Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/145/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202707
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1221202707.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: AB&B, s. r. o., so sídlom
Kopčianska8/A,85101Bratislava,IČO:44946031,práv.zast.:Mgr.AlicaMendlová,advokátka,Riečna
2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenské elektrárne - energetické služby, s.r.o., so sídlom
Mlynské nivy 47,821 09 Bratislava, IČO: 44 553 412, práv. zast.: BDO Legal s.r.o., so sídlom Mostová

2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/18/2021-39 zo dňa 1.6.2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/18/2021-39 zo dňa 1.6.2021
p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 13.5.2021 žiadal žalobca, aby
súd uložil žalovanému povinnosť dodávať združenú elektrinu a zabezpečovať distribučné služby do

špecifikovaných odberných miest žalobcu podľa zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 7.9.2020
uzatvorenej medzi sporovými stranami. Je tiež povinný zdržať sa prerušenia dodávky združenej elektriny
a poskytovania služieb s nimi spojených v špecifikovaných odberných miestach žalobcu, ako aj zdržať
sa akéhokoľvek úkonu smerujúceho k ukončeniu zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 7.9.2020
uzavretej medzi sporovými stranami z dôvodu omeškania žalobcu s úhradou pohľadávok z titulu
neuhradených špecifikovaných faktúr.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na
úhradu dlhu vo výške 134.749,46 Eur spolu s príslušenstvom, pričom žalobca tento dlh rozporoval.
Dňa 12.5.2021 zaslal žalovaný opätovnú výzvu žalobcovi na uhradenie údajnej pohľadávky, pričom
opakovane žalobcovi pri telefonických komunikáciách oznámil, že ho odpojí od elektrickej energie.
Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný vinní žalobcu z údajného vedomého porušenia

zmluvnýchpovinnostívočižalovanémuakoajzákonnýchpovinnostívočiOKTEapokladátietoobvinenia
za neopodstatnené .Zároveň žalobca namieta vystavené faktúry žalovaným, nakoľko nekorešpondujú
s údajmi, ktoré sú zaznamenané na meradlách odberných miest a taktiež sú tieto v rozpore s údajmi
nahratými na OKTE (pričom tieto údaje sú podkladom pre fakturáciu žalovaného). Napriek uvedenému
žalovanývystavilžalobcovi faktúry,ktorésúvrozporesoskutočnýmodberomanameranýmmnožstvom.
Žalobca riadne a včas fakturácie rozporoval, avšak žalovaný naďalej trvá na úhrade neoprávnene

vystavených faktúr a vyhráža sa žalobcovi odpojením od elektrickej energie, čím by privodil žalobcovi
škodu veľkého rozsahu.4. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 343 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods.
1, ods. 2 CSP a konštatoval, že danom prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami sporu. Medzi subjektmi konania sú sporné faktúry, ktoré žalovaný vystavil
žalobcovi (v celkovej sume 134.749,46 Eur), pričom žalobca tvrdí, že žalovaný sa mu v telefonických
rozhovoroch vyhrážal, že ho odpojí od elektrickej energie, ak vystavené faktúry neuhradí. Uvedenú
skutočnosť však nemal konajúci súd za osvedčenú, nakoľko z písomnej komunikácie medzi sporovými
stranami, ani zo žiadneho iného dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že by žalovaný mal v úmysle

odpojiť žalobcu od elektrickej energie. Tieto tvrdenia žalobcu tak zostávajú len v rovine domnienok,
ktoré samy o sebe nepredstavujú relevantný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom
prípade však skutkové okolnosti prípadu neodôvodňujú legitímnosť jeho nariadenia, nakoľko nebola
osvedčená hrozba bezprostrednej ujmy na strane žalobcu v značnom rozsahu, a to v dôsledku konania
žalovaného. Nebolo nijak osvedčené, že žalovaný vyvíja aktivitu, alebo ju zamýšľa, s cieľom privodiť
žalobcovi ujmu v súvislosti s prípadným odpojením žalobcu od elektrickej energie. Preto by nariadením

neodkladného opatrenia mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. S poukazom
na citované ustanovenia zákona a skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že práve konanie žalovaného
neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, a tým vyvoláva potrebu bezodkladne
upraviť pomery medzi sporovými stranami, resp. že je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi značnú ujmu,
súd má za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Preto návrh zamietol . O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v
zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
nevznikli.

5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sa
nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím s tým, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal,
v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žalobca v zmysle svojich zmluvných
a zákonných povinností pravidelne pre potreby podkladov na fakturáciu žalovaného, po spracovaní
podkladov z jednotlivých odberných miest, nahráva údaje spotreby na OKTE. Nad rámec svojich

povinností, keďže údaje sú nahraté na OKTE, zasiela po vzájomnej dohode a pre dobré vzťahy stiahnuté
údaje z OKTE ešte aj žalovanému. Jedná sa o hraničné odberové miesta na vstupe do miestnej
distribučnej sústavy. Údaje spotreby na odmerných miestach uvedených sústav sú zverejnené na OKTE
a boli aj zaslané na spracovanie aj samotnému žalovanému. Žalobca riadne a včas fakturácie rozporoval
avšak žalovaný naďalej trvá na úhrade neoprávnene vystavených faktúr a vyhráža sa žalobcovi

odpojením od elektrickej energie, čím by privodil žalobcovi škodu veľkého rozsahu. Súd prvej inštancie
zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že nebola osvedčená nevyhnutá potreba úpravy pomerov, nakoľko
zo žiadneho dôkazu údajne nevyplynulo, že by mal žalovaný úmysel odpojiť žalobcu od elektrickej
energie. Žalobca komunikuje so žalovaným pravidelne a pravidelne opakovane mu bolo v telefonickom
kontakte oznamované, že v prípade neuhradenia neoprávnených faktúr bude odpojený. Žalobca má za

to, že v tomto prípade je účelnejšie predísť možnému riziku vzniku poškodenia práv žalobcu tak, že
súd nariadi neodkladné opatrenie, nakoľko nariadením neodkladným opatrením žalovanému nevznikne
žiadna škoda a pre žalobcu bude zabezpečená právna istota, že nepríde k odpojeniu. Žalobca zdôraznil,
že po podaní návrhu došlo zo strany žalovaného i k písomnému vyjadreniu svojho úmyslu odpojiť
žalobcu od elektrickej energie a to konkrétne zaslaním upovedomenia o odpojení na rôzne odberové

miesta, o čom doložil do spisu listinný dôkaz /oznámenia o prerušení združenej dodávky a distribúcie
elektriny zo dňa 1.6.2021/. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi
prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Na výzvu odvolacieho súdu sa k odvolaniu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v danom prípade súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej potreby úpravy
pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením v znení akom navrhoval. Medzi žalobcom a
žalovaným je uzavretá zmluva o združenej dodávke elektriny ZDR-2020-A- 05281-000 zo dňa 7.9.2020,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal:

(i) dodávať žalobcovi ako odberateľovi elektrinu v dohodnutom množstve,
(ii) zabezpečiť pre žalobcu distribúciu elektriny vrátane súvisiacich služieb, a
(iii) prevziať za žalobcu zodpovednosť za odchýlku voči zúčtovateľovi odchýlok (OKTE).7. Žalobca sa ako odberateľ zaviazal uhradiť žalovanému dohodnutú cenu, ako aj plniť ďalšie
súvisiace povinnosti v zmysle Zmluvy a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a

predpisov ostatných účastníkov trhu s elektrinou, ktoré sú pre žalovaného a žalobcu záväzné. Žalobca
ako odberateľ elektriny, ktorý je zároveň prevádzkovateľom miestnych distribučných sústav (ďalej
len „MDS“) a elektrinu dodanú od žalovaného ďalej využíva na distribúciu prostredníctvom svojich
elektroenergetických zariadení do odberných miest koncových odberateľov k týmto MDS pripojeným,
má žalobca v zmysle Zmluvy a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov povinnosť

zabezpečovať riadne meranie spotreby elektriny na dotknutých odberných miestach, a poskytovať
tieto namerané údaje tak žalovanému, ako aj organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (ďalej len
„OKTE“), a to v rozsahu, kvalite a čase podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013
Z.z.,ktorousaustanovujúpravidláprefungovanievnútornéhotrhuselektrinouapravidlápre fungovanie
vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov a Prevádzkového poriadku OKTE.

8. Žalobca za dohodnuté obdobie nahrá údaje do systému organizátora krátkodobého trhu s elektrinou /
OKTE/. Po skončení dojednaného obdobia žalovaný má vystaviť faktúru žalobcovi za dodané množstvo
elektriny s tým, že údaj o dodanom množstve elektriny žalovaný získava od prevádzkovateľa
distirbučnej sústavy na hraničnom odbernom mieste a z OKTE na odberných miestach za hraničným
odberným miestom. Žalovaný uviedol, že tento spôsob fakturácie prebieha štandardne pri každom

prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy, a u všetkých prevádzkovateľoch miestnej distribučnej
sústavy na území SR. Reálne (pokiaľ nedôjde k poruche meradla) žalobca nemá žiaden priestor na
rozporovanie spotreby elektriny podľa faktúry, nakoľko sám nahlasuje údaje o spotrebe a pokiaľ ide
o meradlá s priebehovým meraním - tzv. inteligentné meracie systémy, tieto môžu namerané údaje
poskytovať aj automatizovane. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré žalobca označil za sporné, žalovaný zdôraznil,

že podklady k fakturácii má zabezpečovať žalobca prostredníctvom oznamovania údajov o spotrebe
elektriny OKTE. Žalobca nielenže faktúry neuhrádza včas, ale ani si neplní svoje zmluvné povinnosti
vo vzťahu k oznamovaniu údajov o spotrebe elektriny, a tieto nahlasuje oneskorene. Žalovaný je
toho názoru, že je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, aby mu súd
uložil povinnosť dodávať do odberných miest žalobcu elektrinu a zabezpečovať distribučné služby, keď

žalobca za tieto služby žalovanému neuhrádza svoje záväzky včas, a ktoré ku dňu 12.7.2021 dosahujú
sumu vo výške 172.513,62 EUR. Je to práve konanie žalobcu, ktoré hrubo porušuje práva a právom
chránené záujmy žalovaného. Pokiaľ ide o popretie záväzkov zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že
tento „úkon“ vykonal žalobca iba formálne nakoľko si je dobre vedomý svojich záväzkov a vo vzťahu k
ich spochybneniu neuviedol ani žiadne relevantné skutočnosti, teda prostriedky procesnej obrany, resp.

procesného útoku, ku ktorým by sa žalovaný mohol vyjadriť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že údaje vo faktúrach žalovaného by nemali zodpovedať údajom poskytnutým OKTE. Žalovaný ďalej
pripomenul, že žalobca sám disponuje údajmi nahlásenými na OKTE a preto preukázanie nesprávnosti
fakturácie je plne v jeho /žalobcovej/ dispozícii. Pokiaľ by aj žalovaný prerušil dodávku elektriny do
odberných miest ,žalobca má stále možnosť uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej bude dodávka elektriny

s iným dodávateľom.

9. Žalovaný považuje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež podanie odvolania
za zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva ochranu v súlade s článkom 5 zák. č. 160/2015 Z.z. ,keď sa
žalobca domáha ochrany napriek tomu, že má voči žalovanému ku dňu 12.7.2021 záväzky v celkovej

výške 172.513,62 EUR. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nielen že neosvedčil potrebu bezodkladnej
potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením, ale navyše by takáto úprava
pomerov bola v rozpore s dobrými mravmi a tiež princípmi, na ktorých sú vybudované predpisy civilného
procesného práva. Žalovaný dlhodobo komunikoval so žalobcom avšak tento svoje záväzky neplní
a žalovaný sa obáva, či vôbec dôjde k úhrade jeho pohľadávok voči žalobcovi. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti
uzneseniu nie je dôvodné.11. Podľa § 387 ods. 1, CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´

ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ
musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré
spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný,

ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností,
ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu
priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca

tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

17. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého
stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o

osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovania nevykonáva,
nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.

18. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite

zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi

sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v posudzovanej veci dostatočným spôsobom neosvedčil
potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti
procesnej prevencie. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej
veci nie je daný dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov ,nakoľko žalobca v konaní nepreukázal že
protiprávnymkonanímžalovaného/odpojenieodelektrickejenergie/byvzniklažalobcovinenapraviteľnáujma. Žalobca v rámci odvolania síce predložil súdu doklady, ktorými preukazuje hrozbu odpojenia
od elektrickej energie zo strany žalovaného, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ tak žalovaný
postupuje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami a naopak žalobca si neplní

svoje zmluvné povinnosti uhrádzať faktúry riadne a včas, nie je daný dôvod na poskytnutie ochrany
žalobcovi navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ by súd žalobcovi vyhovel a nariadil navrhované
neodkladné opatrenie, toto by bolo v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, nakoľko
žalobca nemá uhradené svoje záväzky voči žalovanému. Žalobca síce uviedol, že riadne a včas
rozporovalvystavenéfaktúry,tátoskutočnosťhovšaknezbavujeplniťsisvojezmluvnézáväzky vzmysle

uzatvorenej zmluvy riadne a včas.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,
že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva
dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení
účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré

účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky
následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného
súduSlovenskejrepubliky,kuktorýmtentodospelvnálezeč.k.II.ÚS866/2014-42z20.augusta2015sú
relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku
inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút

neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne,
pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli
osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu

23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).