Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107235961
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1107235961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: 1/ IMMO - Plus s.r.o.,
Radvanská23,81103Bratislava,IČO:35680156,2/S..D.V.,V.XXXX/XX,XXXXXG.,3/I.P.,V.XXXX/
XX, XXX XX G., všetci zastúpení: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, Čapkova 8, 811 04 Bratislava,
proti žalovanému: Verano s.r.o., Fialkové údolie 8, 811 01 Bratislava, IČO: 35 698 250, zastúpený: Nosko
&Partnerss.r.o.,advokátskakancelária,Podjavorinskej2,81103Bratislava,IČO:36860107,ourčenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 29
Cb/189/2007-516 zo dňa 13.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb/189/2007-516 zo dňa
13.11.2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi v 1/, 2/ a 3/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňaurčil,žekúpnazmluvazodňa13.08.2007,predmetomktorej
bol prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vedeným na X. Č.. XXXX, H.. Ú.. N. S., označených
ako parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.X, parcela č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX S.X, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.X,

parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.X, parcela č. XXXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX S.X, rodinný dom s. č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, ktorej vklad bol
povolený dňa 24.09.2007 pod č. I. XXXXX/XX je neplatným právnym úkonom. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodne osobitným uznesením v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Uznesením č.k. 29Cb/189/2007- 218 zo dňa 03.06.2010 v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. súd pripustil, aby do
konania na strane žalobcu vstúpila S.. D. V. ako navrhovateľ v 2/ rade a I. P. ako navrhovateľ v 3/ rade.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca v 1/ rade (pôvodne len žalobca) sa domáhal
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2007, predmetom ktorej bol predaj a kúpa nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie G. - N. S., ktorej vklad bol povolený dňa 24.09.2007 pod
č. I. XXXXX/XX. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.10.2007 právni zástupcovia spoločnosti Verano
s.r.o. oznámili žalobcovi, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX,
katastrálne územie G. - N. S., a to konkrétne pozemkov parcela č. XXXX/X o

výmere XX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X: zastavané plochy
a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o
výmere XXX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX, o výmere XXX S.X, zastavané
plochy a nádvoria, bytový dom s.č. XXXX na parcele č. XXXX/X. Predmetným listom žalobcovi zároveňoznámili, že žalovaný nadobudol vlastnícke práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom, ktorej vklad povolil H. Ú. G., N.I. H. pre E.. S.
N.G.rozhodnutímč.I.-XXXXX/XXzodňa24.09.2007.Žalobcareagovalnalistžalovanéholistomzodňa

17.10.2007, v ktorom uviedol, že žiadnu vedomosť o uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by mal
byť prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam uvedených na LV č. XXXX, nemá, pričom žalovanému
oznámil, že nemá k dispozícií žiadnu kúpnu zmluvu.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v 1/ rade je právnická osoba zapísaná do obchodné

registra, žalobca v 2/ a 3/ rade sú fyzické osoby, žalovaný je právnická osoba zapísaná do obchodného
registra.

Žalobca v 1/ rade bol vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX (ďalej len G. O. V., N. Č.N. XXXX,
K. Č. XXXX/X), a to konkrétne pozemkov parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X, zastavané plochy a
nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X: zastavané plochy a nádvoria, parcela

č. XXXX/X o výmere XX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXX S.X,
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX, o výmere XXX S.X, zastavané plochy a nádvoria,
bytový dom s.č. XXXX na parcele č. XXXX/X zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom H. Ú. G., N. H. pre E. S. N. G., pracovisko G. F., katastrálne územie N. S.. Dňa 12.04.2005
žalobca v 1/ rade uzatvoril zmluvy o dielo č. X/X/XXXX/RXA a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o

prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku s objednávateľmi S.. V. K. N. K.. S.
A. M. M. K.. Predmetom uvedených zmlúv bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu v 1/ rade zrealizovať
pre objednávateľa (objednávateľov) výstavbu nehnuteľností, a to v rozsahu a podmienok a spôsobom
dojednaných predmetnou zmluvou. Dňa 23.12.2005 bola medzi žalobcom v 1/ rade ako záložcom a
I. M..N.. ako záložným veriteľom uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci

č. 1619/2005 Z.z., v ktorej bolo dojednané, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného
veriteľa neuzavrie záložca nájomnú zmluvu, ani inú zmluvu, ktorou by sa zaviazal dať záloh alebo
jeho časť do užívania tretej osobe, a ďalej že bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného
veriteľa nevykoná záložca - žalobca v 1/ rade stavbu ani nadstavbu na zálohu ani iné zmeny zálohu
(nehnuteľnosti) meniace akýmkoľvek spôsobom jeho charakter. Rozhodnutím Mestskej časti - Staré

Mesto zo dňa 30.08.2006 bolo povolené užívanie stavby - objekt pre reprezentáciu a bývanie, V. X/
a, G., parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX k.ú. N. S. v tomto rozsahu: spoločné priestory, schodisko,
výťahová šachta, garáž, technické zázemie kotolňa, pivničné kobky, strojovňa úžitková i plocha XXX,X
S.X
-. X G.: úžitková plocha XXX,XX S.X, (XXX, XX S.X bez balkóna v byte č. X),

-. X G.: úžitková plocha XXX,XX S.X vrátane balkónov, (XXX,XX S.X bez balkónov),
-. X G.: úžitková plocha XXX,XX S.X vrátane terás (XXX,XX S.X bez terás).

Účastníci uvedených zmlúv o výstavbe v zmysle predmetných zmlúv financovali výstavbu jednotlivých
bytov v bytovom dome a bolo dojednané, že vlastnícke práva k bytom v bytovom dome č. XXXX

musia nadobudnúť ihneď po vydaní kolaudačného rozhodnutia po zaplatení celej dohodnutej ceny po
vypracovaní znaleckého posudku, v ktorom budú jednotlivé byty presne označené, špecifikované spolu
s príslušenstvom a príslušnými podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a prislúchajúcich
pozemkov, pričom boli splnené nasledovné podmienky o výstavbe, a to: bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie, stavebníci - účastníci zmluvy o výstavbe zaplatili celú cenu a žalobca v 1/ rade už objednal

vypracovanie potrebného znaleckého posudku. Po splnení všetkých podmienok uvedených v zmluve
o výstavbe musí žalobca v 1/ rade podať na príslušný katastrálny úrad návrh na zápis vlastníckych práv
jednotlivých stavebníkov účastníkov zmluvy o výstavbe k jednotlivým bytom spolu s príslušným podielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušného pozemku, pretože táto
povinnosť žalobcovi v 1/ rade vyplýva zo zmluvy o výstavbe. Skôr ako žalobca v 1/ rade

mohol splniť ustanovenia zmluvy o výstavbe a previesť jednotlivé podiely na stavebníkov,
bola uzavretá kúpna zmluva, v ktorej žalobca v 1/ rade v zastúpení T. S. ako predávajúci predal uvedenú
nehnuteľnosť na spoločnosť Verano s.r.o. ako kupujúci dňa 13.08.2007. Dňa 20.08.2007 bol podaný
návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy na H. Ú. I.
G., N. H. pre E. S. N. G.. Vklad bol Katastrálnym úradom povolený dňa 24.09.2007.

Súd ďalej uviedol, že žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhali absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 13.08.2007. Predmetnú neplatnosť žalobcovia vidia v tom, že osoba, ktorá kúpnu zmluvu
v mene predávajúceho podpísala, nebola oprávnená takúto zmluvu podpísať, nakoľko:1) Kúpna zmluva bola podpísaná bez súhlasu väčšinového spoločníka, konateľka žalobcu v 1/ rade a
žalobkyňa v 2/ rade mala ako jediná zabezpečovať obchodné vedenie žalobcu v 1/ rade.

2) Osoba, ktorá v mene predávajúceho kúpnu zmluvu podpísala, neprejavila a
prejaviť ani nemohla svoju vôľu slobodne, vážne, nakoľko kúpna zmluva bola vyhotovená bez prekladu
dojazykanemeckéhoaosoba,ktorázapredávajúcehokúpnuzmluvupodpísala(O..S.),vôbecneovláda
slovenský jazyk. Plnomocenstvo udelené O.. S.Ü. nebolo v súlade s príslušnými ust. OZ.

X) O.. S. je otcom štatutárneho zástupcu, ktorý podpísal kúpnu zmluvu za kupujúceho. To znamená, že
p. S. predal nehnuteľnosti osobe blízkej za cenu neprimerane nízku, ktorá nebola na účet predávajúceho
zaplatená.

4)Taktiežosoba,ktorápodpisovalakúpnuzmluvuzakupujúceho,neovládaslovenskýjazyk,pretoprejav

jeho vôle nemohol byť urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne, nakoľko zmluva nebola
preložená do jazyka nemeckého.

5) Predmetnom napadnutej kúpnej zmluvy bol rodinný dom, ktorý sa však na LV č. XXXX nikdy
nenachádzal ani nachádzať nemohol, jednalo sa o bytový dom, to znamená, že predmetom bola

neexistujúca nehnuteľnosť a kataster bez odstránenia tejto vážnej vady povolil vklad vlastníckych práv
k nehnuteľnosti.

6) Napadnutá kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s ust. §§ 126, 127, 133, 134, 135, 135a
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ).

7) Prevodca nebol oprávnený podpísať napadnutú kúpnu zmluvu, pretože zmluvná voľnosť bola
obmedzená zriadením záložného práva v prospech záložného veriteľa I. M..N...

8) Ďalej uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy bránia i existencie zmlúv o výstavbe.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov: O. E., O.. T.
S.X., S. A., E. K., F.. F. Z., F.. Z. S. a dopytom na Advokátsku kanceláriu KLIMKO & PARTNERS.

K bodu 1) súd uviedol, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti

IMMO - Plus s.r.o zapísanej v odd. Sro, vložka číslo 10074/B v časti konanie v mene spoločnosti sa
uvádza: Každý konateľ je oprávnený konať samostatne v mene spoločnosti a za spoločnosť podpisovať.
Podpisovanie v mene spoločnosti sa vykoná tak, že podpisujúca osoba pripojí svoj vlastnoručný podpis
k obchodnému menu spoločnosti. V rozhodujúcom období, t.j. v čase podpísania kúpnej
zmluvy 13.08.2007 mala spoločnosť dvoch konateľov, a to D. V. so vznikom funkcie 21.12.1995, a E. K.

so vznikom funkcie 12.08.2003 do 28.11.2007. Z uvedeného vyplýva, že kúpnu zmluvu mohol podpísať
ktorýkoľvek konateľ spoločnosti. Súd sa v danom prípade stotožnil s právnym názorom právneho
zástupcužalovaného,žeprípadnáexistenciaakýchkoľvekvnútornýchobmedzení prekonateľavdanom
spore K.. K. nemá žiadny vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorý ním splnomocnená osoba vykonala.
Taktiež súd dal za pravdu právnemu zástupcovi žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného

zákonníka, Občianskeho zákonníka a iných zákonov nevyplýva, že podmienkou pre uzatvorenie kúpnej
zmluvy sospoločnosťousručenímobmedzenýmjepotrebnýsúhlasValnéhozhromaždeniaspoločnosti.
Opätovne mal súd za to, že sa jedná o vnútorné opatrenia spoločnosti, ktoré vo vzťahu k
tretím osobám nemajú žiaden význam.

Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich
pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania,
okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon
zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu mať nie je účinné
voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu v
bode 1) v prípade nesúhlasu VZ spoločnosti a nesúhlasu druhého konateľa spoločnosti, táto skutočnosť
nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.K bodu 2) a 4) súd uviedol, že plnomocenstvo (všeobecné) udelené konateľom žalobcu v 1/ rade O.. S.
nie je v rozpore s citovanými ustanoveniami, pretože pre obsah plnej moci je rozhodujúci prejav vôle,

čo v danej plnej moci bolo naplnené. Podľa názoru súdu skutočnosť, že O.. S. ako aj E. K. je rakúskym
štátnym občanom a neovláda slovenský jazyk, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu.
Je nepochybné, že porozumeli významu právneho úkonu, čo vo svojich výpovediach uviedli pre súdom,
obsah uzavretej zmluvy nerozporovali, vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdili, že obsah kúpnej
zmluvy im bol preložený a mali o obsahu kúpnej zmluvy vedomosť. Sama okolnosť, že právny úkon je

prejavený v cudzom jazyku, neznamená, že je neplatný právny úkon pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného
mal súd za to, že skutočnosť, že zmluva bola napísaná v slovenskom jazyku a nebola
preložená do jazyka nemeckého, nemá za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.

K bodu 5) súd poukázal na to, že skutočnosť, že bol označený predmet kúpy ako rodinný dom, pričom
sa jedná o bytový dom, je iba formálny nedostatok. Ak nie je nehnuteľnosť v zmluve označená v súlade

s požiadavkami katastrálneho zákona, nemusí táto okolnosť vždy predstavovať vadu v identifikácii
predmetu právneho úkonu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť. Pri nedostatku v označení predmetu
právneho úkonu je totiž potrebné starostlivo rozlišovať, či tieto nedostatky zakladajú vadu smerujúcu k
neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu alebo nie. O tzv. podstatnú vadu, ktorá spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu, by sa nemalo jednať, ak správne označenie predmetu urobeného právnym

úkonom je spoznateľné podľa ďalších identifikačných znakov alebo i z celého obsahu právneho úkonu,
jeho výkladom, prípadne objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, bez
toho, že by došlo k odkloneniu od toho, čo bolo vyjadrené navonok v písomnej forme (rozhodnutie NS ČR
22 Cdo 1124/2010). Ak listina, ktorá má byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, neobsahuje
označenie v súlade s prísl. ust. katastrálneho zákona, nemá to za následok neplatnosť právneho úkonu,

ak výkladom prejavu vôle možno dospieť bez pochybností k záveru, akých nehnuteľností sa právny
úkon týka (roz. NS ČR 21Cdo/5171/2009). S poukazom na uvedené mal súd za to, že ide o formálny
nedostatok a ako taký nemá vplyv na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko v kúpnej zmluve je
dostatočne identifikovaný predmet kúpy.

K bodu 6) súd uviedol, že ust. §§ 126, 127, 133, 134, 135, 135a ObchZ nespôsobili absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy, ale porušenie týchto ustanovení má za následok zodpovednosti konateľa.

K bodu 7) súd vyslovil názor, že porušenie ustanovení záložnej zmluvy nespôsobuje absolútnu
neplatnosť kúpnej zmluvy. Záložné právo svojou povahou ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie

pohľadávky veriteľa s tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, záložný veriteľ je
oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva, t.j. zo zálohu.

K bodu 3) a 8) súd uviedol, že O.. S. je otcom štatutárneho zástupcu, ktorý podpísal kúpnu zmluvu
za kupujúceho. To znamená, že K.. S. predal nehnuteľnosti osobe blízkej za cenu neprimerane nízku,

ktorá nebola na účet predávajúceho zaplatená. Ďalej uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy bránia i
existencie zmlúv o výstavbe. Tu súd poukázal na ust. §§ 37 ods. 1, 2, 39 OZ.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že sa najskôr zaoberal otázkou kúpnej ceny. Z vykonaného
dokazovania, a to zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný na žiadosť žalobcu v 1/

rade dňa 10.11.2006, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu stavieb na sumu 61.461.807,02 Sk,
všeobecnú hodnotu pozemkov znalec stanovil na sumu 12.678.336,00 Sk, celková všeobecná hodnota
nehnuteľnosti podľa znalca bola stanovená na sumu 74.100.000,00 Sk. Dopytom súdu na Národnú
asociáciu realitných kancelárií bola hodnota stavieb (bytový dom) stanovená na sumu 67.928,857,95
Sk, t.j. 2.254.825 eur, hodnota pozemku bol stanovená na sumu 15.273.822 Sk/m2, t.j. 507 eur/

m2. Z uvedeného vyplýva, že obidve sumy sa približne zhodujú. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo
dňa 13.08.2007 bola kúpna cena dojednaná na sumu 40.000.000,- Sk, t.j. 1.328,462,30 eur, čo je
podľa názoru súdu neprimerane nízka suma. Z uvedeného vyplýva, že dojednanie ohľadne podstatnej
náležitosti kúpnej zmluvy je neplatné v zmysle hore citovaných ustanovení, keďže sa jedná o podstatnú
náležitosť kúpnej zmluvy a jej neplatnosť má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy.

S poukazom na uvedené mal súd za to, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve sa prieči dobrým
mravom, čo má za následok neplatnosť celej zmluvy.Z listinných dôkazov, z výsluchu svedka A., mal súd preukázané, že žalobca v 1/ rade realizoval
výstavbu bytového rodinného domu č. XXXX na parcele číslo XXXX/X na základe platne uzatvorenej
zmluvy o výstavbe v zmysle ust. § 21 zák. č. 182/1992 Zb., ktorú žalobca v 1/ rade uzatvoril s ďalšími

účastníkmi zmluvy, stavebníkmi, ktorí financovali výstavbu jednotlivých bytov v bytovom dome a ktorí
musia nadobudnúť vlastnícke práva k bytom v bytovom dome s.č. XXXX, a to ihneď po vydaní
kolaudačného rozhodnutia, po zaplatení celej dohodnutej ceny, po vypracovaní znaleckého posudku,
v ktorom budú jednotlivé byty presne označené, špecifikované spolu s príslušenstvom a príslušnými
podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a prislúchajúcich pozemkoch, čo bolo zástupcovi

predávajúceho, ktorý zmluvu podpísal, taktiež známe, a preto musel vedieť, že uzatvorením kúpnej
zmluvy poškodí práva účastníkov zmluvy o výstavbe a znemožní im realizáciu ich vlastníckych práv, a to
napriek tomu, že tieto osoby spolufinancovali výstavbu bytového domu. Preto mal súd za to, že v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy bol predmet plnenia neuskutočniteľný z dôvodu právnej prekážky a touto
právnou prekážkou boli platne uzavreté zmluvy o výstavbe, a podľa názoru súdu má táto skutočnosť za
následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd preukázané, že účastníci kúpnej zmluvy, napriek dojednaniam
v nich uvedených, najmä dojednanie o kúpnej cene, ktorá mala byť vyplatená spoločnosti IMMO - Plus
s.r.o. ako aj ďalšej skutočnosti, že v predmetnej kúpnej zmluve sa nový vlastník - kupujúci zaviazal
splácať úver poskytnutý I., nedodržali dojednania kúpnej zmluvy. V danom prípade sa súd jednoznačne

stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov, že strany kúpnej zmluvy nemali v úmysle a ani
nechceli zaplatiť kúpnu cenu a ani splácať úver, teda v skutočnosti išlo o bezodplatný prevod na
spoločnosť Verano s.r.o. (predávajúci na základe plnomocenstva bol O.. S., ktorý je otcom K.. E.,
ktorý podpisoval kúpnu zmluvu za kupujúceho a v konaní bolo preukázané aj vzájomné obchodné a
personálne prepojenie v osobe O.. S. medzi kupujúcim a predávajúcim), preto súd s poukazom na ust. §

39 OZ dospel k záveru, že právny úkon je neplatný a táto skutočnosť podľa názoru súdu má za následok
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.

Ďalej súd uviedol, že v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých
hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ).

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi

dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s
dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti
(nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. -
rozsudok NS SR č.k. 5 Cdo/208/2010).

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
podáva odvolanie v celom rozsahu v súlade s § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O. s. p.. Poukázal na
to, že pokiaľ ide o otázku kúpnej ceny, súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že kúpna
cena dojednaná v kúpnej zmluve sa prieči dobrým mravom. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti je neprimerane nízka. Súd nezvolil na

určenie ceny nehnuteľnosti znalecké dokazovanie, ale podložil svoje rozhodnutie o názor realitných
kancelárií, ktoré dopytoval. Určenie ceny spôsobom, akým to požadoval súd od realitných kancelárií,
nebolo možné a dve z dopytovaných realitných kancelárií túto skutočnosť vo svojich odpovediach na
dopyt súdu konštatovali. K určeniu ceny pristúpila len jedna realitná kancelária, pričom odvolateľovi
nie je známy postup, podmienky a spôsob, akým mala byť určená hodnota nehnuteľností. Predmetný

dôkaz bol predložený žalovanému až na jeho dotaz na pojednávaní dňa 24.10.2013 bez možnosti sa
k nemu vyjadriť v dostatočnej lehote. Pre posúdenie primeranosti kúpnej ceny bolo potrebné poznať
stav nehnuteľnosti a ďalšie okolnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy. O týchto skutočnostiach realitná
kancelária,ktoráurčilacenu,nevedelaaaninemohlavedieť.Priurčeníkúpnejcenybolopotrebnévedieť
aj to, že nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom, čo nepochybne znižuje jej hodnotu. Žalobca,

napriek zavádzajúcim tvrdeniam, spláca predmetný úver z príjmov plynúcich z prenájmu dvoch bytových
jednotiek v nehnuteľnosti. Argumentácia, pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, je oslabená aj tým,
že subjektmi, ktoré uzatvárali kúpnu zmluvu, boli dve obchodné spoločnosti, na konanie ktorých sú
rozdielne kritéria, ako pri konaní napr. dvoch fyzických osôb. Súd neprihliadol ani na to, že žalobcoviboli vyplatené časti cien za dielo zo zmlúv o výstavbe a následne doplatená zvyšná časť kúpnych
cien. Súd sa nezaoberal celkovou výškou platieb, ktoré už boli poskytnuté žalobcovi zo strany K..
A. a K.. K. a ich zohľadnenie do kúpnej ceny. Súd sa vo svojom rozhodnutí opiera o určenie ceny

prostredníctvom J. M. V. H. N. (ďalej len J.), avšak takýto dôkaz nebol podľa obsahu spisu v konaní
vykonaný, a preto sa rozhodnutie oň nemôže opierať. J. navyše nie je realitnou kanceláriou, ale
asociáciou zastrešujúcou realitné kancelárie, a preto spôsob J. určiť cenu nehnuteľnosti nie je daná.
Nie je ani zrejmé, na základe akých piatich údajov zo strany súdu J. stanovila hodnotu nehnuteľností.
V konaní nebolo teda preukázané, že kúpna cena sa prieči dobrým mravom. Súd neurčil, na základe

akých dôkazov má za preukázané, že účastníci kúpnej zmluvy nedodržali ustanovenia kúpnej zmluvy,
resp. že nemali v úmysle a nechceli ich dodržať. Nezaplatenie kúpnej ceny a nesplácanie úveru je
dôsledkom skutočnosti, že nehnuteľnosť nebola doposiaľ riadne odovzdaná, resp. žalobca neposkytol
súčinnosť pri splácaní úveru. Žalovaný mal snahu dohodnúť sa na zaplatení kúpnej ceny a splácaní
úveru a rovnako mal v úmysle dohodnúť sa s vlastníkmi bytov v bytovom dome (K.. A. M. K..
K.) tak, aby došlo k finančnému usporiadaniu celej záležitosti. Úver, ktorý je zabezpečený záložným

právom na nehnuteľnosti je splácaný z prostriedkov z prenájmu dvoch bytových jednotiek a týmito
príjmami disponuje výlučne žalobca. Žalobca opakovane odmietol odovzdať nehnuteľnosť žalovanému
aodmietolmuvydaťvšetkypodkladyainformácie,nazákladektorýchbyžalovanýmoholriadneprevziať
nehnuteľnosť a riadne ju užívať. Neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže spôsobiť ani skutočnosť, že zmluva
bola uzavretá medzi O.. S. a jeho synom K.. E. ako blízkymi osobami, keďže nebyť

plnej moci udelenej aj úkon uzavretia kúpnej zmluvy konateľom žalobcu K.. K., k uzavretiu tejto zmluvy
by nedošlo. Zdôraznil, že K.. K. M. K.. E. nie sú blízkymi osobami. Zdôraznil, že splnomocnenec koná
v mene a na účet splnomocniteľa, t.j. je vylúčené posúdiť predmetnú kúpnu zmluvu ako úkon medzi
blízkymiosobami.Súdanineuviedoldôvodneplatnostiprávnehoúkonu.Ďalejpoukázalnato,žeZmluvy
o výstavbe neboli vložené do katastra, a teda nemohli tvoriť právnu prekážku. Zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p..

Po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého

stupňa okrem tvrdenia, že prekážka platne uzavretej zmluvy o výstavbe v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vypočul svedkov, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k
správnemu právnemu záveru. Odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa je dostatočné, presvedčivé
a na správnosť dôvodov v ňom uvedených odvolací súd odkazuje. Odvolateľ v odvolaní nesúhlasí s

právnym posúdením veci len ohľadne neprimerane nízkej kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť s
tým, že v dôsledku nízkej kúpnej ceny, ktorá sa prieči dobrým mravom, je celá kúpna zmluva neplatná.
Odvolací súd zaujal stanovisko len k týmto argumentom odvolateľa, nakoľko tieto majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či súd prvého stupňa dospel
k správnemu záveru, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve sa prieči dobrým mravom, čo má za
následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy.

Odvolací súd v rámci preskúmania správnosti tohto právneho záveru súdu prvého stupňa sa nemohol
vyhnúť otázke naliehavého právneho záujmu.
Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý

nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania
rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo,
že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Podľa ustálenej súdnej judikatúry naliehavý právny záujem
je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia
jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80
písm. c) O.s.p. nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. §

80 písm. b) O.s.p.. Tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak totiž žalobca preukáže, že
má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo alebo právny pomer, hoci by mohol žalovať
priamo na splnenie povinnosti, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Naliehavosť právneho záujmu,
predpokladaná cit. ustanovením, nachádza svoje vyjadrenie v petite žalobcu. Ak je žalovaný zapísaný v
katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho

vlastníckeho práva, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností.

Odvolací súd ustálil, že naliehavosť právneho záujmu žalobcu v 1/ rade spočíva v tom, že spoločnosť
IMMO - Plus s.r.o. v dôsledku konania jeho konateľa E. K. a spoločnosti Verano s.r.o. ako

i splnomocneného zástupcu O.. S.Ü. prišla o svoje vlastnícke práva. Naliehavosť právneho záujmu
navrhovateľov v 2/ a 3/ rade je daná tým, že s navrhovateľom v 1/ rade mali uzatvorenú zmluvu o
výstavbe, na základe ktorej mal byť zo strany navrhovateľa v 1/ rade podaný návrh na zápis vlastníckych
práv pre jednotlivých stavebníkov na príslušný katastrálny úrad, čo sa z dôvodu predaja bytového domu
nestalo. Tým boli poškodení na svojich vlastníckych právach a bola im spôsobená i finančná škoda,

pretože v tom čase už za jednotlivé byty zaplatili celú dohodnutú kúpnu cenu.

Pokiaľ ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy odvolací súd dodáva, že kúpna zmluva na nehnuteľnosti musí
byť uzavretá vždy v písomnej forme, inak je neplatná. Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej je nehnuteľnosť, upravuje Občiansky zákonník v ust. § 588 a nasl.. Podstatnými náležitosťami

sú: určenie účastníkov zmluvy, určenie predmetu zmluvy, náležitosti vôle, dohodu o cene, podpisy
účastníkov zmluvy. Stanovenie kúpnej ceny, resp. dohoda o nej, je teda podstatnou náležitosťou kúpnej
ceny, bez ktorej by bola kúpna zmluva neplatná. Podľa ustálenej judikatúry treba predpokladať, že
ak sa v zmluve dohodnutá cena líši od všeobecnej ceny na trhu o menej ako 20 %, súd zmluvu
ponechá bez zmeny. To preto, lebo metodika ocenenia je taká, že ani znalec nedokáže odhadnúť

cenu so štatistickou presnosťou lepšou ako na 90 %, nie presnejšie. Ak sa cena líši podstatne, o
viac ako 50 %, taká zmluva sa považuje od počiatku za ničotnú, absolútne neplatnú, pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Všeobecne platí, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní,
či obmedzení v dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovými predpismi. Môžu si
dohodnúť i cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (tržnej), najmä ak ide o cenu podstatne nižšiu.

Platné právo nemá žiadne ustanovenie o dohode príliš nízkej kúpnej ceny. Nie je možné však vylúčiť,
že okolnosti hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v
spojitosti s ďalšími okolnosťami toho ktorého prípadu napĺňať znaky konania, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Samotné okolnosti predaja ako i dohodnutá kúpna cena nasvedčujú tomu, že išlo o
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž nesporné, že jeden z konateľov žalobcu - E. K. (ktorý

bol oprávnený konať samostatne v mene spoločnosti) splnomocnil fyzickú osobu O.. S. k zastupovaniu
spoločnosti Verano s.r.o. vo všetkých veciach týkajúcich sa spoločnosti vrátane nakladania s hnuteľným
a nehnuteľným majetkom spoločnosti, t.j. aj k predaju predmetnej nehnuteľnosti. Je nepochybné, že
predávajúci i kupujúci boli vzájomne obchodne i personálne prepojení (O.. S. je otcom K.. E., ktorý je
konateľom kupujúceho a podpisoval kúpnu zmluvu za kupujúceho a konateľ žalobcu K.. K. je zároveň

konateľom kupujúceho). Výpoveď svedka K.. K. na pojednávaní dňa 11.06.2012, ktorý uviedol, že O.. S.
splnomocnil na vyriešenie záležitosti okolo domu, ktorý má 25 - ročné obchodné skúsenosti, a nakoľko
O.. S. bol spoločníkom spoločnosti Verano s.r.o. a táto spoločnosť ponúkla dobrú cenu, na základe čohosa rozhodol nehnuteľnosť predať, spoľahol sa v plnej miere na O.. S., sa odvolaciemu súdu javí ako
účelová a samotný predaj ako netransparentný.

Odvolací súd ďalej dodáva, že pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o
individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska
jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami.
Výklad inštitútu dobrých mravov musí byť v úplnom súlade so základnými právami a slobodami
zaručenými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a medzinárodnými dohodami o ochrane

ľudských práv, najmä s ústavným princípom rovných práv. Pojem dobré mravy v obchodnom práve
nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k
zásadámpoctivéhoobchodnéhostykuakobchodnýmzvyklostiamsúdobrémravyvšeobecnýmpojmom
morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie
mimoprávnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne
uznávaným pravidlám slušnosti. V porovnaní s § 3 OZ, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými

mravmi, v prípade ust. § 265 ObZ ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných
vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný
zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní ust. § 39 OZ
o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové
vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s

dobrými mravmi. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami
zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého
obchodného styku. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ je absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí
priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc). Právne účinky neplatnosti zasahujú aj do vecno-
právneho (vlastníckeho) vzťahu, ktorý vznikol na základe neplatného právneho úkonu. Na to, aby nastali

právne účinky absolútnej neplatnosti, nie je v zásade potrebný súdny výrok o neplatnosti právneho
úkonu. Rozhodnutie súdu je však potrebné, ak v súvislosti s neplatným právnym úkonom treba urobiť
ešte ďalší úkon (napr. výmaz práva z katastra nehnuteľností).

Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,žepredmetnýprávnyúkon-dojednaniekúpnej

ceny - v čase jeho realizácie bol v rozpore so zákonom, morálkou ako i pravidlami slušnosti. Bolo
preukázané, že boli prekročené medze zmluvnej voľnosti. Pokiaľ súd prvého stupňa pri porovnaní ceny,
za ktorú bola nehnuteľnosť predaná (40.000.000,- Sk, t.j. 1.328.462,30 eur) vychádzal zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti s prísl. vo výške 74.100.000,-Sk
(2.459.669,4 eur) a z odpovede J. na dopyt súdu, v ktorej bola stanovená celková hodnota vo výške

80.202.679,95 Sk (2.662.241,2 eur) z toho hodnota stavieb vo výške 64.928.857,95 Sk (2.254.825
eur) a hodnota pozemku vo výške 15.273.822,-Sk (1.328.462,30 eur), odvolací súd nevidí dôvod, pre
ktorý by súd prvého stupňa nemohol tieto údaje použiť pre porovnanie s kúpnou cenou, za ktorú bola
nehnuteľnosť predaná. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. XX/XXXX, ten stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti s prísl. v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. ako aj inými právnymi predpismi.

Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom vkladu vlastníckych práv k jednotlivým bytom spolu s
príslušnými podielmi na spoločných častiach domu ako aj podielov na pozemkoch. Pokiaľ ide o určenie
kúpnej ceny nehnuteľnosti J., odvolací súd dodáva, že základným cieľom J. je integrácia realitných
kancelárii Slovenska v rámci trhu s nehnuteľnosťami, pričom členovia J. na trhu z nehnuteľnosťami
poskytujú aj služby spojené s kúpou, predajom a prenájmom nehnuteľností, to znamená, že bola

schopná zodpovedne určiť trhovú cenu. J. reagovala na žiadosť súdu o súčinnosť zo dňa 08.10.2003
(č.l. 506 súdneho spisu), ktorý jej poskytol dostatočné podklady na stanovenie trhovej ceny. V odpovedi
určili hodnotu bytového domu ako aj pozemku, pričom v cene zohľadnili extrémne hodnoty.

Odvolací súd k tvrdeniu súdu prvého stupňa, že prekážka platne uzavretej zmluvy o výstavbe v čase

uzatvárania kúpnej zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, dodáva, že skutočnosť,
že kupujúci vedel o existencii uzatvorenej zmluvy o výstavbe, nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy, avšak aj táto skutočnosť prispela k naplneniu znakov konania v rozpore s dobrými mravmi.
Ďalším znakom konania v rozpore s dobrými mravmi bolo aj to, že druhý konateľ (S.. D. V.) sa o predaji
nehnuteľnosti dozvedel až listom od odporcu zo dňa 16.10.2007, ktorým mu oznámil, že je vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to až po povolení vkladu do katastra nehnuteľností, znakom
konania v rozpore s dobrými mravmi je aj skutočnosť, že predaj bol uskutočnený bez súhlasu záložného
veriteľa I..Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že žalobca opakovane odmietol odovzdať všetky podklady a informácie,
na základe ktorých by žalovaný riadne prevzal nehnuteľnosť a riadne ju užíval, odvolací súd dodáva,
že toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z výpovede svedka F.. F. Z. (technický dozor

investora) na pojednávaní dňa 11.06.2012 vyplýva, že Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS
(ktorý zastupoval žalovaného) boli k dispozícii všetky podklady. Svedok F.. Z. S. (robil audit pre žalobcu)
na pojednávaní dňa 11.06.2012 takisto uviedol, že advokátska kancelária mala k dispozícii všetky
doklady. Z výsluchu svedka O. E. (konateľ kupujúceho) na pojednávaní dňa 09.01.2012 vyplýva, že
kúpna cena nebola zaplatená predávajúcemu z dôvodu, že neboli vyjasnené vlastnícke vzťahy a nebol

prístup k všetkým dokladom. Svedok uviedol, že doklady dostali až koncom novembra 2011. S týmto
je v rozpore tvrdenie žalovaného, že z dôvodu chýbajúcich dokladov nebola žalobcovi uhradená kúpna
cena. Taktiež potvrdil, že záložný veriteľ I. nebol informovaný o predaji nehnuteľností, nakoľko všetky
záväzky prešli na nového vlastníka.

K tvrdeniu odvolateľa, že súd sa nezaoberal celkovou výškou platieb, ktoré už boli poskytnuté žalobcovi

zo strany p. A. M. K.. K. a ich zohľadnenie do kúpnej ceny odvolací súd dodáva, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky účastníkov konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecným súdom, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý
proces (ÚS 115/2003). Súd prvého stupňa dostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že kúpna cena dojednaná v
kúpnej zmluve v spojení so všetkými okolnosťami jej uzatvorenia, sa prieči dobrým mravom, čo má za

následok neplatnosť kúpnej zmluvy v súlade s § 39 OZ. Preto v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní si úspešní navrhovatelia v 1/, 2/, 3/ rade náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnili, preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.