Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416204185
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8416204185.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcu: G. S., nar. XX.X.XXXX,

bytom R. XXX, E. republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák,
PhD., advokát, so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 42 109 159, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29 795,73 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť
žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice II. dňa 22.01.2016 a prikázanou tunajšiemu
súdu uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3NcC/4/2018 zo dňa 12.06.2018, domáhal náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok vo výške 29.795,73 eur.

2) V žalobe uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Kežmarok žalobu voči žalovanému - P. S., ktorou
sa domáhal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú.

Kežmarok zapísaných na LV č. XXXX, parcela KN-C číslo 108/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
467 m2 a stavba - rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na parcele KN-C č. 108/1. Okresný súd
Kežmarok v tejto veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2C/84/2008 zo dňa 25.01.2013 a to tak, že v I.
výroku zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného P. S., v II. výroku stanovil, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti sa stáva žalobca, v III. výroku zaviazal žalobcu vyplatiť žalovanému - P. S.
vyporiadanie jeho podielu sumu vo výške 139.500 eur a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku a v IV. výroku vylúčil vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie, kde bude

rozhodnuté aj o trovách konania. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti jeho IV. výroku bolo dňa
30.04.2013 podané zo strany žalovaného - P. S. odvolanie. Ďalej uviedol, že žalobca uvedomujúc si
svoje povinnosti vyplatiť žalovaného - P. S. niekoľkokrát telefonoval na Okresný súd Kežmarok, kde
sa dostavil aj osobne a žiadal vyznačiť právoplatnosť na rozsudku pod sp. zn. 2C/84/2008 zo dňa
25.01.2013. Okresný súd Kežmarok právoplatnosť vyznačiť odmietol s odôvodnením, že proti rozsudku
bolo podané odvolanie a právoplatnosť bude vyznačená až po tom, čo vo veci rozhodne Krajský súd
v Prešove. Následkom tohto Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor nemohol vykonať zápis zmien

a zapísať žalobcu ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti, žalobca bol v právnej neistote a nevedel
či už je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, teda či rozsudok vo výrokoch I., II. a III. je právoplatný,
alebo nie. Žalobca nemohol s nehnuteľnosťami ako výlučný vlastník disponovať, nikto s ním nechcel
rokovať o kúpení nehnuteľnosti pokiaľ nebude zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a zároveňnevedel, že mu plynie dvojmesačná lehota na vyplatenie podielu spoluvlastníka, lebo nevedel že
rozsudok v tejto časti je už právoplatný. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove, a to
uznesením č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014 tak, že odvolanie proti výroku rozsudku o vylúčení

veci na samostatné konanie nie je prípustné z toho dôvodu, že výrok IV. je rozhodnutím, ktorým sa
upravuje vedenie konania a teda odvolanie odmietol. Žalobca ďalej uviedol, že už samotný rozsudok
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2C/84/2008 zo dňa 25.01.2013 obsahoval nesprávne poučenie,
keď pripúšťal podať odvolanie voči všetkým jeho výrokom, t.j. aj voči tým, voči ktorým odvolanie nie je
prípustné. Následkom tohto dňa 22.05.2014 vyznačil Okresný súd Kežmarok na rozsudku právoplatnosť

nasledovne: k výroku I., II. a III. spätne ku dňu 01.05.2013 a k výroku IV. v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove spätne k 15.04.2013. Žalobca mal za to, že Okresný súd Kežmarok ho ukrátil
odvojmesačnúlehotunavyplateniesumyvovýške139.500eur,nakoľkotátolehotasapočítaladodvoch
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, teda do 02.07.2013. Tým, že Okresný súd Kežmarok najprv
odmietol vyznačiť právoplatnosť na rozsudku k výroku I., II. a III. a následne potom, čo odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti výroku IV. rozsudku, Okresný súd Kežmarok vyznačil právoplatnosť spätne,

vznikla žalobcovi škoda vo výške 29.795,73 eur a to z nasledovných dôvodov:
1. Žalobcovi bola absolútne odňatá možnosť disponovať s nehnuteľnosťami, predať ich do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a zaplatiť žalovanému sumu vo výške 139.500 eur, nakoľko
lehota dva mesiace od právoplatnosti rozsudku bola poskytnutá práve preto, aby žalobca za tento čas
našiel kupujúceho a nehnuteľnosť predal, alebo aby si vybavil úver.

2. V deň vyznačenia právoplatnosti na rozsudku bol už rozsudok zároveň exekučným titulom a žalovaný
ihneď po vyznačení právoplatnosti podal návrh na vykonanie exekúcie. Návrh bol podaný ešte v máji
a to 30.05.2014.
3. Dňa 12.06.2014 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
a o zriadení exekučného záložného práva.

Žalobca ďalej konštatoval, že dňa 27.06.2014 mu bolo doručené oznámenie Okresného úradu
Kežmarok, katastrálny odbor o vykonaní zápisu údajov o právach k nehnuteľnostiam, pričom zápis
bol vykonaný dňa 16.06.2014. V tomto čase už bol na liste vlastníctva zapísaný v časti „C“ ťarchy
aj exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva EX 38/14 v prospech žalovaného.

Z uvedeného vyplýva, že postupom súdu sa žalobcovi odoprela akákoľvek možnosť disponovať s
nehnuteľnosťami a splniť si svoju povinnosť voči žalovanému riadne a včas. Žalobca aktívne vyhľadal
kupujúcich, o nehnuteľnosť bol totiž záujem, avšak v čase zápisu údajov o právach k nehnuteľnostiam
do operátu katastra nehnuteľnosti boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené exekúciou. Žalobca hľadal
aj iné alternatívy, rokoval o možnosti poskytnutia úveru s bankami v ČR a SR, avšak žiadna banka

mu nechcela poskytnúť úver vzhľadom k tomu, že na liste vlastníctva boli zapísaní dvaja - podieloví
spoluvlastníci a nie iba on sám ako výlučný vlastník. Kupujúci, ktorého v konečnom dôsledku žalobca
našiel nakoniec zaplatil tak pohľadávku voči žalovanému vo výške 139.500 eur, ako aj trovy exekúcie
vo výške 28.510 eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.285,73 eur. Škoda,
ktorá žalobcovi vznikla pozostáva z trov exekučného konania vo výške 29.795,73 eur.

3) Žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil k žalobe rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k.
2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013, odvolanie P. S. zo dňa 25.04.2013, uznesenie Krajského súdu
v Prešove č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014, upovedomenie o začatí exekúcie EX/38/14-11,
5Er/384/2014 zo dňa 12.06.2014, výpis z katastra nehnuteľnosti, list vlastníctva č. XXXX, oznámenie o

vykonaní zápisu zo dňa 20.06.2014, exekučný príkaz EX/38/14-19, 5Er/384/2014, fotokópie príkazov na
úhradu VÚB banky zo dňa 26.01.2015, návrh na výmaz poznámky a ťarchy zo dňa 29.01.2015, žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo
dňa 13.02.2015 a oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa
27.08.2015.

4) Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.05.2016 v ktorom uviedol,
že žalovaný P. S. podal odvolanie proti IV. výroku rozsudku, avšak súčasne v odvolaní navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok (nielen napadnutý IV. výrok rozsudku) s poukazom na § 212 ods.
2 písm.d O.s.p. zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Posúdiť

rozsah odvolania v zmysle § 212 ods. 2 O.s.p. je nepochybne výlučne v kompetencií odvolacieho súdu
a to aj v prípade, že odvolateľ sám nenavrhne zrušenie celého rozsudku. Preto pokiaľ Okresný súd
Kežmarok po podaní odvolania žalovaným predložil spis odvolaciemu súdu, t.j. Krajskémuo súdu v
PrešoveanažiadosťžalobcunevyznačilprávoplatnosťvýrokuI.,II.,III.rozsudkuOkresnýsúdKežmarokč. k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 s odôvodnením, že vo veci bolo podané odvolanie a o
podanom odvolaní nebolo ešte rozhodnuté, takýto postup Okresného súdu Kežmarok nie je možné
podľanázoružalovanéhopovažovaťzanesprávny.Zároveňzdôraznil,žeanisamotnýžalobcavpodanej

žalobe výslovne neuviedol, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie mal súd svojim postupom porušiť
a aj z toho dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu. K existencii majetkovej škody uviedol, že žalobcom predložené fotokópie prevodných príkazov
sú nečitateľné, nie je z nich zrejmý účel platby a ani osoba platiteľa. Na sepa europrevode zo dňa
26.01.2015 vystaveným na sumu 139.516,50 eur je ako platiteľ uvedený X. W. a ako príjemca P. S..

Na sepa europrevode zo dňa 26.01.2015 vystavený na sumu 28.510 eur je čitateľný podpis platiteľa
a názov príjemcu Mgr. P. W., pričom podpis sa zhoduje s podpisom uvedeným na sepa europrevode
zo dňa 26.01.2015 vystavený na sumu 139.516,50 eur, preto možno predpokladať, že platiteľom bol
taktiež X. W.. Z uvedeného vyplývajú pochybnosti, koho finančné prostriedky boli vynaložené na úhradu
trov exekučného konania, resp. koho majetok sa zmenšil v dôsledku úhrady trov exekučného konania.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal dostatočný časový priestor na splnenie súdom právoplatne

uloženej povinnosti, keď veriteľ P. S. podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 30.05.2014. Skutočnosť,
žežalobcasarozhodolsplniťsvojdlh,predajomnehnuteľnostizapísanýchnaLVč.XXXXnemôžebyťna
ťarchu žalovaného, resp. je neprípustné aby žalobca delegoval na žalovaného zodpovednosť za škodu
vzniknutú v dôsledku jeho vlastného rozhodnutia o spôsobe uspokojenia záväzku. Tvrdenia žalobcu o
tom, že mu bola absolútne odňatá možnosť disponovať s nehnuteľnosťami považoval za špekulatívne.

Poukázal na § 43 ods. 1 písm. b/ zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápisoch vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam s tým, že zápis do katastra nehnuteľnosti formou záznamu na základe
verejnej listiny, alebo inej listiny vykoná okresný úrad do 60-tich dní od doručenia predmetnej listiny.
Žalobca mal na základe rozsudku Okresný súd Kežmarok stanovenú dvojmesačnú paričnú lehotu a je
zjavné, že samotný zápis žalobcu ako výlučného vlastníka by si vyžiadal značný čas (počas ktorého

by nemohol žalobca disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou, resp. len so súhlasom podielového
spoluvlastníka). Žalovaný mal za to, že bez ohľadu na dátum vyznačenia právoplatnosti rozsudku
by žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou nebol schopný splniť uloženú povinnosť v stanovenej
dvojmesačnejparičnejlehote.Knútenémuvýkonusúdomprávoplatneuloženejpovinnostivočižalobcovi
došlo výlučne z dôvodu, že žalobca si dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť. Zároveň žalovaný poukázal

na skutočnosť, že žalobca mohol zabrániť navyšovaniu trov exekučného konania, v prípade ak by splnil
vymáhanú pohľadávku do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež upovedomenie o začatí
exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 16.06.2014, kedy do uplynutia 14-dňovej lehoty na podanie
námietok proti exekúcií mohol žalobca splniť vymáhanú pohľadávku, čím by boli trovy exekučného
konania nižšie. V závere vyjadrenia poukázal, že žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi

namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Na podporu svojich tvrdení predložil
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/08 a II. ÚS 361/2010-12.

5) Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.11.2016 v ktorom

uviedol, že súdu predkladá list vlastníctva č. 2432, ktorý dokazuje, že X. W. je vlastník predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú odkúpil od žalobcu a z toho dôvodu je na prevodných príkazoch uvedený ako platiteľ
pohľadávky voči žalovanému vo výške 139.500 eur, ako aj trov exekúcie vo výške 28.510 eur a trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.285,73 eur. Z uvedeného je zrejmé, že finančné
prostriedky na úhradu exekúcie zaplatil žalobca z kúpnej ceny za ktorú túto nehnuteľnosť predal. K

tvrdeniam žalovaného ohľadom lehoty 60 dní na zápis do katastra nehnuteľnosti formou záznamu
uviedol, že v zmysle § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím
štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia. To znamená, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností dňom keď rozsudok
súdu nadobudol právoplatnosť, t.j. dňom 01.05.2013. Poukázal na § 34 katastrálneho zákona s tým,

že zápis do katastra záznamom má len deklaratórne účinky. Zároveň uviedol, že žalobca mohol predať
nehnuteľnosť bez toho, aby bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako výlučný vlastník, ale potreboval
k tomu rozsudok na ktorom by bola vyznačená doložka právoplatnosti. Bez doložky právoplatnosti na
rozsudku, túto nehnuteľnosť sa nedalo previesť na nikoho a nikto ani nechcel uzatvoriť zmluvu bez tejto
doložky. Ak súd následne vyznačil právoplatnosť spätne, tak došlo k vážnemu a výraznému poškodeniu

práv žalobcu. K príčinnej súvislosti mal za to, že tá jednoznačne vyplýva z návrhu, pričom dodal že súd
mal vyznačiť právoplatnosť na rozsudku dňa 02.07.2013. Súd tým, že odmietol vyznačiť právoplatnosť
až do 12.05.2014 došlo k poškodeniu žalobcu, nakoľko po vyznačení právoplatnosti rozsudok už bol
niekoľko mesiacov vykonateľný, čo využil pán P. S. a ihneď po vyznačení právoplatnosti podal návrh navykonanie exekúcie. V súvislosti s exekučným konaním vznikla škoda žalobcovi vo forme trov exekúcie
a v časovej tiesni už nevedel predať nehnuteľnosť ani za takú sumu na koľko bola ohodnotená v konaní
vedenom pod sp. zn. 2C/84/2008.

6) Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2019 žalovaný konštatoval, že zotrváva na svojej argumentácií
uvedenej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2016. Zároveň konštatoval, že vo veci nebolo preukázané
splnenie už prvej podmienky a to preukázanie nesprávneho úradného postupu. Keď nenastala prvá
podmienka, ktorou je samotný nesprávny úradný postup, tak nemohla nastať ani druhá podmienka, t.j.

samotná škoda a zároveň aj tretia podmienka, ktorou je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.11.2017 sp.
zn. 5Co/603/2016, v ktorom bola rovnako žaloba právoplatne zamietnutá pre nesplnenie už prvého
predpokladu zodpovednosti za škodu a to nesprávneho úradného postupu. Ďalej uviedol, že vznik
nákladov spojených s exekučným konaním, ktoré majú predstavovať uplatnenú škodu je možné dať
do súvisu len s neplnením súdom uloženej povinnosti samotným žalobcom, ergo absencia príčinnej

súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou je zjavná. V závere uviedol,
že stále zotrvávajú značné pochybnosti koho finančné prostriedky boli vynaložené na úhradu trov
exekučného konania vo výške 29.795,73 eur.

7) Na prejednanie sporu nariadil súd dňa 30.04.2018, 20.02.2020 a 04.06.2020 pojednávanie.

Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2018 sa zúčastnili všetky strany sporu, pričom predmetné
pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie o námietke
zaujatosti. Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2020 sa zúčastnili všetky strany sporu. Právny zástupca
žalobcu navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka manžela žalobcu a
výsluchom svedka X.a B.. Zároveň predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 26.01.2015 a navrhol, aby sa

súd oboznámil so znaleckým posudkom zo spisu 2C/84/2008 na ocenenie predmetných nehnuteľnosti.
Zástupca žalovaného zotrval na svojich písomných vyjadreniach, poukázal na uznesenie Okresného
súdu Kežmarok 5Er/384/2014 zo dňa 03.09.2014, kde sa súd vysporiadal aj s dôvodnosťou námietky
exekúcii a opisoval procesnú situáciu súdu aj pri odmietnutí odvolania krajským súdom, pri odmietnutí
dovolania a vyznačenia doložky právoplatnosti. Navrhol, aby súd oboznámil strany sporu s jeho

obsahom. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal výsluch žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že na nehnuteľnosti sa vykonávali opravy. Rozpočet bohužiaľ stačil iba na opravu strechy, preto
sa následne s podielovým spoluvlastníkom (bratranec) dohodli, že predmetnú nehnuteľnosť, resp.
reštauráciu prevedú na žalobcu. Z uvedeného dôvodu podal návrh na súd, aby bol jediným vlastníkom
nehnuteľností. Ten prebehol, avšak v roku 2013 po príchode na súd mu bolo oznámené, že mu

nemôžu vyznačiť právoplatnosť rozsudku, lebo spis z dôvodu odvolania putoval do Prešova. Nevedel
čo má robiť, čo so vzniknutou situáciou, radil sa so známymi, nakoniec sa rozhodol, že bude čakať.
V tom období často cestoval do Kežmarku, pričom sa na súde pravidelne informoval, či je možné
vyznačiť právoplatnosť uvedeného rozsudku. Až v roku 2014 mu bolo oznámené, že si môže dať túto
právoplatnosť vyznačiť. V tom čase mal kupca, ale ten chcel mať čistý výpis listu vlastníctva, resp. aby

bola nehnuteľnosť bez ťarchy. Čakal na možnosť kúpy nehnuteľnosti veľmi dlho. Keď sa dozvedel o
exekúcií, uviedol že za daného stavu nemá záujem o nehnuteľnosť. Žalobca sa dostal do situácie, že
predmetnú nehnuteľnosť nakoniec predal pod cenu. Uviedol, že kupcom bol pán X. B., pričom svoju
povinnosť vyplatiť vyrovnávací podiel v čase keď sa rozsudok stal právoplatným nesplnil preto, že si bol
istý že pán B. nehnuteľnosť kúpi a z predaja nehnuteľnosti tieto peniaze získa. Nemal iné úmysly, bol si

istý že predmetné peniaze vyplatí. Nebolo to však možné, nakoľko bol vlastníkom len krátko s tým, že
pán B. požadoval nehnuteľnosť bez akýchkoľvek ťarch. Mal len nejakú čiastku v hotovosti, nie celú, bol
si istý predajom nehnuteľnosti, že teda k nej dôjde. S pánom B.om o možnej kúpe nehnuteľnosti začal
žalobca jednať okolo roku 2010.

8) Na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 sa zúčastnili všetky strany sporu. Súd na pojednávaní
vykonal výsluch svedka X.a B.a, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa chcel stať majiteľom
nehnuteľnosti o ktorú sa jedná. Uvedomoval si, že to trvá nejaký čas, bol trpezlivý a nehnuteľnosť poznal,
keďže je Kežmarčan. Nehnuteľnosť rekonštruoval a tam sa dozvedel, že je na predaj. Pri uvedenej
nehnuteľnosti prebiehalo dedičské konanie a vysporiadanie čo trvalo istý čas. Bol však trpezlivý. Keď

sa následne dozvedel, že sú tam problémy, prišla exekúcie, tak volal žalobcovi, že nehnuteľnosť
nekúpi. Nepamätá si presne v ktorom období začal uvažovať o kúpe nehnuteľnosti ale bolo to v období
rekonštrukcie počas ktorej prišli debaty s otcom žalobcu, čo mohlo byť desať rokov dozadu. O kúpnej
cene mali prebiehať ešte licitovania, resp. ďalšie rokovania. S otcom žalobcu to boli len úvahy o kúpe,nakoľko chcel jednať len s vlastníkom. Následne so žalobcom spolu rokovali, stretávali sa, pokiaľ sa
nedozvedel o plombe, resp. o exekúcií na nehnuteľnosť. Rokovania boli len ústne, stretávali sa na
základe záujmu o nehnuteľnosť, mal na ňu peniaze, pričom nakoniec kúpil inú, a to stavebniny a

prevádzku v Kežmarku. Vo vzťahu k vyplateniu kúpnej ceny uviedol, že časť toho mala byť pôžička, časť
hotovosť, všetko prevodom na účet. Na predmetnom pojednávaní zároveň právny zástupca žalobcu
upustil od návrhu na výsluch súčasných vlastníkov nehnuteľnosti na LV č. XXXX ako aj od návrhu na
výsluch manžela žalobcu.

9) Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o prvú podmienku zodpovednosti
za škodu, nesprávny úradný postup, tak ten vyplýva z postupu Okresného súdu Kežmarok v konaní
vedenompodsp.zn.2C/84/2008kedysúdodmietolvyznačiťprávoplatnosťkvýrokomI.II.aIII.rozsudku
zo dňa 25.1.2013, napriek tomu, že odvolanie žalovaného v tomto konaní P. S. smerovalo iba voči
výroku IV. rozsudku a teda výroky I. až III. boli v tomto čase právoplatné. Okresný súd Kežmarok týmto
svojim konaním porušil povinnosť urobiť úkon vyplývajúci z ustanovenia § 9 ods. 1 druhá veta zák.

č. 514/2003 Zb.z., ktoré zákon kvalifikuje ako nesprávny úradný postup. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca utrpel škodu v majetkovej sfére v podobe ušlého zisku, keď časť kúpnej ceny za
predaj nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania pod sp. zn. 2C/84/2008 vo výške uplatňovaného
nároku 29.795,73 eur išlo na trovy exekučného konania. Žalobca výšku škody preukázal listinnými
dôkazmi. Pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti, žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti až v

čase, kedy už na liste vlastníctva č. XXXX. k.ú. Kežmarok bola uvedená obmedzujúca poznámka o
zriadení exekučného záložného práva k nehnuteľnosti. Žalobca, teda nemal ani jeden deň na to, aby ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti mohol ňou disponovať, resp. ju predať a takto získať finančné prostriedky
navyplatenieodstupujúcehopodielovéhospoluvlastníka,alebozaťažiťnehnuteľnosť,prípadnečerpania
úveru a takto vyplatiť odstupujúceho podielového spoluvlastníka. Žalobca pritom mal reálneho záujemcu

o kúpu danej nehnuteľnosti a to svedka X.a B.a, ktorý po zistení, že na nehnuteľnosti sa začalo exekučné
konanie, nemal viac o nehnuteľnosť záujem. Ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca
by získal dvojmesačnú lehotu v rámci ktorej mohol nehnuteľnosť predať alebo získať úver a tak
prípadne splniť si záväzok voči odstúpujúcemu podielovému spoluvlastníkovi. Nesprávny postup súdu
znemožnil žalobcovi konať a spôsobil, že žalovaný P. S. dal návrh na vykonanie exekúcie. Žalobca mal

legitímne očakávania na nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kedy by mohol
s nehnuteľnosťou voľne disponovať a tým aj splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z rozsudku Okresného
súdu Kežmarok 2C/84/2008. Preto trval na žalobe v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania
vo výške 100%.

10) Zástupca žalovaného v záverečnej reči poukázal na samotnú príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym postupom, pričom citoval z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.zn.
2C/84/2008 zo dňa 25.1.2013, kde je uvedené: „žalobkyňa je schopná a ochotná žalovaného v
primeranej lehote vyplatiť a navrhla preto, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva
s tým, že bude povinná v primeranej lehote žalovaného z čiastky zodpovedajúcej jeho podielu z titulu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa hodnoty určenej znalcom, ktorý ustanoví súd vyplatiť“.
Mal za to, že z uvedeného vyplýva, že samotný rozsudok zaviazal žalobcu zaplatiť tú časť podielu,
ktorá teda pripadala na druhého spoluvlastníka bez ohľadu na to, či príde k tomu predaju predmetnej
nehnuteľnosti. Samotný žalobca sa vyjadril, že je schopný a ochotný túto sumu vyplatiť. Dokonca záver
je taký, že napriek tomu že požadoval 6-mesačnú lehotu, nakoniec po konzultácií s právnymi zástupcami

súhlasil aj s 2-mesačnou lehotou. Výpoveď svedka neevokuje, že kúpna zmluva bola v štádiu, kedy sa
dá hovoriť, že už bola tesne pred uzavretím. Spomenul sumu 500 tis. o ktorej sa malo ďalej rokovať,
pričom samotný znalecký posudok bol na 279 tis., a teda nie je možné jednoznačne skonštatovať, že
skutočná samotná exekúcia prekazila uzavretie takejto kúpnej zmluvy. Navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať trovy konania vo výške 100%.

11) Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých
listinných vyjadrení a dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, vykonal dokazovanie výsluchom
strany sporu - žalobcu a navrhnutého svedka, ako aj prečítaním, resp. oboznámením sa s listinnými
dôkazminavrhnutýminapojednávaní,pričomodďalšíchnávrhovnavýsluchsvedkovžalobcavpriebehu

pojednávania upustil a zistil tento skutkový stav:

12) Okresný súd Kežmarok rozsudkom č.k. 2C/84/2018 - 418 zo dňa 25.01.2013 rozhodol o návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že v I. výroku zrušilpodielovéspoluvlastníctvožalobcu-G.S.rod.S.ovejažalovaného-P.S.knehnuteľnostiamsúp.č.XXX.
- rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. 108/1 a k pozemku parc. č. 108/1 o výmere 467 m2
- zastavaná plocha zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Kežmarok, okres Kežmarok, obec Kežmarok. V II.

výroku stanovil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stáva žalobca, v III. výroku zaviazal žalobcu
vyplatiť žalovanému vyporiadanie jeho podielu sumu vo výške 139.500 eur a to do 2 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozsudku a v IV. výroku vylúčil vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie, kde
bude rozhodnuté aj o trovách konania. Proti predmetnému rozsudku bolo prípustné odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súd Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

13) Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný - P. S., a to proti výroku IV., ktorým súd
vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie z dôvodov § 221 ods. 1 písm. f/, § 205 ods.
2 písm. b/, § 205 ods. 2 písm. d/ a § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

14) Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014 odvolanie žalovaného
- P. S. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 odmietol, s
tým že rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné konanie v zmysle § 112 ods. 2 OSP je rozhodnutím,
ktorým sa upravuje vedenie konania a odvolanie z tohto dôvodu proti nemu prípustné nie je. Následne
rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2018 - 418 zo dňa 25.01.2013 nadobudol vo výroku I.,

II. a III. právoplatnosť dňa 01.05.2013 a vo výroku IV. v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
dňa 15.04.2013. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.05.2014.

15) Dňa 30.05.2014 podal oprávnený - P. S. proti povinnému - žalobcovi návrh na vykonanie
exekúcie, pričom exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008 - 418

zo dňa 25.1.2013. Upovedomením o začatí exekúcie EX 38/14-11, 5Er/384/2014 zo dňa 12.06.2014,
doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.06.2014, bol žalobca upovedomený o začatí exekúcie
a o spôsobe jej vykonania, a to predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Kežmarok a
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Kežmarok.

16) Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 5Er/384/2014 zo dňa 03.09.2014, boli námietky
povinného, teda žalobcu zamietnuté, návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietnutý, návrh na
zastavenieexekúciezamietnutý aoprávnenému-P.S.priznalsúdnáhradutrovkonania.Zpredmetného
uznesenia vyplýva, že súd sa stotožnil s argumentáciou oprávneného - P. S., že povinný teda žalobca
najneskôr po doručení uznesenia odvolacieho súdu dňa 12.05.2014 mohol svoj dlh splniť, čím by sa

vyhol vymáhaniu dlhu v exekučnom konaní. Zároveň uviedol, že tak mohol urobiť aj po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie pretože do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.06.2014 má
exekútor nárok iba na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

17) Z Exekučného príkazu EX 38/14-19, 5ER/384 zo dňa 28.10.2014 vyplýva, že bol vydaný príkaz na

vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom suma 139 500 eur vrátane súdneho
poplatku 16,50 eur sa mala odpísať na účet oprávneného - P. S. končiaci sa 4-číslom ...XXXX, suma trov
právneho zastúpenia vo výške 857,82 eur a trov konania za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vo
výške 427,91 eur sa mala odpísať na účet právneho zástupcu oprávneného končiaci 4-číslom ...XXXX
a trovy exekúcie vo výške 28 510 eur sa mali odpísať na účet súdneho exekútora končiaceho 4 -

číslom ...XXXX.

18) Z oznámenia Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor zo dňa 20.06.2014 vyplýva, že dňa
16.06.2014 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam na základe rozsudku Okresného
súdu Kežmarok sp.zn. 2C/84/2008 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

19) Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že medzi žalobcom ako predávajúcim a manželmi
H.. X. W. a Q. W., Q.. S. X. a Q.. H.. S. P., V.. ako kupujúcimi došlo k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Kežmarok, na LV č. XXXX ako parcela KN-C číslo 108/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 467 m2 a stavba - rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na

parcele KN-C č. 108/1. Kúpna cena za predmet kúpy bola stanovená vo výške 250 000 eur, s tým že časť
kúpnej ceny vo výške 169 312,23 eur bude zaplatená do 28.01.2015 v súlade s EX 38/14, 5Er/384/2014
(časť 139 516,50 eur na účet končiaci sa X-číslom...XXXX, časť 1 285,73 eur na účet končiaci sa X-číslom...XXXX a časť 28 510 eur na účet končiaci sa X-číslom...XXXX) a zvyšná časť kúpnej ceny 65
687,77 eur bude zaplatená predávajúcemu.

20) Z troch príkazov na úhradu VÚB banky zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že 26.01.2015 bolo uhradených
1 285,73 eur, 139 516,50 eur a 28 510 eur, pričom na jednom z nich je uvádzaný ako platiteľ X. W..

21) Zo znaleckého posudku č. 37/2012 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom H.. Mandulová Q.
vyplýva, že všeobecná hodnota predávanej nehnuteľnosti k termínu jej ohodnotenia bola vo výške 279

000 eur.

22) Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 27.08.2015
vyplýva, že žiadosti žalobcu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Kežmarok v konaní sp.zn. 2C/84/2008, ktorý odmietol vyznačiť na rozsudku č.k. 2C/84/2008-418
zo dňa 25.01.2013 právoplatnosť a vyznačil ju až dňa 22.05.2014 a to spätne, čím žiadateľke odňal

možnosť disponovať nehnuteľnosťami a splniť si svoju povinnosť voči žalovanému riadne a včas, nebolo
vyhovené a predmetná žiadosť bola posúdená ako nedôvodná.

23) Podľa § 3 ods. 1 písm. d/, zákona č. 514/2013 o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov, štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným

postupom (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

24) Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno

zbaviť.

25) Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

26) Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

27) Podľa § 18 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu

účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

28) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len zákon o

spravovacom a kancelárskom poriadku), len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu
zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň, keď rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí.
Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Ak je to
po vyznačení právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné predloženie rovnopisu

rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.

29) Podľa § 62 ods. 2 zákon o spravovacom a kancelárskom poriadku, právoplatnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa a rozhodnutia súdu druhého stupňa vyznačuje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
ak sa súdny spis nachádza na súde druhého stupňa, právoplatnosť sa na rozhodnutí súdu vyznačí na

žiadosť účastníka konania na súde druhého stupňa.

30) Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), právoplatnosť je
vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.31) Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

32) Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

33) Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania

zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

34) Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35) Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápisoch vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili
sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

36) Podľa § 470 ods. 1, CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

37) Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k tomuto záveru:

38) V súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym
úradným postupom. Štát pritom zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
bez ohľadu na zavinenie za splnenia podmienok, že 1. príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho

úradného postupu, 2. poškodenému vznikla škoda alebo majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a 3.
škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom, teda nesprávny postup orgánu štátu je so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. Pre posúdenie dôvodnosti uplatnenia nároku žalobcom bolo preto
rozhodujúce posúdenie, či došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých troch zmienených predpokladov.

39) Ustanovenia zákona o zodpovednosti štátu za škodu neobsahujú legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu, ale obsahujú všeobecné, rámcové vymedzenie toho, čo možno aj za nesprávny
úradný postup považovať. K nesprávnemu úradnému postupu tak môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti
štátneho orgánu, ako aj pri činnosti pri ktorej sa nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť
aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie

povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj iné nekonanie
príslušného orgánu, teda nevykonanie úradného postupu. V zásade nesprávnosť úradného postupu
spočíva v tom že zbavuje osobu práv priznaných právnym poriadkom, alebo že znemožňuje osobe
nadobudnúťpráva,oktorésapodľaprávnehoporiadkumôžeuchádzať(Dragonec,J:ÚstavaSlovenskej

republiky, komentár).

40) Pri posúdení, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, vychádzal súd z tvrdení žalobcu, že
škoda - spočívajúca v náhrade trov exekučného konania spolu vo výške 29 795,73 eur, mala byť
spôsobená odmietnutím vyznačenia doložky právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Kežmarok

sp.zn. 2C/84/2008 zo dňa 02.07.2013, s tým že na rozsudok inak právoplatný bola vyznačená až
dňa 12.05.2014 spätne, čo malo za následok vykonateľnosť rozsudku a podanie návrhu na vykonanie
exekúcie. Žalobcovi nebola poskytnutá dvojmesačná lehota na plnenie, nemohol objektívne disponovať
s nehnuteľnosťami a splniť si tak svoju povinnosť voči žalovanému riadne a včas.41) Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenou príčinou vzniku škody je okolnosť nesprávneho
vyznačenia doložky právoplatnosti. Z prehľadu judikatúry pritom vyplýva, že za nesprávny úradný

postup smerujúci k zodpovednosti štátu za škodu, sa považuje aj vyznačenie doložky právoplatnosti
na rozhodnutie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatné (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8
Cdo 102/2014 zo dňa 26.03.2015). Argumentom z opaku možno mať za to, že uvedené platí aj
v prípade nevyznačenia resp. odmietnutia vyznačenia doložky právoplatnosti na rozhodnutie, ktoré
právoplatnosť nadobudlo. Žalovaný k tomuto namietal, že súd prvej inštancie nie je oprávnený posúdiť

obsah odvolania čo je výlučne v kompetencii odvolacieho súdu. S týmto názorom možno súhlasiť,
avšak súd poznamenáva, že žalovaný - P. S. podal odvolanie len preto, že ho súd prvej inštancie
nesprávnym poučením utvrdil v závere, že odvolanie je prípustné proti všetkým výrokom predmetného
rozhodnutia. Zákon v prípade nesprávneho poučenia, kedy je strana sporu poučená nesprávne o
nemožnosti podať opravný prostriedok, spája s takýmto poučením následok vo forme predĺženia lehoty
na podanie opravného prostriedku. Naopak, aj keď súd nesprávne poučí o možnosti podať opravný

prostriedok, odvolací súd podané odvolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné. Krajský súd v Prešove pritom uznesením č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014
odvolanie odmietol z dôvodu, že smerovalo proti výroku rozsudku, proti ktorému nebolo prípustné,
nakoľkoišloorozhodnutie,ktorýmsaupravovalovedeniekonania.Namargouvedeného,súdpoukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo10/2003 zo dňa 20.05.2003, podľa

ktorého: „zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu môže založiť taktiež nesprávne
poučenie o dovolaní v rozsudku. A teda ak dovolateľ podal dovolanie len preto že ho odvolací súd
nesprávnym poučením utvrdil k záveru, že dovolanie za podmienok popísaných v poučení je prípustné,
môže prípadnú úhradu nákladov, ktoré mu vznikli vymáhať titulom nesprávneho úradného postupu“.

42) Námietky žalovaného ohľadom skutočnosti, že od doručenia uznesenia Krajského súdu v Prešove
dňa (dňa 12.05.2014) do podania návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 30.05.2014) mal žalobca
dostatočný časový priestor na splnenie súdom právoplatne uloženej povinnosti, považoval súd bez
právneho významu, nakoľko z opisu vyššie uvedeného skutkového stavu možno mať jednoznačne
za to, že žalobcu súd v III. výroku zaviazal vyplatiť žalovanému - P. S. na vyporiadanie jeho podielu

sumu vo výške 139 500 eur a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z opisu skutkového
stavu je zrejmé, že žalobcovi dvojmesačná lehota na splnenie povinnosti reálne poskytnutá nebola, keď
právoplatnosť na rozsudku vo vzťahu k III. výroku bola vyznačená až dňa 22.05.2014 a to spätne ku
dňu 01.05.2013 a teda v čase vyznačenia právoplatnosti (dňa 22.05.2014) bol rozsudok v III. výroku
taktiež vykonateľný. Súdom uloženú lehotu na plnenie povinnosti s ktorou zákon spája vykonateľnosť

rozhodnutia nemožno zároveň nahrádzať iným časovým úsekom, tak ako sa mylne domnieva žalovaný.
Žalobcovi tak bola nesprávnym úradným postupom odňatá možnosť splnenia povinnosti riadne a včas
v súdom stanovenej lehote na plnenie.

43) Pretože zodpovednosť štátu za škodu je daná bez ohľadu na zavinenie, ide o nesprávny úradný

postup ak bola vyznačená doložka právoplatnosti nesprávne, a to bez ohľadu na to, či možno osobe,
ktorá právoplatnosť vyznačovala pochybenie vytýkať alebo nie. Zároveň nie je podstatné, čím bol omyl
vyvolaný a teda ani to, že vyznačenie právoplatnosti sa odvíjalo od vád, ktoré sa prejavili v obsahu
predmetného rozsudku, a to v poučení o prípustnosti odvolania.

44) Ďalším z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sa súd zaoberal bola žalobcom
tvrdená škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom, pozostávajúca z trov exekučného konania.
Pokiaľ ide o podmienku vzniku škody, možno uviesť, že škoda je tradične definovaná ako ujma, ktorá
a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým v peniazoch. Rozlišujeme pritom skutočnú škodu

a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné
očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý nenastal v dôsledku škodnej udalosti
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007).

45) Žalovaný v tejto súvislosti namietal existenciu škody, nakoľko nebolo preukázané koho finančné
prostriedky boli vynaložené na úhradu trov exekučného konania, teda koho majetok sa zmenšil vdôsledku tejto úhrady, pričom poukázal na úhrady predložené žalobcom kde je ako platiteľ uvedený X.
W..

46) Súd má za to, že v priebehu konania nebolo sporné, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie
zo strany P. S. a následným exekučným konaním pod sp.zn. EX 38/14, 5Er/384/2014 vznikla žalobcovi
povinnosť úhrady, a to trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1 285,73 eur a trov
exekúcie vo výške 28 510 eur. Zo žalobcom predložených príkazov na úhradu je taktiež zrejmé, že došlo
k ich vyplateniu, pričom platiteľom nebol žalobca. V priebehu konania však žalobca súdu preukázal

právny vzťah medzi ním a osobou, ktorá je uvedená na úhradách ako platiteľ (X. W.), keď predložil
kúpnu zmluvu zo dňa 26.01.2015, ktorej predmetom bola vyporiadavaná nehnuteľnosť, pričom kupujúci
(manželia H.. X. W. a Q. W., Q.. S. X. a Q.. H.. S. P., V..) mali ako časť kúpnej ceny uhradiť v súlade
s EX 38/14, 5Er/384/2014 sumu 1 285,23 eur na účet právneho zástupcu v exekučnom konaní a 28
510 eur na účet súdneho exekútora.

47) Ako súd v rámci právneho posúdenia skutkového stavu uviedol, uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Ušlý zisk znamená stratu očakávaného prínosu. Pri výške ušlého zisku je pritom určujúce,
akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť sa zabránilo. Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu
vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo (rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 MCdo/1/2011 zo dňa 29.10.2012). V prejednávanej veci pritom súd
považuje za dostatočne preukázané, že žalobca mohol dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku
minimálne o sumu vo výške 29 795,73 eur, ktorá bola premietnutá do kúpnej ceny predávanej
nehnuteľnosti. Predmetná suma však nebola v zmysle kúpnej zmluvy uhradená žalobcovi, ale bola
vyplatená na účet právneho zástupcu v exekučnom konaní a súdneho exekútora, a teda možno mať za

to, že žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku spočívajúca v náhrade trov exekučného konania
celkovo vo výške 29 795,73 eur.

48) Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca mohol zabrániť navyšovaniu trov exekučného konania
ak by splnil vymáhanú pohľadávku do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súd poukazuje na

bod 42 tohto rozsudku a zároveň konštatuje, že by bolo prinajmenšom zvláštne a rovnako tak na ťarchu
žalobcovi, ak by sa všetkými možnými, zákonom stanovenými prostriedkami nebránil a nesnažil zastaviť
vzniknutú situáciu.

49) Súd sa taktiež zaoberal aj posledným komponentom, ktorý sa k vzniku zodpovednosti štátu za

škodu vyžaduje a to príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
O vzťah príčinnej súvislosti v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla
škodanásledkomnesprávnehoúradnéhopostupu,tedaakjedoložené,ženebyťnesprávnehoúradného
postupu, ku škode by nedošlo. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade bolo preto významné,
či nesprávny úradný postup pri vyznačovaní doložky právoplatnosti bol podstatnou a rozhodujúcou

príčinou toho, že žalobca nemohol objektívne disponovať s nehnuteľnosťami, splniť si tak svoju
povinnosť voči žalovanému riadne a včas a predísť tak vzniku škody, spočívajúcej v náhrade trov
exekučného konania.

50) Žalovaný vo vzťahu k príčinnej súvislosti poukázal na § 43 ods. 1 písm. b/ zák. č. 162/1995

Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam s tým, že
zápis do katastra nehnuteľnosti formou záznamu na základe verejnej listiny, alebo inej listiny vykoná
okresný úrad do 60-tich dní od doručenia predmetnej listiny a zápis žalobcu ako výlučného vlastníka
by si vyžiadal značný čas. Namietal, že bez ohľadu na dátum vyznačenia právoplatnosti rozsudku
by žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou nebol schopný splniť uloženú povinnosť v stanovenej

dvojmesačnej lehote. Žalobca na margo uvedeného poukázal na § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka
s tým, že ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa dňom v ňom určeným
resp. právoplatnosťou rozhodnutia, pričom samotný zápis do katastra nehnuteľností má následne
deklaratórne, teda osvedčujúce účinky.

51) K tomuto súd uvádza, že doložka právoplatnosti síce nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala
vplyv na právne vzťahy účastníkov konania (takýto vplyv má len právoplatnosť rozhodnutia ako taká,
ktorá nastane nezávisle na vôli súdu či účastníkov konania okamihom, keď sú splnené zákonné
podmienky a keď ho už nemožno napadnúť odvolaním), avšak je úradným osvedčením o právnejskutočnosti - nadobudnutí právoplatnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2012, sp.
zn. 7 Cdo 39/2010). Dňom vyznačenia právoplatnosti predmetného rozhodnutia by bol žalobca ako
vlastník oprávnený so svojím vlastníctvom nakladať podľa vlastného uváženia. Uvedené ho oprávňuje

predmetnú nehnuteľnosť napríklad aj scudziť, bez toho aby bol ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva
(napríklad postup, kedy by žalobca mohol využiť inštitút zmluvy o budúcej zmluve). A teda napriek
skutočnosti, že by jeho právo k nehnuteľnosti bolo do listu vlastníctva vpísané za situácie, že by okresný
úrad, správa katastra vykonala zápis až 60- tým dňom, uvedená skutočnosť by nebola rozhodujúcou pri
nakladaní s nehnuteľnosťou. Naopak za situácie, kedy by žalobca disponoval rozsudkom bez úradného

osvedčenia o právnej skutočnosti - nadobudnutí právoplatnosti, je len ťažko predstaviteľné, že by
žalobca bol schopný nakladať s nehnuteľnosťou a nájsť kupujúceho, ktorý by za daných okolností
pristúpil k podpisu kúpnej zmluvy a k predčasnému vyplateniu kúpnej sumy hoc aj z časti.

52) Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým výsluchu svedka mal súd zároveň za preukázané,
že žalobca mal už v čase prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ktorý o ňu mal dlhodobý záujem, túto poznal nakoľko sa podieľal na
jej rekonštrukcii, bol ochotný počkať do skončenia konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
a následne zrealizovať kúpu so súdom ustanoveným vlastníkom, avšak po zistení, že na predmetnú
nehnuteľnosť bolo zriadené exekučné záložné právo k jej kúpe nedošlo a tento záujemca o kúpu
následne investoval svoje finančné prostriedky do inej nehnuteľnosti. Súd nemal pochybnosti o

dôveryhodnosti svedka, nakoľko tento nebol ani v príbuzenskom a ani kamarátskom vzťahu k stranám
sporu.

53) Vzhľadom na uvedené možno mať za preukázané splnenie tretej podmienky na priznanie nároku na
náhradu škody, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a spôsobenou škodou.

Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností je zrejmé, že škoda bola žalobcovi spôsobená
priamo nesprávnym úradným postupom súdu a ten bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že
žalobca nemohol objektívne disponovať s nehnuteľnosťami, splniť si tak svoju povinnosť riadne a včas a
predísťvznikuškody,spočívajúcejvnáhradetrovexekučnéhokonania.Žalobcabyvprípadevyznačenia
právoplatnosti nadobudol k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo, ktoré by ho oprávňovalo s

nehnuteľnosťou nakladať a následne splniť súdom uloženú povinnosť v zmysle rozsudku Okresného
súdu Kežmarok sp.zn. 2C/84/2008. Súd taktiež poznamenáva, že aj keď je podanie návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneným ďalšou skutočnosťou, ktorá bola pre vznik škody podstatná, nešlo o hlavnú
príčinu, ktorá vyvolala následok v podobe vzniku škody ale iba súčasť reťazca príčin, ktorý vyvolal
nesprávny úradný postup. Vzhľadom na uvedené mal súd nárok uplatnený žalobcom za dôvodný a preto

rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

54) Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55) Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56) Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania,
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od

doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.