Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720010305
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vorčáková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720010305.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou, v trestnej veci obžalovaného J. D., nar.

XX.XX.XXXX v A., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2020 v Martine, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

J. D., nar. XX.XX.XXXX K. A., trvale bytom A., W.. S. Č.. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v dobe od 08.04.2015 do 11.08.2015 v Kláštore pod Znievom v Z. Q. C. na ul. B.. A.. D. XX, prevádzkoval
na základe Mandátnej zmluvy K. uzavretej dňa 08.04.2015 so spoločnosťou S. J. W..S.., J. Š. XXXX/XX,
Z. - A., IČO: XX XXX XXX, hazardné hry prostredníctvom videohier (ďalej len VLT), tržbu za mesiace:
máj 2015 vo výške 898,04 eur, jún 2015 vo výške 3.548,43 eur a júl 2015 vo výške 3.150,17 eur, teda
tržbu celkovo vo výške 7 596,64 eur v rozpore s článkom II, bod 8, 10 mandátnej zmluvy K. neodviedol
mandantovi, ale finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, keď rovnako na základe Mandátnej
zmluvy J. Č..XX/XX uzavretej dňa 25.03.2015 s tou istou spoločnosťou prevádzkoval stávkové hry

prostredníctvom stávkového terminálu (ďalej len „TNT"), tržbu za obdobie od 29.04.2015 do 17.12.2015
spolu vo výške 237,46 eur mandantovi v rozpore s článkom II, bod 9 mandátnej zmluvy J. Č..XX/XX
neodviedol, ale použil ju na vlastné stávky prostredníctvom uvedeného terminálu, čím takto svojim
konaním spôsobil spoločnosti S. J., W..S.., so sídlom J. Š. Č.. XXXX/XX, Z. A. škodu celkovo vo výške
7 834,10 eur,

t e d a

pokračovacím konaním si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, per analogiam § 39
ods. 2 písm. d/ , ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému J. D., nar. XX.XX.XXXX K. A., ukladá povinnosť
nahradiť poškodenej spoločnosti S. J., W..S.., so sídlom J. Š. Č.. XXXX/XX, Z., IČO: XX XXX XXX, škodu
vo výške 7 419,19 eur (sedemtisícštyristodevätnásť eur a devätnásť centov).

Podľa § 287 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť S. J., W..S.., so sídlom J. Š. Č.. XXXX/
XX, Z., IČO: XX XXX XXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresnom súde Martin dňa 20.02.2020 na
obžalovaného obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Popredneseobžalobynahlavnompojednávaníbolobžalovanýpoučenýovšetkýchprocesnýchprávach
podľa § 34, § 121 Tr. poriadku. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. poriadku s tým, že ku skutku môžu
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko

uznal vinu zo spáchania skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.
poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle cit. ust. obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor
a splnomocnenec poškodeného na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výrokom o náhrade škody a o treste. Po takomto
zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku, bez narušenia jeho

skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako
pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože boli naplnené
všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna
stránka,podľa§257ods.7Tr.poriadkuprijal,nakoľkonapodkladevýsledkovdokazovaniaobsiahnutých
v spise nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykoná

len k výrokom o treste a náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením (čítaním) listinných dokumentov v
spise sa nachádzajúcich, a to: notárska zápisnica E. a dohoda o pristúpení k záväzku (č.l. 43-47),
výpis z účtu spoločnosti S. (č.l. 50), výpis z obchodného vestníka č. 87/2008 zo dňa 07.05. 2018 a č.

200/ 2019 zo dňa 16.09.2019 ( č.l. 48, 49), výplatné pásky za mesiac apríl, jún (č.l. 124-125), odpis
z registra trestov (č.l. 130), lustrácia STA ( č.l. 129), lustrácia GP (č.l. 132) a lustráciou v centrálnom
registri správnych priestupkov (č.l. 133-134).

Z notárskej zápisnice N363/2016 a dohody o pristúpení k záväzku súd zistil, že dňa 29.09.2016

bolo v Martine notárom JUDr. A. A. spísané vo forme notárskej zápisnice vyhlásenie povinnej osoby -
obžalovaného o uznaní záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, na základe ktorej
obžalovaný uznal, že na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 14.07.2016 má veriteľ obchodná
spoločnosť SYNOT TIP, a.s., IČO: 36 472 565 proti povinnej osobe - obžalovanému splatnú peňažnú
pohľadávku v celkovej výške 7 698, 19 eur a uznal svoj záväzok v tejto výške, a zároveň sa zaviazal

tento zaplatiť v 49-tich splátkach, pričom splatnosť poslednej splátky bola dňa 15.09.2020. Z dohody
o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi obžalovaným ako dlžníkom a poškodeným ako veriteľom
dňa 14.07.2016 vyplýva že veriteľovi vznikla voči dlžníkovi pohľadávka z dôvodu neodvedenia tržby za
mesiac máj 2015, jún 2015 a júl 2015 spolu vo výške 7 596,64 eur, ktorej výšku uznal dňa 11.08.2015
a zaviazal sa pohľadávku splácať avšak z tejto pohľadávky uhradil iba sumu vo výške 394, 22 eur

a zostatok pohľadávky vo výške 7202,42 eur neuhradený. Veriteľovi vznikli aj ďalšie pohľadávky za
neuhradený dobropis vo výške 125 eur a 4,31 eur a tiež z dôvodu neodvedenia finančných prostriedkov
od 29.04.2015 do 17.12.2015 vo výške 237,46 eur a pohľadávka za náklady spojené so spísaním
notárskej zápisnice vo výške 125 eur. Celkovo teda vznikla veriteľovi voči dlžníkovi pohľadávka vo výške
7 698,19 eur, ktorú sa zaviazal dlžník uhradiť v 49 - tich splátkach so splatnosťou prvej splátky dňa

15.07. 2016 a splatnosťou poslednej splátky dňa 15.06.2020.

Z výpis z účtu spoločnosti S. (č.l. 50), súd zistil, že dňa 3.11.2016 uhradil obžalovaný poškodenej
spoločnosti časť dlžnej sumy vo výške 160 eur.Z výpis z obchodného vestníka č. 87/2008 zo dňa 07.05. 2018 a č. 200/ 2019 zo dňa 16.09.2019 ( č.l.
48, 49) súd zistil, že dňa 07.05.2020 bol na osobu obžalovaného vyhlásený konkurz, ktorý bol ukončený
z dôvodu, že bolo zistené, že majetok dlžníka nepokryje náklady konkurzu.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obžalovaného zo dňa
19.10.2020 súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z lustrácie CESDAP (č.l. 195) súd zistil, že obžalovaný bol celkovo 6-krát priestupkovo riešený, pričom

v jeho prípade išlo o priestupky na úseku cestnej prepravy.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Konštatujúc, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. poriadku, ktoré súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal, pri rozhodovaní o treste súd
vychádzal z toho, že:
- obžalovaný bol stíhaný a urobil vyhlásenie k skutku uvedenom v obžalobe, ktorý bol kvalifikovaný ako
pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pričom trestná sadza podľa

§ 213 ods. 2 Tr. zák. je 1 rok až 5 rokov, čo je 12 až 60 mesiacov,
- u obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval - vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, rovnako
tak v prípravnom konaní ) a súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.; pri skúmaní
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bolo preto potrebné vychádzať

z pomeru 1:0,
- obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku; s
odkazom na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 44/2017 súd per analogiam
aplikoval ust. § 39 ods. 2 písm. d) , ods. 4 Tr. zák., a znížil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu.

S odkazom na vyššie uvádzané skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov, ktorý považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za postačujúci. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú

dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok.

Pokiaľ ide o splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd poukazuje, že vzhľadom
na osobu obžalovaného, kedy súd prihliadol na to, že obžalovaný úprimne oľutoval svoje konanie,
hodnotil aj ďalšie okolnosti najmä to, že hoc oľutoval svoj čin neprejavil dostatočnú snahu napraviť svoje

konanie, a to v podobe zaplatenia škody, ktorú spôsobil. Preukázateľne uhradil iba sumu 160 eur, hoc
mal príjem. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, tak nepreukázal, že sa poučil zo
svojho konania a naozaj mal snahu ho odčiniť, pričom súd poukazuje na to, že toto by mal preukázané,
keby obžalovaný zaplatil možno v menších častiach, ale pravidelne aspoň nejakú časť škody, ktorú
spôsobil, a preto súd nemohol rozhodnúť tak ako navrhoval jeho obhajca v záverečnej reči a síce že

už samotné prejednanie veci pred súdom postačuje na nápravu obžalovaného, nakoľko by to nebolo
podľa názoru súdu dostatočným trestom a ponaučením pre obžalovaného. Súd mal však dôvodne za
to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie
je nevyhnutný.

Čo sa týka nároku na náhradu škody, súd v danom prípade rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku, a síce že priznal poškodenému škodu vo výške 7 419,19 eur, pričom vychádzal z
vykonaného dokazovania, kde z notárskej zápisnice ako aj dohody o uznaní dlhu jednoznačne vplýva,
že obžalovaný neodvedením tržby za mesiac máj 2015, jún 2015 a júl 2015, neuhradený dobropis,
neodvedenia finančných prostriedkov od 29.04.2015 do 17.12.2015 a nákladov spojené so spísaním

notárskej zápisnice, dlhuje poškodenej spoločnosti sumu vo výške 7 698, 19 eur, túto uznal čo do
dôvodu jej vzniku a jej výšky, pričom táto nebola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená.
Vyjadrenie obžalovaného, že tak konal pod nátlakom tak neobstoja, nakoľko do dňa vykonania hlavného
pojednávania túto nenapadol na žiadnom súde, ako sám priznal. Súd teda mal preukázanú výšku škody7 698, 19 eur, nakoľko mal preukázané aj to, že obžalovaný zaplatil dňa 3.11.2016 poškodenému
sumu 160 eur, výslednú škodu, ktorú tak poškodenému priznal určil vo výške 7 419,19 eur. Nakoľko
súd nepriznal škodu poškodenému v celom rozsahu tak ako si ju uplatnil, odkázal so zvyškom jeho

nároku v zmysle § 288 ods. 2) Tr. poriadku na civilný proces. Súd dáva taktiež do pozornosti, že hoc
bol na obžalovaného vyhlásený konkurz, ktorým zanikli všetky pohľadávky neuspokojené v konkurze,
tak v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácií sa za nedotknuté
pohľadávky, a teda pohľadávky nedotknuté oddlžením, považujú pohľadávky zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda, ktorá vznikla poškodenej spoločnosti ( vrátane príslušenstva)
je následkom úmyselného konania obžalovaného, a teda nedotknutá pohľadávka, a preto súd nemal
prekážku pri rozhodovaní o nároku poškodeného, čo sa premietlo do výroku rozsudku tak ako je to
uvedené vyššie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným, a to
vyžiadaniekonkurznéhospisu,nakoľkozúdajovuvedenýchvobchodnomvestníkujezrejmé,žekonkurz
obžalovaného bol ukončený pretože jeho majetok nepostačoval ani na úhradu trov konkurzného konanie

a je teda zrejmé, že poškodenému v rámci konkurzného konania nebola vyplatená škoda v žiadnom
rozsahu. Pre rozhodnutie o škode pri tom nie je podstatné, v akej výške si poškodená spoločnosť v rámci
konkurzného konania škodu uplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.