Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 15, 2016

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9516100080
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Cabanová

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2016:9516100080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedníčky

senátu Zdenky Cabanovej a členov senátu JUDr. Oldřicha Kozlíka a JUDr. Romana Púchovského, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.07.2016, v trestnej veci obžalovaných N. A. a O.. O. F., na ktoré
bola podaná obžaloba pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalované:

1. N. A., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O.,
R. XXX/XX,

2. O.. O. F., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom C. č. XX, okres
O.,

s ú v i n n é, ž e

ako príslušníčky Policajného zboru, služobne zaradené na Oddelenie hraničnej kontroly Vyšné
Nemecké, dňa 11.10.2014 v doobedňajších hodinách počas výkonu služby na cestnom hraničnom
priechode medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom ppráp. O.. O. F., počas
výkonuslužby,požiadalasvojukolegyňuppráp.N.A.,abycezsvojepracoviskoumožnilaV.G.,štátnemu
príslušníkovi Ukrajiny výstup z územia Slovenskej republiky v smere na Ukrajinu bez zákonného postihu
napriek tomu, že porušil podmienky pobytu v členských štátoch EÚ, pretože sa zdržiaval v krajinách
Schengenu bez platných víz, čím naviedla ppráp. N. A., aby postupovala v rozpore s § 48 ods. 1 písm. a),

g), h) zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP, článkom 7, ods. 1 písm.
a) Nariadenia Ministra vnútra SR č. 112/2012 o činnosti oddelenia hraničnej kontroly PZ, v nadväznosti
na článok 7, bod 3 písm. b), c) Kódexu schengenských hraníc a po tom ako V. G. vložil do svojho pasu
pri kontrole prechodu hraníc bankovky v hodnote 250,- eur, tieto bankovky ppráp. N. A. z pasu vybrala,
polovicu z tejto sumy si ponechala a druhú polovicu odovzdala ppráp. O.. O. F.,

t e d a

obžalovaná N. A.:

- v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba a pre inú osobu prijala úplatok
a spáchala uvedený čin ako verejný činiteľ,
- ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech vykonávala svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

obžalovaná O.. O. F.:- v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa pre seba prijala úplatok
a spáchala uvedený čin ako verejný činiteľ,

- ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech vykonávala svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l i

obžalované N. A. a O.. O. F.:

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

z a t o s a o d s u d z u j ú

obžalované N. A. a O.. O. F.:

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona a § 39
ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j),

l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, každá zvlášť.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obom
obžalovaným výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad

správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky, každej zvlášť.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a

mediačným úradníkom sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, každej zvlášť.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona sú obžalované povinné strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona ukladá peňažný trest 300,- € (tristo eur), každej zvlášť.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace, každej zvlášť.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti - výkonu zamestnania,
povolania alebo funkcie v orgánoch verejnej moci a správy na dobu 5 (päť) rokov, každej zvlášť.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podala dňa 31.06.2016, pod
sp. zn. VII/2 Gv 101/15/1000-39 na obvinené ppráp. N. A. a ppráp. O.. O. F. obžalobu pre hore
uvedený skutok, ktorý kvalifikovala ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Spolu s obžalobou predložila spisový materiál

vyšetrovateľa MV SR, Prezídium PZ, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor
inšpekčnej služby východ evidovaný pod sp. zn. ČVS: SKIS-70/OISV-V-2015.

Na hlavnom pojednávaní predsedníčka senátu v súlade s ustanovením § 255 ods. 3 Trestného poriadku
zistila, či prokurátor a obvinení nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste.Ku konaniu o dohode o vine a treste nedošlo, vzhľadom k tomu, že strany v konaní sa vyjadrili, že
nechcú konať o dohode o vine a treste. Vzhľadom na vyjadrenie oboch obvinených ako aj prokurátora,
predsedníčkasenátukonštatovala,ženebolisplnenézákonnépodmienkyprekonanieouzavretídohody

o vine a treste. Následne bol prokurátor v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 Trestného poriadku
vyzvaný, aby predniesol obžalobu.

Obe obžalované boli poučené o svojom práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení §
257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 až ods. 8 Trestného poriadku. Obžalovaná N. A. vyhlásila, že je

vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Takisto obžalovaná O.. O. F. vyhlásila, že je vinná
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Následne samosudkyňa v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupovala
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obe obžalované boli poučené o
tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním

ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Predsedníčka senátu každej obžalovanej položila otázky v súlade s prv citovaným ustanovením
Trestného poriadku, a to:

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu;
- či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby;
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu;
- či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za oba trestné činy kladené jej za

vinu;
- či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobnom návrhu kvalifikuje
ako určitý trestný čin a to zločin prijímania úplatu podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaná N. A. na všetky položené otázky odpovedala slovkom „áno“.
Obžalovaná O.. O. F. na všetky položené otázky odpovedala takisto
slovkom „áno“.

Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia oboch obžalovaných, súd v súlade s ustanovením § 257

ods. 6 Trestného poriadku zistil stanovisko prokurátora. Prokurátor navrhol, aby súd vyhlásenie oboch
obžalovaných prijal, keďže obe uznali svoju vinu a na všetky otázky uvedené v ustanovení § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedali slovkom „áno“.

Predsedníčka senátu vyhlásila uznesenie, ktorým podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd vyhlásenie

obžalovanej N. A. a O.. O. F. prijal a zároveň vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obe obžalované priznali spáchanie skutku nevykoná, a vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Pre takýto postup súdu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky.

Skutok uvedený v obžalobnom návrhu vykazoval všetky pojmové znaky zločinu prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustili v jednočinnom súbehu s prečinom
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a preto ich súd
z týchto trestných činov uznal vinné.

Odôvodnenie tohto rozsudku neobsahuje dôkazy a ich hodnotenie vzťahujúce sa na výrok o vine
vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná N. A. a obžalovaná O.. O. F. urobili vyhlásenie o vine a súd ich
vyhlásenie prijal. Z toho dôvodu súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal
iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítal listinné dôkazy a to odpis registra
trestov oboch obžalovaných, správy z miesta bydliska u oboch obžalovaných, služobné posudky aprehľady o disciplinárnych odmenách a opatreniach na obe obžalované a boli prečítané aj ďalšie listiny,
ktoré na hlavnom pojednávaní predložil obhajca obžalovanej O.. O. F..

Z listinných dôkazov bolo možné konštatovať, že ani jedna z obžalovaných doposiaľ súdom odsúdená
nebola. V mieste bydliska obe požívajú dobrú povesť. Obe obžalované sú vydaté. Obžalovaná N.
A. je vydatá, je matkou dvoch malých detí. V mieste bydliska požíva dobrú povesť. Od doby, ako
ukončila služobný pomer, je nezamestnaná, jediným zdrojom príjmu je mzda jej manžela. Rodina žije v
trojizbovom byte. Ohľadom finančnej situácii rodiny obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že na

svojom bežnom účte má hotovosť do 600.-€ a na bežný účet manžela pravidelne prichádza jeho mzda, z
ktorej zasielajú pravidelné mesačné splátky na úhradu hypotéky. Obžalovaná O.. O. F. je takisto vydatá a
je matkou troch malých detí. Manžel obžalovanej je invalidný dôchodca, o čom obžalovaná predložila na
hlavnom pojednávaní fotokópiu preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Na bežnom
účte obžalovaná ku dňu 12.07.2016 mala zostatok 1 840.-€. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní
predložila aj potvrdenie banky zo 14.07.2016, z ktorého vyplynulo, že manžel má minimálne úspory.

Obžalovaná má v opatere matku, o ktorú sa stará pre jej zdravotné problémy. Pokiaľ pracovali ako
referentky Oddelenia hraničnej kontroly Vyšné Nemecké, riaditeľom Oddelenia hraničnej kontroly PZ
Vyšné Nemecké boli vyhodnotené veľmi dobre.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenejtýmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľa,ktorýsazvlášťvýznamnoumieroupodieľa
na objasnení trestného činu korupcie...

Podľa§39ods.3písm.d)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Pri trestnom čine prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody stanovená na päť rokov.

Pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona je dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená na dva roky.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný....Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na
jeden rok až päť rokov. ....

Pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 a § 37 Trestného zákona
u oboch obžalovaný boli súdom zistené dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa na hlavnom pojednávaní
priznali k spáchaniu zažalovaného skutku a obe svoje konanie úprimne oľutovali a že pred spáchaním
zažalovaných trestných činov obe viedli riadny život. Na druhej strane im priťažovalo, že sa dopustili
dvoch trestných činov.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti u oboch obžalovaných, ako aj na možnosť ich
nápravy.

Podľa názoru prvostupňového súdu u oboch obžalovaných boli splnené zákonné podmienky na

mimoriadne zníženie trestu. Obe obžalované doposiaľ viedli riadny život. Obe sú matky viacerých
maloletých detí. Každá z nich sa okrem vlastnej rodiny stará aj osoby im blízke, ktoré sú k nim v
priamom príbuzenskom pomere. Pokiaľ pracovali, svojim zamestnávateľom boli hodnotené veľmi dobre.
Kprejednávanejtrestnejčinnostisaobepostaviliveľmikriticky,bolisivedométoho,žekonalineuvážene,
nesprávne a že v prvom rade ublížili svojim najbližším. Ako samé uviedli, uvedomili si, že spravili životnú

chybu, ktorá v prvom rade zasiahla ich rodiny, uvedomujúc si, že prišli aj o trvalý zdroj príjmu. Vzhľadom
na závery služobného posudku u oboch obžalovaných, súd konštatoval, že u oboch došlo k ojedinelému
pochybeniu pri plnení si funkčných povinností. Obžalované boli veľakrát disciplinárne odmenené,
disciplinárne potrestané neboli. Významnou mierou prispeli k objasneniu okolností, za ktorých došlo k
spáchaniu zažalovaného skutku.

Vzhľadom na doposiaľ uvedené potom prvostupňový súd obom obžalovaným uložil úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní troch rokov. Súd mal za to, že u oboch boli splnené zákonné podmienky pre
podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom nad ich správaním počas skúšobnej doby
podľa ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona. Skúšobnú dobu obom obžalovaným uložil takmer

na samej hornej hranici zákonom stanovenej sadzby, vo výmere štyroch rokov. Pri svojej rozhodovacej
činnosti prvostupňový súd prihliadol tiež na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého
trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Počas plynutia skúšobnej doby uložil obžalovaným povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Rozhodol

tak v súlade s ustanovením § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona. Obžalované budú povinné strpieť
nad sebou kontrolu vykonávanú týmto úradníkom. Táto povinnosť im bola uložená v súlade s § 51
ods. 5 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalované trestnou činnosťou získali neoprávnený
majetkový prospech, prvostupňový súd mal za to, že na dovŕšenie ich prevýchovy je nevyhnuté uložiť im
aj peňažné tresty. Na hlavnom pojednávaní súd skúmal aj majetkové pomery oboch obžalovaných. Pri

svojom rozhodovaní o uložení peňažného trestu mal na zreteli nie len majetkové pomery obžalovaných,
ale aj výšku majetkového prospechu. V prípade, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
uložil súd obom obžalovaným náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace. Zaplatená suma
peňažného trestu pripadne štátu. Z dôvodu, že obžalované sa trestnej činnosti dopustili v súvislosti s
výkonom právomoci verejného činiteľa, súd im uložil aj trest zákazu činnosti - výkonu zamestnania,

povolania alebo funkcie v orgánoch verejnej moci a správy na dobu päť rokov.

Prvostupňový súd mal za to, že takto vymeranými trestami u oboch obžalovaných sa dostatočne
zabezpečí nie len ochrana spoločnosti, ale sa im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom
na ich postoj k prejednávanej trestnej činnosti, možno dôvodne predpokladať, že si v dostatočnej miere

uvedomili nesprávnosť svojho konania a že do budúcna sa budú správať tak, aby sa do rozporu so
zákonom viac nedostali. Je na mieste potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by sa obžalované nepodrobili
uloženým trestom a neviedli by riadny život, prípadne odmietli by sa podrobiť probačnému dohľadu aleboby nedodržiavali podmienky probačného dohľadu, súd môže a to aj v priebehu plynutia skúšobnej doby
nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR
v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku.