Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 4, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115234707
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7115234707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: L. W., nar. X.X.XXXX, bytom v C., V. XXX/XX, o
zaplatenie 888,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
10.12.2019 č.k. 35C 503/2015-147 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že z a m i e t a žalobu o zaplatenie 118,36 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118,36 eur od 5.2.2016 do zaplatenia.

P o t v r d z u j e rozsudok v zostávajúcej časti vyhovujúceho výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 303,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 5.2.2016 do zaplatenia.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 422,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 5.2.2016 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 124,-eur zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s. domáhal voči žalovanému zaplatenia 888,60 eur s prísl.

3. Uznesením zo dňa 17.3.2017 č.k. 35C 503/2015-52 súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu
tak, že do konania namiesto žalobcu Consumer Finance Holding a.s. vstúpila spoločnosť Intrum Justícia

Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičová 8, IČO: XX XXX XXX.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 39, § 41, §
53b ods. 9, § 52, § 53b ods. 1 Obč. zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného do 30.11.2011 (ďalej len „zák.č.
129/2010 Z.z.“) dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená (len) čiastočne, a to čo do zaplatenia 422,04
eur s prísl. preto žalobe v tejto časti vyhovel. Konanie v časti o zaplatenie 124,-eur s prísl. zastavil potom,

ako žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.5. Súd prvej inštancie v zmysle § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.12.2019 s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia boli oznámené postupom podľa § 219 ods. 3 C.s.p.

6. Po skutkovej stránke súd prvej inštancie zistil, že dňa 27.5.2011 bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu spoločnosťou Consummer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom zmluva o pôžičke na sumu 850,-eur s výškou mesačnej splátky 28,60 eur, ročnou
úrokovou sadzbou 29,18 %, RPMN 29,18 %, priemernou RPMN 46,56 %, termínom konečnej splatnosti

05/2015, celkovou sumou pôžičky 1.372,80 eur, počtom mesačných splátok 48, celkovými nákladmi
spotrebiteľa vo výške 522,80 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2012 vyzval žalovaného
právny predchodca žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy 979,22 eur v lehote do 3 dní od doručenia
upomienky. Táto zásielka bola prevzatá manželkou žalovaného 14.1.2013. Z prehľadu splátok a úhrad
súd zistil, že žalovaný titulom plnenia zmluvy o pôžičke uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo
427,60 eur.

7. Po posúdení obsahu zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto neobsahuje obligatórne
náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a i/ zák.č. 129/2010 Z.z., keďže z jej obsahu nevyplýva
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Pokiaľ v zmluve bol uvedený len počet splátok - 48, nie doba trvania zmluvy a termín konečnej

splatnosti bol označený ako „5/2015“, takto označené údaje sú podľa názoru súdu prvej inštancie
neurčité a nezrozumiteľné. Pokiaľ ide o dojednanú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru vo výške
29,18%, táto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Dojednaná výška úrokov podstatne presahuje
úrokovú mieru obvyklú v čase dojednania zmluvy, najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (12,92 % pri stave úverov a 9,74 % pri

nových obchodoch).

8. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. f/
a i/ zák.č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť spôsobila, že daný úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 tohto
zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.

9. Súd mal za preukázané, že z čerpaného úveru vo výške 850,-eur žalovaný uskutočnil úhrady vo výške
427,60 eur, ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok (len) na vrátenie
zostatkuúverubezúrokovabezpoplatkov,poodpočítaníúhradžalovanýmtakžalobcovizostávauhradiť
sumu 422,04 eur. Preto na zaplatenie tejto sumy spolu s príslušnými úrokmi z omeškania zaviazal

žalovaného. Súd mal za to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že došlo k zosplatneniu
pohľadávky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, preto konštatoval, že žalovaný sa o svojom dlhu
dozvedel až doručením žaloby s prílohami dňa 4.2.2016, preto až nasledujúcim dňom sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi. Úroky z omeškania z priznanej sumy preto priznal od
5.2.2016. Na základe týchto úvah žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1,2 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania. Pomer úspechu a neúspechu v danom spore predstavuje 5% v prospech žalovaného,
ktorému však žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

11. Záverom poznamenal, že žalovanému neumožnil uhradiť prisúdenú sumu v splátkach z dôvodu, že
neoznačil a nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie uhradiť prisúdenú sumu v splátkach.

12. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči jeho vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku o trovách
konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom rozsahu
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že pojednával
napriek ospravedlneniu žalovaného z pojednávania dňa 9.1.2018 z dôvodu nastúpenia do nového
pracovného pomeru. Poukázal na to, že žalobcom predložená žaloba postráda výzvu na zaplatenie
zmeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia, čo je v rozpore so zákonom. Takúto výzvu nemožno

považovať za zákonné zosplatnenie úveru. Ide pritom o podstatnú skutočnosť, ktorá má význam pre
posúdenie nároku v celistvosti alebo čiastočne (napr. premlčanie časti nároku žalobcu). Predmetná
zmluva nemá zákonom stanovené náležitosti, ide o neprimerané a nekalé obchodné praktiky, preto
daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tým, že pojednávanie sa viedlobez jeho účasti, nemal možnosť predložiť súdu dôkazy. Namietol výšku úrokov z omeškania a ich
opodstatnenosť, lebo k protizákonnému konaniu došlo zo strany žalobcu.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 60/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru,
že odvolanie je čiastočne opodstatnené.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.5.2021 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 29.4.2021 na úradnej tabuli a web stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 3 C.s.p..

15. Žalobca podal odvolanie (len) voči rozsudku v jeho vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o

trovách konania, preto len tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Nakoľko výroky
rozsudku, ktorými bolo konanie v časti o zaplatenie 124,-eur zastavené, a ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá neboli odvolaním napadnuté, tieto nadobudli právoplatnosť a nestali sa
predmetom odvolacieho prieskumu.

16. Súd prvej inštancie zaviazal napadnutým rozsudkom žalovaného zaplatiť žalobcovi 422,04 eur s
prísl. titulom plnenia zmluvy o pôžičke, ktorá suma predstavuje nesplatenú časť pôžičky bez úrokov
a poplatkov. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 850,-eur, z ktorej sumy uhradil 427,60 eur,
preto mu zostáva doplatiť sumu 422,04 eur. Po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy v zmysle zák.č.
129/2010 Z.z. súd prvej inštancie zistil, že v nej absentujú obligatórne náležitosti, vyplývajúce z ust. § 9

ods. 2 písm. f/ a i/ tohto zákona, ktorými sú trvanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveru.Pretopodľanázorusúduprvejinštanciejepotrebnévzmysle§11ods.
1 spomínaného zákona považovať daný úver za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere nemôže
obstáť odvolacia námietka žalovaného, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že neskúmal, či daná zmluva
spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Za neopodstatnenú tak je potrebné považovať námietku

žalovaného, že súd prvej inštancie neposúdil daný úver ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko tomu
tak nie je.

17. Žalovaný v odvolaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v tej súvislosti, keď vytkol
žalobcovi, že ho nevyzval na zaplatenie zmeškaných splátok v zákonom stanovenej lehote, z ktorého

dôvodu je potrebné považovať nárok žalobcu za premlčaný.

18. V danom prípade súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ neskúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný
tak, ako vyplýva z ust. § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať, ani ho platne zabezpečiť.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 565 Obč. zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

21. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že žalobca v danom prípade
relevantným spôsobom nepreukázal, že by došlo k zosplatneniu pohľadávky tak, ako vyplýva z ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje tento názor súdu prvej inštancie za správny.

22. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie dávajú dostatočný skutkový základ

pre záver o tom, že žalobca nesplnil podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, a
to konkrétne, že by upozornil žalovaného ako spotrebiteľa v lehote stanovenej v zákone na možnosť
uplatnenia práva zosplatniť dlh a následne, že by tak urobil najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky.23. Žalobca v priebehu konania na preukázanie podmienok ustanovených v spomínanom zákonnom
ustanovení, a to v žalobe poukázal na predžalobnú upomienku zo dňa 29.12.2012, ktorú doručil

žalovanému dňa 14.1.2013. Z obsahu tohto listinného dôkazu však vyplýva (len) tá skutočnosť,
že žalobca ňou vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo v súlade so
všeobecnými obchodnými podmienkami vo výške 979,22 eur do 3 dní od doručenia tejto upomienky.
Nepredložil však žiaden dôkaz o tom, že by predtým, ako zosplatnil úver na možnosť uplatniť toto právo
tak, ako vyplýva z ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka žalovaného upozornil. Možno preto konštatovať,

že žalobca nesplnil podmienky pre zosplatnenie úveru stanovené zákonom, preto pokiaľ pristúpil k
zosplatneniu úveru, tento jeho právny úkon je potrebné považovať za neúčinný.

24. Na základe týchto úvah odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol povinný platiť splátky tak, ako
vyplynulo zo zmluvy o pôžičke č. 6096122, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu, teda vo výške
28,60 eur mesačne v počte 48 mesačných splátok. Žalobca za účelom preukázania nároku predložil

súdu listinný dôkaz - prehľad splátok a úhrad obsiahnutých v spise na čl. 7 - 8. Z tohto prehľadu
vyplýva, že žalovaný začal so splácaním jednotlivých splátok dňa 20.6.2011 s tým, že splátku splatnú
dňa 20.12.2012 neuhradila.

25. Vychádzajúc z ust. § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté

plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, niet
pochýb o tom, že splátky, splatné počnúc dňom 20.6.2011 až do 20.11.2012 sú premlčané, nakoľko
tieto bolo potrebné uplatniť v lehote 3 rokov odo dňa ich zročnosti (§ 101 Obč. zákonníka). Posledná
z týchto splátok splatná dňa 20.11.2012 tak mohla byť uplatnená na súde najneskôr do 20.11.2015.
Žalobca podal žalobu na súd (až) dňa 11.12.2015. Odvolací súd tak uzavrel, že splátky splatné počnúc

dňom 20.6.2011 až do 20.11.2012 sú premlčané. Z listinného dôkazu obsiahnutého v spise na čl. 7-8
predloženého žalobcom vyplýva, že za toto obdobie zostatok pôžičky predstavuje sumu 118,36 eur. Z
toho vyplýva, že nárok žalobcu, uplatnený vo výške 118,36 eur je potrebné považovať za premlčaný.
Ostatné splátky, zročné po 20.12.2012 až do 5.11.2015 nie sú premlčané, nakoľko od ich zročnosti
neuplynula doba 3 rokov. Tento nárok žalobca uplatnil včas.

26. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalovanému zostáva z celkovej neuhradenej istiny doplatiť
sumu 422,40 eur, z ktorej sumy treba odpočítať nárok, ktorý je premlčaný (118,36 eur).

27. Odvolací súd tak uzavrel, že žalovanému ostáva z celkovo poskytnutej sumy pôžičky doplatiť sumu

303,68 eur (422,04 eur - 118,36 eur).

28. Na základe toho odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku
tak, že zamietol žalobu o zaplatenie 118,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od
5.2.2016 do zaplatenia, nakoľko tento nárok je premlčaný.

29. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu sa vyjadril k možnému použitiu § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka o premlčaní na daný prípad. Uviedol, že v danom prípade splnil podmienky vyplývajúce z ust.
§ 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka, keď formou predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2012 upozornil
žalovaného na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Nakoľko u žalovaného nedošlo k náprave

finančnej disciplíny, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v celosti
kudňu19.3.2013.Ktomutovyjadreniujepotrebnéuviesť,žežalobcanepredložilsúdulistinu,naktorúsa
odvoláva v tomto vyjadrení zo dňa 19.3.2013, preto jeho tvrdenia nemožno považovať za preukázané.

30. V zostávajúcej časti vyhovujúceho výroku o zaplatenie 303,68 eur s prísl., rozhodol odvolací súd v

zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. a tento potvrdil ako vecne správny.

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.
tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a ani odvolacieho konania.
Vychádzajúc z výsledku konania je zrejmé, že tak v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní bol vo

väčšej miere úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).