Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118398431
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:6118398431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudcomJUDr.MartinomZahorčákomvsporežalobcu:SPP-distribúcia,a.s.,IČO:

35 910 739, so sídlom Mlynské nivy č. 44/b, Bratislava - Ružinov, právne zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská č. 14, Bratislava, proti žalovanému: W. O., C.. XX.XX.XXXX, S.
W.. B.Á. Č.. X/XX, M., L. H. XXX,XX K. O. M.., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 727,04 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 727,04 Eur od 01.01.2019 do zaplatenia,
a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.12.2018 domáhal
vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 727,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
727,04 Eur od 01.01.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že Žalobca je prevádzkovateľom a
vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu.
Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým
odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom

podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do
slovenského právneho poriadku transformovaná v ustanoveniach zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike
a o zmene niektorých zákonov (pozn. účinnosť nadobudol 1. januára 2005) možno označiť za začiatok
transformácie energetického trhu na Slovensku. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť
prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu (pozn. Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
resp. jeho právny predchodca Slovenský plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie
uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. júla 2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie

plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti: SPP - preprava, a.s. (pozn.
v súčasnosti eustream, a.s.) a žalobca (SPP - distribúcia , a.s.). Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv.
technickej infraštruktúry (pozn. plynovodov a s nimi súvisiacich plynárenských zariadení) tak bolo
oddelené od činností spojených s predajom komodity (zemného plynu). Na trhu s plynom sa okrem
odberateľov môžeme prioritne stretnúť s tromi ďalšími subjektmi a to a) prevádzkovateľom prepravnej
siete, b) prevádzkovateľom/prevádzkovateľmi distribučnej siete/sietí a c) dodávateľmi zemného plynu

(ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s plynom, napríklad výrobca plynu, resp. prevádzkovateľ zásobníka
sú z pohľadu problematiky neoprávnených odberov plynu irelevantné, s poukazom na čo sa ich
postaveniu v tomto návrhu nevenujeme). Spoločnosť eustream, a.s. je prevádzkovateľom prepravnej
siete zabezpečujúcim prepravu zemného plynu cez územie Slovenskej republiky a to z východu nazápad, resp. naopak. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu
z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom.
Práva a povinnosti žalobcu však zároveň vyplývajú z individuálneho správneho aktu - prevádzkového

poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej aj ako „Prevádzkový poriadok“) . Aktuálne znenie prevádzkového poriadku
žalobcu je zverejnené na stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (www.urso.gov.sk), ako aj na
webovom sídle žalobcu. Ak teda napríklad ktorýkoľvek z dodávateľov zemného plynu nakúpi zemný plyn
napríklad na území Ruskej federácie, uzavrie zmluvy s prevádzkovateľmi prepravnej siete v Rusku, na

Ukrajine a na Slovensku, na základe ktorých sa plyn nakúpený na území Ruskej federácie dostane až
na územie Slovenskej republiky a to do jedného zo vstupných bodov do distribučnej siete. Na základe
osobitných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a konkrétnym dodávateľom zemného plynu (pozn. zmluva
o prístupe do distribučnej siete a zmluva o distribúcii zemného plynu) následne zodpovednosť za zemný
plyn dodávateľa prevezme žalobca, ktorý zemný plyn „dopraví“ jednotlivým odberateľom na území
Slovenskej republiky. Za týmto účelom prevádzkovateľ distribučnej siete v nepravidelných intervaloch

nakupuje zemný plyn, ktorý do siete dodáva práve v súvislosti s potrebou zabezpečenia jej vyvažovania
a krytia strát. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa tak nachádza zemný plyn patriaci všetkým
dodávateľom zemného plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako
aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi tejto siete (Žalobca prevádzkuje cca 35.000 km siete. Len v jej
vysokotlakovej časti predstavujúcej cca 6.500 km je akumulovaných približne 24 - 27 miliónov metrov

kubických zemného plynu patriacich prevádzkovateľovi siete). Na určenie množstva plynu odobratého
odberateľmisúpritomrozhodujúceúdajeospotrebezemnéhoplynuzaznamenanéurčenýmimeradlami.
Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na
ňom meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti
jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal

do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V
prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky
nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže
neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu
daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ

odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia
rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s
ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je
rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii.
Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného

technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom
odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu
plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne
zaznamenáva odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia
§ 15 odsek 6 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnosť
jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť
použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických
zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0

m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril
jeho dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi
vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia
§ 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol
opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho

fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu,
pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu
považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne
legitimovanýmnauplatneniesinárokunanáhraduškodyvprípadeodberupodľaustanovenia§82odsek
1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú

taxatívne vymenované. Týmito subjektmi sú: 1) Dodávateľ plynu; 2) Prevádzkovateľ prepravnej siete; 3)
Prevádzkovateľ distribučnej siete a 4) Prevádzkovateľ zásobníka. Spolu so škodou je odberateľ plynu
podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný subjektom uvedeným pod bodmi 1) až 3)
vyššie, uhradiť aj ušlý zisk. Dodávateľovi zemného plynu môže odberateľ spôsobiť škodu len v prípadeodberu plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. f) alebo g) zákona o energetike, t.j. v prípade, kedy
by odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu a/alebo nedodržal zmluvne dohodnuté
platobnépodmienky.Vostatnýchprípadochneoprávnenéhoodberuplynu,špecifikovanýchvustanovení

§ 82 odsek 1 zákona o energetike, by si dodávateľ plynu mohol uplatniť výlučne nárok na náhradu
ušlého zisku, ktorý mohol dosiahnuť, ak by jeho odberateľ plyn neoprávnene neodoberal. V prípade
prevádzkovateľa prepravnej siete by si tento mohol uplatniť nárok na náhradu škody v rovnakých
prípadoch, ako prevádzkovateľ distribučnej siete, avšak musí ísť výlučne o odberné miesta odberateľov
pripojených priamo k prepravnej sieti. Nárok na náhradu škody, ktorého možnosť uplatnenia vyplýva

z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o energetike aj prevádzkovateľovi zásobníka, považuje za
obsolétny a reálne neaplikovateľný. Žalobca prostredníctvom Slovenského plynárenského dispečingu
zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom je garantom bezpečnosti
dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Prístup k zemnému plynu má viac ako 94 %
obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie distribúcie plynu za účelom
zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň vykonáva vyvažovanie

distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu,
ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Pri
vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej siete, ktorý má
zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu a to tak z hľadiska
zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Spotreba plynu bez uzavretej

zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má prostredníctvom tohto
plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok, funkčnosti systému a
jeho bezpečnosti. Pri kontrole odberného miesta dňa 16.5.2016 bol zistený odber zemného plynu bez
uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu
dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 1 715 m3. Pri kontrole dňa 16.5.2016

bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby 4 305 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi
vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 23.5.2016 túto škodu vyčíslil na 584,28 EUR.
Žalobca vystavil žalovanému daňový doklad číslo 9000223601 na sumu 584,28 EUR, ktorú žalovaný
žalobcovi v čase splatnosti nezaplatil. Žalovaný dňa 12.10.2016 Dohodou o uznaní dlhu a plnení dlhu v
splátkach č. 237/2016/SPP-D (ďalej len ako „Dohoda“) uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal

sa splatiť nezaplatený zostatok dlhu v pravidelných mesačných splátkach v zmysle čl. II ods. 2.2.
Dohody. V zmysle čl. II ods. 2.4. Dohody sa žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dohodli, že v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh. Žalovaný uhradil
splátky v zmysle Dohody nasledovne: 16.08.2016 -50,- Eur, 03.10.2016 - 50,- Eur, 26.04.2017 - 50,-
Eur, 22.06.2017 - 350,- Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil splátku splatnú dňa 25.11.2016

riadne a včas, stal sa splatným v zmysle čl. II ods. 2.4. Dohody celý dlh. Splátka zo dňa 16.8.2016 bola
zohľadnená už v samotnej Dohode (čl. II ods. 2.1.). Pri kontrole odberného miesta dňa 21.7.2017 bol
zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle
slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 4
305 m3. Pri kontrole dňa 21.7.2017 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby 6 716 m3. Z

uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 8.8.2017
túto škodu vyčíslil na 642,76 EUR. Žalobca vystavil žalovanému daňový doklad číslo XXXXXXXXXX na
sumu 642,76 EUR, ktorú žalovaný žalobcovi v čase splatnosti nezaplatil. Podľa podkladov žalobcu k
dnešnému dňu k úhrade dlhu žalovaného zostáva suma vo výške 727,04 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX
zo dňa 24.5.2016, splatný dňa 7.6.2016 a doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2017, splatný dňa

23.8.2017. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do
omeškania. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania až od 1.1.2019 v sadzbe
5,00 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy
o dodávke plynu s odberateľmi plynu, nakoľko tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, máme za to, že
nemožno posudzovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako „zmluvný“ a v dôsledku toho na tento

vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podanou
žalobou si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, a to z dôvodu mimozmluvnej
zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu.
Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe Plnomocenstvo, Daňový doklad číslo

XXXXXXXXXX, Daňový doklad číslo XXXXXXXXXX, 2x Výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu, 2x Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu,
Dohodu o uznaní dlhu a plnení dlhu v splátkach č. 237/2016/SPP-D, Montážny list meradla zo dňa26.05.2014, Zápis zo dňa 16.05.2016, Montážny list meradla zo dňa 21.07.2017, Osvedčenie o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.01.2019 platobný rozkaz sp. zn.: 18Up/1203/2018, ktorým
uložil žalovanému do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu
727,04 Eur s príslušenstvom alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť
v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 167,08 Eur.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že predmetnú žalobu neuznal čo
do základu, ani do výšky nároku, t.j. v celom rozsahu. Tvrdenia žalobcu, že sa nejedná o spotrebiteľský
spor, ani o spor so súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou považoval za nepravdivé a zavádzajúce,
keďže žalovaný je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom plynu (Slovenský plynárenský podnik, a.s.) na
základe zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti - zmluva o ex. OM
(č. zmluvného účtu: XXXXXXXXXX, ev. č. zmluvy: XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2017) a dodávateľ

plynu je v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorého užívateľom
je nepriamo aj žalovaný - spotrebiteľ. Na základe vyššie uvedeného bol toho názoru, že sa jedná o
spor súvisiaci so spotrebiteľským vzťahom. Namietal, že meracie zariadenie, na ktorom bolo zistené
porušenie zo strany neznámej osoby, sa nachádza v mieste, ktoré je voľne prístupné aj cudzím
osobám, ktoré sa môžu z verejných priestranstiev dostať k predmetnému meradlu. O vzniknutom

probléme na meracom zariadení sa žalovaný dozvedel až v čase prevzatia vydaného platobného
rozkazu príslušného súdu, nakoľko predmetná faktúra č. XXXXXXXXXX mu nebola nikdy doručená.
Ďalej tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom (fotodokumentácia a pod.) nepreukázal reálne poškodenie
alebo manipuláciu s meradlom alebo zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii s meradlom plynu.
Jednoducho žalobca bez podložených tvrdení vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom

zemného plynu č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX žalovanému. Vo vyššie uvedených vyúčtovaniach
nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu. Okrem iného žalovaný poukázal tiež
na to, že v spornom období má spotrebu plynu primeranú predchádzajúcim a nasledujúcim zúčtovacím
obdobiam a neodoberal teda menšie množstvo plynu. Žalovaný bol toho názoru, že tvrdenie žalobcu
o tom, že mu vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu nebolo z predložených dôkazov

preukázané. Žalobca neumožnil žalovanému, aby sa presvedčil o skutočnosti neoprávneného odberu
zemného plynu z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 82 ods. 1 zákona o energetike, čím žalovanému
ako spotrebiteľovi odoprel jeho právo. Podľa názoru žalovaného si žalobca ako distribútor zamieňa
situáciu povinnosť nahradiť škodu s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle
spotreby plynu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/240/2011,

rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7C/59/2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,
sp. zn.: 21Cob/131/2011. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla
(a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie
plomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo
nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Predmetnú žalobu považuje za zavádzajúcu

a nezakladá sa na pravde, keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení.
Žalovaný je toho názoru, že ak žalobca trvá na svojej žalobe voči žalovanému, tak by mal v predmetnej
právne veci postupovať voči žalovanému ako spotrebiteľovi. Na základe vyššie uvedených skutočnosti
považujemtvrdeniažalobcuzanepravdivé,zavádzajúce,nepodloženédôkazmiavyvrátiteľné.Žalovaný
navrhol platobný rozkaz zrušiť a konanie voči nemu zastaviť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe o
tom, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a poukázal na rovnaké ustanovenia
zákona, ako aj rozhodnutie súdu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015). Pokiaľ
ide o tvrdenia žalovaného, že „žalobca žiadny spôsobom (fotodokumentácia a pod.) nepreukázal reálne

poškodenie alebo manipuláciu s meradlom alebo zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii s
meradlomplynu“ žalobcaboltohonázoru,žeuvedenétvrdeniažalovanéhonemožnoprijať,tietonemajú
oporu ani vo vykonanom dokazovaní. Žalobca uplatňoval svoj nárok za neoprávnený odber zemného
plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, t.j. neoprávnený odber zemného plynu bez
uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu. Žalobca si nárok neuplatňoval za neoprávnený odber

zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. c), d) zákona o energetike, t.j. neoprávnený odber zemného
plynu bez určeného meradla, resp. neoprávnený odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Osobitne preto poprel i tvrdenie žalovaného,
že „žalobca ako distribútor si zamieňa situáciu povinnosť nahradiť škodu s povinnosťou zaplatiť sankciuza poručenie plomby na meradle spotreby zemného plynu“, keď takéto tvrdenie žalobca v konaní
neuvádzal. Podanie žalovaného preto považoval za zmätočné. Preto pokiaľ žalovaný poukázal na
rozhodnutiasúdovprvejinštancie(OSTrenčín,sp.zn.27C/240/2011,OSTopoľčany,sp.zn.7C/59/2014)

alebo odvolacieho súdu (KS v Trnave, sp. zn. 21Cob/131/2011), tieto (rozhodnutia) nijakým spôsobom
neriešili otázku neoprávneného odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Žalobca ďalej zopakoval
svoju argumentáciu, ktorou vysvetlil spôsob zistenia škody neoprávneným odberom plynu, teda bez
uzatvorenej zmluvy a spôsob jej vyčíslenia. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že „nemožno
presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu“ je toho názoru, že tieto tvrdenia žalovaného

nemožno prijať, tieto tvrdenia žalovaného nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní, preto tieto
výslovne poprel. Súčasne zdôraznil že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, že na jeho
odberom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu tak, ako to tvrdí žalobca v podanom žalobnom
návrhu. Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by v žalobcom tvrdenom období (pozn. neoprávneného
odberu zemného plynu) zemný plyn nespotrebúval. Žalovaný nepreukázal ani netvrdil, že by za obdobie
neoprávneného odberu zemného plynu s konečnou platnosťou zaplatil za spotrebovaný zemný plyn

inej osobe, napríklad svojmu dodávateľovi zemného plynu. Pokiaľ ide o výšku a spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalobca uviedol, že táto je vyčíslená správne.
Spôsob výpočtu škody je upravený vyhláškou č. 449/2012 Z.z. ministerstva hospodárstva, ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Žalobca
následne poukázal na § 1 ods. 1 písm. a), § 1 ods. 12 uvedenej vyhlášky. Súčasne pre úplnosť uviedol,

že žalobca uplatňuje svoj nárok za neoprávnený odber zemného plynu, a to za skutočné množstvo
spotrebovaného zemného plynu. Pokiaľ by nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, a
teda spotrebu zemného plynu by fakturoval žalovanému jeho dodávateľ zemného plynu, tento by pri
fakturácii zaradil odberateľa do príslušnej odbernej kategórie, pričom za zemný plyn by žalovaný zaplatil
za 1 kWh príslušnú sumu s tým, že by dodávateľ uplatňoval aj položku DPH.

5. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

6. Žalobca ako aj žalovaný vo svojich podaniach doručených súdu oznámili, že súhlasia s rozhodnutím

vo veci bez nariedenia pojednávania. Žalobca vo svojom podaní zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol v
žalobe a predchádzajúcom vyjadrení k odporu žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 177 ods. 2
písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 28.05.2021 a verejne vyhlásil rozsudok.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou konajúcemu súdu, Daňovým

dokladom číslo XXXXXXXXXX, Daňovým dokladom číslo XXXXXXXXXX, 2x Výpočtom škody
spôsobenejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynu,2xVyúčtovanímškodyspôsobenejneoprávneným
odberom zemného plynu, Dohodou o uznaní dlhu a plnení dlhu v splátkach č. 237/2016/SPP-D,
Montážnym listom meradla zo dňa 26.05.2014, Zápisom zo dňa 16.05.2016, Montážnym listom meradla
zo dňa 21.07.2017 a zistil tento skutkový stav veci:

8. Súd za nesporné považuje to, že žalobca dňa 16.05.2016 zistil odber zemného plynu bez uzavretej
zmluvy.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcovivzniklaškodaneoprávnenýmodberomplynu,pričomžalobca
dňa 23.05.2016 škodu vyčíslil na sumu 584,28 Eur. Následne bol žalovanému vystavený daňový doklad
na sumu 584,28 Eur, ktorú žalovaný neuhradil v čase splatnosti. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa

12.10.2016 Dohodu o uznaní dlhu a plnení dlhu v splátkach. Na základe tejto dohody žalovaný uhradil
žalobcovi sumu 500,- Eur v jednotlivých splátkach. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil splátku
splatnú dňa 25.11.2016 riadne a včas stal sa splatným celý dlh. Ďalší neoprávnený odber bol žalobcom
zistený dňa 21.07.2017. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi opäť vznikla škoda neoprávneným
odberom plynu, ktorú žalobca dňa 08.08.2017 vyčíslil na sumu 642,76 Eur. Žalovanému bol vystavený

daňový doklad na sumu 642,76 Eur, ktorú žalovaný v čase splatnosti neuhradil žalovanému. Podľa
podkladov žalobcu žalovaný má uhradiť dlh v sume 727,04 Eur s prísl..

9. Medzi stranami sporu považuje súd za sporné v prvom rade to, či sa v danej situácii jedná o
spotrebiteľský právny vzťah.

10. Zároveň je sporné aj to, na základe akého dôvodu si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči
žalovanému, a teda, či sa jedná o nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. alebo podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.11. Z listinného dôkazu - Montážny list meradla zo dňa 26.05.2014 vyplýva, že demontáž plynomera bola
neúspešná z dôvodu jeho nedostupnosti, pričom žalovaný bol neprítomný a stav meradla bol 1715 m3.

12. Zo Zápisu zo dňa 16.05.2016 vyplýva, že opakovaný pokus o demontáž plynomera z dôvodu
ukončenia zmluvy o dodávke plynu bol neúspešný, keďže bol nedostupný a žalovaný nebol prítomný
na odbernom mieste. Stav plynomera k tomu to dňu bol 4305 m3, pričom bolo konštatované, že
neoprávnený odber plynu pokračuje.

13. Z Vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 23.05.2016
vyplýva, že v období od 27.05.2014 do 16.05.2016 dochádzalo na odbernom mieste žalovaného k
neoprávnenému odberu plynu, a to z dôvodu, že k odberu plynu dochádzalo bez uzatvorenia zmluvy
o jeho dodávke (meradlo č. XXXXXXXXXXXX typ: G6 MKM). Zároveň v predmetnom vyúčtovaní bolo
žalobcom konštatované, že takýto odber plynu je neoprávnený. Následne z Výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 23.05.2016 vyplýva spôsob výpočtu výšky spôsobnej
škody neoprávneným odberom plynu, ktorý bol vyčíslený na sumu 584,28 Eur.

14.ZDohodyouznanídlhuaoplnenídlhuvsplátkachč.XXX/XXXX/SPP-Q.zodňa12.10.2016vyplýva,
že žalovaný uznal dlh voči žalobcovi v celkovej výške 584,28 Eur, ktorý vznikol z titulu neoprávneného

odberu zemného plynu. Ku dňu podpísania tejto dohody žalovaný uhradil žalobcovi sumu 50,- Eur,
pričom zvyšok dlžnej sumy predstavoval sumu 534,28 Eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu
žalobcovi v 11 mesačných splátkach vo výške 50,- eur, pričom výška poslednej splátky bola dohodnutá
vo výške 34,28 Eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať mesačné splátky vždy do 25. dňa kalendárneho
mesiaca. Taktiež si účastníci tejto Dohody dojednali, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky

riadne a včas stane sa splatným celý dlh a veriteľ bude mať právo uplatniť si nárok na úrok z omeškania
z dlžného zostatku neuhradenej sumy.

15. Z Montážneho listu zo dňa 21.07.2017 bol pri kontrole odberného miesta zistený odber zemného
plynu v objeme 6716 m3. Predmetný montážny list bol podpísaný žalovaným, ktorý bol prítomný na

odbernom mieste.

16. Z Vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 08.08.2017
vyplýva, že v období od 17.05.2016 do 21.07.2017 dochádzalo na odbernom mieste žalovaného k
neoprávnenému odberu plynu, a to z dôvodu, že k odberu plynu dochádzalo bez uzatvorenia zmluvy

o jeho dodávke (meradlo č. 925832902196 typ: G6 MKM). Zároveň v predmetnom vyúčtovaní bolo
žalobcom konštatované, že takýto odber plynu je neoprávnený. Následne z Výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 08.08.2017 vyplýva spôsob výpočtu výšky spôsobnej
škody neoprávneným odberom plynu, ktorý bol vyčíslený na sumu 642,76 Eur.

17. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná.

18. Podľa § 137 psím. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
splnení povinnosti.

19. V danom prípade sa jedná o žalobu na splnenie povinnosti, t.j. zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej
z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným.

20. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmävýsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

24. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

25. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

26. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému splneniu povinnosti vyplývajúcej z titulu
náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu. Súd je toho názoru, že pre rozhodnutie o

tomto nároku žalobcu je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či sa medzi stranami sporu jedná o
spotrebiteľský právny vzťah. Súd upriamuje pozornosť na to, že základné práva a povinnosti zmluvných
strán v ich záväzkovom právnom vzťahu založenom zmluvou o dodávke plynu, sú okrem zmluvnej
dohody upravené osobitným právnym predpisom, ktorým je zákon o energetike, a ktorý je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku normou špeciálnou obsahujúcou aj úpravu náhrady škody za neoprávnený

odber plynu. Preto je potrebné z tohto špeciálneho právneho predpisu vychádzať, a len vtedy ak táto
špeciálna právna úprava neobsahuje riešenie určitých otázok, možno aplikovať predpis všeobecný.

27.VdanomprípadebolamedziSPP,a.s.ažalovanýmuzavretáspotrebiteľskázmluva,bližšieupravená
zákonom o energetike v spojení s nariadením vlády č. 409/2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre

fungovanie trhu s plynom. Žalovaný teda bol v priamom vzťahu ako spotrebiteľ s SPP, a.s., nie však
s distribútorom - žalobcom. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným teda nie je spotrebiteľským vzťahom,
nakoľko žalobca si neuplatňuje cenu plynu, ale náhradu škody. Zároveň vzťah medzi žalobcom a
žalovaným sa netýka dodávky plynu (žalobca nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť
fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok na

náhraduškodypodľa§82ods.2zákonaoenergetike,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostisneoprávneným
odberom zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/ bod. 2 zákona o energetike.

28. Vo všeobecnosti sa za znaky zodpovednosti za škodu považujú: existencia protiprávneho úkonu,
škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať

zavinenie, keďže neoprávnený odber zemného plynu je podľa špeciálnej úpravy v zákone o energetike
založený na absolútnej zodpovednosti odberateľa (zodpovednosť za neoprávnený odber plynu je
zákonom konštruovaná na objektívnom princípe, odberateľ nesie zodpovednosť bez ohľadu na
zavinenie, ktoré sa predpokladá). Inak povedané odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn.

29. V prejednávanej veci bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu. V prvom
rade má súd za preukázané, na základe listinných dôkazov žalobcu, existenciu protiprávneho úkonu,
ktorý spočíva v neoprávnenom odbere zemného plynu - bez uzavretia zmluvy. To, že žalovaný odoberal
neoprávnene plyn bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu, čo
vyplýva zo Zápisu zo dňa 16.05.2016 (č.l. 56 spisu), ako aj z Montážneho listu zo dňa 21.07.2017 (č.l.

57 spisu). Uvedené kontroly odberu zemného plynu vykonával žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej
siete v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, čím zároveň preukázal svoju aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby. Po prvom zistení neoprávneného odberu zemného plynu, žalovaný uzatvoril so
žalobcom Dohodu o uznaní dlhu a plnení v splátkach č. 237/2016/SPP-D zo dňa 12.10.2016 (č.l. 52
- 54 spisu). Z obsahu tejto dohody jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal dlh voči žalobcovi z titulu

neoprávneného odberu zemného plynu, ktorý mu bol fakturovaný vyúčtovaním č. 900223601 (č.l. 48
spisu). Čo sa týka škody, súd má za preukázané, že k jej vzniku došlo už samotným neoprávneným
odberom zemného plynu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Príčinná
súvislosť v danom prípade taktiež existuje, keďže k odberu plynu došlo bez zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, resp. medzi dodávateľom a žalovaným. Následkom toho bola tá skutočnosť, že

dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi.

30. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že je v zmluvnom vzťahu s
dodávateľom plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti- číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2017 a dodávateľ je v zmluvnom vzťahu so žalobcom.
Žalovaný splnil svoju povinnosť tvrdenia, avšak neuniesol dôkazné bremeno o tejto skutočnosti, keďže
súdu nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný vo svojom podaní, ktorým reagoval na vyjadrenie žalobcu k

odporu, uviedol iba svoj súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a súdu už nepredložil
ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Ak by aj súd v teoretickej rovine pripustil uzatvorenie zmluvy o
združenej dodávke v júli 2017 tak ako to tvrdí žalovaný, účinky tejto zmluvy by smerovali do budúcna. Na
druhej strane žalobca vyčíslil škodu za neoprávnený dober plynu v období od 27.05.2014 do 16.05.2016
a od 17.05.2016 do 21.07.2017. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovaného je irelevantné, keďže k

neoprávnenému odberu plynu dochádzalo jednoznačne pred uzatvorením zmluvy o združenej dodávke
plynu, resp. v období, kedy žalovaný nemal uzatvorenú takúto zmluvu.

31. Súd je toho názoru, že neobstojí ani procesná obrana žalovaného založená na tvrdení, že k vzniku
škody došlo porušením plomby na meradle neznámou osobou, pričom toto zariadenie sa má nachádzať
na voľne prístupnom mieste. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že žalobca v žalobe ani vo svojich

ďalších vyjadreniach netvrdil, že by k vzniku škody malo dôjsť porušením plomby na meradle neznámou
osobou. Práve naopak, žalobca argumentoval vznikom škody z titulu neoprávneného odberu plynu bez
uzatvorenej zmluvy podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. Uvedenú skutočnosť jednoznačne súdu preukázal
listinnými dôkazmi.

32. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012
Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len
„Vyhláška MH SR“) škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné
použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako
súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a jedenapolnásobku

referenčnejcenyplynuplatnejvmesiacizistenianeoprávnenéhoodberuplynu,zverejnenejnawebovom
sídleprevádzkovateľadistribučnejsiete,vprípadeneoprávnenéhoodberuplynu,kuktorémudochádzalo
v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie.

33. Podľa § 1 ods. 12 Vyhlášky MH SR, v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom

má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu
z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom
distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.

34. Pokiaľ sa jedná o výšku spôsobenej škody a spôsob jej výpočtu súd konštatuje, že žalobca
správne postupoval pri ich výpočte v súlade so všeobecne záväzným predpisom vydaným Ministerstvom
hospodárstva Slovenskej republiky. Žalobca vypočítal výšku spôsobenej škody ako súčin množstva
neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky MH SR. Uvedené
vyplýva, z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 23.05.2016 (č.l.

49 spisu), v ktorom bola celková výška spôsobenej škody vyčíslená na sumu 584,28 Eur a z Výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 08.08.2017 (č.l. 45 spisu), v ktorom
bola celková výška spôsobenej škody vyčíslená na sumu 642,76 Eur.

35. Žalobca v žalobe vyčíslil istinu na sumu 727,04 Eur. Súčet spôsobených škôd neoprávneným

odberom plynu predstavuje sumu 1.227,04 Eur. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný časť
spôsobenej škody uhradil žalobcovi vo výške 500,- Eur, a to na základe Dohody o uznaní dlhu a platení
v splátkach. Z tohto dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok škody v sume
727,04 Eur (1.227,04 Eur - 500,- Eur = 727,04 Eur).

36. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

37.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.38. Keďže žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, súd
priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 727,04 Eur od 01.01.2019
do zaplatenia, tak ako si ho uplatnil žalobca v žalobe.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady

trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.