Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205211194
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4205211194.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova4,Bratislava,IČO:36864421,protipovinnej:H.V.,nar.XX.XX.XXXX,N.XX,ovymoženie
sumy 573,59 eur s príslušenstvom, trov notára za spísanie NZ v sume 81,76 eur, trov právneho

zastúpenia v sume 41,49 eur, poplatku za zaslanie upomienok v sume 4,98 eur a trov exekúcie, vedenej
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7Er/763/2005 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára,
P. Pázmaňa 51/19, Šaľa pod sp. zn. Ex 3200/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 7Er/763/2005-15 zo dňa 3. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a
v časti o zastavení konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora

zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 61,49 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom
trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 61,49 eur.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ustanovení § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1

zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
ustanovenia § 48 ods. 1, 2 NP a ustanovení § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica N 2937/2005, NZ 29148/2008,
NCRLs 28790/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 05. 06.
2005.

4. Dňa 22. 11. 2010 predložil oprávnený súdu prvej inštancie návrh na zmenu súdneho exekútora a
žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pôvodný súdny
exekútor doručil súdu prvej inštancie svoj súhlas s návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a zároveň predložil aj rozpis vzniknutých trov exekúcie a originál exekučného spisu.

5. Vzhľadom na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, preto súd prvej inštancie preskúmalexekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 2937/2005, NZ 29148/2008, NCRLs 28790/2005 spísaná
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 05. 06. 2005 a zistil, že notárska
zápisnica bol spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej

zápisnicijeuvedenýsplnomocnenecMgr.TomášKušnír,advokát,uvedenýakosplnomocnenýzástupca,
ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

6. Vychádzajúc aj z uznesenia Ústavného súdu Sr z 12. 05. 2011 č. k. IV. ÚS 181/2011-16 bol
súd prvej inštancie toho názoru, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá

požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v
notárskejzápisnicisvykonateľnosťousúhlasila.Poukázalnaskutočnosť,ženajdôležitejšounáležitosťou
exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav
vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený

výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Mal za to, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení,
a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej poukázal na to,
že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo
obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť
ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred

vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa
predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Je
možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na

zastavenie exekučného konania. Preto súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zmenu súdneho
exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie.

7. O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ustanovenia § 1

písm. b/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 181/2008 Z.
z., ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 283/2002 Z. z. a podľa ustanovení vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 tak, že
súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 61,49 eur vrátane DPH, ktoré pozostávali z odmeny
súdneho exekútora vo výške 15,94 eur za 2 hodiny exekučnej činnosti, vo výške 15,94 eur za vykonané

úkony exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 29,61 eur za poštovné, spotrebný
materiál a náhrady za stratu času, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

9. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd už
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že zák.

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, kedy je
notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, a preto táto právomoc nemôže byť na základe
extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, nakoľko by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty
a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. V prípade, ak notár neodmietne vykonať
úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a

inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný
súd. Všeobecný súd teda nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi, pretože platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu a exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu,
nakoľko nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V

prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku,oprávnenýžiadal,abyvšeobecnýsúdpostupompodľa§ust.§109ods.1písm.b/OSPprerušil
konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istotya princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený bol toho názoru,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, s poukazom na

to,žeodlišnézaobchádzaniesoprávnenýmnemožnoospravedlniťjehoinýmpostavením,pretožetakýto
dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného potom oprávnený tvrdil, že
porušením princípu rovnosti zbraní bol exekučným súdom uvedený do takého postavenia, ktoré bolo
podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.

Následne potom oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje
o jeho právach. Tvrdil, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedkuvovzťahukmerituveci.Kplnomocenstvunaspísanienotárskejzápisniceoprávnenýuviedol,
že toto nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných

podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že
povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, pričom zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, nakoľko
bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere svojho
odvolaniaoprávnenýkonštatoval,ženiesúdanédôvodynavyhlásenieexekúciezaneprípustnú,pretože

od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

10. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Písomným podaním zo dňa 26. 07. 2012 oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu navrhol,
aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne
otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej

pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti o zastavení
konania zo dňa 03. 04. 2012 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa
stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 04. 11. 2005,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, a to notárskej zápisnice N 2937/2005, NZ 29148/2008, NCRLs
28790/2005 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 05. 06. 2005.
Následne súd prvej inštancie poveril dňa 21. 11. 2005 súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára

vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomný podaním zo dňa 18. 11.
2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. K tomuto návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa dňa 05. 05. 2011
písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 122,77 eur.
Dňa 03. 04. 2012 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie,

ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a konanie zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume
61,49 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi sumu 61,49 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.14. Podľa § 240 ods. 1 exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

15. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. c/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny

záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

18. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v

jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.

19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenia
konaniaa z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku ako vecne správne
potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie
exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých

je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie
sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 04. 11. 2005.

23. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 25. 06. 2005 spísanú notárom

JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 2937/2005, NZ 29148/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. §
41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia
spísaného v úverovej zmluve vystupujúci ako zástupca povinnej osoby uznal dlh voči oprávnenej osobe
v sume 21.143,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 17.280,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom
z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25. 02. 2005 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny

nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska
zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22. 10.
2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžníčka splnomocnila advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal
záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia

podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu)
a jej príslušenstva.24. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná
zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o

uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného
zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa
hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme

notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného

titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu
by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

25. V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju advokát Mgr.
Tomášom Kušnírom na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o úvere zo dňa 22.
10. 2004. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako

veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v
nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžníčka nebola
priamo prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala prostredníctvom
zástupcu, mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené

znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú
notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníčkou pre advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 22. 10. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym
spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať a táto okolnosť
robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 22. 10. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je
nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp.
dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na základe splnomocnenia zo dňa 22. 10. 2004 ako zástupcu povinnej uznať dlh
vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

26. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 22. 10. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa
vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje
i predtlačený text, že dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Už táto skutočnosť preukazuje, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír ešte

pred vyhotovovanímtlačivazmluvymuseljednaťsospoločnosťouveriteľa(oprávneného),čooprávnene
vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so
záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na

skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných
prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec
povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.27. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 25.
06. 2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír nemohol
pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného

titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného
konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý
nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená
za neprípustnú a konanie musí byť zastavené, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám
exekučného konania.

28. V časti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia
vec súdu prvej inštancie. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie aj v časti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Predmetný výrok sa zrušil priamo zo zákona, a to podaním odvolania. O zmene súdneho exekútora
totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník. O tomto návrhu na zmenu

súdneho exekútora tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie.

29. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 03. 04. 2012 v celom
rozsahu, teda napadol i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ust. § 9a ods. 1, §
58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné od 01. 11. 2013, prechodné ust. § 243b ods. 3, veta za

bodkočiarkou Exekučného poriadku a § 470 ods. 2 prvej vety CSP, ktoré bolo potrebné v danej veci
aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania proti výroku o trovách exekučného konania nezaoberal.
Súd prvej inštancie odvolaciemu súdu predložil na rozhodnutie odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V takom prípade je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa aktuálnej právnej

úpravy Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, ktorá odvolanie proti výroku o náhrade
trov exekučného konania nepripúšťa (avšak podľa zákona takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny
úradník.

30.Uvedenéznamená,žepodanímodvolaniaprotitakémurozhodnutiusúdnehoúradníkasanapadnuté

rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a o trovách exekučného konania
opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného
rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

32. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a§ 262 ods. 1 CSP tak, že
povinná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

34. Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu

prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm.
c/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí
prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo dňa 26. 07. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu,
že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskejrepubliky(sp.zn.3Cdo/164/1996zodňa27.01.2007)iÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
(sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

35. Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny
spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad

komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.36. V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na
judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora

FreiburgerKommunalbautenC-237/02),zktorejvyplýva,žejevecoučlenskýchštátov,abysavyrovnalis
otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa
týka druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená

judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči

spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho

posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

37. K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods.
1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie
je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002
sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť

zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného
konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis,
pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný
predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na

prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. V
zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, tzn. že ak iba ak Exekučný

poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej
vecimožnosťprerušeniaexekučnéhokonaniavylučujesamotnýExekučnýporiadok(§36ods.5),ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,

ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, akje dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu

spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.