Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114209063
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114209063.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: V. A., Z.. XX.X.XXXX,

A. XX, Bratislava, právne zast.: BARKOCI law firm, s.r.o., IČO: 47 247 916, Námestie slobody 28,
Bratislava, proti žalovanej: T. X., Z.. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, Bratislava, právne zast.: Advokátska
kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., IČO: 36 868 221, Bajkalská 31, Bratislava, o zaplatenie 3 360,- eur
s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 360,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy 3 360,- eur od 4.2.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 25.3.2014 doručil súdu žalobu o zaplatenie sumy 3 360,- eur spolu s 5,25% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3 360,- eur od 4.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 16.11.2010
uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom (ďalej len "Zmluva o pôžičke č.

1") sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 35 000,- eur v lehote do 19.12.2010
a žalobca sa zaviazal pôžičku vrátiť v dohodnutej dobe. Ďalšou zmluvou o pôžičke zo dňa 9.11.2011
uzavretej ústne medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, ktorá bola následne písomne
potvrdená dňa 6.3.2012 (ďalej len "Zmluva o pôžičke č. 2"), žalovaná poskytla žalobcovi sumu vo
výške 30 000,- eur. Žalobca z uvedených zmlúv poskytol žalovanej čiastkové plnenia spolu vo výške
68 360,- eur, teda plnenie prevyšujúce výšku žalovanou poskytnutej peňažnej pôžičky, pričom podľa
žaloby bol peňažný záväzok zo Zmluvy o pôžičke č. 1 splnený dňa 9.5.2013 a záväzok zo Zmluvy o

pôžičke č. 2 bol splnený dňa 22.11.2013, a to uhradením poslednej splátky. Na preukázanie jednotlivých
čiastkových plnení žalobca predložil doklady o vklade hotovosti na bankový účet žalovanej a výpisy z
internetbankingu žalobcu. Žalobca mal za to, že suma vo výške 3 360,- eur bola žalovanej poskytnutá
bez právneho dôvodu, preto je žalovaná povinná vydať plnenie, o ktoré sa obohatila. Žalobca v žalobe
bližšie špecifikoval čiastkové plnenia poskytnuté žalovanej nasledovne:

- suma 350,- eur uhradená dňa 20.10.2011 z titulu pôžičky č. 1,

- suma 350,- eur uhradená dňa 15.11.2011 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 300,- eur uhradená dňa 22.12.2011 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 350,- eur uhradená dňa 16.1.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 200,- eur uhradená dňa 21.2.2012 z titulu pôžičky č. 1,- suma 350,- eur uhradená dňa 25.2.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 280,- eur uhradená dňa 15.3.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 300,- eur uhradená dňa 26.3.2012 z titulu pôžičky č. 1,

- suma 350,- eur uhradená dňa 23.4.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 300,- eur uhradená dňa 26.4.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 650,- eur uhradená dňa 24.5.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 400,- eur uhradená dňa 26.6.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 250,- eur uhradená dňa 3.7.2012 z titulu pôžičky č. 1,

- suma 650,- eur uhradená dňa 25.9.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 650,- eur uhradená dňa 26.10.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 650,- eur uhradená dňa 26.11.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 1 000,- eur uhradená dňa 10.12.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 1 000,- eur uhradená dňa 13.12.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 500,- eur uhradená dňa 21.12.2012 z titulu pôžičky č. 1,

- suma 430,- eur uhradená dňa 27.12.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 200,- eur uhradená dňa 27.12.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 200,- eur uhradená dňa 28.12.2012 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 800,- eur uhradená dňa 7.1.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 500,- eur uhradená dňa 10.1.2013 z titulu pôžičky č. 1,

- suma 2 000,- eur uhradená dňa 21.1.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 500,- eur uhradená dňa 28.1.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 90,- eur uhradená dňa 29.1.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 200,- eur uhradená dňa 6.2.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 800,- eur uhradená dňa 21.2.2013 z titulu pôžičky č. 1,

- suma 1 000,- eur uhradená dňa 22.2.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 4 000,- eur uhradená dňa 25.2.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 1 590,- eur uhradená dňa 6.5.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 10 000,- eur uhradená dňa 9.5.2013 z titulu pôžičky č. 1,
- suma 13 000,- eur uhradená dňa 9.5.2013 z titulu pôžičky č. 1 a 2,

- suma 370,- eur uhradená dňa 27.5.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 370,- eur uhradená dňa 27.6.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 370,- eur uhradená dňa 22.7.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 370,- eur uhradená dňa 26.8.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 2 000,- eur uhradená dňa 28.8.2013 z titulu pôžičky č. 2,

- suma 345,- eur uhradená dňa 27.9.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 345,- eur uhradená dňa 28.10.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 10 000,- eur uhradená dňa 7.11.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 5 000,- eur uhradená dňa 13.11.2013 z titulu pôžičky č. 2,
- suma 5 000,- eur uhradená dňa 22.11.2013 z titulu pôžičky č. 2.

3. Súd dňa 7.4.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 51Ro/193/2014-45, proti ktorému žalovaná dňa 2.5.2014
podala odpor. Potvrdila, že v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 16.11.2010 poskytla žalobcovi sumu 35
000,- eur a v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 6.3.2012 sumu 30 000,- eur. Uviedla, že zo Zmluvy o
pôžičke č. 1 vyplýva, že dňa 9.5.2013 jej bola suma vo výške 23 000,- eur poskytnutá ako doplatok

tejto pôžičky. Zmluvné strany si teda v uvedený deň písomne potvrdili splnenie záväzku žalobcu z tejto
pôžičky vyplatením jej zostávajúcej časti. Považovala preto za rozporné s dohodou účastníkov zmluvy
tvrdenie žalobcu, že časť uvedenej splátky bola započítaná na pôžičku č. 2. Žalovaná uviedla, že hoci
žalobcauviedolzoznamplatieb,ktorémalžalovanejpoukázaťnasplateniepôžičiek,avšakzjednotlivých
príloh nevyplýva, že platby boli poukazované z titulu vrátenia pôžičiek. Žalovaná tak nárok žalobcu

neuznala, naopak tvrdila, že jej žalobca nevrátil časť pôžičky č. 2 vo výške 8 000,- eur. Žiadala preto
žalobu zamietnuť.

4. Žalobca dňa 27.5.2014 doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovanej. Ohľadom sumy vo výške 23 000,-
eur poskytnutej dňa 9.5.2013 uviedol, že výklad žalovanej v podanom odpore je nesprávny a je v rozpore

s dohodou zmluvných strán, pričom mu nebolo zrejmé, ako žalovaná dospela k záveru, že uvedená
suma predstavuje splnenie záväzku len zo Zmluvy o pôžičke č. 1. Taktiež uviedol, že ani z jednej zmluvy
o pôžičke nevyplýva, že by bol žalobca povinný vrátiť žalovanej plnenie vo väčšom rozsahu, ako ňou
bolo poskytnuté. Poukázal na to, že ku dňu 8.5.2013 (vrátane) poskytol žalovanej plnenie vo výške 21190,- eur, preto na splatenie peňažnej pôžičky zo Zmluvy o pôžičke č. 1 bolo potrebné doplatiť už len
sumu vo výške 13 810,- eur, teda zvyšná časť 9 190,- eur (21 190 - 13 810,- eur) bola určená na plnenie
záväzku zo Zmluvy o pôžičke č. 2. Žalobca uviedol, že z obsahu kvitancie uvedenej na Zmluve o pôžičke

č. 1 vyplývajú len skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v žalobe, preto ich nepovažoval za sporné, t.j. že
dňa 9.5.2013 bola žalovanej uhradená suma 23 000,- eur a súčasne bola týmto dňom uhradená pôžička
zo Zmluvy o pôžičke č. 1. Z kvitancie však nevyplýva, že záväzok žalobcu zo Zmluvy o pôžičke č. 1 bol
splnený až uhradením celej tejto sumy. Tiež namietal, že by z čiastkových plnení nebolo možné určiť, o
plnenie akého záväzku sa jedná, keďže medzi stranami sporu neexistuje žiaden iný záväzkovoprávny

vzťah. Okrem toho poukázal na súdnu prax, podľa ktorej ak má dlžník voči veriteľovi viac záväzkov
a ak neurčí, ktorý záväzok plní, plnenie sa započítava na ten, ktorý je najskôr splatným. Na základe
uvedeného mal žalobca za to, že keďže bola chronologicky ako prvá uzavretá Zmluva o pôžičke č. 1,
záväzok vrátiť pôžičku č. 1 bol skôr splatným ako záväzok vrátiť pôžičku č. 2, preto sa čiastkové plnenia
žalobcu započítali najprv na peňažnú pôžičku č. 1 a následne na pôžičku č. 2.

5. Na pojednávaní dňa 23.2.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že v rámci jednotlivých zmlúv o
pôžičke bol medzi stranami sporu dohodnutý mesačný úrok vo výške 1% z istiny. Pôžička č. 1 bola
vyplatená dňa 9.5.2013 a suma vo výške 23 000,- eur uvedená na Zmluve o pôžičke č. 1 predstavuje
doplatok istiny a dohodnuté úroky, t.j. preukazuje zaplatenie pôžičky č. 1. Namietal, že by sa táto suma
mala týkať aj pôžičky č. 2. Ohľadom Zmluvy o pôžičke č. 2 uviedol, že síce bola podpísaná dňa 6.3.2012,

avšak peniaze boli reálne poskytnuté už dňa 9.11.2011. Navyše žalovaná z dôvodu poskytnutia pôžičky
č.2žalobcovizobralahypotekárnyúver,zktoréhotiežplatilaúroky.Uviedol,žežalobcasvojdlhzpôžičky
č. 2 nesplatil v celosti, zostatok dlhu stále predstavuje sumu 8 000,- eur.

6. Právny zástupca žalobcu namietal tvrdenia žalovanej ohľadom úroku z pôžičky, keďže ten nevyplýva

ani z predložených dôkazov, ani zo zmlúv o pôžičke, navyše ide o procesnú obranu, ktorú žalovaná
vzniesla až po štyroch rokoch po začatí konania. Považoval za irelevantné tvrdenie žalovanej ohľadom
uzavretia hypotekárneho úveru a taktiež poukázal na to, že z kvitancie uvedenej na Zmluve o pôžičke č.
1 nevyplývajú tvrdenia žalovanej, suma uvedená na Zmluve o pôžičke č. 1 predstavuje úhradu aj dlhu
zo Zmluvy o pôžičke č. 2.

7. Súd na pojednávaní dňa 23.2.2018 vypočul žalovanú. Z jej výpovede bolo zistené, že peniaze
poskytnuté žalobcovi mala žalovaná z dedičstva. Išlo o peniaze, ktoré boli pôvodne vložené v banke za
účelom získania vyššieho úroku, avšak dcéra žalovanej a žalobca, ktorého žalovaná nie veľmi poznala
a ktorý mal v tom čase vzťah s jej dcérou, ju presviedčali, aby žalobcovi požičala peniaze, malo to

byť pre ňu výhodnejšie a mala získať aj úrok vo výške 1% z požičanej sumy. Za tým účelom žalovaná
vybrala peniaze z banky - za poplatok vo výške 900,- eur a poskytla ich žalobcovi. Žalobca ju následne
zamestnal vo svojej firme. Žalovaná uviedla, že do zmluvy o pôžičke chcela uviesť aj dohodnutý úrok,
žalobca však trval na tom, aby úrok nebol obsahom zmluvy a aby zmluva nebola spísaná u notára.
Ohľadom potvrdenia o vyplatení sumy vo výške 23 000,- eur uvedeného na Zmluve o pôžičke č. 1

uviedla, že k vyplateniu tejto sumy došlo z dôvodu, že žalovaná uviedla žalobcovi, že chce podnikať.
Žalobca následne začal posielať vyššie sumy peňazí, keďže sľúbil aj úrok. Žalovaná v rámci výsluchu
nevedela potvrdiť, či jej žalobca vložil na účet spolu 68 360,- eur.

8. Súd na pojednávaní dňa 16.3.2018 na návrh žalovanej vypočul aj žalobcu. Z jeho výpovede bolo

zistené, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke prevádzkoval autopožičovňu. Zmluvu o pôžičke č. 1 a
Zmluvu o pôžičke č. 2 uzavrel na žiadosť žalovanej. S pôžičkami súhlasil, keďže mu žalovaná, resp. jej
dcéra ponúkla peniaze s tým, že peniaze má z dedičstva. Podľa žalobcu išlo o vzájomnú výpomoc, keď
žalovanej a jej dcére chodil pomáhať a požičiaval im aj autá. Žalobca si v tom čase chcel kúpiť auto na
lízing, dcéra žalovanej mu však ponúkla peniaze, ktoré mala z dedičstva, a tak vznikla zmluva o pôžičke.

Žalovanú nenahováral na poskytnutie peňazí. Dohodu o pôžičke najprv ani nemali v písomnej podobe,
až následne ju antidatovali. Čo sa týka splácania pôžičiek, žalobca uviedol, že si žalovaná a jej dcéra
od neho pýtali viac a viac peňazí, preto už nevedel sledovať výšku splatenej sumy. Okrem toho uviedol,
že peniaze posielal žalovanej na účet, avšak časť dokladov o splácaní mal uloženú v kancelárii. Po
pozbieraní dokladov zistil, že preplatil. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak nevedel splácať pôžičku

tak, ako to žalovaná s dcérou žiadali, potom chceli, aby na ne žalobca prepísal pozemok alebo aspoň
auto,atozdôvodu,žesažalovanábálaopeniaze.Nadcéružalovanejpretoprepísalauto.Ďalejuviedol,
že sa na úrokoch z pôžičky nedohodli, potom si radšej mohol kúpiť auto cez lízingovú spoločnosť a mať
úroky vo výške 3-4%. Ohľadom druhej zmluvy o pôžičke žalobca uviedol, že nevedel, že si kvôli nemubrala žalovaná hypotekárny úver, resp. mal za to, že si žalovaná brala úver z dôvodu podnikania - na
reštauráciu a určite nie kvôli nemu. Uviedol tiež, že žalovanú považuje za serióznu pani, ktorú predtým
nestretol, nikdy ju nechcel podviesť a s návrhom na požičanie peňazí prišla jej dcéra. Čo sa týka áut,

uviedol, že nie je podstatné, koľkokrát mali žalovaná a jej dcéra autá, išlo o kompenzáciu z jeho strany.

9. Žalovaná na pojednávaní dňa 16.3.2018, 29.3.2018 a 23.7.2018 podala ďalšie vyjadrenia vo veci.
Mala za to, že žalobca počas výsluchu na pojednávaní dňa 16.3.2018 viackrát klamal. Uviedla, že
žalobcu videla len dvakrát, ale inak ho nepoznala a žalobca podľa jej tvrdenia vedel o jej hypotekárnom

úvere. Uviedla, že žalobca prišiel za ňou spolu s jej dcérou, aby mu dala pôžičku s tým, že on jej poskytne
úrok. K okolnostiam uzatvorenia zmlúv o pôžičke uviedla, že peniaze, ktoré žalobcovi požičala titulom
prvej pôžičky, mala z dedičstva a žalobca jej uviedol, že jej bude dávať z požičanej sumy 1% úrok. Podľa
jej uvedenia sa o úroku dohodli ústne ešte pred tým, než žalobcovi požičala peniaze, pričom o úroku sa
pri prvej pôžičke dohodli doma u žalovanej, kedy žalobcu videla prvýkrát a pri druhej pôžičke žalovaná
nevedela presnejšie vymedziť čas dohody o úroku. Tiež uviedla, že výšku úroku navrhol žalobca a ona

ju prijala. Žalovaná však neskôr chcela zvýšiť úrok o pol percenta z dôvodu jej hypotekárneho úveru a
vyšších splátok banke, žalobca však s uvedeným nesúhlasil. Podľa žalovanej bola dohoda medzi ňou a
žalobcom taká, že žalobca splácal z poskytnutej sumy 35 000,- eur úrok mesačne 350,- eur, t.j. 1%, pri
druhej pôžičke to bolo rovnaké, t.j. spolu platil 650,- eur, a to až do času, kým nevráti žalovanej požičané
peniaze. Tvrdila teda, že jej žalobca splácal úroky, na ktorých sa ústne dohodli. Žalovaná ďalej uviedla,

že trvala na písomnej zmluve o pôžičke, taktiež na zapísaní úrokov, podľa jej uvedenia však žalobca
nechcel uviesť úroky v písomnej zmluve, aby sa žalovaná nedostala do problémov kvôli úžere. Najprv
jej žalobca platil úrok vo výške 10%, neskôr od neho žalovaná žiadala úrok vo výške 12%. Po tom, ako
sa žalobca rozišiel s jej dcérou, žalobca prestal splácať úrok. Žalovaná chcela, aby jej žalobca splácal
vyššiu sumu, keďže ním poskytnuté peniaze jej nestačili na pokrytie hypotekárneho úveru.

10. Za účelom výsluchu svedkov súd odročil pojednávanie na deň 29.6.2018, na ktoré sa však svedkovia
navrhnutí žalovanou nedostavili. Strany sporu a ich právni zástupcovia sa v priebehu pojednávania ešte
vyjadrili k veci samej. Žalobca uviedol, že obe zmluvy o pôžičke, t.j. Zmluva o pôžičke č. 1 a Zmluva
o pôžičke č. 2 boli uzatvorené ústne. Obe strany súdu potvrdili, že v predmetnej veci nie je sporné,

že zmluvy boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca uviedol, že od žalovanej nežiadal
peniaze, prišla za ním jej dcéra, ktorá mu ponúkla peniaze, avšak sa až neskôr dozvedel, že išlo o
peniaze z dedičstva, pričom neriešil, komu peniaze patrili. Uviedol, že v čase dohadovania sa o pôžičke
nebol nikto prítomný, žiadny svedok nebol pri tom, keď sa o tom s dcérou žalovanej rozprávali doma.
Tvrdil, že mu peniaze samé ponúkli a on to bral ako korekciu za to, že im požičiaval autá a robil nejaké

opravy. Žalobca k žalovanej už prišiel na hotovú vec, ktorá ho čakala so žltým ručne písaným papierom
ohľadom pôžičky. Až po pár dňoch spísali riadnu zmluvu. Žalovaná prizvala muža, s ktorým nejaký čas
žila, aby sa aj on prišiel podpísať pod zmluvu o pôžičke. Žalobca ďalej uviedol, že sa na začiatku dohodli
na výške splátok, následne, keď žalovaná a jej dcéra potrebovali peniaze, vždy im dal podľa svojich
možností. Výška splátok nebola stanovená, čo vyplýva aj z jednotlivých zmlúv. Po tom, ako sa žalobca a

dcéra žalovanej rozišli (v čase čerpania druhej pôžičky), obe od neho žiadali všetky peniaze a neskôr aj
úroky. Keďže žalobca v tom čase nedisponoval požadovanými peniazmi, dohodli sa, že bude postupne
splácať, s úrokmi však nesúhlasil.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na to, že Zmluva o pôžičke č. 1 bola podpísaná

dňa 16.11.2010 a pôžička bola poskytnutá dňa 18.11.2010, tiež uviedol, že pred poskytnutím druhej
pôžičky žalobca splácal žalovanej sumu 350,- eur mesačne, čo predstavuje 1% úrok zo sumy pôžičky
35 000,- eur. Po poskytnutí druhej pôžičky žalobca splácal sumu 300,- eur a 350,- eur. Právny zástupca
žalovanej považoval splátky vo výške 300,- eur, 350,- eur a 650,- eur za splácanie úrokov. Právny
zástupca žalobcu však uviedol, že obe zmluvy o pôžičke boli antidatované, čo už bolo ozrejmené.

Poukázal na to, že sa tvrdenia žalovanej rozchádzajú, keď žalovaná najprv uvádzala úrok vo výške 1%
mesačne, potom vo výške 12% ročne a následne vo výške 10% ročne. Ohľadom tvrdenia právneho
zástupcu žalovanej o výške splátok a úrokoch uviedol, že žalobca uhradil cca 40 rôznych splátok, preto
nemal za preukázané uvedené tvrdenie.

12. Súd na pojednávaní dňa 23.7.2018 vykonal výsluch svedkyne - dcéry žalovanej - Soni Pulcovej,
na návrh žalovanej. Z jej výpovede bolo zistené, že v minulosti tvorila pár so žalobcom. Uviedla, že si
žalobca takto požičiaval peniaze a ponúkol aj svedkyni, takto došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Prvú
pôžičku poskytla žalovaná žalobcovi v hotovosti a pri druhej došlo k založeniu bytu žalovanej. Uviedla,že pri oboch pôžičkách bolo všetko dopredu dohodnuté, boli dohodnuté aj mesačné úroky, uvedené sa
dalo zistiť aj z toho, aká bola výška splátok prvé roky, aká bola výška splátok v čase dvoch pôžičiek a tiež
v čase, keď bola prvá pôžička splatená. Svedkyňa ďalej v rámci výsluchu uviedla, že si nepamätá výšku

úroku, vedela len, že mala byť dohodnutá tak, aby úrok pokrýval platby na hypotéku žalovanej. Žalobca
dával mesačne peniaze v hotovosti na účet. Tvrdila, že všetko išlo tak, ako to žalobca chcel, pričom ani
ona, ani žalovaná neboli zbehlé v takýchto veciach, preto ani dohoda o úrokoch nie je súčasťou zmlúv.
Nepamätala sa, či bola osobne prítomná pri dohadovaní sa o úroku z pôžičky č. 1 a 2, uviedla, že so
žalobcom tvorili pár, vždy sa o niečom dohadovali, vždy sa niečo riešilo. Uviedla však, že dohodu o výške

úroku riešili žalobca a žalovaná, svedkyňa bola prítomná, keď sa prevádzala časť peňazí žalobcovi.
Vedela, že sa na niečom dohodli, teda že úrok bol dohodnutý, nevedela však povedať, či bola pri dohode
o úroku. Následne uviedla, že bola pri dohode o úroku. Svedkyňa ďalej uviedla, že výška úroku bola vždy
rovnaká, žalobca uvedené sám navrhol. Ohľadom ukončenia zmlúv o pôžičke uviedla, že prvá pôžička
bola vysporiadaná, avšak druhá nebola ani len doplatená.

13.Právnyzástupcažalobcusanapojednávanídňa23.7.2018vyjadrilkvýpovedisvedkynesuvedením,
že z prezentovaných vyjadrení žalovanej a svedkyne je v súlade len jedna informácia, a teda že má byť
dohodnutý zmluvný úrok. Mal však za to, že nebolo preukázané, v akej výške mal byť údajný zmluvný
úrok dohodnutý, kedy mala byť takáto dohoda uskutočnená a či ju žalobca prijal, resp. či s ňou súhlasil.
Vzhľadom na listinné dôkazy založené v spise, prednesy strán sporu vo vzťahu k ich časovej súslednosti

a výsluchu svedkyne nepovažoval za hodnoverne preukázanú existenciu dohody o zmluvnom úroku ani
vo vzťahu k Zmluve o pôžičke č. 1, ani vo vzťahu k Zmluve o pôžičke č. 2. Poukázal tiež na Dodatok
č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 6.3.2012 s uvedením, že ani v čase podpísania dodatku neexistovala
dohoda o zmluvnom úroku, keďže tá nebola zachytená ani v predmetnom dodatku. Vzhľadom na časový
kontext a načrtnuté zhoršenie vzťahov medzi žalobcom a žalovanou mal za to, že ak by nejaká dohoda

o zmluvnom úroku existovala, mala byť uvedená v tomto dodatku.

14. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 23.7.2018 mal za to, že výsluchom svedkyne bola
preukázaná skutočnosť, že medzi stranami sporu bol vo vzťahu k poskytnutým pôžičkám dohodnutý
zmluvný úrok. Predložil súdu výpis z účtu žalovanej za obdobie od 20.10.2011 do 25.11.2013, v ktorom

boli vyznačené jednotlivé platby od žalobcu a uviedol, že tieto platby sa až na tri zhodujú s platbami
uvedenými v žalobnom návrhu, pričom žalobca zrejme opomenul vo svojej žalobe započítať tri platby vo
výškedvakrát650,-ajedenkrát2100,-eur.Podľaprávnehozástupcužalovanejzuvedenéhovyplýva,že
žalobca mesačne splácal úrok z poskytnutých pôžičiek, a to vo výške 1% z dlžnej sumy. Na pojednávaní
predložil súdu aj čestné prehlásenie D. E. zo dňa 21.6.2018 a zároveň uviedol, že uvedené čestné

prehlásenie je síce zo dňa 21.6.2018, avšak žalovanej bol doručený až po pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 29.6.2018. Tiež žalovaná dodala, že požiadala pani E. o vyhotovenie daného čestného prehlásenia.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne a oboznámením listinných
dôkazov - zmluvy o pôžičke zo dňa 16.11.2010 (Zmluva o pôžičke č. 1), zmluvy o pôžičke zo dňa

6.3.2012 (Zmluva o pôžičke č. 2), potvrdenia z banky o vklade hotovosti na účet žalovanej a výpisov z
účtu v banke na č. listu v spise 8 až 33, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 22.1.2014
spolu s doručenkou a podacím lístkom, vyjadrenia k výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
dňa 17.2.2014, zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere, výpisu z účtu žalovanej zo dňa 31.1.2014,
stanoviska banky k žiadosti o predčasnú splatnosť hypotéky, pracovnej zmluvy, potvrdenia z banky o

prevode sumy 35 000,- eur, výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 20.10.2011 do 25.11.2013, čestného
prehlásenia D. E. zo dňa 21.6.2018, dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.3.2012 a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

16. Zo Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 16.11.2010 uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom

ako dlžníkom (Zmluva o pôžičke č. 1) súd zistil, že sa žalovaná zaviazala požičať žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 35 000,- eur a žalobca sa zaviazal peniaze vrátiť v celosti alebo po častiach najneskôr do
20.6.2012. Žalovaná sa zaviazala previesť uvedenú sumu na účet žalobcu v lehote do 19.12.2010. Na
listinnom vyhotovení tejto zmluvy sa nachádza aj rukou písané potvrdenie, podľa ktorého bola pôžička
vyplatená dňom 9.5.2013, doplatok 23 000,- eur bol vložený na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Uvedené

potvrdenie bolo podpísané troma osobami.

Podľa Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 6.3.2012 uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom (Zmluva o pôžičke č. 2) súd zistil, že sa žalovaná zaviazala požičať žalobcovi peňažnúsumu vo výške 30 000,- eur a žalobca sa zaviazal peniaze vrátiť v celosti najneskôr do 10.11.2012.
Podľa uvedenej zmluvy žalovaná dňa 9.11.2011 previedla žalobcovi peniaze v požadovanej výške na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Podľa dodatku č. 1 zo dňa 10.11.2012 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.3.2012 sa žalovaná ako veriteľ a
žalobca ako dlžník dohodli na zmene splatnosti pôžičky č. 2 tak, že sa žalobca zaviazal vrátiť pôžičku vo
výške 30 000,- eur v celosti alebo po častiach na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX najneskôr do 20.11.2013.
Na predmetnom listinnom dôkaze sa nachádzal podpis žalobcu, žalovanej a tretej osoby - svedka.

Z jednotlivých dokladov žalobcu o vklade hotovosti a výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (K. B. -
D.) nachádzajúcich sa na č. listu v spise 8-33 vyplývajú jednotlivé čiastkové platby žalobcu na účet
žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX T. Č.. XXXXXXXXX/XXXX tak, ako sú uvedené v žalobe a v bode
1 tohto rozsudku.

Výzvou zo dňa 22.1.2014 žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3
360,- eur do 3 dní od doručenia výzvy. Podľa uvedenej výzvy žalobca splnil svoj dlh zo zmluvy o pôžičke
č.1dňa9.5.2013,kedyuhradilposlednúsplátkuazozmluvyopôžičkeč.2,ktorábolauzavretáústnedňa
9.11.2011 a písomne potvrdená dňa 6.3.2012, uhradil poslednú splátku dňa 22.11.2013. Z doručenky k
uvedenej výzve vyplýva, že žalovaná predmetnú výzvu prevzala dňa 31.1.2014.

Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 17.2.2014 k výzve žalobcu súd zistil, že žalovaná žiadala žalobcu o
zaslanie rozpisu splátok, na základe ktorého bola určená výška bezdôvodného obohatenia, keďže
evidencia splátok pôžičiek, ktorú si viedla žalovaná, nezodpovedala nároku žalobcu. Podľa žalovanej
totiž ku dňu 17.2.2014 zostala neuhradená časť pôžičky č. 2 vo výške 8 000,- eur.

Podľa Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom
k nehnuteľnosti zo dňa 3.11.2011 uzatvorenej medzi Tatra bankou, a.s. a žalovanou bol žalovanej
poskytnutý bezúčelový úver vo výške 36 500,- eur s úrokovou sadzbou 5,25% ročne, s výškou splátky
323,32 eur mesačne a s počtom splátok 156.

Podľa výpisu z účtu žalovanej zo dňa 31.1.2014 bola žalovanej dňa 7.11.2011 pripísaná na účet suma
36 500,- eur titulom úveru a dňa 9.11.2011 žalovaná previedla na účet žalobcu sumu 3 000,- eur a sumu
27 000,- eur. Okrem uvedeného podľa tohto výpisu žalobca dňa 20.10.2011 uhradil na účet žalovanej
sumu 350,- eur.

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.11.2010 medzi zamestnávateľom EUROMEX, s.r.o., so sídlom
Q. XXXX/X, Bratislava a žalovanou ako zamestnancom súd zistil, že pracovný pomer vznikol dňom
19.11.2010 a žalovaná bola zaradená na pozíciu asistent s mesačnou mzdou vo výške 307,70 eur brutto.

Z príkazu na úhradu (Slovenská Q., T..Q..) zo dňa 18.11.2010 bolo zistené, že príkazca - žalovaná dala
príkaz na úhradu sumy 35 000,- eur na účet príjemcu - žalobcu. Na uvedenom listinnom dôkaze sa
nachádzajú perom písané výpočty, podľa ktorých odvody predstavujú sumu 108,31 eur a čistá mzda
sumu 266,40 eur, spolu je to suma 374,71 eur.

Z čestného prehlásenia D. E. zo dňa 21.6.2018 predloženého na pojednávaní dňa 23.7.2018 vyplýva,
že D. E. dňa 9.5.2013 pripojila svoj podpis na Zmluvu o pôžičke č. 1, a to z dôvodu, že bola svedkom
dohody žalobcu a žalovanej o vyporiadaní nárokov z uvedenej zmluvy, keď sa účastníci zmluvy dohodli,
že vyplatením sumy 23 000,- eur bola táto pôžička splatená v celom rozsahu, a to vrátane úrokov. Táto
skutočnosť bola zaznamenaná na predmetnej zmluve rukou písaným textom.

Z výpisu z účtu žalovanej zo dňa 31.1.2014 za obdobie od 13.10.2011 do 25.11.2013, konkrétne zo str.
6 tohto výpisu, na ktorý právny zástupca žalovanej poukázal na pojednávaní dňa 23.7.2018, súd zistil,
že dňa 25.7.2012 a dňa 24.8.2012 bol uskutočnený vklad na účet žalovanej vo výške 2x 650,- eur (1
300,- eur), pri uvedených dátumoch je poznámka "VKLAD BÚ" a kódy 1502CD a 1190ZS.

17. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") zmluvou o
pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť
po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 219 ods. 2 CSP rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie

na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

18. Súd pojednávanie vo veci samej nariadené na deň 23.7.2018 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku

na deň 20.8.2018.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
existoval záväzkovoprávny vzťah titulom dvoch zmlúv o pôžičke. Ako vyplýva z listinného dôkazu - z
príkazu na úhradu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), žalovaná ako veriteľ dňa 18.11.2010 poskytla žalobcovi

ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 35 000,- eur. Žalovaná ako veriteľ následne dňa 9.11.2011
previedla na účet žalobcu ako dlžníka ďalšie finančné prostriedky, a to vo výške 30 000,- eur, pričom
uvedené bolo preukázané aj výpisom z účtu žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že reálne došlo k
odovzdaniu predmetu pôžičiek, pričom vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Hoci
žalovaná namietala antidatovanie oboch písomných zmlúv o pôžičke, žalobca potvrdil, že obe zmluvy

boli ústne dohodnuté a následne písomne potvrdené. Keďže existencia finančnej pôžičky vo výške 35
000,- eur a následne vo výške 30 000,- eur nebola stranami sporu popretá, súd sa v ďalšom zaoberal už
len procesnou obranou žalovanej, a to, či bol v zmluvách o pôžičke dohodnutý úrok, ak áno, za akých
podmienok, tiež bolo potrebné vyriešiť, či sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu z dôvodu
plnenia bez právneho dôvodu a ak áno, v akej výške bolo bezdôvodné obohatenie.

20. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdené dohodnuté úroky, súd poznamenáva, že zo strany žalobcu neboli
úroky v priebehu konania nikdy spomenuté. Žalovaná použila tento prostriedok procesnej obrany až na
pojednávaní dňa 16.2.2018, kedy uviedla, že medzi stranami sporu bol dohodnutý mesačný úrok vovýške 1% z istiny. Za týmto účelom súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, žalobcu a výsluchom
svedkyne - dcéry žalovanej. Žalovaná síce navrhla vykonať dokazovanie aj výsluchom pani Vierky,
ktorú bližšie nevedela identifikovať a o ktorej tvrdila, že bola zamestnancom žalobcu, súd však uvedený

dôkaz nevykonal, keďže žalovaná navrhla vypočuť bližšie neoznačenú osobu. Žalovaná ďalej v priebehu
konania navrhla vypočuť aj svedka - K. Č.Č., a to ohľadom okolností uzavretia zmlúv o pôžičke, tiež
o dohodnutých úrokoch, avšak z dôvodu, že žalovaná uvedeného svedka nevedela zabezpečiť na
pojednávanie nariadené na deň 29.6.2018, keďže sa ten podľa jej uvedenia nachádzal v zahraničí
a následne žalovaná pred vyhlásením dokazovania za skončené nemala ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania, súd sa týmto návrhom žalovanej nezaoberal. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle
ustanovenia § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní. Pokiaľ by takto nebolo možné postupovať, strana požiada súd o predvolanie svedka.
Keďže k takémuto postupu nedošlo, súd sa s návrhom na výsluch uvedeného svedka nezaoberal.

21. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - po prvé ide

o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, strana musí svoje tvrdenia aj
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP
v spojení s § 185 CSP (§ 120 ods. 1 veta prvá OSP), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán

sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu
sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov

súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je
preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

22. Z jednotlivých vyjadrení žalovanej, z jej výpovede, taktiež z výpovede svedkyne, ale ani z
predložených listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že medzi stranami sporu boli v súvislosti
so zmluvami o pôžičke dohodnuté úroky, pričom súd nemal za preukázané, že by úroky boli dohodnuté
priamo v zmluvách o pôžičke alebo v samostatnej dohode. Žalovaná tvrdila, že pôžičku poskytla

žalobcovi na naliehanie svojej dcéry a žalobcu, pričom sám žalobca jej ponúkol úrok z pôžičky vo výške
1% mesačne, do písomných zmlúv však úrok nechcel uviesť. Najprv uvádzala, že úrok bol vo výške 1%
mesačne, následne tvrdila, že bol vo výške 10% ročne a neskôr od žalobcu žiadala úrok vo výške 12%
ročne. Tiež uviedla, že žiadala od žalobcu zvýšenie úroku o pol percenta, žalobca však s uvedeným
nesúhlasil. Na preukázanie svojich tvrdení poukázala aj na jednotlivé splátky, ktoré jej žalobca splácal,

pričom mala za to, že splátky vo výške 300,- eur, 350,- eur a 650,- eur predstavujú úroky z pôžičky,
ktoré podľa dohody mal žalobca splácať dovtedy, kým nevráti požičané peniaze. Taktiež mala za to, že
rukou písané potvrdenie nachádzajúce sa na Zmluve o pôžičke č. 1 potvrdzuje, že až sumou vo výške
23 000,- eur bola v celom rozsahu splatená pôžička č. 1 a uvedená suma prestavuje doplatenie istiny
a súčasne doplatenie úroku. Žalovaná však počas jej výsluchu nevedela potvrdiť, či jej žalobca uhradil

spolu sumu vo výške 68 360,- eur. Súdu z uvedeného nevyplýva existencia dohody o úrokoch medzi
stranami sporu, najmä vzhľadom na rozporné tvrdenia žalovanej jednak ohľadom výšky údajného úroku,
jednak ohľadom toho, že žalovaná nemala vedomosť o celkovej výške poskytnutej sumy žalobcom,
napriek tomu však tvrdila, že žalobcovi zostal dlh vo výške 8 000,- eur. Čo sa týka výpovede svedkyne -
dcéry žalovanej, súd zistil, že svedkyňa v čase poskytnutia prvej pôžičky žila so žalobcom v partnerskom

vzťahu. Uviedla, že pri oboch pôžičkách bolo všetko dopredu dohodnuté, boli dohodnuté aj mesačné
úroky, pričom sa uvedené dalo zistiť aj podľa výšky splátok za prvé roky, výšky splátok v čase dvoch
pôžičiekatiežvčase,keďbolaprvápôžičkasplatená.Svedkyňapočasvýsluchuuviedla,žesinepamätá
výšku úrokov, vedela len, že boli dohodnuté. Nepamätala sa, či bola osobne prítomná pri dohadovaní
sa o úrokoch z pôžičky č. 1 a 2, uviedla, že dohodu o výške úroku riešili žalobca a žalovaná, neskôr

však tvrdila, že bola pri dohadovaní sa o úroku. Podľa svedkyne výšku úrokov navrhol žalobca a tá
bola vždy rovnaká. Z výpovede svedkyne taktiež súd nemal za preukázanú dohodu o úrokoch, najmä
keď svedkyňa nejasne tvrdila okolnosti ohľadom dohody o úrokoch medzi stranami. Pokiaľ ide o listinné
dôkazy, z ktorých podľa žalovanej malo vyplynúť, že existovala dohoda o úrokoch z pôžičiek, súd uvádzanasledovné. Z potvrdenia nachádzajúceho sa na Zmluve o pôžičke č. 1 vyplýva, že pôžička č. 1 bola
splatená dňa 9.5.2013 a doplatok vo výške 23 000,- eur bol vložený na účet v banke. Z uvedeného súdu
nevyplýva dohoda o prípadných úrokoch, taktiež ani výška prípadného úroku. Z výpisu z účtu v banke

žalovanej za obdobie od 13.10.2011 do 25.11.2013, konkrétne zo str. 6 tohto výpisu, na ktorý právny
zástupca žalovanej poukázal na pojednávaní dňa 23.7.2018, taktiež súdu nevyplýva, že vklad na účet
žalovanej dňa 25.7.2012 a dňa 24.8.2012 vo výške 2x 650,- eur (1 300,- eur) predstavoval vklad zo
strany žalobcu, a to najmä z dôvodu, že nie je identifikovaný tento vklad, resp. z výpisu nevyplýva, že
vklad uskutočnil práve žalobca, najmä keď sa na uvedenej strane výpisu z účtu nachádzajú aj ďalšie

vklady v iných sumách, pri ktorých taktiež nie je možné zistiť pôvodcu vkladu. Čo sa týka jednotlivých
splátok zo strany žalobcu, ktoré sú uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia a ktoré vyplývajú z listinných
dôkazov predložených žalobcom - z výpisu z účtu žalobcu a z jednotlivých potvrdení o vklade na účet
v banke, súd uvádza, že z týchto dôkazov taktiež nevyplýva, že čo i len jedna splátka predstavovala
úrok z pôžičky, najmä keď medzi stranami sporu nebola vopred dohodnutá výška splátok, a to jednak s
poukazom na vyjadrenie žalovanej, podľa ktorého žalovaná chcela, aby jej žalobca splácal vyššiu sumu,

keďže ním poskytnuté peniaze jej nestačili na pokrytie jej hypotekárneho úveru, jednak na predložené
zmluvy o pôžičke spolu s dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke č. 1, z ktorých vyplýva, že žalobca bol
povinný vrátiť pôžičku v celosti alebo v častiach. Nakoniec ani z čestného prehlásenia D. E. nevyplýva
existencia dohody o úrokoch medzi stranami sporu vo vzťahu k pôžičke č. 1 a k pôžičke č. 2, najmä
pokiaľideovýškuprípadnýchúrokov.Vzhľadomnavyššieuvedenémalsúdzato,žežalovanáneuniesla

dôkazné bremeno ohľadom úrokov z pôžičiek, keď súd nepovažoval za preukázanú existenciu dohody
o úrokoch z pôžičiek, ani výšku prípadných úrokov, či ich splatnosť.

23. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom) a k jej uzavretiu zákon vyžaduje aj

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V predmetnom spore bolo na žalobcovi, aby
preukázal, že mu žalovaná poskytla titulom dvoch zmlúv o pôžičke sumu vo výške spolu 65 000,- eur a
následne, že žalovanej vrátil vyššiu sumu, ako vyplývalo zo zmlúv o pôžičke.

24. Súd mal za to, že existencia právneho vzťahu z dvoch pôžičiek nebola medzi stranami sporná.
A keďže súd vyhodnotil procesnú obranu žalovanej za nepreukázanú, resp. bezúspešnú, vzhľadom
na vykonané dokazovanie súd považoval záväzok žalobcu z oboch pôžičiek za splnený. Preto plnenie
poskytnuté žalobcom žalovanej nad rámec sumy 65 000,- eur predstavujúcej pôžičku, súd považoval
za bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu, ktoré bolo poskytnuté žalovanej nad

rámec dvoch zmlúv o pôžičke.

25. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie

obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval
právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne
účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným

obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale
aj vtedy, ak dodatočne odpadol.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd mal preukázané, že žalovaná poskytla žalobcovi sumu 65
000,- eur a žalobca jej vrátil sumu 68 360,- eur, t.j. vrátil o 3 360,- eur viac, ako bol povinný, považoval
nárok žalobcu za bezdôvodné obohatenie a žalobu za dôvodnú, preto žalovanú zaviazal na povinnosť
vrátiť žalobcovi sumu 3 360,- eur.27. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 360,- eur od 4.2.2014 do zaplatenia.

Výšku úrokov z omeškania súd určil v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. z dôvodu, že k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu bola výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky a predstavovala sumu 5,25% ročne. Deň omeškania bol deň 4.2.2014,
t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na zaplatenie podľa výzvy žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia zo dňa 22.1.2014.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech
žalobcu bol 100%. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.