Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/414/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112205464
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112205464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: X. J.. R. W., T.. Č., N..
XX.X.XXXX, A. M. K., W. XX, X. J.. V. Č., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., W. XX, zastúpených JUDr.
Jaroslavom Homzom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46 proti žalovanému: J. S., N..
XX.X.XXXX, A. M. W., R. XX, zastúpenému JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali Slovensko poisťovňa,
a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpeného MST PARTNERS, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov

a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2017 č.k. 24C/39/2012-253 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá nad sumu 150.000,- eur do
250.000,- eur u oboch žalobcov.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch, ktorými bolo uložené žalovanému zaplatiť žalobcom,
každému po 150.000,- eur a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcom, každému po 150.000,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla smrťou rodičov v
dôsledku dopravnej nehody, pričom každý z nich týmto titulom uplatňoval voči žalovanému zaplatenie
sumy 1,000.000,- eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 11, § 13 ods.
1 až 3, § 15, § 16, § 100 ods. 1,2, § 101, § 427 ods. 1,2, § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4
ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zák. č. 381/2001 Z.z.) uzavrel, že nárok žalobcov
na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému je čiastočne opodstatnený.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,

ktorýuplatniližaloboužalobcoviasú:1.porušenieprávnejpovinnosti,resp.protiprávnyúkon(spočívajúci
v konaní tretej osoby zodpovednej za zásah do osobnostných práv žalobcov), 2. existencia ujmy v
osobnostných právach a 3. príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.5. Čo sa týka prvého predpokladu, v konaní nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporné, že
žalovaný J. S. bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 6T/123/09-504 zo
dňa 28.7.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7To/123/2015-227 zo dňa

6.4.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky, ktorý spáchal tak, že dňa XX.X.XXXX po požití alkoholických nápojov s
obsahom 1,87 promile alkoholu v krvi viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. Y. E. Z.: K. XXXES, narazil
do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla zn. W. XXX Z.: K. XXXBR a spôsobil okamžitú smrť
rodičov žalobcov V. Č. P. V. Č.. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2016.

6. Protiprávnosť správania žalovaného spočíva v porušení dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v ust. § 4 ods. 2 písm. c), ktoré stanovuje pre vodiča zákaz viesť vozidlo
v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte
môžu nachádzať v jeho organizme.

7. Trestný súd jednoznačne za jedinú priamu príčinu smrti rodičov žalobcov pokladal správanie
žalovaného; rodičia žalobcov teda nemali žiaden podiel na spôsobení smrteľných následkov.

8. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad - ujmu na osobnostných právach, súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke
dôvodnosti základu uplatneného nároku, ako aj vo vzťahu k otázke danosti aktívnej vecnej legitimácie

žalobcovmalnespornezapreukázané,žemedzižalobcamiarodičmivčaseichsmrtiexistovalisociálne,
morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života v takej intenzite,
žesmrťrodičovzasiahladoprávažalobcovnasúkromie,najmädoichprávanarodinnýživot.Žalobcovia
utrpeli vážnu citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty najbližších osôb a nenávratne stratili možnosť
udržiavať a rozvíjať vzťahy s rodičmi a ďalšími členmi rodiny, založené na silných citových väzbách.

Uvedená skutočnosť a tvrdenia žalobcov v tomto smere spochybňované ani neboli. Súd prvej inštancie
poukázal aj na to, že žalobcovia v trestnom konaní vypovedali rovnako, ako v tomto konaní.

9. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, podľa názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že spôsobená
ujma je jediným a priamym následkom protiprávneho konania žalovaného; nebyť protiprávneho konania

žalovaného, ktorým bola spôsobená smrť rodičov žalobcov, žalobcovia by ujmu neutrpeli.

10. Po ustálení záveru o splnení všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
sa súd prvej inštancie zaoberal jej výškou.

11. V tej súvislosti prihliadol na typ príbuzenského pomeru medzi žalobcami a zomrelými (zomrelí boli
rodičmi žalobcov), ich vek, ako aj intenzitu ich vzťahov. V čase smrti rodičov boli žalobcovia dospelí -
žalobkyňa v 1. rade mala 29 rokov, žalobca v 2. rade 33 rokov. Ich rodičia mali obaja 55 rokov, boli
teda ešte v aktívnom veku, zdraví, obaja pracovali. Ako nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania,
medzi žalobcami a rodičmi v čase ich smrti existovali mimoriadne silné, pozitívne emocionálne putá,

o čom svedčí aj fakt, že ešte aj v tomto veku žalobcovia na základe vlastného rozhodnutia zdieľali s
rodičmi spoločnú domácnosť v spoločne kúpenom rodinnom dome v Rozhanovciach. Žalobkyňa sa z
domu odsťahovala len mesiac pred ich smrťou z dôvodu, že plánovala uzavretie manželstva a založenie
rodiny. Žalobcovia ešte nemali založené „vlastné“ rodiny. Žalobcovia s rodičmi trávili množstvo času,
rodičia ich celý život podporovali, pomáhali im, poskytovali bezpečné zázemie po všetkých stránkach,

viedli ich k láske, pracovitosti, čestnosti. Mohli s nimi zdieľať akékoľvek problémy a starosti, poradiť sa
s nimi, žalobca v 2. rade sa spolu s otcom venovali spoločným záľubám. Intenzita následku je nesporne
daná aj faktom, že žalobcovia prišli o oboch rodičov a to naraz, v jednom momente.

12. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na postoj žalovaného. Žalovaný žalobcom neposkytol žiadne

ospravedlnenie, žiaden skutočne úprimný prejav ľútosti, aktívne neprejavil žiadnu snahu poskytnúť
žalobcom konkrétnu, či už morálnu alebo peňažnú satisfakciu na zmiernenie následkov zásahu. O
uvedenom svedčí nielen správanie žalovaného v trestnom konaní, ktoré trvalo 7 rokov, ale aj správanie
žalovaného v občianskom súdnom konaní. Súd v trestnom konaní rovnako rozhodol dva krát a žalovaný
proti obom rozsudkom podal odvolanie. Ako to vyplýva z odôvodnenia trestného rozsudku, žalovaný

vyhlásil, že sa cíti byť nevinný a spochybnil výroky trestného rozsudku o uznaní viny. V tomto (civilnom
sporovom) konaní žalovaný zaujal rovnaký postoj; vyhlásil, že nárok žalobcov neuznáva a voči žalobcom
si uplatňoval aj náhradu trov konania.13. Čo sa týka okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že jeho
konanie nebolo úmyselné, súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie trestného rozsudku, podľa
ktorého vo vzťahu k ľudským životom išlo zo strany žalovaného o nedbanlivostné konanie a vo vzťahu

k vykonávaniu vedenia motorového vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť o úmyselné konanie. Aj
trestný súd konštatoval, že išlo o nezodpovedné, bezohľadné a spoločnosťou netolerovateľné konanie,
ktorým žalovaný nenávratne porušil dva najvýznamnejšie chránené spoločenské záujmy, t.j. dva ľudské
životy. Obžalovanému bolo do zadržania vodičského oprávnenia v dôsledku tejto nehody uložených
celkovo sedem blokových pokút za rôzne priestupky v cestnej premávke a jedenkrát zadržaný vodičský

preukaz v správnom konaní. Predmetný skutok súd hodnotil ako závažné zlyhanie obžalovaného, ktorý
ešte aj po spáchaní predmetného skutku porušoval predpisy o cestnej premávke.

14. Berúc zreteľ na vyššie uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom patrí právo na finančné
zadosťučinenie, pričom za primeranú výšku pokladal sumu 150.000,- eur pre každého zo žalobcov. V
prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

15. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nie je opodstatnené porovnávať výšku relutárnej satisfakcie
priznávanej súdmi v iných sporoch, pretože každý prípad je iný. V tej súvislosti poukázal aj na fakt, že z
prehľadu rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že výška tejto náhrady, priznávaná v sporoch o ochranu
osobnosti spôsobenej zásahom do osobnostných práv médiami, zneužitím petičného práva a najmä

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom, je
omnoho vyššia ako v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom pri dopravnej nehode
a to napriek tomu, že následkom zásahu nebola spôsobená tá najvážnejšia ujma - smrť človeka. Súd
preto nepokladal za spravodlivé, aby náhrada nemajetkovej ujmy v danej veci bola limitovaná alebo
ovplyvňovaná výškou náhrad, ktoré súdy doposiaľ priznávali v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej zásahom pri dopravnej nehode. Napokon, je potrebné prihliadať aj na to, že výška doposiaľ
priznávaných náhrad bola limitovaná petitom žalôb.

16. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej zo strany intervenienta ustálil, že premlčacia doba
začala plynúť deň po smrti rodičov žalobcov, t.j. XX.X.XXXX. Žaloba bola súdu doručená dňa 27.2.2012,

teda v rámci plynutia premlčacej doby. Preto nárok žalobcov nie je premlčaný.

17. Vo vzťahu k námietke intervenienta o jeho opodstatnenosti zotrvania v konaní uviedol, že v
predmetnej veci nie je sporné a ani intervenient nespochybňoval, že so spoločnosťou HK 2 Trading s.r.o.,
sosídlomvKošiciachakoprevádzkovateľommotorovéhovozidlamalvčasedopravnejnehody,priktorej

došlo k usmrteniu rodičov žalobcov, uzavretú platnú poistnú zmluvu podľa zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Uvedenáskutočnosť,t.j.žekuškodovejudalostidošlovčasetrvaniapoisteniazodpovednosti,podľaust.
§ 4 ods. 4 citovaného zákona zakladá právo poisteného (pôvodne žalovaného v 2. rade), aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie, s tým, že podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona

náhradu škody je poisťovateľ povinný uhradiť priamo poškodenému (v danom prípade žalobcom).

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tá skutočnosť, že subjekt predmetnej poistnej zmluvy (poistený)
neskôr zanikol, nemá za následok zánik povinnosti poisťovateľa plniť poškodenému. V konaní nebolo
preukázané a ani intervenient netvrdil, že v čase škodovej udalosti poistenie už netrvalo, resp. že

poistenie zaniklo na základe niektorého z právnych dôvodov, predpokladaných zákonom či už v ust. § 9
ods. 1 citovaného zákona alebo v ust. § 800 a § 802 Občianskeho zákonníka. Povinnosť intervenienta
plniť žalobcom ako poškodeným v prípade ich úspechu v spore, teda napriek zániku poisteného subjektu
podľa názoru súdu prvej inštancie preto naďalej trvá.

19. Pokiaľ intervenient namietal, že žalovaný nárok nie súčasťou krytia z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie sa s týmto názorom nestotožnil a v tejto otázke poukázal
na závery uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 474/2016-17 zo dňa 17.8.2016, podľa ktorého
pojem škody treba vykladať eurokomforne, a to extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj
náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv

pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej
osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov.20. Pokiaľ intervenient namietal, že nárok uplatnený voči pôvodne žalovanému v 2. rade je premlčaný,
pričom vychádzal z aplikácie ust. § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z, podľa ktorého na premlčanie nároku
na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe,

ktorá škodu spôsobila, túto námietku súd prvej inštancie nemal za opodstatnenú. Premlčacia doba je
v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch trojročná a žaloba bola voči poistenému
prevádzkovateľovi motorového vozidla podaná včas.

21. Na svoju obranu intervenient uplatnil aj námietku, v rámci ktorej spochybňoval existenciu

zodpovednosti poisteného ako prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu a nemajetkovú ujmu. Pre
tento účel navrhoval, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, na objasnenie okolností,
za ktorých došlo k dopravnej nehode, najmä, či k dopravnej nehode došlo pri činnosti poisteného ako
právnickej osoby, resp. ak aj áno, či nešlo o exces žalovaného (fyzickej osoby), za ktorý by potom
zodpovedal len on sám.

22. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že v čase dopravnej nehody boli jedinými
spoločníkmi a konateľmi spoločnosti HK 2 Trading s.r.o. žalovaný a jeho manželka Henrieta Horváthová,
pričom každý z nich bol oprávnený konať samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia ust. § 430
ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy by namiesto zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla
zodpovedala za škodu tretia osoba, v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Žalovaný ako spoločník

a konateľ prevádzkovateľa, oprávnený konať za prevádzkovateľa samostatne, viedol vozidlo čase
nehody výlučne na základe vlastnej vôle. Obchodná spoločnosť HK 2 Trading s.r.o. ako prevádzkovateľ
motorového vozidla poisteného u intervenienta je teda subjektom zodpovednosti podľa ust. § 427
Občianskeho zákonníka. S poukazom na tento záver súd nevykonal dôkaz výsluchom žalovaného.

23. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobe v celom rozsahu nevyhovel. Výška
priznanej nemajetkovej ujmy totiž závisí vždy od úvahy súdu po posúdení jedinečných okolností prípadu.
Pri určení výšky trov právneho zastúpenia uviedol, že bude vychádzať (len) z výšky priznanej sumy.

24. Proti rozsudku, a to proti jeho zamietajúcej časti nad 150.000,- eur do 250.000,- eur obaja v zákonnej
lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhli, aby rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 250.000,-
eur a žalobcovi v 2. rade sumu 250.000,- eur, obom v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch odvolania vytkli súdu prvej inštancie, že všetky ním zistené podstatné skutočnosti, z

ktorých vychádzal sa neprejavili v priznanej výške nemajetkovej ujmy žalobcom v peniazoch, ktorá sa
vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti javí ako neadekvátna. Výška nemajetkovej ujmy by mala
byť u každého žalobcu primeraná závažnosti vzniknutej ujmy a okolnostiam, za ktorých k nej došlo.
Závažnosť nemajetkovej ujmy je vzhľadom na stratu oboch rodičov v jednom okamihu a na ich silné
predchádzajúce rodinné väzby veľká. Okolnosti, za ktorých došlo k smrti oboch rodičov zavineným

konaním žalovaného nasvedčujú vysokej miere nezodpovednosti a hazardu až ľahostajnosti k ľudskému
životu. Rodičia žalobcov neporušili pred nehodou žiaden právny predpis a nemali šancu dopravnej
nehode zabrániť, ani ju prežiť. Trauma, ktorá vznikla u žalobcov touto tragickou udalosťou naďalej
pretrvávaajeneodstrániteľnáanezvratná.Vzhľadomnato,žehodnotaľudskéhoživotajenevyčísliteľná
a vzhľadom na ťažké následky, ktoré zanechala strata najbližších osôb v živote žalobcov považovali

priznanú nemajetkovú ujmu žalobcom súdom prvej inštancie za neadekvátnu.

25. Proti rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcej časti a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote
podal odvolanie žalovaný, podľa jeho obsahu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Nesúhlasil s názorom súdu

prvej inštancie, keď v napadnutom rozsudku zvýraznil, že išlo o úmyselné konanie žalovaného vo vzťahu
k vykonávaniu vedenia motorového vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť. Je nesporné, vychádzajúc
z ust. § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a/, ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, že nikdy nebolo súdom ustálené, aby
usmrtenie rodičov žalobcov bolo spôsobené úmyselným konaním žalovaného, ako sa to snaží urobiť a
zvýrazniť v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie v bode 13. Za protiprávne konanie bol žalovaný

postihnutý trestom 9 rokov. Súd prvej inštancie nemal zvýrazňovať, že v trestnej veci sa rozhodlo dva
krát, pričom žalovaný mal podať odvolanie voči obom rozsudkom. Každý obžalovaný sa má možnosť
brániť, a to nemôže a nesmie byť predmetom kritiky. Každý má právo na spravodlivý proces. Poukázal
na to, že žalobcovia v čase dopravnej nehody už neboli odkázaní na svojich rodičov, mali naplánovanésvoje ďalšie životy. Žalobkyňa mala pred svadbou a žalobca od r. 2008 študoval v Nemecku. Finančne
boli nezávislí, aj keď pripustil, že medzi žalobcami a ich rodičmi mohol byť pekný, harmonický vzťah.
Poukázal na to, že na predmetnom vozidle mal technickú poruchu a sám bol v kóme 14 dní, preto nie

je zrejmé, čo mohol v tom čase urobiť, keď sa domáhal správneho vyšetrenia, ktoré bolo zanedbané.
Podľa jeho názoru úvahy súdu prvej inštancie smerujú do tendenčnosti vo vzťahu k nemu, k snahe
očierniť ho a zvýrazniť to, čo je v prospech žalobcov. Je nepochopiteľné, že v r. 2009 sa voči nemu
domáhali žalobcovia zaplatenia mimosúdnou cestou 20.000,- eur. Poukázal na to, že zaužívaná prax
v priznávaní nárokov sa pohybuje v rozmedzí 6.000,- až 7.000,- eur, mimoriadne 15.000,- eur, na čo

správne poukazoval aj intervenient v konaní. Priznané nároky sú svojvôľou súdu, sú priznané v rozpore
so zákonom. Nesúhlasil s polemikou súdu prvej inštancie, že nároky majú byť vyššie ako je zaužívaná
súdna prax. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania žalobcom v plnom rozsahu, vychádzajúc zo
sumy priznanej im rozsudkom.

26. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj intervenient z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru intervenienta výška náhrady nemajetkovej ujmy, priznaná
súdom prvej inštancie je neprimerane vysoká. Pokiaľ priznávajú súdy v iných konaniach neprimerane
vysoké náhrady, to nemôže byť dôvodom pre priznanie neprimerane vysokej náhrady aj v tomto konaní.
Sám súd konštatuje, že každý prípad je iný. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne konkrétne mimoriadne

okolnosti, ktorými by sa práve tento prípad odlišoval od iných prípadov, v ktorých napr. zahynuli aj
maloleté deti, alebo maloleté deti prišli o svojich rodičov, pričom aj v týchto prípadoch boli priznané oveľa
nižšie náhrady ako napadnutým rozsudkom. Zvýraznil, že zmyslom zadosťučinenia nie je zábezpeka,
zdroj obživy, či náhrada príjmov a nemôže ísť ani o neprimerané obohatenie. V tej súvislosti poukázal na
nález Ústavného súdu ČR zo 6.3.2012 sp. zn. I. ÚS 1586/09. Napokon obete násilných trestných činov

a pozostalí po nich v zmysle zák. č. 215/2006 Z.z. sú odškodňovaní maximálne sumou predstavujúcou
50-násobok minimálnej mzdy, v súčasnosti 21.750,- eur. Úmysel žalovaného možno vidieť len v použití
alkoholu a vedení vozidla pod jeho vplyvom, nie v spôsobení dopravnej nehody. Požadovaná výška
náhrady v sume po 1,000.000,- eur pre každého zo žalobcov sa vymyká všetkým predstaviteľným
hraniciam. Je neprimeraná, aj keď subjektívne prežívanie situácie žalobcami je nadmieru emotívne a

hoci utrpená ujma je veľmi závažná a nenapraviteľná. Náhrada nemajetkovej ujmy nie je predmetom
poistného krytia v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Povinnosť plniť poškodeným nezahŕňa náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým po obeti dopravnej nehody. Vytkol súdu prvej inštancie, že
absolútne nevyhodnotil otázku danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, resp. čiastkové závery

v tomto smere sú protichodné. Je nesporné, že prevádzkovateľom vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú
nehodu bol pôvodne žalovaný v 2. rade obchodná spoločnosť HK 2 Trading s.r.o..

27. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a k odvolaniu intervenienta zotrvali na svojej
odvolacej argumentácii. Zvaľovanie viny žalovaným na technickú chybu, keď v trestnom konaní bolo

jednoznačne preukázané, že k žiadnej technickej chybe nedošlo, je nenáležité. Je zrejmé, že žalovaný
riadilmotorovévozidlopodvplyvomalkoholuaprešieldoprotismeru,čímrodičomžalobcovnedalžiadnu
šancu nehode zabrániť. Preto názory žalovaného v tomto smere považujú za cynické. Trestné konanie
trvalo od 27.2.2009 do 6.4.2016 v dôsledku obštrukcií a predkladaní dôkazov zo strany žalovaného. Je
nepochybné, že žalovaný svojím konaním úmyselne porušil dôležitú povinnosť stanovenú zák. č. 8/2009

Z.z. a to § 4 ods. 2 písm. c/. Požadovaná výška nemajetkovej ujmy je odôvodnená stratou možnosti
žalobcov viesť so svojimi rodičmi súkromný a rodinný život. Neexistuje žiadne morálne zadosťučinenie,
ktoré by mohlo takúto stratu žalobcov odškodniť. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným
v bode 53 rozsudku a jeho úvahami pri priznaní výšky nemajetkovej ujmy. Stotožnili sa so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobcov a aj vo vzťahu k intervenientovi.

28. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniam žalobcov a žalovaného zotrval na svojej odvolacej
argumentácii. Opakovane zdôraznil, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy je neprimeraná aj v
porovnaní s inými prípadmi. Nemožno vytknúť žalovanému, že ako obvinený v trestnom konaní
využívalvšetkyzákonnéprostriedkynasvojuobhajobu,vrátanevyužitiariadnychopranýchprostriedkov.

Postoj žalovaného v trestnom konaní nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy.29. Intervenient v reakcii na vyjadrenie žalobcov poukázal na to, že argumentácia žalobcov ohľadom
požadovanej výšky nemajetkovej ujmy je nelogická a nerozlišuje medzi škodou a nemajetkovou ujmou
blízkych osôb obetí dopravných nehôd, ktorej náhrada nie je krytá povinným zmluvným poistením.

Žalobcovia nevysvetľujú, čím je práve ich prípad iný a prečo by sa mala priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy až tak veľmi odchyľovať od doteraz priznávaných súm v obdobných prípadoch.

30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie strán sporu a intervenienta bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené a odvolanie žalovaného a intervenienta je
dôvodné.

31. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie sa dopustil procesnej
vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia ohľadom

primeranosti výšky priznanej náhrady došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

32. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má
stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)

vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP
účinného od 1.7.2016).

33. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho

rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

34. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysvetlil svoje úvahy
o primeranosti priznanej náhrady žalobcom za nemajetkovú ujmu, akým spôsobom dospel k záveru
o výške priznanej náhrady značne sa vymykajúcej rozhodovacej praxi vzhľadom na jej výšku a tiež

dostatočne neozrejmil s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, čím je daný prípad výnimočný v
súvislosti s rozhodovacou činnosťou súdov v analogických prípadoch.

35. Odvolací súd je toho právneho názoru, že s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielsavrámcináhradyškody

odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným),
za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou v zmysle §-u 13 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka, a ktorú v širšom ponímaní možno považovať za škodu na zdraví podľa § 4
ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z.

36. Takýto výklad je súladný aj so závermi rozsudku Súdneho dvora z 24.10.2013 sp.zn. C-22/12.
Rozsudky Súdneho dvora sú záväzné pre súdy Európskej únie, ktoré sú povinné uplatňovať
judikatúru Súdneho dvora. V súvislosti s aplikáciou smerníc súdmi odvolací súd dodáva, že je
povinnosťou členských štátov dosiahnuť výsledok stanovený v smernici, pričom sú povinní prijať všetky
primerané opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie povinností ukladaných

smernicami. Tieto povinnosti sa týkajú všetkých orgánov členských štátov, vrátane súdov v prípade
vecí patriacich do ich súdnej právomoci. Z toho vyplýva, že uplatňovanie domácich právnych predpisov
vnútroštátnym súdom, ktorý má tieto právne predpisy interpretovať, by sa malo realizovať, pokiaľ možno,
pri zohľadnení znenia a účelu smerníc, aby sa dosiahol ich účel.

37. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ustanoveného zákonom č. 381/2001 Z.z. je predovšetkým zabezpečiť
uspokojenie práv poškodených pri vzniknutých škodových udalostiach v jednotlivých prípadoch, kde
by k tomu nestačili majetkové a platobné možnosti škodcov, resp. zodpovedných subjektov, ale tiež
aj ochrániť zodpovedné osoby pred neúmerným rizikom spojeným s touto nebezpečnou činnosťou.

Pokiaľ teda účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečenie zodpovednosti za ujmu na zdraví
spôsobenej z prevádzky vozidla, o to viac musí byť zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu
alebo škodu následkom havárie motorového vozidla, poskytnutie poistného plnenia za škodu alebo ujmu
spôsobenú smrťou.38. V konaní pred súdom prvej inštancie bola správne vyriešená otázka zodpovednosti žalovaného
za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcom, keďže v danom prípade boli splnené všetky zákonné

predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného z protiprávneho zásahu do osobnostných práv
žalobcov. K odvolacím námietkam intervenienta ohľadom pasívnej legitimácie žalovaného je potrebné
uviesť, že žalovaný porušil svoje povinnosti tým, že sa dopustil trestného činu, ako bolo konštatované
v právoplatnom trestnom rozsudku, preto niet pochýb o tom, že je v spore pasívne legitimovaným (§
420 Občianskeho zákonníka).

39. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené
všetky zákonné predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v peniazoch podľa
ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda žalobcom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči
žalovanému rozhodne vznikol.

40. Podľa ustálenej súdnej praxe možno priznať poškodenej fyzickej osobe v zmysle ust. § 13 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka peňažné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom
do osobnostného práva na súkromný a rodinný život v dôsledku usmrtenia osoby blízkej za splnenia
zákonom stanovených podmienok.

41. Podstatou odvolania strán sporu a intervenienta bola namietaná výška priznaného zadosťučinenia
v peniazoch a tiež, akým spôsobom súd prvej inštancie posúdil otázku primeranosti tejto výšky, teda či
priznaná výška je primeraná spôsobenej ujme a okolnostiam, za ktorých k tejto ujme došlo.

42. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky náhrady vychádzal z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy

a zohľadnil, že žalobcovia stratili v jednom okamihu obidvoch rodičov, s ktorými tvorili harmonickú rodinu.
Je pravdou, že v poslednom období nežili v spoločnej domácnosti, avšak pravidelne sa navštevovali
a vzájomne si pomáhali. V dôsledku úmrtia rodičov žalobcov došlo k nezvratnému ukončeniu tohto
spolužitia a prerušeniu väzieb v rámci rodiny. Súd prvej inštancie zohľadnil, že medzi poškodenými
osobami existovali silné citové a sociálne putá vytvorené v rámci ich rodinného života, pričom žalobcovia

prežívali túto situáciu veľmi silne a intenzívne. Žalobcovia sú ochudobnení o spoločné prežívanie aj
s ďalšími členmi rodiny a tým sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jednými z najbližších
rodinných príslušníkov.

43. Súd prvej inštancie prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcom žiadne

ospravedlnenie, resp. úprimný prejav ľútosti s prihliadnutím na jeho nezodpovedné a spoločnosťou
netolerované konanie, ktorý svojím závažným zlyhaním a to použitím alkoholických nápojov porušil
predpisy o cestnej premávke.

44. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, odvolací súd pripomína, že táto je vecou voľnej úvahy súdu,

ktorá však musí byť odôvodnená a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave ohľadne oboch
zákonom predvídaných kritérií, ktorými sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

45. Niet pochýb o tom, že judikatúra súdov, vzhľadom na absenciu danosti zákonných kritérií pre

kvantifikáciu finančného vyčíslenia nemajetkovej ujmy sa pri stanovení výšky tejto náhrady líši, a to aj
čo do konkrétne priznávaných súm v skutkovo a právne podobných prípadoch.

46. Bohatá judikatúrna činnosť súdov však vytvorila rámcový podklad, v ktorom je možné sa orientačne
pohybovať. Vo vzťahu k zásahom do súkromného a rodinného života spôsobených smrťou rodičov

priznávané náhrady súdmi oscilujú v čiastkach v rozmedzí od 5.000,- do 30.000,- eur. Ide napr. o
prípad vedený pred Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 12Co 465/2014, keď za smrť otca
bola priznaná deťom náhrada vo výške 33.500,- eur; v konaní vedenom pred Krajským súdom Trnava
pod sp. zn. 9Co/423/2012 vo výške 30.000,- eur, v konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR pod
sp. zn. 3Cdo/18/2016 vo výške 23.000,- eur, v konaní vedenom pred Krajským súdom Nitra sp. zn.

5Co/182/2013 vo výške 10.000,- eur a pod..

47. Najvyššie súdne autority v rámci rozhodovacej činnosti ale aj procesný kódex (čl. 2 ods. 2 C.s.p.)
zdôrazňujú význam zásady legitímnych očakávaní. Aplikácia tejto zásady v praxi súdov znamená, že jenežiadúce, aby dochádzalo k situáciám, kedy budú súdy rozhodovať prípady vychádzajúce z obdobného
skutkového stavu, odlišne. Aj keď pri náhrade nemajetkovej ujmy za usmrtenie blízkej osoby rozhodnutie
závisí výlučne na voľnej úvahe súdu, táto úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné

hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu vymykajúcou sa
akejkoľvek kontrole. Súd je pri svojom rozhodnutí preto povinný zdôvodniť a vyrovnať sa s relevantnými
argumentmi účastníkov o primeranosti odškodnenia aj s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných,
prejednávanej veci podobných prípadoch. Pokiaľ tak súd prvej inštancie v prejednávanej veci neurobil,
jeho rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné.

48. Ako vyplýva z vyššie uvedeného pri rozhodovaní súdov o nemajetkovej ujme je nevyhnutné, aby
z hľadiska dodržania zásady legitímnych očakávaní boli priznávané súdmi čiastky vo svetle doterajšej
judikatúry a zachovania jej kontinuity s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tej ktorej veci.

49. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje za opodstatnené námietky žalovaného a intervenienta, ktorí

v odvolaní namietajú, že priznaná výška nemajetkovej ujmy žalobcom v danom prípade je privysoká a
v značnom rozsahu sa vymyká judikatúre súdov v obdobných prípadoch.

50. Súdu prvej inštancie je preto potrebné vytknúť, že objektívne a rozumne nezdôvodnil, prečo sa
pri svojom rozhodnutí tak podstatne odchýlil od súdnej praxe. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku v bode

53 uviedol, že nie je opodstatnené porovnávať výšku relutárnej satisfakcie priznávanej súdmi v iných
sporoch, pretože každý prípad je iný, takéto zdôvodnenie nemožno považovať za dostačujúce za
situácie, keď v odôvodnení rozsudku neuviedol, v čom videl konkrétne a jedinečné okolnosti danej veci,
ktoré viedli k tomu, že sa tak výrazným spôsobom odchýlil od súdnej praxe.

51. Za nepatričné odvolací súd považuje úvahy súdu prvej inštancie, ktorý pri stanovení náhrady
zohľadnil,akožalovanýpostupovalaakúobranuzaujalvtrestnomkonaní.Žalovanýakoobžalovanýmal
možnosť využiť všetky prostriedky procesnej obrany a pokiaľ tak urobil, nemožno v tomto postupe vidieť
snahu predlžovať trestné konanie a tieto skutočnosti zohľadniť v jeho neprospech pri stanovení náhrady.
Na tomto názore nič nemení skutočnosť, že pri určení výšky odškodnenia je potrebné zohľadniť postoj

žalovaného k spôsobenej škode, teda jeho snahu o urýchlené vyriešenie otázky náhrady nemajetkovej
ujmy riešenej v tomto konaní za situácie, keď jeho zodpovednosť je z dôvodu vynesenia rozsudku v
trestnej veci zrejmá.

52. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. potvrdil rozsudok vo výroku o

zamietnutí žaloby nad sumu 150.000,- eur do 250.000,- eur.

53. Pokiaľ ide o vyhovujúce výroky, neostala odvolaciemu súdu z dôvodov vyššie uvedených iná
možnosť ako tieto výroky a súvisiaci výrok o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

54.Úlohousúduprvejinštanciepovrátenívecibudeopätovneposúdiťnárokžalobcovanáslednevoveci
rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v
§ 220 ods. 2 C.s.p.. Pri stanovení výšky náhrady zohľadní nielen intenzitu vzťahu žalobcov so zomrelými,
ale aj okolnosti týkajúce sa ich veku, prežívania psychickej bolesti a ako sa táto premietla na zdravotnom

stave poškodených, hmotnej resp. existenčnej závislosti pozostalých na usmrtených osobách a pod.
Na druhej strane zohľadní postoj žalovaného, či sa žalobcom ospravedlnil, pričom prihliadne na jeho
zdravotnú situáciu po dopravnej nehode, jeho majetkové pomery a ako sa priznaná náhrada odzrkadlí
v jeho majetkovej sfére a tiež či z jeho strany išlo o nedbanlivostný alebo úmyselný trestný čin.

55. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. aj o trovách tohto
konania.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).