Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 27Sa/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200160
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5021200160.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: E.. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
XXX XX Z. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 10267-5/2021-BA zo dňa 17. februára 2021

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.04.2021 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
10267-5/2021-BA zo dňa 17.02.2021 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca skutkovo

a právne vymedzil žalobu nasledovne: Žalobca podal príslušnej prokuratúre podnet na podanie protestu
prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1612374517.GC04/17 zo
dňa 20.11.2017 (ďalej len ako „rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina“) vo veci predpísania
sociálneho poistenia v celkovej sume 4.079,16 Eur. Prokuratúra podnetu s poukazom na rozhodnutie
Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019
vyhovela a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina podala protest prokurátora sp. zn.: Pd

192/19/5511-11 zo dňa 09.10.2019 (ďalej aj ako „protest prokurátora“). Dňa 13.01.2021 bolo zo strany
príslušnej prokuratúry vydané upovedomenie o späťvzatí protestu prokurátora s poukazom na rozsudok
Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020.
Prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. VI3
Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021. Následne žalovaný vydal rozhodnutie č. 10267-5/2021-BA zo dňa
17.02.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým konanie o proteste prokurátora zastavil z dôvodu

späťvzatia protestu prokurátora. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24.02.2021.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.
Žalobca citoval ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 1 Slovenskej republiky, § 6 ods.

9 zákona č. 153/2001 Z.z., § 466 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, § 7 písm. e) Správneho súdneho
poriadku.
Žalobca poukázal na nesprávne poučenie napadnutého rozhodnutia.
Vzmysle§7písm.e)Správnehosúdnehoporiadkurozhodnutieniejepreskúmateľnésúdomzasplnenia
dvoch podmienok:
- ide o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy

- rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.Stotožnil sa s tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, ale mal za to, že
nebola naplnená druhá podmienka vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže
napadnuté rozhodnutie má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca poukázal

na to, že prokuratúra zobrala protest prokuratúra späť na základe direktívneho pokynu Generálnej
prokuratúrySRč.VI3Gd1/21/1003-3zodňa05.01.2021.Žalobcamalzato,žetakýtopokynGenerálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky nemohol byť vydaný. Ustanovenie § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre,
akcentujúc na hľadanie jeho zmyslu a účelu (tzv. ratio legis) vytvára vo vymedzených prípadoch
v podstate absolútnu dispozičnú (rozhodovaciu) autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k

nadriadenému prokurátorovi tak, aby podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia konať vo veciach, na ktoré je vecne a miestne príslušný bez možných externých zásahov z
„hora“. V zmysle § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému
prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora. Ak nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn
na nepodanie protestu, považuje žalobca za zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať ani pokyn
na späťvzatie protestu, nakoľko ak by pokyn na späťvzatie protestu mohol vydať, stratilo by ustanovenie

§ 6 ods. 9 zákona o prokuratúre opodstatnenie, keďže takýmto spôsobom by mohlo byť predmetné
ustanovenie obchádzané (nadriadený prokurátor vo veci nechce protest podať, ale keďže zo zákona
nemá možnosť pokyn vydať, počká na podanie protestu podriadeným prokurátorom a následne mu
pokynom uloží zobrať protest späť). Pokyn zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej (rozhodovacej)
autonómie podriadených prokurátorov je tiež v zrejmom rozpore z ústavnou zásadou legality zakotvenou

v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorá vyžaduje, aby orgány verejnej moci konali a rozhodovali len a výlučne
na základe zákona a v jeho rozsahu. Zároveň, ak by sa žalobca s vyššie uvedeným postupom
GenerálnejprokuratúrySRstotožnil,označujúchoakozákonný,došlobytýmkzrejmejapostupnejerózii
predmetného ustanovenia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, ktorým zákonodarca sledoval zachovanie
absolútnej dispozičnej (rozhodovacej) autonómie podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému

prokurátorovi vo vymedzených prípadoch, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať destabilizáciu
vzájomného postavenia nadriadených a podriadených prokurátorov ako imanentnej súčasti vnútorného
ekosystému prokuratúry. V tomto smere možno poukázať aj na skutočnosť, že v upovedomení žalobcu
o späťvzatí protestu prokurátora príslušná prokuratúra uviedla, že právny názor prokuratúry na danú
problematiku ostal nezmenený, čo v podstate zvýrazňuje záver, že podriadený prokurátor bol k

späťvzatiu protestu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre de facto
donútený. Postupom, na základe ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona
vydaný pokyn GP SR, možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv
žalobcu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo 7. júla 2016). V príčinnej
súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zákona § 6 ods.

9 zákona o prokuratúre, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR,
bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia
bola absolútne zmarená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených

záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Záverom
žalobca uviedol, že nemožno pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho
dôsledku bolo žalobcovi v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah
do jeho právom, chránených subjektívnych práv. Napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou
aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry,

spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.

2. Podľa obsahu vyhodnotil súd podanie žalobcu zo dňa 16.04.2021 ako správnu žalobu v sociálnych
veciach v zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

3. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi
uvedenými v odsekoch 2 až 12.Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako
bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

4. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, ústredie č. 10267-5/2021-BA zo dňa 17.02.2021, ktorým žalovaný v konaní
o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 192/19/5511-11 zo dňa 09.10.2019, ktorý
podal námestník okresného prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č.
700-1612374517-GC/17 zo dňa 20.11.2017 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu
solidarity pánovi E., podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z.z. konanie o proteste prokurátora zastavil.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina
č. 700-1612374517-GC/17 zo dňa 20.11.2017 - tzv. protestované rozhodnutie, nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.12.2017, prokurátor podal proti nemu protest prokurátora dňa 14.10.2019. Sociálna poisťovňa,
pobočka Žilina nemienila protestu vyhovieť, a preto v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o
prokuratúre v znení účinnom od 01.07.2016 predložila protest prokurátora Sociálnej poisťovni, ústredie

na rozhodnutie. Námestník okresného prokurátora podaním zo dňa 19.01.2021 vzal protest prokurátora
č. Pd 192/19/5511-11 späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, a preto Sociálna poisťovňa, ústredie v
súlade s ust. 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre konanie zastavila. V poučení žalovaný
uviedol, že odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.

5. Kľúčovou otázkou sa pre správny súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia o zastavení konania o proteste prokurátora, ktoré žalovaný v zmysle poučenia
v ňom uvedenom považoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Predmetom preskúmania musí
byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je,
že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach.

Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorými neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez
priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov
v správnom súdnictve. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania
rozhodnutíorgánovverejnejsprávyjetedavždyichspôsobilosťzasiahnuťdopráv,slobôdalebozáujmov

subjektov, ktorým sú určené, ako to správne tvrdí žalobca.

6. V súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorého súčasťou je
aj rešpektovanie právneho názoru vysloveného skôr súdom k totožnej otázke (nemožnosť mať za
následokukrátenie-ujmunasubjektívnychprávachúčastníkakonaniarozhodnutímozastaveníkonania

o proteste prokurátora z dôvodu späťvzatia protestu prokurátora), aká vyvstala aj v inom konaní -
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.05.2021 (v
nadväznosti na ústavný prieskum súladnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie), dospel správny
súd k záveru, že okolnosti predmetnej veci neodôvodňujú posun, resp. odklon od vysloveného právneho
názoru ohľadom predmetu prieskumu v správnom súdnictve, a preto správny súd citujúc relevantné

časti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k rovnakému právnemu záveru, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré sa nedotýka základných
práv a slobôd osoby podávajúcej podnet na podanie protestu prokurátora.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci rozhodol v konaní o ústavnej sťažnosti proti

oznámeniu prokuratúry o späťvzatí protestu prokurátora a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia a to tak, že ústavnú
sťažnosť odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Dozor prokuratúry tvorí so
správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy. Oproti správnemu súdnictvu
je však podstatou dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, pričom ochrana subjektívnych práv fyzických

a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať. Podania protestu
prokurátora sa možno domáhať podnetom podľa § 31 zákona o prokuratúre, pričom podávateľ
podnetu má nárok na jeho vybavenie, ako i nárok na vybavenie opakovaného podnetu nadriadeným
prokurátorom, ak nesúhlasí s vybavením svojho prvého podnetu. Zákon o prokuratúre však nestanovujenárok na podanie protestu prokurátora, čo zodpovedá tomu, že protest prokurátora je po procesnej
stránke právny akt svojho druhu, ktorý zodpovedá osobitnému postaveniu prokuratúry vo vzťahu k
rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Na základe protestu prokurátora začína konanie o proteste

prokurátora, o výsledku ktorého rozhoduje orgán verejnej správy alebo jeho nariadený orgán buď tak, že
mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo rozhodne o jeho nevyhovení. Ak orgán verejnej správy
nevyhovie protestu prokurátora a nezruší protestom napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený
podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.
Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať

protest späť (§ 23 ods. 3 zákona o prokuratúre) a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie o
proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (§ 24 ods. 15 zákona o prokuratúre). Na späťvzatie protestu
nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora.
Tým, že protest prokurátora je spojený s ochranou zákonnosti v rámci dozoru prokuratúry, je určovaný
aj prípadný dopad na subjektívne práva podávateľa podnetu. Hoci prokuratúra pri výkone netrestného
dozoru môže byť považovaná za iný orgán ochrany práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (Baricová, J., Fečík,

M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018,
82 s.), späťvzatie protestu prokurátora je výlučným dispozičným úkonom prokurátora, ktorý prokurátor
neodôvodňuje nielen orgánu verejnej správy či účastníkom konania, ale ani tomu, kto jeho podanie
podnetom inicioval. Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym
vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest

podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým
rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľky, nedôvodná jej argumentácia o
tom, aké boli či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať
protest späť alebo na ňom zotrvať. Zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na
osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť,

aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu.
Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť
povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu.
Z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už
podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom
prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením
konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu
prokurátora.

8. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo
vzťahu k orgánom verejnej správy. Prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu
orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a
ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Správny súd iba zdôrazňuje, že pokiaľ účastník podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide

ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto na mieste ani
spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho protestu. Fyzické a právnické
osoby napokon nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu
správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora (porovnaj uznesenie
NS SR sp. zn. 5Sžo/219/2015 zo dňa 22. 03. 2016).

9. V žalobe predostretá argumentácia o nezákonnosti pokynu Generálnej prokuratúry č. VI3 Gd
1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021 predstavujúca vecné resp. aj inštitucionálne pohnútky prokurátora
pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť, je nedôvodná nielen z pohľadu posúdenia ústavnosti,
ale aj zákonnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, pretože ako vyplýva aj z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie sa na tento pokyn prokuratúra neodvolávalo a v zásade iný
postup žalovaného ako zastavenie konania pre späťvzatie protestu ani neprichádzal do úvahy. V zhode
s vyjadrením žalovaného správny súd konštatuje, že účinným právnym prostriedkom ochrany práv
žalobcu mala byť žaloba na prieskum zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č.
700-1612374517.GC04/17 zo dňa 20.11.2017 vo veci predpísania poistného po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov.

10. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj
protest späť, preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo kmeritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu.

11. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia a žalobu žalobcu zo dňa 16. 04. 2021 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení
s § 7 písm. e) SSP.

12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo

konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.