Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105202045
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7105202045.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára, v spore žalobkyne B., zast. JUDr. Zuzanou
Komorovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, proti žalovanej Univerzite Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, Košice, IČO: 00 397 768, zast. Sýkora - advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Košice, Murgašova 3, o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru s prísl.
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10C/18/2005-857 z 21.2. 2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o vylúčení nároku žalobkyne na náhradu mzdy na samostatné
konanie.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku o vylúčení nároku žalobkyne na náhradu mzdy na
samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom určil, že ukončenie pracovného pomeru výpoveďou
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, časť vety pred druhou čiarkou, t. j. pre dôvody,
pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, konkrétne pre dôvody uvedené

v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo
dňa 19.11.2004, urobené žalovanou voči žalobkyni, je neplatné. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a nárok žalobkyne o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe o určenie neplatnosti výpovede, ktorú žalobkyňa skutkovo
odôvodnila tak, že ako vedúca úseku rozpočtu a ekonomických informácii bola listom z 22.7.2004
žalobkyňa upozornená na neuspokojivé plnenie pracovných úloh s odkazom na záznamy z pracovných

porád. Dňa 22.11.2004 jej bola na domácu adresu doručená výpoveď z pracovného pomeru datovaná
z 18.11.2004, obsahujúca dva rôzne výpovedné dôvody, ktorá mala byť prerokovaná zástupcami
zamestnancov dňa 9.11.2004 a túto výpoveď prevzal jej syn. Žalovaná listom z 29.12.2004 zobrala
výpoveď z 18.11.2004 v celom rozsahu späť. Dňa 13.12.2004 bol žalobkyni doručený list, v ktorom pre
jej informáciu bol v prílohe obsah výpovede z 19.11.2004, ktorá jej mala byť doručená dňa 23.11.2004
v priestoroch nemocnice, kde sa v tej dobe žalobkyňa nachádzala a ktorú údajne odmietla prevziať,
čím nastali účinky jej doručenia. Výpoveď zo dňa 19.11.2004 v snahe nekumulovania dvoch rôznych

ustanovení Zákonníka práce, opiera sa o výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka
práce. Táto nová výpoveď jej nebola v súlade s § 63 ods. 5 Zákonníka práce poskytnutá na oboznámenie
sa s dôvodmi výpovede a nebolo umožnené vyjadriť sa k nim. Žalobkyňa popierala, že svojim konaním
sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo skončenie pracovného pomeru.K bodu 1.1 výpovede namietala existenciu príkazu, ktorým by navádzala zamestnancov realizovať
účtovnéoperáciebezvyhotoveniaúčtovnýchdokladov.Anijedenzprevodovnebolrealizovanývrozpore
s ustanoveniami zákona o účtovníctve, prevody realizovala v súlade s postupmi, ktoré umožňoval

zákon o účtovníctve a každý prevod bol odôvodnený potrebami zamestnávateľa. K bodu 1.2 výpovede
uviedla, že pokiaľ ide o nákup majetku, každý bol jednotlivo odsúhlasený príslušným pracovníkom a
v žiadnom prípade nedošlo k svojvoľnému nakladaniu s finančnými prostriedkami zamestnávateľa z
jej strany. K bodu 1.3 výpovede uviedla, že s každým veriteľom bol pravidelne odsúhlasovaný stav
záväzkov a pohľadávok, pričom osobitne sa bral zreteľ na skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť prípadnú

nevymožiteľnosť pohľadávok. K bodu 1.4 výpovede uviedla, že išlo o vnútorné doklady jednej účtovnej
jednotky-UPJŠ (režijné náklady) a uvedené bolo predmetom dohody s jednotlivými fakultami. Žalobkyňa
mala za to, že jej konanie nespôsobilo žalovanej ujmu, nebolo v rozpore či už so všeobecne záväznými
predpismi alebo vnútornými predpismi zamestnávateľa. Skončenie pracovného pomeru je výsledkom
jej osobných kolízií s JUDr. Dohovičovou, ktorá počas neprítomnosti jej priameho nadradeného Ing.
PhDr. Jozefa Lokšu ho zastupovala. Zdôraznila, že v roku 2004 bola ako prioritná úloha zadefinovaná

povinnosť zavedenia štátnej pokladne, čo bolo poznamenané značnými problémovými situáciami.
Napriek žiadosti žalobkyne o doplnenie stavu pracovníčok na jej úseku, tomu nebolo vyhovené,
naopak celý úsek riadený žalobkyňou bol zaťažovaný ďalšími úlohami s krátkymi termínmi plnenia,
pričom v prípade ich nedodržiavania bola žalobkyňa sankcionovaná, kým u ostatných zodpovedných
zamestnancov plynule boli predlžované termíny na plnenia. Dňa 20.01.2005 bola žalobkyni doručená

ďalšia výpoveď, podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 10C/18/2005-129 z 30.10.2007 prvýkrát vo veci rozhodol, tak,
že žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.
4. Po odvolaní sa žalobkyne proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením

sp. zn. 2Co/376/2009-216 z 24.6.2011 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa sa
vysporiadať s návrhom žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania ako aj s ďalšími námietkami
uvedenými v odvolaní.

5. Podľa súdom zisteného skutkového stavu žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej od 1.4.1999,
pričom na základe dohody zo dňa 2.6.1999 o zmene pracovnej zmluvy, žalobkyňa vykonávala
funkciu vedúcej úseku rozpočtu a ekonomických informácií na rektoráte UPJŠ v Košiciach.
Pracovnou činnosťou žalobkyne ako vedúcej úseku rozpočtu a ekonomických informácií R UPJŠ
podľa súhrnu pracovných činností (pracovnej náplne) z 13.6.2002 bola koncepčná a analytická

činnosť a príprava podkladov na rozhodovanie o ekonomických otázkach medzi ktoré patrili
spracovanie riadiacich organizačných noriem a smerníc týkajúcich sa hlavných činností úseku, príprava,
spracovanie a sledovanie rozpočtu bežných výdavkov, metodická činnosť v oblasti financovania,
účtovania a plánovania dotačných finančných prostriedkov, podnikateľskej činnosti, činnosti vedľajšieho
hospodárstva, zodpovednosť za spracovanie návrhu rozpočtu bežných výdavkov, vrátane sledovania

čerpania výdavkov a dodržiavanie záväzných limitov a spracovávanie správy za UPJŠ, spracovanie
analýz nákladov hlavnej činnosti, podnikateľskej činnosti a činnosti vedľajšieho hospodárstva. Medzi
ďalšie pracovné činnosti patrilo aj riadenie, kontrola, pravidelné hodnotenie a zodpovednosť za činnosti
úseku, zodpovednosť za výkon a realizáciu hlavných činností úseku rozpočtu a ekonomických informácií
rektorátu UPJŠ. Žalovaná dňa 22.3.2004 poverila JUDr. N. zastupovaním kvestora UPJŠ Ing. PhDr.

C. M., CSc., počas jeho neprítomnosti na pracovisku v celom rozsahu jeho činností. Z výpovede
žalobkyne a svedkyne JUDr. N. súd uzavrel, že vzťahy medzi nimi neboli štandardné a javili sa ako
narušené. Súd obšírne zreprodukoval, čo mu vyplynulo zo záznamov z pracovného stretnutia vedúcich
úsekov R UPJŠ z 30.3.2004, 12.5.2004, 21.5.2004 a 21.7.2004. Po poslednom uvedenom pracovnom
stretnutí vedúcich úsekov bola žalobkyňa listom z 22.7.2004 podpísaným JUDr. T. N., upozornená

zamestnávateľom na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, keď zastupujúca kvestorka pri kontrole
pracovných úloh dňa 21.7.2004 mala zistiť, že opakovane neboli splnené úlohy, za splnenie ktorých
je žalobkyňa ako vedúca úseku zodpovedná, pričom tieto úlohy konkretizované v liste neboli, ale
bol v ňom odkaz na záznamy z jednotlivých pracovných porád dňa 2.7.2004, 7.7.2004 a 21.7.2004.
Vzhľadom na to, že išlo o pretrvávajúce nedostatky, bola žalobkyňa uvedeným listom upozornená,

že v prípade opakovaného neplnenia si pracovných úloh bude zamestnávateľ postupovať podľa § 63
Zákonníka práce. Žalobkyňa reagovala písomne v stanovisku k záznamu z pracovného stretnutia zo
dňa 21.07.2004 a k upozorneniu zo dňa 22.07.2004 adresovanom žalovanej a uviedla k úlohe 16 -
že rozpis rozpočtu na fakulty a pracoviská bol spracovaný v termíne na základe podkladov, ktoré bolipredmetom odsúhlasenia. Spracovaný rozpočet po týždňovom sklze JUDr. N. doplnila o limit na mzdy
a PHL pre jednotlivé pracoviská, k úlohe 17 uviedla, že rozpisy návrhov rozpočtu na rok 2005-2007 na
základe limitov z MŠ SR boli pre jednotlivé fakulty v termíne rozpísané v tabuľkovej časti, komentár za

kategóriu 630 bol tiež spracovaný, bolo v ňom poukázané najmä na to, čo rozpočet nepokrýva. Uviedla,
že žiadala JUDr. N. o zaslanie komentárov k 610 a 620, tieto jej neboli zaslané. Ďalej sa vyjadrila k
úlohe 18, 19, ktoré mala za splnené a k úlohe 21, pri ktorej pripustila, že táto nebola splnená, lebo
bola časovo náročná (prepracovať pracovné náplne 5 zamestnancom) a poukázala na to, že systém
spracovávania údajov prostredníctvom štátnej pokladnice je ešte stále v štádiu vývoja, preto aj presne

zadefinovať úlohy zamestnancom vyplývajúce zo systému štátnej pokladnice bude možné až keď z
úrovne MŠ SR bude jasné napr. náväznosť čerpania dotácie na stav na účte alebo rozpočet. Zdôraznila,
že jej najdôležitejšou úlohou celouniverzitného charakteru bolo zaviesť na rektoráte a fakultách Štátnu
pokladnicu, čo bolo metodicky aj časovo náročné, na základe strohých a nejednoznačných manuálov a
vyžadovalosiprácuajvčasepracovnéhovoľna.Podotkla,žežiadnaúlohazpracovnýchstretnutínebola
presne zadaná a špecifikovaná na tú najdôležitejšiu úlohu celouniverzitného charakteru - zavedenie

a fungovanie systému ŠP. Na ďalšom pracovnom stretnutí vedúcich úsekov R UPJŠ dňa 25.8.2004
bolo konštatované, že úloha č. 25. a č. 30 - bola splnená nedôsledne a Ing. E. bola upozornená na
množstvo chýb, nepresných informácii v predbežnej informatívnej správe, osobitne v tabuľkovej časti,
vo vyhodnotení plnenia opatrení zo záverečnej správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2003. Pri
kontrole plnenia príkazu kvestora č. 1/2004 zo dňa 31.5.2004 na zabezpečenie realizácie ust. § 17

ods. 14 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách bolo konštatované, že zo strany vedúcej ÚRaEI
sa neplní. Dňa 30.8.2004 zamestnávateľ na návrh JUDr. N. znížil žalobkyni osobný príplatok na sumu
500,- Sk účinnosťou od 1.9.2004. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobkyňa ako vedúca Úseku rozpočtu
a ekonomických informácii si nedôsledne plní pracovné povinnosti, nezvláda riadenie a koordináciu
činnosti na úseku, čo je zrejmé aj zo záznamov z pracovných porád, písomného upozornenia na

neuspokojivé plnenie pracovných úloh z 22.7.2004, ďalšie závažné nedostatky boli zistené opakovane
pri spracovaní Informatívnej správy o hospodárení za I. polrok 2004, ktorá okrem množstva chybných
číselných údajov obsahovala aj zavádzajúce informácie o plnení opatrení zo záverečnej správy o
výsledkoch hospodárenia za rok 2003. Zamestnávateľ vytkol tiež, že žalobkyňa k opatreniu č. 1 o
zabezpečení zúčtovania a vysporiadania straty s termínom 15.5.2004 uviedla, že „časť straty na

Lekárskej fakulte (65 tis. Sk), Prírodovedeckej fakulte (182 tis. Sk) a na rektoráte a univerzitných
pracoviskách (1213 tis Sk) bola zaúčtovaná na vrub rezervného fondu a zostatok straty, ktorú nebolo
možné vykryť zdrojmi rezervného fondu bola zaúčtovaná ako neuhradená strata roku 2003 a následne
po upozornení JUDr. N. žalobkyňa uviedla, že „zúčtovanie straty za rektorát a UP nebolo zrealizované,
pretože časť straty mala byť krytá ziskom podnikateľskej činnosti roku 2003. Zisk PČ roku 2003

pracoviská, ktoré zisk vyprodukovali (CIaKT, Katedra jazykov), použili na úhradu tých nákladov, ktoré
neboli a nie sú kryté dotáciou uvedeného pracoviska.“ Rozhodnutím č. 16/2004 zo dňa 4.10.2004
rektorát univerzity UPJŠ odňal žalobkyni právomoci vedúcej úseku rozpočtu a ekonomických informácii
rektorátu UPJŠ v Košiciach z dôvodov zistenia závažných nedostatkov v riadiacej, výkonnej a kontrolnej
činnosti.SúdďalejzozápisnicezvedeniaUPJŠč.34/2004z18.10.2004zistil,žeuznesenímč.371/2004

vedenie UPJŠ vzalo na vedomie návrh na ukončenie pracovného pomeru Ing. M. E. výpoveďou podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. e/ a ust. § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce a zároveň jednomyseľne odporúčalo
rektorovi tento návrh realizovať. Listom z 15.11.2004 žalovaná oboznámila žalobkyňu pred podaním
výpovede s dôvodmi výpovede podľa ust. § 63 ods. 5 Zákonníka práce. Žalobkyňa sa k dôvodom
výpovede vyjadrila listom zo 17.11.2004, doručenom žalovanej dňa 18.11.2004, v ktorom poukázala na

to, že vedenie UPJŠ ešte 18.10.2004 odsúhlasilo ukončenie jej pracovného pomeru podľa ust. § 63
ods. 1 písm. e/ a ust. § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce na základe jednostranných a zvádzajúcich
informácii JUDr. N. a bez toho, aby poznalo jej vyjadrenie k dôvodom. Poukázala tiež na skutočnosť,
že je na PN a nemá prístupné materiály, aby sa mohla relevantne vyjadriť k uvedeným dôvodom,
bola jej poskytnutá krátka doba na vyjadrenie od 16.11.2004 do 18.11.2004, pričom 17.11.2004 je

deň pracovného voľna. Žalobkyňa sa ďalej stručne vyjadrila k prevodu finančných prostriedkov vo
výške 6 mil. Sk ako aj k preúčtovaniu sumy 515.170 Sk, k použitiu rezervného fondu, k spracovaniu
a odoslaniu vyúčtovania úrokov z omeškania. Žalovaná dala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru
zo dňa 18.11.2004 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, časť vety pred druhou čiarkou, t.j.
pre dôvody, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, konkrétne pre dôvody

uvedené v ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
a podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.
Výpoveď danú žalobkyni listom z 18.11.2004 žalovaná vzala späť listom z 29.12.2004. Žalovaná dala
žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru aj výpoveďou z 20.1.2005 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/Zákonníka práce pre nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce, o ktorej Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 17C/22/2007 z 11.1.2007, právoplatným
5.3.2007, rozhodol tak, že je neplatná.

6. Predmetom tohto konania ostala výpoveď zo dňa 19.11.2004, ktorú dala žalovaná žalobkyni podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce časť vety pred druhou čiarkou, t.j. pre dôvody, pre ktoré by s
ňou zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer a konkrétne pre dôvody uvedené v ust. § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, teda pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Výpoveď odôvodnila

žalovaná tým, že počas práceneschopnosti žalobkyne v čase od 2.9.2004 do 8.10.2004 a od 14.10.2004
zistila zanedbávanie a neplnenie si jej pracovných povinnosti, ktoré posúdila ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny a ktoré každé samostatné je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Išlo o porušenia pracovnej disciplíny, ktoré žalovaná
opísala takto:
1.1 dňa 28.9.2004 zistila, že žalobkyňa dávala pokyny zamestnancom ňou riadeného úseku k realizácii

príkazov na úhradu a k realizácii účtovných operácii bez vyhotovenia účtovných dokladov, čím došlo
k porušeniu ust. § 6 a § 10 z. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ako aj
ustanovení Smernice č. 5/2003 pre zabezpečenie obehu účtovných dokladov na Rektoráte UPJŠ a
univerzitných pracoviskách č.j. 1139/03-P z 20.10.2003, časť V bod 5 - Bezhotovostné platby. Jedná sa
napr. o prevod čiastky 6.000.000,- Sk zo základného bežného účtu - podprogram 077 07 na dotačný účet

UPJŠ, pričom platba je vedená na účte 325 - ostatné záväzky ako mylná platba, obdobne preúčtovanie
nákladov za energie Botanickej záhrady UPJŠ v čiastke 515.170,- Sk z dotačného účtu na podnikateľskú
činnosť. Nešlo o jediný prípad realizácie účtovných zápisov bez účtovných dokladov. Konanie žalobkyne
zamestnávateľkvalifikovalakoúmyselnéskresľovanieinformáciiofinančnejsituáciínaUPJŠaočerpaní
dotácie zo štátneho rozpočtu. Následne pri analýze výsledkov účtovnej závierky k 30.9.2004 boli zistené

nevysporiadané mylné platby na dotačnom účte v čiastke 5.793.793,19 Sk, na základnom bežnom účte
v čiastke 7.396.609,35 Sk a na účte podnikateľskej činnosti 1.373.904,08 Sk.
1.2 dňa 24.9.2004 na základe dokumentu „Prehľad použitia rezervného fondu od 1.1.2004 do 1.7.2004“,
spracovaného Ing. A. M. zistila, že žalobkyňa pripustila nesprávne použitie rezervného fondu UPJŠ,
pričom na vrub rezervného fondu boli zaúčtované nasledovné náklady - doúčtovanie nákupu osobného

motorového vozidla pre ŠDaJ UPJŠ z 31.12.2002 vo výške 395.680,20 Sk, nákup PC pre CIaKT UPJŠ
vo výške 21.840,- Sk, nákup PC pre KJ UPJŠ vo výške 17.405,- Sk, reprezentačné výdavky zo zisku
PČ minulých rokov vo výške 38.213,- Sk, spolu v celkovej výške 473.138,20 Sk, čím došlo k porušeniu
platných právnych predpisov, konkrétne ust. § 16a ods. 3 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením

vysoká škola má povinnosť rezervný fond použiť v prvom rade na vyrovnanie straty z predchádzajúceho
roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov, ak takúto stratu vykazuje. Nakoľko v r. 2003
UPJŠ podľa hospodárskeho výsledku mala stratu 30.005,- Sk, rezervný fond bolo potrebné použiť na
krytie tejto straty. Uvedené skutočnosti boli konštatované i v „Záverečnej správe o hospodárení za
rok 2003“. Podľa žalobkyňou spracovaného „Návrhu na zúčtovanie straty celkovej činnosti (hlavná a

podnikateľská činnosť) na Lekárskej fakulte, Prírodovedeckej fakulte a na rektoráte a univerzitných
pracoviskách, ktorý bol schválený Akademickým senátom UPJŠ dňa 29.4.2004, bola žalobkyňa povinná
zabezpečiť zúčtovanie čiastky 1.208,- Sk na účet rezervného fondu. Uvedený návrh nerealizovala. V
obidvoch prípadoch došlo k porušeniu aj Rozhodnutia rektora č. 14/2003, ktorým sa určuje právomoc na
podpisovanie písomnosti na Rektoráte UPJŠ a univerzitných pracoviskách č.j. 944/03/P z 28.8.2003.

1.3 dňa 24.9.2004 vykonanou kontrolou stavu pohľadávok v nadväznosti na Príkaz kvestora č. 1/2004
na zabezpečenie realizácie ust. § 17 ods. 14 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č.j. 589/20054-P z 31.5.2004 bolo zistené,
že žalobkyňa nezabezpečila spracovanie a odoslanie vyúčtovaní úrokov z omeškania za oneskorenú
úhradu peňažných záväzkov u týchto dlžníkov: Tenishall, s.r.o. Košice, Detská fakultná nemocnica

Košice a FNsP Košice, čím došlo k porušeniu ust. § 17 ods. 14 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom zákonodarca výslovne
stanovuje povinnosť verejnej vysokej školy uplatniť riadne a včas úroky z omeškania alebo poplatky
z omeškania za omeškanie dlžníka s plnením svojich záväzkov. Toho istého dňa bola zistená i ďalšia
skutočnosť, že žalobkyňa nezabezpečila, aby všetky pohľadávky staršie ako 90 dní boli postúpené na

vymáhanie na Úsek právnej agendy R UPJŠ, čím došlo k porušeniu odseku 2, bodu 2.1.2. Príkazu
kvestora č. 1/2004. Išlo o pohľadávky voči týmto dlžníkom Tenishall s.r.o. Košice, FNLP Košice a FNsP
Košice.1.4 Dňa 23.9.2004 zamestnávateľ zistil, že žalobkyňa pripustila opakované porušovanie Smernice č.
5/2003 pre zabezpečenie obehu účtovných dokladov na Rektoráte UPJŠ a univerzitných pracoviskách
č.j. 1139/03-P, časť V bod 2.4. - Vnútorné zúčtovacie doklady, podľa ktorého bola povinná zabezpečiť

vysporiadanie vnútorných zúčtovacích dokladov fakúlt a univerzitných pracovísk 1x štvrťročne a v IV.
štvrťroku priebežne. Kontrolou bolo zistené, že neboli vysporiadané vnútorné zúčtovacie doklady za rok
2003, za I. a II. štvrťrok roku 2004 (napr. VZD Prírodovedeckej fakulty UPJŠ č. 16/03 901 2, 2/03 901
2, 3/04 901 2 a ďalšie alebo VZD Lekárskej fakulty UPJŠ č. 11/04 901 2, 31/04 901 2 a ďalšie). Z
výpisu z uznesenia č. 10/2004 zo zasadnutia ZVOZ pri R UPJŠ konaného dňa 19.11.2004 súd zistil,

že základná organizácia odborového zväzu PŠAV pri UPJŠ zo sídlom Šrobárova 2, Košice na svojom
zasadnutí prerokovala v nadväznosti na ust. § 74 Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru Ing.
G. E., vedúcej úseku rozpočtov a ekonomických informácii rektorátu UPJŠ v Košiciach.

7. Pokiaľ ide o prevod sumy 6.000.000,- Sk zo základného bežného účtu - podprogram 077 07 na
dotačný účet UPJŠ, s tým, že platba bola vedená na účte 325 - ostatné záväzky ako mylná platba,

súd zistil z listinných dôkazov a z výpovede svedkyne B.. A. M., že k nemu došlo na základe príkazu
na úhradu z 29.3.2004 podpísaného žalobkyňou a svedkyňou a k prevodu sumy 6 mil. korún z
bežného účtu žalovanej na jej účet dotačný došlo dňa 31.3.2004. Uvedený prevodný príkaz svedkyňa
ako podriadená žalobkyne podpísala na základe ústneho pokynu žalobkyne. Prevody sa realizovali
na základe prevodných príkazov, ktoré museli podpísať vždy dvaja pracovníci žalovanej a to vedúci

zamestnanecaďalšízamestnanec.Podľasvedkynebolobežné,žežalobkyňadávalaústnypokyn,aona
ako podriadená len plnila pokyny žalobkyne a nepátrala po tom, čo je podkladom na realizáciu takéhoto
príkazu. Ku dňu výsluchu svedkyne (8.12.2006) sa už prevody bez podkladov nerobili. Svedkyňa
potvrdila tvrdenia žalobkyne, že prevodom prostriedkov z bežného účtu na dotačný sa riešil nedostatok
peňažných prostriedkov na dotačnom účte, konštatovala, že aj v súčasnosti sa to stane, a rieši sa to tým

istým spôsobom, teda prevodom peňažných prostriedkov z bežného účtu na dotačný, s tým rozdielom,
že v súčasnosti prevod nad 100.000,- Sk je schvaľovaný rektorom. Vysvetlila, že platby z bežného účtu
na dotačný sa evidujú refundáciou tak, že sa ponižujú náklady na dotačnom účte, na ktorý peňažné
prostriedky z bežného účtu prichádzajú a zaťažuje sa účet bežný. Tieto prevody neskresľujú finančnú
situáciu alebo hospodársky výsledok, ide len o prenos nákladov z jedného zdroja na druhý. Prevod vo

výške 6 mil. Sk bol len vnútorným prevodom medzi účtami univerzity. Príkazy mohol podpisovať len
ten kto mal podpisový vzor, v tom čase na podpisovom vzore bola zapísaná svedkyňa, žalobkyňa a asi
ešte 4 ľudia. K preúčtovaniu nákladov za energiu botanickej záhrady v sume 515.170,- Sk, svedkyňa
vysvetlila, že botanická záhrada záhrada (ďalej len „BZ“) vykonávala činnosti, na ktorých kvalifikáciu
nemala žalobkyňa rovnaký názor ako napr. JUDr. Dohovičová a riaditeľ BZ.. Žalobkyňa ich usmernila,

že príjmy z predaja rastlín spadajú pod podnikateľskú činnosť. K podnikateľskej činnosti patria nielen
príjmy, ale ja náklady. A. BZ odmietol podpísať žiadosť o preúčtovanie nákladov z dotačného účtu na
podnikateľský účet, ktoré podklady vyhotovila žalobkyňa, lebo nesúhlasil s názorom žalobkyne o tom, že
príjmy z predaja rastlinného materiálu sú príjmy z podnikateľskej činnosti. Svedkyňa nevedela, či súhlas
na preúčtovanie nákladov dal kvestor alebo rektor. Preúčtovanie svedkyňa previedla na výslovný pokyn

žalobkyne. Prevod peňažných prostriedkov sa neuskutočnil, keďže riaditeľ BZ ho neodsúhlasil, avšak
preúčtovanie nákladov bolo vykonané na základe ústneho pokynu žalobkyne. Svedkyňa uviedla tiež,
že za obdobie r. 2002, odkedy pracuje u žalovanej, najprv príjmy z predaja rastlín evidovali ako hlavnú
činnosť, neskôr boli usmernení z ministerstva školstva tak, že príjmy prehodnotili na podnikateľskú
činnosť. Bolo to uskutočnené na základe školenia z ústredného daňového riaditeľstva. Ak by náklady

neboli preúčtované do podnikateľskej činnosti, hospodársky výsledok BZ by bol nepravdivý, bol by
vysoký a platila by sa daň z príjmu. V súčasnosti sa zisky z predaja rastlinného materiálu klasifikujú
ako hlavná činnosť, z dôvodu, že univerzita nemá živnostenské oprávnenie. Svedkyňa uviedla, že
samotná kvalifikácia predaja rastlinného materiálu nie je dosiaľ jednoznačne vyriešená. K zaúčtovaniu
nákladov za nákup motorového vozidla a výpočtovej techniky na vrub rezervného fondu svedkyňa

uviedla, že doklady o nákupe podpisoval vždy ten, kto bol zodpovedný za nákup, napr. prorektor alebo
rektor, ak sa to týkalo z nákupu z rektorových peňazí, pričom uviedol, že nákup má byť realizovaný zo
zisku z podnikateľskej činnosti. O použití rezervného fondu bol oprávnený rozhodovať rektor. Svedkyňa
bola v danom prípade presvedčená, že žalobkyňa má súhlas rektora na takéto zaúčtovanie nákupu
motorového vozidla na vrub rezervného fondu. To, že uvedený prevod má byť z rezervného fondu, sa

udialo na základe pokynu žalobkyne. Univerzita nemala otvorený zvláštny bankový účet na rezervný
fond, existoval ako syntetický účet v účtovníctve. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či rozhodnutie rektora
č. 14/2003 hovorí o preúčtovaní alebo o úhrade finančných prostriedkov rezervného fondu. Auto bolo
kupované v roku 2002, žalobkyňa jej uviedla, zrejme po konzultácii s riaditeľom školských jedálni,že nákup bude zo zisku z minulých rokov, pričom zisk z minulých rokov sa prevádza vždy na účet
rezervnéhofondu.Autosaúčtovalovroku2004,lebovroku2002nebolpreúčtovanýnákupzrezervného
fondu na účet reprodukcie, odkiaľ sa potom odpisy ďalej účtujú. Účtovné závierky sa zasielajú na

ministerstvo školstva. Svedkyňa nemala vedomosť, žeby boli niekedy ministerstvom vytýkané nejaké
nedostatky. Súd ďalej zistil, že táto svedkyňa na žiadosť zastupujúcej kvestorky JUDr. N. dňa 16.9.2004
vypracovala vyjadrenie k spôsobu prevodu sumy 6 mil. korún z bežného na dotačný účet a k spôsobu
preúčtovaniučiastky515.170,-Skadňa17.9.2004vyjadrenieknesprávnemupoužitiurezervnéhofondu.
Podľa tvrdenia JUDr. N. tieto vyjadrenia prevzala 28.9.2004 - na kópii príkazu na úhradu sumy 6

mil. korún a kópii žiadosti o preúčtovanie nákladov za energie z dotačného účtu na podnikateľskú
činnosť z 20.7.2004 vypracovanej p. Lengyelovou za BZ, dokumente Prehľad použitia rezervného fondu
od 1.1.2004-31.7.2004 bez dátumu vyhotovenia s podpisom M. a dokumente Neuhradené vnútorné
zúčtovacie doklady zo dňa 17.9.2004 je rukou písaným textom uvedené „prevzala 28.9.2004 N.“, resp.
pri poslednom „prevzala 23.9.2004 N.“. Pokiaľ ide o podpisovanie dokumentov a rôznych listín na
rektoráte UPJŠ a univerzitných pracoviskách právomoc bola určená rozhodnutím rektora UPJŠ č.

14/2003z28.8.2003tak,žepísomnostinarektoráteUPJŠauniverzitnýchpracoviskáchpodpisujúokrem
rektora UPJŠ iba oprávnené osoby - tými boli poverený rektor, kvestor, vedúci a riaditelia univerzitných
pracovísk a vedúci úsekov Rektorátu UPJŠ. Písomnosti ekonomického charakteru, najmä výročné
správy o hospodárení UPJŠ, rozpis a úpravy dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočet UPJŠ na príslušný
rozpočtový rok, objednávky tovarov, prác, výkonov a služieb hradených z bežných výdavkov nad 100 tis.

Sk a pod. rektor splnomocnil podpisovať v prípade neprítomnosti rektora UPJŠ povereného prorektora.
Kvestora rektor splnomocnil na podpisovanie písomností týkajúcich sa rektorátu UPJŠ a univerzitných
pracovísk- išlo o písomnosti ekonomického charakteru, ako sú napríklad príkazy na úhradu s výnimkou
úhrad z darovacieho účtu, z účtu rezervného fondu, z účtu fondu reprodukcie a zo zisku z podnikateľskej
činnosti, objednávky tovarov, prác, výkonov a služieb hradených z bežných výdavkov do 100.000,-

Sk, cenové výmery, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, návrhy na zvýšenie fondu
investičného majetku a podobne. Vedúcich úsekov rektorátu UPJŠ splnomocnil rektor na podpisovanie
bežných písomnosti, ekonomického, administratívnoprávneho charakteru týkajúcich sa nimi riadeného
úseku s výnimkou písomnosti, na podpisovanie ktorých je týmto rozhodnutím splnomocnený kvestor
UPJŠ, alebo ktoré podpisuje priamo rektor UPJŠ ako štatutárny orgán. Žalobkyňa tvrdila, že z jej

strany nedošlo k porušeniu tohto príkazu, pretože v ňom sa hovorí o podpise objednávok a služieb nad
sumu 100.000,-Sk a nie o prevode medzi účtami žalovanej. Vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny
- uvedenom v bode 1.3 výpovede - nezabezpečenie účtovania úroku z omeškania súd z listinných
dokladov(správaorealizáciipríkazukvestorač.1/2004z24.9.2004vypracovanejJUDr.I.aadresovanej
JUDr. N. ako zastupujúcej kvestorke UPJŠ), zistil, že správa bola predložená v nadväznosti na úlohu

zadanú dňa 14.9.2004 a vyplýva z nej, že úrok z omeškania za PČ nebol účtovaný za rok 2004 a za
hlavnú činnosť je úrok účtovaný len u pohľadávok voči s.r.o. CGC Košice a to čiastočne, u ostatných
účtovaný nebol. Správa obsahovala návrh na opatrenie doúčtovať úroky z omeškania u pohľadávok,
u ktorých účtovaný nie je, s výnimkou Detskej fakultnej nemocnice z dôvodu, že jej UPJŠ dlhuje cca
150.000,- Sk. V tomto prípade sa navrhol vykonať po dohode s DFN zápočet vzájomných pohľadávok

a zároveň dohodnúť splátkový kalendár pre úhradu dlhu UPJŠ vo výške 65.000,- Sk. U starších
pohľadávok boli vystavené upomienky. U pohľadávok splatných v 07/2004 upomienky neboli vystavené,
z dôvodu že UPJŠ nabieha na ŠP, pričom chybami v komunikácii s odberateľmi došlo k vracaniu platieb
a ich opakovanému zasielaniu z a na účet Štátnej pokladnice. V správe bolo konštatované, že príkaz
č. 1/2004 bol zo strany zamestnancov ÚRaEI R UPJŠ plnený len čiastočne. Z vyúčtovania úrokov z

omeškania zo 16.2.2005 súd zistil, že spoločnosti Tenishall s.r.o. bol účtovaný úrok z omeškania vo
výške 19.947,10 Sk za neuhradené faktúry splatné dňa 12.2.2003, 28.5.2004, 30.3.2004, 7.6.2004.
Z vyúčtovania úrokov z omeškania z 21.1.2005 súd zistil, že spoločnosti CGC s.r.o. bol vyúčtovaný
úrok z omeškania vo výške 48.232,- Sk za neuhradené faktúry z roku 1999. Zo žiadosti žalovanej zo
dňa 22.10.2004 súd zistil, že žalovaná žiadala Detskú fakultnú nemocnicu o upustenie od účtovania

úrokov z omeškania za omeškanie s úhradou faktúr vystavených DFN Košice v r. 2003 a 2004 v
nadväznosti na Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, uzavretú medzi DFN Košice a UPJŠ v
Košiciach dňa 22.10.2004 z dôvodov nepriaznivej finančnej situácie UPJŠ v Košiciach. Zároveň listom
22.11.2004 zasielala žalovaná 1x kópiu dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a zároveň bola
požiadaná Detská fakultná nemocnica o realizáciu úhrady čiastky 80.091,90 Sk. Dňa 1.12.2004 písomne

1.12.2004 požiadala Detská fakultná nemocnica o upustenie od účtovania od úrokov z omeškania.
K tomu žalobkyňa uviedla, listom z 27.5.2004 bola oznámená výška penálov Tenishall s.r.o. a dňa
9.6.2004 boli odstúpené účtovné podklady za účelom vymáhania JUDr. I. (išlo o faktúry z 29.1.2003 za
spotrebovanú elektr. energiu v r. 2002 a z 15.3.2004 za spotrebovanú energiu v roku 2003), poukázalatiež na to, že samotná žalovaná uznala, že jej záväzok voči DFN Košice bol vyšší ako pohľadávka.
Listom z 22.11.2004 adresovanom Ing. M., poverenej vedením ÚRaEI R UPJŠ, požiadala JUDr. N.
ako zastupujúci kvestor o realizáciu úhrady čiastky 980.091,90 Sk na účet DFN Košice, po započítaní

vzájomných pohľadávok medzi UPJŠ a DFN Košice.

8. Žalobkyňa opakovane popierala, že žalovaná sa o dôvodoch výpovede z 19.11.2004 dozvedela až
dňa28.9.2004.MalazatozvýpovedesvedkyneIng.M.adoloženýchlistín,žeodôvodevýpovede1.1sa
dozvedela už dňa 16.9.2004, o dôvode výpovede pod bodom 1.2 dňa 17.9.2004 čo vyplýva z Prehľadu

rezervného fondu od 1.1.2004 do 31.7.2004. Informatívna správa o hospodárení za I. polrok 2004
bola prerokovaná najneskôr na porade 25.08.2004. O nákupoch hnuteľných vecí, ktoré realizovali tretie
osoby,sazamestnávateľdozvedelužzinformatívnejsprávyohospodárenízarok2003.Opohľadávkach
sa zamestnávateľ dozvedel najneskôr dňa 27.5.2004, kedy na pracovnej porade bola práve z týchto
dôvodov uložená povinnosť právnemu oddeleniu. Žalobkyňa namietala, že žalovanej jej konaním žiadna
škoda nevznikla. Trvala na tom, že na finančnú operáciu (prevod 6 mil. korún ) písomný súhlas rektora

nebol potrebný, keďže išlo len o preúčtovanie finančných prostriedkov - v tomto prípade mzdových z
jedného účtu školy na iný účet školy. Podľa žalobkyne výpovedný dôvod uvedený v poslednej vete
bodu 1.1 je neurčitý, pričom nie je jasné o ktoré konkrétne platby malo ísť, preto nie je možné na
neho prihliadať. Žalobkyňa argumentovala, že výpovedný bod 1.3 je identický s bodom 2/ porady zo
dňa 25.8.2004 ako aj s bodom 32 z porady z 21.7.2004, kde je zrejmé, že penále bolo postúpené na

vymáhanie na právne oddelenie, zápis s porady zo dňa 21.5.2004 bod 1/, úloha č. 52 z porady zo
dňa 29.7.2004, bod 5 zápisu z porady zo dňa 12.5.2004. Pokiaľ výpoveď bola doručená žalobkyni dňa
23.11.2004, zamestnávateľ sa musel o dôvodoch výpovede dozvedieť najneskôr 23.9.2004 každý z
označených výpovedných dôvodov nastal ešte pred týmito termínmi.

9. Žalovaná poukazujúc na výpoveď svedkyne JUDr. N. tvrdila, že o výpovedných dôvodoch sa
dozvedela až 28.9.2004. Svedkyňa vypovedala, že v čase práceneschopnosti žalobkyne ju zastupovala
Ing. M., od ktorej si vyžiadala určité podklady, na základe ktorých dospela k zisteniam, ktoré viedli k
výpovedi. Svedkyňa jednoznačne tvrdila, že na finančnú operáciu v sume 6 mil. korún bol potrebný
súhlas rektora, k preúčtovaniu nákladov BZ v sume 515.170,- Sk bol potrebný súhlas riaditeľa BZ.

Svedok A.. E. G., riaditeľ botanickej záhrady na rozdiel od nej vypovedal, že nebol oprávnený podpisovať
takéto sumy, pretože nebol štatutárom, botanická záhrada nemá subjektivitu. Poverený zamestnanec
žalovanej vo svojej výpovedi nevedel uviesť, k porušeniu akých smerníc malo dôjsť tým, že žalobkyňa
nemala súhlas riaditeľa botanickej záhrady s preúčtovaním nákladov vo výške 515.170,- Sk.

10. Na návrh oboch strán sporu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, personalistika, kontroling Ing. G. M.. Z jeho znaleckého
posudku č. 2/2017, doručenom súdu 24.1.2017, z odpovedí na stranami nastolené otázky súd zistil, že
účtovnej jednotke UPJŠ v dôsledku prevodu finančných prostriedkov z účtu bežného na účet dotačný
nevznikla žiadna škoda, bol vykonaný len presun peňažných prostriedkov z jedného účtu na druhý

účet, účtovnej jednotke neubudli žiadne peňažné prostriedky. Na základe nedostatku materiálov v
spise nevedel zodpovedne a objektívne odpovedať na otázku, aké spoločenské dôsledky by mohli
nastať, ak by nedošlo k prevodu finančných prostriedkov na výplatu miezd pre zamestnancov UPJŠ
a s tým súvisiacich odvodov dane zo závislej činnosti, odvodov do sociálnej a zdravotných poisťovní.
Konštatoval, že vychádzajúc zo zápisníc z porád, ako aj výpovedí svedkov možno usúdiť, že bol

nedostatok peňažných prostriedkov. Z dôvodu nepredloženia účtovníctva nevedel jednoznačne zistiť
dôvody a príčiny vykazovaného záporného (mínusového) zostatku na základnom bežnom účte rektorátu
UPJŠ. Uviedol, že znaleckým skúmaním zistil, že Smernica č. 5/2003 v bode 5 Bezhotovostné platby
uvádza, že tieto platby sa na rektoráte UPJŠ a jeho pracoviskách uskutočňovali na základe príkazu
platiteľa alebo príjemcu a to na základe vopred uzatvorených dohôd na základe platobného dokladu. Zo

smernice nie je jasné, či prevody finančných prostriedkov medzi bankovými účtami schvaľoval rektor,
lebo v texte smernice sa uvádza postup pre uskutočňovanie platieb z bankových účtov Rektorátu
UPJŠ na úhradu záväzkov. Smernica pre zabezpečenie obehu účtovných dokladov uvádza limity pre
bežné výdavky pre vedúcich do 20 tis. Sk a 50 tis. Sk. V smernici nie je jednoznačne uvedené, že
tieto limity sa týkajú aj objemu finančných prostriedkov pri uskutočňovaní prevodov medzi jednotlivými

bankovými účtami a pokladnicou Rektorátu UPJŠ a to bez ohľadu, či išlo o podpisové oprávnenie
rektora, prorektora, kvestora, vedúcich, riaditeľov. Znaleckým skúmaním nebolo zistené, že body 1.1,
1.2., 1.3, 1.4, uvedené v liste 2366/2004 zo dňa 19.11.2004 spadajú pod § 47 zákona č. 303/1995
Z.z. alebo § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. Žalovaná nepredložila správy audítora k účtovným závierkamUPJŠ za rok 2003, 2004, preto znalec nevedel jednoznačne zodpovedať otázku, či v správe audítora
za uvedené obdobia boli skutočnosti, ktoré mali za následok závažné porušenie smernice a či v
dôsledku toho bola správa audítora s výhradou. K otázke č. 7/ v uznesení o nariadení znaleckého

dokazovania (posúdiť vypracovaný subsystém organizácie a riadenia rektora UPJŠ a jeho skutočnú
realizáciu v praxi so zameraním na vykonávanú funkciu vedúca úseku rozpočtu a ekonomických
informácií, analyzovať úsek činnosti organizácie v účtovnej jednotke, podpisové právo), vyjadriť sa
ku skutočnosti, či zavádzaním štátnej pokladnice do praxe, boli zvýšené nároky na pracovníkov
ekonomických úsekov, znalec konštatoval, že analyzoval skutočnosti iba vo vzťahu k samotnému

sporu a zistil, že univerzita mala zároveň obmedziť limity platieb v banke, čím by sa obmedzil prevod
vyšších čiastok, ako upravuje smernica. Zároveň proces zavedenia štátnej pokladnice v praxi bol
jednoznačne zvýšeným nárokom na zamestnancov. Ďalej uviedol, že prevody finančných prostriedkov
medzi bankovými účtami prostredníctvom účtu 325 - Ostatné záväzky - mylné platby mohli spôsobovať
nejasnosti pri vykazovaní konečných zostatkov a obratov účtov z účtu 221 - Bankové účty, 325 - Ostatné
záväzky za jednotlivé mesiace a k 31.12.2003, k 31.12.2004 za predpokladu, že neboli do konca

účtovného obdobia vysporiadané. Na otázku, či v danom prípade prevodu 6 mil. korún zo základného
bežného účtu na dotačný účet UPJŠ bola vykonaná predbežná kontrola podľa z. č. 502/2001 Z.z. o
finančnej kontrole a vnútornom audite a či bola vykonaná správne znalec uviedol, že z predloženého
spisového materiálu, ako aj dožiadaných podkladov nie je možné jednoznačne odpovedať na danú
otázku, nakoľko v spise sa nenachádzal materiál, ktorý deklaroval vykonanie predbežnej kontroly pri

prevode sumy 6 mil. Sk zo základného bežného účtu na dotačný účet. K otázke či prevod čiastky
6 mil. korún žalobkyňou z bežného účtu na dotačný účet bol vykonaný, zaúčtovaný a podložený
všetkýmidokladmivzmyslevšeobecnezáväznýchpredpisovavnútornýchpredpisovžalovanejsprávne,
konštatoval záver, že bez predloženia všetkých účtovných dokladov, ktoré by deklarovali tieto účtovné
prípady, nie je možné jednoznačne odpovedať túto otázku. Obdobne zodpovedal znalec otázku, či

bolo správne preúčtovanie nákladov na energie BZ UPJŠ z dotačného účtu na podnikateľskú činnosť
vykonané, zaúčtované a podložené všetkými dokladmi v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov a vnútorných predpisov žalovanej. Doplnil, že zároveň za účelom objektívneho vykazovania
výsledku, hospodárenie za botanickú záhradu - podnikateľskú činnosť, nemohli byť vykazované iba
tržby. Nie je možné dosahovať výnosy bez nákladov a preto bolo potrebné náklady na BZ preúčtovať

z hlavnej na podnikateľskú činnosť. Výška nákladov nebola znalecky skúmaná. Znalec uviedol, že pri
prevodoch finančných prostriedkov medzi bankovými účtami sa nepostupovalo podľa § 29 ods. 12 a s §
32 ods. 4 Opatrenia MF SR 22 502/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania
a účtovnej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené s cieľom podnikania, čo
mohlospôsobovaťnejasnostiprivykazovaníkonečnýchzostatkovúčtovzúčtovejskupiny221-Bankové

účty a účtov z účtovej skupiny 325 - Ostatné záväzky za súhrnné mesačné obraty a k 31.12.2004. Pri
účte 325 - Ostatné záväzky nie je ustanovené, že nemôže vykazovať konečné zostatky k 31.12. a že sa
používa pre mylné platby. Napokon znalec uviedol, že bez predloženia všetkých účtovných dokladov,
ktoré by deklarovali tieto účtovné prípady, nie je možné jednoznačne odpovedať, či zúčtovanie nákupu
osobného motorového vozidla pre ŠDJ UPJŠ, nákup PC pre CIaKT UPJŠ a reprezentačných výdavkov

zo zisku BČ minulých rokov spolu v celkovej výške 473.138,20 Sk prostredníctvom rezervného fondu
UPJŠ v zmysle všeobecne záväzných predpisov (predovšetkým, nie však výlučne zákona č. 131/2002
Z.z. o vysokých školách) a vnútorných predpisov žalovanej, správne. Avšak prednostne sa mal rezervný
fond použiť na úhradu strát minulých období.

11. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 63 ods. 1 písm. e/, ods. 3, ods. 5, § 68 ods. 1, § 70,
§ 74, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) v znení účinnom v čase dania výpovede z
19.11.2004 (súd nesprávne uviedol 19.11.2018) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval,
že počas práceneschopnosti žalobkyne, jej žalovaná (súd nesprávne uviedol „žalobca“) dňa 19.11.2004
dala písomnú výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, časť vety pred druhou čiarkou, t.j. pre

dôvody, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, konkrétne pre dôvody
uvedené v ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré mal žalovaný ako zamestnávateľ zistiť počas pracovnej neschopnosti žalobkyne v období od
2.9.2004 do 8.10.2004 a od 14.10.2004. Podľa výpisu z uznesenia č. 10/2004 zo zasadnutia ZVOZ pri
R UPJŠ konaného dňa 19.11.2004 bola výpoveď prerokovaná zo zástupcami zamestnancov. Výpoveď

bola doručená žalobkyni dňa 23.11.2004. Žalobkyňa podala na súd žalobu o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru pred uplynutím zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty. K
bodu 1.1 výpovede, v ktorom žalovaná vytkla žalobkyni, že dávala pokyny na úhradu a k realizácii
účtovných operácii bez vyhotovenia účtovných dokladov, čím porušila ust. §§ 6, 10 z. č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve ako aj ustanovenie smernice č. 5/2003 pre zabezpečenie obehu účtovných dokladov
na Rektoráte UPJŠ súd konštatoval, že žalovaná vo výpovedi z pracovného pomeru nešpecifikuje
(okrem dvoch popísaných prípadov), o aké konkrétne prípady porušení išlo, napriek tomu, že vo

výpovedi konštatuje, že nešlo o jediný prípad realizácie účtovných zápisov bez účtovných dokladov,
ako príklad uvádza: prevod čiastky 6 mil. korún zo základného bežného účtu na dotačný účet UPJŠ,
pričom platba bola vedená na účte 325 - ostatné záväzky ako mylná platba a preúčtovanie nákladov
na energie BZ UPJŠ v čiastke 515.170 Sk z dotačného účtu na podnikateľskú činnosť. Nebolo sporné,
že došlo k predmetným účtovným úkonom žalobkyne, ktorá namietala žalovanou uvedenú kvalifikáciu

týchto úkonov ako úmyselné skresľovanie informácii o finančnej situácii na UPJŠ. Súd poukázal na
svedeckú výpoveď Ing. Lučanskej, ktorá po odchode žalobkyne vykonávala funkciu zástupcu vedúcej
na predmetnom úseku, ktorá uviedla, že popísaným prevodom sumy 6 mil. Sk (spôsobom účtovania)
nedošlo k skresleniu hospodárskeho výsledku, ide len prenos nákladov z jedného zdroja na druhý
a že aj predtým, aj po odchode žalobkyne, sa takéto postupy používali. Prevodom prostriedkov z
bežného účtu na dotačný sa riešil nedostatok peňažných prostriedkov na dotačnom účte. Prevod vo

výške 6 mil. Sk bol len vnútorným prevodom medzi účtami univerzity. Z výpovede svedkov Ing. M.,
JUDr. Dohovičovej, povereného zamestnanca žalovaného, ako aj z výpovede žalobkyne súd ustálil,
že nebol jednoznačne upravený postup upravujúci situáciu vytýkanú žalovanou žalobkyni - teda či bol
potrebný predchádzajúci súhlas nadriadeného (rektora) s prevodom finančných prostriedkov nad sumu
100.000 Sk, ktorý by sa realizoval len v rámci účtov UPJŠ (nešlo o prevod finančných prostriedkov

na iný subjekt). Žalovaná nepreukázala, aby bola v jej vnútorných predpisoch upravená povinnosť
žalobkyne vopred písomne informovať svojho priameho nadriadeného, t. j. zastupujúcu kvestorku resp.
rektora o zamýšľaných úkonoch (ktoré jej boli vytknuté). Žalobkyne i svedkyňa Ing. Lučanská zhodne
uviedli, že aby nedošlo ku skresleniu žiadnej informácie o finančnej situácii, rozsahu čerpania finančných
prostriedkov od štátu resp. inej účtovnej nezrovnalosti, boli takéto platby zaúčtované na účte tzv. „mylné

platby“, ktorý slúži o.i. práve aj pre riešenie takýchto situácii. Mylné platby musia byť vysporiadané pri
ukončení celého účtovného obdobia - roka. Práve takto sa následne overuje, či bol dostatok finančných
zdrojov na príslušnom účte, a teda či vznikla pohľadávka napr. voči štátu, pokiaľ nepreviedol finančné
prostriedky, ktoré mali byť v prospech účtovnej jednotky prevedené. Súd odkázal na závery znalca,
ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že znaleckým skúmaním bolo zistené, že prevody finančných

prostriedkov medzi bankovými účtami prostredníctvom účtu 325 - Ostatné záväzky - mylné platby mohli
spôsobovať nejasnosti pri vykazovaní konečných zostatkov a obratov účtov z účtu 221 - Bankové
účty, 325 - Ostatné záväzky za jednotlivé mesiace a k 31.12.2003, k 31.12.2004 za predpokladu,
že neboli do konca účtovného obdobia vysporiadané a tiež, že bez predloženia všetkých účtovných
dokladov žalovanou, ktoré by deklarovali tieto účtovné prípady, nie je možné jednoznačne odpovedať, či

prevod čiastky 6 mil. Sk bol vykonaný v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných
predpisov žalovanej správne. Zároveň znalec konštatoval, že účtovnej jednotke UPJŠ nevznikla takouto
operáciou žiadna škoda, bol vykonaný len presun peňažných prostriedkov z jedného účtu na druhý
účet, účtovnej jednotke neubudli žiadne peňažné prostriedky. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel,
že v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná (správne má byť žalobkyňa, pozn. odvolacieho súdu)

prevodom 6 mil. Sk z bežného základného účtu UPJŠ na dotačný účet UPJŠ, ktorý prevod bol vedený
ako mylná platba, a ku ktorému došlo na základe ústneho pokynu žalobkyne a na základe prevodného
príkazu podpísaného žalobkyňou a Ing. Lučanskou ako oprávnenými osobami s podpisovými vzormi v
banke, závažne porušila pracovnú disciplínu a že by toto jej konanie odôvodňovalo písomnú výpoveď
z pracovného pomeru v zmysle ust. podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ ZP práce, časť vety pred druhou

čiarkou, t.j. pre dôvody, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, konkrétne
pre dôvody uvedené v ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. K ďalšiemu žalobkyni vytknutému nedostatku
v bode 1.1 výpovede, k preúčtovaniu sumy 515.170,-Sk, nákladov za energie BZ, súd vyhodnotiac
dokazovanie konštatoval, že rozpor vznikol v tom, že žalobkyňa a zastupujúca kvestorka mali odlišný
názor na riešenie otázky, či určité činnosti BZ boli podnikateľskou činnosťou. Podľa súdu žalobkyňa

nepochybila, keď zvolila určitý postup, ktorý nebol jednoznačne upravený, rovnako nebolo preukázané,
žeby takúto situáciu upravoval vnútorný predpis žalovanej, ktorý by ukladal žalobkyni vyžiadať si
súhlas riaditeľa BZ (v podrobnostiach viď bod 129 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). K
poslednej vete výpovedného dôvodu uvedeného pod 1.1 súd konštatoval, že vo výpovedi nebolo
konkretizované o aké jednotlivé nevysporiadané mylné platby malo ísť. Poukázal na výpoveď svedkyne

JUDr. Dohovičovej, ktorá uviedla, že podľa jej názoru v tomto prípade porušením bolo to, že s týmito
platbami sa nič nerobilo, nevedela však povedať, o ktoré platby ide, z akého dátumu, pričom podľa
svedkyne nie je stanovená lehota na vysporiadanie mylných platieb. V tejto časti výpovede mal súd
za to, že ide o neurčité vymedzenie. Pod bodom 1.2 výpovede vytkla žalovaná žalobkyni závažnéporušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že pripustila nesprávne použitie rezervného fondu
UPJŠ, kedy na vrub rezervného fondu boli zaúčtované náklady celkovo v sume 473.138,20 Sk za
doúčtovanie nákupu osobného motorového vozidla pre ŠDaJ UPJŠ z 31.12.2002, nákup PC pre CIaKT

UPJŠ a nákup PC pre KJ UPJŠ ako aj reprezentačné výdavky, čím porušila § 16a ods. 3 zákona
o vysokých školách a to napriek tomu, v r. 2003 UPJŠ mala stratu 30.005,-Sk a rezervný fond bolo
treba použiť na krytie tejto straty. Tiež jej vytkla, že nezabezpečila zúčtovanie čiastky 1.208,-Sk na účet
rezervného fondu podľa žalobkyňou spracovaného „Návrhu na zúčtovanie straty celkovej činnosti na
Lekárskej Fakulte, Prírodovedeckej Fakulte a na rektoráte a univerzitných pracoviskách“ schváleného

akademickým senátom 29.4.2004. V oboch prípadoch malo dôjsť k porušeniu aj rozhodnutia rektora
č. 14/2003. Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa nemohla
ovplyvniť skutočnosť, že došlo k vynaloženiu vyššie uvedených nákladov predmetnými fakultami. Ako
vedúca oddelenia sa rozhodla pre zaúčtovanie týchto nákladov určitým spôsobom zaúčtovania na
vrub rezervného fondu. Súd poukázal na to, že ani svedkyňa JUDr. Dohovičová nevedela uviesť,
akým správnym spôsobom sa mala táto otázka (zaúčtovanie) vyriešiť. Išlo o nákupy zrealizované

jednotlivými katedrami a pod. v minulosti, ktoré žalobkyňa nevedela ovplyvniť a žalobkyni boli len
predložené doklady na zaúčtovanie v čase, keď neboli finančné prostriedky. UPJŠ nemala otvorený
zvláštny bankový účet na rezervný fond, existoval ako syntetický účet v účtovníctve. Vzhľadom na
uvedené podľa súdu v konaní nebolo preukázané, že žalovaná (správne má byť žalobkyňa, pozn.
odvolacieho súdu) predmetným konaním uvedeným v bode 1.2 výpovede závažne porušila pracovnú

disciplínu a ktoré by odôvodňovalo písomnú výpoveď z pracovného pomeru tak, ako to bolo uvedené
vo výpovedi z 19.11.2004. K bodu 1.3 výpovede, v ktorej žalovaná vytkla žalobkyni závažné porušenie
pracovnej disciplíny tým, že nezabezpečila spracovanie a odoslanie vyúčtovaní úrokov z omeškania za
oneskorenú úhradu peňažných záväzkov u konkrétnych, vo výpovedi uvedených dlžníkov, súd poukázal
na to, že žalovaná vo výpovedi nešpecifikovala o aké konkrétne pohľadávky (faktúry) malo ísť, čo

vyhodnotil ako neurčité vymedzenie správania žalobkyne, ktoré by malo zakladať dôvod výpovede.
Žalobkyňa k uvedeným porušeniam disciplíny doložila listiny a uviedla, že predmetné pohľadávky boli
postúpené na právne oddelenie, a tiež že dochádzalo k zápočtom vzájomných pohľadávok s týmito
subjektmi. Súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania uazvrel, že nie je možné konštatovať závažné
porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktoré by odôvodňovalo písomnú výpoveď z pracovného

pomeru § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, časť vety pred druhou čiarkou. Pokiaľ ide o bod 1.4 výpovede, v ktorom
žalovaná vytkla žalobkyni, že pripustila opakované porušovanie Smernice č. 5/2003 pre zabezpečenie
obehu účtovných dokladov tým, že neboli vysporiadané vnútorné zúčtovacie doklady za rok 2003, za
I. a II. Štvrťrok roku 2004 súd uviedol, že v zozname neuhradených vnútorných zúčtovacích dokladov
nie je špecifikované o aký druh účtovných dokladov malo ísť, sú označené len číslom, z rukou písaných

poznámok na dokumente vyplýva, že k 30.9.2004 nebolo uhradených 21 dokladov, 12 bolo uhradených
k 30.9.2004. So žalovanou označených 5 dokladov vo výpovedi boli dva uhradené ešte pred daním
výpovede.Žalovanádoložilaibazoznamtýchtodokladovoznačenýchčíslom,zktorýchnevyplývadátum
ich vystavenia, dátum splatnosti, žalovaná nedoložila jednotlivé zúčtovacie doklady, nie je preto možné
posúdiť, kedy boli fakturované náklady jednotlivými fakultami, kedy bol určený dátum ich splatnosti, a

teda nie ej ani možné jednoznačne posúdiť, kedy vznikla povinnosť referátu rozpočtu v zmysle citovanej
smernice na krátenie dotácie vo výške neuhradeného zúčtovacieho dokladu, pričom krátenie dotácie
ÚRaEI - referát rozpočtu realizuje raz štvrťročne za VZD vystavené za predchádzajúci štvrťrok. Súd mal
preto za to, že žalobcom (správne má byť žalovanou, pozn. odvolacieho súdu) popísané „pochybenie“
žalobkyne nebolo dostatočne preukázané a nemožno vyvodiť záver, že (ne) konaním žalobkyne došlo

k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.

12. K včasnosti podanej výpovede (§ 63 ods. 3 ZP) vo vzťahu k bodu 1.1 výpovede súd uviedol, že
porušenie pracovnej disciplíny uvedené v tomto bode mala žalovaná zistiť z písomného vyjadrenia Ing.
A. M. zo 16.9.2004 k prevodu čiastky 6 mil. Sk a k preúčtovaniu čiastky 515.170,- Sk adresovaného

JUDr. N. ako zastupujúcej kvestorke, ktoré táto mala prevziať dňa 28.9.2004. Súd odkázal na obsah
predmetného vyjadrenia, v ktorom Ing. M. v úvode uviedla, že vyjadrenie k prevodu čiastky predkladá
na základe požiadavky JUDr. N.. Z tejto formulácie súd vyvodil, že ide o vyjadrenie alebo odpoveď na
konkrétnu požiadavku JUDr. N. o podanie informácii k predmetným konkrétnym účtovným operáciám,
o ktorých mala mať vedomosť ešte pred spísaním predmetného vyjadrenia Ing. M. dňa 16.9.2004. Súd

poukázal aj na to, že k samotnému prevodu čiastky 6 mil. Sk došlo ešte v marci 2004 a žiadosť o
preúčtovanie nákladov BZ je z 20.07.2004, pričom svedkyňa JUDr. N. nepoprela, že s riaditeľom BZ
konzultovala problematiku účtovania nákladov vo vzťahu k posudzovaniu niektorých činností BZ ako
podnikateľských. Svedkyňa JUDr. N. nevedela uviesť, kedy sa oboznámila so správou hospodáreniaza prvý polrok 2004, ktorej súčasťou bola tiež tabuľka celkových analýz nákladov a výnosov botanickej
záhrady. Vo vzťahu k včasnosti podanej výpovede pokiaľ ide o bod 1.2 súd argumentoval, že predmetné
doúčtovania nákupu vyššie uvedených výdavkov bolo realizované dňa 30.4.2004. Žalovaná túto

skutočnosť mala zistiť až dňa 24.09.2004 (na základe dokumentu „Prehľad použitia rezervného fondu od
1.1.2004 do 1.7.2004 spracovaného B.. M.). Svedkyňa Ing. M. uviedla, že dňa 17.9.2004 robila prvotný
prehľad použitia rezervného fondu. Keď JUDr. N. prvýkrát informovala, ona ju požiadala o prepracovanie
tejto správy a o doplnenie a doinformovanie pokiaľ išlo o prevod 6.000.000,- Sk, to isté sa týkalo aj
použitia rezervného fondu. Z uvedeného súd vyvodil, že o týchto skutočnostiach sa mala JUDr. N., ako

nadriadená žalobkyne najneskôr dozvedieť dňa 17.9.2004. Vo vzťahu k žalovanej vytýkanému Návrhu
na zúčtovanie straty celkovej činnosti a zúčtovaniu čiastky 1.208,- Sk na účet rezervného fondu súd
uviedol, že žalovaná už v liste „Zníženie osobného príplatku zo dňa 30.8.2004 poukázal na obsah
dokumentu Návrh na zúčtovanie straty ... zo dňa 29.4.2004 a na realizáciu tohto opatrenia, z čoho
mu vyplynulo, že žalovaná sa o týchto skutočnostiach dozvedela pred 24.9.2004, najneskôr 30.8.2004.
Pri posudzovaní jednotlivých žalovanou popísaných porušeniach pracovnej disciplíny žalobkyňou, súd

prihliadal aj na skutočnosť, že do obdobia, kedy došlo k zastupovaniu kvestora, nebolo preukázané
žiadne pracovné pochybenie žalobkyne. Za dôležitú skutočnosť považoval súd aj to, že ak by aj malo
konaním žalobkyne dôjsť k porušeniu interných smerníc, znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že
žalovanej nebola spôsobená škoda. Napokon súd konštatoval, že nemožno opomenúť aj tú skutočnosť,
že zo správania žalovanej možno vyvodiť nepresvedčivosť a jeho neistotu k platnosti písomnej výpovede

zo dňa 19.11.2004, keďže po ukončení práceneschopnosti dala žalobkyni (v poradí 3.) ďalšiu písomnú
výpoveď dňa 20.1.2005. Súd preto uzavrel že nebolo v konaní preukázané porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyňou, takej intenzity, ktoré by napĺňalo skutkovo závažné porušenie pracovnej disciplíny
odôvodňujúce podanie výpovede, preto súd žalobe vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru zo
dňa 19.11.2004 je neplatné s tým, že nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

13. K námietke žalovanej, že súd dňa 10.1.2018 vypočul znalca napriek neprítomnosti právneho
zástupcužalovanej,ktorádalanávrhnavypočutieznalcaaprávnyzástupcapredpojednávanímpožiadal
o odročenie pojednávania, súd uviedol, že predvolanie na termín pojednávania na deň 10.1.2018 so
začiatkom o 9:00 hod. (na ktorý súd predvolal aj znalca) právny zástupca žalovaného prevzal dňa

10.11.2017. Dňa 9.1.2018 o 19:44 právny zástupca žalovanej Sýkora - advokátska kancelária s.r.o. e-
mailom zaslal súdu žiadosť o odročenie, predmetná žiadosť bola podateľňou tunajšieho súdu prevzatá
dňa 10.01.2018 o 8:00 hod a následne bola 10 minút pred pojednávaním predložená sudkyni. Právny
zástupca žalovanej žiadosť o odročenie odôvodnil výskytom akútnych zdravotných stomatologických
problémov právneho zástupcu žalovanej. Súd konštatoval, že obdobná situácia nastala aj po prevzatí

právneho zastupovania, keď právny zástupca žiadal rovnako v ranných hodinách pred pojednávaním
v deň pojednávania o odročenie pojednávania z akútnych zdravotných stomatologických dôvodov. Súd
uviedol, že v predmetnej právnej veci sa JUDr. Matej Sýkora (konateľ Sýkora - advokátska kancelária
s.r.o.) osobne nezúčastnil ani jedného pojednávania vo veci (pojednávaní konaných dňa 27.5.2014,
17.9.2014 sa na základe substitučnej plnej moci zo dňa 27.5.2014 zúčastnila JUDr. Mária Sýkorová,

advokátka a pojednávaní konaných dňa 5.5.2017 a 21.02.2018 JUDr. Viera Bodová, advokátsky
koncipient). Prihliadajúc na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že sa predvolaný súdny znalec
Ing. M. dostavil na pojednávanie ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, súd znalca na pojednávaní
dopočul a zápisnicu z predmetného pojednávania zaslal právnemu zástupcovi žalovanej a následne
nariadil termín ďalšieho pojednávania. Návrh žalovanej na vykonanie kontrolného znaleckého posudku

súd zamietol prihliadajúc tiež na hospodárnosť konania, dĺžku konania ako aj na dostatočný priestor
žalovanej na prípadné zabezpečenie si takéhoto dôkazu, s tým, že znalecký posudok predložený
znalcom Ing. M. podľa súdu spĺňa formálne i obsahové právnymi predpismi vyžadované požiadavky.
Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že na niektoré súdom položené otázky znalec nemohol odpovedať,
vzhľadom na to, že žalovaná nepredložila všetky znalcom vyžiadané doklady z dôvodu ich skartácie.

14. O trovách konania v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru mala žalobkyňa plný
úspech, preto jej súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania.

15. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súdprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho

zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanej prizná náhradu trov konania. Tvrdila, že
v predmetnom konaní došlo k porušeniu jej procesných práv v takej miere, že jej bolo odňaté právo
na spravodlivý proces, ktoré spočíva v nepreskúmateľnosti, nedostatočnom odôvodnení a arbitrárnosti
napadnutého rozsudku. Odňatie práva konať pred súdom videla v tom, že súd pojednával dňa 10.1.2018
v neprítomnosti jej advokáta. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov súd spravoval, ako vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, resp. úvahy súdu sú nepresvedčivé, nezdôvodňujúce jeho právne závery a vzbudzujúce
nedôveryhodnosť rozhodnutia s ohľadom len na priklonenie sa k názorom žalobkyne bez akéhokoľvek
zrejmého a zjavného odôvodnenia správnosti tvrdení žalobkyne, resp. nesprávnosti postupu žalovanej
pri výpovedi danej žalobkyni. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa žalovanej zrejmé, že súd
sa dostatočne, tobôž ústavne konformným spôsobom nevysporiadal so všetkými právne relevantnými

dôvodmi a námietkami žalovanej a neuviedol žiaden právne relevantný dôvod pre vyhovenie žalobe.
Vyhodnotenie skutkového a právneho stavu súdom bolo neobjektívne a svojvoľné, z napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval súd argumentáciu žalovanej za nesprávnu a ani
to, z akého dôvodu považoval súd tvrdenia žalobkyne za správne. Tvrdila, že súd pochybil, keď v
prejednávanej veci uskutočnil pojednávanie dňa 10.1.2018 bez prítomnosti žalovanej a jej právneho

zástupcu napriek tomu, že podľa nej boli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Právny
zástupca žalovanej požiadal o odročenie pojednávania riadne a včas emailovým podaním, pričom
uviedol, že nevie za seba zabezpečiť substituenta a zároveň že nariadeného pojednávania sa nemôžu
zúčastniť ani iní zamestnanci advokáta z dôvodu už skôr naplánovaných neodkladných pracovných
povinností. Podotkla, že jej advokát žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu akútnych zdravotných

dôvodov jediný raz, naposledy v roku 2014, bola to strana žalovanej, ktorá žiadala o vypočutie znalca,
ktorý sa na pojednávanie dostavil a bol vypočutý, pojednávania vytýčené na deň 28.6.2017 a 22.11.2017
boli odročené bez zavinenia na strane žalovanej. Žalovaná namietala postup súdu, kedy dal na
predmetnom pojednávaní priestor zástupkyni žalobkyne de facto na záverečnú reč. Žalovaná navrhla na
pojednávaní dňa 21.22018 dopočutie znalca Ing. M. v rámci doplnenia dokazovania, pretože považovala

jeho znalecký posudok za tendenčný, neobjektívny a nepreskúmateľný, s tým, že pokiaľ bude znalec
dopočutý, nedá vypracovať súkromný kontrolný znalecký posudok. Tvrdila, že pokiaľ by súd odročil
pojednávanie na žiadosť právneho zástupcu žalovanej, a strana žalovanej by mala možnosť klásť
znalcovi otázky, preukázali by sa subjektívne názory súdneho znalca a súd by bol nútený pristúpiť
k doplneniu dokazovania nariadením kontrolného znaleckého posudku. Žalovaná namietala súdom

zistený skutkový stav ohľadom určenia času zistenia žalovanou o konkrétnych závažných porušeniach
pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Nestotožňovala sa so závermi konajúceho súdu, že sa
dozvedela o dôvodoch výpovede v bode 1.1. ešte pred 16.9.2004, o dôvodoch výpovede v bode 1.2.
najneskôr dňa 17.9.2004, o dôvodoch výpovede v bode 1.3. najneskôr listom zo dňa 27.5.2004 a o
dôvodoch výpovede v bode 1.4. najneskôr 30.8.2004. Žalovaná sa dozvedela o dôvodoch výpovede

v bode 1.1. dňa 28.9.2004, o dôvodoch výpovede v bodoch 1.2. a 1.3. dňa 24.9.2004 a o dôvodoch
výpovede v bode 1.4. dňa 23.9.2004. Samotná možná vedomosť žalovanej o jednotlivých účtovných
operáciách vykonaných žalobkyňou v zmysle dôvodov výpovede v bodoch 1.1. a 1.2., resp. opomenutia
vykonávania pracovných úloh žalobkyňou v zmysle bodov výpovede 1.3. a 1.4. ešte neznamená,
že žalovaná mala vedomosť o porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. V tejto súvislosti

poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 54/2000, podľa ktorého pred okamžitým skončením
pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod na okamžité skončenie,
nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Nešlo o dvojitý postih žalobkyne, nakoľko znížením
osobného príplatku žalobkyne došlo síce na základe rozhodnutia zo dňa 30.82004, ale podkladom
tohto rozhodnutia bolo neuspokojivé plnenie úloh žalobkyňou na základe záznamu z porád. Na základe

konečných kontrol v priebehu septembra 2004 sa žalovaná dozvedela o pochybeniach žalobkyne, ktoré
založili dôvody pre skončenia pracovného pomeru. Záznamy z čiastkových porád boli len čiastkovými
kontrolami práce žalobkyne. Namietala, že súd nesprávne vyhodnotil závažnosť konania žalovanej,
pričom sa obmedzil len na to, že vo väčšine vytýkaných nedostatkov sa jednalo len o názorové rozpory
medzizastupujúcoukvestorkouažalobkyňouohľadneúčtovnýchpostupov.PodľarozsudkuNajvyššieho

súdu SR 21 Cdo/1271/2013 je zamestnanec povinný plniť pokyny vedúcich zamestnancov vydané v
súladesprávnymipredpismibezohľadunato,akéodbornéstanoviskovnichzaujíma.Odvolateľkamala
za to, že prevod čiastky 6.000.000,- Sk z bežného účtu na dotačný účet UPJŠ, obdobne preúčtovanie
nákladovzaenergieBotanickejzáhradyvčiastke515.170,-Skzdotačnéhoúčtunapodnikateľský,nebolvykonaný správne a bez príslušných účtovných dokladov, pričom žalobkyňa postupovala v rozpore s čl.
5 bod 5 smernice č. 5/2003 žalovanej a v rozpore s ust. § 6 zákona č. 431/2002 Z.z. Dôvodom, prečo
nedošlo k nejasnostiam pri vykazovaní konečných zostatkov k 31.12.2004 bol fakt, že si žalovaná včas

tieto všimla a napravila ich. V poslednej časti odvolania uviedla, že vznik škody nie je predpokladom pre
skončenie pracovného pomeru, tzn. za závažné porušenie pracovnej disciplíny nie je možné považovať
len také konanie zamestnanca, ktoré zamestnancovi spôsobilo škodu v súvislosti s výkonom pracovnej
činnosti.

16.Žalobkyňakodvolaniužalovanejuviedla,žehocižalovanánamietala,žesúdnedostatočneodôvodnil
svoje rozhodnutie a rozhodol arbitrárne, neuviedla jedinú konkrétnu skutočnosť, ktorou by sa súd nebol
zaoberal a pri ktorej by rozhodol arbitrárne. Všeobecné konštatovanie, že sa priklonil k argumentácii
žalobkyne a nie žalovanej je logickým vyústením konania, v ktorom súd rozhodol v prospech žalobkyne.
Právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Právny zástupca žalovanej nedoložil relevantný

lekársky doklad, odôvodňujúci odročenie pojednávania a neuviedol, že nevie zabezpečiť substitúciu,
resp. účasť svojej zamestnankyne, ktorá vlastne jediná sa zúčastňovala pojednávaní. Pokiaľ právny
zástupca žalovanej tvrdil, že včas ospravedlňoval svoju neúčasť, čomu nezodpovedá obsah spisu, mal
to oznámiť žalovanej, ktorá naviac prioritne má využívať svojich zamestnancov k účelu ich pracovnej
náplne, ktorí po dobu 10 rokov zastupovali žalovanú na súde v tomto konaní, a teda majú viac informácií

o jeho priebehu. Okrem toho ani na posledné pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalovanej
osobne, ale jeho koncipientka, ktorá uviedla, že preto neprišla na pojednávanie na ktorom bol vypočutý
znalec, lebo právny zástupca sa chcel zúčastniť pojednávania osobne. Zástupca žalovanej netrval na
výsluchu znalca (pojednávanie 21.2.2018) ale navrhol znalcove vyjadrenie k jeho písomným otázkam,
z ktorých textu vyplýva, že nešlo o otázky ale len o konštatovania žalovanej. Žalovaná mala dostatok

času navrhnúť doplnenie znaleckého posudku, ktorý jej bol doručený 10.2.2017 a pojednávanie sa
konalo cca po roku od jeho doručenia. Za paradoxné označila konštatovania žalovanej, že znalec sa
nevyjadril k niektorým účtovným dokladom, aj keď v podstate nemali zásadný vplyv na merito veci,
pritom sama žalovaná práve tieto doklady nepredložila znalcovi s tým, že ich už skartovala, preto ich
nemôže predložiť. Žalobkyňa označila za rozporuplné tvrdenia žalovanej, že na jednej strane všeobecne

o výpovedných dôvodoch skôr ako ich deklarovala nevedela, následne pripúšťa túto vedomosť, s
odôvodnením, že aj keď vedela, tak si neuvedomovala ich podstatu. K tvrdeniam žalovanej, že o
pochybeniach žalobkyne sa dozvedela z konečných správ žalobkyňa uviedla, že jednak neuviedla akých
a navyše k porušeniu účtovných postupov tak, ako ich vymedzila žalovaná vo výpovedi, mohlo dôjsť
jedine v prípade, pokiaľ by koncoročná účtovná závierka nebola spracovaná v súlade so zákonom.

Výpoveď však bola daná 3 mesiace pred koncom roka a ešte plynie lehota ďalších 3 mesiacov
pre zhotovenie koncoročnej závierky. Takže cca 6 mesiacov pred vyhotovením koncoročnej účtovnej
závierky bolo vo výpovedi konštatované jej porušenie. Žalovaná vo svojom odvolaní tvrdí, že žalobkyňa
bola postihnutá odobratím časti mzdy za to, že neuspokojivo plnila úlohy z porád, avšak nešpecifikuje
z ktorých. V spise je založené odňatie osobného príplatku, ktoré obsahuje slovne popísané údajné

porušenia, ktoré sú identické s výpovednými dôvodmi a teda s dvojitým postihom. Žalobkyňa nikdy
nekonala proti príkazom nadriadených zamestnancov, ktoré boli vydané v súlade so zákonom. Žalovaná
k tomuto nič konkrétne neuvádza, preto sa možno len domnievať, že ide o účtovanie príjmov a nákladov
v BZ, kde zastupujúca kvestorka navrhovala účtovať ich ako položky vyplývajúce z činnosti školského
vzdelávacieho procesu, hoci sa jednalo o položky z iných, so vzdelávacím procesom nesúvisiacich

aktivít (napr. predaj rastlín, fotenie mladomanželov). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto
položky majú byť účtované na podnikateľskom účte, teda tak, ako to v súvislosti s usmernením finančnej
správy robila žalobkyňa a nie na dotačnom účte, ako to vyžadovala JUDr. Dohovičová, nadriadená
žalobkyne. Je teda zrejmé, že pokyn JUDr. Dohovičovej bol v rozpore so zákonom, naviac po odchode
žalobkyne už ani ona nenamietala účtovanie týchto položiek na podnikateľskom účte. V konaní bolo

preukázané a potvrdené, že účtovanie spôsobom, aký zvolila žalobkyňa pri sume 6 mil. Sk a za BZ
bolo u žalovanej bežné a v súlade so zákonom pred nástupom žalobkyne do pracovného pomeru
k žalovanej a po jej odchode od žalovanej. Potvrdil to znalec, pracovníčka žalovanej Ing. M., tento
postup účtovania vyplýva zo zákona o účtovníctve. K sume 6 mil. Sk uviedla, že vysoká škola účtuje
na dvoch účtoch: podnikateľskom a dotačnom. Na podnikateľskom účte účtuje položky nesúvisiace

s výchovným procesom (fotenie mladomanželov, predaj produktov, a pod.), na dotačnom účte účtuje
činnosti spojené s výučbou, na ktoré jej posiela finančné prostriedky ministerstvo. Mzdy zamestnancov
sú hradené z dotačných prostriedkov, teda musia byť účtované z dotačného účtu. V mesiaci marec
2004 nemala žalovaná dostatok fin. prostriedkov na dotačnom účte (dôkaz - zápis z porady JUDr.Dohovičovej) a nemohla tak vyplatiť mzdy učiteľom. Keďže na podnikateľskom účte mala dostatok
finančných prostriedkov na vyplatenie miezd tak (ako aj predtým a potom) mzdy sa vyplatili z peňazí,
ktoré mala UPJŠ na podnikateľskom účte. Aby bolo každému jasné, že tieto peniaze bude treba žiadať

od ministerstva, ktoré ich malo poskytnúť, účtovne sa to zapísalo (dodnes sa to tak zapisuje, aj predtým
sa to tak zapisovalo) tak, že ide o tzv. mylnú platbu. Pokiaľ ide o BZ paradoxne znalec skonštatoval, že
postup žalobkyne bol jediným zákonným postupom, uviedol, že opačným postupom by vznikla žalovanej
škoda, okrem, že by konala v rozpore so zákonom. Žalobkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť
a priznať jej trovy odvolacieho konania.

17. Žalovaná trvala na dôvodoch svojho odvolania. Podľa jej názoru je personálne zabezpečenie účasti
na pojednávaní v jej vyslovenej kompetencii, pričom iné osoby, ktoré sa zúčastňovali pojednávaní
v predmetnej veci na základe udeleného splnomocnenia spoločnosti Sýkora boli splnomocnené na
vykonanie len jednotlivých úkonov. Žalovaná trvala na dopočutí znalca, čo jej nebolo umožnené zo
strany konajúceho súdu, ktorý odmietol odročiť pojednávanie, na ktorom sa zástupca žalovanej nemohol

zúčastniť a klásť tak znalcovi doplňujúce otázku k znaleckému posudku. K tvrdeniam žalobkyne, že jej
výpoveď bola daná 3 mesiace pred uplynutím účtovného obdobia žalovaná uviedla, že to nie je pravda,
nakoľko výpoveď bola žalobkyni daná 19.11.2004, teda necelý mesiac a pol pred koncom účtovného
obdobia.

18. Žalobkyňa mala za to, že v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o tom, že by v rozsudku
absentovala zrejmá úvaha súdu, pričom nie je povinnosťou súdu odpovedať na každú podrobnú otázku
a už tobôž nie na otázky, ktoré strana v konaní ani nepoložila. K otázke odročenia pojednávania
žalobkyňa trvala na skôr uvedených skutočnostiach, t.j. že žalovaná má riadne zriadené, plnohodnotné a
odborne kvalifikované právne oddelenie, okrem toho, právny zástupca neuviedol, prečo sa pojednávania

nemôže zúčastniť jeho zamestnankyňa alebo niektorý pracovník právneho oddelenia žalovanej, preto
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany konajúceho súdu. V danom prípade v
centrálnom registri zmlúv sú zverejnené zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi žalovanou a
JUDr. E., kde podľa doplnku zmluvy poskytuje právne poradenstvo právny zástupca žalovanej do
konca roku 2017, ev. vyčerpania dohodnutej odmeny. Vzhľadom na uvedené je potrebné prihliadnuť

aj na odvolanie podané žalovanou - v prípade ak bolo podané bez osobitnej plnej moci po dátume
31.12.2017 vzhľadom na zákonom stanovenú účinnosť zmluvy o poskytovaní právnej pomoci javí sa,
že bolo podané neoprávnenou osobou. Na pojednávaní dňa 5.5.2017 na otázku súdu, či žalovaná
má okrem svojich pripomienok uvedených v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku aj nejaké
otázky, žalovaná uviedla, že nemá. Znalec sa k pripomienkam k jeho znaleckému posudku vyjadril,

žalovaná bola oboznámená s jeho vyjadrením. Súd nerozhodol na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý
znalec, takže žalovaná mala dostatočný časový priestor sa meritórne vyjadriť k odpovediam znalca.
Znalecké dokazovanie bolo založené výlučne na súčinnosti žalovanej, ktorá jediná disponuje účtovnými
dokladmi,ničjejnebrániloza13rokovkonaniavyhotoviťznaleckýposudokanajmäneskartovaťdoklady.
Vykazovanie konečných zostatkov na účtoch k 31.12.2004 nie je možné vykonať ani k 30.12.2004 a

už vôbec nie k 19.11.2004, kedy účtovná jednotka nemôže mať žiadnu vedomosť o pohyboch na účte,
účtovných operáciách do 31.12.2004.

19. Žalovaná vo vyjadrení k podaniu žalobkyne uviedla, že nie je pravdou, že by právny zástupca
žalovanej nemal oprávnenie na podanie odvolania. Právny zástupca žalovanej poskytuje Univerzite

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach právne služby kontinuálne od roku 2014 na základe platných
a účinných zmlúv o poskytovaní právnych služieb. Oprávnenie na zastupovanie vyplýva aj z
plnomocenstiev udelených štatutárnym orgánom žalovanej.

20.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanej akopodanévčas

(§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.
§ 385 ods. 1 a contrario CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je vecne správny. Rozsudok bol verejne

vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času
tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty
podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.21. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

23. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí

byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O naplnenie tohto
odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich

uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a
štylistické hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového
stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v
odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod

dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a aplikoval na právny vzťah, ktorý je
predmetom konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.

25. Dôvodom na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je existencia inej vady majúcej za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Vadykonaniasúvymedzenéveľmivšeobecne,pretodôvodomodvolania

podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho
rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek
z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana navrhla

dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd
ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

27. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom nato, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 až § 194 CSP.

28. Zároveň žalovaná svojimi odvolacími námietkami v intenciách vymedzeného odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP učinila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho
posúdenia veci, ktorý vyústil do záveru súdu prvej inštancie, že žaloba o neplatnosť výpovede je
dôvodná.

29. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy
na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a
teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,

alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne
na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne
závery o právach a povinnostiach strán.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu

v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej vymedzených v
podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody
nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil
a dospel k správnym záverom, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani
pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo
na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto rozsudok vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
žalovaných. Súd vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako aj po stránke skutkovej, tak
aj po právnej stránke.

32. Odvolateľka neuviedla v odvolaní žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu
ako žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne
vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

33. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

34. Základom potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vo výroku o potvrdení žaloby o neplatnosť
výpovedebolaprávnaúpravaobsiahnutávust.§387ods.2CSPspoukazomnaprávnynázorvyslovený
vuzneseníÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS350/2009avrozsudkuNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresnéhosúdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného
súduaodvolaciehosúdutvoriajedencelok(II.ÚS78/05,III.ÚS264/08,IV.ÚS372/08),apretopostačuje

len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ktoré v tejto
konkrétnej veci reaguje aj na podstatnú časť odvolacích námietok. Na zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva:

35. Podľa § 61 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) účinného v čase dania výpovede

žalobkyni dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.

36. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer,
alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

37. Podľa § 63 ods. 4 ZP pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite
skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov

ododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.

38. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak

zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

39. Z cit. zákonných ustanovení vyplýva, že výpoveď pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku
skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a

obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená; zamestnávateľ vo
výpovedi môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z
pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,

z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z
pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné; nedostatok týchto náležitostí
má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. októbra 2009 sp. zn. 5 M Cdo 17/2008).

40. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 Cdo 17/2011 zo 14.6.2011 uviedol, že povinnosť dodržiavať
pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru
a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo
strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely
skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a
závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí
možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých

hľadísktrebapriichposudzovanívychádzať.Porušeniepracovnejdisciplínynajvyššejintenzity(závažné
porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného
pomeru. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny
je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu

pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ak aj situácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu a pod. Obdobne podľa rozhodnutia sp. zn. 6 Cdo 45/1994 Vrchního soudu
Praha, súd môže prihliadať pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny k osobe zamestnanca, kfunkcii, ktorú zastáva, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia
zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom
porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa.

41. Závažné porušenie pracovnej disciplíny vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany
zamestnanca (zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru), a to aj z
nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.

42. V preskúmavanej veci nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa konaním
uvedeným vo výpovedi porušila pracovnú disciplínu vyššie uvedeným spôsobom. K vytýkanému
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny uvedenému v bode 1.1 výpovede danej žalobkyni treba
uviesť, že k prevodu sumy 6 mil. korún z bežného účtu žalovanej na jej účet dotačný na základe
pokynu žalobkyne došlo v marci 2004, teda v čase, keď u žalovanej boli problémy s nedostatkom
finančných zdrojov na dotačnom účte, najmä na sociálne štipendiá a mzdy za mesiac marec 2004,

čo bolo predmetom rokovania vedúcich úsekov R UPJŠ na pracovnom stretnutí dňa 30.3.2004 pod
vedením zastupujúcej kvestorky. Týmto konaním žalobkyne nebola žalovanej spôsobená žiadna škoda
(viď aj závery znaleckého posudku), naopak bolo zabezpečené vyplatenie miezd zamestnancom
UPJŠ za daný mesiac (je vysoko nepravdepodobné, že zastupujúca kvestorka už v tom čase nemala
vedomosť, akým spôsobom boli zabezpečené alebo ako je možné zabezpečiť financie na vyplatenie

miezd zamestnancom, čo však nebolo predmetom dokazovania, faktická pozn. odvolacieho súdu).
Platba bola registrovaná ako tzv. mylná platba spôsobom zaužívaným v účtovníctve, čo takisto vyplýva
zo znaleckého posudku ako aj svedeckej výpovede Ing. M. (táto uviedla aj to, že týmto sa neskreslil
hospodársky výsledok, len sa prejavil v záväzkoch, ktoré sa inventarizujú), pričom tieto platby sa
vysporiadavali do konca účtovného obdobia. Podľa znalca sa smernice žalovanej týkajúce sa finančných

limitov, na ktoré poukazovala žalovaná, nevzťahujú na presuny finančných prostriedkov ale len na nákup
tovaru a služieb. Preúčtovaním nákladov za energie v BZ z dotačného na podnikateľský účet takisto
nevznikla žalovanej žiadna škoda ale podľa znalca žalobkyňa presunom finančných prostriedkov tým,
že znížila výsledok hospodárenia, žalovanej ušetrila na dani z príjmov. Svedkyňa Ing. M. potvrdila, že
usmerňovaní, pokiaľ ide príjmy nesúvisiace s výchovným procesom (napr. predaj rastlín v BZ), boli

jednak z ministerstva školstva ale aj z ústredného daňového riaditeľstva, uviedla tiež, ak by náklady
neboli preúčtované do podnikateľskej činnosti, hospodársky výsledok BZ by bol nepravdivý, vysoký
a platila by sa daň z príjmu. Podľa názoru odvolacieho súdu v týchto dvoch konkrétne vytýkaných
skutkoch výpovede nedošlo zo strany žalobkyne k porušeniu pracovnej disciplíny takým závažným
spôsobom a takej intenzity, že to odôvodňovalo rozviazanie pracovného pomeru spôsobom, ku ktorému

pristúpila žalovaná. Ostatné skutočnosti uvedené v bode 1.1 výpovede sú nekonkrétne, ako na to
správne poukázal súd prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie aj pokiaľ ide
o vyhodnotenie bodu 1.3 a 1.4 výpovede, ktoré nie je dostatočne konkrétne a špecifikované a jednak
údajné pochybenie žalobkyne nebolo dostatočne preukázané. Pokiaľ ide o bod 1.2 výpovede, v ktorom
žalovaná vytkla žalobkyni, že pripustila nesprávne použitie rezervného fondu UPJŠ, nemôže zostať bez

povšimnutia, že jej bolo vyčítané zaúčtovanie nákladov na nákup tovarov, ktoré zrealizovali jednotlivé
katedry v minulosti (napr. nákup motorového vozidla v roku 2002). Tieto k nákupu nepotrebovali žiaden
súhlas žalobkyne, jej úlohou bolo zaúčtovať tieto nákupy. Podľa svedkyne JUDr. N., nesprávny postup
žalobkynespočívalvtom,žekzaúčtovaniunarezervnýfondjejchýbaliúčtovnédoklady(súhlasrektora).
Keďže svedkyňa nevedela uviesť, či rozhodnutie rektora č. 14/2003 hovorí aj o preúčtovaní alebo len

o úhrade z rezervného plánu, súd zisťoval, že rozhodnutie rektora č. 14/2003 hovorí o príkaze na
úhradu z účtu rezervného fondu. Pokiaľ súd k tomuto bodu výpovede konštatoval, že žalobkyňa nemohla
ovplyvniť vynaloženie nákladov jednotlivými fakultami a riešila ich zaúčtovanie daným spôsobom, t.j. na
účet rezervného fondu, keď ani zastupujúca kvestorka nevedela uviesť, akým správnym spôsobom sa
mala táto otázka riešiť, z čoho vyvodil, že nebolo preukázané, že týmto konaním žalobkyňa závažným

spôsobom porušila pracovnú disciplínu, odvolací súd má za to, že tieto úvahy súdu prvej inštancie sú
správne a vychádzajú z výsledkov vykonaného dokazovania.

43. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na správne skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie, s ktorými sa stotožňuje a uzatvára, že v ani jednom bode žalobkyni vytknutých pochybení,

vzhľadom na ich spôsob a konkrétne okolnosti, situáciu, v ktorej ku porušeniu malo dôjsť (zavádzanie
štátnej pokladnice a s tým spojená náročnosť a množstvo nových pracovných úloh, nedostatok
zamestnancov na úseku), keď v dôsledku jej údajných závažných porušení pracovnej disciplíny na
strane zamestnávateľa nevznikli žiadne nepriaznivé dôsledky ani škoda, nedošlo k takému závažnémuporušením pracovnej disciplíny, ktoré by malo mať za následok skončenie pracovného pomeru
spôsobom a z dôvodov aké uplatnila žalovaná.

44. K námietke žalovanej k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom podrobne prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci(§191CSP).Hodnotenímdôkazovsarozumiemyšlienkováčinnosťsúdu,ktoroujevykonaným
dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a či o nich môže oprieť

svoje skutkové zistenia (či sú pre zistenie skutkového stavu upotrebiteľné). Dôkazmi, ktoré sú pre
rozhodnutie bezvýznamné sa ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd
skúma, či dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo
či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné). Hodnotením dôkazov
z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre
rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za pravdivé (dokázané)

a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti) zákon nepredpisuje
formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým dôkazom priznával
vyššiu pravdivostnú hodnotu alebo naopak, určitým dôkazným prostriedkom dôkaznú silu úplne alebo
sčasti odopieral. Ustanovenie § 191 CSP ponecháva postup pri hodnotení dôkazov úvahe súdu.
Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich zhodnotením jednotlivo aj v ich

vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd dospel,
preto nepredstavujú akt ľubovôle súdu, a nie sú ani vecou púheho osobného dojmu či všeobecnej
úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti) svedeckej výpovede je výsledkom
logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho
sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej veci, ako napríklad z rozporov vo

výpovedi svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom) a inými vykonanými
dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však z všeobecne postulovaného) vzťahu
k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a pod. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej
inštancie, ktorou hodnotil dôkazy (svedecké výpovede, listinné dôkazy, znalecký posudok) nebola
svojvoľná, či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z predmetu sporu.

45. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho
procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania),
ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.

Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z
účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca
„právonaspravodlivýproces“,nutnosťrovnakých„pravidielhry“,alebotiež„princíprovnosti“,sapremieta
predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. Princíp rovnosti
zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej

procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-
Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto
požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,
podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,

aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené,
s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods.
24 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012). Túto
príležitosť procesné strany v prejednávanej veci súdom prvej inštancie nepochybne dostali.

46. Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 az čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je
zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany
príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a

výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej
moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez
dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieťk záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo
na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatný obsah

prednesov, dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, čím dal odpoveď na tie
nastolené otázky stranami sporu, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový
stav veci.

47. K námietke žalovanej k znaleckému posudku, k návrhu na dopočutie znalca, kontrolnému
znaleckému posudku, odvolací súd v kontexte s vyššie uvedeným udáva: vo veci vyhotovený znalecký
posudok bol advokátovi žalovanej doručený dňa 10.2.2017. Dňa 24.4.2017 žalovaná namietala závery
znalca, navrhla ho vo veci vypočuť a zároveň nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie podľa § 207
ods. 3 CSP. Podľa tohto ustanovenia návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom
je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké poznatky, alebo

ak sú závery znalcov v zrejmom rozpore. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nešlo
o vyhotovenie znaleckého dokazovania v obzvlášť obťažnom prípade, preto nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania znaleckým ústavom neprichádzalo do úvahy. Ak žalovaná namietala a
nesúhlasila so závermi znaleckého posudku vyhotoveného na základe uznesenia súdu, nič jej nebránilo
predložiť v konaní súkromný znalecký posudok podľa ust. § 209 ods. 1 CSP (od 10.2.2017, kedy jej

bol doručený namietaný znalecký posudok do 10.1.2018, kedy bol na pojednávaní vypočutý súdom
ustanovený znalec, mala na to dostatočný časový priestor). Pojednávanie vytýčené na 28.6.2017 bolo
odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne a pojednávanie vytýčené na deň 22.11.2017 po
ospravedlnení sa advokátky žalobkyne pre kolíziu pojednávaní. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené
na deň 10.1.2018, o 9.00 hod., na ktorom mal byť vypočutý znalec Ing. M.. Predvolanie na toto

pojednávanie prevzal advokát žalovanej 10.11.2017. Deň pred pojednávaním, t.j. 9.1.2018 o 19.44
hod. adresoval advokát súdu podanie, v ktorom oznámil, že z dôvodu výskytu akútnych zdravotných
problémov, ktoré mu neumožňujú zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, žiada o ospravedlnenie
svojej neúčasti ako aj žalovanej, ktorá trvá na osobnej prítomnosti svojho právneho zástupcu a nesúhlasí
so substitučným zastúpením, z ktorého dôvodu žiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný termín. Z

pripojeného vyjadrenia ošetrujúcej lekárky MUDr. F. L., stomatologičky z 9.1.2018 vyplýva, že zdravotný
stav jej pacienta je taký, že neumožňuje účasť na súdnom pojednávaní dňa 10.1.2018 a označený
pacient nie je schopný bez závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. K
závažnému zhoršeniu zdravotného stavu došlo 9.1.2018 v popoludňajších hodinách. Súd prvej
inštancie neakceptoval toto ospravedlnenie a pojednávanie neodročil konštatujúc, že ide o starú vec,

na pojednávanie bol predvolaný znalec, ktorý sa dostavil práve v súvislosti s námietkami žalovanej
k znaleckému posudku a jej návrhom na vypočutie znalca. Vážnosť okolností, ktorými strana alebo
jej advokát ospravedlňujú svoju neúčasť na pojednávaní posudzuje súd. Po celú dobu zastupovania
žalovanej sa advokát JUDr. G. E. ani raz nezúčastnil pojednávania - po prevzatí zastupovania požiadal
o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 16.4.2014 z totožného dôvodu, ako je uvedené vyššie,

keď mu doklad vystavila takisto stomatologička MUDr. L., na ďalšom pojednávaní dňa XX.X.XXXX sa
na základe substitučného plnomocenstva zúčastnila zaňho JUDr. G. E., advokátka, na zastupovanie na
pojednávaní dňa 5.5.2017 splnomocnil Sýkora - advokátska kancelária s.r.o. advokátsku koncipientku
JUDr. H. R. a na ďalšom pojednávaní dňa 21.2.2008 takisto JUDr. H. R. R.. Niet preto logického
dôvodu akceptovať tvrdenie, že pojednávania dňa 10.1.2018 sa musel zúčastniť výlučne on, aby mohol

klásť znalcovi otázky - napokon na pojednávaní dňa 21.2.2018 advokátska koncipientka predložila
písomne vypracované otázky (z dátumom 21.2.2018), ktoré chceli položiť znalcovi. Odvolací súd
konštatuje, že nič nebránilo advokátovi žalovanej tieto písomne vypracované otázky doručiť do súdneho
spisu elektronickým podaním podobne ako ospravedlnenie z pojednávania, najpozdejšie deň pred
pojednávaním, aby ich súd mohol položiť znalcovi. Pokiaľ ide o ospravedlnenie JUDr. G. E. z neúčasti

na pojednávaní dňa 10.1.2018, odvolací súd konštatuje, že k akútnemu zhoršeniu jeho zdravotného
stavu (nie je jasné k akému, chýba akékoľvek označenie týchto akútnych zdravotných ťažkostí) došlo
podľa zubnej lekárky v poobedňajších hodinách. Keďže nie je zrejmé, o aký druh akútnych ťažkostí išlo
(napr. komplikované trhanie zuba) nemožno s istotou tvrdiť, že advokát vedel večer vopred, že tento
akútny zdravotný problém bude uňho pretrvávať aj na druhý deň o 9.00 hod., kedy bolo pojednávanie,

a to dokonca v takej miere, že účasť na pojednávaní mu závažne zhorší zdravotný stav. Správne preto
súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie z pojednávania, ktorá sa za vyššie opísaných okolností javí
len ako účelová. Súdu neboli preukázané žiadne také okolnosti, ktoré by bránili advokátskej kancelárii
zastupujúcej žalovanú vo veci zabezpečiť na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý znalec, substituentaalebo advokátskeho koncipienta tak, ako aj na predchádzajúcich pojednávaniach (§ 183 ods. 1 CSP). Z
uvedeného dôvodu preto nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. V tejto súvislosti
odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/78/2010, z ktorého

vyplýva, že dôvod na odročenie pojednávania môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je
vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania
za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca

účasť účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom
na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní),
pričom dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania súd posudzuje podľa okolností toho - ktorého
konkrétneho prípadu.

48. K ďalším argumentom žalovanej v odvolaní odvolací súd podotýka, že právo na spravodlivý súdny

proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004 ), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004 ). Odvolací súd
zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami

sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

49. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil právne dôvody, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe, závery,
ktoré prijal, primerane vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací
súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

50. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.

51. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

52. Podľa ust. § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení
konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb

v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov
konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho

rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.

53. Zo znenia citovaného ust. § 357 CSP vyplýva, že uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, sú
v ňom taxatívne vymenované, t.j. odvolanie proti uzneseniu je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa.

54. V taxatívnom výpočte uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je
uvedené aj odvolanie proti uzneseniu o vylúčení nároku žalobcu na samostatné konanie.55. Rozsudok v časti výroku, ktorým nárok žalobkyne na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné
konanie, má povahu uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania.

56. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu vo výroku, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa, odvolací súd toto odvolanie v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol, lebo
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania.

58. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)