Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 19, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4Csp/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201520
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920201520.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v sporežalobcu: K.. K. F., R.. XX.XX.XXXX,

D. K. T. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Slovenská č. 46, Prešov, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792752, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava,
právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava,
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.400 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500 Eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.400 Eur z titulu primeraného
finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
Žalobou odôvodnil tým, že daná žaloba nadväzuje na právoplatne skončené konanie vedené na
Okresnom súde Trebišov, sp. zn. 9Csp/218/2016, v ktorom súd rozhodol o uložení povinnosti
Žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 30.9.2014 na výkon zrážok

zo mzdy. Žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu na zrážanie sumy 2 921,15 Eur z jeho mzdy. Citoval
§ 3 ods. 5 veta tretia zák. č. 250/2007 Z.z.v znení neskorších predpisov - o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „ZoOS“). Cieľom finančného zadosťučinenia je podľa neho dovŕšenie ochrany porušeného
práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákonným predpokladom pre
vyhovenie žaloby je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej ZoOS alebo
osobitnými predpismi. Vzhľadom na vedomosť o argumentačnej línii žalovaných veriteľov v tomto type
žaloby uvádza, že skutočnosť, či mu ako žalobcovi v dôsledku konania žalovaného reálne vznikla určitá

ujma, je bez právneho významu, nakoľko táto nie je zákonným predpokladom vzniku práva na primerané
finančné zadosťučinenie. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 ZoS je odškodniť spotrebiteľa za
diskomfort, ktorý nastal samotným uplatnením ochrany proti porušeniu práva a povinnosti zo strany
žalovaného. Ide teda o istú satisfakciu spotrebiteľa, ktorá má ale zároveň na žalovaného pôsobiť
odradzujúco vo vzťahu k opätovnému porušovaniu práv spotrebiteľov. Žalovaný vyzval zamestnávateľa
žalobcu na zrážanie sumy 2.921,15 Eur z jeho mzdy. Nárok na tieto finančné prostriedky si už následne
neuplatnil žiadnym spôsobom ani na súde. Z okolností prípadu pôvodného súdneho konania ako

spravodlivú výšku primeraného finančného zadosťučinenia vyhodnotil sumu 1.400 Eur.
K žalobe priložil Rozsudok OS TV zo dňa 4.12.2017, sp.zn.: 9Csp/218/2016, právoplatný dňa 19.1.2018.2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý namieta, že uplatnená požiadavka v podanej žalobe je nedôvodná
a zo strany žalobcu neodôvodnená. Žalobca podľa neho neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorou by
odôvodnil požadovaný nárok a jeho výšku. Vzhľadom na absenciu základných skutkových tvrdení

žalobcu je podľa žalovaného možné sa vyjadriť len k tomu, čo z podanej žaloby vyplýva. Dopĺňanie
skutkových tvrdení žalobcu je pritom podľa § 296 v spojení s § 291 ods. 3 zákona č. 160/2015 z.z. v
znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“ neprípustné). Žalobca uviedol,
že podaná žaloba nadväzuje na právoplatne skončené konanie vo veci sp.zn.: 9Csp/218/2016 a výzvu
na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. K uloženiu povinnosti sa zdržať vykonávania zrážok zo mzdy (s

ich vykonávaním žalobca spája zásah do jeho práv) došlo na základe neodkladného opatrenia vydaného
v roku 2016. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy bola predložená teda ešte skôr. Pri zohľadnení
uvedeného preto žalovaný tvrdí, že uplynutie času viac ako 4 roky spochybňuje oprávnenosť uplatnenia
požiadavky na finančné zadosťučinenie čo do základu a aj čo do výšky.
Z podanej žaloby nevyplýva podľa neho žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodnila sumu, ktorú žalobca
žiada. V tomto smere sa nedá zistiť žiadna relevantná skutočnosť. CSP v ustanovení § 132 vyžaduje v

žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Nepripúšťa opísanie rozhodujúcich skutočností ani odkazom na dôkazy. V tomto prípade
žaloba neobsahuje žiadny popis skutočností pre posúdenie požadovanej sumy.
Z podanej žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 ZoOSv súvislosti s podanou
žalobou. Ak by chcel zákonodarca priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie

za každé porušenie spotrebiteľského práva, zakotvil by to priamo (za porušenie), a neviazal by ho na to,
či sa spotrebiteľ úspešne (účelne) domáhal jeho ochrany na súde. Účelom uvedeného ustanovenia totiž
bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva
(najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ
následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní, a nie primerané zadosťučinenie priamo za

ich akékoľvek porušenie (bez ohľadu na ich uplatnenie v súdnom konaní).
Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty navrhuje súdu, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

4. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

5.Podľa§157ods.2CSP,aksúdvyzvestranu,abysavyjadrilaourčitomnávrhu,ktorýsatýkapostupua

vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,
že nemá námietky.

6. Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii
(§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania. K určitým otázkam výlučne

procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu
strany konania s procesným postupom súdu. Ako príklad možno uviesť možnosť súdu vyzvať strany,
aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s tým, že pripojí doložku,
že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ak sa strana

konania nevyjadrí, súd v takomto prípade rozhodne bez nariadenia pojednávania a strane sa nepriznáva
možnosť podať odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP).

7. Súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania, či navrhujú vykonať ďalšie dôkazy a v prípade, že navrhujú vykonanie ďalších dôkazov,
aby ich označili resp. predložili súdu. Strany boli v zmysle § 157 ods. 2 CSP poučené, že ak sa v
stanovenej lehote nevyjadria, bude súd predpokladať, že nemajú námietky a nenavrhujú vykonať ďalšie
dôkazy.Stranysporusavstanovenejlehotenevyjadrili,pretosúdvzmyslevyššieuvedenýchustanovení

zákona rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:9. V konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 9Csp/218/2016 sa domáhal žalobca
ochrany svojich spotrebiteľských práv a to v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2014, na základe ktorej bol žalovaným ako veriteľom poskytnutý žalobcovi

ako dlžníkovi spotrebiteľský úver (ďalej len „zmluva o úvere“). Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo
dňa 4.12.2017, sp. zn. 9Csp/218/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2018, bolo rozhodnuté
o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2014, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. V
danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala výšku pohľadávky 1.500 Eur, pričom v žiadosti

žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobcu bola uvedená
výška pohľadávky 2.921,15 Eur, teda oveľa vyššia suma než bola uvedená v zmluve. Tým vznikla hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže veriteľovi takáto dohoda umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa.

10. Žalobca si od žalovaného uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.400 Eur.

11. V danom prípade je nesporné, že ide o spotrebiteľský právny vzťah.

12. Za sporné súd považuje tvrdenia strán ohľadom splnenia predpokladov zo strany žalobcu pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako aj výšku zadosťučinenia.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa tretej vety § 3 ods. 5 ZoOS, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom
je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však
chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti

dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských
zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod

úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr.
nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí
neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (na
porovnanie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani

podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená
konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú
situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno
na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,
ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky

utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje
žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom
je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky
okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Pre úspešné
uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy

a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Vo vzťahu k tejto otázke
možno uzavrieť, že v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 ZoOS, zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ vtomto konaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.1.2019, sp.zn.: 6Cdo/127/2017).

17.VzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiaprávnezáveryNajvyššiehosúduSRvobdobnejveci,súd
konštatuje, že nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je dôvodný. Žalobca
preukázal, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 9Csp/218/2016 sa domáhal v zmysle
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, aby sa žalovaný zdržal výkonu práva na zrážky zo mzdy
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. V danom konaní bol úspešný o čom svedčí aj druhý výrok

daného rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
Pri rozhodovaní o trovách teda súd zohľadnil zásadu priznania trov podľa úspechu v konaní z čoho jasne
vyplýva, že žalobca bol plne úspešný pri domáhaní sa jeho práv zo spotrebiteľského vzťahu. Predmetný
spor bol právoplatne skončený dňa 19.1.2018. Žalobca preukázal súdu, že sa v procesnom postavení
žalobcu domáhal neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a tiež, že bol v predmetnom spotrebiteľskom
spore úspešný, čo vyplýva z priloženého právoplatného rozsudku. Žalobca teda preukázal splnenie

všetkých potrebných predpokladov pre priznanie finančného zadosťučinenia.

18. Neobstojí argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej uplynutie času viac ako 4 roky spochybňuje
oprávnenosť uplatnenia požiadavky na finančné zadosťučinenie, čo do základu a aj čo do výšky, lebo
žalobca si uplatnil daný nárok včas, keďže jedným z predpokladov bolo uplatnenie si daného nároku

po právoplatnom rozhodnutí vo veci, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy. Od právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku uplynuli 2 roky a 3 mesiace. Z uvedeného dôvodu
považuje súd dané tvrdenie žalovaného za zavadzajúce a nepravdivé.

19. Priznané finančné zadosťučinenie musí byť primerané. Primeranosť súd hodnotí individuálne s

ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu a súd pri ňom nie je viazaný zákonom, uplatňuje pri
hodnotení a rozhodovaní voľnú úvahu. V danom spore žalobca požaduje od žalovaného zadosťučinenie
vo výške 1.400 Eur. Súd pri rozhodovaní o primeranosti finančného zadosťučinenia zohľadnil intenzitu
zásahu do práv spotrebiteľa (použitie neprijateľných podmienok); výšku nedôvodne požadovanej sumy
žalovaným (viac ako 1.400 Eur), ktoré žalovaný od žalobcu požadoval na základe zmluvy; dĺžku trvania

závadného stavu (od uzatvorenia zmluvy 30.09.2014 až do právoplatného rozhodnutia 19.1.2018, teda
viac ako 3 roky); objektívne spôsobilosti vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobcu
(znižovanie životnej úrovne na úkor žalovaného); žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv
na príslušnom súde proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu.
Podľa názoru súdu je evidentné, že v prípade ak by sa žalobca nebránil podaním žaloby na súde, došlo

by k nezákonnému zrážaniu zo mzdy žalobcu, v dôsledku ktorého by žalovaný mohol prostredníctvom
zamestnávateľa zrážať žalobcovi viac ako mu reálne patrí a žalobca by sa následne musel domáhať
vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré by mu skrz nezákonné zrážky vzniklo.
Vzhľadom na uvedené skúmané podmienky a okolnosti, od ktorých sa odvíja výška zadosťučinenia je
súd toho názoru, že žalobcom požadovaná výška je neprimeraná. S poukazom na rozhodovaciu prax

súdov v obdobných veciach je súd toho názoru, že žalobcovi možno priznať finančné zadosťučinenie
vo výške 500 Eur, nakoľko nemožno vychádzať len z rozdielu výšky požadovaných zrážok a výšky
poskytnutéhoúveru.Ostatnépodmienky,ktorémajúvplyvnaurčenieprimeranostizadosťučinenianeboli
súdu žalobcom preukázané.
Súd má za to, že finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur je primerané a bude zároveň viesť

žalovaného ako silnejšiu zmluvnú stranu nezneužívať jeho dominantné postavenie v právnom vzťahu a
bude ho viesť k takému konaniu a správaniu, aby nedochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľa.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca síce požadoval
sumu 1.400 Eur a súd mu priznal finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, avšak s ohľadom napovahu nároku, že ide o finančné zadosťučinenie, ktorého výšku súd posudzuje na základe voľnej úvahy
s poukazom na rozhodovaciu prax súdov, je súd toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách je potrebné
považovať žalobcu za úspešného v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.