Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119258087
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6119258087.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: I. C..B..W.., Q.: XX XXX XXX, Ž.H. X/
A, J., zastúpeného advokátom K.. K.Y. J., F. A. N. X, B., proti žalovanému: N. C., L. XX, E., o zaplatenie
70,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
05.06.2020, č.k. 24Csp/32/2019-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31,68 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
70,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 03.05.2018 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica,
následne postúpenou konajúcemu súdu, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,70 eura spolu s
príslušenstvom titulom neuhradenia cestovného a prirážky v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z.
o doprave na dráhach (ďalej len „zákon č. 514/2009 Z.z.“). Dôvodil, že žalovaný sa dňa 03.04.2018 pri
ceste mestskou hromadnou dopravou, na linke č. 3, na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným
lístkom alebo iným cestovným dokladom, v dôsledku čoho vznikol Dopravnému podniku Bratislava nárok
na zaplatenie cestovného 1 x 0,70 eura a sankčnej úhrady 1 x 70 eur z dôvodu nezaplatenia cestovného
na mieste, resp. v lehote piatich pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka. Dopravný
podnik Bratislava následne postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení na žalobcu.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalovaný použitím dopravného prostriedku
mestskej hromadnej dopravy uzavrel s Dopravným podnikom Bratislava zmluvu o preprave osôb podľa
§ 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), z ktorej mu
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi určené cestovné. Tým, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka
v hodnote 0,70 eura, porušil tarifné a prepravné podmienky účinné v rozhodnom čase. Vzhľadom na to,
že žalovaný nezaplatil cestovné, ani úhradu určenú dopravcom na stonásobok základného cestovného
(spolu 70,70 eura), súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a za aplikácie § 1 ods. 1
písm. a), § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 5 a ods. 6, §
16 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 4 písmeno c) a d) a ods. 6 zákona č. 514/2009 Z.z., zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 70,70 eura žalobcovi.

4. Vzhľadom na to, že nezaplatením cestovného a sankčnej úhrady sa žalovaný dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku, priznal súd prvej inštancie žalobcovi spolu s istinou i úrok z omeškania v
zákonnej výške podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie sumy 31,68 eura, ktorej sa žalobca podľa žaloby domáhal spolu
s istinou a príslušenstvom titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - trovy právneho
zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy, konajúci súd mal za to, že náklady na právne služby spojené
s predsúdnym vymáhaním pohľadávok, najmä v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej
výzvy, nemožno považovať za trovy súdneho konania, keď tomu bráni znenie ustanovenia § 251 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a preto žalobu v tejto časti zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.

7. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť. Dôvodil, že si nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy uplatnil v rámci žaloby ako príslušenstvo
pohľadávky, t.j. náklad spojený s jej uplatnením, vo formulári návrhu v časti D, a nie v časti E -
Trovy konania. Z uvedeného dôvodu sa stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, že tento nárok
nemožno považovať za nárok na náhradu trov konania, keďže tieto trovy vznikli pred začatím konania.

8. V ďalšom považoval žalobca za nepochybné, že v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
je predžalobná výzva mimosúdnym uplatnením pohľadávky voči žalovanému a ak je uskutočnená
advokátom, je s ňou spojený náklad v podobe trov právneho zastúpenia. Predžalobnú výzvu potom
treba považovať za odôvodnené výdavky súvisiace s uplatnením pohľadávky, tak ako udáva i judikatúra
najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MObdo
2/2010).

9. Žalobca pre úplnosť podotkol, že zaradenie predžalobnej výzvy medzi úkony právnej služby až
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 159/2019 Z.z. s účinnosťou od 15.06.2019
neznamená, že nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia za výzvy uskutočnené pred týmto
dátumom nemožno priznať. Ich oprávnenosť vyplýva nielen z rozhodnutí súdov vydaných pred týmto
dátumom, ale i z dôvodovej správy, podľa ktorej išlo len o úpravu ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“); predžalobná výzva je nepochybne
písomné podanie adresované protistrane týkajúce sa veci samej a úmyslom zákonodarcu pri prijímaní
tejto novely bolo pravdepodobne len ukončiť interpretačné rozdiely ohľadom akceptovania predžalobnej
výzvy ako úkonu právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), ktoré smerovalo
proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 31,68 eura zamietol,
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.06.2021
(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

12. Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca si v konaní uplatnil spolu s istinou i náklad spojený s
uplatnením pohľadávky, a to za jeden úkon právnej služby - písomné podanie protistrane týkajúce sa
veci samej, ktorým je predsporová výzva zo dňa 01.03.2019, vo výške odmeny á 16,60 eura podľa §
13a ods. 1 písm. c) vyhlášky + 1x režijný paušál 9,80 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH v sume
5,28 eura, t.j. spolu 31,68 eura. Možno súhlasiť so žalobcom, že právnym základom jeho nároku je
ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a nie nárok na náhradu trov právneho zastúpenia ako

trov súdneho konania, ako mylne uviedol súd prvej inštancie. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
medzi príslušenstvo pohľadávky totiž patria aj náklady spojené s jej uplatnením. Uvedené korešponduje
i s ustáleným právnym názorom a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v uznesení zo dňa 09.06.2010, sp. zn. 3MObdo 2/2010, zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a súdov SR 7/2010 pod č. 6, konštatoval, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady
na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky za náklady spojené s uplatnením pohľadávky považoval najmä trovy
vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom tieto sa musia priamo týkať
splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom
spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.

13. V nadväznosti na uvedené, podľa mienky odvolacieho súdu vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky v sume 70,70 eura v podobe
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci
samej, ktorým je predsporová výzva zo dňa 01.03.2019 adresovaná žalovanému, vo výške á 16,60 eura
(§ 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky), ako aj režijný paušál v sume á 9,80 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky),
vrátane 20 % DPH v sume 5,28 eura, t.j. spolu 31,68 eura. Odvolací súd pri skúmaní dôvodnosti tohto
nároku prihliadol na to, že predžalobná výzva bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v
upomínacom konaní, a preto vykonanie uvedeného úkonu právnej služby v predsúdnom štádiu priamo
súviselo s uplatňovaným nárokom. Žalovaný pritom v konaní nepoprel a nijako nespochybnil skutkové
tvrdenia žalobcu, že uvedený úkon žalobca skutočne vykonal, a teda náklad s ním spojený vynaložil,
preto v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., mal odvolací súd za to, že skutkové tvrdenia žalobcu,
ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprela, sa považovali za nesporné.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností,
odvolací súd s ohľadom na vyslovenú právnu argumentáciu neakceptoval opodstatnenosť dôvodov,
ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v tejto časti, a z dôvodu, že jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku
podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobe v časti zaplatenia sumy 31,68 eura vyhovel.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa
§ 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal
z dôvodu zmeny časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej plný úspech, priznal
proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 10, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.