Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 11, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917204694
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7917204694.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ A. P., E.. XX.X.XXXX, I. K. J., X. XXX/XX a 2/ J. P.,
E.. XX.XX.XXXX, I. K. J., X. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Rychnavským, PhD. advokátom, so
sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusova 111/19, o zaplatenie 61.027,15 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 13Csp/37/2017-348 zo dňa 18. novembra 2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
zamietol žalobu a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak potom, čo jeho
skorší rozsudok č.k. 13Csp/37/2017-144 zo dňa 23.2.2018, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
sumu 61.027,15 € z titulu istiny poskytnutého úveru spolu s úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania bol
na základe odvolania žalovaných zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.8.2019
č.k. 1Co/291/2018-189 pre nesprávne právne posúdenie nároku a skutkové zistenia v časti týkajúcej

sa premlčania nároku žalobcu na plnenie, keď súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia o štvorročnej
premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení považoval
za správny záver súdu prvej inštancie, že záväzok žalovaných založený Zmluvou o OTPHYPO
úvere č. 003/5010/12SU z 2.2.2012, na základe ktorej im bol poskytnutý účelový spotrebný úver
zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 64.884 € na nadobudnutie nehnuteľnosti, nemožno posudzovať
podľa ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá úverová zmluva spadá pod
ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak nesprávne kvalifikoval právny vzťah strán sporu výlučne

ako obchodnoprávny a námietku premlčania posúdil taktiež v režime obchodného práva. Odvolací
súd poukázal na to, že z obsahu predmetnej zmluvy o úvere bolo nesporné, že žalovaní pri jej
uzatváraní vystupovali ako občania - fyzické osoby a pôvodný žalobca ako dodávateľ konajúci v rámci
svojej podnikateľskej činnosti z čoho nesporne vyplýva charakter úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej.
Pri posudzovaní vzťahu medzi Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom upravujúcim
spotrebiteľské zmluvy súdna prax zaujala jednoznačné stanovisko, že v súlade s § 52 ods. 2 tretej
vety zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), sa na všetky právne vzťahy, ktorého

účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na otázku premlčania práva.2. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný názorom odvolacieho súdu, opätovne preskúmal
dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovanými. Považoval za nesporné, že pohľadávka žalobcu
vyplýva zo zmluvy spotrebiteľskej, na ktorú sa v súlade s § 52 ods. 1,2 OZ prednostne aplikujú

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčanie posudzoval podľa § 101, § 103 OZ prihliadajúc na
podmienky predčasného zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 53 ods. 9, § 565 OZ a
dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou zo dňa 16.3.2017 je premlčaný.

3. Súd vychádzal zo zistenia, že OTP Banka Slovensko a.s. ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli

dňa2.2.2012ZmluvuoOTPHYPOúvereč.003/5010/12SU,nazákladektorejimveriteľposkytolúčelový
spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 64.884 € na nadobudnutie nehnuteľnosti a
žalovaní sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 368,41 € po dobu 30
rokov do 28. dňa v mesiaci pri úrokovej sadzbe v čase uzavretia zmluvy 5,79% ročne. Žalovaní si svoje
zmluvné povinnosti neplnili, preto veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný a vyzval ich na splatenie
celého zostatku úveru. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 11.11.2013 súd prvej inštancie konštatoval, že

veriteľ vyzval žalovaných na úhradu dlžnej čiastky vo výške 3.597,21 eur k 11.11.2013 v dodatočnej
lehote do 27.11.2013, po tom čo sa dostali do omeškania so splácaním úveru viac ako 3 mesiace. Táto
výzva bola žalovanej v 2. rade doručená dňa 19.11.2013, no žalovaný v 1. rade neprevzal zásielku v
odbernej lehote a tá sa vrátila žalobcovi dňa 11.12.2013. Z vyhlásenia úveru za predčasne splatný a
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 5.2.2014 súd zistil, že ku dňu 5.2.2014 boli žalovaní

v omeškaní so splácaním úveru vo výške 4.732,70 eur, na čo žalobca vyhlásil úver za predčasne
splatný. Žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie celého dlhu v lehote 10 dní, pričom ich záväzok predstavoval
sumu 68.049,86 eur, z čoho istina bola 64.171,66 eur, úroky 3 869,08 eur, úroky z omeškania vo
výške 9,12 eur. Veriteľ tiež upozornil, že v prípade neuhradenie vyčísleného dlhu v stanovenom termíne
pristúpi k začatiu výkonu záložného práva, a to predajom zálohu na dražbe. Žalovaný v 1. rade túto

zásielku neprevzal, a veriteľovi sa vrátila dňa 6.3.2014. Žalovaná v 2. rade prevzala predmetnú výzvu
dňa 11.2.2014. Súd poukázal na obranu žalobcu, podľa názoru ktorého trojročná premlčacia lehota
na uplatnenie zosplatneného dlhu začala plynúť až po uplynutí 10-dňovej lehoty na splnenie dlhu
určenej žalovaným, ako táto vyplývala z listiny o predčasnom zosplatnení dlhu. Z dôvodu, že predčasné
zosplatnenie dlhu bolo žalovanému v 1. rade doručené až 6.3.2014, vrátením neprevzatej zásielky,

10-dňová lehota na úhradu zosplatneného dlhu uplynula 16.3.2014, teda premlčacia lehota by podľa
tvrdení žalobcu uplynula až 17.3.2017, preto žalobou doručenou súdu 16.3.2017 považoval nárok za
včas uplatnený v konaní pred súdom.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z prehľadu splátok úveru zistil, že žalovaní sa v priebehu splácania

opakovane dostávali do omeškania, pričom nedodržali termín splátok ani ich výšku. Do omeškania
sa prvýkrát dostali už v apríli 2012, ale rovnako splátku nezaplatili v novembri, decembri 2012 ani
v januári 2013. V marci 2013 uhradili 400,- Eur a ďalších 5 mesiacov žiadnu splátku nezaplatili. Až
11.9.2013 (správne 11.11.2013) po konštatovaní, že meškajú s viac ako troma splátkami, ich banka
upozornila na túto skutočnosť a vyzvala ich, aby dlžné splátky uhradili v dodatočnej lehote pod hroznou

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Pretože k úhrade dlhu nedošlo banka dlh zosplatnila listom
z 5.2.2014, v ktorom určila lehotu 10 dní na to, aby dlh uhradili. Zohľadňujúc znenie § 103 a § 53
ods. 9 OZ súd vychádzal z toho, že premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu začala plynúť
uplynutím 3 mesiacov od zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie dlhu vyvolala, čo podľa názoru súdu
prvej inštancie bola splátka splatná v auguste 2013. V novembri banka vyzvala žalovaných na plnenie

omeškaných splátok k úhrade ktorých žalovaní nepristúpili, preto následne banka vyhlásila predčasnú
splatnosť úveru, k čomu došlo v marci 2014, listom z februára 2014. Premlčacia lehota podľa názoru
súdu prvej inštancie začala plynúť už v septembri 2013 a uplynula v septembri 2016. Pôvodný žalobca
podal žalobu na súd až 16.3.2017, teda po márnom uplynutí premlčacej lehoty, preto žalobou uplatnený
nárok zamietol. Zároveň uviedol, že doručovanie oznámenia o predčasnej splatnosti úveru žalovaným

nemá z hľadiska skúmania premlčania v nadväznosti na § 53 ods. 9 OZ právny význam. O náhrade trov
konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len ,,CSP“) tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie pôvodný žalobca OTP Banka Slovensko a.s. uplatňujúc

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP. Trval na tom, že posledná neuhradená splátka
úveru bola splatná dňa 17.3.2014 a žalobu podal na súd dňa 16.3.2017, teda včas. Nesúhlasil s
posúdením námietky premlčania súdom prvej inštancie a zdôraznil, že podstatná je prezenčná pečiatka
pôvodného žalobcu na zásielke o predčasnom zosplatnení dlhu, čo v prípade žalovaného v 1. radeto bol dátum 6.3.2014, ktorý považoval za dátum doručenia výzvy. Vzhľadom na 10-dňovú lehotu na
dobrovoľné plnenie, premlčanie začalo plynúť až po 16.3.2014, teda 3-ročná premlčacia doba uplynula
až 17.3.2017. Pretože žaloba podaná včas, žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene na strane žalobcu, keď v dôsledku postúpenia
pohľadávky uplatnenej žalobou sa novým veriteľom stal aktuálny žalobca spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, o ktorej zmene rozhodol

odvolací súd v súlade s § 80 CSP uznesením zo dňa 8.4.2021 č.k. 2CoCsp/15/2021-405.

7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu prejavili súhlas s napadnutým rozhodnutím a boli toho
názoru, že súd prvej inštancie námietku premlčania posúdil správne, pričom poukázali na odôvodnenie
tohto rozhodnutia. Zároveň sa stotožnili aj s právnym posúdením právneho vzťahu podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.

8. V odvolacej replike žalobca uviedol, že trvá na podanom odvolaní.

9. V odvolacej duplike žalovaní taktiež zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP), ktorými je odvolací
súd viazaný a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.8.2021, miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

§ 219 ods. 3 CSP.

13. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná mandukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako

aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2 CSP).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,

že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193
a § 205 CSP.16. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. Súdu prvej
inštancie v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli z konania

najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebola zistená iná vada
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd je toho názoru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom

prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

17. Súd správne vyhodnotil plynutie premlčacej doby zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy
vo väzbe na uplynutie 3 mesiacov od splátky, ktorá zosplatnenie dlhu vyvolala, a názor žalobcu, aby

premlčacia doba plynula až od doručenia zosplatnenia, či dokonca od lehoty poskytnutej dlžníkovi na
zaplatenie zosplatneného dlhu, nezodpovedá zákonnej úprave.

18. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. V konaní nie je sporné, že nárok žalobcu vyplýva z úkonu zosplatnenia dlhu žalovaných zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere listom veriteľa zo dňa 5.2.2014, ktorý bol riadne doručený žalovaným (v zmysle §
45 OZ za riadne doručenú aj zásielka neprevzatá žalovaným v 1.rade na adrese žalovaným uvedenej).
Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak je plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
dohodnuté v splátkach, začiatok plynutia premlčacej doby sa spravuje ustanoveniami § 103 OZ v spojení
s § 53 ods.9 OZ, teda začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok je odo dňa ich zročnosti

a začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku zo zosplatneného dlhu (§ 565) je viazaný
na uplynutie troch mesiacoch od dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil.
Premlčacia doba zosplatneného dlhu sa teda neviaže na okamih zosplatnenia dlhu (doručenie listiny o
zosplatnení) ani na uplynutie dodatočne určenej lehoty na splnenie zosplatneného dlhu, čo jednoznačne
vyplýva zo znenia § 103 OZ. Podľa § 53 ods. 9 OZ veriteľ nemôže uplatniť svoje právo podľa § 565

OZ (predčasne zosplatniť dlh) prvým dňom omeškania so zaplatením splátky, ale až uplynutím 3 -
mesiacov od omeškania s jej zaplatením. Z toho vyplýva, že premlčacia doba na uplatnenie nároku
vo vzťahu k zostatku dlhu začína plynúť 3 mesiace po splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ
dlhu zosplatnil, a vo vzťahu ku ktorej bolo splnené trojmesačné omeškania pred zosplatnením dlhu. V
prejednávanej veci veriteľ listom z 11.11.2013 upozornil dlžníka na omeškanie a možnosť zosplatnenia

dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ku ktorému úkonu zosplatnenia pristúpil dňa 5.2.2014. Vzhľadom na
čas zosplatnenia dlhu, splatnosť splátok (vždy k 28.dňu mesiaca), k úkonu zosplatnenia mohol veriteľ
pristúpiť vo vzťahu ku splátke splatnej najneskôr 28.10.2013, u ktorej by trojmesačná doba omeškania
uplynula 28.1.2014. Najneskôr by tak premlčacia doba na uplatnenie nároku z dlhu zosplatneného
úkonom veriteľa zo dňa 5.2.2014, začala plynúť 29.1.2014 (v tento deň už veriteľ mohol pristúpiť k

zosplatneniu dlhu) a uplynula by 29.1.2017. Pokiaľ veriteľ uplatnil svoj nárok na súde až žalobou zo
dňa 16.3.2017, stalo sa tak oneskorene po uplynutí premlčacej doby. Aj keď vznik záväzku dlžníka
na splnenie zosplatneného dlhu predpokladá úkon veriteľa t.j. vyvolanie predčasnej splatnosti záväzku
požiadavkou veriteľa adresovanou dlžníkovi na úhradu celého záväzku naraz, právna úprava nespájazačiatok plynutia premlčacej doby s týmto úkonom veriteľa, ale výlučne vo väzbe na splatnosť splátok a
omeškanie s ich úhradou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu je preto vecne
správne, z ktorých dôvodov bolo odvolacím súdom potvrdené vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku

o náhrade trov konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania
majú v plnom rozsahu žalovaní.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).