Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoE/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107200448
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2107200448.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr.
Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocnencom: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova25,Bratislava,IČO:36865141,protipovinnému:K.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.F.I.XXXX/
X, N., pre vymoženie 2.383.32 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie,

vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Sv.
Michala 5, Hlohovec pod sp. zn. EX 387/06, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany č. k. 5Er/1527/2008-74 zo dňa 19. apríla 2021 proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia
exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, výrokom II. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodovanie o náhrade
trov exekúcie vyhradil samostatnému uzneseniu po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

Rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. g),
§ 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku, ďalej aj „EP“) v znení účinnom do 31.03.2017, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 44
ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,
4, § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), ako i ust. smernice Rady č. 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej aj „CSP“). Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučným titulom v predmetnej veci
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
sp. zn. SR 4150/06 zo dňa 19.09.2006. Vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa 08.03.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia
úveru obsahujúce v bode 17 rozhodcovskú doložku. Právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy
posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľský, preto z úradnej povinnosti skúmal prijateľnosť zmluvnej

podmienky, rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu pre predložený exekučný titul. Zistil, že
predmetnározhodcovskádoložkajesúčasťouformulárovejzmluvy,ktorúoprávnenýopakovanepoužíva
v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je
súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť.
Takto vyjadrená splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní a spotrebiteľ nemá možnosť
výberu. Ak by s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmietnutie návrhu na uzavretie

zmluvy ako celku. Takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatná. Nakoľko rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohol predmetnú vec prejednať a anivydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru,
že exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorý neexistuje, nie je prípustná a je potrebné ju
zastaviť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, Odvolanie odôvodnil
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený namietal tvrdenia
okresného súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v

danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na ust. § 31
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Mgr. Kušnír
ako advokát bol oprávnený dať sa zastúpiť substitútom, povinný ako dlžník mohol plnomocenstvo
podľa § 33b Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, pričom tak neurobil. Jeho udelením sa
povinný ako dlžník nevzdal práva uznať záväzok, iba rozšíril možnosť uznať záväzok za jeho osobu
aj na splnomocniteľa, dlh v čase udelenia splnomocnenia bol určitý. Oprávnený sa tiež nestotožňuje

s právnym názorom súdu prvej inštancie, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom
z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním. Exekučná
zápisnica má umožniť exekúciu bez toho, aby súd skúmal hmotnoprávny vzťah, ako aj formálnu a
materiálnu vykonateľnosť. Plnomocenstvo nie je možné kvalifikovať ako absolútne neplatný právny
úkon. Je platné, zrozumiteľné a splnomocnenec konal v rámci svojho oprávnenia. Uznanie záväzku

nemožno považovať za konanie v rozpore so záujmami povinného, keďže k nemu došlo z dôvodu,
že povinný si neplnil svoje záväzky. Exekučné konanie nemožno považovať za výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, naopak, za také treba považovať konanie povinného, ktorý nesplnil záväzok z
úverovej zmluvy. Dohoda o plnomocenstve bola uzavretá so súhlasom oboch strán a ako celok je
platnáaudržateľná.Prípadnýnedostatokvôlenemožnozamieňaťsľahkovážnosťou.Súdprvejinštancie

nemohol skúmať platnosť udeleného plnomocenstva a zastavením exekúcie postupoval v rozpore
s právnymi predpismi a právom oprávnenej na súdnu ochranu. Súd už preskúmal súlad notárskej
zápisnice so zákonom tým, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Týmto nesprávnym procesným
postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v

ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §

387 ods. 1 CSP.

5. Nakoľko výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol návrh na zmenu súdneho
exekútora, nebol odvolaním oprávneného napadnutý, je v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie
právoplatné a nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.8. Podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania, pričom z úradnej povinnosti musí
prihliadať len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ods. 2). Takýto nedostatok podmienok
konania odvolací súd nezistil, v dôsledku čoho sa obmedzil len na preskúmanie odvolacích dôvodov

uvedených v podanom odvolaní.

9. Už na tomto mieste treba povedať, že odvolacie dôvody, ktoré sa týkajú prieskumu notárskej zápisnice
exekučným súdom a posudzovania splnomocnenia udeleného povinným Mgr. Kušnírovi, sa celkom
míňajú s odôvodnením napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie totiž svoje rozhodnutie založil

na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) znamená, že rozhodcovský rozsudok v prejednávanej veci
bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. Takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. Exekúcia vedená na základe takéhoto
exekučného titulu nie je prípustná a je potrebnú ju zastaviť. Túto skutočnosť súd prvej inštancie
vyhodnotil v súlade s ustálenou judikatúrou ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Preto sa odvolací súd môže zaoberať len tými
dôvodmi odvolania, ktoré smerujú proti tomuto záveru súdu prvej inštancie.

10. Ďalej treba uviesť, že oprávnený v podanom odvolaní tento právny záver súdu prvej inštancie
nijako nespochybnil ani nenapadol, ale naopak, venoval sa dôvodom, na ktorých napadnuté uznesenie

nebolo založené. Odvolacie námietky oprávneného smerovali proti záveru, že notárska zápisnica nie
je spôsobilým exekučným titulom v dôsledku absencie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice,
keď povinný platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním. Súd prvej inštancie
pritom nepreskúmaval notársku zápisnicu, ani neposudzoval žiadnu zo skutočností, na ktoré v odvolaní
odkazuje oprávnený, ale posudzoval a hodnotil rozhodcovskú doložku a exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok.

11. Z uvedeného teda vyplýva, že tie dôvody, ktorými odvolateľ správnosť napadnutého uznesenia
spochybňoval, nemajú žiaden súvis s podstatou právnej argumentácie a skutkovými zisteniami, na
ktorých je napadnuté uznesenie založené, a iné dôvody v odvolaní uvedené nie sú.

12. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že s ohľadom na uplatnené odvolacie dôvody treba
považovaťuzneseniesúduprvejinštanciezavecnesprávne,pretohoodvolacísúdvovýrokuovyhlásení
exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2

CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu

mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

15.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

16. Odvolací súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania povinného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z

pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradutrov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

17. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).