Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314212245
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314212245.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej

veci žalobkyne: W.. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpeného JUDr.
Ivetou Balalovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie: Bratislava, Ružová dolina 10, proti
žalovanej: E. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. 9201/360, štátny občan SR, zastúpeného Mgr. Richardom
Palušom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie: Bratislava, Kopanice 23, v konaní o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celosti z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, podanou na tunajší súd dňa 27.05.2014 domáhal sa žalobca voči žalovanému vyhlásenia
rozsudku súdom, ktorým by súd určil, že podiel 1-ica na nehnuteľnosti - rodinný dom, postavenom
na pozemku parcely reg. „C“, parcela č. XXXX, súpisné č. XXXX, v kat. území O., zapísaný na LV č.
XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu je súčasťou dedičstva po zomrelej T. W., nar.
X.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom L.H. XXX, Z.. Svoju žalobu odôvodnila tým, že
žalobkyňa je dcérou T. W.j, nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XXX, Z.. Po jej

smrti bola prejednaním dedičstva ako súdna komisárka, súdom poverená JUDr. Eva Imrišová. Dedičstvo
sa prejednáva pod č. k. 31D 3161/2005, Dnot 229/2005. Až na dedičskom konaní sa žalobkyňa
dozvedela, že zomrelá mama T. W. podpísala v marci 2005 zaopatrovaciu zmluvu s E. K., ktorá je
dcérou T. W. a sestrou žalobkyne. V tejto zaopatrovacej zmluve darovala zomrelá T. W. dcére E. K.
pozemky, ktoré vlastnila a boli zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie O.. Pretože podľa názoru
žalobkyne, previedla zomrelá T. W. zaopatrovacou zmluvou na E. K. iba pozemky, ale nepreviedla aj
1 rodinného domu. No správa katastra napriek tomu, v rozpore s katastrálnym zákonom previedla na

E. K. aj 1 nehnuteľnosti - rodinného domu. Preto podala žalobkyňa podnet na Správu katastra pre
hl. mesto SR, kde žiadala prešetriť správnosť zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rodinného
domu, zapísanému na LV č. XXXX, katastrálne územie O.y na základe zaopatrovacej zmluvy povolenej
pod č. k. O. dňa 27.04.2005. Správa katastra pre hl. mesto SR rozhodla dňa 20.03.2008, keď opravila
údaj v katastri nehnuteľností a na nehnuteľnosť - rodinný dom zapísala opäť zomrelú T. W. a to v
podiele 5/8. Proti rozhodnutiu Správy katastra pre hl. mesto SR podala odvolanie E. K., kde žiadala
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť. Správa katastra pre hl. mesto SR postúpila odvolanie E.

K. odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodol dňa 14.08.2008 tak, že
zamietol odvolanie E. K. a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu. Následne
E. K. podala žalobu na Krajský súd v Bratislave, kde žiadala o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom zo dňa 7.09.2011, č.k. 2S 209/2008 tak, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ako nedôvodnú zamietol. Proti
tomuto rozsudku podala odvolanie E. K. a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom zo dňa 29.04.2013,

č. k. 10 Sžr 52/2012 tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že ho zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že postup, ktorý zvolila správa
katastra, keď po troch rokoch vyhovela návrhu na opravu chyby s odkazom na ustanovenie § 59 ods. 1,
písm. a/ Katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z. z.), nebol v súlade so zákonom. Zároveň uviedol,
že tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany vlastníka v inom a to občianskoprávnom konaní

na príslušnom súde. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nemáme vedomosť, že by bolo opätovne
rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave. Vzhľadom k tomu, že prebieha dedičské konanie a notárka
trvala na tom, že pokiaľ žalobkyňa trvá na tom, že 1 rodinného domu patrí do dedičstva po zomrelej T.
W., tak musí podať určovaciu žalobu na súd. Z toho dôvodu aj žalobkyňa podáva túto žalobu o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelej. Zomrelá T.Q. W. uzatvorila zaopatrovaciu zmluvu so
svojou dcérou E. K.. V tejto zmluve, ktorá je nazvaná ako „zaopatrovacia zmluva“ je uvedené v čl. I,

že T. W. prevádza do vlastníctva E. K. v celosti pozemok p. č. XXXX/X záhrady o výmere 399 m2,
vedený na LV č. XXXX, kat. územie O. a celý svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v pomere k celku k
pozemkom parcela č. 1146, zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2 a parcela č. XXXX záhrada o
výmere 328 m2, vedené na LV č. XXXX kat. územie O.. Takto bol v zaopatrovacej zmluve špecifikovaný
predmet prevodu a kataster nehnuteľností okrem vyššie uvedených nehnuteľností, previedol na E. K.

aj 1 nehnuteľnosti - rodinného domu. Žalobkyňa poukázala na to, že 1 rodinného domu, súpisné č.
9210, nachádzajúceho sa na pozemku parcela č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX katastrálne územie
O., nebol v článku I „zaopatrovacej zmluvy“ ako predmet prevodu ani zapísaný, ani nebolo uvedené,
že má prevodkyňa vôľu ho previesť na E. K.. Správa katastra však napriek tomu povolila pod č. k. O.
zo dňa 27.04.2005 zmenu na LV a previedla zápis vlastníctva nie len k nehnuteľnostiam, ktoré boli

jednoznačne uvedené v čl. I zaopatrovacej zmluvy a ktoré chcela T. W. previesť na E. K., ale previedli
aj zápis vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na
pozemku parcela č. XXXX a ktorý nebol predmetom prevodu. Z ust. § 31 Katastrálneho zákona (zákon
č. 162/1995 Z. z.) vyplýva, že kataster nehnuteľností je viazaný návrhom účastníkov a tiež ich prejavy
musia byť dostatočne určité a zrozumiteľné. Tak v tomto prípade nebolo, lebo kataster nehnuteľností

previedol zápis nehnuteľnosti na E. K., ktorá nebola v zaopatrovacej zmluve vôbec uvedená, nie to ešte
určite a zrozumiteľne špecifikovaná. V zaopatrovacej zmluve bolo nepochybne a jednoznačne uvedené,
že T. W. prevádza na svoju dcéru E. K. iba vlastníctvo pozemku parcela č. XXXX/X záhrady vo výmere
399 m2 v podiele 1/1, evidovaný na LV č. XXXX kat. úz. O. a vlastníctvo pozemkov evidovaných na LV
č. XXXX ako parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 310 m2 v podiele 1 a parcela č.

XXXX záhrady vo výmere 328 m2 v podiele 1/2. To znamená, že T. W. prejavila vôľu previesť na E. K.
iba tieto nehnuteľnosti. V žiadnom prípade, však nemala vôľu previesť aj nehnuteľnosť - rodinný dom v
podiele 1. Ak by mala vôľu previesť aj 1/2 rodinného domu, tak by musela takýto úmysel nepochybne a
jasne vyjadriť v zaopatrovacej zmluve a tak isto aj v návrhu na vklad vlastníckeho práva. Aj v samotnom
návrhu na vklad vlastníckeho práva sú uvedené iba nehnuteľnosti - pozemok parcela č. XXXX/X záhrady

vo výmere 399 m2 v podiele 1/1, evidovaný na LV č. XXXX kat. územie O. a pozemky evidované na LV č.
XXXXakoparcelač.XXXXzastavanéplochyanádvoriavovýmere310m2vpodiele1aparcelač.XXXX
záhrady vo výmere 328 m2 v podiele 1. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa má za to, že 1 rodinného
domu nebola vôbec špecifikovaná v zaopatrovacej zmluve tak ako to predpisuje katastrálny zákon a
napriek tomu kataster nehnuteľností protiprávne zapísal do vlastníctva E. K. aj 1/2 rodinného domu. T.

W. neprejavila určite, zrozumiteľne a nepochybne svoju vôľu previesť na E. K. aj 1/2 rodinného domu.
Prejavila iba vôľu previesť ďalšie nehnuteľnosti, ktoré jasne, zrozumiteľne a určite aj v zaopatrovacej
zmluve špecifikovala, tak ako ich uviedla aj v návrhu na vklad vlastníckeho práva a tieto aj boli prevedené
na E. K., pričom tieto nehnuteľnosti žalobkyňa nenapáda vo svojej žalobe. Ako jedna z dedičiek po
zomrelej T. W. má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že podiel 1-ica na vyššie uvedenej

nehnuteľnosti - rodinnom dome je súčasťou dedičstva po T.Q. W. a tento podiel má byť pojatý do súpisu
dedičstva po nej.

V rámci prípravy pojednávania súdu dňa 17.10.2014 na základe podania právneho zástupcu žalobkyne
zo dňa 4.08.2014 súd v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil modifikáciu žalobného petitu žaloby

nasledovne: „ Súd určuje, že:
- podiel 1 na nehnuteľnosti - rodinný dom, postavenej na pozemku parcela reg. „C“, parcela č. XXXX,
súp. č. XXXX., v kat. území VF., zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava,- nehnuteľnosť parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 399 m2, záhrady, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.
O., Okresného úradu Bratislava, v podiele 1/1,
- nehnuteľnosť parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 310 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č.

XXXX o výmere 328 m2, záhrady, kat. územie O., zapísané na LV č. XXXX, Okresného úradu Bratislava,
v podiele 1,
sú súčasťou dedičstva po zomrelej T. W., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom L.
XXX, Z.. “

Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa
3.11.2014, v ktorom okrem iných skutočností uviedla, že 1. zápis vlastníctva žalovanej k predmetnému
rodinnému domu súp. č. 9210 (podiel 1) na LV č. XXXX, pre kat. úz. O., postaveného na pozemku
parcela č. 1146 v kat. území O., ktorý zápis správa katastra pôvodne vykonala v konaní O. na
podklade zaopatrovacej zmluvy uzavretej dňa 15.03.2005 medzi žalovanou a zosnulou matkou
obidvoch účastníčok tohto konania p. T. W. (ďalej aj ako „poručiteľka“), bol vykonaný v súlade so

zákonom a pri jeho zápise v predmetnom vkladovom konaní neprišlo k pochybeniu katastrálneho
úradu ( naopak k „právoplatne judikovanému“ pochybeniu katastrálneho úradu prišlo až následne,
keď na podnet žalobkyne bola vykonaná „údajná“ oprava chyby v katastrálnom operáte, týkajúca
sa výmazu predchádzajúceho zápisu vlastníctva žalovanej vo vyššie spomínanom vkladovom konaní
práve vo vzťahu k uvádzanému podielu ( 1 ) na predmetnom rodinnom dome, ktorá oprava však bola

následne Najvyšším súdom SR v poslednej inštancii - na základe žaloby žalovanej na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností - vyhlásená za nezákonnú
a katastrálnym úradom bola vykonaná náprava spätným zápisom spochybňovaného vlastníctva
žalovanej ) a v tejto súvislosti žalovaný na podporu svojich tvrdení v tejto otázke dáva do pozornosti
konajúcemu súdu najmä odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v sp. veci 10 Sžr 52/2012 zo

dňa 29.04.2013 ( právoplatné rozhodnutie správneho súdu sa týka priamo v merite veci práve otázky
pod bodom č. 1, kedy bolo Najvyššiemu súdu SR v odôvodnení jeho spomínaného rozsudku, str. 6,
tretí odsek, druhá veta a nasl. jednoznačne konštatované, že: „Podľa názoru odvolacieho súdu so
zreteľom na okolnosti prípadu č. II zaopatrovacej zmluvy možno vyvodiť úmysel p. T. W., previesť na
žalovanú, svoju nehnuteľnosť, aj svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu ...“ ), ktoré právoplatné

rozhodnutie súdu vzhľadom na svoj obsah - identický s petitom žaloby vo vzťahu k tejto otázke - dokonca
vytvára prekážku konania „res iudicata“. 2. Rozšírený petit pôvodnej žaloby ( žaloba zo dňa 27.05.2014
sa týkala navrhovaného určenia iba vo vzťahu k predmetnému podielu na rodinnom dome, podrobne
špecifikovaného vyššie pod bodom 1) a do tohto zahrnuté i ďalšie nehnuteľnosti ( žalovaná podotýka, že
sa jedná o tie nehnuteľnosti, ktorých prevod na žalovanú na základe spomínanej zaopatrovacej zmluvy

žalobkyňa v pôvodnej žalobe nielenže nespochybňovala, ale vo vzťahu ku ktorým nehnuteľnostiam
dokonca v pôvodnej žalobe opakovane vyhlasovala, že prevod týchto nehnuteľností na žalovanú ich
spoločnou, dnes už zosnulou matkou plne rešpektuje a z tohto dôvodu ich ani nezahrnula do svojej
žaloby ), ako i nové dôvody ( údajná nespôsobilosť matky žalovanej uzatvoriť predmetnú zaopatrovaciu
zmluvu ) a z nich plynúce príp. nároky sú jednak neexistujúce, nedôvodné, nepodložené a čisto účelové

tvrdenia žalobkyne, ktorá sa snaží všetkými silami a prostriedkami iba spochybniť a vo svoj prospech
zmeniť dispozície svojej nebohej matky s časťou svojho majetku ešte počas jej života.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, prednesom právneho zástupcu
žalovaného, výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej, výsluchom svedka B. Q., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z., Y. X, svedka V. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., M. XX, svedka T. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., L. XXX, oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to Zaopatrovacou zmluvou zo
dňa 15.03.2005, Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. X-204/08-SPI zo
dňa 20.03.2008, Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 37/08-Se zo dňa 14.08.2008,
Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžr/52/2012-314 zo dňa 29.04.2013, písomnou zmenou

návrhu zo dňa 4.08.2014, priloženými spismi sp. zn. Pú 2/2005, sp. zn. 30D/1664/2014 ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo Zaopatrovacej zmluvy zo dňa 15.03.2005 mal súd preukázané, že T. W., rod. E., nar. X.XX.XXXX,
bytom Z., L. XXX ako prevodkyňa a E. K., rod. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX ako nadobúdateľka

uzavreli zaopatrovaciu zmluvu, na základe ktorej prevodkyňa T. W. ako vlastníčka nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľností pre obec Bratislava - mestská časť Vajnory, katastrálne územie O., na
liste vlastníctva č. XXXX označenej ako parcela č. XXXX/X o výmere 399 m2, záhrady a spoluvlastníčka
nehnuteľností v katastrálnom území O. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX označenej ako parcelač. XXXX o výmere 310 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere 328 m2, záhrady
v podiele 1, tieto nehnuteľnosti v celosti bezplatne previedla do vlastníctva svojej dcéry E. K., ktorá ich s
vďakouprijíma.Vzmyslečl.IIZaopatrovacejzmluvynadobúdateľkanehnuteľnostíuvedenýchvčlánkuI.

tejto zmluvy sa zaviazala, že prevodkyni v nadobudnutých nehnuteľnostiach a to v dome vystavenom na
parcele č. XXXX vo výmere 310 m2 v podiele 1 - zastavané plochy bude doživotne poskytovať bezplatné
užívanie jednej izby, kuchyne a príslušenstva, záhrady parcela č. XXXX/X vo výmere 399 m2, bezplatné
celodenné stravovanie a ošetrovanie počas choroby vrátane celodenného ošetrovania v prípade úplnej
imobility. Nadobúdateľka sa zaväzuje po smrti prevodkyne na svoje náklady vystrojiť dôstojný pohreb

a dať zhotoviť pomník.

Z Rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. X-204/08-SPI zo dňa 20.03.2008 mal
súd preukázané, že Správa katastra pre hlavné mesto Bratislavu týmto rozhodnutím v súlade s ust. §
59 ods. 1, písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) opravila údaj v katastri nehnuteľností tak, že na

liste vlastníctva č.

, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Vajnory:
- pozemok registra C-KN p.č. 1146 zastavaná plocha o výmere 310 m2,
- pozemok registra C-KN p.č. 1147 záhrada o výmere 328 m2,

- stavba súpisné č. 9201 na pozemku p.č. 1146,
vo vlastníctve:
E. K., rod. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX, v podiele 1,
Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XX, v podiele 1/8,
F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Š. XX, v podiele 1/8,

Ľ. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX, v podiele 1/8,
T. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX, v podiele 1/8,
v časti A - majetková podstata zrušila zápis: „ - stavba s.č. 9201 na pozemku p.č. 1146 “ a zapísala
„stavbu č. 9201 na pozemku p.č. 1146“,
v časti B - vlastník zapísala:

Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XX, v podiele 1/8,
Titul nadobudnutia uznesenie o dedičstve D1709/63
F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Š. XX, v podiele 1/8,
Titul nadobudnutia uznesenie o dedičstve D1709/63
Ľ. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX, v podiele 1/8,

Titul nadobudnutia uznesenie o dedičstve D1709/63
T. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX, v podiele 5/8.
Titul nadobudnutia uznesenie o dedičstve D1709/63, rozhodnutie o dedičstve D801/79

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Správa katastra šetrením zistila, že zaopatrovacou zmluvou

povolenou pod č. konania O. dňa 27.04.2005 T. W. previedla do vlastníctva E. K. v celosti pozemok p.
č. XXXX/X záhrada o výmere 399 m2 vedený na LV č. XXXX, kat. územie O. vo vlastníctve prevodcu a
celý svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v pomere k celku k pozemkom p. č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 310 m2 a p.č. XXXX. záhrada o výmere 328 m2, vedené na LV č. XXXX k. ú. O..
Predmetom tohto prevodu nebol spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súp. č. XXXX na pozemku

p.č. XXXX vo vlastníctve T. W. v podiele o veľkosti 1/2 v pomere k celku zapísaný na LV č. XXXX kat.
úz. O.. Správa katastra previedla chybne položkou výkazu zmien 318/05 zápis na LV č. XXXX kat. úz.
O., ktorý je v rozpore so zaopatrovacou zmluvou povolenou pod č. konania O. dňa 27.04.2005, nakoľko
previedla zápis vlastníctva i k spoluvlastníckemu podielu k rodinnému domu s.č. 9210 na pozemku p.č.
XXXX vo vlastníctve T. W. v prospech E. K., ktorý nebol predmetom prevodu. Správa katastra pre hlavné

mesto SR Bratislavu opravila chybný zápis na LV č. XXXX k.ú. O. tak, že rodinný dom s.č. 9201 na
pozemku p.č. 1146 zapísala na nový list vlastníctva pre vlastníkov na základe uznesenia o dedičstve D
1709/63 po poručiteľovi G. E.: Ľ. E. v podiele 1/8, F. G. v podiele 1/8, Ľ. Y. v podiele 1/8, T. W. v podiele
1/8 a na základe rozhodnutia o dedičstve D 801/79 po poručiteľke W. E.: T. W. v podiele 1, čím zosúladila
zápisy v operáte katastra nehnuteľností v zmysle listín potvrdzujúcich právo k nehnuteľnosti. Predmetné

rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.09.2008.

Z Rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 37/08-Se zo dňa 14.08.2008 mal súd preukázané,
že Katastrálny úrad v Bratislave vo veci odvolania účastníčky konania E. K., L. Č.. XXX, XXX XX Z.,podaného 16.04.2008 proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. X-204/08-
SPI zo dňa 20.03.2008 o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte rozhodol v súlade s ust. §-u 59
ods. 2 Správneho poriadku tak, že zamietol odvolanie účastníčky konania E. K. a potvrdil rozhodnutie

Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X-204/08-SPI zo dňa 20.03.2008 o návrhu na opravu
chyby v katastrálnom operáte. Predmetné rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.09.2008.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR sp. zn. 10Sžr/52/2012 zo dňa 29.04.2013 mal

súd preukázané, že Najvyšší súd SR v právnej veci žalobkyne: E. K., nar. X.XX.XXXX, bytom L.
XXX, Z., proti žalovanému: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, so sídlom v Z., L. X.
XX (pôvodne Katastrálny úrad v Bratislave, Pekná cesta 15, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. Xo 37/08-Se zo dňa 14.08.2008, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/209/2008-59 zo dňa 7.09.2011 rozhodol tak, že Najvyšší súd
SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/209/2008-59 zo dňa 7.09.2011 v znení opravného

uznesenia č. k. 2S/209/2008-76 zo dňa 6.02.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. Xo 37/08-
Se zo dňa 14.08.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
153,63 € náhrady trov konania z titulu trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu W.. L. B.
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/52/2012
zo dňa 29.04.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 3.06.2013.

Zo súdneho spisu sp. zn. Pú 2/2005 mal súd preukázané, že Okresný súd Bratislava V v
Bratislave uznesením zo dňa 7.01.2005, č. k. Pú 2/2005-7 rozhodol o prípustnosti prevzatia do Ústavu
zdravotníckej starostlivosti - na psychiatrické oddelenie pacientky: T. W., nar. X.X.XXXX, bytom Z.,
L. XXX. Dôvod prevzatia pacientky T. W., nar. X.X.XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti bol

ten, že pacientka trpí psychickou poruchou, pri ktorej ohrozuje samu seba alebo okolie. Predmetné
uzneseniesúdunadobudloprávoplatnosťdňa25.01.2005.OkresnýsúdBratislavaVzároveňuznesením
zo dňa 5.01.2005, č. k. Pú 2/05-3 ustanovil L. Q., súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava
V za opatrovníčku T. W.Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX v konaní o vyslovenie prípustnosti
prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Písomným podaním zo dňa 10.02.2005 Ústav

zdravotníckej starostlivosti oznámil súdu, že hospitalizácia pacientky bola dňa 8.02.2005 ukončená
prepustením do domáceho liečenia. Súd uznesením zo dňa 14.02.2005, č. k. Pú 2/05-18 z dôvodu
ukončenia hospitalizácie pacientky konanie o prípustnosti prevzatia a držania T. W.Á., nar. X.X.XXXX
v zdravotníckom zariadení zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Predmetné uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 5.03.2005.

Zo súdneho spisu sp. zn. 31D/3161/2005, Dnot 229/2005 mal súd preukázané, že na Okresnom súde
Bratislava III v Bratislave sa viedlo dedičské konanie po poručiteľke: T. W., rod. E., nar. X.XX.XXXX,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom: Z., L.H. XXX. JUDr. Eva Imrišová, notár ako súdny
komisár, so sídlom v Bratislave, Junácka 1, na základe poverenia Okresného súdu Bratislava III v

Bratislave vydal v konaní o dedičstve po poručiteľke T. W., rod. E.j, nar. X.XX.XXXX Osvedčenie
o dedičstve č. k. 31D/3161/2005-397, Dnot 229/2005 zo dňa 15.07.2014 (ďalej len „Osvedčenie
o dedičstve“). Na základe tohto Osvedčenia o dedičstve dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine
(potomkovia poručiteľky v I. rade): 1. M. Q., rod. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. XXXX/X; 2. T. M.,
rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XXXX/XXX; 3. E. K., rod. W., I.. X.XX.XXXX, bytom Z., L. XXXX/

XXX (ďalej len „dedičia“), uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej títo dedičia okrem
iných nehnuteľností špecifikovaných v predmetnom Osvedčení o dedičstve nadobudli v rámci dedičstva
nasledovné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Vajnory (nehnuteľnosti, ktorých
sa týka určovacia žaloba č. k. 7C 163/2014):

LV č. XXXX: parcely registra „C“
parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria 310 m2,
parcela č. XXXX záhrady 328 m2
B 5 v 1/8-ine na poručiteľku vedené,

LV č. XXXX: stavby:
rodinný dom súp. č. 9201 na parcele č. XXXX,
B 4 v 1/8-ine na poručiteľku vedené,každý z dedičov v 1/3-ine, t.j. v pomere k celku každá v 1/24-ine.

Predmetné Osvedčenie o dedičstve č. k. 31D/3161/2005-397, Dnot 229/2005 zo dňa 15.07.2014

nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2014.

Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne vyplynulo, že medzi T. W., rod. E. a E. K., rod. W.u,
nar. X.XX.XXXX, t. j. žalovanou bola vyhotovená zaopatrovacia zmluva zo dňa 15.03.2005, v ktorej
vlastne išlo o dve zmluvy a to darovaciu a zaopatrovaciu zmluvu. V darovacej zmluve boli darované

pozemky žalovanej zomrelou a v článku 2 bolo špecifikované zaopatrovanie zomrelej žalovanej. O tejto
skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela až počas dedičského konania po zomrelej. V tejto zaopatrovacej
zmluve chýbala špecifikácia 1 rodinného domu. Prebiehalo potom správne konanie, kde, ako posledný
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý zmenil rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto a vrátil mu vec
na nové konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že Kataster nehnuteľností rozhodol
o vklade vlastníckeho práva o 1 rodinného domu, lebo vraj bol úmysel zomrelej previesť na žalovanú

okrempozemkovaj1rodinnéhodomu.Uviedol,však,žetýmtoniejedotknutéprávodomáhaťsaochrany
vlastníka žalobou v občiansko-právnom konaní na súde. Žalobkyňa má za to, že v Katastri nehnuteľností
prišlo jednoznačne k porušeniu § 31 katastrálneho zákona a preto podala návrh na súd na určenie,
že 1 rodinného domu patrí do dedičstva po zomrelej. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej, že v tomto
prípade ide o res iudicate, má za to, že to nie je pravda, lebo, aby konaniu bránila vec rozhodnutá,

musí byť o nej rozhodnutie vo výroku napadnutého rozhodnutia. Na dedičskom konaní, ktoré medzi
časom prebiehalo v júni 2014 založila žalovaná potvrdenie od lekára, kde bolo uvedené, že bola nutná
celodenná starostlivosť o zomrelú. K tomuto sa vyjadrila aj sestra účastníčok konania - T. M., ktorá
uviedla, že keď zomrelú prepustili vo februári z psychiatrii, tak bola v zlom stave, vyžadovala sústavnú
starostlivosť, nerozpoznávala ľudí, nevedela čo sa deje. Z tohto dôvodu má za to, že zomrelá sa liečila

na psychiatrii z toho dôvodu, že mala psychickú poruchu, na ktorú užívala lieky a vzhľadom aj na jej
prejavy po návrate z psychiatrie domov. Žalobkyňa bola aj za ošetrujúcim lekárom, ale tento jej odmietol
poskytnúť informácie s tým, že informácie poskytne súdu, alebo súdnemu znalcovi. Z toho dôvodom,
máme za to, že darovacia a zaopatrovacia zmluva, ktoré urobila zomrelá nie sú v súlade s ust. § 37,
§ 38 OZ, lebo máme za to, že nevedela posúdiť a pochopiť úkon, ktorý robila, lebo ako prevodkyňa

prevádzala majetok na žalovanú.

Z prednesu právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že protistranou tvrdené skutočnosti ohľadom
zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa nás jasne stanovuje a uvádza, že Krajský súd
v Bratislave vo svojom rozhodnutí nesprávne vyložil daný stav, nakoľko podľa názoru Najvyššieho

súdu SR z článku II. zaopatrovacej zmluvy „možno vyvodiť úmysel p. W. previesť na svoju dcéru aj
svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu“. V ďalšom chcem poukázať, že poručiteľka v čase
uzavretia predmetnej darovacej a zaopatrovacej zmluvy bola spôsobilá na uskutočnenie tohto právneho
úkonu a to tak v jej vôľovej a rozpoznávacej zložke vedomia a tvrdenia protistrany ohľadom jej údajnej
nespôsobilosti v danom čase sú čisto subjektívne tvrdenia, nakoľko tieto osoby - žalobkyňa, a ňou

navrhovaná svedkyňa jej dcéra s poručiteľkou po návrate z nemocnice s ňou nežili, týmto namieta aj
svedeckú výpoveď dcéry žalobkyne.

Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že trvá na podanej žalobe v znení jej doplnenia s tým, že jeho mama
T. W., bola 24.12.2004 hospitalizovaná v Nemocnici na Kramároch po mozgovej príhode a to priamo z

domu, kde ležala na jiske - interné, všetci sme ju navštevovali aj protistrana, následne sa dozvedela, že
keď ju mali prepustiť vraj sa nevedelo kde. Podľa uznesenia, ktoré doložila do spisu žalovaná mala byť
matka preložená na psychiatrické oddelenia na návrh žalobkyne, čo však nie je pravda, v podstate na
psychiatrickom oddelení na Antolskej sa doliečovala po prepustení z Kramárov, kde bola do 05.01.2005.
Na psychiatrickom oddelení sme ju všetci navštevovali po vzájomnej dohode, niekedy sme sa tam stretli

aj viacerí, tam sme videli prvé príznaky - nespoznávala nás, nevedela, koľko má rokov, rozprávala sa s
mŕtvymi, nevedela, ktorý je deň, česala jablko. Žalobkyňa udáva, že tieto príznaky videla sama, avšak
rozprávali sa o tom aj so žalovanou. Na psychiatrii z veselého človeka sa stal úplne iný človek, trpela
demenciou, bola ustráchaná, nevedela si vysvetliť, kde vlastne je. Demenciu u matky diagnostikovala
ošetrujúca lekárka MUDr. Garajová s ktorou sa o uvedenom aj rozprávala, tá uviedla, že sa jedná o

delírium nezavinené mimo alkoholu alebo inými psychoaktívnymi látkami. Toto liečenie po mesačnej
našej návštevnosti skončilo doma po prepustení, kde som sa už vlastne k iným informáciám nedostala,
matka žila v spoločnej domácnosti so sestrou - žalovanou. Viem, že potrebovala starostlivosť ( plienky )
a v súkromní doma ju navštevovala 2-3 týždenne niekoľko hodín. Videla jej stav, bola tam s ňou sama,sestra neviem, kde bola, do domu sa riadne dostala i v jej neprítomnosti. Matka bola v tom čase od
prepustenia do jej smrti, večne nepokojná, ustráchaná ( 57 rokov ), bola zmätená a vždy sa bála a
posielala ma preč až kým nepríde moja sestra. Videla som, že nie je samostatná, chodila som s ňou

sa prechádzať ako aj sestra, a to bol jej celý spoločenský život. Jedného dňa sme sa stretli so sestrou
cca 04-05/2005 kedy ma sestra začala vyhadzovať z domu, nevedela som vôbec príčinu, s mamou som
mala veľmi dobrý vzťah počas celého života, takže som ju tajne navštevovala, keď nebola sestra doma.
Situáciu som pochopila až v rámci dedičského konania, keď jej sestra oznámila že 04/2005 jej bola
darovanápredmetnánehnuteľnosť.Chcemuviesť,žepredtýmsompracovalavpoisťovníctveapomohla

som matke uzavrieť životnú poistku, ktorú si riadne platila, neskôr som zistila, že v 03/2005 vypovedala
túto poistku, bolo jej vyplatených v tom čase 32 000 Sk a na moju otázku prečo ju zrušila, uviedla
„ potrebovali sme to“. Následne som pátrala v tejto súvislosti, bola som oboznámená so zaopatrovacou
zmluvou ústne a pochopila som, kde všetky peniaze išli. Dávam do pozornosti, že po smrti matky po nej
nezostala ani koruna, v podstate nešlo o reci - proci v zmysle zaopatrovacej zmluvy, ale matka všetky
peniaze vrátane dôchodku, pozostalého po otcovi dávala žalovanej.

Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že matku navštevovali všetky tri sestry, takže vedela, kde sa bude mama
ďalej liečiť, t. j. že ide na Antolskú. Už v tom čase, keď bola mama na Kramároch, sestra žalobkyne
už uvažovala o pozbavení svojprávnosti matky a konzultovala to aj s ošetrujúcim lekárom, pričom sme
boli všetky tri sestry. Keďže mama bola po mozgovej porážke, jej psychický stav bol viditeľný, bola

dosť dezorientovaná, mala nesúvislé reč, rozprávala sa s mŕtvymi a pod. Keď sme prišli na návštevu
na psychiatriu chcela ísť domov, na posteli ju uzatvárali do klietky a to jej zdravotnému stavu vôbec
neprospievalo, každý deň sa striedali so sestrami pri mame, napriek tomu som tam išla aj v deň, kedy
bola druhá sestra, na chodbe stretla obe sestry u primára, ja som išla k mame, čakala som do tej piatej, či
prídu za mamou, avšak nezastavili sa za mamou. Žalovaná zavolala primára, ktorý ju oslovil sestriným

menom, t. j. menom žalobkyne a povedal mi, že dávno sa dohodli, že je to na ústav, a čo vlastne
chcem.Žalovanázostalaprekvapená,oničompodobnomnevedela,začiatkomjanuára2005,keďmatka
nastúpila na psychiatriu si nás zavolala žalobkyňa, obe sestry za účelom plnej právnej moci v sestrin
prospech, že my splnomocníme ju, aby mohla manipulovať s majetkom matky. Konkrétne mňa žiadala,
aby som jej dala ohodnotiť majetok matky, tiež, aby som odkladala jej dôchodok, aby som nepoužívala

jej auto, keďže som však nebola spolu disponent účtu, tak isto som nemala právo preberať jej dôchodok.
Žalobkyňa ďalej postupovala tak, že osobne s notárkou JUDr. Ravlukovou navštívili mamu počas jej
hospitalizácie na psychiatrii za účelom udelenia plnej moci zo strany matky pre žalobkyňu, boli sme
účastnéajtohtoaktuajmyostatnédvesestry,pričommatkajejvpísaladonotárskejzápisnice„dajpokoj“.
Žalobkyňaovplyvňovala,zavádzalamatku,abysadostalakjejmajetku.Nepopieram,žežalobkyňamala

s matkou pekný vzťah, ale iba do času, kedy žalobkyňa pracovala u maminho priateľa ako prevádzkara,
využívalahoakofinančnetakajintímne.Matkavedelaoichvzťahu,čosaprejavovaloajnajejsprávanív
nemocnici ešte na Kramároch, keď sme tam boli komplet všetci, t. j. aj jej priateľ aj žalobkyňa. Vzhľadom
na uvedené som zobrala mamu do domácej liečby, chodila som na všetky lekárske vyšetrenia, ktoré boli
jej určené. Vzhľadom na starostlivosť o mamu som musela ukončiť pracovný pomer, od prepustenia z

nemocnice z psychiatrie žalobkyňa bola za ňou asi len 5x, o zdravotnom stave matky teda mohla vedieť.

Z výsluchu svedkyne: B. Q., nar. XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalobkyňa je jej matkou a žalovaná je
jej teta. Starú mamu T. W.Á. nebola na Kramároch navštíviť, ale mama tam chodila a z psychiatrie si
pamätám, že ju svedkyňa bola navštíviť ( na Antolskej ), že za ňou chodievala - asi 2-3 krát do týždňa

spolu s matkou - žalobkyňou. Babka nebola v poriadku, česala jablko, pokakala sa neraz, rozprávala,
že ja som jej dcéra - sestričkám, rozprávala sa s mŕtvymi - svojou mamou, dosť skomolene - nebolo jej
rozumieť. Potom si pamätám ako bola doma, že jej stav sa absolútne nezmenil po psychiatrii, žalovaná
jej vysadila lieky, povedala jej, že sú drahé, mne osobne to povedala. Keď sme neskôr chodili za starou
mamou, žalovaná tam už nebola, samé sme chodili s babkou na prechádzky.

Z výsluchu svedka: V. K., nar. X.XX.XXXX vyplynulo, že žalobkyňa je jeho švagriná a žalovaná jeho
manželka. Obaja sa o poručiteľku T. W. starali. Musel som zarábať peniaze a chodiť do práce, spolu s
manželkou sme chodili so svokrou po doktoroch, spávala s manželkou vo vedľajšej miestnosti, pričom
v noci chodievala ku mne, zrejme potrebovala mať pocit muža pri sebe. Chodievali sme na vychádzky

spoločne, do ZOO, navštevovali sme kiná, návštevy, atď..., a to od času jej ochorenia do smrti.

Z výsluchu svedka: T. M., nar. XX.XX.XXXX vyplynulo, že sporové strany sú jej sestry. S nebohou
matkou žila v spoločnej domácnosti do svojich 18 rokov, následne prvé roky sa často vídavali, takmerkaždý víkend, následne po 10 až 15 rokoch to bol jeden až dvakrát mesačne a to nie len, že ona v tom
čase navštevovala nebohú v jej bydlisku, ale išlo i o návštevy nebohej spolu so žalovanou sestrou v
tomto konaní, išlo o vzájomné návštevy a tak isto boli v telefonickom kontakte. O darovacej zmluve sa

dozvedela až po smrti matky, pričom, keď bola hospitalizovaná na psychiatrii na Antolskej sa všetky tri
sestry striedali pri návštevách matky. O matku sa starala tu prítomná žalovaná - sestra po prepustení z
Antolskej. So žalovanou má normálny vzťah a so žalobkyňou nevychádzala dobre, nakoľko videla spolu
s druhou sestrou - žalovanou, aké má žalobkyňa povahové vlastnosti a ako sa správa k našej matke, čo
sa týka konkrétnosti žalobkyňa ovplyvňovala matku tak, aby z nej mohla finančne ťažiť, tak isto navyše

ide o výslovne osobné veci, že sa žalobkyňa vyspala s priateľom našej matky a bližšie by to nechcela
rozvádzať z osobných dôvodov.

Ostatné navrhované dôkazy ( znalecký posudok a výsluch ) všeobecnej lekárky, ako svedkyne
súd nevykonal, nakoľko uvedené považoval za nadbytočné, keďže z vykonaného dokazovania mal
dostatočne za preukázané, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom konanie je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva.

Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je objektívne ohrozené právo žalobcu,
alebo pokiaľ by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje

ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota
vznikla. Základnou procesnou podmienkou úspechu žaloby o určenie podľa § 137, písm. c/ CSP je teda
skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa na danej žalobe má naliehavý právny
záujem a to vzhľadom na skutočnosť, že na liste vlastníctva je k spornej nehnuteľnosti zapísaný iný
subjekt, navyše jej bola v rámci dedičského konania doporučená určovacia žaloba.

Zo zaopatrovacej zmluvy z 15.3.2005, z článku II. je zrejmé že žalovaná ako nadobúdateľka
nehnuteľností vyšpecifikovaných v článku I. tejto zmluvy sa zaväzuje prevodkyni ( nebohej T. W.- svojej
matke ) „v nadobudnutých nehnuteľnostiach a to v dome vystavanom na parc.č. 1146 vo výmere 310
m2 v podiele 1- zastavané plochy doživotne poskytovať bezplatné užívanie jednej izby, kuchyne apríslušenstva, záhrady parc.č. 1143/1 vo výmere 399 m2, bezplatné celodenné stavovanie a ošetrovanie
počas choroby vrátane celodenného ošetrovania v prípade úplnej imobility a iné“.

Je teda zrejmé, že došlo k právne perfektnej zmluve, kde bol evidentný i samotný úmysel nebohej
previesť na žalovanú okrem pozemkov aj 1 rodinného domu, ktorý je predmetom tohto sporu.

Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva je predovšetkým zmluva (iustus titulus), k čomu však je
potrebné prihliadať aj k právnemu dôvodu t.j. právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (§133 OZ.),

pričom v danej veci bolo preukázané, že nebohá bola skutočne vlastníčkou pozemkov aj sporenej
nehnuteľnosti (jeden z potrebných atribútov pri posudzovaní), pričom žalobou bola napadnutá nie len
platnosť samotnej zaopatrovacej zmluvy, ako neurčitej, resp. neobsahujúcej nehnuteľnosť (predmet
sporu), ale aj samotný zdravotný stav nebohej. V tejto súvislosti treba poukázať, že je potrebné skúmať
i samotnú spôsobilosť subjektu mať práva a povinnosti (§7, §18 OZ.), spôsobilosť na právne úkony ( §8,
§ 20 OZ.) a spôsobilosť veci o ktorej nadobudnutie ide, byť predmetom vlastníctva a v neposlednom

rade náležitý právny dôvod tohto nadobudnutia, ktoré náležitosti žalovaná v tomto konaní preukázala.

Súd mal ďalej v konaní preukázané, že aj zo strany nebohej a to s poukazom práve na článok II.
zaopatrovacej zmluvy z 15.3.2005 bol splnený ďalší atribút pre perfektnosť právneho úkonu a to zrejmý
úmysel t.č. nebohej, že súčasťou zaopatrovacej zmluvy ( v podstate obsahujúcej darovaciu zmluvu aj

zaopatrovaciu ) je jednoznačne aj 1 rodinného domu vyšpecifikovaného v tomto článku. Obdobný názor
vyslovil aj NS SR vo svojom rozsudku zo dňa 29.4.2013 č.k. 10Sžr/52/2012, ako súd odvolací v rámci
súvisiacej veci, kde na č.l. 6 odôvodnenia pripustil , že i keď obsah tejto zmluvy nebol formulovaný
celkom jednoznačne ( tzv. zaopatrovacia zmluva), so zreteľom na okolnosti prípadu z č.l. II. tejto zmluvy
možno vyvadiť úmysel nebohej ( T. W.) previesť na svoju dcéru ( E. K. ) aj svoj spoluvlastnícky podiel k

rodinnému domu, čomu nasvedčuje samotná formulácia ( viď zhora).

Aj zo samotného výsluchu svedkyne T. M.- sestry žalobkyne a žalovanej vyplynulo, že táto napriek
záujmu o nebohú, tento záujem pramenil z iných dôvodov ( financie ), navyše žalobkyňa nadviazala
intímny vzťah s priateľom matky svedkyne a sporových strán ( T. W. ), tu dáva súd do pozornosti aj rekciu

nebohej priamo v nemocnici keď pred notárkou nesplnomocnila žalobkyňu a do notárskej zápisnice
uviedla, „daj mi pokoj“. Z výsluchu svedka V. K.- manžela žalovanej ďalej vyplynulo, že žalovaná sa
skutočne starala o nebohú matku, z výsluchu svedkyne B. Q. - dcéry žalobkyne vyplynulo, že zdravotný
stav nebohej počas hospitalizácie v nemocnici na Antolskej v Bratislave nebol v poriadku, tak isto po
návrate z psychiatrie sa nezmenil, nebohú - svoju babku vodila na prechádzky.

Pri vyhodnocovaní jednotlivých svedeckých výpovedí súd bral do úvahy, že u žalobkyni išlo o svedeckú
výpoveď dcéry, u žalovanej svedeckú výpoveď manžela, pričom najdôveryhodnejšia je svedecká
výpoveď sestry žalobkyne a žalovanej, ako ďalšej z detí nebohej T. W., priamo účastnej počas
hospitalizácie nebohej na psychiatrii, ktorá svedkyňa tak bola v kontakte ako so žalobkyňou, tak i so

žalovanou a priamo s nebohou a jednoznačne sa vyjadrila v súvislosti so správaním sa žalobkyne počas
celého inkriminovaného obdobia, ako účelovým.

Vzhľadom na všetko zhora uvedené súd žalobu zamietol majúc za to, že zmluva zo dňa 15.3.2005 je
právne perfektná a to práve s poukazom na prejavený úmysel samotnej nebohej T. W.- viď zhora ,

v ktorej úmysle nebolo nikdy spornú nehnuteľnosť darovať niekomu inému ako žalovanej. Skúmanie
zdravotného stavu nebohej T. W. prostredníctvom znaleckého dokazovania a vyšetrovania ošetrujúcej
lekárky vyhodnotil súd ako nadbytočné a to práve s poukazom na účelovosť týchto návrhov zo strany
žalobkyne, ktoré návrhy žiadala vykonať až v priebehu súdneho konania, keď žalobkyňa nevedela či
bude úspešná v dokazovaní na základe pôvodne navodeného skutkového stavu ( určenie neplatnosti

zaopatrovacej zmluvy ) a žiadala aby súd navyše skúmal i samotný zdravotný stav nebohej v čase
realizácie zhora uvedeného právneho úkonu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O náhrade trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni ako neúspešnej procesnej strane
náhradu trov konania v celom rozsahu, ktorú je povinná žalobkyňa ako neúspešná procesná strana
nahradiť žalovanej. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania žalovanej
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podania odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie

(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).