrady škody spôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti sú
odlišné od podmienok ochrany proti zásahom do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a § 13
Občianskeho zákonníka. Predovšetkým nie je podmienkou uplatnenia nárokov podľa § 13 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka zavinenie zodpovedného subjektu (ide o objektívnu zodpovednosť), naopak

podmienkouzodpovednostizaškodupodľa§16Občianskehozákonníkajezavinenieškodcu.Zavinenie
vo forme nedbanlivosti sa predpokladá.73. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o náhradu spôsobenej škody, prichádza do úvahy použitie
zmierňovacieho práva podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka.

74. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

75. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

76. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

77. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

78. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

79. Podľa ustálenej judikatúry „ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí
toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom
behu vecí, dosiahol. Ušlý zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku
nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené
naisto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávne konanie škodcu, mohol poškodený

dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému
prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný
(nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom
období za obvyklých podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie
tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými“ (NS SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2011).

80. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

81. Podľa § 1 písm. b) bod 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti
bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých
zákonov (zákon o pamäti národa) (ďalej len zákona o pamäti národa) tento zákon upravuje evidovanie,
zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných

orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných
orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989
(ďalej len „rozhodné obdobie") a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej
alebo slovenských občanoch iných národností, teda činnosti bezpečnostných zložiek, ako sú uvedené
v § 2.

82. Podľa § 19 ods. 1 zákona o pamäti národa ústav vydá tlačou a na elektronických médiách
prepis evidenčných záznamov zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších
evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia
zväzku, jeho pohybe a archivovaní, druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov,

alebo objektoch, ku ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy
rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných
do 31. decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou a na
elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy
v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci tohto odboru, ak boli

využité na prospech Štátnej bezpečnosti.

83. Podľa § 23 ods. 2 zákona o pamäti národa ak fyzická osoba, ku ktorej je evidovaný osobný
zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi, odovzdá ústavu vlastné vyjadrenie k obsahu zväzku alebok faktu registrácie v evidencii v informačných systémoch zväzkov bezpečnostných zložiek, je ústav
povinný zaradiť vyjadrenie k údajom o tejto osobe ako nedeliteľnú súčasť dokumentu a sprístupňovať
ju oprávneným žiadateľom spolu s dokumentmi alebo záznamami o evidencii.

84. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 40/1974 Zb. o zbore národnej bezpečnosti (ďalej len zákon č. 40/1974
Zb.) v rámci Zboru národnej bezpečnosti je utvorená zložka Štátnej bezpečnosti a zložka Verejnej
bezpečnosti.

85. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 40/1974 Zb. zbor národnej bezpečnosti sa člení na útvary; útvary Štátnej
bezpečnosti a útvary Verejnej bezpečnosti sú podriadené náčelníkom a veliteľom v týchto zložkách.

86. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 40/1974 Zb. Minister vnútra Československej socialistickej republiky je
predstaveným všetkých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti; minister vnútra Českej socialistickej
republiky a minister vnútra Slovenskej socialistickej republiky sú predstavenými všetkých príslušníkov

Zboru národnej bezpečnosti, ktorí sú zaradení v útvaroch nimi riadených.

87. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1974 Zb. Bližšiu úpravu vzťahov nadriadenosti a podriadenosti
príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ako aj úpravu jednotného výkonu služby v útvaroch Zboru
národnej bezpečnosti ustanovuje v medziach príslušných zákonov minister vnútra Československej

socialistickej republiky.

88. Podľa § 59 ods. 7 zákona č. 40/1974 Zb. náhradu škody podľa odsekov 1 až 5 poskytuje v
zastúpení štátu Federálne ministerstvo vnútra alebo Ministerstvo vnútra Českej socialistickej republiky
alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky za útvary nimi riadené.

89. Zákon č. 40/1974 Zb. bol zrušený zákonom č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky
v znení účinnom do 31. 08. 1993 a následne zákon č. 204/1991 Zb. bol zrušený zákonom č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 171/1993 Z.z.)

90. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. ak sa v iných zákonoch alebo všeobecne záväzných
právnych predpisoch hovorí o Zbore národnej bezpečnosti, Verejnej bezpečnosti alebo o príslušníkoch
Zboru národnej bezpečnosti alebo Verejnej bezpečnosti , rozumie sa tým Policajný zbor alebo policajti.

91.Podľa§78ods.5zákonač.171/1993Z.z.štátzodpovedáajzaškodyspôsobenéPolicajnýmzborom

alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu
škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta.

92. Podľa § 78 ods. 7 zákona č. 171/1993 Z.z. náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.
Ministerstvo požaduje regresnú náhradu od orgánu členského štátu, ak uhradilo škodu podľa odseku 6.

93. Zaoberajúc sa námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd mal za to, že základnou
skutočnosťou v predmetnom spore je tá skutočnosť, že k zásahu došlo evidenciou žalobcu vo zväzkoch
bývalej Štátnej bezpečnosti ako agenta (viď. rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 18. 02. 2010
č.k. 6C/122/2008-308) a nie zverejnením. Následne vychádzajúc z ústavného zákona č. 542/1992 Zb.

bolo potrebné konštatovať, že ČSFR zanikla uplynutím 31. 12. 1992, týmto dňom zanikli aj jej ozbrojené
a bezpečnostné zložky a jej nástupníckymi štátmi sa stali Slovenská republika a Česká republika. Na
území Slovenskej republiky bolo v zákonoch č. 204/1991 Zb. a č. 171/1993 Z.z. zakotvené, že ak sa v
iných zákonoch alebo všeobecne záväzných právnych predpisoch hovorí o Zbore národnej bezpečnosti,
Verejnej bezpečnosti alebo o príslušníkoch Zboru národnej bezpečnosti alebo Verejnej bezpečnosti,

rozumie sa tým Policajný zbor alebo policajti. Jednou zo zložiek ZNB bola aj ŠTB (§ 9 ods. 1, ods.
2 zákona č. 40/1974 Zb.) Z uvedeného podľa súdu vyplývalo, že Zbor národnej bezpečnosti (teda aj
ŠTB) sa považuje za Policajný zbor. Zodpovednosť za škodu spôsobenú príslušníkmi Zboru národnej
bezpečnosti niesol štát - ČSSR zastúpený Federálnym ministerstvom vnútra alebo ministerstvami
vnútra republík (§ 59 ods. 7 zákona č. 40/1974 Zb.). Inak tomu nie je ani v súčasnosti - štát v

zastúpeníMinisterstvomvnútraSRzodpovedázaškoduspôsobenúPolicajnýmzboromalebopolicajtom
v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom (§ 78 ods. 5, ods. 7 v spojení § 82 ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z.z.), a preto súd ustálil, že za konanie W. S., ktorý založil spis, a Q.. M. W., ktorý spis
kontroloval a bol nadriadeným W. S., obidvaja príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, je zodpovednýštát v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, teda pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom
spore je žalovaný v 1. rade a nie žalovaný v 2. rade.

94. Ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade je potrebné zdôrazniť, že
žalovaný v 2. rade ako verejnoprávna ustanovizeň má zákonné splnomocnenie spracovať evidenčné
záznamy z protokolov a zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok ŠTB z obdobia rokov 1939 - 1989 a
v rámci toho uvedené materiály zverejňovať v elektronických médiách. Jeho činnosť je zameraná na
evidenciu archívnych materiálov, no nemá právo do nich vstupovať a zasahovať s cieľom meniť obsah,

upravovať a ani posudzovať pravdivosť alebo nepravdivosť evidovaných skutočností. Evidenčné zväzky
okrem toho predstavujú nenahraditeľné svedectvo o historickom období, v ktorom vznikli, a preto sú
kultúrnym dedičstvom národa. Naviac, ani ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 553/2002 Z.z. neupravuje
zodpovednosť žalovaného v 2. rade za obsah zväzkov, ale upravuje výlučne jeho povinnosti vydať
pre potreby znaleckej činnosti originál zachovaného osobného zväzku alebo personálneho (kádrového)
spisu na žiadosť právnickej osoby.

95. S poukazom na uvedené súd bol toho názoru, že nemožno vykladať toto ustanovenie ako základ
pre pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade, a preto ustálil, že žalobu voči žalovanému v 2. rade
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je potrebné v plnom rozsahu zamietnuť.

96. Pozornosti súdu neušlo podanie na č.l. 922, v rámci ktorého bola požadovaná náhrada škody vo
výške 861.313,72 eura, avšak žalobca na poslednom pojednávaní potvrdil, že uvedeným podaním
nemienil zobrať žalobu čiastočne späť, pretože v zmysle nového výpočtu je dlžná suma vyššia ako
žalovaná suma, a preto zotrval na náhrade škody vo výške 871.182,79 eura.

97.Následnepoustálenístránsporuaichvecnejlegitimácie,sasúdzaoberalnámietkoupremlčania.Mal
za to, že je síce pravdou, že žalovaný v 2. rade zverejnil nepravdivú informáciu v novembri 2004, avšak
počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby bolo možné ustáliť až odo dňa, keď prestalo prichádzať
k zásahu do osobnostného práva žalobcu, t.j. dňa 21. 11. 2010. Nemožno poskytnúť právnu ochranu
tvrdeniu, že začiatok plynutia premlčacej doby nastáva okamihom vzniku zásahu, keď zásah trvá a

počas celej jeho existencie dochádza k poškodzovaniu žalobcu. S poukazom na uvedené bolo potrebné
ustáliť, že dňa 22. 11. 2010 začala plynúť objektívna premlčacia doba a uplynula až dňa 22. 11. 2013.
V rámci objektívnej premlčacej doby plynie zároveň subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť
vždy po uplynutí relevantného obdobia, za ktoré škoda vznikla, avšak v tomto ohľade nemožno súhlasiť
so žalobcom, že by subjektívna lehota mohla skončiť neskôr ako objektívna a to i napriek tomu, že

jej dĺžka nebola vyčerpaná. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia je potrebné ustáliť, že subjektívna
premlčacia doba vždy končí zároveň s objektívnou premlčacou dobou, preto ak žalobca podal doplnenie
petitu žaloby, v rámci ktorého žiadal navýšenie sumy o 166.519,61 eura dňa 23. 12. 2013, v tomto
ohľade je potrebné žalobný nárok považovať za premlčaný. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť,
že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, pretože súd rozhoduje o každej zmene petitu

samostatným uznesením s tým, že túto zmenu nemusí pripustiť, ak sú splnené zákonom stanovené
predpoklady a vtedy žalobca musí podať samostatný návrh. Rovnako tak sa z každej zmeny petitu hradí
súdny poplatok, ako aj musí mať náležitosti predpokladané zákonom, a preto zmenu petitu je potrebné
považovať za nový návrh, ktorým sa uplatňuje ďalší predmet konania, resp. samostatná suma.

98. Predmetom sporu v nepremlčanom rozsahu bola suma 704.663,18 eura (od 01. 08. 2007 do
31. 12. 2011) a táto aj ohraničovala rozsah náhrady škody. Bolo pritom irelevantné, že podľa tvrdení
žalobcu škoda aj naďalej vznikala, pretože v tomto ohľade súd poukazuje na prevenčnú povinnosť, ktorá
zo strany žalobcu riadne dodržaná nebola. V uvedenom význame je potrebné vytknúť žalobcovi, že
žiadnym spôsobom neinformoval verejnosť, či už sám alebo prostredníctvom médií tak, ako to pôvodne

žaloval, že jeho evidencia bola neoprávnená. Namiesto toho zotrval v stave, kedy široká verejnosť bola
v nevedomosti o právoplatnom rozhodnutí a ponechal len na žalovanom v 2. rade, ktorý rozširoval
informácie o predmete sporu, často krát v jednostrannom ponímaní. V tomto ohľade však je potrebné
podotknúť aj tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade v predmetnom spore nekonal tak, aby zamedzil vzniku
škody u žalobcu, keď naďalej nepriamo šíril medzi verejnosťou informáciu, či právoplatné rozhodnutie

súdu ohľadom evidencie žalobcu je správne a poukazoval na to, že ak by sa odvolal, možno by výsledok
sporu bol iný. Uvedené je špekulatívne konanie, očierňujúce v prvom rade žalobcu a naďalej šírenie
informácie, ktorá bola právoplatným rozhodnutím, rozhodnutá ako nesprávna, a preto sa žalovaný v 2.
rade mal tak správať a rešpektovať toto rozhodnutie. Teda bolo potrebné ustáliť, že ohľadom všeobecnejprevenčnej povinnosti pochybili obidve strany sporu, v dôsledku čoho je irelevantné, že žalobcovi škoda
vzniká aj naďalej a taktiež je irelevantné tvrdenie žalovaného v 2. rade, že žalobca si môže týmto
spôsobom zabezpečovať doživotnú rentu a vyrovnávať podnikateľské riziko. Rovnako tak neprichádza

do úvahy, aby rovnaký nárok žalobca v budúcnosti opätovne úspešne žaloval, čo bolo preukázané aj
tým,žeporoku2013nedochádzalokďalšímzmenámžalobnéhopetitu,pretoajvtomtoohľadenámietky
žalovaného v 2. rade neobstoja.

99. Vychádzajúc z § 16 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné ustáliť, že predpokladmi na priznanie

náhrady škody podľa tohto ustanovenia sú neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, vznik
majetkovej škody, príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti a
vznik majetkovej škody a v poslednom rade zavinenie škodcu.

100. Tieto predpoklady boli naplnené u žalovaného v 1. rade, keďže zodpovedal aj za konanie
príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a títo spôsobili, že evidencia žalobcu vo zväzkoch bývalej

Štátnej bezpečnosti ako agenta bola porušením jeho práva na ochranu osobnosti, čo bolo judikované
rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 18. 02. 2010 č.k. 6C/122/2008-308, teda bolo potrebné
konštatovať, že bol u žalovaného v 1. rade naplnený prvý predpoklad na priznanie náhrady škody a to
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.

101. Čo sa týkalo žalovaným v 2. rade namietanej skutočnosti, že výsluch svedkov bol neoprávnený,
nakoľko neboli zbavený mlčanlivosti, súd v tomto ohľade uvádza, že túto skutočnosť už skúmať nemôže,
pretože je viazaný právoplatným rozsudkom, ktorý tvorí podklad vzniku na náhradu škody u žalobcu.

102. Druhým predpokladom na priznanie náhrady škody je vznik majetkovej škody a toto bola

medzi stranami sporu najspornejšia otázka, ako aj si vyžiadala najväčšie dokazovanie. V prvom
rade bolo potrebné ustáliť rozhodné obdobie, ktoré preukazovalo najpravdepodobnejšiu výšku ušlého
zisku. V tomto ohľade žalovaný v 2. rade najskôr namietal, že je potrebné vychádzať z dlhšieho
obdobia a analyzovať príjmy za obdobie minimálne 6 rokov, čo súd najskôr zvažoval, avšak po
preskúmaní príjmov a výdavkov za obdobie od roku XXXX, zistil, že tieto majú narastajúci trend,

okrem roku XXXX, ktorý žalobca odôvodnil osobnými problémami, týkajúcimi sa rozvratu rodiny
a následne riešenia bytovej otázky spolu s maloletou dcérou. Keďže takýto výpočtový základ by
neodzrkadľoval najpravdepodobnejšiu výšku ušlého zisku, nakoľko žalobca by bol v strate, súd upustil
od tohto žalovaným v 2. rade navrhnutého rozhodného obdobia. Rovnako tak nebolo vhodné, aby bolo
použité ako rozhodné obdobie kalendárny rok predchádzajúci vzniku udalosti, pretože takéto obdobie

nemalo podklad v žiadnom právnom predpise. Aplikujúc čl. 4 CSP, keďže zákon nestanovil takéto
ustanovenie, súd vychádzal z ustanovení najbližších a musel dospieť k záveru, že či už pri výpočte v
pracovnoprávnych sporoch alebo aj v rodinnoprávnych sporoch sa vychádza z výpočtu za posledných
12 kalendárnych mesiacov, nakoľko tieto odzrkadľujú najpravdepodobnejší základ pre výpočet príjmu
osoby. Keďže k udalosti došlo uprostred roka, žalobca súdu predložil okrem riadnych daňových priznaní,

aj výpočet zisku z hospodárskych rokov, z ktorého nakoniec súd vychádzal a to z dôvodu, že v zmysle
vyššie uvedeného bolo potrebné hospodársky rok pozostávajúci z 12 po sebe idúcich kalendárnych
mesiacovpovažovaťzanajpravdepodobnejšípredpokladpreurčenievýškyušléhozisku.Vtomtoohľade
neobstojanámietkyžalovanéhov2.rade,pretoževdanomprípadenejdelenopánaS.,ktoréhovýpoveď
je spochybnená, ale ide aj o tú skutočnosť, že došlo k preukázanému poklesu bežnej klientely (X W.

XXXX - XX M., X W. XXXX - X M., T. XXXX - XX M., T. XXXX - XX M., T. XXXX - XX M., T. XXXX
- X M., T. XXXX - XX M.), rovnako tak žalobcovi prestal plynúť príjem zo zmlúv o spolupráci, ako aj
stratil klientelu, týkajúcu sa bankopoistenia. Námietky, týkajúce sa založenia iných spoločností (W. T.
N., B..T..Y.., P. T. &. Z. &. A. B..T..Y..), boli irelevantné, nakoľko žalobca v konaní preukázal ich nulový
zisk, resp. B. T. &. Z. &. A., B..T..Y.., prenajíma byt žalobcu, a taktiež žalovaný v 2. rade nepreukázal, že

by ich existencia ovplyvnila podnikateľský výsledok žalobcu. Naviac, irelevantné boli tvrdenia, týkajúce
sa spoločností X. W., B..T..Y.. a spoločnosti F., B..T..Y., ktoré boli založené v rokoch XXXX P. XXXX,
teda po preskúmavanom období. Rovnako tak, skutočnosť, že žalobca je T. D. B. P. K. W. N. K.,
nastala až po právoplatnom rozhodnutí súdu a teda potom ako došlo k zníženiu príjmu žalobcu. Predtým
žalobca túto funkciu, ako ani inú funkciu v B. P. K. vykonávať nemohol a to s poukazom na zasadnutie

predsedníctva B. P. K. dňa XX. XX. XXXX. Pokiaľ išlo o spoločnosti W. K. H., P..B.., G., B..T..Y.., W.
E. B., P..B.., týmto žalobca poskytoval právnu pomoc ako paušálnym klientom a to na základe zmlúv o
poskytovaní právnych služieb, v dôsledku čoho tieto spoločnosti neboli uvádzané v zozname klientov,
okrem jednej veci J. J., B..T..Y.., ktorá bola prijatá po ukončení zmluvy, preto bola uvedená v tomtozozname, resp. vtedy, ak bola vec zverená na základe plnomocenstva, pričom tieto veci žalobca riadne
uviedol v zozname klientov, ako aj uviedol platby iných klientov, ktoré sa zhodovali s prevzatými vecami.
Uvedené svedčí o pravdivosti tvrdenia žalobcu a účelovosti námietok žalovaného v 2. rade. Následne

žalobca vysvetlil faktúry č. 1/2008, 3/2008, 5/2008 a 24/2008 a to tak, že pokiaľ išlo o faktúru č. 1/2008,
touto bola fakturovaná odmena za úkony vykonané v mesiaci december 2007, faktúru č. 3/2008, touto
bola fakturovaná odmena za vyhotovenie správy audítorom týkajúcej sa obdobia roka 2007, faktúru
č. 5/2008, touto bola fakturovaná odmena za poskytnutie stanoviska, faktúru č. 24/2008, touto bolo
fakturované vyúčtovanie odmeny po skončení veci evidovanej v zozname klientov pod č. XX M. T.

XXXX. Rovnako tak vysvetlil faktúry č. 1/2010 a č. 9/2010, pričom faktúra č. 1/2010 bola vyhotovená
dňa 04. 01. 2010 s dátumom dodania služby rovnakého dňa a znejúca na sumu XXX,XX Z., ktorá bola
uhradená dňa 13. 01. 2010 a týkala sa vyhotovenia Prehľadu neukončených správnych sporov k 31. 12.
2009. Následne faktúra č. 9/2010 vyhotovená dňa 05. 02. 2010 s dátumom dodania služby dňa 04. 02.
2010 znejúca na sumu X.XXX,XX Z. sa týkala odmeny za poskytnutie právnych služieb vo veci, ktorá
bola prevzatá dňa 07. 06. 2007. K vypovedaniu plnomocenstva v predmetnej veci došlo dňa 29. 01.

2010, preto dovtedy žalobca zastupoval spoločnosť W.L. E. B., P..B.., aj v predmetnej veci a patrila mu
odmena. Čo sa týkalo výpočtu ušlého zisku spolu s DPH, súd mal za to, že žalobca je platcom DPH
a výrok rozhodnutia bude predstavovať jeho príjem, v dôsledku čoho mu vznikne povinnosť odviesť z
neho daň z pridanej hodnoty, a preto je potrebné vychádzať zo súm s DPH. Naviac, uvedenú námietku
žalovaný v 2. rade iným spôsobom nerozvinul, zameral sa len na to, že aj tak žalobca DPH neodvedie, čo

však nemožno považovať za pravdivé tvrdenie. Rovnako tak sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného v
2.rade,žežalobcasiuplatňujenáhraduškodyajzaškoduspôsobenúinejosobe,pretoževtomtoohľade
je potrebné poukázať, že žalobca je jediným spoločníkom spoločnosti, teda sa podieľa na hospodárskom
výsledku spoločnosti v plnom rozsahu, a preto nesie zodpovednosť aj za stratu, ktorú musí následne
doplniť a naďalej poskytuje právne služby.

103. Ohľadom dlhodobého hmotného majetku vytýkaného žalovaným v 2. rade v roku 2008, je potrebné
uviesť, že išlo o byt vo vlastníctve žalobcu a na tento byt si žalobca bral úver, avšak ide o osobný majetok
žalobcu a táto položka pri výpočte ušlého zisku zohľadnená nebola. Rovnako tak neboli zohľadnené ani
príjmy z prenájmu a taktiež výdavky na tento prenájom.

104. V roku 2007 žalobca obdŕžal od spoločnosti J. J., B..T..Y.. jednorazovú odmenu vo výške
X.XXX.XXX B., ktorú však súd nezohľadnil v základe pre výpočet ušlého zisku. Napriek tomu, že
žalobca sa snažil navodiť dojem aj spolu so svedkom p. S., že takáto odmena bola bežná, súdu takáto
skutočnosť zrejmá nebola. Bolo potrebné prihliadnuť na príjmy za minulé roky a v žiadnom z nich sa

neodzrkadľujetaktovysokájednorazováodmena,pričomtátoodmenasanetýkalanáhradytrovkonania,
ktoré žalobcovi patrili za úspešné spory, v rámci ktorých zastupoval spoločnosť J. J., B..T..Y.., resp. jej
konateľa. Naviac, súd musel prihliadnuť aj na spochybnenie výpovede p. S. a jeho schopnosť vyjadriť
skutočný stav, preto nebolo možné brať do úvahy vetu, že za celé obdobie odmenu dostal dvakrát.
Okrem toho slovo dvakrát nezakladá pravidelnosť, čo sa snažil navodiť žalobca, a preto v tomto ohľade

súd od zisku odpočítal vyššie uvedenú sumu. Nebolo by v záujme spravodlivosti, aby žalovaný v 1. rade
niesol zodpovednosť za odmenu, ktorá nebola ani len predpokladaná v budúcnosti, teda nebolo možné
dospieť k záveru o nejakej pravdepodobnosti.

105. Čo sa však týkalo sumy XXX.XXX B., tejto výnimočnosť strany sporu nepreukázali, práve

naopak súd mal za to, že ide o odmenu za poskytnutie právnych služieb, a preto ju riadne zohľadnil v
hospodárskom výsledku. Naviac, nešlo o výnimočne vysokú sumu tak, ako bola jednorazová odmena
vo výške X.XXX.XXX B..

106. Naproti tomu, námietky týkajúce sa kúpy A. za sumu XX.XXX Z. v roku XXXX a jeho odpisy,

súd neuznal, pretože prihliadol na to, že žalobca vložil do spoločnosti sumu, ktorá prevyšovala hodnotu
motorového vozidla (dňa XX. XX. XXXX B. XX.XXX Z.) a taktiež bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť,
že odpisy sú riadnou účtovnou kategóriou, takou istou ako každý zákonne vynaložený jednotlivý výdavok
v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, a preto nebolo možné jednotlivú účtovnú operáciu vyňať
z hospodárskeho výsledku. Naviac, ani po zohľadnení odpisov motorového vozidla, súd nevzhliadol

akékoľvek neporovnateľné výkyvy vo výdavkoch, ktoré boli počas jednotlivých rokov v porovnateľnej
výške. Samozrejme odzrkadľovali potreby spoločnosti, resp. žalobcu, avšak nie v tak obšírnom rozsahu,
ktorý by navodil dojem o neúčelnosti výdavkov. Rovnako tak bolo potrebné súhlasiť so žalobcom, že
odpisy motorových vozidiel vykonával aj v rokoch XXXX P. XXXX, XXXX P. XXXX a to bez hospodárskejstraty. Naproti tomu, v roku XXXX už k odpisu motorového vozidla nedochádzalo, napriek tomu žalobca
vykazoval v účtovníctve stratu, a preto aj s poukazom na uvedené skutočnosti, nebolo možné súhlasiť
so žalovaným v 2. rade o potrebe neprihliadania na odpisy motorového vozidla.

107. Čo sa týkalo okolností pôsobiacich na zníženie príjmu žalobcu, ani jednu z namietaných
okolností (nárast advokácie, neflexibilitu, neznalosť cudzích jazykov, elektronizáciu), žalovaný v 2. rade
nepreukázal. Práve naopak, vychádzajúc z výpovedí ďalších advokátov, s rovnakou kredibilitou ako
žalobca, vyplynulo, že nárast advokácie žiadnym spôsobom nezasiahol do ich príjmov. Rovnako tak

z tabuliek predložených nielen žalobcom, ale aj žalovaným v 2. rade vyplývalo, že nárast advokácie
nastal už v období pred udalosťou a táto skutočnosť do príjmov žalobcu nezasiahla. Naviac, tvrdenie
o nedostatočnej flexibilite, neznalosti cudzích jazykov, či elektronizácii, súd považoval za nepodloženú
hypotetickú možnosť žalovaného v 2. rade, avšak žiadnym spôsobom nepopierajúcu pokles príjmov
v dôsledku škodovej udalosti. Rovnako tak skutočnosť, že žalobca sa venoval charitatívnej oblasti na
medzinárodnej úrovni v rámci organizácie R. E. J., nemožno hodnotiť za negatívny vplyv na výkon

advokátskej činnosti. Okrem toho, v tomto ohľade si žalovaný v 2. rade protirečí, keď na jednej strane
uvedené hodnotí ako negatívne dôsledky na advokátku činnosť a následne poukazuje na fotografiu
žalobcu s W. V. N. v žoviálnej nálade. Uvedené hodnotiac vo vzájomných súvislostiach bolo pre súd
skôr prínosom pre výkon advokácie žalobcu, ako negatívnym dôsledkom, pretože aj touto cestou si
mohol žalobca zabezpečiť ďalšiu klientelu, resp. uzatvárať finančne výhodné kontrakty. Okrem toho bolo

potrebné poukázať aj na to, že hospodárska kríza zvýšila počet súdnych sporov v dôsledku narušenia
platobnej disciplíny dlžníkov, a preto aj túto skutočnosť bolo potrebné zhodnotiť v prospech tvrdení
žalobcu.

108. Naviac, čo sa týkalo tvrdenia, že žalobca plní funkciu zástupcu B. P. K. W. N. K., ide len o

funkciu technického charakteru a do tejto funkcie bol žalobca vymenovaný až v roku 2010, t.j. po
právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa. Dovtedy nemohol vykonávať žiadnu funkciu, pretože tomu
bránilo uznesenie B. P. K. ako bolo uvedené vyššie.

109. Najviac námietok ohľadom výšky škody bolo produkovaných k spolupráci žalobcu so spoločnosťou

J. J., B..T..Y.., resp. jej konateľom, a preto súd hodnotil uvedenú skutočnosť aj samostatne a mal za
to, že nesporné z vykonaného dokazovania bolo to, že J. S. prerušil spoluprácu so žalobcom. Aj keď
nie v takom rozsahu, ako to bolo pôvodne deklarované, pretože z vykonaného dokazovania nesporne
vyplynulo, že J. S. nevypovedal už udelené plné moci, preto žalobca dokončil niektoré spory a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania v súdnych sporoch. Taktiež bolo preukázané, že po roku 2011

opätovne zastupoval J. S., resp. jeho spoločnosti najskôr v drobných sporoch a následne vo veľkej
kauze, pozostávajúcej z viacerých súdnych sporov. Išlo o vec týkajúcu sa nájomnej zmluvy medzi
T. E. P. B. J. J., B..T..Y.. P. J. Y. K. M. W. B.. D.. XXcb/XX/XXXX, B.. D.. XXRob/XX/XXXX, B.. D..
XXCob/XX/XXXX, B.. D.. XCo/XXX/XXXX, B.. D.. XC/XXX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, B.. D.. XXEr/XXXX/
XXXX. Ostatné konania vyplývajúce zo súdneho spisu boli tzv. drobnými spormi, ktoré boli ukončené

po vykonaní jedného, či dvoch úkonov, a naviac boli zadané po roku 2011, teda uvedené potvrdilo
vysvetlenie žalobcu vzniknutej situácie. Uvedené potvrdil aj Q.. V. K. a taktiež bolo nesporné, že po roku
2007 žalobca nebol jediným zástupcom J. S., ako aj došlo k ukončeniu zmluvy o spolupráci, v dôsledku
čoho žalobca stratil trvalý príjem a výhradné zastupovanie. Okrem toho na uvedenom bolo potrebné
zaznamenať pozitívum v predmetnom spore, spočívajúce v znížení straty žalobcu.

110. Neobstálo ani tvrdenie žalovaného v 2. rade ohľadom toho, že správa od V. N. nepreukazovala, že
by V. N. zastúpené primátorom nerokovalo so žalobcom a malo záujem uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
právnych služieb. Vypovedala len o tom, že malo uzatvorené zmluvy s dvomi advokátmi, avšak
nevylučovala,žebyuzatvorilazmluvuajsožalobcomtak,akotovyplývalozpísomnéhovyjadreniaW.V..

111. Rovnako tak neobstála internetová diskusia, ktorú súd hodnotil za irelevantnú a to najmä z toho
dôvodu, že bola nejasná. Na jednej strane bola vyjadrená spokojnosť so žalobcom a následne bolo
vyjadrené osočovanie zo strany jedného užívateľa. Okrem toho proti tomuto kroku sa bránil aj žalobca
a to podaním trestného oznámenia, avšak výsledok zrejmý v konaní nebol, ako ani s poukazom na

irelevantnosť tohto príspevku, nebolo dôvodné čakať na výsledok.

112. Následne sa súd zaoberal aj namietaním preukázania ušlého zisku a mal za to, že Občiansky
zákonník v ustanoveniach § 442 až § 450 upravuje spôsob a rozsah náhrady škody na veciach a nazdraví a pri usmrtení poškodeného. Náhrada škody je proces, v rámci ktorého sa zisťujú okolnosti
vzniku zodpovednosti za škodu, najmä kto za škodu zodpovedá a aká výška škody sa má uhradiť
poškodenému. Prostredníctvom náhrady škody sa má poškodený dostať do takého majetkového stavu,

ako keby ku škode vôbec nedošlo (restitutio in integrum).

113. Už v rímskom práve platila zásada, že náhrada škody má smerovať k obnove objektívnej hodnoty
poškodenej veci (quanti res est) alebo k náhrade subjektívneho záujmu (id quod interest) poškodenej
osoby. Tento záujem sa týka zmenšenia majetkového stavu poškodeného (damnum emergens), ako

aj ušlého zisku (lucrum cessans), ktorý by sa dosiahol v prípade prirodzeného chodu vecí. Z týchto
princípov vychádza aj súčasné ponímanie rozsahu náhrady škody, ak sa škodová udalosť týka majetku
poškodeného.

114. Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko
má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu

spôsobenej škody. Škodou, ktorá sa tu má nahradiť, vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Pojem
„rozsah náhrady škody“ Občiansky zákonník nevymedzuje. Vychádza sa z diferenčnej hypotézy, ktorou
sa preslávil nemecký právnik F. Mommsen. Podľa nej znamená rozsah škody porovnanie skutočného
majetkového stavu poškodeného s hypotetickým stavom, ktorý by tu bol, keby nenastala škodová
udalosť (Würthwein, S.: Schadensersatz für Verlust der Nutzungsmöglichkeit einer Sache oder für

entgangene Gebrauchsvorteile? Zur Dogmatik des Schadensersatzrechts. Tübingen: Mohr Siebeck
2001, s. 392 a nasl.).

115. Rovnako tak zákon nevymedzuje ani pojem samotnej škody. Pod škodou možno chápať -
zjednodušene povedané - nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného, pričom možno rozlišovať medzi

materiálnou škodou (objektívne zistiteľné zníženie majetku poškodeného) a nemajetkovou ujmou (ujma
spočívajúca napr. v bolestiach, duševnej alebo citovej ujme a znížení dôstojnosti človeka).

116. Napriek tomu, že v Občianskom práve platí zásada úplnej reparácie, nemožno majetok
poškodeného takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom škody), poškodenému

sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky
spôsobené vznikom škody. To sa týka najmä škody na veciach, škody na strate príjmu (ušlý zisk)
vo forme zárobku, dôchodku alebo ušlého výživného a škody vo forme nákladov na liečenie a na
pohreb poškodeného. V prípade nemajetkovej ujmy (priama ujma na zdraví vo forme bolestí a sťaženia
spoločenského uplatnenia, ujma na osobnosti podľa § 13 ods. 2 OZ), kedy výšku majetkovej ujmy

nemožno peňažne vyčísliť, sa hradí tzv. fiktívna náhrada škody.

117. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním
iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju jednotne
zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna,

t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie,
že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná
(pozri § 106 Občianskeho zákonníka). Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva
v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možno odôvodnene očakávať
vzhľadom na pravidelný priebeh vecí, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Okolnosť, že pri určení výšky

ušlého zisku sa vychádza zo sumy, ktorú by za normálnych okolností - nebyť škodnej udalosti - získal
poškodený zo svojej činnosti, s prihliadnutím na náklady, ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov
vynaložiť, nevylučuje možnosť vzniku skutočnej škody.

118. Podľa názoru judikatúry sa za ušlý zisk považuje ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného

nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo s ohľadom
napr. na povahu prevádzky poškodenej právnickej alebo fyzickej osoby očakávať. V podstate ide o ušlý
majetkový prospech (prírastok na majetku) (R III/1967, s. 51 ods. 5). Ušlý zisk (predtým „iná škoda“)
je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať (R 55/1971, s. 153 ods. 2). Nestačí teda hypotetický ušlý

zisk, ale musí vždy ísť o zisk, ktorý sa dal reálne očakávať, čo so sebou prináša povinnosť vierohodného
preukázania zo strany poškodeného. Preto je vecou každého prípadu, ako súd posúdi v konkrétnej
situácii nárok poškodeného na úhradu ušlého zisku.119. Za ušlý zisk možno považovať iba takú ujmu, ktorá poškodenému vznikla tým, že v dôsledku
škodovej udalosti nedošlo k takému rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný priebeh udalostí. Nepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť zvýšenia

majetkového stavu v budúcnosti, ale musí byť poškodeným naisto preukázané, že nebyť škodovej
udalosti, tak by sa jeho majetkový stav zvýšil. Vymedzenie ušlého zisku potom musí byť podložené
existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že škodová udalosť
skutočne zasiahla do priebehu konkrétneho deja vedúceho k určitému zisku.

120. Prax vychádza ďalej z toho, že každý prípad treba posudzovať individuálne tak, aby bola zistená
ako vysoko pravdepodobná výška ušlého zisku, t. j. výška, ktorá sa podľa bežného uvažovania v
praktickom styku blíži už k istote (pozri Ro NS ČR, sp. zn. II Odon 15/1996).

121. Majetková ujma spôsobená tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k
určitému zisku, sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym

konaním škodcu; obyčajné tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného na
odškodnenie nestačí (Uz NS ČR z 25. 1. 2006, sp. zn. 25 Cdo 818/2005).

122. Ušlý príjem advokáta - Údaje o výdavkoch a príjmoch v priznaní k dani z príjmov fyzických
osôb nie sú jediným hľadiskom pre určenie výšky priemerného zárobku podnikateľa - advokáta, ale

len východiskom a jednou z okolností, z ktorých možno vychádzať pri určení priemerného zárobku
poškodeného, nie dôkazom o skutočných príjmoch a výdavkoch v súvislosti s výkonom jeho profesie
(Ro NS ČR z 24. 1. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2026/1998). Určenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí
byť vykonané tak, aby bola zistená jeho pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania
istote (Ro NS ČR z 31. 1. 1996, sp. zn. II Odon 15/1996).

123. Z podobných zásad ako Občiansky zákonník, pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, vychádza aj
Obchodný zákonník, s tým rozdielom, že zatiaľ čo ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka má
kogentný charakter, ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter (účastníci
obchodných právnych vzťahov môžu rozsah náhrady škody rozšíriť alebo zmenšiť).

124. Pojem škody je však v obchodnom práve širší a ako ušlý zisk sa v obchodnom práve
nenahrádza škodcom nepredvídateľná škoda. Namiesto skutočne ušlého zisku však poškodená strana
môže požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká (§ 381 OBZ). Ide o

tzv. abstraktný ušlý zisk, ktorý musí byť doložený poškodeným.

125. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že je potrebné ustáliť výšku škody, pri ktorej nebolo
možné vychádzať len z pravdepodobnosti, ale bolo potrebné ustáliť škodu, ktorá bola stanovená naisto,
pretože pri pravidelnom behu vecí žalobca mohol očakávať minimálne zvýšenie majetku o túto sumu,

ak by zásah nenastal. Takouto výškou škody bol ušlý zisk, ktorý predstavoval rozdiel medzi príjmami a
výdavkami, porovnaný s obdobím 12 kalendárnym mesiacov pred vznikom udalosti, vychádzajúc pritom
z hospodárskych rokov, nakoľko nebolo možné preukázať, aký skutočný príjem žalobca stratil (koľko
klientov by získal), avšak týmto spôsobom bolo možné ustáliť škodu, ktorú by pri pravidelnom behu
udalostízískal.Súdvychádzalpritomnajmäztabuľkypredloženejžalovanýmv2.rade,zktorejnesporne

vyplývalo, že príjem žalobcu neustále narastal. Tento nárast sa však nedal ohodnotiť s istotou, a preto
bolo potrebné vychádzať zo sumy, ktorú žalobca v minulosti pri pravidelnom behu udalosti najneskôr
získal a vychádzať z toho, že pri pravidelnom behu udalosti, bez škodovej udalosti, by v minimálnom
rozsahujumoholočakávať,ajkeďnieviac,čotaktiežvyplývalozvykonanéhodokazovania.Zarozhodné
obdobie súd považoval obdobie od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX, t.j. obdobie pred vznikom škodovej

udalosti, v rámci ktorého žalobca dosiahol zisk vo výške X.XXX.XXX,XX B., C..Q.. XX.XXX,XX eura a
to po odpočítaní sumy X.XXX.XXX B., ktorú súd nepovažoval za pravidelný príjem, hodný pravidelnosti.
Následne súd ustálil, že v sledovanom období žalobca dosahoval zisk a to za obdobie od XX. XX. XXXX
F. XX. XX. XXXX vo výške XXX.XXX B., t.j. XX.XXX,XX eura, rozdiel predstavoval sumu XX.XXX,XX Z.,
za obdobie od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX vo výške - X.XXX,XX Z. (-X.XXX,XX Z. + /.- X.XXX,XX

Z.), rozdiel predstavoval XX.XXX,XX Z., za obdobie od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX vo výške
XX.XXX,XXX eura, rozdiel predstavoval sumu XX.XXX,XX Z., za obdobie od XX. XX. XXXX F. XX. XX.
XXXX vo výške -XX.XXX,XX Z., rozdiel predstavoval sumu XXX.XXX,XX Z., za obdobie od XX. XX.
XXXX F. XX. XX. XXXX vo výške - X.XXX,XX Z., rozdiel predstavoval XX.XXX,XX Z. (zohľadnených5 mesiacov pri výpočte), teda spolu ušlý zisk predstavoval sumu XXX.XXX,XX Z. aj s DPH, ktorú je
žalobca povinný v zmysle zákona o DPH uhradiť.

126. Tretím predpokladom na vznik nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným zásahom a vznikom škody. Ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti, súd poukazuje
na to, že uvedené žalovaný v 2. rade odôvodňoval tým, že k zverejneniu došlo už v roku 2004 a vtedy
pokles príjmov nebol, avšak uvedené je potrebné hodnotiť za irelevantné, skresľujúce jednostranne
situáciu, kedy je stranám sporu známe, že k zásahu došlo až v roku 2007 a následne došlo aj k

narušeniu narastajúceho trendu príjmov žalobcu (viď tabuľka príjmov, predložená žalovaným v 2. rade).
Rovnako tak neopomenuteľnou skutočnosťou boli výpovede svedkov v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/122/2008, s ktorými sa súd v tomto rozsahu oboznámil a svedkovia, pôsobiaci v pozícii advokátov,
potvrdili, že po roku 2007 nezaznamenali pokles príjmov, práve naopak potvrdili nielen pokračujúci
trend, ale dokonca zaznamenali aj boom vo svojich príjmoch. Okrem toho nespornou skutočnosťou bol
aj počet klientov pred škodovou udalosťou a po nej, ako aj svedkovia potvrdili, že žalobcovi klientov

už neposielali, pretože títo klienti to v dôsledku jeho povesti odmietali a tak bol preukázaný odliv
klientely v dôsledku škodovej udalosti, čo naplnilo podstatu preukázania vzniku príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti a vznikom škody. Uvedené sa žalovanému v 2.
rade nepodarilo spochybniť žiadnym tvrdeniami, ako ani spochybnením výpovede niektorých svedkov,
pretože práve nespochybnený svedkovia potvrdili, že prestali klientov posielať žalobcovi a to v dôsledku

jeho evidencie v zoznamoch ŠTB, ako aj títo klienti odmietali nechať sa zastupovať žalobcom. Rovnako
tak nepopierateľnou skutočnosťou bol znížený pokles klientely, ktorý nastal práve po škodovej udalosti
a to v počte 6 klientov za obdobie od 01. 08. 2007 do 31. 12. 2007.

127. Posledným predpokladom na vznik nároku na náhradu škodu je zavinenie škodcu. V tomto ohľade

bolo potrebné zdôrazniť, že zavinenie žalovaného v 1. rade, na rozdiel od žalovaného v 2. rade, bolo
preukázané už samotným rozsudkom Okresného súdu Levice, v rámci ktorého bolo konštatované, že
evidencia bola neoprávnená. K uvedenému záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania a
v ďalšom konaní je súd viazaný výrokom, bez toho, aby skúmal závery, ktoré k nemu viedli a teda aj
bez preskúmavania vykonaných dôkazov. Bolo potrebné jednoznačne ustáliť, že zásah do osobnosti

žalobcu zavinili príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, a preto žalovaný v 1. rade nesie za ich konanie
zodpovednosť.

128. Námietka týkajúca sa toho, že média zverejnili informáciu, nezbavuje žalovaných zodpovednosti,
pretože v tomto ohľade bolo potrebné súhlasiť so žalobcom, že žiadneho vydavateľa tlače alebo

prevádzkovateľa televízneho vysielania nemožno postihovať za to, že šíril informáciu oficiálne
zverejnenú orgánom na to určeným zákonom. Uvedené vyplývalo z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veciach BLADET TROMS? A STENSAAS proti NÓRSKU z roku 1999, COLOMBANI
A INÍ proti FRANCÚZSKU z roku 2002 alebo SELISTO proti FÍNSKU z roku 2004. Iný prípad by boli
Cibulkové zoznamy, avšak tieto nevyvolali vo vzťahu k žalobcovi žiadne negatívne dôsledky, preto ani

neboli predmetom sporu a bolo ich potrebné hodnotiť len ako neúčinnú obranu žalovaných.

129. Rovnako tak v danom prípade neprichádzalo do úvahy ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka,
nakoľko súd nevzhliadol žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa. Naviac, bolo potrebné prihliadnuť na
to, ako ku škode vzniklo a taktiež na nezodpovedné správanie žalovaného v 2. rade, ako aj žalovaného v

1. rade, ktorí odmietali svoju zodpovednosť za vzniknutú situáciu. Okrem toho na strane škodcov nešlo o
fyzické osoby. Práve naopak súd musel prihliadať na pomery poškodenej fyzickej osoby a prihliadajúc na
to, že sa nahrádza len škoda vychádzajúca z istoty, ktorá nezodpovedá úplnej škode, teda už samotným
výpočtom došlo k zníženiu náhrady škody, a preto ďalšie zníženie by väčším spôsobom poškodzovalo
poškodeného.

130. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vo veci samej rozhodol tak, že žalovanému v 1.
rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 301.214,79 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti voči žalovanému v 1. rade, ako aj v plnom rozsahu voči žalovanému v 2.
rade súd žalobu zamietol, nakoľko v tejto časti ju považoval za nedôvodnú.

131. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.132. Vzhľadom na priznanú výšku majetkovej škody, ako aj majetkové pomery strán sporu (jednou zo
strán je Slovenská republika), súd mal za to, že by stanovenie lehoty na plnenie 3 dni bolo neprimerané,
preto rozhodol, že lehotu na plnenie predĺžil na 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal pritom z

toho, že neskoršou lehotou splatnosti nevznikne stranám sporu žiadna škoda a žalovaný v 1. rade bude
mať možnosť reálne priznanú sumu uhradiť bez toho, aby sa dostal s úhradou do omeškania.

133. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, zvážiac pritom žalobcom
namietané ustanovenie § 257 CSP a mal za to, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je potrebné ustáliť,

že žalobca a žalovaný v 1. rade ako strany sporu mali úspech len čiastočný, pričom bol porovnateľný,
úspech žalovaného v 1. rade bol zanedbateľný s poukazom na výsledok sporu, preto súd vyslovil, že
žiadna z týchto strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Čo sa však týkalo žalovaného v 2.
rade, súd v tomto ohľade dospel k záveru, že voči žalovanému v 2. rade bola žaloba zamietnutá v celom
rozsahu, preto žalovaný v 2. rade mal plný úspech vo veci a bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti,
aby v tak náročnom spore a pri značnej obrane mu nevzniklo právo na náhradu trov konania. Okrem toho

bolo potrebné poukázať na to, že námietky týkajúce sa premlčania, boli čiastočne dôvodné a taktiež súd
vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, čo sa prejavilo na výsledku
sporu. Uvedené skutočnosti žalovaný v 2. rade takmer počas celého konania namietal, avšak žalobca
ich ignoroval a len za súčinnosti súdu následne odstránil procesné podmienky. Okrem toho súd zvažoval
čiastočnú náhradu trov konania, avšak ani takáto úprava náhrady trov konania by nezodpovedala

spravodlivému usporiadaniu vzťahov, preto súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanému v 2.
rade voči žalobcovi s tým, že pri vyčíslení trov konania bude súd samozrejme starostlivo zvažovať
účelnosť jednotlivých úkonov. Uvedená skutočnosť bola najmä zo strany žalobcu napádaná a to v tom
zmysle, že žalobca poukazoval na neúčelnosť niektorých písomných podaní, avšak v tomto ohľade
súd opätovne zdôrazňuje, že týmito skutočnosťami sa bude zaoberať až pri vyčíslení trov konania,

pretože v meritórnom rozsudku rozhoduje najskôr o práve na náhradu trov konania. Rovnako tak
neobstálo tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade sa mohol a mal obhajovať prostredníctvom vlastných
zamestnancov, pretože v tomto ohľade súd poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít, ktoré
ustálili, že by takýmto postojom došlo k odňatiu práva žalovaného v 2. rade dať sa zastúpiť právnym
zástupcom, čo predstavuje ústavou garantované právo. Naviac, je úplne irelevantné v predmetnej veci,

koľko žalovaný v 2. rade uhradil za právne služby, a preto touto skutočnosťou sa súd nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.