Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/329/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115226641
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115226641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J.
G. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničnénámestieč.9,KošicedieťaťarodičovM.G.nar.XX.X.XXXXbývajúcejvH.naH.XXzastúpenej
advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a Bc.
S. G. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v Y. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Spišákom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Idanskej 17 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní
rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 25.6.2018 č.k. 11P 151/2015-520 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25.6.2018 č.k. 11P 151/2015-520 zamietol návrh matky, ktorým
žiadala zvýšiť výživné pre maloletú J. z 250 Eur na 450 Eur mesačne od 6.10.2015 a zamietol návrh
otca, ktorým žiadal, aby súd znížil výživné z 250 Eur mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej lehote odvolanie

otecdieťaťazdôvodovpodľa§365ods.1CSPaspoukazomna§62CMP.Konštatoval,žeodposlednej
úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Košice I zo 4.1.2010 č.k. 37C 202/2009-49) sa podstatne
zmenili jeho schopnosti a možnosti, keďže vôbec nepodniká a nemá ani z podnikateľskej ani z inej
činnosti príjem, okrem súčasného zamestnania v zahraničí, kde sú však v pomere k jeho príjmu cca
800 Eur mesačne vysoké životné náklady a na príkaz súdneho exekútora vymáhajúceho dlžné výživné
mu bol v máji 2015 zadržaný a odňatý vodičský preukaz, v dôsledku čoho ako vodič si už nemohol nič
zarobiť, a to ani na svoju obživu a musel si nájsť prácu v zahraničí. Poukázal na svoje písomné podanie

z 8.1.2018, ako aj na svoju výpoveď na pojednávaní dňa 25.6.2018, kde podrobne opísal svoju terajšiu
životnú situáciu a jeho dlhodobo nepriaznivé majetkové a príjmové pomery s tým, že jeho príjem mu
nepostačuje ani na pokrytie jeho základných životných potrieb, teda nie je schopný platiť výživné na
maloletú J. v prisúdenej výške, čo preukázal aj listinnými dôkazmi predloženými súdu, na ktoré však
súd dostatočne neprihliadol a svoj zamietajúci napadnutý výrok odôvodnil tým, že sa dostal do svojej
životnej situácie nezodpovedným postupom, čo však nemá oporu ani v skutkovom ani v právnom stave
veci, najmä s ohľadom na to, že ide už o viacročnú nedobrú životnú situáciu. Vyjadril názor, že ho

nemožno dlhodobo nútiť, aby si sústavne požičiaval prostriedky na výživné, ktoré zo svojho príjmu nie
je schopný platiť, len preto, aby nebol trestne stíhaný. Vzhľadom k uvedenému skutkovému a právnemu
stavu veci podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a jeho návrhu vyhovel v plnom rozsahu.3. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného podala v zákonnej lehote odvolanie
matka dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a jej návrhu na zvýšenie výživného pre maloletú
J. na 450 Eur mesačne v celom rozsahu vyhovel. V priebehu konania bolo nepochybné, že u maloletej
J., ktorá nastúpila v čase podania návrhu na druhý stupeň základnej školy, došlo k zmene pomerov,
ktoré opodstatňovali zvýšenie výživného a v konaní predložené listinné dôkazy osvedčovali zvýšené
výdavky spojené s touto zmenou. Súd prvej inštancie prakticky založil svoj názor o zamietnutí návrhu

na zvýšenie výživného iba na vyjadreniach otca a jeho tvrdeniach, že nevlastní žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok a v súčasnosti má príjem, ktorý ledva pokryje jeho základné potreby. Uvedené
tvrdenia otca súd prvej inštancie prijal v situácii, že otec v celom konaní buď ním tvrdené skutočnosti
nepreukazoval vôbec, ani po opakovanej výzve súdu, alebo po opakovanej výzve súdu predložil niektoré
listiny, ktoré mali preukazovať jeho tvrdenia, alebo takto predložil súdu listiny, ktoré nespĺňali požiadavky
kladené na dôkazy vykonávané v civilnom konaní a predkladal ich v jazyku, ktorý nebol úradným

jazykom a nezabezpečil ani ich úradný preklad. Takýto názor súdu prvej inštancie je nesprávny. Ako
je zrejmé z obsahu spisu, otec, podľa jeho slov, vlastní prosperujúce firmy, ktoré mu skrachovali.
Je preto zarážajúce, že v čase takto krachujúcich firiem mohla otcova terajšia manželka, ktorá bola
zamestnankyňou otcovej firmy, mať taký príjem, že jej bol poskytnutý úver na kúpu rodinného domu
v Y., ktorý bol neskôr v dražbe ponúkaný za vyvolávaciu cenu 142.000 Eur. Úverovú zmluvu, z ktorej

by bol zrejmý deklarovaný príjem jeho zamestnankyne, však otec aj napriek opakovanej výzve súdu
nepredložil. Z uvedeného je zrejmé, že otec svojim konaním podstupoval neprimerané majetkové riziká,
ktorých dôsledok je stav, pre ktorý otec uhrádza výživné na maloletú J.Á. iba pod hrozbou trestného
stíhania. Navyše, ako otec uviedol pri svojom výsluchu na pojednávaní 25.6.2018, skutočnosť, že
nesie vinu za krach jeho spoločnosti, mal konštatovať Okresný súd Prešov vo svojom rozhodnutí, ktorý

mu mal zároveň uložiť zákaz činnosti ako konateľ spoločnosti do roku 2022. Uvedené skutočnosti
však súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, ak v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine k
takémuto konaniu otca poskytol ochranu a neprihliadol na oprávnené potreby maloletej J.. Súd
prvej inštancie rovnako nesprávne vyhodnotil konanie otca, ktorý napriek jeho vyživovacej povinnosti,
ktorý nevyužijúc svoje schopnosti a možnosti, ako uviedol sám „vyučený ekonóm, robil som predtým

manažéra“ (zápisnica o pojednávaní 13.4.2016) sa nezamestnal primerane svojmu vzdelaniu a túto
skutočnosť zdôvodňoval tým, že nemá vodičský preukaz, ktorý mu bol odobratý v exekučnom konaní
pre neplatenie výživného a preto ho nikto primerane nezamestná. Rovnako nesprávne vyhodnotil otcovo
špekulatívne zamestnávanie sa vo Veľkej Británii, kde podľa v anglickom jazyku predloženej listine
má mať príjem približne 1.250 Eur mesačne, no po odpočítaní nevyhnutných nákladov na pobyt vo

Veľkej Británii, ktoré sú nepochybne vyššie ako na Slovensku, mu má zostať čiastka, ktorá je nižšia
ako priemerná mzda na Slovensku, a to v situácii, keď má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho súčasná
manželka je nezamestnaná. Je teda nepochybné, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým záverom a konanie otca nesprávne právne posúdil.

4. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu a vyjadrila
názor, že otcovým odvolaním napadnutý výrok predmetného rozsudku považuje za správny a vo
vzťahu k tomuto výroku za zákonný a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Skutočnosť, že otec
svojim konaním podstupoval neprimerané majetkové riziká, potvrdzuje jeho výpoveď na pojednávaní
25.6.2018, keď na konštatovanie jej právnej zástupkyne, že pri otcom uvádzanom súčasnom príjme vo

VeľkejBritániicca1.200EurauvádzanýchživotnýchnákladochvoVeľkejBritániisazostatokblížipríjmu,
ktorý uvádzal, že by dostal na Slovensku (500 Eur), uviedol „že v podstate na Slovensku beží ďalšia
exekúcia, to znamená, že v podstate ja som na Slovensku nedostal skoro nič“. Rovnako otcom uvádzané
zadržanie vodičského preukazu v exekučnom konaní pre neplatenie výživného na maloletú J., ktoré
má spôsobovať sťaženie jeho možností sa zamestnať, svedčí o jeho ignorácii jeho zákonnej povinnosti

vyplývajúcej z § 62 Zákona o rodine. Je teda zrejmé, že pri takejto dôkaznej situácii na strane otca
musel súd prvej inštancie dospieť k záveru prezentovanom vo výroku rozsudku napadnutom odvolaním
otca, ktorý odôvodnil správne tým, že okrem iného skonštatoval, že: „nakoľko dôvody uvádzané otcom
považuje za nedôvodné a zapríčinené jeho nezodpovedným správaním“. Z týchto dôvodov navrhla, aby
odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním otca potvrdil ako vecne správny.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods.

3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď zamietol návrh matky na
zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného pre maloletú J.. Súd prvej inštancie vykonal
všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so

záverom súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj vo
výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú J.. Konajúci súd sa vysporiadal s
námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie a rodičia ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za
následok iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k maloletej J..

8. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani
odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil,
pričom jeho skutkové a právne závery vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. zjavne
nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej
inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu
k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie súdu
nezákonným a nepreskúmateľným.

9. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si
vyživovaciu povinnosť voči maloletej J. 200 Eur mesačne určené rozsudkom Okresného súdu Košice I
zo 4.1.2010 č.k. 37C 202/2009-49, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.2.2010. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodovania o výživnom (určenie,
zvýšenie,zníženievýživného)odrodičapremaloletédieťa,musíbyťzachovanýprincípochranyzáujmov

maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených
v Zbierke zákonov ako oznámenie FMZV pod č. 104/1991, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na
právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri
skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa
vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný

vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pre prípravu na budúce povolanie,
ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh
otca na zníženie výživného, je správne a zákonné. Odvolací súd poznamenáva, že argumentácia otca
rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej
povinnosti voči maloletej J. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej

situácieotcovibrániobjektívneposúdiťrozsahodôvodnenýchpotriebmaloletejpreukázanýchvpriebehu
konania na súde prvej inštancie. V kontexte zisteného skutočného stavu považoval odvolací súd
odvolacie námietky otca vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletej J. za účelovú obranu v snahe
dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Argumentácia otca zadržaním vodičského oprávnenia akoobjektívneho dôvodu zníženia príjmu, resp. obmedzených pracovných možností a následne pre zníženie
jeho vyživovacej povinnosti, neobstojí, ako na to správne poukazoval súd prvej inštancie, nota bene ani
odvolací súd na ňu pri rozhodovaní o výživnom neprihliadol. Rovnako by nebolo spravodlivé ani zákonne

možnépodmieňovaťvyživovaciupovinnosťotcakmaloletejnezodpovedným,resp.rizikovýmsprávaním
sa otca vo vzťahu k jeho predchádzajúcej podnikateľskej činnosti, ako na to správne poukazoval súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Výživné 200 Eur mesačne v plnej miere zohľadňuje
ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. G. nar. XX.X.XXXX a tiež voči manželke, t.j.
rešpektuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb všetkých osôb, ku ktorým má otec vyživovaciu

povinnosť tak, aby neboli dotknuté práva týchto osôb. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca teda znížiť
výživné na sumu 30% zo životného minima pre neplnoleté a nezaopatrené dieťa, by v tomto prípade
znamenalo posunúť podiel otca na zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletej J. výlučne na jej
matku, ktorá sa o dcéru osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici
svojich možností, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine,
morálkou, ako aj spravodlivosťou.

10. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že u mal. J. došlo nepochybne k
zvýšeniu jej potrieb v súvislosti s prestupom na vyšší stupeň základnej školy a rozsah jej odôvodnených
potrieb zjavne by odôvodňovalo určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným

kritériom pre určenie (zvýšenie) výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,
možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodiča,ktorésúlimitujúcimkritériomvovzťahukuspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z reálnych
zárobkových možností a schopností otca a zohľadňuje aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal.
dieťaťu, je aj z tohto uhla pohľadu správne a zákonné. Odvolací súd takto dospel k záveru, že doposiaľ

určené výživné 200,- € mesačne reflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov u všetkých
účastníkov konania a zároveň zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
otca k mal. J., preto odvolaciemu návrhu rodičov nevyhovel.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).