Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, August 5, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200571.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu C.. I. Y.,

bytom V. T. č. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, so sídlom v Poprade, ul. 1. mája
221/19, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému
inšpektorátu, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. júna
2019 Č.p. : T. - PO - T - XX/XXXX - P v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni zo dňa 24. apríla 2019 Č. p. : M. - SL - M -
XX - XXX/XXXX, na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Starej Ľubovni zo dňa 24.04.2019 Č.p. : M. - SL - M - XX -XXX/XXXX ( ďalej

len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol v
zmysle § 70 ods. 7 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ..zákon o cestnej premávke“), že vodičský preukaz č.

N 4414549 vydaný na skupiny „AM, Al. A2. A. BI. B. Cl, C. BE, C1E, CE, T" OR PZ v Kežmarku, ktorého
držiteľom je C.. I. Y. bol zadržaný dňa 20.4.2019 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke,
pretože možno uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla.

3. OD1 v Starej Ľubovni, ako orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu
podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke rovnako preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského

preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností
rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi
vrátený.4. ODI v Starej Ľubovni odôvodnil toto rozhodnutie tým, že C.. I. Y. dňa 20.04.2019 v čase okolo 12.10
hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Renault Midlum, TsEČ: KK-XXXBF, v smere na obec Lesnica
od Veľkého Lipníka, kde v prudkej pravotočivej zákrute predchádzal pred ním jazdiaceho cyklistu G.,

kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu pravou
stranou vozidla a následnému pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva
pomocou mobilného telefónu záchranku, tak z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosť účastníka
dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody boli následne podrobení dychovým skúškam s
negatívnym výsledkom.

5. Uvedeným konaním je C.. I. Y. dôvodne podozrivý z porušenia § 15 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a),
b), d), e) zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c), u) citovaného
zákona a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. b), g), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o priestupkoch“).

6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie s tým, že žalovaný
odvolacie námietky v rozhodnutí konkretizoval.

7. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v

celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Dospel k záveru, že rozhodnutie
bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom a doterajší stav šetrenia skutku,
zo spáchania ktorého je podozrivý C.. I. Y. takýto postup odôvodňuje. Pri rozhodovaní o odvolaní
vychádzal z predloženého spisového materiálu - potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu č. S zo
dňa 20.04.2019, záznamu dopravnej nehody zo dňa 20.04.2019 zápisnice o obhliadke miesta dopravnej

nehody zo dňa 20.04.2019 náčrtu, plánika a fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, zápisov
o dychových skúškach vodičov zo dňa 20.04.2019 lekárskych potvrdení I. G. zo dňa 20.04.2019 a
29.04.2019, záznamu o podaní vysvetlenia I. G. zo dňa 23.04.2019. záznamu o podaní vysvetlenia
I. Y. zo dňa 20.04.2019 záznamu o podaní vysvetlenia W.. P. T. zo dňa 20.04.2019, správy o
výsledku objasňovania priestupku zo dňa 3.5.2019, rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa

24.04.2019, odvolania voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 6.5.2019, stanoviska k podanému odvolaniu
a ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu.

8. V zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský
preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového

vozidla. V zmysle ustanovenia § 70 ods. 4 citovaného zákona policajt bezodkladne vydá o zadržaní
vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského
preukazu zašle vodičský preukaz orgánu policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský
preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou
jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, povolenie platí len na území

Slovenskej republiky. V zmysle ods. 6 citovaného ustanovenia orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so
zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania
vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania
nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. V zmysle ods. 7
citovanéhoustanoveniaorgánPolicajnéhozborubezďalšiehokonaniavydádo15dníododňazadržania

vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu.

9. Po zhodnotení zhromaždených dôkazov odvolací správny orgán dospel k záveru, že zadržanie
vodičského preukazu C.. I. Y. bolo v súlade s oprávnením policajta zadržať mu vodičský preukaz podľa
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, nakoľko menovaný bol a je dôvodne

podozrivý, že ako vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu, kde z dôvodu nezachovania si bezpečného
bočného odstupu od cyklistu došlo k ich kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu a k ľahkej
ujme na zdraví cyklistu, pričom za uvedený skutok možno uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu
v zákaze vedenia motorového vozidla.

10. Zo spisového materiálu týkajúceho sa danej veci - najmä záznamu dopravnej nehody, zápisnice
o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplýva že k
dopravnej nehode došlo v čase cca o 12.10 hod. na ceste č. III. triedy č. 3148. v km 2.45, v katastri obce
Lesnica. okr. Stará Ľubovňa, v prvej ostrej pravotočivej zákrute v klesaní. Povrch vozovky bol suchý,avšak znečistený - prach, štrk, opadané lístie, komunikácia bola bez závad. K dopravnej nehode došlo
cez deň, viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové pomery však boli
zlé, vplyvom profilu komunikácie - zákruta.

11. K samotnej dopravnej nehode malo dôjsť tak, že vodič Y. viedol nákladné motorové vozidlo zn.
Renault Midlum. ev.č.: KK-XXXBF (ďalej len ..Renault“), v smere na obec Lesnica od Veľkého Lipníka,
kdevprudkejpravotočivejzákruteobiehalprednímjazdiacehocyklistuG.,kdezdôvodunezachovaniasi
dostatočného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu s pravou stranou vozidla a následnému

pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva pomocou mobilného telefónu
záchranku, z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosti uvedené v § 66 zákona o cestnej premávke.
Obaja účastníci boli podrobení dychovým skúškam s negatívnymi výsledkami. Vodičovi I. Y. bol zároveň
zadržaný jeho vodičský preukaz, o čom bolo vydané príslušné potvrdenie.

12. K veci podali vysvetlenie ako vodič vozidla zn. Renault - I. Y., tak aj cyklista - I. G.. Vodič vozidla

zn. Renault - I. Y. k veci dňa 20.4.2019 uviedol, že v uvedený deň v čase okolo obeda išiel na svojom
vozidle zn. Renult z obce Veľký Lipník v smere do Lesnice. kde v rovnej časti cesty (v klesaní) začal
obiehať cyklistu a pribrzdil si pred zákrutou, kde v zákrute už bol takmer zaradený pred cyklistu a vtedy
mu náhle v zákrute vybehlo do jeho jazdného pruhu čierne vozidlo Audi Combi (ev. číslo a typ uviesť
nevedel) a preto sa musel náhle zaradiť ku pravému okraju vozovky, kde v tom čase musel aj prudko

zabrzdiť. S vozidlom Audi ku kontaktu nedošlo. Vtedy si v pravom spätnom zrkadle všimol, že cyklista
padá s bicyklom na pravú krajnicu. Cyklista bol vtedy niekde v zadnej časti vozidla na pravej strane.
On v tom čase viedol vozidlo približne 30 až 40 km/hod. Následne na mieste zastavil, kde sa išiel k
cyklistovi opýtať, či sa mu niečo nestalo. V tom čase bol cyklista už na druhej starne cesta a telefonoval
so záchrannou službou. Opýtal sa ho, či mu netreba nejako pomôcť, pričom povedal, že si už zavolal

sanitku. Potom sa ho opýtal, či nemohol pred zákrutou ubrzdiť, kde ju povedal, že nie lebo na krajnici sú
kmienky a to by neubrzdil. Opätovne sa ho opýtal, ako mu môže pomôcť, keďže videl, že má poškriabané
pravé koleno a pravú ruku. kde on povedal, že si už zavolal sanitku. Na základe toho z miesta odišiel. V
čase jeho pádu a ani následne si neuvedomoval, že je účastníkom dopravnej nehody, lebo to nevedel
posúdiť z miesta vodiča. Nevedel uviesť, či došlo ku kontaktu jeho vozidla s cyklistom. Potom naložil v

prístave plte a približne 40 minút išiel s naloženými plťami okolo miesta dopravnej nehody a preto tam
dobrovoľne zastavil, kde policajtovi uviedol, že bol účastníkom toho incidentu.

13. K veci podal vysvetlenie aj cyklista - I. G., ktorý uviedol, že dňa 20.04.2019 v čase okolo obeda
išiel na svojom bicykli od obce veľký Lipník na Lesnicu, kde v prvej zákrute v klesaní ho začalo obiehať

nákladné auto červenej farby (auto, ktoré vozí plte). Vozidlo sa dostalo na jeho úroveň kabínou, a v tom
čase vyšlo zo spodu (z protismeru) čierne vozidlo a vtedy ho vodič nákladného vozidla vytlačil mimo
cestu, kde došlo ku kontaktu s vozidlom, a to ľavým lakťom s kabínou. V čase, kedy vyšlo auto zo spodu
(z protismeru) tak vodič nákladného vozidla výrazne pribrzdil a preto išli približne rovnakou rýchlosťou,
ale tým, že začal s vozidlom uhýbať na pravú krajnicu, tak ho vytlačil mimo vozovku. Následne spadol,

a nakoľko mal zranenú pravú nohu. tak si z miesta začal okamžite volať sanitku. Potom asi po dvoch
minútach prišiel na miesto nejaký chlap a pýtal sa ho, že čo mu je, kde uviedol, že má zranenú nohu
a že si volal záchranku. Ešte sa ho opýtal, že prečo nezastavil, kde mu odpovedal, že „či je normálny
a či vie, že ho mohol zabiť“. Potom z miesta odišiel. On v čase pádu išiel rýchlosťou približne 20 km/
hod. Po príchode záchranky a jeho prevoze do nemocnice mu bol zistený natiahnutý vnútorný väz na

pravom kolene, udreté podkolenie a pohmoždenie v oblasti pravej nohy. kde sa bude liečiť do 7 dní.
Škoda na bicykli mu nevznikla žiadna.

14. KDI v Prešove ďalej uvádza, že zo spisového materiálu vyplývajú aj zadokumentované stopy vo
fotodokumentácii - foto č. 25 až 33, kde výška kontaktu s vozidlom na kabíne aj lakťa cyklistu (tak

ako to uvádza cyklista vo svojej výpovedi) sú zadokumentované v priloženej mierke, pričom tieto
svedčia o kontakte vozidla s cyklistom v oblasti lakťa. Zároveň sú zadokumentované aj šírkové pomery
komunikácie, resp. jazdných pruhov (3,4 m pre smer jazdy, kde došlo k nehode), šírka vozidla (2,55
m, bez prečnievajúcich predných zrkadiel), kde je zároveň potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že na
krajnici sa nachádzal posypový štrk - cca 0.5 m (potvrdzujú obaja účastníci dopravnej nehody) a šírku

bicykla a osoby cyklistu.15. Z výroku napadnutého rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je zrejmé, že vodičský preukaz
bol účastníkovi konania zadržaný podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a to z dôvodu,
že možno uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorových vozidiel.

16. Odvolací správny orgán uvádza, že z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu sa vydáva v prípade, ak za spáchaný skutok možno uložiť trest alebo sankciu
zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Ak príslušný orgán uloží tento zákaz,
potom v zmysle § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch sa do času zákazu činnosti započíta čas, po ktorý

páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy nesmel už túto činnosť vykonávať. Z uvedeného je
zrejmé, že zákon o priestupkoch pripúšťa možnosť využiť uvedené opatrenie, resp. postup za zákonom
splnenýchpodmienoktak,akotomuboloajvuvedenomkonkrétnomprípade.Zároveňvzmysle§70ods.
6 zákona o cestnej premávke všetky orgány, ktoré konajú vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského
preukazu,súpovinnévkaždomštádiukonaniaskúmať,čidôvodyzadržaniavodičskéhopreukazutrvajú.
Ak dôvody zadržania pominú, musí sa vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátiť.

17. KDI v Prešove ďalej uvádza, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
zadržanie vodičského preukazu v uvedenom konkrétom prípade bolo zákonné, nakoľko účastník
konania bol v čase zadržania vodičského preukazu na mieste samom, resp. v čase rozhodovania o
zadržaní vodičského preukazu a v neposlednom rade aj v čase rozhodovania o odvolaní dôvodne

podozrivým z porušenia minimálne ustanovenia § 15 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e) zákona
o cestnej premávke, s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c), u) citovaného zákona a tým
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g),
k) zákona o priestupkoch, kde za uvedený skutok je možné v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a)
citovaného zákona uložiť okrem iného aj sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá od jedného do

piatich rokov. resp. podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c) citovaného zákona sankciu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá do troch rokov. KDI v Prešove sa zároveň zaoberal výlučne skutočnosťami
majúcimi súvis s dôvodmi zadržania vodičského preukazu, kde ostatné skutočnosti, vrátane návrhov na
vykonanie ďalšieho dokazovania budú predmetom ďalšieho konania vo veci samej.

18. KDI v Prešove ďalej uvádza, že ani skutočnosť, že C.. I. Y. odmietol podpísať záznam o dopravnej
nehode, resp. potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu (čo je jeho právom), resp. skutočnosť, že
nesúhlasí že ku skutku došlo tak, ako bolo uvedené v zázname o dopravnej nehode nie sú prekážkou
v možnosti policajta postupovať podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, t.j.
zadržať mu jeho vodičský preukaz.

19. KDI v Prešove ďalej poukazuje, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase,
resp.štádiukonania,keďosobajedôvodnepodozrivouzospáchaniaurčitéhopriestupku,príp.trestného
činu, resp. z porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku porušenia ktorých je
možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (§

70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke). V uvedenom prípade sa tak nerozhoduje o samotnom
skutku ako takom, pričom na splnenie podmienok na zadržanie vodičského preukazu je postačujúci
predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia
motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je osoba podozrivá tak, ako tomu bolo aj v uvedenom
konkrétnom prípade. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že skutkový stav samotnej veci v uvedenom

štádiu konania ešte nie je a v konečnom dôsledku ani nemôže byť úplne, spoľahlivo a bez akýchkoľvek
pochybností zistený a preto v daných prípadoch ani nie je možná doslovná aplikácia ustanovenia § 46
zákona o správnom konaní (najmä v časti týkajúcej sa skutočnosti, že rozhodnutie musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci), ako ani ustanovenia § 47 ods. 3 citovaného zákona (najmä v časti
týkajúcej sa povinnosti správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu ... atď.). aj keď sa inak na predmetné konanie, t.j.
rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu zákon o správnom konaní vzťahuje. Na možnosť postupu
orgánu PZ v zmysle zákonných ustanovení zákona o cestnej premávke súvisiacich so samotným
zadržanímvodičskéhopreukazuanáslednýmvydanímrozhodnutiaojehozadržanívšaktátoskutočnosť
nemá žiaden vplyv. Ako bolo uvedené aj v prevyšujúcej časti tohto rozhodnutia v uvedenom prípade C..

I. Y. bol a naďalej je minimálne dôvodne podozrivý z porušenia ustanovenia § § 15 ods. 3. § 66 ods. 2
písm. a), b), d), e) zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c), u)
citovaného zákona, a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
§ 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona o priestupkoch.20. Vo vzťahu k odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu odvolací správny orgán uvádza, že
jediným dôvodom na zadržanie vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej

premávkejeskutočnosť,žemožnojehodržiteľovizaskutok,zktoréhospáchaniajedôvodnepodozrivým
uložiť trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V uvedenom prípade o
tom svedčí ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, podľa ktorého okrem iného aj za
priestupok podľa ods. 1 písm. b) sa uloží zákaz činnosti od jedného do piatich rokov, resp. aj ustanovenie
§ 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch, podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods. 1

písm. g) možno uložiť zákaz činnosti do troch rokov. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia
nie je rozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, resp. ani pri posudzovaní odôvodnenosti zadržania
vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. napr. dĺžka vodičskej
praxe,množstvospáchanýchpriestupkov,potrebavodičskéhopreukazuprevýkonpovolania,alebojeho
potreba z iného dôvodu, osoba, resp. osobné pomery účastníka konania, resp. z iných dôvodov (pričom
okrajovo poukazuje, že všetky uvedené skutočnosti budú zohľadnené následne pri ukladaní sankcie za

spáchaný skutok oprávneným orgánom). Ak by tomu tak bolo, potom ustanovenie § 70 ods. 4 zákona
o cestnej premávke by stratilo význam a bolo by nepoužiteľné, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je
policajt oprávnený po zadržaní vodičského preukazu jeho držiteľovi povoliť jazdu, najviac však na 15 dní.
Aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že dôvodnosť zadržania vodičského preukazu možno posudzovať
len možnosťou uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti.

21. KDI v Prešove ďalej poukazuje, že orgán PZ, ktorý v súlade s ustanovením § 70 ods. 7 zákona o
cestnej premávke s odkazom na ods. 4 citovaného ustanovenia (teda orgán PZ príslušný podľa miesta,
kde bol zadržaný vodičský preukaz), zároveň v čase vydávania rozhodnutia o zadržaní vodičského
preukazu nemusí mať k dispozícii kompletný spisový materiál, nakoľko v tomto čase v mnohých

prípadoch ešte nie je ukončené samotné objasňovanie priestupku (lehota na skončenie objasňovania
priestupku je v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch spravidla do jedného mesiaca
odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupok o priestupku dozvedel
a lehota na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je v zmysle § 70 ods. 7 zákona o
cestnej premávke do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu), príp. nemusí byť ani začaté, a už

vôbec nie ukončené prípadné správne, resp. trestné konanie. KDI v Prešove v súvislosti s uvedeným,
rovnako poukazuje, že v zmysle ustanovenia § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke orgán PZ vydá
rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu do 15 dní odo dňu zadržaniu vodičského preukazu, a to
bez ďalšieho konania. Na možnosť postupu orgánu PZ v zmysle zákonných ustanovení zákona o cestnej
premávke súvisiacich so samotným zadržaním vodičského preukazu a následným vydaním rozhodnutia

o jeho zadržaní ani tieto skutočnosti nemajú žiaden vplyv. Zadržaním vodičského preukazu sa zároveň z
jazykovo - gramatického, ako aj logického výkladu rozumie už samotné zadržanie vodičského preukazu
policajtom na mieste, až do jeho následného vrátenia, resp. pominutia dôvodov pre ktoré bol zadržaný.
Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu tak už len následne formálne deklaruje skutočnosť, ktorá
nastala v minulosti.

22. KDI v Prešove rovnako uvádza, že každé zadržanie vodičského preukazu spôsobuje zásah či už do
pracovných, resp. osobných pomerov konkrétnej osoby, avšak uvedená skutočnosť nie je prekážkou v
možnostivyužitiauvedenéhoinštitútu,pričomvzmyslezákonaocestnejpremávkedôvodnosťzadržania
vodičského preukazu spočíva „iba“ v možnosti uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti. KDI v

Prešove pritom opakovane zdôrazňuje, že z dikcie ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke
jednoznačne vyplýva oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz okrem iného aj vtedy ak možno
uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla - písm. a)
citovaného ustanovenia. Využitie konkrétneho oprávnenia policajta (zadržania vodičského preukazu),
na ktoré je zákonom o cestnej premávke zmocnený je možné posudzovať výlučne cez splnenie

podmienok, ktoré striktne vymedzuje zákon a ktoré sú potrebné pre aplikáciu daného oprávnenia. V
tomto konkrétnom prípade možno uviesť, že oprávneniu policajta zadržať vodičský preukaz účastníka
konania predchádzalo dôvodné podozrenie, že tento ako vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri
ktorej inému ublížil na zdraví a z ktorej miesta odišiel bez splnenia si povinností účastníka dopravnej
nehody,začomožnouložiťsankciu,resp.trestzákazučinnostispočívajúcivzákazevedeniamotorových

vozidiel, t.j. bol splnený zákonný predpoklad využitia oprávnenia policajta na zadržanie vodičského
preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke.23. Keďže v tomto štádiu konania dôvody zadržania vodičského preukazu v zmysle ustanovenia § 70
ods. 6 zákona o cestnej premávke trvajú (naďalej je možné za skutok, zo spáchania ktorého je podozrivý
C.. I. Y. uložiť trest. resp. sankciu zákazu činnosti), odvolací správny orgán preto odvolanie menovaného

zamietol a rozhodnutie ODI v Starej Ľubovni o zadržaní vodičského preukazu potvrdil.

24. Odvolací správny orgán rovnako zastáva názor, že týmto rozhodnutím neboli poškodené práva a
oprávnené záujmy C.. I. Y., ktoré mu zaručujú ustanovenia zákona o cestnej premávke, resp. zákona
o správnom konaní. Všetky svoje práva a skutočnosti uvádzané na svoju obhajobu si menovaný môže

uplatniť v priebehu ďalšieho konania smerujúceho k meritórnemu rozhodnutiu v danej veci.

II.

25. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe v časti I. žalobca opísal
skutkový stav, poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, aj žalovaného a uviedol, že
rozhodnutia správnych orgánov aj konanie, ktoré im predchádzalo sú nezákonné, týmito rozhodnutiami
bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pričom nielen rozhodnutia, ale

i samotné konanie bolo postihnuté vadami majúcimi vplyv na ich zákonnosť. V konaní pred správnymi
orgánmi boli porušené závažným spôsobom procesné postupy orgánov polície. V žalobe namietal,
že nie je ústavne konformné naplňovanie účelu zákona v takom postupe polície, ktorá preventívne
automaticky zadržuje bez zdôvodnenia vodičské oprávnenie na niekoľko mesiacov či rokov, a nikdy
počas tejto doby neskúma, hoci jej to zákon ukladá, či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky nepominuli tieto dôvody a priamo je to možné považovať protizákonný postup. Zákonodárca
upravil možnosť takého postupu v kontexte zákona o priestupkoch a trestného zákona a zákona o
správnom konaní. V priestupkovom konaní sa zákonom stanovuje lehota na prejednanie priestupku 30
dní, v zložitých prípadoch na 60 dní, kedy sa má rozhodnúť. Rovnako v trestnom konaní, v super rýchlom
konaní sa rozhodne do 96 hodín, v skrátenom vyšetrovaní toto treba ukončiť do 2 mesiacov, inak do 4

mesiacov. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax, podľa ktorej sa majú právne predpisy vykladať nie
izolovane, ale v kontexte s ostatnými súvisiacimi normami a v prospech občanov.

26. Ak zadržanie vodičského preukazu prekročí takúto primeranú dobu, stráca prevenčný charakter a
stáva sa represívnou, trestnoprávnou sankciou, ktorá vzhľadom na súdnu prax Európskeho súdu pre

ľudské práva dokonca bráni v uložení sankcie, lebo samo o sebe je už sankciou, stráca preventívnu
funkciu.

27. Inak v tejto automatickej praxi polície nie je možné vidieť naplnenie účelu zákona, nič sa predsa
pri obvyklom , nie mimoriadne vážnom porušení predpisov vzhľadom i na osobu páchateľa nestane, ak

páchateľ trest či sankciu vykoná až po jeho riadnom vyšetrení a právoplatnosti rozhodnutia o sankcii
v riadnom konaní..

28. K samotným podrobným dôvodom žaloby - napadnutému rozhodnutiu odvolacieho orgánu ako i
predchádzajúcemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu , ako i konaniu, na základe ktorého došlo k

rozhodnutiu možno vytknúť viacero porušení zákona, či jeho účelu.

29. Správny orgán nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti nesprávne
posúdil, pričom tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. , rozhodnutie oprel o domnienky.
Rovnako ignoroval zákonné ustanovenia vo veci správneho poriadku a pod. a tiež sa dopustil zákonných

vád v samotnom správnom konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
nesprávne aplikoval a vykladal právne predpisy v rozpore so zákonom. Rozhodnutie je rovnako
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto, že vôbec nie je náležíte a zákonne odôvodnené,
správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní a riadne, vôbec nezdôvodnil
prečo.

30. Ak má policajt za rovnakých podmienok danú zákonom povinnosť vždy zadržať vodičský preukaz,
bez možnosti jeho voľnej úvahy, či ľubovôle, zdôvodnenie takého rozhodnutia by skutočne nebolo
potrebným, stačilo by za splnenia tejto podmienky len poukázať na znenie zákona. Avšak tomu tak nieje, jeho rozhodnutie je totiž ponechané na jeho voľnú úvahu ba až ľubovôľu, je to iba jeho oprávnenie,
nie povinnosť, má právo výberu. Má dané na výber, či ponechá vodičovi vodičský preukaz alebo nie.
To nakoniec jasne potvrdzuje znenie zákona. Podľa znenia $ 70 ods. l písm. a) policajt je oprávnený

(nie povinný!!!) zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného
štátu, ak
a)možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,
b)má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený
zákaz viesť motorové vozidlo,

c)orgán Policajného zboru rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, preskúmaní zdravotnej
spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť alebo o preskúmaní
psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“),
d)je vodičský preukaz neplatný,
e)vodič vedie motorové vozidlo, na ktorého vedenie je jeho vodičský preukaz neplatný podľa § 100a
alebo § 106a.

31. Za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský' preukaz až
do právoplatného skončenia veci.

32. Policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci

pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru
príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu
jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť
cestnej premávky; povolenie, platí len na území Slovenskej republiky.

33. Policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm. a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku
kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia
sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený.
Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.

34. Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu
konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi
bezodkladne vrátený.

35.Aktedavydanietakéhorozhodnutiajevecúvahy(alenieľubovôle)ajeajrovnakámožnosťvodičský
preukaz a v rovnakom prípade nezadržať, rozhodnutie musí preto nevyhnutne obsahovať zdôvodnenie,
aké skutočnosti a dôvody viedli policajný orgán práve k takej možnosti, ktorú zvolil, prečo sa policajt
rozhodol práve tak, prečo vodičský preukaz neponechal vodičovi a prečo sa teda uchýlil k zadržaniu
vodičského preukazu.

36. Sám zákonodarca ponechal na správnom orgáne určitú mieru uváženia, pričom túto mieru uváženia
ohraničil zákonnými podmienkami až za splnenia ktorých je správny orgán oprávnený pristúpiť k
samotnému zadržaniu vodičského preukazu (§ 70 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 8/2009 Z. z.). V
danom prípade mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca bol podozrivý zo spáchania

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990
Zb.), za ktorý podľa § 22 ods. 2 písm. c) možno uložiť žalobcovi pokutu od 150 Eur do 800 Eur a súčasne
zákaz činnosti do troch rokov.

37. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania

správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za
najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Zákonodarca v hmotnoprávnej úprave
príslušného právneho predpisu v danom prípade v zákone č. 8/2009 Z.z. stanovil zákonné podmienky
podmieňujúcich rozhodovanie správneho orgánu v medziach správneho uváženiach.

38. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci
voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní
zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základektorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých
právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.

39. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím
nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by totiž bola v rozpore s princípom
právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho
orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 117/2011

40. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán
svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť aj z obsahu
administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal,
nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa
ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. “ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.

októbra 2005, sp. zn. 4 So 226/04).

41. Orgán verejnej moci by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia
dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Má
poskytovať v konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov. Pokiaľ orgán verejnej moci , teda i súd či prokuratúra, nedá
žiadnu odpoveď na viacero podstatných námietok trestne stíhanej osoby a jeho rozhodnutie neobsahuje
preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, potom je potrebné toto arbitrárne rozhodnutie považovať

za nezlučiteľné nielen so základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom
vyplývajúcimzčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,aleizarozpornésčl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky(III. ÚS 2/2009).

42. Podľa § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia “ (Rozsudok
NS SR 1Sžo/276/2009).

43. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán
svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci aj dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu
administratívneho spisu" (rozsudok NS SR 4So 226/04 , ako judikát v zbierke rozhodnutí pod č. R
33/2006).

44. Treba tu zdôrazniť,, že prvotné rozhodnutie policajta na mieste údajnej nehody nemalo žiadne
dôvody , dokonca neuvádzalo ani to, že ide o zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona
o cestnej premávka a ani zo spisu nie je možné zistiť, prečo sa rozhodol policajt pre možnosť zadržať
vodičský preukaz a prečo nie..., dôvody / okrem citovania zákona o tom, že také právo má/neuvádzalo
ani rozhodnutie z 24.04.2019. To dokonca vo výroku ani nekonštatuje výrok o zadržaní vodičského

preukazu, ako predpokladá zákon v ustanovení § 70 ods.7 zákona o cestnej premávke a uvádza zákon
o premávke (ale taký nie je).

45. Rozhodnutie ale malo byť zdôvodnené o to viac, že v danom prípade aj s prihliadnutím na judikatúru
ESĽP dochádza k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane právo žalobcu na slobodný

výkon povolania a slobodu pobytu a pohybu a na druhej strane zásah do týchto práv z dôvodu potreby
ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, teda ku stretu súkromného záujmu s verejným. Vtedy
treba, aby v administratívnom konaní za zváženia súkromného hľadiska bolo nad všetky pochybnosti
preukázané,žezkonaniažalobcuhrozíSlovenskejrepublikezhľadiskaverejnejbezpečnostiaplynulosti
cestnej premávky reálne ohrozenie ( R 10/2009 v Zbierke 1/2009, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 3/2008 ).

46. Pri zadržaní vodičského preukazu sa musí brať ohľad nielen na znenie zákona, že je dôvod pre
hroziaci zákaz činnosti preukaz zadržať ale i na to, či je držiteľ vodičského preukazu v danom štádiu
hrozbou z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Aj iný dôvod je teda relevantný, akonapr. dĺžka praxe, početnosť predchádzajúcich priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon
povolania, nebezpečnosť pre plynulosť cestnej premávky a pod...

47. V rozhodnutí absentuje odôvodnenie výroku o zadržaní, (resp. nevrátení zadržaného vodičského
preukazu, ako sa to v rozhodnutí uvádza), ktoré by v dostatočnej miere opodstatňovalo výrok
napadnutého správneho rozhodnutia. Zákon o premávke totiž vo svojom ustanovení § 70 ods. 1 písm.
a) iba oprávňuje policajta aby zadržal vodičský preukaz a v žiadnom prípade mu neukladá povinnosť
vodičský preukaz zadržať. Vzhľadom na to, že sa policajný orgán v danom prípade rozhodol, že

žalobcovi zadrží vodičský preukaz, má povinnosť v odôvodnení takéto rozhodnutie odôvodniť. Výkladom
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o premávke možno prísť k jasnému záveru, že ak by zákon
ukladal povinnosť policajtovi zadržať vodičský preukaz, ak je splnená zákonná podmienka, že možno
uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, vtedy by
stačilo aby sa policajný orgán vo svojom odôvodnení iba odvolal na skutočnosť, že sa v danej veci
vedie trestné alebo priestupkové konanie kde je možnosť uloženia trestu, resp. sankcie zákazu vedenia

motorového vozidla .Keďže ustanovenie § 70 ods. 1 písm. a) policajta iba oprávňuje a neukladá mu
povinnosť aby zadržal vodičský preukaz, ten je povinný, v prípade zadržania vodičského preukazu
takéto svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia pri zadržaní vodičského preukazu je
mimoriadne dôležité, vzhľadom k tomu, že predstavuje právny dôvod pre takéto rozhodnutie, v ktorom
musí byť zdôvodnená potreba ochrany bezpečnosti v doprave pred vodičom porušujúcim pravidlá

cestnej premávky na jednej strane ale zároveň nesmie spôsobovať zasahovanie do individuálneho
práva vodiča, ktorý je držiteľom vodičského preukazu tým, že mu bude vodičský preukaz bezdôvodne
zadržaný, na strane druhej. Treba poznamenať, že zadržanie vodičského preukazu je určitou sankciou
„sui generis" keďže je nepochybné, že má represívny charakter, ktorý vyplýva zo samej systematizácie
sankcií v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon o priestupkoch"). Tento zákon v

prípade zadržania vodičského preukazu, umožňuje aby sa doba jeho zadržania započítala na dobu
trvania sankcie zákazu činnosti vedenia motorového vozidla. Iba poukázanie na skutočnosť, že je možné
zadržať vodičský preukaz , v žiadnom prípade nie je postačujúce zdôvodnenie v rozhodnutí správneho
orgánu.

48. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

49. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán

na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

50. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (čo evidentne v tomto

prípade nie je..).

51. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.

52. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

53. Judikatúra ústavného súdu, najvyššieho súdu judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva určujú
obsahové náležitosti rozhodnutí orgánu verejnej moci, rozhodujúceho o právach, slobodách či nárokoch
občanov i organizácií, najmä rozsudku, ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia takýchto

rozhodnutí je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu (čl.46 ods. l Ústavy SR).
Orgán verejnej moci teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne určeným
v zákone a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, alebo
až k jeho arbitrárnosti.. Pokiaľ orgán verejnej moci v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti malza preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, prečo o ostatné nie a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže tak ani odvolací orgán, či prieskumný orgán posúdiť
vecnú správnosť rozhodnutia. Najmä súd , ale i správny orgán musí odôvodniť, ako sa vyrovnal s

obhajobou a dôkazmi, a najmä rozporuplnými a tými, ktoré si odporujú...Odôvodenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Orgán verejnej moci je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a
musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiska. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je
predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia po všetkých stránkach, pričom odôvodnenie je zároveň aj

prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou
štátnej moci. Odôvodnenie by malo dovoľovať posúdiť, ako orgán verejnej moci v predmetnej veci vyložil
a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci
samej. Pri tom nemusí zachádzať do všetkých detailov, ale každopádne nesmie opomenúť tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

54. V správnom konaní je hodnotenie podkladov, dôkazov ponechané na správnu úvahu rozhodujúceho
orgánu, ale táto úvaha má zákonom stanovené podmienky tak, že nemôže ísť o ľubovôľu. Analogicky
je tu vhodné poukázať na obdobné rozhodovanie súdu, ktorý „ je síce pri hodnotení dôkazov povinný
postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr.
poriadku , ale dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne

presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva aj z ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.,
ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné
vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä ak si vzájomne odporujú). Z
odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobným tvrdením obžalovaného a akými

právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti podlá príslušných ustanovení trestného
zákona r' otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy síce ponechávajú hodnotenie
vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna
a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd, tu súd prvého stupňa, nesmie
hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného. “ (uznesenie NS SR z 25. 11. 2010, sp.

zn. 5 To 20/2010).

55. Treba tiež uviesť, že žalovaný nebol pri zákroku polície a pri podávaní vysvetlenia vôbec poučený
podľa zákona o policajnom zbore, čo založilo nezákonnosť ďalšieho dokazovania vo veci.

56. Okrem tejto nezákonnosti , ku skutočnostiam, ktoré tvorili podklad rozhodnutia sa žalobca nemohol
vyjadriť, taká možnosť mu nebola daná, neboli rešpektované jeho práva dané mu Správnym poriadkom,
nemohol sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne doplniť a navrhnúť
ďalšie dôkazy.

57. Totiž jednou z najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom je
vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie.
Podstatou vyjadrenia je zaujatie postoja k určitým skutočnostiam. Tento inštitút je pre svoj význam
zakotvený na viacerých miestach zákona - Správneho poriadku, napr. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, §
56. V konaní má účastník právo vyjadriť sa k podkladom, v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa

vyjadrovať k jednotlivých dôkazom, i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k
otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším
možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom konania alebo k iným komplikáciám.
Správny orgán je na základe vyjadrení účastníkov povinný ešte pred rozhodnutím veci posúdiť, akým
spôsobom sa vyrovná s uplatnenými námietkami, prípadne, či nevykoná aj niektoré ďalšie dôkazy, ktoré

účastníci nenavrhli, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Účastníka konania ale
nemožno nútiť, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia pretože je to jeho právo. V súlade so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania však správny orgán v zmysle § 27 môže na vyjadrenie určiť primeranú
lehotu. Ak by správny orgán účastníkovi konania neumožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k
spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanie návrhov na doplnenie dokazovania,

môže to byť za podmienok § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku aj dôvodom na obnovu konania.

58. Ďalej žalobca citoval § 17 ods. 1 zákona o policajnom zbore, § 3 ods. 2, § 32 zákona o správnom
konaní a namietal, že odvolací orgán tiež vo svojom rozhodnutí síce konštatoval, že dôvody zadržaniavodičského preukazu trvajú v zmysle § 70 ods.4 zákona o cestnej premávke aj v čase rozhodovania o
odvolaní. Neuviedol však ani slovko odôvodnenia, prečo má za to, že dôvody trvajú. Jeho rozhodnutie
je tak arbitrárne a nepreskúmateľné. Mal zdôvodniť, prečo je žalobca nebezpečný pre plynulosť ako i

bezpečnosť cestnej premávky. Pritom ako vodič má dlhú prax a za ten čas nespôsobil žiadnu nehodu,
priestupkov ako vodič sa v poslednom období dopustil len sporadicky, za posledných 5 rokov skoro
vôbec. Tiež je inak bezúhonný, doteraz súdne netrestaný, vedie riadny život pracujúceho a bohabojného
človeka s usporiadaným rodinným životom, riadne pracuje a spolunažíva dobre aj s okolím. Auto pritom
nevyhnutne potrebuje k výkonu povolania.

59. Takže nie je zrejmé, prečo je žalobca stále hrozba pre bezpečnosť a vôbec nie už, prečo aj pre
plynulosť cestnej premávky. Teda tomu, že žalovaný dôvody zadržania starostlivo skúmal, nemožno
veriť, lebo neuviedol, čo po takom starostlivom skúmaní ďalšieho trvania zadržania vodičského preukazu
bránilo ho vrátiť....

60. Správne orgány oboch stupňov sa ani neriadili zákonom o správnom konaní a tak porušili najmä §
3 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého správne orgány musia
postupovať v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, poskytovať občanom pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu v konaní, svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, pričom rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu

veci a má posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Pritom správny orgán aj podľa § 32
ods. 1 zákona je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a jeho rozhodnutie podľa § 46 zákona
musí byť v súlade so zákonmi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V odôvodnení
podľa § 47 zákona treba zas aj uviesť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

61. Tieto základné pravidlá správneho konania uvádzané v § 3, ako i ustanovenia § 4, 14, 18, 21, 32, 33,
34 a § 46, 47 ,57 ,59, 60a zákona rozhodujúci orgán nerešpektoval, čo malo za dôvod to, že rozhodol v
rozporesozákonomavkonaní,kdenebolivôbecrešpektovanéustanoveniazákonaosprávnomkonaní.

62. Správne orgány mu mali oznámiť začatie konanie ( § 18 ods.3 ), nariadiť ústne pojednávanie ( §
21 ) ,spísať o tom zápisnicu ( § 22 ), zistiť presne a úplne skutkový stav ( § 32 ) dať mu právo navrhnúť
dôkazy a možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i spôsobu zistenia (§ 33 ),
použiť v dokazovaní všetky prostriedky, ktorými možno objasniť stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi ( § 34 ), vydať rozhodnutie v súlade so zákonmi vychádzajúc zo spoľahlivého zisteného stavu

( § 46 ) ,s náležitým odôvodnením ( § 47 ), o predložení spisu odvolaciemu orgánu ho informovať ( §
57 ), v odvolaní preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu ( § 59 ) a postupovať pritom primerane ako je
predpísané orgánu I. stupňa ( § 60a ) ...pritom mali reagovať na podstatné námietky účastníka.

63. Ak orgán verejnej moci nedá žiadnu relevantnú odpoveď na viacero podstatných námietok a jeho

rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, je toto arbitrárne rozhodnutie
nutné považovať za nezlučiteľné zo základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a
občanom vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 Ústavy a s čl. 46 ods. 1 Ústavy.“ (II.ÚS 2/2009).

64. Žalovaný nerešpektoval ani zásady R(91) Výboru rady ministrov Európy , ani odporúčania č.2004/20

Výboru ministrov Rady Európy o súdnom prieskume správnych aktov, ktoré je nutné akceptovať ako
významný prameň správneho práva v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ( m. m. rozsudok lSžp 1/2010 bod
č.151, lSžr 106/2012).

65. Tiež treba poukázať v súvislosti s nerešpektovaním práv účastníka na rezolúciu č. (77)31 Výboru

ministrov Rady Európy, o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov, 2. Zásadu,
podľa ktorej je potrebné, aby dotknutá osoba bola informovaná pred vydaním správneho aktu o jeho
podkladoch...

66. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvody rozhodnutí NS SR, sp. zn. 1Sžp/13/2013, 6Sžo/504/2009,

6Sžo 55/2010 a iné.., ktoré vyslovili v odôvodnení rozhodnutí prihliadať aj na predpisy a nariadenia
EÚ , pričom rovnako prizvukujú ,že ak správny orgán účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k
podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanienávrhov na doplnenie dokazovania a následne ešte vydá rozhodnutie, ktoré pre nedostatok dôvodov je
nepreskúmateľné, je to porušenie zákonnosti a treba rozhodnutia zrušiť.

67. Žalobca ďalej citoval § 8, § 17 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, § 70, 141, § 142 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ako aj § 3, § 4, § 14, § 18, § 21, §22, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 ods. 1
- 3, § 57 ods. 1,2, § 60a, § 59 správneho poriadku a žiadal, aby po vykonanom dokazovaní a nariadenom
pojednávaní správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené

trovy konania.

III.

68. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako príslušný odvolací správny orgán v zmysle § 58
ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ktoré
vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni (ďalej len
„ODI v Starej Ľubovni“) dňa 24.4.2019 pod č.p.: M.-SL-M XXX/XXXX, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Dospel k záveru,

že rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom, pričom dovtedajší
stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého bol, resp. je podozrivý žalobca takýto postup odôvodňoval.

69. Napadnutým rozhodnutím ODI v Starej Ľubovni rozhodol v zmysle § 70 ods. 7 zákona NR SR
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), že vodičský preukaz č. N XXXXXXX vydaný na
skupiny „AM, Al, A2, A, BI, B, Cl, C, BE, C1E, CE, T“ OR PZ v Kežmarku, ktorého držiteľom je C.. I. Y.
bol zadržaný dňa 20.04.2019 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, pretože možno
uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. ODI v
Starej Ľubovni, ako orgán, ktorý konal vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70

ods. 7 zákona o cestnej premávke rovnako preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu
z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že
dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený.

70. ODI v Starej Ľubovni odôvodnil toto rozhodnutie tým, že C.. I. Y. dňa 20.04.2019 v čase okolo

12.10 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Renault Midlum, TsEC: KK-XXXBF, v smere na obec
LesnicaodVeľkéhoLipníka,kdevprudkejpravotočivejzákrutepredchádzalprednímjazdiacehocyklistu
G., kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu
pravou stranou vozidla a následnému pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si
privoláva pomocou mobilného telefónu záchranku, tak z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosť

účastníka dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody boli následne podrobení dychovým
skúškamsnegatívnymvýsledkom.Týmtosvojimkonanímbolmenovanýdôvodnepodozrivýzporušenia
ustanovení § 15 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e) zákona o cestnej premávke s poukazom na
ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c), u) citovaného zákona a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.b),g),k)zákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).

71. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neuvádza nové podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré
už uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu, žalovaný zaujíma
nemenné stanovisko, tak ako to už uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.p.: KRPZ-PO-T zo dňa

24.06.2019, pričom na tam uvedenom svojom hodnotení naďalej trvá.

72. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkami žalobcu vyslovenými v podanej žalobe, pričom opakovane
uvádza, že po zhodnotení zhromaždených dôkazov dospel k záveru, že zadržanie vodičského preukazu
žalobcovi bolo v súlade s oprávnením policajta zadržať mu vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70

ods.1písm.a)zákonaocestnejpremávke,nakoľkomenovanýbolminimálnedôvodnepodozrivý,žeako
vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu, kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu
od cyklistu došlo k ich kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu a k ľahkej ujme na zdraví
cyklistu, pričom za uvedený skutok možno uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedeniamotorového vozidla. Menovaný tak bol dôvodne podozrivý z porušenia minimálne ustanovenia § 15 ods.
3 s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c), u) citovaného zákona a tým spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, kde

za uvedený skutok je možné v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c) citovaného zákona uložiť sankciu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do troch rokov.

73. V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený
zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze

vedenia motorového vozidla. V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia môže policajt povoliť ďalšiu jazdu
s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, povolenie platí len na území Slovenskej republiky. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia
orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu
konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú, alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi

bezodkladne vrátený. V zmysle ods. 7 citovaného ustanovenia orgán Policajného zboru bez ďalšieho
konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené sa rovnako nestotožňuje ani s námietkami vo vzťahu k skutočnosti,

že ODI v Starej Ľubovni v predmetnom konaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 1, 2, 4,
5, 7, § 4, § 14 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 1 až ods. 3, § 21 ods. 1 až ods. 3, § 22 od. 1 až ods. 3, § 32
ods. 1 až ods. 3, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 až 6, § 46, § 47 ods. 1 až 3, § 57 ods. 1 a 2, § 59 ods.
1 a 2 a § 60a zákona o správnom konaní.

75. Žalovaný pritom opakovane uvádza, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v
čase, resp. štádiu konania, keď osoba je dôvodne podozrivou zo spáchania určitého priestupku, príp.
trestného činu, resp. z porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku porušenia
ktorých je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke). V uvedenom prípade sa tak nerozhoduje o

samotnom skutku ako takom, a preto aj aplikácia ustanovení, týkajúca sa napr. ústneho pojednávania o
priestupku, predvolania naň, dokazovania a pod., vytýkaná správnym orgánom oboch stupňov zo strany
žalobcu ani nie je možná. Na splnenie podmienok na zadržanie vodičského preukazu je postačujúci
predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia
motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je osoba podozrivá tak, ako tomu bolo aj v uvedenom

konkrétnom prípade. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že skutkový stav samotnej veci v uvedenom
štádiu konania ešte nie je, a v konečnom dôsledku ani nemôže byť úplne, spoľahlivo a bez akýchkoľvek
pochybností zistený a preto v daných prípadoch ani nie je možná doslovná aplikácia ustanovenia § 46
zákona o správnom konaní (najmä v časti týkajúcej sa skutočnosti, že rozhodnutie musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci), ako ani ustanovenia § 47 ods. 3 citovaného zákona (najmä v časti

týkajúcej sa povinnosti správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu ... atď.), aj keď sa inak na predmetné konanie, t.j.
rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu zákon o správnom konaní vzťahuje.

76. Žalovaný ďalej opakovane, tak ako to uviedol aj v samotnom napadnutom rozhodnutí o odvolaní

poukazuje, že orgán PZ, ktorý v súlade s ustanovením § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke s
odkazom na ods. 4 citovaného ustanovenia (teda orgán PZ príslušný podľa miesta, kde bol zadržaný
vodičský preukaz), zároveň v čase vydávania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu nemusí
mať, a reálne ani nemá k dispozícii kompletný spisový materiál (napr. prvostupňový správny orgán v
predmetom prípade v čase rozhodovania o zadržaní vodičského preukazu disponoval podkladmi, na

ktoré poukazoval v samotnom rozhodnutí, a síce záznam dopravnej nehody, samotný zadržaný vodičský
preukaz, resp. potvrdenie o tom, pričom obdobne tomu tak bolo aj v štádiu rozhodovania žalobcu o
odvolaní menovaného, kde však žalovaný disponoval napr. už aj záznamami o podaní vysvetlenia
účastníkov uvedenej udalosti a pod.), nakoľko v tomto čase v mnohých prípadoch ešte nie je ukončené
samotnéobjasňovaniepriestupku(lehotanaskončenieobjasňovaniapriestupkujevzmysleustanovenia

§ 59 ods. 4 zákona o priestupkoch spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán
alebo orgán oprávnený objasňovať priestupok o priestupku dozvedel a lehota na vydanie rozhodnutia
o zadržaní vodičského preukazu je v zmysle § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke do 15 dní odo
dňa zadržania vodičského preukazu), príp. nemusí byť ani začaté, a už vôbec nie ukončené prípadnésprávne, resp. trestné konanie. Žalovaný v súvislosti s uvedeným, rovnako opakovane poukazuje, že
v zmysle ustanovenia § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke orgán PZ vydá rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu, a to bez ďalšieho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcom vytýkaná skutočnosť, že prvostupňový správny
orgán pred vydaním rozhodnutia nepostupoval v súlade s vymenovanými ustanoveniami zákona o
správnom konaní je nedôvodná.

77. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že ani on, ani prvostupňový správny orgán v uvedenom

prípade nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, ale skúma zákonnosť splnenia podmienok
na zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste (príp. následne v priebehu konania), resp.
oprávnenosť policajta zadržať vodičský preukaz - teda či policajt bol oprávnený zadržať žalobcovi jeho
vodičský preukaz - podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a následné
vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie uvedených podmienok je pritom
postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze

vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Žalovaný sa tak
pri rozhodovaní o odvolaní zaoberal výlučne skutočnosťami majúcimi súvis s dôvodmi zadržania
vodičského preukazu, pričom ďalšie tvrdenia a námietky žalobcu budú predmetom ďalšieho konania vo
veci samej, na čo aj žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukázal.

78. V uvedenej súvislosti žalovaný okrajovo poukazuje, že žalobca bol za skutok, za ktorý mu bol
pôvodne zadržaný vodičský preukaz, resp. z ktorého spáchania bol pôvodne dôvodne podozrivým už
aj právoplatne prejednaný, pričom bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku (ktorému bol predmetný spisový materiál po ukončení
objasňovania postúpený z ODI v Starej Ľubovni podľa ustanovenia § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch)

č.p.: ORPZ-KK-M zo dňa 15.8.2019 (právoplatné dňa 15.8.2019, po tom, čo sa C. I. Y. v zastúpení JUDr.
Ján Jenča na ústnom pojednávaní o priestupku po vyhlásení rozhodnutia o priestupku vzdal možnosti
podania odvolania a nežiadal si doručiť písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia o priestupku)
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti BaPCP podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch
na podklade porušenie § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c)

citovaného zákona, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 4 mesiace (odo dňa zadržania vodičského preukazu).

79. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu žalovaný
opakovane tak, ako to uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o odvolaní uvádza, že jediným

dôvodom na zadržanie vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke
je skutočnosť, že možno jeho držiteľovi za skutok, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivým uložiť
trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V uvedenom prípade o tom
svedčí ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, podľa ktorého okrem iného aj za
priestupok podľa ods. 1 písm. b) sa uloží zákaz činnosti od jedného do piatich rokov, resp. ustanovenie

§ 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch, podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods.
1 písm. g) citovaného zákona (zo spáchania ktorého bol aj následne právoplatne uznaný za vinného)
možno uložiť zákaz činnosti do troch rokov. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie
je rozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, resp. ani pri posudzovaní odôvodnenosti zadržania
vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. napr. dĺžka vodičskej

praxe, množstvo spáchaných priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, alebo
jeho potreba z iného dôvodu, osoba, resp. osobné pomery účastníka konania, resp. z iných dôvodov
(pričom okrajovo poukazuje, že všetky uvedené skutočnosti budú a aj boli zohľadnené následne pri
ukladaní sankcie za spáchaný skutok oprávneným orgánom). Ak by tomu tak bolo, potom ustanovenie §
70 ods. 4 zákona o cestnej premávke by stratilo význam a bolo by nepoužiteľné, nakoľko v zmysle tohto

ustanovenia je policajt oprávnený po zadržaní vodičského preukazu jeho držiteľovi povoliť jazdu, najviac
však na 15 dní. Aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že dôvodnosť zadržania vodičského preukazu
možno posudzovať len možnosťou uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti.

80. Žalovaný má zároveň za to, že v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia o odvolaní sa

v dostatočnej miere a rozsahu vysporiadal nielen s námietkami vyslovenými žalobcom v podanom
odvolaní, ale v prevažnej miere aj so skutočnosťami, ktoré boli následne žalobcom namietané až v
podanej žalobe, kde na tam prezentovaných svojich záveroch a vyslovených názoroch naďalej trvá a
na ne odkazuje.IV.

81. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného vo vyjadrení sú
účelové, mylné ,zavádzajúce , a je alarmujúce v právnom štáte, že žalovaný nepozná znenie a aplikáciu
zákonov, medzinárodných zmlúv a ústavy, hoci pernamentne rozhoduje o osude mnohých občanov SR

v oblasti dopravy, dokonca aj o ich slobode či ústavných právach ,kde jeho vysoká znalosť a odbornosť
a kvalitná aplikačná prax by mala byť samozrejmosťou...

82. Žalovaný v zásade len uviedol, že prvostupňový správny orgán bol oprávnený vydať také
rozhodnutie, C.. Y. bol podozrivým zo spáchania priestupku, za spáchanie ktorého možno uložiť trest
alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla a táto skutočnosť bola aj jediným

dôvodom na zadržanie vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke.

83. Hoci skutkový stav v danom štádiu nebol ešte náležité zistený, podľa žalovaného postačí pre vydanie
rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu len tá skutočnosť, že zákon ho na to v takom prípade
oprávňuje a žiadny iný dôvod už nie je rozhodujúci . Tiež uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní sám

skúmal aj to, či dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú v zmysle § 70 ods.4 zákona o cestnej
premávke a zistil, že tieto stále trvajú...

84. V žalobe nespochybňujem formálne právo žalovaného za podmienok predpokladaných zákonom
zadržať osobe, spĺňajúcej zákonné predpoklady, vodičský preukaz, nie ako sa snaží prezentovať

žalovaný, avšak tvrdím, že svoje rozhodnutie musí aj odôvodniť, čo ukladá zákon a medzinárodné
zmluvy, nestačí odkaz na znenie zákona. A tiež, nástroje trestnoprávnej a administratívnoprávnej
ochrany, ktoré boli proti žalobcovi použité, považujem za neprimerané a predstavovali by legitímne
obmedzenie základných práv a slobôd iba vtedy, ak by boli oprávnenými orgánmi aplikované ústavne
súladným spôsobom, čo neboli. To znamená uplatnené tak, aby uplatnenie konkrétneho nástroja,

čo v tomto prípade znamená aj zadržanie vodičského preukazu i jeho zákonnosťou, obstálo v teste
proporcionality. Zásada primeranosti, podstata ktorej spočíva v posudzovaní otázky, do akej miery môže
verejný záujem legitímne obmedzovať základné práva a slobody totiž patrí medzi ústavné princípy,
vlastné právnemu štátu, ktoré sú odvoditeľné z článku 1 ods. l Ústavy SR a zároveň sú aj základnou
zásadou trestného, teda i správneho konania, ktorého účelom je potrestať poručiteľa práva. Z tohto

pohľadu potom primeraným je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom
a právnom štáte na dosiahnutie verejného záujmu nevyhnutný a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť
miernejšími prostriedkami. Automatické využívanie inštitútu zadržiavať vodičský preukaz a bez ohľadu
na to, či so zreteľom na okolnosti prípadu je takýto postup nevyhnutný, je nie len v rozpore so základnými
zásadami správneho konania, ale aj ústavne garantovaným princípom primeranosti. To, že zadržanie

vodičského preukazu je zásahom do ústavných práv konštatoval Európsku súd pre ľudské práva vo
viacerých rozhodnutiach (právo slobody výberu povolania, sloboda pohybu..), ktoré aj nižšie, ako i v
návrhu označujem.

85. Vydaním rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu policajt nepriamo síce formálne deklaroval,

že akoby zhromaždil všetky potrebné podklady, či vykonal všetky dostupné dôkazy a takto vykonané
dôkazy zhodnotil, že sa vysporiadal aj s obhajobnými tvrdeniami , ale toto všetko však ostalo iba v rovine
deklarovanianiečoho,čosavskutočnostinestalo,alebosanímspraviliibanevyhnutnékrokyknaplneniu
formálnych kritérií. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, všetky
tam ukotvené princípy však treba posudzovať podľa zásady, že Dohovor a Protokoly k nemu musia

byť interpretované tak, že zaručujú práva, ktoré sú praktické a účinné a nielen teoretické a iluzórne.
Neexistuje ospravedlnenie na obmedzujúci výklad článku 6 ods. 1 Dohovoru. Domnievam sa, že spôsob,
akým bolo postupované policajtmi pri samotnej kontrole, zaistení a následnom zadržaní a zadržaní
samotného vodičského preukazu ignoruje zásadu reálneho prístupu k spravodlivosti a teda aj princípy
zakotvené aj v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ignorujúc túto

zásadu muselo dôjsť už od začiatku k nespravodlivému procesu..

86. Navonok konanie tak vzbudzuje dojem formálneho súladu so špecifickými právami uvedenými
v príslušných článkoch Dohovoru, Paktu , Ústavy či zákona . Toto zdanie ale v tomto prípade alenegarantuje, že išlo o spravodlivý proces. Atribútom spravodlivého konania je, aby sa vykonala analýza
zistenýchpodkladov,dôkazovataksarozhodloozadržanívodičskéhopreukazu,keďžerovnakoexistuje
zákonná varianta, možnosť ho nezadržať, a nie deklarovanie akejsi viery konajúcich orgánov. Bolo by

samoúčelné a v rozpore s elementárnou zásadou spravodlivého konania (aj pred súdom) ak by voči
poručiteľovi konal aj nestranný orgán (za čo ale políciu nemožno v takomto prípade považovať..) tento
občan mal by napr. aj právo prezentovať dôkazy na svoju obhajobu a bol by hoc aj zastúpený obhajcom
v konaní, ale to všetko bez záruky, že orgán verejnej moci dôkazy vyhodnotí a zanalyzuje, predpísaným
spôsobom, bude sa každým z nich zaoberať a vysvetlí akými úvahami sa riadil pri rozporoch či

pochybnostiachnastolenýchvykonanýmidôkazmi,čitietonebolinezákonnezískanévrozporesprávom
a týmto dospeje k spravodlivému rozhodnutiu založenému nie na viere, ale na vykonaných dôkazoch a
ich zákonnosti a použiteľnosti v konaní...

87. Ak má policajt za rovnakých podmienok danú zákonom povinnosť vždy zadržať vodičský preukaz,
bez možnosti jeho voľnej úvahy, či ľubovôle, zdôvodnenie takého rozhodnutia by skutočne nebolo

potrebným, stačilo by za splnenia tejto podmienky naozaj len poukázať na znenie zákona. Avšak v
tomto prípade tomu tak nie je, jeho rozhodnutie je totiž ponechané na jeho správnu, voľnú úvahu ba
až ľubovôľu, má možnosť, nie povinnosť zadržať vodičský preukaz, má teda právo výberu. Má dané na
výber, či ponechá vodičovi vodičský preukaz alebo nie. To nakoniec jasne potvrdzuje znenie zákona.
Podľa znenia § 70 ods. l písm. a), policajt je oprávnený (nie povinný!!!) zadržať vodičský preukaz vydaný

orgánom Slovenskej republiku alebo orgánom iného štátu, ak
a)možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,
b)má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený
zákaz viesť motorové vozidlo,
c)orgán Policajného zboru rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, preskúmaní zdravotnej

spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“) alebo o preskúmaní
psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“),
d)je vodičský preukaz neplatný,
e)vodič vedie motorové vozidlo, na ktorého vedenie je jeho vodičský preukaz neplatný podľa § 100a
alebo § 106a.

88. Za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až
do právoplatného skončenia veci.

89. Policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci

pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru
príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu
jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť
cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

90. Policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm. a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku
kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia
sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený.
Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.

91. Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu
konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi
bezodkladne vrátený.

92. Ak teda vydanie takého rozhodnutia je vec úvahy až ľubovôle a je aj rovnaká možnosť vodičskú
preukaz a v rovnakom prípade nezadržať, rozhodnutie musí preto nevyhnutne obsahovať zdôvodnenie,
aké skutočnosti a dôvody viedli policajný orgán práve k takej možnosti, ktorú zvolil, prečo sa teda policajt
rozhodol práve tak, prečo sa uchýlil k zadržaniu vodičského preukazu, a prečo nie, inak by išlo o akt
policajnej svojvôle, ktorý nemožno ani kontrolovať či predvídať...

93. V správnom konaní je hodnotenie podkladov, dôkazov ponechané na správnu úvahu rozhodujúceho
orgánu, ale táto úvaha má zákonom stanovené podmienky tak, že nemôže ísť o ľubovôľu.94. Analogicky je tu vhodné poukázať na obdobné rozhodovanie súdu, ktorý „ je síce pri hodnotení
dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku , ale dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať

a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva aj z ustanovenia
§168 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto
ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä
ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobným

tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti podľa
príslušných ustanovení trestného zákona v otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy
síce ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná
úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd, tu
súd prvého stupňa, nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného." (uznesenie
NS SR z 25.11. 2010, sp. zn. 5 To 20/2010).

95. Tu uvádzam, že v rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa ide síce o právomoc, ktorej sa
týka najmä Odporúčanie R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi
orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, akoby
o právomoc voľnej úvahy - discretionary pomer, na základe ktorej má prvoinštančný správny orgán

istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných
rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie tento spôsob rozhodnutia správny orgán nezbavuje
povinnosti odôvodniť, prečo vybral z viacerých právne prijateľných práve to rozhodnutie.

96. Žalovaný nerešpektoval ani zásady R(91) Výboru rady ministrov Európy ktoré je nutné akceptovať

ako významný prameň správneho práva v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ( m. m. rozsudok NS SR sp.
zn. lSžp 1/2010 bod č.151, lSžr 106/2012). Tiež treba poukázať v súvislosti s nerešpektovaním práv
účastníka na rezolúciu č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy, o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k
aktom správnych orgánov, 2. Zásadu, podľa ktorej je potrebné, aby dotknutá osoba bola informovaná
pred vydaním správneho aktu o jeho podkladoch...

97. Ale ani zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou ale nemôže
znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by totiž bola v
rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť
rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty." (Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky II. ÚS 117/2011) .

98. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán
svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť aj z obsahu
administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal,

nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa
ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.
októbra 2005, sp. zn. 4 So 226/04, ako judikát v zbierke rozhodnutí pod č. R 33/2006).

99. Orgán verejnej moci by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia

dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj
laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Má
poskytovať v konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov. Pokiaľ orgán verejnej moci , teda i súd či prokuratúra, nedá

žiadnu odpoveď na viacero podstatných námietok trestne stíhanej osoby a jeho rozhodnutie neobsahuje
preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, potom je potrebné toto arbitrárne rozhodnutie považovať
za nezlučiteľné nielen so základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom
vyplývajúcimzčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,aleizarozpornésčl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky." (III. ÚS 2/2009).

100.Podľa§47zák.č.71/1967Zb.osprávnomkonaní,vodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnals návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia" (Rozsudok
NS SR lSžo/276/2009).

101. Rozhodnutie malo byť zdôvodnené o to viac, že v danom prípade aj s prihliadnutím na judikatúru
ESĽP dochádza k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane právo žalobcu na slobodný
výkon povolania a slobodu pobytu a pohybu a na druhej strane zásah do týchto práv z dôvodu potreby
ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, teda ku stretu súkromného záujmu s verejným. Vtedy
treba, aby v administratívnom konaní za zváženia súkromného hľadiska bolo nad všetky pochybnosti

preukázané,žezkonaniažalobcuhrozíSlovenskejrepublikezhľadiskaverejnejbezpečnostiaplynulosti
cestnejpremávkyreálneohrozenie"(R10/2009vZbierke1/2009,rozsudokNSSRsp.zn.ISža3/2008).

102. Orgán verejnej moci , teda aj súd či policajný orgán (správny orgán) musí vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať o. i. na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými
slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto

premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé a aby odrážali znenie ústavy, zákonov či medzinárodných zmlúv,
ktorými sme viazaní ako štát. Predmetné rozhodnutie vôbec odôvodnenie vyžadované zákonom a
medzinárodnými dohodami neobsahuje.

103. A samozrejme, na rozhodovania a rozhodnutia odvolacieho orgánu - KDI Prešov sa už netýka
rozhodovanie podľa úvahy, lebo už ide o klasické rozhodnutie odvolacieho orgánu, bez možnosti
aplikácie správnej úvahy a ktoré má mať všetky zákonné náležitosti, pričom práve on mal ničím
nezdôvodnené rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušiť pre absenciu akéhokoľvek odôvodnenia a jeho
úvahy a vyrovnať sa s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní.

104. Ak orgán verejnej moci nedá žiadnu relevantnú odpoveď na viacero podstatných námietok a jeho
rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, je toto arbitrárne rozhodnutie
považovať za nezlučiteľné zo základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom
vyplývajúci z čl. l ods. l Ústavy a s ä. 46 ods. l. Ústavy." (II.ÚS 2/2009).

105. Vyrovnať sa“ s argumentom účastníka konania teda znamená uviesť dôvody na prijatie alebo
odmietnutie týchto argumentov. Ak súd či iný orgán argument odmietne, musí ho v odôvodnení
rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie
je právne relevantný v okolnostiach prípadu. Nestačí, ak na argument účastníka konania zareaguje,

ale vyrovná sa s ním nedostatočne, „stručným konštatovaním". Inak povedané, nestačí formálne
zaoberanie sa námietkou účastníka konania. Rozhodujúci štátny orgán sa s argumentom musí vyrovnať
dostatočne. Ak argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, z akého dôvodu (prečo)
argument pokladá za nesprávny. Argumenty uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania
musia byť - jasné, - zrozumiteľné, - dostatočne konkrétne, aby naozaj vyvracali alebo spochybňovali

argumenty účastníka konania. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné
konštatovanie , že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak vôbec nevysvetlí alebo
iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a
podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia, ktorou
predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia." (I. ÚS 290/2015-36).

106. Žalovaný tak svojim rozhodnutím , ktorým zamietol odvolanie žalobcu , ktorou sa tento domáhal
ochrany svojich ústavných práv a práv zaručených medzinárodnými zmluvami tiež nezabezpečil účinnú
ochranu ústavných práv odvolateľa, chránených čl.13 ods. 4, čl. 23 ods. 1 ,čl.35 ods. 1 . ,čl. 50 ods. 1
ústavy a aj medzinárodnými zmluvami v oblasti ľudských práv a slobôd viažúcimi Slovenskú republiku

( najmä protokol č. 4 k Dohovoru, čl. 2 ods. 1 ), nebola mu tak ani nadriadeným procesným orgánom
ochrana , a vôbec nie už účinná, poskytnutá, čo je v rozpore s ä. 2 bod.1,3 písm. a) Medzinárodného
paktu o občianskych apolitických právach, s čl. 47 druhá veta Charty základných práv Európskej únie ,
s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nezabezpečil preskúmanie dôkazov
a rozhodnutia procesné podriadeného orgánu podľa čl. 14, bod.5 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických slobodách.

107. V medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach sa uvádza v čl. 2. 3.: každý štát, ktorý
je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje: a) zabezpečiť ktorejkoľvek osobe, ktorej práva alebo slobodyuznané týmto paktom boli porušené, účinnú ochranu bez ohľadu na to, či sa porušenia jej práva alebo
slobody dopustili osoby konajúce v úradnej funkcii; b) zabezpečiť, aby každá osoba, ktorá sa domáha
takej ochrany, mala na ňu právo ustanovené príslušnými právnymi, správnymi alebo zákonodarnými

orgánmi alebo akýmkoľvek iným orgánom ustanoveným právnym systémom štátu a aby mala možnosť
právnej ochrany; c) zabezpečiť, aby príslušné orgány túto ochranu presadzovali, len čo sa poskytne.

108. Podľa Dohovoru -Článok 13- Právo na účinný opravný prostriedok - každý, koho práva a slobody
priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym

orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

109. Je nutné tiež uviesť, že žalovaný predkladá zavádzajúce skutočnosti, pretože pri zadržaní
vodičského preukazu nemožno brať ohľad len na znenie zákona, že je dôvod pre hroziaci zákaz
činnosti preukaz zadržať, ale ak znenie zákona predpokladá viac možností pre rozhodnutie v takomto
prípade, tak tie možnosti zas predpokladajú dôvody pre ich použitie a zrejme je relevantným napr. dĺžka

praxe, početnosť predchádzajúcich priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania,
nebezpečnosť pre plynulosť cestnej premávky a pod...Zrejme práve tieto skutočnosti musí policajt
zrejme práve brať do úvahy, keď sa rozhoduje, či vodičský preukaz zadrží alebo nie. Ak zadrží, tak musí
odôvodniť,prečosarozhodolzdvochmožnýchvariantprávepretútovariantu,apráveajvyššieuvedené
skutočnosti sú určite jedným z kritérií pre takéto rozhodovanie policajta. A podľa zákona o správnom

konaní je policajt povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie, čo mu ukladá o. i. aj znenie §§3, 46,47 zákona
o správnom konaní:

110. Každé rozhodnutie správnych orgánov pritom musí pritom vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch

nevznikali neodôvodnené rozdiely.

111. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán
na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

112. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu ( čo evidentne v tomto
prípade nie je..).

113. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

114. Odvolací orgán v svojom rozhodnutí aj konštatoval, že dôvody zadržania vodičského preukazu
trvajú v zmysle § 70 ods.4 zákona o cestnej premávke aj čase rozhodovania o odvolaní. Neuviedol
však ani on čo i len slovko odôvodnenia, prečo má za to, že dôvody trvajú. Jeho rozhodnutie je v
tomto tak arbitrárne a nepreskúmateľné, niet ako zistiť, ako k takému záveru dospel.. Mal zdôvodniť,
prečo je žalobca nebezpečným pre plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky! Pritom žalobca ako vodič

má prax 35 rokov a za ten čas nemal žiadnu vážnejšiu nehodu, priestupkov ako vodič sa dopustil len
sporadicky, za posledných 5 rokov skoro vôbec. Takže nie je zrejmé, prečo bol vyhodnotený ako stála
hrozba pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Žalovaný správny orgán bol povinný tento svoj
záver, odpoveď na zákonnú povinnosť aj odôvodniť.

115. Každý rozhodujúci orgán má zákonom danú povinnosť podľa § 70 ods.6 zák. č.8/2009 Z.
z. ako orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, v každom štádiu
konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, a ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi
bezodkladne vrátený. Teda, aj keď je vodičský preukaz možno zadržať rozhodnutím až do právoplatného

skončenia veci, treba stále počas celého konania skúmať, či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky je tu stále potreba vodičský preukaz naďalej zadržiavať.116. Judikatúra ústavného súdu, najvyššieho súdu i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
určujú obsahové náležitosti rozhodnutí orgánu verejnej moci, rozhodujúceho o právach, slobodách
či nárokoch občanov i organizácií, najmä rozsudku, ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia

takýchto rozhodnutí je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu (čl.46 ods. l Ústavy
SR). Orgán verejnej moci teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne
určeným v zákone a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
alebo až k jeho arbitrárnosti.. Pokiaľ orgán verejnej moci v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal
za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, prečo o ostatné nie a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže tak ani odvolací orgán, či prieskumný orgán posúdiť
vecnú správnosť rozhodnutia. Najmä súd, ale i správny orgán musí odôvodniť, ako sa vyrovnal s
obhajobou a dôkazmi, a najmä rozporuplnými a tými, ktoré si odporujú...Odôvodenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Orgán verejnej moci je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a
musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiska. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je

predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia po všetkých stránkach, pričom odôvodnenie je zároveň aj
prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou
štátnej moci. Odôvodnenie by malo dovoľovať posúdiť, ako orgán verejnej moci v predmetnej veci vyložil
a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci
samej. Pri tom nemusí zachádzať do všetkých detailov, ale každopádne nesmie opomenúť tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

117. Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o oprávnenosti trestného oprávnenia proti tejto osobe. Pritom

za súd sa považuje nielen samotný súd, ale aj iný obdobný orgán, ktorý rozhoduje o právach a
povinnostiach občanov v podobnom type konania.

118.Čosarozumiepodspravodlivýmprocesom,vyložilÚstavnýsúdSRtak(rozhodnutieIV.ÚS252/04):
„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy ( i iné orgány ) zistia skutkový stav a

po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysle a podstatu
práva na spravodlivý proces. „

119. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), ako aj z rozhodnutí ústavného

súdu zreteľne vyplýva, že ako základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, tak i právo podľa ä. 6 ods. 1
Dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.)
zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.

120. ESĽP v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad" (napr. Georgidias c. Grécko z 29.5. 1997, Recueil
IIIA997).

121. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, právo na uvedenie dostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, patrí medzi základné zásady súdneho procesu
jednoznačne vyplýva aj z ďalšej, ustálenej judikatúry ESĽP. V zmysle tejto judikatúry sa síce nevyžaduje,
ako sme už uviedli vyššie, aby úplne každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argumenty, ktoré sú

pre rozhodnutie dôležité, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto argumenty. (Hiro Balani c.
Španielsko z 09.12.1994, séria a, č.303-b, Higgins c. Francúzsko, z 19.02.1998 a iné).

122.VtejtosúvislostipoukazujemajnadôvodyrozhodnutíNSSR,sp.zn.lSžp/13/2013,6Sžo/504/2009,
6 Sžo 55/2010 a iné.., ktoré vyslovili v odôvodnení rozsudkov prihliadať aj na predpisy a nariadenia

E Ú , pričom rovnako prízvukujú ,že ak správny orgán účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k
podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanie
návrhov na doplnenie dokazovania a následne ešte vydá rozhodnutie, ktoré pre nedostatok dôvodov je
nepreskúmateľné, je to porušenie zákonnosti a treba rozhodnutia zrušiť.123.Vtejtosúvislostitrebauviesť,ževýkladaaplikáciazákonnýchpredpisovmusíbyťvsúladesúčelom
základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a
zmyslom. Orgány verejnej moci nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva,
ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

124. Nie je správny výklad, resp. nevidím naplňovanie účelu zákona v takom postupe polície, ktorá
preventívne automaticky zadržuje vodičské oprávnenie na niekoľko mesiacov či rokov, hoci takú
povinnosť nemá ( ide len o možnosť ) a nikdy počas tejto doby neskúma, hoci jej to zákon ukladá, či z
hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nepominuli tieto dôvody a priamo je to protizákonný
postup. Zákonodárca toto opatrenie prijal v kontexte zákona o priestupkoch a trestného zákona a zákona

o správnom konaní.. V tejto súvislosti poukazujem na súdnu prax, podľa ktorej sa majú právne predpisy
vykladať nie izolovane, ale v kontexte s ostatnými súvisiacimi normami a v prospech občanov.

125. Zákonodarca ustanovenia o zadržaní vodičského oprávnenia teda prijal jednoznačne ako isté
dočasné, preventívne opatrenia , čo vyplýva so samotného znenia § 70 / veď je to prakticky len

preventívne opatrenie s tým, že treba neustále skúmať, či dôvody zadržania trvajú... /aj v kontexte
súvisiacich zákonov upravujúcich túto oblasť práva a postupy , najmä zákona o priestupkoch a trestného
zákona a zákona o správnom konaní./.To je zrejmé tak z dôvodovej správy k zákonu, resp. ešte i k
prvotnémuzákonu,ktorýmsatotozaviedlo/zák.č.315/1986Zb.,resp.100/1964/akoiztextuvinterakcii
s ostatnými vzťahujúcimi sa zákonmi. V priestupkovom konaní sa totiž zákonom stanovuje lehota na

prejednanie priestupku bezodkladne, inak 30 dní, v zložitých prípadoch na 60 dní, kedy sa má rozhodnúť
o protiprávnom konaní vodiča, a teda aj o vodičskom oprávnení. Rovnako v trestnom konaní , v super
rýchlom konaní sa rozhodne do 96 hodín, v skrátenom vyšetrovaní toto treba ukončiť do 2 mesiacov,
inak ale do 4 mesiacov / čo sa týka prípravného konania, súd lehotu má stanovenú len všeobecne - bez
prieťahov plynulé konať a rozhodnúť.../. Aj keď zákon dáva možnosť zadržať vodičský preukaz až do

právoplatného skončenia veci, v spomínanom kontexte právnych noriem a ľudských práv garantovaných
Dohovoromčiústavnýchprávapoukazomnaustálenújudikatúruurčitepodtýmtosanemysleloniekoľko
mesiacov, ako v tomto prípade či dokonca rokov...

126. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne

z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
ústam/). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vývarovní svojvôle (arbitrárnosti) a

svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Tiež treba použiť historický
a logický výklad a je tu na mieste použiť práve aj systematický výklad, ktorý vychádza zo zaradenia
normy do štruktúry právneho systému. Právne normy nie sú izolované od ostatných právnych noriem,
právo tvorí navzájom prepojený systém právnych noriem a predpisov. Takto dokážeme interpretovať
normu v rámci prameňa práva či oblasti práva, v ktorom sa nachádza, tiež v súvislosti s ďalšími

normami, s ktorými má vzájomné prepojenie. Tejto téme sa venuje aj O. Weinberger: „Pri interpretácii
právnych predpisov musíme mať na pamäti charakter celého právneho systému a skutočnosť, že
jednotlivý predpis je zložkou vrstveného a rozvetveného systému, ktorý nazývame právny poriadok.
Súvislostimedzijednotlivýmičasťamiprávnehoporiadkuumožňujúniekedyobjasniťzmyseljednotlivého
ustanovenia, niekedy však taktiež podstatne skomplikujú interpretačnú úvahu, pretože norma môže byť

bližšie určená alebo modifikovaná inými predpismi právneho poriadku a je ťažké ujasniť si všetky tieto
súvislosti."

127. Predpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je teda jej výklad nielen z gramatického
hľadiska, izolovane bez vzťahov s ostatnými ustanoveniami právnej normy či danú oblasť upravujúcimi

normami, ale súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona, čo zákonodarca sledoval ,naplnenie
akého cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku
a nie je možné vytrhnutie jednotlivých časti predmetnej právnej úpravy z kontextu právnej normy ako i
oblasti upravovanej predmetným právom tak, ako to urobil žalovaný. Gramatický výklad právnej normymusí byť komfortný s logickým výkladom tejto právnej normy v súlade s účelom zákona majúc súčasne
na zreteli jeho súlad s ústavou.. Z uvedených záverov rovnako vychádzajú napr. aj rozhodnutia NS SR
č. k. 2 SžpA/2010 zo dňa 17.4.2011 a tiež rozhodnutie č. k. 6 Sžp/22/2011 zo dňa 26.9.201 a iné...

128. K danej problematike - výkladu práva aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 uvádza:
„Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti / súdov/ zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu."

129. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu
(umožňujúceho napr. viac. verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom

a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavu Slovenskej republiku totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2
ods. 2 ústami nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“

130. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona,
a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a
účelu zákona" (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36).

131. Orgány verejnej moci nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale
majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

132. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 1/2014, „ k výkladu právnych predpisov a ich

inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže
javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona, jazykový výklad môže
totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu
právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti
výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na

roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného
výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu
aplikovanej právnej normy" (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I.
ÚS 306/2010). Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa)
ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia , v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy

interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III.
ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).

133. K skutočnosti, že ústavne súladný výklad musí mať prednosť pred inými metódami výkladu,

sa ústavný súd vyjadril počas svojej existencie jednoznačne opakovane a vo viacerých, mnohých
rozhodnutiach nasledovne: „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v
prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich
právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu
realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej

moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež
medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd ...“ (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS
348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07).

134. Uvádzam aj známy citát z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PI. ÚS 33/97, ktorý

bol následne reprodukovaný v mnohých rozhodnutiach českého ústavného súdu a ktorý bol jedným
z dôrazných odkazov ústavného súdu adresovaných všeobecným súdom, a orgánom verejnej moci
podnecujúci ich ku zmene právneho myslenia: „naprosto neudržitelným momentem používání práva
je jeho aplikace vycházející pouze z jazykového výkladu; jazykový výklad predstavuje toliko prvotnípriblížení se k aplikované právni norme, je východiskem pro objasnení a ujasnení si jejího smyslu a
účelu (k čemuž slouží i rada dalších postupu, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis
atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvédomující si, a to buď úmyslne, nebo v dúsledku

nevzdelanosti, smysl a účel právni normy, činí z práva nástroj odcizenía absurdity.“

135. Aj v náleze sp. zn. PI. ÚS 21/96 Ústavný súd Českej republiky zasa konštatoval, že „účel a zmysel
zákona nie je možné hľadať len v slovách a vetách právneho predpisu, pretože v právnom predpise sú
a musia byť vždy obsiahnuté i princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi."

136. V tejto súvislosti musím zdôrazniť a poukázať aj na existujúcu judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ním vydaných rozhodnutí nie je možné považovať zadržanie vodičského preukazu
nad dobu presahujúcu niekoľko týždňov nie za obmedzujúce, dočasné opatrenie predbežnej povahy,
ale už za samotné potrestanie. Ak zadržanie vodičského preukazu prekročí primeranú dobu, stráca
prevenčný charakter a stáva sa represívnou, trestnoprávnou sankciou, ktorá vzhľadom na súdnu prax

Európskeho súdu pre ľudské práva dokonca tak bráni v trestnom stíhaní a potrestaní páchateľa.

137. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach totiž majú osobitné postavenie v systéme prameňov
práva Slovenskej republiky. Za podmienok ustanovených v ä. 11 Ústavy Slovenskej republiky majú
prednosť -pred zákonmi, a aj pred Ústavou Slovenskej republiky, pred ústavou vtedy, ak zmluvami o

ľudských právach a základných slobodách je zabezpečený ich väčší rozsah a majú teda prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 91/99 zo
16. decembra 1999) .

138. Rovnako výklad ESĽP pri jednotlivých rozsudkoch ohľadom ľudských práv je záväzný síce len v

tom danom prípade, / a nariadi štátu o. i. odstrániť zistené porušenie /ale súčasne ide o výklad daného
ustanovenia jediným orgánom, ktorý je na to oprávnený a ktorý bude tak obdobné prípady posudzovať
a vie štáty, ktorý nechcú rešpektovať výklad tohto práva aj sankcionovať a vynútiť jeho dodržiavanie.
Takže rozumné štáty poznajúc túto skutočnosť vedia, že ak budú opätovne žalované pre namietané
rovnaké porušenie práva, súd znova rozhodne proti nim a preto je v ich záujme tomu predchádzať a

osvojiť si taký výklad práva ohľadom ľudských slobôd, ako tieto práva vykladá ESĹP. Preto argumentácia
judikatúrou sa všeobecne rešpektuje a tak ju signatársky štát podľa judikátov vykladá.

139. Všeobecne vo vzťahu k záväznosti rozsudkov Súdu teda platí, že rozsudok nie je právne záväzný
pre vnútroštátne orgány dotyčného štátu v iných veciach, ale štáty z neho vyvodzujú dôsledky, pretože

majú všeobecnú povinnosť rešpektovať a aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd („Dohovor“) v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou Súdu. Inak by sa štáty vystavovali riziku, že
budútiežodsúdené,akneprispôsobiasvojprávnyporiadok,prípadnepraxsvojichsúdovainýchorgánov
požiadavkám Dohovoru, tak ako ich uplatňuje Súd. Hovorí sa o „interpretačnej právoplatnosti rozsudkov
Súdu'1 na rozdiel od „právoplatnosti veci rozsúdenej“.

140. Záväznosť rozsudkov Súdu v takomto prípade vyvodzujeme priamo z Ústavy SR. V zmysle článku
154c Ústavy SR je Dohovor súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiku a má prednosť pred
zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR k článku 154c Ústam/ SR predstavujú Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca pre

vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie zákonnej
úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR, a tým normujú rámec, ktorí
tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.

141. Podľa § 142 zákona 8/2009 Z. z. - Vzťah k medzinárodným zmluvám - uvádza :Ak medzinárodná

zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje ustanovenia odchylne od tohto zákona, platia
ustanovenia medzinárodnej zmluvy. To žalovaný ale v praxi stále ignoruje..

142. Opätovne chcem zdôrazniť, že nevidím naplňovanie účelu zákona ústavne komfortným spôsobom
v takom zásadne používanom postupe polície, ktorá preventívne akoby automaticky, napriek možnej

voľbe, zadržuje každému poručiteľovi / lebo zákon je už tak prísny a permanentne sprísňovanými
postihmi, že vlastne takmer pri každom porušení zákona je možné vodičovi uložiť zákaz činnosti na
niekoľko mesiacov či rokov, a nikdy počas tejto doby reálne a ani formálne neskúma, hoci jej to zákon
ukladá, či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nepominuli tieto dôvody . Takýto postuppolície voči vodičom je contra legem, a prakticky ide o zločinný výkon štátnej moci / pred ktorou je
práve úloha súdu občana ochrániť/. Policajt, vzhľadom na existujúcu judikatúru ESĽP, ktorá zadržanie
vodičského preukazu obvykle nad dobu pár mesiacov považuje už za trest v zmysle Dohovoru a

tým na nutnosť dodržať zásadu " ne bis dem idem „ tak takto dlhotrvajúcim zadržaním vodičského
preukazu nielen že zmarí prípadné potrestanie poručiteľa v následnom či prebiehajúcom trestnom či
priestupkovom či inom administratívnom konaní , zároveň takýto postup policajného úradníka zasahuje
do nezávislosti a právomoci rozhodovania konajúceho orgánu verejnej moci, najmä súdov, pretože ak
napr. súdne konanie trvá dlhšie, niekoľko rokov, dĺžka zadržania vodičského preukazu tak prejudikuje

trest zákazu činnosti, ktorý páchateľovi súd ukladá. Neuloží sa v praxi nikdy kratší trest, ako bola
dĺžka zadržania vodičského preukazu, inak by mohlo dôjsť k podaniu žaloby na štát na náhradu škody
takto poškodenou osobou pre nezákonné rozhodnutie. Policajný úradník tak diktuje vlastne sudcovi či
správnemu orgánu rozhodujúcemu o meňte veci, že musí uložiť trest zákazu činnosti a v akom trvaní a
prakticky trest neukladá tak žiaden nezávislý súd, čo je aj v rozpore s ústavou. Našťastie ESĽP svojimi
verdiktmi / spomínanými neskôr/už tejto praxi do budúcna dúfam zabránilo.

143. V závere poukázal aj na iné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ( Maszni proti
Rumunsku, Malige proti Francúzsku, Escoubet proti Belgicku, Konček proti Slovensku, Goktan proti
Francúzsku.

V.

144. Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlenSSP)vsprávnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

145. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

146.Podľa§177ods.1SSPsprávnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

147. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

148. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, na pojednávaní
konanom dňa 05.08.2021 vypočul účastníkom konania a dospel k záverom, že postup správnych
orgánov obidvoch stupňov bol v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

149. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť ( preskúmať ) zákonnosť konkrétnych rozhodnutí správnych

orgánov, nie je v jeho právomoci posudzovať postup policajtov pri zadržaní vodičských preukazov
všeobecne.

150. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktorý v zmysle § 70
ods. 7 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len

zákon o cestnej premávke ) vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu, zadržaného
dňa 20.04.2019 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, lebo dôvody jeho zadržania
naďalej trvajú.

151. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.152. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke Policajt je oprávnený zadržať vodičský
preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo
sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,

153. Podľa § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je
policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.

154. Podľa § 70 ods. 4 veta prvá zákona o cestnej premávke policajt bezodkladne vydá o zadržaní

vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovná deň po zadržaní vodičského
preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičská
preukaz zadržaný.

155. Podľa § 70 ods. 6 veta prvá zákona o cestnej premávke orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so
zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania

vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

156. Podľa § 70 ods. 7 veta prvá zákona o cestnej premávke orgán Policajného zboru bez ďalšieho
konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu.

157. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na zadržanie vodičského preukazu
policajtom je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti,
spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla.

158. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán
odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca dňa 20.04.2019 v čase okolo 12:10 hod. viedol nákladné
motorové vozidlo značky Renault Midlum TsEČ KK - XXX BF v smere na obec Lesnica od Veľkého
Lipníka, kde v prudkej pravotočivej zákrute predchádzal pred ním jazdiaceho cyklistu G., kde z dôvodu
nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu pravou stranou

vozidla a následnému pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva pomocou
mobilného telefónu záchranku, tak z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosť účastníka dopravnej
nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody boli následne podrobení dychovým skúškam s negatívnym
výsledkom. Uvedeným konaním je C.. I. Y. dôvodne podozrivý z porušenia § 15 ods. 3, § 66 ods. 2 písm.
a), b), d), e) zákona o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), u) citovaného zákona a

tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b),
g), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

159. Z ustanovení § 22 ods. 2 a), c), f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vyplýva, že za priestupok
podľa § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona sa uloží pokuta od 300 Eur do 1 300 Eur a zákaz činnosti

od jedného roku do piatich rokov. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) citovaného zákona možno
uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Za priestupok podľa § 22 ods. 1
písm. k) citovaného zákona možno uložiť pokutu od 60 Eur do 300 Eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

160. Zákonná podmienka zakotvená v § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke bola v danom

prípade nepochybne splnená.

161. Ďalej mal správny súd z obsahu rozhodnutí, aj zaslaného administratívneho spisu preukázané,
že vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný dňa 20.04.2019, dňa 24.04.2019 ( t.j. o štyri dni ) bolo
vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke a

dňa 24.06.2019 ( o 60 dní ) bolo vydané druhostupňové rozhodnutie žalovaného vo veci odvolania proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Dôvody zadržania vodičského preukazu v zmysle § 70
ods. 3 zákona o cestnej premávke pominuli dňa 20.08.2019.

162. Správny súd nezistil pochybenia zo strany správnych orgánov v zmysle námietok uvedených v

žalobe, prvostupňový správny orgán aj žalovaný konali v zákonných lehotách, bez prieťahov, primerane,
pri zachovaní prevenčného charakteru inštitútu zadržania vodičského preukazu.163. Ak žalobca v žalobe namietal, že správne orgáne nepostupovali podľa správneho poriadku
( namietal porušenia § 3, § 4, § 14, § 18, § 21, § 22, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47, § 57, § 59, § 60a
správneho poriadku ) správny súd poukazuje na § 141 ods. 1, 6 písm. g) zákona o cestnej premávke,

z ktorých nepochybne vyplýva, že všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na zadržanie
vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1, 2, 5 a 8 a § 71 ods. 1 zákona.

164. V danom prípade bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o
cestnej premávke, na ktoré konanie sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije.

165. Z ustanovenia § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke ďalej vyplýva, že orgán Policajného zboru
bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu.

166. Pojem „bez ďalšieho konania“ je podľa správneho súdu potrebné vykladať tak, ako správne

argumentoval žalovaný, že zadržanie vodičského preukazu má charakter predbežného, preventívneho
opatrenia, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, keď ešte len prebieha a nie
je ukončené konanie o priestupku, správny orgán nedisponuje úplným a konečným spisom, teda od
zadržania vodičského preukazu do vydania rozhodnutia podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke
neprebieha klasické správne konanie.

167. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že rozhodnutia sú arbitrárne a
nepreskúmateľné, lebo v nich nie je vysvetlené prečo policajt využil svoje oprávnenie ( nie povinnosť )
zadržať vodičský preukaz.

168. Aj keď žalobca vo vyjadrení správne argumentuje, že v zmysle § 70 ods. 1 zákona o cestnej
premávke je policajt oprávnený ( nie povinný ) zadržať vodičský preukaz, ak takéto vyjadrenie vydá,
keďže ide o vec úvahy ( ale nie ľubovôle), je potrebné aby svoje oprávnenie ( nie povinnosť ) náležite
odôvodnil, takýto prípad v konkrétnej veci nenastal.

169. Vydanie predmetného rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je potrebné posudzovať v
kontexte so skutkom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia kladený žalobcovi za vinu.

170. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že .... „oprávneniu policajta zadržať
vodičský preukaz účastníka konania predchádzalo dôvodné podozrenie, že tento vodič vozidla spôsobil

dopravnú nehodu, pri ktorej inému ublížil na zdravý a z ktorého miesta odišiel bez splnenia si povinnosti
účastníka dopravnej nehody .....“ ( str. 6 druhý odsek zdola napadnutého rozhodnutia ) a teda jasne,
zrozumiteľne a logicky správny orgán vysvetlil, prečo policajt využil oprávnenie vodičský preukaz
zadržať.

171. Keďže správne orgány obidvoch stupňov postupovali v súlade so zákonom, správny súd žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

172. V závere správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že v čase podania správnej žaloby ( 28.08.2019 )
bolo už právoplatne rozhodnuté o priestupku sp. zn. Č.p. : ORPZ - KK - M - XXX/XXXX - P, VS: XXXXXX

zo dňa 15.08.2019 ( právoplatné dňa 15.08.2019 ), v tomto konaní sa žalobca svojho práva podať
odvolanie proti tomuto rozhodnutiu vzdal, týmto rozhodnutím ORPZ v Kežmarku uznalo žalobcu vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g)
zákona o priestupkoch, za skutok v súvislosti s ktorým mu bol zadržaný vodičský preukaz a podľa § 22
ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov, pričom do času zákazu činnosti sa započítal čas od zadržania
vodičského preukazu dňa 20.04.2019. Doba 4 mesiacov uplynula 20.08.2019 a teda ku dňu podania
žaloby sa žalobca domáhal preskúmania niečoho, čo stratilo platnosť a účinnosť a už nebolo spôsobilé
zasiahnuť do jeho subjektívnych práv a povinností, čo by bol aj dôvod na postup podľa § 99 písm. g)
SSP na zastavenie konania z procesných dôvodov.

173. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 veta prvá a §
175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta prváSSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).