Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, April 12, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/215/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215402
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119215402.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobkyne: T. Y., L.. XX.XX.XXXX, J.

E. XX, XXX XX G. - L. Š., zastúpenej: Advokátska kancelária, JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov.
Hrdinov66,08901Svidník,IČO:31954448protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o,sosídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 824,49 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 Eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2019 sa voči žalovanému domáhala zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 824,49 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
obsahu spisu 9C/92/2016, rozsudkami 20Csp/246/2017, 19Csp/58/2018 a 11Csp/159/2018, ako aj
ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 9C/92/2016 sa voči

žalovanémudomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohateniaaurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienky
v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.01.2018.

5. Rozsudkom zo dňa 22.10.2018 pod sp. zn. 9C/92/2016 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobkynibezdôvodnéobohatenievovýške824,49EURs5%úrokomzomeškaniaročneod23.04.2016
do zaplatenia; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; výrokom III. určil, že zmluvná podmienka
v zmluve o revolvingovom úvere nachádzajúca sa v časti 6 tohto dokumentu v znení ročná úroková

sadzba úveru v rozsahu 79,49 % je pre neprijateľnosť neplatná a výrokom IV. priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 29.11.2018.6. Súd I. inštancie s poukazom na závery rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že úverová
zmluva je najmä v časti o úrokoch absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, a preto žalobkyni vznikol nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Súčasne vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodnutú výšku
úroku v rozsahu 79,49 %, ktorú považoval za úžerné plnenie a odporujúce dobrým mravom.

7. V žalobe žalobkyňa uviedla, že s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. jej vznikol
nárok voči žalovanému na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže ako spotrebiteľ

sa voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne domáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv.

8. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ
nedopúšťal voči spotrebiteľovi recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. V danom prípade
treba zdôrazniť, že žalovaný nielenže v zmluve o revolvingovom úvere používal neprijateľné zmluvné
podmienky, ale taktiež konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v

rozpore s dobrými mravmi v snahe sa na jej úkor bezdôvodne obohatiť, čiže zo strany žalovaného
sa jednalo o viacnásobné porušenie spotrebiteľského práva. Primerané finančné zadosťučinenie preto
požaduje vo výške 824,49 EUR, pričom nárok zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil a používal v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky.

9. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Účelom ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské
práva primerané finančné zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne
uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní a nie primerané finančné zadosťučinenie priamo za ich
akékoľvek porušenie.

10. Poukázal na to, že okrem podanej žaloby žalobkyňa podala aj iné žaloby o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v konaniach pod sp. zn. 20Csp/246/2017, 19Csp/58/2018 a
11Csp/159/2018.

11. Ak je účelom zadosťučinenia nahradenie diskomfortu, ktorý spotrebiteľ mal v súvislosti s uplatnením
právanasúdezažívať,potomjenamiesteotázka,čimultiplikovaniesporovarozdrobovaniedoviacerých
rovnako znamená, že sa má multiplikovane poskytovať, respektíve vôbec či má takto vznikať primerané
finančné zadosťučinenie.

12. Ak účelom ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je priznanie primeranej satisfakcie spotrebiteľovi,
potom je zrejmé, že skutkovo a právne neopodstatnené multiplikovanie súdnych sporov sleduje
dosiahnutie iného účelu, ako má na mysli toto ustanovenie. Postup žalobkyne sa javí ďalej tak, že
začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ňou tvrdený nárok komplexne, ale vždy len na základe
parciálnych skutočností a skutkových okolností. Takýto postup je nielen príkladom toho, že ide o snahu

znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Súčasne je zrejmé, že žalobkyňa takýmto spôsobom
zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5 uvedeného zákona, pretože nesleduje dosiahnutie účelu - nastolenie
rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného obohatenia.

13. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 06.07.2020 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd uznesením zo dňa
26.11.2020 pod sp. zn. 17CoCsp/41/2020 zrušil rozsudok súdu I. inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia, vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z obsahu odôvodnenia priznanej výšky primeraného finančného
zadosťučinenia nie je zrejmé, z akých dôkazov a zistených skutkových okolností súd vychádzal pri
posudzovaní rozsahu priznaného nároku žalobkyne. Z obsahu odôvodnenia nevyplýva akými právnymi
úvahami sa súd riadil, keď žalobe vyhovel čo do sumy 200 Eur. Súd I. inštancie síce uviedol, že pri

úvahe o výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal z okolností prípadu a viacnásobného
porušenia práva spotrebiteľa, avšak z obsahu rozhodnutia nevyplýva, o aké o okolnosti konkrétne ide,
okrem toho, že ide o viacnásobné porušenie práva spotrebiteľa a či a ako žalobkyňa pociťovala ujmu
spôsobenú žalovaným. Súd nijako bližšie nešpecifikoval a nekonkretizoval skutočnosti, na základektorých dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na sumu v rozsahu 200 Eur, ani intenzitu zásahu
do práv žalobkyne, ktorú pre určenie rozsahu jej nároku na primerané finančné zadosťučinenie
považoval za rozhodnú. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia v

prvom rade žalobkyňa musí tvrdiť a označiť dôkazy na individualizáciu nároku. Pre určenie výšky nároku
musí objektívne, vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku
preukázať ako ho pociťovala a prežívala.

15. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že za jediné objektívne a zákonné kritérium

pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia považuje výšku bezdôvodného obohatenia,
o ktorú sa žalovaný v jej prípade aj reálne obohatil, teda sumu 824,49 Eur. Ďalej uviedla, že v základnom
konaní žalovaný nemal sebareflexiu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, avšak urputne sa bránil ňou
uplatneného nároku po dobu viac ako troch rokov a to nesprávnou aplikáciou práva v čase, kedy mal z
inýchkonanískúsenostionesprávnostisvojejobrany.Podľanázoružalobkyne,jevtomtoprípademožná
aplikácia záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 v predmete

priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.194,98 Eur, zodpovedajúcej 25 násobku
neprijateľného zmluvného dojednania - poplatku.

16. Podľa § 3 ods.5 zák.č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Žalobkyňa predmetnou žalobou v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa domáha

zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške zodpovedajúcej sume, o ktorú sa žalovaný
bezdôvodne obohatil plnením z neprijateľných zmluvných podmienok.
18. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovených zák. č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o

existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

19. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v

budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

20. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

21. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby
sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súdeúspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zák. č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými
právnymi predpismi má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

22. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa si úspešne v konaní vedenom
pod sp. zn. 9C/92/2016 voči žalovanému uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv zo
strany žalovaného ako dodávateľa preukázaním, že tento realizoval výkon svojho práva na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške zmluvného úroku a na jeho strane tak vzniklo bezdôvodné

obohatenie prijatím úhrad nad istinu poskytnutého úveru, čím nesporne došlo k naplneniu hypotézy na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzatvorenia spotrebiteľskej
zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom
zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku nie je relevantné,
či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na

primerané finančné zadosťučinenie úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas
účinnosti zák. č. 250/2007 Z.z.

23. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, súd považoval samotný
nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak iba čiastočne.

24. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv, povinností, z okolnosti na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolnosti, za ktorých
došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale v danom prípade

musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

25. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna
výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať

požiadavku primeranosti.

26. Za daného stavu s ohľadom na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých
ochrany sa úspešne domohla na súde, je nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia dôvodný. Žalobkyňa v základnom konaní bola nútená podniknúť kroky na ochranu

svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim
priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práva
ako spotrebiteľky, ktoré bola nútená brániť. Neuviedla ani po rozhodnutí odvolacieho súdu, či konanie

žalovaného a následne domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou, viedlo k
vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi
dôsledkami, resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým
konaním žalovaného, je napríklad vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase,
odkázanosť na iných alebo psychická záťaž (rozsudok Krajského súdu v Prešove 17CoCsp/25/2020,

17CoCsp/32/2020).

27. Potom s poukazom na všetky okolnosti prípadu považoval súd za primeranú výšku finančného
zadosťučinenia sumu 100 Eur. Vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného došlo k vydaniu
bezdôvodného obohatenia vo výške prijatých plnení neprijateľnej zmluvnej podmienky a v porovnaní

s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k priamemu vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany dodávateľa,
ktoré by mali vplyv na jej psychiku či rodinný život. Na základe uvedených skutočností, potom priznaná
suma primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako
spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.29. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné

a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa
odseku 1.

30. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 CSP., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k ust.
§ 142 ods. 2 CSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje
tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch,

keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP.
Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu
v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž

ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k CSP, nakladatelství C. H. DESK).

31. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium

procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i
systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom

bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

32. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu, čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

33. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej
prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci

samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.