Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416204185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8416204185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: G. S., K.. XX.XX.XXXX,
O. R. XXX, Č. Y., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD.,
advokát, so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 2C/43/2018-226 zo dňa 02.07.2020 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto
cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29 795,73 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť
žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Citoval ustanovenie § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 62 ods.
1 a 2 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, § 226 a § 232 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 123 a § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

3. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok vo výške 29.795,73 eura. Konštatoval,
že pri posúdení, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, vychádzal z tvrdení žalobkyne, že

škoda spočívajúca v náhrade trov exekučného konania spolu vo výške 29.795,73 eura, mala byť
spôsobená odmietnutím vyznačenia doložky právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 2C/84/2008 zo dňa 02.07.2013 s tým, že na rozsudok inak právoplatný bola vyznačená až
dňa 12.05.2014 spätne, čo malo za následok vykonateľnosť rozsudku a podanie návrhu na vykonanieexekúcie. Žalobcovi nebola poskytnutá dvojmesačná lehota na plnenie, nemohol objektívne disponovať
s nehnuteľnosťami a splniť si tak svoju povinnosť voči žalovanému riadne a včas. Vychádzajúc z
judikatúry súdov, že za nesprávny úradný postup smerujúci k zodpovednosti štátu za škodu, sa považuje

aj vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatné, argumentom z
opakuboltohonázoru,žeuvedenéplatíajvprípadenevyznačeniaresp.odmietnutiavyznačeniadoložky
právoplatnosti na rozhodnutie. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nie je oprávnený
posúdiť obsah odvolania, čo je výlučne v kompetencii odvolacieho súdu, súhlasil s týmto názorom, no
poznamenal, že P. S. (žalovaný v spore 2C/84/2008, pozn. odvolacieho súdu) podal odvolanie len preto,

že ho súd prvej inštancie nesprávnym poučením utvrdil v závere, že odvolanie je prípustné proti všetkým
výrokom predmetného rozhodnutia, pričom zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
môžezaložiťtaktiežnesprávnepoučenieodovolaní(rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.
29Odo10/2003 zo dňa 20.05.2003).

4. Námietky žalovaného ohľadom skutočnosti, že od doručenia uznesenia Krajského súdu v Prešove

(dňa 12.05.2014) do podania návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 30.05.2014) mala žalobkyňa
dostatočný časový priestor na splnenie súdom právoplatne uloženej povinnosti, považoval súd
prvej inštancie bez právneho významu, nakoľko z opisu skutkového stavu je zrejmé, že žalobkyni
dvojmesačná lehota na splnenie povinnosti reálne poskytnutá nebola, keď právoplatnosť na rozsudku
vo vzťahu k III. výroku bola vyznačená až dňa 22.05.2014 a to spätne ku dňu 01.05.2013 a teda v čase

vyznačenia právoplatnosti (dňa 22.05.2014) bol rozsudok v III. výroku taktiež vykonateľný.

5. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, bol toho názoru, že v priebehu
konania nebolo sporné, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany P. S. a následným
exekučným konaním pod sp.zn. EX XX/XX, 5Er/384/2014 vznikla žalobkyni povinnosť úhrady, a to trov

právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.285,73 eura a trov exekúcie vo výške 28.510 eur.
Zožalobcompredloženýchpríkazovnaúhradusúdzistil,žedošlokichvyplateniu,pričomplatiteľomsíce
nebola žalobkyňa, no tá preukázala právny vzťah medzi ňou a osobou, ktorá je uvedená na úhradách
ako platiteľ (spolukupujúci X. W.), keď titulom kúpnej zmluvy kupujúci mali ako časť kúpnej ceny uhradiť
v súlade s EX XX/XX, 5Er/384/2014 sumu 1.285,23 eura na účet právneho zástupcu v exekučnom

konaní a 28.510 eur na účet súdneho exekútora. Zároveň súd prvej inštancie považoval za dostatočne
preukázané, že žalobkyňa mohla dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku minimálne o sumu vo
výške 29.795,73 eura, ktorá bola premietnutá do kúpnej ceny predávanej nehnuteľnosti. Predmetná
suma však nebola v zmysle kúpnej zmluvy uhradená žalobkyni, ale bola vyplatená na účet právneho
zástupcu oprávneného v exekučnom konaní a súdneho exekútora, a teda možno mať za to, že žalobkyni

vznikla škoda vo forme ušlého zisku spočívajúca v náhrade trov exekučného konania celkovo vo výške
29.795,73 eura.

6. A napokon mal súd prvej inštancie za preukázané aj splnenie tretej podmienky na priznanie nároku
na náhradu škody, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a spôsobenou

škodou. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností dospel k záveru, že škoda bola žalobkyni
spôsobená priamo nesprávnym úradným postupom súdu a ten bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že žalobkyňa nemohla objektívne disponovať s nehnuteľnosťami, splniť si tak svoju povinnosť
riadne a včas a predísť vzniku škody spočívajúcej v náhrade trov exekučného konania. Žalobkyňa by v
prípade vyznačenia právoplatnosti nadobudla k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo, ktoré by ju

oprávňovalo s nehnuteľnosťou nakladať a následne splniť súdom uloženú povinnosť v zmysle rozsudku
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2C/84/2008.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP, aplikujúc zásadu úspechu v konaní, nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu

100 %, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že posúdiť rozsah
odvolania v zmysle vtedy účinných ustanovení § 206 ods. 1 a 2 a § 212 ods. 1 a 2 OSP bolo výlučne

v kompetencii odvolacieho súdu a za daných okolností bol úradný postup Okresného súd Kežmarok
správny. Okresný súd Kežmarok pri vyznačení doložky právoplatnosti postupoval v zmysle platných
zákonnýchustanovení.Odmietnutieodvolaniapredstavujeprocesnúsituáciu,keďsahľadínaodvolanie,
ako keby nebolo podané. Z uvedeného dôvodu sa pri odmietnutí odvolania vždy vyznačí právoplatnosťrozsudku spätne, ku dňu, kedy by rozsudok nadobudol právoplatnosť pri nepodaní žiadneho odvolania.
V prípade, ak by Okresný súd Kežmarok na takýto rozsudok vyznačil doložku právoplatnosti v čase,
keď nebolo o odvolaní voči rozsudku OS Kežmarok rozhodnuté, konal by nesprávne, a práve takýto

postup by bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup. Rovnako podľa žalovaného nebolo možné
vyznačiť doložku právoplatnosti iba k výrokom I., II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Kežmarok,
nakoľko nie je v právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať o obsahu a dôvodnosti podaného odvolania.
Takýto úkon môže urobiť iba odvolací súd, ktorý v tomto prípade odvolanie odmietol, pričom posúdil iba
odvolanie voči výroku IV. rozsudku Okresného súdu Kežmarok a vo zvyšnej časti uvedený rozsudok

po vecnej stránke vôbec neposudzoval. Vzhľadom na túto skutočnosť konštatoval, že nebola splnená
zákonná podmienka zodpovednosti štátu za vznik škody spočívajúca v nesprávnom úradnom postupe
orgánu verejnej moci.

9. Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti posúdenia vzniku škody neobsahuje
dostatočné odôvodnenie, keď primerane nereflektuje na procesnú obranu žalovaného a zároveň

predstavujenesprávneprávneposúdenie.Podľažalovanéhožalobkyňamaladostatočnýčasovýpriestor
splniť si súdom právoplatne uloženú povinnosť vyplatiť P. S. určenú finančnú čiastku. Zdôraznila, že
počas súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa tvrdila, že disponuje
potrebnou finančnou čiastkou a P. S. vyplatí do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok. Žalobkyňa nikdy nevyhlásila, že na vyplatenie P. S. bude nutné z jej strany pristúpiť k

predaju nehnuteľností. Ak teda žalobkyňa potrebnými finančnými prostriedkami disponovala, žalovaná
nevidí dôvod, prečo svoju povinnosť vyplatiť P. S. nesplnila v období od 12.05.2014 do 13.06.2014,
pretože až týmto dňom sa dozvedela o exekučnom konaní vedenom voči jej osobe. Poukázal na to,
že dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla splniť svoj dlh predajom nehnuteľností, ktorých výlučnou
vlastníčkou sa stala v zmysle rozsudku Okresného súdu Kežmarok, žalobkyňa neobjasnila. Podľa

názoru žalovaného je však táto skutočnosť irelevantná, nakoľko povinnosť žalobkyne vyplatiť P. S.
finančnú hotovosť 139.500 eur vznikla na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok, pričom v
rozsudku nebol určený spôsob získania týchto finančných prostriedkov žalobkyňou. Žalobkyňa bola
povinná túto finančnú čiastku uhradiť bez ohľadu na skutočnosť, odkiaľ finančné prostriedky získa,
resp. či ich získa predajom nehnuteľností. Tieto náklady, ktorých náhrady sa žalobkyňa od žalovaného

domáha, by nevznikli v žiadnej výške, ak by žalobkyňa P. S. vyplatila bezprostredne po doručení
rozhodnutia krajského súdu, ďalej by vznikli v neporovnateľne nižšej výške, ak by žalobkyňa plnila
svoju povinnosť do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Q.. P. W. (do
13.06.2014) a napokon tieto náklady by vznikli v nižšej výške, ak by žalobkyňa v lehote na podanie
námietokprotiupovedomeniuozačatíexekúcie(žalobkynidoručenédňa16.06.2014),t.j.do30.06.2014,

splnila vymáhanú pohľadávku.

10. Napriek nedostatku dôvodov, nepreskúmateľnosti až zmätočnosti rozsudku súdu prvej inštancie
(body 49 až 53), ktoré žalovanému opäť sťažujú možnosť relevantnejšie so závermi súdu polemizovať,
žalovaný namietal, že v danej veci neexistovala priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom (či už v podobe nevyznačenia alebo spätného vyznačenia doložky
právoplatnosti) a uplatnenou škodou. Pokiaľ žalobkyňa v konaní uviedla, že v čase začatia exekučného
konania rokovala o uzatvorení kúpnej zmluvy s p. B. a iba z dôvodu prebiehajúceho exekučného
konania nedošlo k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, z priebehu rokovania, tak ako ich opísal svedok
p. B. na pojednávaní, nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že došlo k zmareniu uzatvorenia

kúpnej zmluvy v príčinnej súvislosti so začatím exekučného konania. Vzhľadom na túto skutočnosť
žalovaný nemá priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody za preukázanú. Súd prvej inštancie nesprávne formuloval otázku pri identifikovaní následku
škodovej udalosti. Následkom škodovej udalosti totiž má byť vznik škody v podobe trov exekučného
konania vedeného proti žalobkyni, nie nemožnosť nakladania s nehnuteľnosťami. Priamou príčinou

vzniku škody bol samotný postup žalobkyne, ktorá síce deklarovala možnosť vyplatenia spoluvlastníka,
avšak zodpovedajúcimi prostriedkami nedisponovala, v čoho dôsledku sa stala účastníčkou dôvodne
vedeného exekučného konania. Podľa žalovaného aj keby Okresný súd Kežmarok vyznačil žalobkyni
doložku právoplatnosti na rozsudku v čase, kedy o to požiadala, žalobkyňa by sa exekučnému konaniu a
s tým spojeným vznikom trov, nevyhla. Uvedené vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom

Okresného súdu Kežmarok a vznikom škody v podobe trov exekučného konania.

11. Vo vzťahu ku exekučnému konaniu uviedol, že už iný okresný súd a dokonca aj odvolací súd
vo svojom rozhodnutí skonštatovali, že exekúcia bola vedená zákonne, na základe právoplatnéhoa vykonateľného exekučného titulu, nikdy nebola zastavená z dôvodov, ktoré namietala žalobkyňa.
Žalobkyňa mala dostatok času na dobrovoľné plnenie si svojej povinnosti, čím by sa úplne vyhla plateniu
trov exekúcie, resp. by ich podstatne znížila. Žalovaný poukázal na uvedené rozhodnutia počas konania,

avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nezobral do úvahy a ani sa s touto procesnou obranou
relevantne nevysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalovaný toho názoru, že
žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno a nepreukázala kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných
podmienok, s ktorými zákon spája vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to predovšetkým, že konaním
súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu úradnému postupu a že takýto postup bol priamou a

bezprostrednou príčinou vzniku škody vo výške uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené žalovaný
žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil, žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Podľa jej názoru súd prvej inštancie procesne
správne postupoval a neznemožnil žalovanému, aby uskutočnil jeho procesné právne práva. Súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Poukázala na to , že samotný žalovaný v svojom odvolaní potvrdzuje skutočnosť, že
doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyznačená na rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 2C/84/2008, až po tom, čo o odvolaní voči IV. výroku rozhodol Krajský súd v Prešove. Teda napriek
tomu, že rozsudok bol v ostatných výrokoch právoplatný a vykonateľný, súd odmietol takúto doložku

na rozsudku vyznačiť. Žalobkyňa žiadala vyznačiť doložku právoplatnosti a súd to odmietol. Teda súd
odmietol vyznačiť právoplatnosť na rozsudku, ktorý právoplatný bol, a preto súd porušil svoju povinnosť,
ktorá mu vyplýva zo zákona. Žalovaný na strane č. 5 v odvolaní tvrdí, že nebolo preukázané, že
rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: 2C/84/2008 bol právoplatný pred rozhodnutím odvolacieho
súdu o odvolaní voči jeho IV. výroku. Dôkazom toho, že rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn.:

2C/84/2008 bol právoplatný už pred rozhodnutím Krajského súdu v Prešove o odvolaní voči IV. výroku,
je samotný rozsudok, kde už doložka právoplatnosti je. Teda je bezpochyby preukázané, že rozsudok
bol právoplatný a súd odmietol vyznačiť doložku právoplatnosti. Súd prvej inštancie aj v časti vzniku
škody správne vyhodnotil vykonané dôkazy a správne posúdil vec. V konaní bolo jasne preukázané,
že žalobkyňa mala záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ale v dôsledku toho, že nebola vyznačená doložka

právoplatnosti na rozsudku, nemohlo dôjsť k predaju nehnuteľnosti. Po tom, ako bola vyznačená doložka
právoplatnosti na rozsudok, ihneď bol podaný návrh na exekúciu. Teda žalobkyňa musela zaplatiť trovy
exekúcie, a to iba z dôvodu, že doložka právoplatnosti bola na rozsudku vyznačená oveľa neskôr a
to tesne predtým, ako bol podaný návrh na exekúciu. Súd prvej inštancie, tým že vyznačil doložku
právoplatnosti neskôr, tesne pred exekúciou, zobral žalobkyni lehotu na dobrovoľné plnenie. Žalobkyňa

nemohla nehnuteľnosť predať, ale ani vziať úver na vyplatenie sumy podľa rozsudku. A napokon je
medzi škodou a pochybením súdu jednoznačná príčinná súvislosť. Ak by súd bol vyznačil doložku
právoplatnosti, kedy skutočne rozsudok nadobudol právoplatnosť, tak nebola by exekúcia, a neboli by
trovy exekúcie, nakoľko žalobkyňa mala záujemcu o kúpu, ktorý by nehnuteľnosť kúpil a žalobkyňa by
mala finančné prostriedky na vyplatenie. A naviac by mala aj dva mesiace na to, aby vybavila úver

na vyplatenie podľa rozsudku. Na záver zdôraznila, že samotné súdy, a to Okresný súd Kežmarok
uznesením zo dňa 3.9.2014, č.k. 5Er/684/2014 a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.08.2015,
sp. zn.: 20CoE/28/2015, potvrdili pochybenie Okresného súdu Kežmarok, tým že vyznačil doložku
právoplatnosti neskôr, nakoľko exekúciu nezastavili, ani námietkam žalobkyne nevyhoveli. Z uvedeného
vyplýva záver o správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd

rozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdilažalobkynipriznalnáhradutrovodvolacieho
konania.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym procesným postupom a
nesprávnymi skutkovými zisteniami, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko sprihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d), zákona č. 514/2003 o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejlenZákonozodpovednostizaškodu),štátzodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

16.Podľa§3ods.2Zákonaozodpovednostištátuzaškodu,zodpovednostipodľaodseku1sanemožno
zbaviť.

17. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o zodpovednosti štátu za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

18. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o zodpovednosti štátu za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o zodpovednosti štátu za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

20. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie

k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd.

21. Žalobkyňa sa po neúspešnom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody u žalovaného
obrátila na súd prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom vyhovel jej žalobe o náhradu škody
vo výške 29.795,73 eura spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok v

konaní sp. zn. 2C/84/2008, ktorý odmietol vyznačiť na rozsudku č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013
právoplatnosť a vyznačil ju až dňa 22.05.2014 a to spätne, čím žalobkyni odňal možnosť disponovať
nehnuteľnosťami a splniť si svoju povinnosť voči žalovanému riadne a včas, v dôsledku čoho vznikla
žalobkyni škoda v podobe trov exekučnom konania o vymoženie povinnosti vyplatiť podielového
spoluvlastníka v celkovej výške 29.795,73 eura.

22. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nie je možné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok. Žalobkyňa bola
povinná preukázať splnenie všetkých 3 podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci uvádzaných v zákone č. 514/2003 Z.z., a to tak: 1. existencia

nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody a 3. aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti - nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nepreukázaním splnenia čo len jednej z týchto
podmienok, dôjde k zamietnutiu žaloby.

23. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu

je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa
orgánu verejnej moci pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/24/2004).24. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len Zákon o

spravovacom a kancelárskom poriadku), len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu
zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň, keď rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí.
Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Ak je to
po vyznačení právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné predloženie rovnopisu

rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o spravovacom a kancelárskom poriadku, právoplatnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa a rozhodnutia súdu druhého stupňa vyznačuje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
ak sa súdny spis nachádza na súde druhého stupňa, právoplatnosť sa na rozhodnutí súdu vyznačí na
žiadosť účastníka konania na súde druhého stupňa.

26. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

27. Podľa § 227 ods. 1 a 2 CSP, doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.

28. Z priloženého spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa
25.01.2013 došlo jeho výrokom I. k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi
žalobkyňou a žalovaným - P. S. s tým, že tie boli prikázané do individuálneho vlastníctva žalobkyne

(výrok II.), oproti jej povinnosti vyplatiť žalovanému ako druhému spoluvlastníkovi na úplné vyporiadanie
jeho podielu sumu vo výške 139.500 eur a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok
III.). Napokon IV. výrokom Okresný súd Kežmarok vylúčil vzájomný návrh žalovaného na samostatné
konanie, pričom voči tomuto výroku podal žalovaný P. S. odvolanie.

29. Nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalobkyňa viackrát požiadala Okresný súd Kežmarok o
vyznačenie doložky právoplatnosti, čo tento odmietol s odôvodnením, že proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 bolo podané odvolanie žalovaným P. S. a
právoplatnosť bude vyznačená až po tom, čo vo veci rozhodne Krajský súd v Prešove.

30. Z priloženého spisu je nepochybné, že o odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014 tak, že odvolanie odmietol pre jeho neprípustnosť.
Vdôsledkuuvedenéhosúdnehorozhodnutiakrajskéhosúdudošlokvyznačeniuprávoplatnostirozsudku
Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 v jeho výrokoch I. až III., (teda
vrátane výroku o uložení povinnosti žalobkyni vyplatiť žalovanému náhradu vo výške 139.500 eur), a to

spätne ku dňu 01.05.2013. V IV. výroku rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť spätne ku
dňu 15.04.2013. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené žalobkyni dňa 12.05.2014, teda až od
uvedeného dátumu mala vedomosť, že odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného voči IV. výroku a
nezaoberal sa vecnou správnosťou ostatných výrokov rozsudku.

31. Je teda zrejmé, že v čase doručenia uznesenia č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014 už
žalobkyni uplynula dvojmesačná paričná doba na plnenie podľa III. výroku rozsudku Okresného súdu
Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 a rozsudok sa stal vykonateľným exekučným titulom
na vymáhanie v exekučnom konaní. Takto bez vlastného zavinenia prišla žalobkyňa o možnosť splniť
svoju povinnosť vyplatiť žalovanému náhradu vo výške 139.500 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti

rozsudku, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

32. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nepochybuje o tom, že je v kompetencii
odvolacieho súdu posúdiť rozsah odvolania odvolateľa a preto je otázne, do akej miery v tomto prípade
súdna tajomníčka mala, resp. mohla vôbec posúdiť rozsah odvolania žalovaného P. S. voči rozsudku

Okresného súdu Kežmarok. Avšak z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku vyplýva, že súdna tajomníčka alebo iný poverený zamestnanec má povinnosť
vyznačiť doložku právoplatnosti do súdneho spisu bezodkladne po tom, čo sa dozvie, že rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a odvolanie voči IV. výroku rozsudku Okresného súdu Kežmarok o vylúčenívzájomného návrhu na samostatné konanie nemalo vplyv na právoplatnosť zvyšných výrokov, nakoľko
napadnutývýrokpredstavovalrozhodnutie,ktorýmsaupravujevedeniekonania,narozdielodostatných,
ktoré sú meritórnymi rozhodnutiami vo veci. Právoplatnosť rozhodnutia v rozsahu nenapadnutých

výrokov teda nastala riadne, dňa 01.05.2013 a v tomto rozsahu sa rozsudok stal vykonateľným dňa
01.07.2013.

33. Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že za týchto okolností postačuje
pre nesprávny úradný postup aj samotné nevyznačenie doložky právoplatnosti bez toho, aby súdna

tajomníčka Okresného súdu Kežmarok svojou nečinnosťou pochybila (objektívna zodpovednosť za
škodu). Bolo by nespravodlivé, pokiaľ by žalobkyňa niesla dôsledky za nesprávny postup štátneho
orgánu, v tomto prípade súdu, ktorý pozná právo a mal vedieť, že podaním odvolania proti výroku IV.
rozsudkuniejedotknutáprávoplatnosťostatnýchvýrokov,kvôliktorémuvkonečnomdôsledkujejvznikla
škoda na jej majetku.

34. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Rovnako je to podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Skutočnou
škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie, či iné znehodnotenie

majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je taký dôsledok škodnej
udalosti v majetkovej sfére poškodeného, ktorého dôsledkom je, že nedôjde k zväčšeniu majetku
poškodeného, ku ktorému by došlo, nebyť škodnej udalosti.

35. Pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany
oprávneného P. S. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku 139.500 eur na základe
exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 a
následným exekučným konaním pod sp. zn. EX XX/XX, 5Er/384/2014 vznikla žalobkyni povinnosť
úhrady, a to trov exekúcie vo výške 28.510 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo

výške 1.285,73 eura, celkovo vo výške 29.795,73 eura. Tieto trovy uhradil kupujúci X.K. W. v prospech
exekútorského účtu JUDr. Dušana Sopku a účtu právneho zástupcu oprávneného ako súčasť kúpnej
ceny za nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
o čom svedčia žalobkyňou predložené kópie príkazov na úhradu zo dňa 26.01.2015 na č.l. 29 až 31
spisu. Pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne zistené, že medzi žalobkyňou ako predávajúcou

a manželmi H.. X. W. U. Q. W., Q.. S. X. U. Q.. H.. S. P., V.P.. ako kupujúcimi bola uzavretá kúpna
zmluva dňa 26.01.2015, ktorej predmetom bola vyporiadavaná nehnuteľnosť, pričom kupujúci mali ako
časť kúpnej ceny uhradiť v súlade s EX XX/XX, 5Er/384/2014 sumu 1.285,23 eura na účet právneho
zástupcu oprávneného v exekučnom konaní a 28.510 eur na účet súdneho exekútora.

36. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
na strane žalobkyne ako poškodenej nedošlo k očakávanému zväčšeniu jej majetku o sumu 29.795,73
eura ako predávajúcej, v dôsledku úhrady časti kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti nie v jej prospech,
ale v prospech účtu právneho zástupcu oprávneného a účtu súdneho exekútora v súlade s exekučným
konaním EX XX/XX, 5Er/384/2014, v ktorom sa vymáhala povinnosť na základe exekučného titulu -

rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013.

37. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej ohľadne dostatočného časového priestoru žalobkyne
na plnenie povinnosti podľa výroku III. rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo
dňa 25.01.2013 od doručenia uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania dňa 12.05.2014

do doručenia upovedomenia o začatí exekučného konania dňa 13.06.2014 odvolací súd uvádza,
že s uvedenou námietkou sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal už súd prvej inštancie v bode 42.
napadnutého rozsudku a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Podstatné je, že súdom
uložená dvojmesačná lehota na plnenie povinnosti nikdy nebola poskytnutá žalobkyni a rozsudok sa tak
stal vykonateľným exekučným titulom, na podklade ktorého začalo následne exekučné konanie.

38. Poslednou zo základných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je aj preukázanie
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ako podstatného prvku zodpovednostnej skutkovej podstaty. Táto
vyžaduje, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznikškody boli v logickom slede (nexus), teda či protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane
jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúcou je vecná súvislosť príčiny a následku a túto možno
riešiť vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého

by škodný následok nevznikol. Je preto potrebné vyporiadať sa so záverom (úvahou), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by nebola daná. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy obvyklého chodu veci a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Súdna prax v tejto otázke zaujala

názor, že protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že
je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

39. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil
význam vyznačenia doložky právoplatnosti súdom vo vzťahu k oprávneniu žalobkyne ako vlastníka
nakladať so svojim vlastníctvom a splniť si súdom uloženú povinnosť, a to už spätne ku dňu

právoplatnosti rozhodnutia vzhľadom na deklaratórny charakter záznamu práv k nehnuteľnosťami na
základe súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľnosti. Záznam do katastra nehnuteľností v prípade
rozhodnutia štátneho orgánu nemá, na rozdiel od vkladu, právotvorný charakter, ale má len evidenčnú
povahu. Správne to vystihol súd prvej inštancie, že v prípade nevyznačenia doložky právoplatnosti ako
úradného osvedčenia o právnej skutočnosti, by bolo ťažko predstaviteľné pre žalobkyňu disponovať s

nehnuteľnosťou a predať ju za účelom splnenia súdom uloženej povinnosti.

40. Nemožnosť žalobkyne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a splniť si súdom uloženú povinnosť
dokladá aj výsluch svedka X. B., ktorý mal dlhodobý záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, rokoval
so žalobkyňou o jej kúpe, avšak ustúpil od úmyslu jej kúpy, keď sa dozvedel o plombe, resp. exekúcii

na predmetnú nehnuteľnosť. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX XX/XX-XX, 5Er/384/2014 zo dňa
12.06.2014 nepochybne vyplýva, že žalobkyňa bola upovedomená o začatí exekúcie a o spôsobe jej
vykonania, a to predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. S. a zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. S..

41. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní splnenia poslednej
podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a spôsobenou škodou. Z konkrétnych skutkových okolností tohto prípadu bolo zistené, že
škoda v podobe ušlého zisku bola žalobkyni spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu
zamestnanca Okresného súdu Kežmarok a ten bol podstatnou príčinou toho, že žalobkyňa nemohla

vôbec disponovať s nehnuteľnosťami, splniť súdom uloženú povinnosť riadne a včas a predísť vzniku
škody spočívajúcej v náhrade trov exekučného konania.

42. Za toho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vrátane správneho súvisiaceho
výroku II. o trovách konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).