Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 50Er/1491/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223342
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116223342.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: M. E., U.. XX.XX.XXXX, C. U. X/
X, R., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14,
841 06 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky 2.109,73 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov
predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava poverením č. 5207 * 183345 zo dňa 19.12.2016 v zmysle § 45 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) poveril

súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria
Arbiter so sídlom v Žiline, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom v Žiline,
pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, č.k. RK-PC-1959/15-MK zo dňa 16.03.2016.

2. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu, súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

3. V zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

4. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Nároky priznané v rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8100042483 zo dňa 13.01.2012 (ďalej len ,,Zmluvy o RÚ“) uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou
osobou. Zmluvné strany si dohodli výšku úveru 1.500,- Eur. Zároveň dňa 13.01.2012 uzavreli zmluvné
strany aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8100042483, v ktorej sa v bode 5 uvádza, že akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec

prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd preskúmal Zmluvy
o RÚ a zistil, že uvedená zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom úveru - oprávneným akoprávnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v zmysle výpisu z Obchodného
registra Slovenskej republiky okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov spotrebiteľom -
povinným ako fyzickým osobám - nepodnikateľom, ktorí nekonali v rámci obchodnej ani podnikateľskej

činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jeho zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku
spĺňa. Jej súčasťou boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred, pre väčší počet spotrebiteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že Zmluvy
o RÚ má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahuje režim zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení ďalších zákonov a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu
aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník).

6. Podľa ustanovenia § 70 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho
rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie
štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

7. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

8. Podľa ustanovenia § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na

rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania
žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky
stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť

v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa
osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

9. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do

31. decembra 2014 (ďalej len ,,zákona o rozhodcovskom konaní“), zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že
sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia
rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve
nedohodli inak.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Stály rozhodcovský súd Victoria v Žiline po 31. decembri 2014 stratil oprávnenie rozhodovať
spotrebiteľské spory. Jeho nástupníckym rozhodcovským súdom sa v zmysle § 73 ods. 5 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stal Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter.

22. Tunajší súd po preskúmaní predložených listín vrátane rozhodcovského rozsudku pod sp.zn. RK-

PC-1959/15-MKzodňa16.03.2016dospelkzáveru,žeexekúciunapodkladepredmetnéhoexekučného
titulu nemožno vykonať.

23. V danom prípade ide o rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskomkonaníúčinnéhood1.januára2015.Rozhodcovskázmluvavšakbolauzavretáeštedňa

13.01.2012, teda pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. Podľa prechodného ustanovenia §
73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase
svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a
jej neplatnosť sa nekonvaliduje. V takom prípade ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73 ods.

5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, že založí právomoc nového rozhodcovského
súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zo systematickej súvislosti oboch ustanovení je
totiž zrejmé, že k týmto účinkom môže dôjsť len v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy, nie v prípade
takej zmluvy, ktorá bola už v čase svojho uzavretia neplatná.

24. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014.

24. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa názoru súdu je

formulácia uvedeného ustanovenia jednoznačná v tom zmysle, že vyžaduje podrobenie sa určitému,
teda jednému konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu (porov. v tomto smere rozdielnu formuláciu
cit. ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2015). Naopak v rozpore s citovaným ustanovením je
taká rozhodcovská zmluva, ktorá podriaďuje strany dvom či viacerým rozhodcovským súdom, pričom
voľba konkrétneho rozhodcovského súdu je prenechaná na vôľu jednej strany. V takom prípade tak totiž

v skutočnosti medzi stranami nejde o rozhodcovskú zmluvu v zmysle citovaných ustanovení, ale len o
akúsi„predbežnúdohodu“namožnomrozhodcovskomkonaní,ktorejkonkretizáciapatríjednejzmluvnej
strane. Rozhodcovské konanie je totiž založené na principiálnej rovnosti oboch jeho strán (§ 17 zákona o
rozhodcovskom konaní), ktorá sa prejavuje okrem iného v ich (principiálne) rovnakom vplyve na zloženierozhodovacieho telesa (rozhodcov, porov. § 8 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Pripustením
takej rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jeden z účastníkov mohol vybrať spomedzi viacerých
v nej uvedených stálych rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na stály rozhodcovský

súd“), by sa podľa názoru súdu dával tomuto účastníkovi nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského
konania a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

25. Podľa názoru súdu vyššie uvedený výklad § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní
vyplýva aj z toho, že cit. zákon pomerne striktne rozlišuje medzi rozhodcovským konaním mimo

stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovským konaním pred stálym rozhodcovským súdom.
Neviditeľnejšie je to v prípade postupu konania pred rozhodcovským súdom. Kým podľa § 26
ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je postup konania predovšetkým vecou dohody strán, v
prípade stály rozhodcovský súd postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Nestrannosť a férovosť
rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským súdom je zabezpečená okrem iného aj tým,
že rokovací poriadok vydáva zriaďovateľ ako tretia osoba odlišná (a v princípe nezávislá) od strán

rozhodcovského konania. Takýto rokovací poriadok potom upravuje aj otázky, na ktorých sa v
rozhodcovskom konaní mimo stáleho rozhodcovského súdu musia účastníci dohodnúť. Inak povedané,
principiálnu nevyhnutnosť dohody oboch strán na jednotlivých procesných aspektoch rozhodcovského
konania nahrádza v prípade stáleho rozhodcovského súdu činnosť tretej osoby - zriaďovateľa, ktorý
vydáva rokovací poriadok. Ak by bolo prípustné, aby sa rozhodcovskou zmluvou umožnila jednej strane

voľne si zvoliť jeden spomedzi viacerých stálych rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že tejto
strane by bolo dané aj právo vybrať resp. určiť úpravu procesného postupu rozhodcovského konania
(a mnohých iných otázok, ktoré upravuje rokovací poriadok). To by však bolo v rozpore s už uvedenou
principiálnou črtou rozhodcovského konania, podľa ktorej sa na tejto úprave musia strany dohodnúť,
alebo musí byť určená treťou (nezávislou resp. nestrannou) osobou vo forme rokovacieho poriadku.

26. Súd v tomto smere len pripomína, že rozhodcovská zmluva vylučuje právomoc štátnych súdov a tým
v podstate obmedzuje právo na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej
republiky, keďže dôvody preskúmania rozhodcovského rozsudku sú veľmi obmedzené. Principiálne nie
je vylúčené, aby sa strany vzájomnou dohodou vzdali uplatnenia určitého práva (napríklad aj práva

na súdnu ochranu pred všeobecným súdom) voľbou alternatívneho prostriedku riešenia sporov, ktorý
im právo ponúka. V takom prípade však súd musí dôsledne kontrolovať okolnosti takéhoto dojedania,
a to najmä prostredníctvom všeobecných klauzúl (súlad s dobrými mravmi a pod.), ako aj výkladom
príslušných noriem, ktoré tieto alternatívne prostriedky riešenie sporov upravujú, aby bolo zabezpečené,
že tieto alternatíve prostriedky budú vo výsledku principiálne rovnocenné čo do kvality a procedurálnych

záruk pre účastníkov (porov. v iných súvislostiach nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 1/2012).
Podľa názoru súdu bol s týmito požiadavkami nezlučiteľný taký výklad zákona o rozhodcovskom
konaní, a teda pripustenie takej rozhodcovskej zmluvy, ktoré by mali za následok, že z rozhodcovského
konania ako riešenia sporu medzi dvoma stranami nestrannou treťou osobou sa stane konanie riadené
a kontrolované jednou z nich. Ako však už bolo vyššie odôvodnené, presne to by bolo následkom

pripustenia takej rozhodcovskej zmluvy, akou je rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným
zo dňa 13.01.2012, ktorá zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk
žalobcu.

27. Takáto rozhodcovská zmluva, ktorá nezodpovedá ústavne konformnému výkladu ustanovenia §

12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní, je podľa názoru súdu pre rozpor so zákonom neplatná
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Z už uvedených dôvodov (rozdiely medzi rozhodcovským konaním
pred stálym rozhodcovským súdom a mimo neho) neprichádza podľa súdu do úvahy ani prípadná
konverzia (§ 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka) rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej právomoc stáleho
rozhodcovského súdu na „obyčajnú“ rozhodcovskú zmluvu s určenými rozhodcami (alebo spôsobom

ich určenia).

28. Okrem uvedeného oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať
rozhodcovský súd, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil a túto už len hotovú predkladá
spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo

samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.
Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Takúto podmienku je potrebné z pohľadu Občianskeho
zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorábráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do
pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám

dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere
nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej
doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom
dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred
vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť

sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Taktiež je potrebné uviesť, že spravidla je to veriteľ, ktorý
saocitávpozíciitoho,ktorýnávrhpodáva,leboväčšinoudlžnícisútýmiosobami,ktorézmluvyzpohľadu
splácania úveru nedodržiavajú. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej

podmienky-rozhodcovskejdoložky,ktorájevrozporesdobrýmimravmi,jeplnenímneakceptovateľným.
V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS
zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd,
ktorýrozhodujeonávrhunanútenývýkonprávoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkuvydanéhobezúčasti

spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo
záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné
podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.

29. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol

vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že
takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R 46/2012) a na jeho
základe nemožno vykonať exekúciu. Tohto záveru sa nijako nedotklo ani zavedenie spotrebiteľského
rozhodcovského konania zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok
je nulitný a ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a preto nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by
sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle
§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že
exekučnýtitulmánedostatkyalebozaväzujepovinnéhonaplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Táto skutočnosť vyplýva

aj z povinnosti súdu vyplývajúcej z vyššie citovaného § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný súd má teda právo preskúmavať
súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na
vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Pre zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku

veci rozsúdenej. V súlade s vyššie uvedeným a z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, následkom
ktorej existuje zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. jeho nespôsobilosť a nepoužiteľnosť
ako exekučného titulu v exekučnom konaní, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v
zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

30. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku po
právoplatnosti tohto uznesenia osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.