Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/531/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612205037
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612205037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: ZDRUŽENIE URBÁRNIKOV Markušovce
- Čepanovce, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Obec Markušovce - Čepanovce, IČO: 17 151 392,
zastúpeného Mgr. Tomášom Adamcom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Levočská č.3, proti
žalovaným: 1. W.. G. L. Q.., nar. X.X.XXXX, J. E. J., P. Č.. X, X. W.. E. O., nar. XX.X.XXXX, J. E.
D. L. E., J. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Štefánikova č. 40, 3. B. D., L.. X.XX.XXXX, bývajúcemu v Y., L. Č..XX, zastúpenému: Advokátska
kancelária Taragel a Počubajová, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská č. 11, 4. Rudohorská

investičná spoločnosť, a.s., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha č. 12, IČO: 36 570 851,
zastúpenému JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 40,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 15C/14/2012-274 zo dňa 31.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Z r u š u j e výrok rozsudku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva nehnuteľnosti, a to pozemku
parcela registra E evidovaného na mape operátu číslo 2990/1, o výmere 1 5305 m2, druh pozemku
- orná pôda, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, okres D. L. E., obec C., T.. Ú.. C. s tým, že
žalobca žiadal určiť, že táto nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva podielnikov - členov
ZDRUŽENIA URBÁRNIKOV Markušovce - Čepanovce, pozemkové spoločenstvo, ktoré je oprávnené
v celom rozsahu zastupovať svojich členov. Ako dôvod svojej žaloby žalobca uviedol, že v katastri

nehnuteľnosti nemal byť Správou katastra v Spišskej Novej Vsi povolený vklad vlastníckeho práva k
predmetnej parcele registra C KN č. 2990/2, zapísanej na LV č. XXXX, parciel č.2990/27, č. 2990/18,
č. 2990/17, č. 2990/16, evidovaných na LV č. XXXX, ako aj parcely č. 2990/55, evidovanej na LV
Č..XXXX,lebokpovoleniuvkladuvlastníckychprávkpredmetnýmparcelámdošlonesprávnymúradným
postupom Správy katastra v Spišskej Novej Vsi. Žalobca svoju žalobu ďalej odôvodnil tým, že pôvodná
parcela pozemnoknižná č. 2990 - roľa, o výmere 6 3970 m2, bola zapísaná v pozemnnoknižnej vložke č.
311, kat. úz. C.. Rozhodnutím odboru výstavby Rady ONV v Spišskej Novej Vsi zo dňa 12.11.1956 a zo

dňa 10.11.1958, bola predmetná parcela rozdelená na parcelu č. 2990/1, o výmere 1.5305 m2 a bola
zapísaná do vložky č. 87 v prospech vlastníkov Spoločnosť bývalých urbarialistov obce Č. a na parcelu
č. 2990/2 o výmere 50114 m2, ktorá bola zapísaná do vložky č. 318 v prospech vlastníka Spišské
železorudné bane, národný podnik, Spišská Nová Ves. V roku 1982 na základe žiadosti Železnorudnýchbaní, n.p., závod Rudňany bol majetkoprávne vyporiadaný areál nového povrchového závodu aj s
dodatočnými zábermi ako celok a novovzniknuté parcely sa zapísali do do LV č. XXX, okrem iných aj
parcely číslo vtedy EN 2990/2, 2990/8, 2990/16, 2990/17, 2990/18, 2990/21, 2990/2. Vykonané tak bolo

na základe geometrického plánu číslo 915-0120-8, kde sa uviedla pri parcele č. 2990/1 vložka č. 318
a nie vložka č. 87, čím došlo k zrejmej nesprávnosti, lebo spracovateľ geometrického plánu nezohľadnil
rozdelenie parcely č. 2990, kedy práve táto parcela prešla do vložky č. 87. Následnými prevodmi došlo
k zmene vlastníctva dotknutých parciel s tým, že tieto (už ako samostatné parcely) sú vo vlastníctve
žalovaných 1. až 4. Na základe osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré

bolo spísané formou notárskej zápisnice dňa 15.2.1996, pod N 113/96, Nz 113/96, nadobudli podieloví
spoluvlastníci, ktorí sú združení ako členovia žalobcu, podielové spoluvlastníctvo, okrem iného aj k
pozemku parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu parcelné č. 2990/1, o výmere 1
5305 m2, druh pozemku - orná pôda, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX, kat.úz. C.. Žalobca
tvrdil, že identifikáciou parcely registra E KN č. 2990/1 na stav údajov registra C KN, možno preukázať,
že pôvodná nehnuteľnosť - pozemnoknižná parcela č.2990/1, identifikovaná na stav údajov v registri

E KN, ako parcela č. 2990/1, o výmere 1 5305 m2, je časťou parc. registra C KN č. 2990/2, 2990/17,
2990/18, 2990/17, 2990/16 a 2990/55, v kat. úz. C.. Zápisom tejto listiny tak vznikla k predmetným
parcelám, do ktorých spadá parcela registra E KN č. 2990/1, duplicita evidencie vlastníckeho vzťahu.
Na základe podnetu žalobcu vykonala Správa katastra v Spišskej Novej Vsi šetrenie, z ktorého bol
vyhotovený protokol o zistení duplicity vlastníctva k predmetnému pozemku a následne vyznačenie

duplicity k sporným pozemkom na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a LV č. XXXX, všetko
kat. úz. C.. Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 19.1.1998, pod sp.zn. OR. 2/98,
bol zrušený zápis parcely KN 2990/2 o výmere 1 80538 m2 na LV č. XXXX, kat.úz. C., zápis parcely KN
2990/8 o výmere 718 m2, KN 2990/16 o výmere 494 m2, KN 2990/17 o výmere 486 m2, KN 2990/18
o výmere 808 m2, KN 2990/21 o výmere 549 m2 a KN 2990/27 o výmere 25067 m2, pričom časť

každej z týchto parciel bola zapísaná bez vyčíslenia výmery aj s poznámkou, že k prevodu a zápisu
týchto parciel, je potrebný geometrický plán. Žalobca mal za to, že na základe uvedených skutočností,
nemal byť Správou katastra v Spišskej Novej Vsi povolený vklad vlastníckeho práva k parcele registra
C KN č. 2990/2 na LV č. XXXX, parcely č.2990/27, č. 2990/18, č. 2990/17, č. 2990/16 na LV č. XXXX
a u parcely č. 2990/55 na LV č.XXXX, lebo k povoleniu vkladu došlo nesprávnym úradným postupom

Správy katastra D. L. E.. Žalobca poukázal aj na to, že má naliehavý právny záujem v zmysle ust. §
80 písm. c) O.s.p. na takomto určení, preto žiadal žalobe vyhovieť a nahradiť všetky trovy konania.

2. Súd prvej inštancie sa zaoberal v súlade s § 80 písm. c/ O.s.p. otázkou, či žalobca má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, či je daná v spore jeho aktívna legitimácia

(§ 90 O.s.p.), či je v žalobe označený celý okruh účastníkov konania a dospel k záveru, že žalobca
nie je aktívne v spore legitimovaný. Prijal tým argumentáciu žalovaných, pretože samotné spoločenstvo
žalobcu pozostáva zo samotných podielnikov, z ktorých každý vlastní určitý podiel v predmetnej
nehnuteľnosti. Skutočnosť, že predmetný pozemok patrí do spoločnej nehnuteľnosti, je sporom navonok
medzivšetkýmičlenmispoločenstvaadruhoustranouvspore(NSSR3SžoKs34/2006).Právneuzavrel,

že žaloba bola podaná za účinnosti zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a v zmysle
prechodných a záverečných ustanovení zák. č. 97/2013 Z.z. sa pozemkové spoločenstvá s právnou
subjektivitou považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Podľa § 16 ods. 2 cit. zák. za členov
spoločenstva koná výbor pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej
nehnuteľnosti, atď. a okrem iného ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť však
stále zostáva v spoluvlastníctve členom spoločenstva podľa ich podielov. Z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu ale aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešným žalovaným, ktorým vznikli trovy konania proti neúspešnému žalovanému priznal ich náhradu.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2
písm. d/ a písm. f/ O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Absolútne nesúhlasil s rozsudkom, ani s jeho odôvodnením, považuje ho za

nesprávny, neobjektívny a v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Poukazoval
na slabé a suché odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom, ktorého objasnenia sa pred súdom žalobca
domáhal. Napriek tomu, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že je povinný postaraťsa o to, aby okruh účastníkov bol úplný, teda musí riešiť otázku, či účastníci sú tými účastníkmi, ktorí
podľa hmotného práva správne mali a mohli žalovať, popr., ktorí mali a mohli byť podľa hmotného
práva žalovaní, napriek tomu sa súd o nič také nepostaral, práve naopak dlhoročne konal a pojednával

so žalobcom ako s legitímnym aktívne legitimovaným subjektom. Nesúhlasil ani s konštatovaním
súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že riešil otázku, či žalobca je aktívne legitimovaným
subjektom, či je nositeľom uplatneného práva, pretože takúto otázku vôbec neriešil, naopak dlhoročne
konal a vykonával dokazovanie bez toho, aby sa touto otázkou nejakým spôsobom zaoberal. Vo
veci meritórne pojednával, vykonal dokazovanie, dokonca znaleckým posudkom výsluchom všetkých

účastníkov dožiadaným súdom a všetkým účastníkom vrátane žalobcu vznikli vysoké trovy konania,
pričom celé toto konanie sa uskutočnilo so žalobcom ako s legitímne aktívne legitimovaným subjektom.
V súvislosti s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou právny zástupca žalobcu poukázal na ust. § 11
zák. NR SR č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách účinného od 1.9.1995 do 1.5.2013, ktoré
znenie bolo účinné v čase vzniku spoločenstva, že ide o spoločenstvo s právnou subjektivitou, založené
zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Túto skutočnosť až do posledného pojednávania nikto nenamietal, vyplýva aj z registrácie žalobcu
ako pozemkového spoločenstva. Žalobca teda je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou
a štatutárnym a výkonným orgánom je výbor, ktorý zastupuje pozemkové spoločenstvo navonok,
za ktorý koná navonok predseda spoločenstva. Celú túto skutočnosť dokladoval výpisom z registra
pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Gelnici, ktorý je založený v súdnom spise,

má teda oprávnenie podať takýto žiadaný žalobný návrh. V odvolaní ďalej žalobca argumentoval, že
petit žalobného návrhu je formulovaný tak, že súd určuje, že pozemok parciel registra E evidovaných na
mape určeného operátu č. 2990/1 o výmere 15305 m2 patrí do podielového spoluvlastníctva podielnikov
a to členov žalobcu, ktoré je oprávnené v celom rozsahu zastupovať svojich členov. Znamená to, že
v tomto konaní sa žalobca nedomáhal určenia, že predmetný sporný pozemok je majetkom žalobcu,

ale že patrí do podielového spoluvlastníctva podielnikov a to členov jeho združenia. Súd prvého stupňa
teda absolútne bezprecedentne priznal trovy konania a to dvojkoľajným spôsobom, keď priznal trovy
konania, aj tak, že sa vychádzalo zo skutočnosti, že nie možné predmet konania oceniť v peniazoch aj
tak, že priznal trovy konania, že sa vychádzalo z ceny nehnuteľnosti, pričom v tejto súvislosti namietal
relevantnosť znaleckého posudku, z ktorého vychádzal právny zástupca žalovaných JUDr. Vladimír

Kucharčík, advokát. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, príp., aby
sám vo veci rozhodol tak, že žalobnému návrhu vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu
trov konania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. K podanému odvolaniu sa v zákonnej lehote vyjadrili písomne žalovaní v 2. a 4.rade, ktorí navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a vecne správny potvrdil a uplatnili
si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu,
že žalobca nespĺňal podmienku aktívnej vecnej legitimácie, pretože pozemkové spoločenstvo nie je
nositeľom všetkých spoluvlastníckych práv a oprávnení vzťahujúcich sa na spoločné nehnuteľnosti.

Priklonil sa teda k názoru právnych zástupcov žalovaných, ktorí prezentovali názor, že účastníkmi
konania na strane žalobcu mali byť všetci členovia pozemkového spoločenstva, keďže spoločenstvo
pozostáva zo samotných podielnikov a každý z nich vlastní nejaký podiel k nehnuteľnosti, teda
spoluvlastnícky podiel na spoločných nehnuteľnostiach. Je zrejmé, že žalobca má právnu subjektivitu,
avšak je potrebné rozlišovať medzi právnou subjektivitou a aktívnou vecnou legitimáciou v spore, ktorou

sa rozumie také hmotnoprávne oprávnenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi ním uplatňovaného
právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Žalobca tak, ako
bol označený v žalobnom návrhu si nemohol uplatňovať nárok, ako ho naformuloval v žalobnom
petite. Navyše, okrem nedostatku aktívnej vecnej legitimácie mala byť žaloba zamietnutá aj z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Žalobca sa totiž domáhal

určenia, že nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva vlastníctva fyzických osôb, žaloba však
postráda určenie konkrétnych spoluvlastníkov s konkrétnymi spoluvlastníckymi podielmi, ku ktorým
malo byť určené vlastnícke právo, aby bol tento petit vykonateľný. Pokiaľ žalobca namietal priznanie
trov konania v prospech žalovaných a poukazoval na dvojkoľajný spôsob ich priznania jednotlivých
právnymzástupcom,taksúdpriurčovanínáhradyvychádzalzvyčíslenítýchtotrovzostranyjednotlivých

právnych zástupcov, pričom právny zástupca žalovaných v 2. a 4. rade si zvolil iný spôsob výpočtu trov
právneho zastúpenia a vychádzal z § 10 ods. 1,2 a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a teda za tarifnú
hodnotu považoval hodnotu veci, o ktorej vlastníctvo sa viedol spor v tomto konaní a táto bola uvedená
v znaleckom posudku znalca W.. B. P., ako aj v znaleckom posudku znalca W.. D. Č.A.. Na základetýchto skutočností teda žalovaní v 2. a 4.rade majú za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo vydané v súlade so zákonom a žaloba bola správne zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

5. K odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný v 3.rade, ktorý uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, žiadal ho potvrdiť odvolacím súdom, pričom za neopodstatnené považoval
odvolanie v časti priznanej náhrady trov konania, pretože súd prvej inštancie priznal trovy za úkony
právnej služby vypočítané z tarifnej hodnoty, ktorou je hodnota veci, o ktoré vlastníctvo sa vedie

spor v súlade s § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a nie teda dvojkoľajným spôsobom, ako to
uvádza žalobca. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že považuje za správne,
keď súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, pretože vecnú
legitimáciu účastníkov v spore skúma súd až pri rozhodovaní o merite veci. Nie je prípustné, aby
súd predčasne žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie, čím by žalobcovi odňal právo na
prístup k súdu. Žalobca mal možnosť v priebehu konania inštitútom zámeny účastníkov konania zhojiť

nedostatok tejto aktívnej legitimácie a z uvedeného dôvodu preto aj žalovaný v 3.rade prostredníctvom
advokáta začal aktívnu legitimáciu žalobcu namietať, teda až v záverečnej reči, čo je však dovolený
spôsob účinnej obrany. Otázka vecnej legitimácie účastníka je stav vyplývajúci z hmotného práva,
pritom súd poučuje účastníka o oprave alebo doplnení podania len z procesného hľadiska a ak by
súd poučil účastníka o hmotnoprávnych skutočnostiach, prekročil by poučovaciu povinnosť, ktorá mu

vyplýva z § 5 ods. 1 O.s.p., čím by výrazne zasiahol do rovnosti účastníkov v civilnom spore v
neprospech žalovaných. Išlo by o neprípustné poučenie zvlášť preto, že žalobca je v spore zastupovaný
advokátom. Vysoké nehospodárne vynaložené trovy konania vznikli vinou postupu žalobcu, ktorý
okrem iného vykonané dokazovanie z prevažnej miery aj navrhoval. To všetko však nemôže byť
ťarchu úspešného žalovaného. Opakovane argumentoval, že existencia pozemkového spoločenstva

s právnou subjektivitou sa nedotýka vlastníckych práv podielových spoluvlastníkov. Zastupovanie
spoluvlastníkov v súdnom konaní pozemkovým spoločenstvom by bolo možné, len ak by žalobcu na
takéto konanie spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti splnomocnili, čo by však tiež nič nemenilo na
tom, že by museli byť účastníkmi konania. Ani samotný žalobca s poukazom na znenie žalobného
petitu nespochybňuje, že spoločná nehnuteľnosť je vo vlastníctve spoluvlastníkov a potvrdzuje to aj

znenie § 13 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z., z ktorého nevyplýva, že by spoločná nehnuteľnosť
bola majetkom pozemkového spoločenstva. Preto na strane žalobcu mohli v konaní vystupovať len
podieloví spoluvlastníci, ktorý názor zastáva aj ustálená súdna judikatúra. Spriechodneniu súdnej
ochrany vlastníckeho práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zákonom č. 97/2013 Z.z. došlo
práve z dôvodu, aby nemuseli byť súdne konania zastavované pre nedostatok vecnej legitimácie,

avšak túto právnu úpravu nie je možné aplikovať na právnu vec účastníkov konania z dôvodu zákazu
retroaktivity právnej normy. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/36/2013 zo dňa
20.6.2013, na ktorý práve žalobca vo svojom odvolaní poukazuje, mal odlišný predmet konania, ako
je určenie vlastníckeho práva a žalovaný v 3.rade ho nepovažuje za aplikovateľný na túto právnu vec.
Pokiaľ by aj nová právna úprava pripúšťala, aby za spoluvlastníkov v určitých otázkach konal pred

orgánmiverejnejmocivýbor,títospoluvlastnícimusiabyťvkonaníuvedeníaidentifikovaní,nakoľkostále
ide o zastupovanie týchto spoluvlastníkov. Toto potvrdzuje aj fakt, že výbor nekoná v týchto konaniach
za všetkých spoluvlastníkov, pretože za niektorých spoluvlastníkov koná aj Slovenský pozemkový fond.
Bez ohľadu na uvedené dôvody žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť aj z iných dôvodov, a to je
nesprávnosť žalobného petitu, keď navrhovaný petit vôbec neodstraňuje spornosť a duplicitu vlastníctva

a napriek vykonanému zameraniu nehnuteľnosti, ktorých sa má duplicita týkať, výsledky zamerania
znaleckým posudkom sa nepremietli do petitu žaloby a žalobca naďalej navrhuje určiť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, u ktorej sú už členovia pozemkového spoločenstva evidovaní ako spoluvlastníci.

6. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodoval a žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p), účinného do 30.6.2016 a krajský súd vec
prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
účinného od 1.7.2016.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd prejednalodvolaniežalobcuakopodanévčasaoprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. Preskúmal napadnutý rozsudok, aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby nie
je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. decembra 2017,
pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

9. Ako vyplýva z obsahu odvolania žalobca použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/

O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania, pričom za súčasnej platnej právnej úpravy ide o
odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O
omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce
použil správny právny predpis, ale nesprávne ho na daný prípad interpretoval. Podstata odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť

získaných poznatkov.

10. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci
samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na

zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané
dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru
odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá

riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a žalobca ani v odvolaní nevzniesol
také námietky, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého zamietavého rozhodnutia. Na

doplnenie a zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

13. Podľa právnej teórie vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom
konania (sporovým stranám) vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva,
ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Sporová strana, ktorá je

nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, ak je žalobcom, má aktívnu vecnú legitimáciu.
Sporová strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo
alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie. (Ján Mazák a kolektív Základy občianskeho
procesného práva, 4.vydanie vydavateľstva iura edition, rok 2009).

14. Podľa § 16 ods. 1, 2 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách výbor je výkonným a
štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach,
o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne
zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Výbor koná za členov

spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej
správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ichvlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam,
ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

15. Predmetom tohto sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre jednotlivých
podielových spoluvlastníkov, ktorí sú zároveň členmi pozemkového spoločenstva - žalobcu. Z
gramatického i logického výkladu vyššie citovaného ustanovenia nevyplýva pre žalobcu ako pozemkové
spoločenstvo, čo i s právnou subjektivitou oprávnenie na úspešné podanie žaloby a uplatnenie
požadovaného určenia v tomto spore. Aktívne legitimovanými sú stále jednotliví členovia a podieloví

spoluvlastníci, ktorí sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, pričom v petite žaloby musia uviesť aj
určenia akej výšky podielov predmetnej nehnuteľnosti vo vzťahu k celku sa domáhajú. Pokiaľ bola ich
vôľa, aby ich v konaní pred súdom zastupoval výbor spoločenstva, museli by ho splnomocniť. Z dikcie
znenia § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z. totiž vyplýva možnosť zastupovania v takomto spore pred súdom,
ale stále ide len o zastupovanie, t.j. všetci domáhajúci sa členovia a spoluvlastníci musia byť v žalobe
identifikovaní.

16. V súvislosti s námietkami odvolateľa, že súd sa mal postarať o to, aby v spore vystupovali vecne
legitimovaní účastníci v tomto prípade neobstojí. Súd prvej inštancie konal a rozhodoval v čase účinnosti
zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v ktorom bola poučovacia povinnosť upravená v jeho §
5. Podľa § 5 ods. 1, 2 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom

konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú,
ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Žalobca bol v konaní zastúpení
advokátom, súd preto nebol povinný poučovať žalobcu či už ohľadne vecnej legitimácie, ale aj ohľadne
nesprávne formulovaného petitu žaloby. Záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v spore, ktorý sa premietol do zamietavého rozhodnutia je správny bez ohľadu na to, v ktorom štádiu

sporu k takémuto záveru dospel.

17. Zo všetkých uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 CSP
napadnutý zamietavý výrok rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd preskúmal aj výroky rozsudku o trovách konania, ktoré boli taktiež napadnuté
odvolaním žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

19. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. (v súčasnosti ustanovenie

§ 220 ods. 2 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné

ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na
základe ktorých je založené. Vyššie definovanému právu na riadne odôvodnenie výrokov rozhodnutia
nezodpovedá odôvodnenie výrokov rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

20. V prvom rade ja potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že vôbec nerozhodol o trovách konania vo
vzťahu žalobcu a žalovaného v prvom rade. Ďalej - svoj výrok rozsudku ohľadne náhrady trov štátu
ničím nezdôvodnil, t.j. chýba práve posúdenie ale aj akékoľvek zdôvodnenie. V odôvodnení výroku
o priznaní náhrady trov konania žalovaným v 2., 3., a 4. rade použil označenie § 142 ods. 1 a § 151
ods. l O.s.p., vyčíslil trovy právneho zastúpenia bez akéhokoľvek právneho predpisu (odvolací súd len

predpokladá, že ide o vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a v rozpore s výrokom rozsudku v odôvodnení uviedol,
že tieto trovy žalobca má uhradiť právnym zástupcom, nie žalovaným. Je skutočne nepreskúmateľné
rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne výrokov o trovách konania, a to aj vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalobcu, keďže nie je možné zistiť, z čoho, akej hodnoty pri vyčíslení trov konania vychádzal
a o aké zákonné ustanovenia sa opieral.

21. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP napadnuté výroky
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.22. Úlohou súdu prvej inštancie bude v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia, za dodržania
procesných predpisov a rešpektovania zákonných práv sporových strán opätovne rozhodnúť o nároku

na náhradu trov konania sporových strán aj štátu, vrátane trov odvolacieho konania a rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodniť. Len na dôvažok odvolací súd uvádza, že účelnosť vynaložených trov bude
posudzovaná následne, pri rozhodovaní o ich výške v zmysle § 262 ods. 2 CSP a § 251 CSP.

23.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).