Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/81/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010307

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719010307.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného U.
W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
dňa 24. 06. 2020 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný U. W., nar. XX. XX. XXXX vo N., trvale bytom Y. XXXX/X D., adresa A. T. F.: Agátová 7 -

Lieskovec,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 01. 12. 2018 približne v čase o 16.00 h na Ul. Y. X, D., okres N. fyzicky napadol U. E., nar. XX.
XX. XXXX tým spôsobom, že počas fyzického konfliktu U. E. s H. W., keď boli obaja na zemi, pristúpil

k nemu a začal ho opakovane udierať päsťou do oblasti hlavy, nosa, tváre, v dôsledku čoho U. E. z H.
W. spadol, kde ho opätovne udieral päsťami do hlavy, do oblasti tváre a nosa, čím U. E., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D., Y. X spôsobil zranenia a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a
pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo s poúrazovou bolesťou hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,

a to:
- U. E., nar. XX. XX. XXXX v W. W., trvale bytom Y. X, D., vo výške 858,60 Eur,
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom B. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, vo výške 786,71
Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 15. 05. 2019 na tunajší súd pod sp. zn.

2Pv/93/19/6611 obžalobu na U. W. pre prečin ublíženia za zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný U. W. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení

uviedol, že to bolo okolo obeda, asi dve alebo tri hodiny, sedel pri stole a pil kávu, a cez bráničku do
dvora vošiel jeho syn, ktorý bol opitý, vravel mu, že sa mu vyhrážal E., že ho zbije a zabije. Vedel, že
stále mali medzi sebou potýčky. On mu povedal „si ožratý, choď si ľahnúť a zajtra sa porozprávame“.
Myslel si, že syn šiel spať, ale nešiel. Asi o 10 minút pri ich plote bolo zrazu veľa detí, vravel žene, že
sa tam niečo deje, tak tam šli a videl, ako jeho syn ležal, E. bol na ňom a videl, ako škrtil a bil jeho syna.

Pristúpil k nemu, chytil ho za ruky a povedal mu, aby ho pustil, na čo mu on povedal nie, tak ho udrel
dvakrát do hlavy, ale nie do nosa, a len takou intenzitou, aby pustil jeho syna. Potom zodvihol syna,
chcel ho odviezť preč, ale on sa trhal a chcel ísť za E., tak dal facku aj jemu, žena ho potom zdrapila a
odviedla ho preč. E. potom ešte na nich vybľakoval, že ich zabije, jeho dcéra potom volala políciu a E.
keď videl, že idú policajti, tak odpadol, ale nie z toho, že ho on udrel. Ten nos mal zlomený už predtým,

ako sa bil s jeho synom. Preto sa cíti nevinný, lebo on mu ten nos nezlomil. Hneď, ako videli ten incident
medzi synom a E., tak povedal žene, aby hneď volala políciu, takže políciu volala aj ona. E. sa po jeho
údere zvalil sponad jeho syna, padol na zem vedľa neho. Keď vtedy prišiel syn prvýkrát domov, nemal
žiadne zranenia. Syn od neho býva asi 20 sekúnd, E. býva na druhom konci, asi 500 až 600 metrov od
nich. Po tomto incidente mal jeho syn krvavé ústa, kričal, že mu E. vybil zub. E. voči nemu v ten deň

pred týmto incidentom neútočil.

Na doplňujúce otázky uviedol, že E. bol vtedy opitý. Keď prišiel E. na druhý deň z nemocnice, tak prišiel
za jeho druhým starším synom, jeho syn sa ho opýtal, že čo to porobil a on mu povedal, že pôjde sedieť,
teda on ani nevedel, že ho on udrel, myslel si, že to bol jeho starší syn, on si z toho nepamätal nič.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený U. E., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že to
začalo tak, že H. W., syn obžalovaného, doňho vyskakoval v krčme, je pravda, že on bol pod vplyvom
alkoholu, on začal vykrikovať, že pôjde domov, že pozabíja ženu, že to tam rozbije. On šiel potom za ním
domov, W. šiel dnu a začal tam rozbíjať veci. Začali sa najprv naťahovať dnu, on potom vyšiel von, kde

sa zase spolu trhali, skotúľali sa ďalej, potom pribehol obžalovaný a začal ho biť hlava nehlava. H. W. ho
predtým udrel jedenkrát do hlavy, vtedy necítil bolesť, on mu to vrátil, potom ho hodil na zem a za golier
ho začal škrtiť. Pribehol obžalovaný, začal ho biť a už si viac nepamätal. To bolo v momente, keď sedel
na H. W., obžalovaný ho bil do oblasti hlavy päsťami, cítil, že zasiahol aj nos. On potom odpadol, prebral
sa potom v nemocnici, dcéra volala záchranku, mal aj otras mozgu, krv mu tiekla z nosa, čo bolo až po

tom, ako ho napadol obžalovaný. Bol si istý, že do nosa ho udrel obžalovaný, nie H. W.. V nemocnici bol
asi 5 až 7 dní. Podľa neho v nemocnici za ním policajti neboli. Po tomto incidente sa s nikým z rodiny
obžalovaného o tom nebavil. Do konfliktu medzi ním a H. W. okrem obžalovaného nezasiahol nikto iný.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že to tak nebolo.Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa D. E., dcéra poškodeného, ktorá po zákonnom
poučení vypovedala, že jej otec prišiel vtedy k nim za H. W., handrkovali sa, nadávali si, ona poslala deti,
aby išli zavolať obžalovaného, aby tomu zabránil. Prišiel potom obžalovaný, ale miesto bránenia udrel

jej otca do tváre, do oka. Bolo to tak, že otec sa kotúľal s H. W., a obžalovaný, ako tomu šiel zabrániť, H.
W. odstrčil, toho jeho mama zobral preč, a ako jej otec kľačal, obžalovaný ho zozadu dva alebo tri krát
udrel. Po tých úderoch bol otec samá krv, postavil sa, šli na chodník, tak si sadol na takú trávu, lebo mu
bolo na odpadnutie. Je pravda, že otec bol aj pod vplyvom alkoholu. Ona povedala deťom, aby zavolali
jej brata, aby jej prišiel s otcom pomôcť, potom otca zobrali preč. Políciu volala ona hneď, už keď prišiel

H. W. a jej otec a naťahovali sa, pretože si nedali povedať, a konflikt medzi jej otcom a obžalovaným
bol až po tom, keď volala políciu. Potom prišla aj záchranka, povedali, že otca berú so sebou. Otec,
keď mal konflikt s H. W., nebol dobitý. H. W. otca neudieral do hlavy, len sa naťahovali, potom kotúľali,
žiadne päste tam neboli.
K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že takto sa to nestalo.

Svedok H. W., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že to
začalo tak, že najprv boli v krčme, tam začal U. E. vyrývať, on potom išiel domov, E. prišiel ku ním na
dvor, začal vykrikovať, tak on vyšiel von, začali sa trhať za veci, naťahovať sa, kotúľali sa za bránu, E.
udrel jeho do tváre, on mu to vrátil tiež úderom do tváre, potom si sadol E. naňho a začal ho škrtiť. E. mal
krvavý nos, on mal krvavé ústa, ešte mu aj pichal prsty do úst, pri čom mu vybil zub a stále sa vyhrážal.

Keby nepribehol jeho otec, tak by ho E. uškrtil, otec mu dal dve rany do hlavy, on potom z neho padol,
potom ešte vykrikoval, že ich zabije. Mama ho potom odviedla domov, syn U. E. prišiel preňho.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní na
odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kde

uvádzal, že U. W. ho udrel do tváre po tom, čo aj jemu U. E. povedal, že ho dobije, po týchto úderoch
mal U. E. rozbitý nos a krv na tvári, pričom nikde v tej výpovedi ani neuvádzal, že on mal počas ich
konfliktu udrieť U. E., na čo svedok uviedol, že to nie je pravda, je to tak, ako to uvádzal na hlavnom
pojednávaní, klamal vo výpovedi v prípravnom konaní.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že obžalovaný udrel poškodeného do hlavy, na pravú stranu
vzadu. Do príchodu obžalovaného mal aj on aj poškodený zranenia, on mal krvavé ústa a poškodený
mal krvavý nos.

Svedkyňa A. W., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala,

že najprv syn, svedok H. W., pil s E. v krčme, potom prišiel domov a vravel, že pôjde hore k E. a že
dostane. Potom kričal ešte na svoju družku, ale potom bolo chvíľu ticho, tak si mysleli, že spí. Po 10 až
15 minútach ale deti behali okolo domu, vyšli von, a oni sa už klbčili, teda E. a jej syn. Boli krvaví, E.
držal jej syna pod krk, oni sa snažili ich od seba odtrhnúť, ale oni sa skotúľali dole, tam začal E. škrtiť jej
syna, a jej muž mu dvakrát povedal, aby ho pustil, on povedal nie, tak ho jej muž dvakrát udrel zozadu

do hlavy. E. potom spadol, ona zobrala syna a odviedla ho domov, tam ho držala, kým neprišla polícia.
Pod vplyvom alkoholu bol vtedy E. a jej syn. Ona sa potom aj pýtala D. E., že prečo to nešla povedať
im, že sa tomu dalo zabrániť, ona jej povedala, že bola v šoku, teda E. volala políciu, a ona asi 10 minút
po nej volala tiež. E. potom až pred policajtami odpadol, potom sa prebral a ešte sa im vyhrážal.

V zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
č. 44/2019 Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o., ohľadne zranení poškodeného v podstate vyplýva,
že poškodený utrpel dňa 01. 12. 2018 zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie
hlavy v temennej oblasti vpravo s poúrazovou bolesťou hlavy. Zranenia poškodený mohol utrpieť
opakovanými tupými údermi do oblasti hlavy päsťou. Mohlo ísť o dva popisované údery a jeden silnejší

úder smerujúci na pravú stranu nosa. Utrpené zranenia vykazujú znaky opakovaného násilia inej osoby,
ide o poranenia tupé, spôsobené opakovanými údermi inej osoby. Zranenie nemožno vysvetliť jedným
jednoduchým pádom poškodeného. Znalec stanovil priemernú dobu liečby aj PN na 10 dní od úrazu.
Bodové ohodnotenie zranení znalec stanovil na 45 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu
858,60 Eur.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: priestupkový spis (č.l. 71 - 107), vyčíslenie nákladov (č.l. 112 - 113),dočasná PN (č.l. 114), správy na obžalovaného (č.l. 109 - 111), odpis registra trestov obžalovaného (č.l.
137).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu od začatia trestného stíhania popiera, je ale usvedčovanými vykonanými

dôkazmi. Ako sám vypovedal, poškodeného udrel dvakrát do hlavy, ale nie do nosa, a len takou
intenzitou, aby pustil jeho syna. Obžalovaný teda nepoprel, že medzi ním a poškodeným došlo k
fyzickému konfliktu, kedy počas toho, ako sa jeho syn bil s poškodeným, tohto udrel do oblasti hlavy, aby
jeho syna pustil. Samotný poškodený uviedol, že počas jeho fyzického konfliktu so svedkom H. W. nemal
poranený nos, ani necítil fyzickú bolesť, ale cítil, že obžalovaný zasiahol aj nos, pri tom, ako ho udieral
päsťami do oblasti tváre. Aj svedkyňa D. E. potvrdila, že ako poškodený kľačal, obžalovaný ho zozadu

dva alebo tri krát udrel, a po tých úderoch bol poškodený samá krv. Poškodený teda nemal poranenia,
ktoré by utrpel následkom fyzického konfliktu so svedkom H. W.. Svedok H. W. na hlavnom pojednávaní
síce vypovedal, že on udrel poškodeného do tváre, po čom mal poškodený krvavý nos, ale v prípravnom
konaní vypovedal rozdielne, z ktorého dôvodu boli aj odstraňované rozpory v jeho výpovediach, na
čo svedok uviedol, že klamal v prípravnom konaní, a stalo sa to tak, ako vypovedal na hlavnom

pojednávaní. Súd preto túto výpoveď vyhodnotil ako nedôveryhodnú, za účelom vypovedať v prospech
jeho otca, obžalovaného. Napokon, aj svedkyňa A. W., manželka obžalovaného, potvrdil, že obžalovaný
udrel zozadu do tváre dvakrát poškodeného. Zranenia poškodeného boli aj objektivizované vykonaným
znaleckým dokazovaním, kedy aj znalec potvrdil mechanizmus vzniku zranení tak, ako to popísal
poškodený,tedakuzlomeninunosadošlopôsobeníinejosoby,pričomznalecvylúčil,žebykuzraneniam

poškodeného mohlo dôjsť následkom pádu. Tiež je potrebné konštatovať, že poškodený bol za svoje
protiprávne konanie voči svedkovi H. W. už právoplatne odsúdený. Z takto vykonaného dokazovania
potomvyplynulo,žepoškodenýpočaskonfliktusosvedkomH.W.neutrpelzraneniauvedenévskutkovej
vete rozsudku, ale utrpel ich až násilným konaním obžalovaného, ktorý ho opakovane päsťou udrel do
oblasti tváre. Súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej

kvalifikácie skutku.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

ObžalovanýU.W.taksvojimkonanínaplnilvšetkyobligatórnezákonnéznakyskutkovejpodstatyprečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví, a na mieste verejnosti prístupnom
dopustil sa výtržnosti tým, že napadol iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,
t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel
potom súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v tomto prípade predstavuje 16

mesiacov až 3 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil 3 priestupkov. Z odpisu registra trestov
obžalovaného je zrejmé, že bol v minulosti 3 krát odsúdený, pričom vo všetkých prípadoch má odsúdenia
zahladené.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu podmieňujúce
mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Súd zároveň rozhodol o podmienečnomodklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Takýto trest
je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a
individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody dvaja poškodení, a to U.
E. a DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí svoje nároky aj riadne vyčíslili. Súd potom zaviazal
obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému U. E. spôsobenú škodu z titulu bolestného,

a DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., z titulu vynaložených liečebných nákladov na ošetrenie
poškodeného U. E..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.