Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115207255
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Bošková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115207255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Magdalénou Boškovou, v právnej

veci žalobcu: Y.. Z. U., L. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky - Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, v konaní o zaplatenie 165,90 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 165,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 165,97 Eur odo dňa 15.01.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.03.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 165,97 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 165,97 € odo dňa
15.01.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 04.03.2013 o cca 08:45 hod svojím
motorovým vozidlom značky P. P., EČV X. XXX O. prechádzala po Košickej ulici v Bratislave smerom
od Mosta Apollo k Miletičovej ulici. Pri prejazde predmetnou ulicou na úrovni so Spojenou školou
na Novohradskej ulici v dôsledku zbiehajúcich sa jazdných pruhov v súlade s dopravným značením
zaraďoval z pravého uhlu do ľavého priebežného jazdného pruhu. Počas tohto úkonu svojím motorovým

vozidlom žalobca nabehol na neoznačenú nezrovnalosť vozovky, v dôsledku čoho došlo k poškodenou
vozidla na prednom ľavom kolese a s ním súvisiacim príslušenstvom. Bezodkladne po tejto škodovej
udalosti bola k miestu privolaná Polícia Slovenskej republiky. V ten istý deň žalobca nahlásil vznik
škodovej udalosti svojej zmluvnej poisťovni KOOPERATIOVA poisťovňa, Vienna Insurance Group,
pričom poisťovňu požiadal, aby poistné plnila na účet žalobcu.

1.1. Dňa 13.03.2013 spoločnosť Autoservis CINTO, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. XXXXXX vo

výške 167,- € splatnú dňa 20.03.2013 za servisné práce a tovar, potrebné pre uvedenie poškodeného
vozidla žalobcu do prevádzky. Následne zo strany poisťovne bola žalobcovi doručené Oznámenie o
poistnom plnení zo dňa 11.04.2013 na základe ktorého bolo žalobcovi priznané poistné vo výške 167,-
€. Z tejto čiastky poisťovňa žalobcovi nahradila len sumu vo výške 1,03 € ako rozdiel medzi priznaným
poistným plnením a spoluúčasťou žalobcu.

1.2. Listom zo dňa 29.12.2014 označeným ako Výzva na zaplatenie titulom náhrady škody žalobca

vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 165,97 €. Listom zo dňa 22.01.2015 žalovaný uviedol, že nárok
môže uznať až po rozhodnutí súdu.1.3. Žalobca je toho názoru, že v danej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik
osobitnej zodpovednosti žalovaného ako správcu miestnej komunikácie za škodu. Porušenie povinnosti
videl žalobca v tom, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť udržiavať pozemnú komunikáciu v

stave zodpovedajúcom jej účelu ako aj svoju povinnosť bez prieťahov odstrániť prípadné závady v jej
zjazdnosti podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len zákon č. 135/1961
Zb.) v dôsledku porušenia povinnosti vznikla žalobcovi škoda vo výške 167,- €, z ktorej bola poisťovňou
žalobcovi preplatená len suma 1,03 €. Žalobca má za to, že k vzniku škodovej udalosti došlo z dôvodu
nedostatočne udržovaného stavu pozemnej komunikácie, kedy sa na pozemnej komunikácii nachádzal

výtlk, s ktorými prišlo motorové vozidlo žalobcu do stretu, v dôsledku čoho došlo k jeho poškodeniu. Ak
by si žalovaný svoje povinnosti v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. dodržiaval, na miestnej komunikácii
KošickáulicavBratislavebysaneoznačenývýtlknenachádzalatakbykpoškodeniumotorovéhovozidla
nedošlo.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súd dňa 16.11.2015 uviedol, že vznáša

námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že v prípade
opravy nemá za preukázané, že sa jedná o účelne vynaložená náklady. Právne predpisy podľa
žalovaného spájajú so vznikom zodpovednosti za škodu závady na vozovke, správanie užívateľa
na komunikácii a nesplnenie si povinnosti zo strany správcu komunikácie. Žalovaný nerovnosti po
ich zistení okamžite označuje prenosným dopravným značením a zaeviduje poškodenie vozovky v

poradovníku nerovností, ktoré je nutné opravovať priebežne. Žalovaný mohol vykonať prvé kroky k
náprave poškodení komunikácie až keď nezrovnalosti vozovky zistil. Podľa názoru žalovaného nie
je možné s určitosťou posúdiť či namietaná škoda bola v tvrdenom čase spôsobená konkrétnym
poškodením vozovky. Žalobca nedostatočne zdokumentoval udalosť a nepredložil potrebné dôkazy.

3. Žalobca vo svojej replike doručenej okresnému súdu dňa 04.05.2017 uviedol, že nesúhlasí s
námietkou premlčania, nakoľko subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a na jej začatie plynutia vždy
treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. O začiatku plynutia premlčacej lehoty možno začať hovoriť
odo dňa 13.03.2013,kedy bola vystavená faktúra č. XXXXXX o vyčíslení nákladov potrebných na opravu

vozidla. Následne sa dňa 11.04.2013 žalobca dozvedel, že náklady na opravu vozidla nebudú zo
strany poisťovne hradené v plnej výške krytej poistným plnením. Ďalej žalobca poukázal na Výpis z
knihy dopravných nehôd zo dňa 29.01.2015 W.-L.-XX/BA-W.-XXXX, v ktorom je jasne zdokumentovaný
priebeh nehody ako aj tá skutočnosť, že šlo o neoznačený výtlk

4. V duplike žalovaného doručenej okresnému súdu dňa 30.06.2017 žalovaný uviedol, že sa pridržiava
doterajších vyjadrení uvedených v podaní zo dňa 29.10.2015.

5. Súd v danej veci vykonal dokazovanie pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

5.1. Podľa Oznámenia o vzniku škodovej udalosti zo dňa 04.03.2013 má súd za preukázané, že vozidlo
P. s EČV X. XXX O. v čase o 08:45 hod na ceste Košická v Bratislave narazilo ľavým predným kolesom
na jamu v asfalte, ktorú žalobca v rýchlosti cca 50km/h nevidel. Škoda bola riešené políciou.

5.2. Dňa 13.03.2013 bola žalobcovi vystavená faktúra na opravu vozidla vo výške 167,- € od spoločnosti

Autoservis CINTO, s.r.o.,

5.3. Z oznámenia poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, je zrejmé, že
poisťovňa dňa 10.04.2013 ukončila šetrenie poistnej udalosti a v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi sumu 1,03 €

5.4. Listom zo dňa 29.12.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie titulom náhrady škody vo výške
165,97 €. Výzva bola žalovanému doručená dňa 07.01.2015.

5.5. Žalovaný listom zo dňa 22.01.2015 odpovedal žalobcovi, že nárok žalobcu je možné uznať po

rozhodnutí príslušného súdu.

5.6. Podľa výpisu z knihy dopravných nehôd Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,
Krajskýdopravnýinšpektorát,Odbordopravnýchnehôdč.W.-L.-XX/BA-W.-XXXXzodňa29.01.2015másúd za preukázané, že dopravná nehoda vznikla z titulu neoznačeného výtlku. Za účastníkov dopravnej
nehody boli označení žalobca a žalovaný.

5.7. Podľa doloženej fotodokumentácie od privolanej policajnej hliadky, ktorá bola žalobcovi doručená
dňa 10.05.2017 je zrejmé, že na ulici bolo viacero výtlkov, ktoré neboli označené. Zároveň je založená
fotografia kolesa, ktoré vjazdom na výtlk bolo znehodnotené.

5.8. Súd v danej veci nariadil pojednávanie, na ktorom sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach.

Žalobca navyše uviedol, že žalovaný nepreukázal žiaden liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti
za škodu. Výtlk nemohol byť zo strany žalobcu videný, nakoľko pred jeho vozidlom bolo auto. Nehoda
sa stala v rannej dopravnej špičke. Žalovaný zotrval na námietke premlčania a žiadal aby sa vyhotovil
znalecký posudok za účelom zistenia, či takáto škoda mohla byť na motorovom vozidle spôsobená. Súd
návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko by vykonanie takéhoto dôkazu bolo nehospodárne
z titulu dostatku založených dôkazných prostriedkov zo strany žalobcu.

6. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, miestne komunikácie sú vo
vlastníctve obcí.

6.1. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb., správu pozemných komunikácií vykonávajú,

ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo
vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené,

6.2. Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

6.3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať
pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete
a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť

cestnej premávky.

6.4. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady
v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani

na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

6.5. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon
č. 135/1961 Zb., závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom
povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene,

poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

6.6. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

6.7. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, je výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Súd mal v danej veci za preukázané, že podľa Oznámenia o vzniku škodovej udalosti zo dňa
04.03.2013 vozidlo P. s EČV X. XXX O. v čase o 08:45 hod na ceste Košická v Bratislave narazilo ľavým
predným kolesom na jamu v asfalte, ktorú žalobca v rýchlosti cca 50km/h nevidel. Škoda bola riešená

políciou, ktorá škodu na motorovom vozidle zadokumentovala prostredníctvom fotodokumentácie. Z
tejto je zrejmé, že na ulici bolo viacero výtlkov, ktoré neboli označené. Zároveň je založená fotografia
kolesa, ktoré vjazdom na výtlk bolo znehodnotené. Podľa výpisu z knihy dopravných nehôd Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Odbor dopravných nehôdč. W.-L.-XX/BA-W.-XXXX zo dňa 29.01.2015 má súd za preukázané, že dopravná nehoda vznikla z
titulu neoznačeného výtlku. Za účastníkov dopravnej nehody boli označení žalobca a žalovaný. Dňa
13.03.2013 bola žalobcovi vystavená faktúra na opravu vozidla vo výške 167,- € od spoločnosti

Autoservis CINTO, s.r.o.. Z oznámenia poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, je zrejmé, že poisťovňa dňa 10.04.2013 ukončila šetrenie poistnej udalosti a v zmysle § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi sumu 1,03 €. Listom zo dňa 29.12.2014 vyzval žalobca
žalovaného na zaplatenie titulom náhrady škody vo výške 165,97 €. Výzva bola žalovanému doručená
dňa 07.01.2015. Žalovaný listom zo dňa 22.01.2015 odpovedal žalobcovi, že nárok žalobcu je možné

uznať po rozhodnutí príslušného súdu.

7.1. Súd sa primárne zaoberal otázkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Po preskúmaní tejto
námietky súd zhodnotil, že je nedôvodná. Pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá kombinovaná
premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne. Objektívna
premlčacia doba plynie od škodovej udalosti, subjektívna odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o

vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo
do svojho priebehu, začatia i konca a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so
subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom,
alemôžeskončiťnajneskoršiesňou.Začiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobyobčianskyzákonník

viaže na časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby na vedomosť poškodeného o škode, kto za ňu
zodpovedá. Premlčacia doba začne plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvie skutočne o škode, t.j. kedy
nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť
v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá.
V danej veci objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 04.02.2013, kedy reálne došlo ku škode a

táto skončila dňa 04.03.2016. Subjektívna doba začala plynúť odo dňa 11.04.2013, t.j. odo dňa kedy
sa žalobca dozvedel, že od poisťovne nebude priznané poistné plnenie v plnej výške, ale len rozdiel
medzi priznaným poistným plnením zodpovedajúcim výške vzniknutej škody v sume 167,- € a jeho
spoluúčasťou v sume 165,97 € čo predstavuje sumu 1,03 €. Od tohto okamihu začala plynúť subjektívna
premlčacia doba, nakoľko v daný moment sa žalobca dozvedel skutočnú výšku škody, ktorú mu mal

zaplatiť ako náhradu škody práve žalovaný. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 11.04.2015 a
žaloba bola podaná dňa 12.03.2015, teda včas.

7.2. Spornou v konaní ostalo právne posúdenie, či žalobcovi ako užívateľovi tejto komunikácie vznikol
nárok z dôvodu, že k nehode došlo kvôli závade v zjazdnosti komunikácie alebo nevznikol nárok

na náhradu škody, nakoľko škoda na motorovom vozidle vznikla na základe stavebného stavu alebo
dopravno- technického stavu tejto komunikácie.

7.3.Medzemožností,podľaktorýchježalovanýakosprávcatejtokomunikácieschopnýodstrániťzávady
v zjazdnosti komunikácie alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť podľa § 9a ods.2 zákona č.

135/1961 Zb. je podľa súdu potrebné chápať objektívne, teda posúdiť všetky možnosti, ktoré mohli byť
využité a vylúčiť možno len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad alebo upozornenia na ne, ktoré by
sa ukázali objektívne (nie subjektívne z hľadiska konkrétneho správcu) nemožné.

7.4. Objektívna zodpovednosť podľa ust. § 9a ods.2 zákona č. 135/1961 Zb., je spojená s takým

stavom na vozovke, ktorý tvorí závadu v zjazdnosti v zmysle § 12 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 35/1984
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, čo sa rozumie pod pojmom závady v
zjazdnosti stanovuje § 12 ods.1 a 2 citovanej vyhlášky tak, že sú to také zmeny v zjazdnosti komunikácií
spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému
stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla, vlastným schopnostiam a iným

zjavným okolnostiam. Ďalej je v tomto ustanovení ods. 2 pod písmenami a) až c) príkladmo uvedené
najmä, ktoré skutočnosti sú závady v zjazdnosti.

7.5. Cestný zákon upravujúci zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu
§ 421 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom tým, že nie je daná objektívna zodpovednosť

žalovaného ako správcu komunikácie za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti podľa cestného
zákona nie je vylúčená jeho obecná zodpovednosť za konkrétne porušenie právnej povinnosti. Cestný
zákon upravuje totiž len objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie za škodu, ktorých príčinou
boli závady v zjazdnosti, nie však obecnú zodpovednosť organizácie za škodu vzniknutú v príčinnejsúvislosti s porušením jej konkrétnej právnej povinnosti. Obecnú zodpovednosť založenú na princípe
zavinenia upravuje Občiansky zákonník, pričom predpoklady objektívnej zodpovednosti a predpoklady
subjektívnej zodpovednosti nie sú totožné a totožné nie sú ani podmienky, za ktorých sa možno

zodpovednosti zbaviť.
7.6. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného je podstatné, že žalobca utrpel škodu nárazom svojho
motorového vozidla do výtlku, keď nebolo sporné, že na danom úseku cesty sa nachádzalo väčšie
množstvo takýchto výtlkov, čo vyplýva aj z fotodokumentácie , ktorú predložil žalobca. Je nepochybné,
že daný stav je typickou závadou zjazdnosti, vyslovene uvedenej v demonštratívnom ustanovení §12

ods.2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb. preto je opodstatnený záver súdu o objektívnej zodpovednosti
žalovaného ako správcu komunikácie. V danom prípade neboli naplnené liberačné dôvody podľa § 9a
ods.2 cestného zákona, ktoré by žalovaného zbavili zodpovednosti.

7.7. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že aj podľa šetrenia dopravnej nehody políciou
žalobca dodržal všetky dopravné predpisy a za jedinú príčinu dopravnej nehody bol označený stav

komunikácie,ktorejúdržbuzabezpečuježalovaný.Objektívnejzodpovednostivprejednávanomprípade,
keď žalobca neporušil žiadnu zo svojich povinností ako účastníka cestnej premávky by sa žalovaný
mohol zbaviť len v tom prípade, ak by zistil, že predmetný úsek cestnej komunikácie je nevyhovujúci,
túto komunikáciu označil dopravnou značkou a opravil.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.