Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208943
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7816208943.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/

XX, XXX XX D., zastúpená Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO. 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.526,04 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.526,04 Eur
s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.523,04 Eur od 07.12.2016
dozaplatenia,ztituluZmluvyospotrebiteľskomrevolvingovomúvereč. 8500001507zodňa29.11.2010,
uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným a náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia.

2. Tunajší súd rozsudkom č. k. 8Csp/99/2016-28 zo dňa 16. 03. 2017 zaviazal žalovaného povinnosťou

zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1 526,04 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie
o zaplatenie 5,00 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 1 526,04 Eur od 7.12.2016 do zaplatenia
zastavil a zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.

3. Prvostupňový súd rozhodnutie č. k. 8Csp/99/2016-28 zo dňa 16. 03. 2017 odôvodnil tým, že Zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500001507 zo dňa 29.11.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože bola uzatvorená medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho
podnikania a žalobkyňou ako fyzickou osobou - spotrebiteľkou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu
svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu
subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne
uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny
právny predpis vzťahuje aj Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Vo všeobecnosti pre zmluvu

o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné
prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre
zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie
subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny.Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej
forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných
náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich

neuvedenie má rôzne právne následky v závislosti od jednotlivých náležitostí a od následného správania
sa zmluvných strán. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany
dohodli, alebo ktorú stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Povinnosťou
veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného

zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
V prvom rade je potrebné uviesť, že "bezúročnosť" a "bezpoplatkovosť" úveru nesúvisí s platnosťou
úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zákonom
požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,r/ a y/ Zák. č. 129/2010 Z.z. a nemá predpísanú
písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Prijatie plnenia z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej

strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno
považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.
Keďže žalobkyňa v žalobe mala za to, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, súd skúmal, či Zmluva o úvere má všetky zákonom požadované náležitosti. V zmluve bola
dohodnutá ročná úroková sadzba 70,01 %. Na internetovej stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby

podobných úverov poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom období ako je uzavretá Zmluva
o úvere. Podľa prehľadu priemerných úrokových mier zo spotrebiteľských úverov poskytovaných pre
domácnosti v období rokov 2010 a 2011 (Zmluva o úvere uzavretá 29.11.2010) na obdobie od 1 do 5
rokov (Zmluva o úvere uzavretá na 30 mesiacov) bola úroková sadzba vo výške 14,64 %, čo znamená,
že dohodnutá úroková sadzba je viac ako päťnásobne vyššia. Preto súd nemá pochybnosti o tom, že

úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % je neprimeraná odplata za úver. Dohoda o výške úrokov musí
byť v súlade s ust. § 39 Obč. zák., teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevždy, akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Neplatnosť dojednania úrokov v Zmluve o úvere nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy ako celku

a to z dôvodu oddeliteľnosti časti dojednania o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. Preto potom súd
považoval zmluvu o úvere za neplatnú iba v časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby úveru.
Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uviedla, že Zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti, súd
má za to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010
Z. z. a to termín konečnej splatnosti úveru. V Zmluve je splatnosť úveru uvedená ako "30 mesiacov" a

splatnosť splátok "28. deň v mesiaci", čo nie je dostačujúce, vzhľadom na požiadavku zákonodarcu,
aby termín konečnej splatnosti bol uvedený ako kompletný časový údaj. Významom tejto náležitosti
zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, resp. kedy a v akej
výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo
zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým

údajom, ktorý bude predstavovať konečnú splatnosť úveru. Nestačí dedukcia z toho, že splátky sú
splatné vždy do 28. dňa v mesiaci a že ich celkový počet má byť 30 splátok. Zákon o spotrebiteľských
úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru,
teda musí ísť o jeden konkrétny dátum, inak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť, že v
zmluve majú byť uvedené len údaje, z ktorých sa dá konečná splatnosť zistiť, resp. vypočítať, ale takto to

v zákone uvedené nie je. Údaj - dátum konečnej splatnosti v Zmluve o úvere absentuje. Navyše z údajov
uvedených v Zmluve o úvere, bez uvedenia dátumu splatnosti prvej splátky, ani nie je možné dospieť
k dátumu konečnej splatnosti úveru. Preto potom súd mal za to, že Zmluva o úvere neobsahuje dátum
konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
a/ a b/ Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere dospel k tomu záveru,

že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 8500001507 zo dňa 29.11.2010 uzavretej medzi
stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Keďže neuvedenie povinnej náležitosti zmluvy o úvere a
to dátumu konečnej splatnosti úveru a tiež uvedenie výšky úrokov z úveru v rozpore s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, sami o sebe majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru. Súd sa už ďalej nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu ohľadne náležitostí Zmluvy o

úvere,ktorábyužnemalavplyvnazáversúdutýkajúcisatoho,žepredmetnýúverjepotrebnépovažovať
za bez úrokov a bez poplatkov.4. Prvostupňový súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto žalovaného zaviazal k
zaplateniu dlžnej sumy vo výške 1 526,04 Eur (výrok I.), konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 1 526,04 Eur od 07. 12. 2016 do zaplatenia zastavil (výrok II.) a zároveň

žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku č. k. 8Csp/99/2016-28 zo dňa 16. 03. 2017 podal žalovaný v zákonej lehote odvolanie
zo dňa 09. 05. 2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 11. 05. 2017 proti výroku I a proti výroku III a to z
dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a § 365 ods.1 písm. f) CSP, nakoľko súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa § 365 ods.1 písm. g) a § 366 ods.2 písm.
c) CSP, nakoľko zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo - §
365 ods.1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Ako základnú skutočnosť, pre ktorú
podával odvolanie je postup a záver súdu ohľadne vznesenej námietky premlčania. Podľa odôvodnenia
napádaného rozsudku (bod 34), súd vychádzal z toho, že žalovaný mal poskytnúť úver s nesprávnou
RPMN a neobhájiteľne skryť vysokú cenu úveru. Na základe toho sa potom vedome obohacoval na
úkor žalobcu a preto vychádzal z 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. V konaní pred súdom nebol

vykonaný žiadny dôkaz, na základe ktorého súd dospel k skutkovým záverom, ktorými odôvodňuje
vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania a jej neuznanie. Súd takéto dôkazy v rozsudku ani
neoznačuje, v dôsledku čoho sa záver o 10 ročnej premlčacej lehote, nedá spojiť ani so žiadnou právnou
normou. Súčasne z rozsudku nie je zrejmé ani to, či v súdom označených skutkových okolnostiach ide
o taký zákonný prípad, pri ktorom je možné hovoriť o získaní bezdôvodného obohatenia, pri ktorom

platí 10 ročná objektívna premlčacia lehota. Súd v napádanom rozsudku neuvádzal žiadne právne
posúdenie, teda také skutočnosti, ktoré by dostatočne zrozumiteľne a jednoznačne zdôvodnili postup
podľa určitej právnej normy. Na základe uvedeného tvrdil, že súd predčasne, neúplne a nepresvedčivo
zdôvodnil svoj záver o 10 ročnej premlčacej lehote. Na odôvodnenie neoznačil žiadny zákonný dôkaz,
súdom uvádzané dôvody (nesprávna RPMN) nie je podložená žiadnym dôkazom a rovnako tak ani

skrývanie ceny úveru (napokon, súd túto cenu v podobe úrokovej sadzby uvádza v bode 28 odôvodnenia
rozsudku ako skutočnosť, ktorá mu bola zrejmá priamo zo zmluvy, a nemusel ju zložito zisťovať).
Rozhodnutie o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi 1 526,04 Eur odôvodnil súd neplatnosťou dohody o
úrokoch (bod 28 odôvodnenia rozsudku) a ďalej bezúročnosťou úveru. Neplatnosť dohody o úrokoch
súd odôvodnil porovnaním založeným na priemernej úrokovej sadzbe bánk, zverejňovanej NBS. Postup

súdu považoval za nezákonný, pretože nie je založený na použití príslušnej právnej normy. Základná
úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia zmluvy uvedená v § 502
Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že argument súdu zneplatňujúci dojednanie o úroku
ako také je nielen nedôvodný, ale v rozpore so zákonom. Uvedené zákonné ustanovenie teda reguluje
otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky spojené s tým, ak je dohodnutý úrok vyšší než

určuje zákon. Pre určenie, aká výška úroku je prípustná je rozhodujúce ustanovenie podľa § 53 ods.
6 OZ platného ku 29.11.2010. Záver súdu je v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, ako aj s § 502 ods.2
Obchodného zákonníka. Ak je totiž určitá otázka riešená v právnom poriadku osobitným ustanovením,
potom aplikácia všeobecného ustanovenia (použiteľného pre prípad absencie konkrétnej, špeciálnej
úpravy), je vylúčená. To platí aj pre otázku posudzovania výšky odplaty, ktorá bola v čase uzatvárania

zmluvy regulovaná osobitnou právnou úpravou (lex specialis) a nie na základe všeobecnej regulácie
(lex generalis). Súd odkazuje na priemerné úrokové sadzby bánk, čo je postup odporujúci nielen § 53
ods. 6 OZ, ale zároveň postup, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone. Ani závery súdu o bezúročnosti
úveru - podľa neho - nie sú správne. Vo vyjadrení poukázal na konkrétne dôvody a skutočnosti, ktoré
podporujú ním prezentované stanovisko o tom, že uvedený údaj zmluva obsahuje. Súd na túto jeho

procesnú obranu nereflektoval. Z článku 4. bodu 4.6. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po
každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým je Dlžník oboznámený. Deň
splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom
konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého
splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu

predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7 bodu 7.1 písm. g) zmluvných
dojednaní). Zmluva teda obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti. Aj keď povinnosťou súdu síce nie
je sa stotožniť s tvrdením sporovej strany, ale jeho povinnosťou je tvrdenie strany sporu vyhodnotiť. Vo
veci sa žalovaný vyjadril a uplatnil konkrétne vecné argumenty, ktorými sa však súd vôbec nezaoberala preto jeho záver o bezúročnosti je minimálne predčasný. Preto žalovaný navrhol zrušiť napádaný
rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietnuť, eventuálne vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uplatnil
si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho

konania za súdny poplatok, platený na základe podaného odvolania.

6. Na základe odvolania žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP") v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je opodstatnené.

8. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že pri bezdôvodnom obohatení je
dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa,
resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3 ročnú alebo 10
ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne
právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu, podľa § 451 ods.2 OZ. Iná situácia

nastáva, napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu, ako pri bezdôvodnom obohatení z
neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom
určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom
dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase, kedy došlo k obohateniu, mal
žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného

(vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná 3 ročná objektívna lehota.

9. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo uznesením č. k.: 5Co/274/2018-88 zo dňa 31. 01. 2019, rozsudok zrušil vo výroku I.
a vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvostupňový

súd v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia
(Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 5Co/274/2018-88 zo dňa 31. 01. 2019) tunajší súd
opätovne pristúpil k prejednaniu veci.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 07. 05. 2019. Žalovaný sa pojednávnaia nezúčastnil, svoju

neúčasť ospravedlnil.

11. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe a jej dôvodoch trvá ako aj všetkých svojich
stanoviskách a vyjadreniach a mala za to, že ňou uplatňovaný nárok je dôvodný.

12. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, na vznik ktorého neexistuje právny dôvod, žiadna zmluva,
resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti tiež nazývané
neoprávnený majetkový prospech.

13. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné naplnenie znakov skutkovej podstaty

hmotnoprávnej normy, ktorou je ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 OZ. Okrem zisku majetkového prospechu
obohatenýmsubjektom(zvýšenieaktívalebozníženiepasív,prípadnenezmenšeniemajetkovéhostavu,
hoci by sa za bežných okolností stalo) je to aj právny dôvod plnenia na jeho strane, ktorý od počiatku
neexistoval alebo dodatočne odpadol, alebo plnenie z neplatného právneho úkonu alebo získanie
majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov vzniká povinnosť

vydať to, o čo sa príjemca plnenia bezdôvodne obohatil tomu, na koho úkor sa obohatil (rozsudok
NS ČR sp. zn. 25Cdo 1618/1999). O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od
samého počiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neplatnosť právneho úkonu môže
byť absolútna alebo relatívna (ak bola uplatnená).

14. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované
premlčacie doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú dobu, v prípade úmyselného
obohatenia 10 ročnú. Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok, priebeh plynutia aj ich skončenie.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožnoprekročiť. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu
bezdôvodné obohatenie z neho získané vzniká od samého vzniku právneho úkonu. V prípade relatívne

neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť až od okamihu úspešného
dovolania sa relatívnej neplatnosti (keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi právneho
úkonu). Pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ešte žiaden z účastníkov nezískal
bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo možné uplatňovať.

15. V ustanovení § 107 ods. 1 OZ je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, ktorá je v ods. 2
limitovaná objektívnou premlčacou dobou. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
teda premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa však právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je v Občianskom

zákonníku stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to: subjektívna dvojročná, a objektívna
trojročná, resp. desaťročná. Obe premlčacie doby sú rovnocenné a na premlčanie práva stačí uplynutie
ktorejkoľvek z nich. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Ich začiatok, plynutie i koniec je stanovený odlišne.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna. O tom, že došlo k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Najskôr teda začína plynúť naraz s objektívnou.
O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď
pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor,

a to aspoň v takej výške (objektívne vyčísliteľnej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne
uplatniť na súde.

16. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zmysle § 107 OZ trojročná (v
prípade úmyselného zavinenia 10 ročná) a počiatok jej plynutia sa určí odo dňa, keď k bezdôvodnému

obohateniu došlo. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 zdôrazňuje,
že pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej
vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho
získal.Toutovedomosťou§107ods.1OZnemieniznalosťprávnejkvalifikácie,aleskutkovýchokolností,
z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby nemožno spájať s okamihom, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že zmluva o úvere
je bezúročná a bez poplatkov, len s okamihom, v ktorom si musela byť vedomá toho, že bez existujúceho
právneho dôvodu plnenia previedla na účet žalovaného vyššiu čiastku (NS ČR 33 Cdo222/2012). Nie
je významné, či oprávnený subjekt má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto
skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva podľa ktorej plnil, je bezúročná a bez poplatkov.

17. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalobkyňa je účastníčkou viacerých obdobných zmluvných
vzťahov s nebankovými subjektmi poskytujúcimi úvery. Už minimálne vzhľadom na skutočnosť, že
žalobkyňa uzavretím zmlúv o úvere s viacerými nebankovými spoločnosti, napr. Pohotovosť, Provident
a ProfiCredit musela mať vedomosť o inštitúte bezdôvodného obohatenia, aj o náležitostiach zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a následkoch ich nedodržania (čo vyplýva aj z jej výpovede zo dňa 07. 05. 2019,
kde uviedla, že úvery poskytnuté ostatnými nebankovými subjektmi boli bezúročné a bezpoplatkov).
Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa § 107 OZ, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých
možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

18. Bez právneho významu je skutočnosť, že podľa výpovede právnej zástupkyne žalobkyne sa
žalobkyňa na svojho právneho zástupcu obrátila so žiadosťou o pomoc v marci 2016. Vznik preukázanej
vedomosti žalobkyne o tom, že došlo na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným nie je
možné viazať ani na konzultáciu s jej právnym zástupcom, ktorej výsledkom bolo poskytnutie právneho
poučenia (právnej kvalifikácie). Už z toho, že žalobkyňa právneho zástupcu požiadala o pomoc vidieť,

že si musela byť vedomá toho, že bez právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku. Ak
by si žalobkyňa bola vedomá správnosti tohto kroku, o právnu pomoc by nepožiadala.19. Súd dospel k záveru, že ak žalobkyňa uhradila poslednú splátku úveru dňa 11. 10. 2013, od
tohto dňa začala najskôr plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá potom uplynula dňa 11. 10. 2015.
Žalobkyňa už v tento deň (skutkovo) vedela, že žalovaný, s ktorým uzatvorila úverovú zmluvu, je osobou,

ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila a poznala všetky skutočnosti rozhodné pre vyčíslenie výšky
bezdôvodnéhoobohatenia.Žalobabolapodanápouplynutítaktozistenejsubjektívnejpremlčacejlehoty.
Tunajší súd tiež konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojej vedomosti
o vzniku bezdôvodného obohatenia.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na tú skutočnosť, že prvostupňový súd je viazaný
názoromodvolaciehosúduspoukazomnaustanovenie§391ods.2CSP,vzmyslektoréhoustanovenia,
ak bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh žalobcu
zamietol v celom rozsahu, v konaní mal plný úspech žalovaný. Keďže bol žalovaný v konaní úspešný,
súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

22. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.