Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200716
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200716.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a

členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: A
BRILIANT, a.s., IČO: 35 756 578, Dunajská 5, 811 08 Bratislava, právne zastúpený: HKP Legal, s.r.o.,
IČO: 36 727 334, Križkova 9, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného č.
100626683/2019 zo dňa 13.03.2019, č. 100711764/2019 zo dňa 21.03.2019 a č. 100721910/2019 zo
dňa 25.03.2019 , jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Napadnuté rozhodnutia

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2019 žalobca žiadal
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100626683/2019 zo dňa 13.03.2019, ktorým
žalovaný, podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo

ako „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102273441/2018 zo dňa
19.11.2018. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z.,
určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) rozdiel na DPH za zdaňovacie
obdobie november 2007 v sume 96.706,17 eur, keď nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 38
341,73 eura a vyrubil mu daň v sume 58 364,44 eura.

2. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.05.2019 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100711764/2019 zo dňa 21.03.2019, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102276490/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorým
správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2008 v sume 246.514,12 eura, keď nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za v sume
208.642,44 eura a vyrubil mu daň v sume 37.871,68 eura.

3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.05.2019 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100721910/2019 zo dňa 25.03.2019, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102280934/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorým
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 74.793,73
eura, keď zvýšil daň vyrubenú daňovým priznaním zo sumy 7.715,03 eura na sumu 82.508,76 eura.4. Dôvodom určenia rozdielu DPH za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia bolo nepriznanie práva
na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od žalobcom deklarovaných dodávateľov, spoločností A

Energie s.r.o., Priemyselná 1, Trnava a Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava.

5. Uznesením zo dňa 12.11.2020 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. 2S 100/2019, 2S 105/2019 a pod sp. zn. 2S 106/2019 s tým, že ďalej konal vo
veci v spojenom konaní vedenom pod sp. zn. 2S 100/2019.

6. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný a prvostupňový
správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom
odôvodnenia rozhodnutí žalovaného sú obdobné ako vyjadrenia k žalobe. K jednotlivým častiam týchto
rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení

v časti V. tohto rozsudku.

II. Argumenty správnej žaloby

7. Žalobca poukazujúc na § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) definujúci investičné zlato a poukazujúc na postupné zmeny

aplikačnej praxe daňových orgánov pri osobitnej úprave uplatňovania dane pri investičnom zlate
namietal,žeaplikáciauvedenýchustanoveníbolavrozporesplatnýmprávom.Vtejtosúvislostipoukázal
aj na usmernenie odboru metodiky daní Daňového riaditeľstva SR zo dňa 31.08.2009, pričom nesúhlasil
s tvrdením autora usmernenia, že „taktiež sa tento platiteľ dane nemôže rozhodnúť, či bude uplatňovať
režim zdanenia pri dodaní investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné zlato bez ohľadu na to, či

investičné zlato dodá v pôvodnom stave alebo po zmene jeho podoby, hmotnosti alebo rýdzosti.“ Názor
autora usmernenia je v hrubom rozpore s platným právom. Uvedený platiteľ, ktorý dodá investičné
zlato po zmene jeho formy, hmotnosti alebo rýdzosti, takéto zlato musí podriadiť základnému princípu
DPH, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby, pretože takéto zlato už podmienky
oslobodenia nespĺňa. Podmienky, ktoré sú ustanovené v § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH pre

investičné zlato musia byť pri investičnom zlate splnené vždy kumulatívne a bez výnimky.

8. Tento názor potvrdil svojim rozhodnutím sp. zn. 3Sžf 43/2010 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, v
ktorom sa okrem iného uvádza: „Najvyšší súd konštatuje, že investičné zlato musí kumulatívne spĺňať
3 zákonné náležitosti, ktoré pracovne možno nazvať forma - rýdzosť - hmotnosť...“.

9. Zmena formy z investičného zlata (ktorú vo svojej správe spomína aj bývalý generálny riaditeľ DR
SR) na zlato, ktoré podmienky kladené na investičné zlato nespĺňa, je veľmi jednoduchá, nie je na ňu
potrebné žiadne špeciálne vybavenie a nie je žiadnym spôsobom legislatívne regulovaná.

10. V zmysle platnej legislatívy a tiež v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 43/2010
investičné zlato musí kumulatívne spĺňať 3 zákonné náležitosti, ktorými sú forma, rýdzosť a hmotnosť,
pričom hmotnosť musí byť deklarovaná na forme, v ktorej je zlato, t.j. na prúte alebo tehličke. Pojmové
previazanie hmotnosti s formou podľa uvedeného rozhodnutia NS SR znamená, že ak deklarovaná
hmotnosť nezodpovedá skutočnosti (napr. v dôsledku mechanického poškodenia) zlato už nespĺňa

podmienky investičného zlata. Je teda postačujúce, aby zlato nespĺňalo ktorúkoľvek z podmienok
uvedených v zákone o DPH. Najjednoduchším spôsobom sa tak javí zmena hmotnosti - napríklad
prevŕtaním alebo akýmkoľvek iným mechanickým zásahom do tehly investičného zlata, čo môže byť
otázkou niekoľkých sekúnd. V prípade, ak by mal subjekt zamýšľajúci realizovať zmenu formy z
investičného zlata na zlato, ktoré podmienky kladené na investičné zlato nespĺňa, k dispozícii napríklad

lis alebo valcovacie zariadenie, mohol by jednoducho vykonať aj zmenu formy zlata do podoby, pri ktorej
by už nebolo možné určiť ani to, akú malo zlato formu pred vykonaním takejto úpravy.11. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca v danom období cielene vyhýbal akýmkoľvek obchodným
transakciám s investičným zlatom, bola najmä nedostatočná právna úprava povinností subjektov
obchodujúcich s investičným zlatom. Aplikovať v praxi v tom čase platnú právnu úpravu by totiž malo s

veľkou pravdepodobnosťou za následok, že pri daňovej kontrole by sa daňový subjekt pri preukazovaní,
že sa v prípade obchodovaného tovaru jednalo naozaj o investičné zlato, dostal do dôkaznej núdze,
ktorú by prakticky (za bežných okolností) nebolo možné žiadnym spôsobom prekonať.

12. Žalobca poukázal na ustanovenie článku 356 Smernice Rady 2006/112/ES: „1. Členské štáty

zabezpečujú, aby obchodníci s investičným zlatom viedli prinajmenšom účtovné záznamy o všetkých
dôležitých transakciách s investičným zlatom a uchovávali doklady umožňujúce identifikovať zákazníkov
týchto transakcií. Obchodníci uchovávajú údaje uvedené v prvom pododseku najmenej päť rokov. 2.
Členskéštátymôžuprijaťrovnocennézáväzkyvrámciopatreníprijatýchpodľainýchprávnychpredpisov
Spoločenstva, ako napríklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005
o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania

terorizmu, aby sa dosiahol súlad s požiadavkami uvedenými v odseku 1. 3. Členské štáty môžu stanoviť
prísnejšie povinnosti, najmä pokiaľ ide o vedenie osobitných záznamov alebo osobitných účtovných
požiadaviek.“

13. V kontexte uvedených skutočností, keďže v prípade dodávateľov žalobcu alebo dodávateľov jeho

dodávateľov sa jednalo o daňové subjekty, od ktorých štát nedokáže zaplatenie dane reálne vymôcť,
sa ako logický javí predpoklad, že slovenské orgány správy daní vytvorili absurdnú teoreticko-právnu
konštrukciu, ktorej cieľom je prenesenie povinností, ktorých splnenie už nie je vymožiteľné od povinných
subjektov, na subjekty, ktoré sa podľa interpretácie dôkazného bremena zo strany orgánov správy
daní dostali (v dôsledku takto vytvorenej teoreticko-právnej konštrukcie) do dôkaznej núdze. Celý

princíp tejto konštrukcie je založený na predpoklade, že nakoľko priamo pri obchodnej transakcii a
fyzickom odovzdaní tovaru (zlata) nebol obvykle okrem dodávateľa a odberateľa nikto, kto by mohol
nestranne potvrdiť vlastnosti tohto zlata (čo je však absurdný predpoklad správcu dane, ktorý by pri
dôslednom uplatňovaní v procese daňových kontrol zaviedol pre daňové subjekty prakticky nesplniteľnú
podmienku preukázateľnosti akýchkoľvek plnení), musí daňový subjekt v rozpore s platným právom

dokazovať, že ním nadobudnutý tovar podlieha dani, a zároveň vyvracať tvrdenie správcu dane, že sa
jedná o zlato, ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane pre investičné zlato. Keďže je zrejmé, že
priamo pri obchodnej transakcii a fyzickom odovzdaní zlata nebol okrem dodávateľa a odberateľa nikto,
opierajú orgány správy daní svoje tvrdenie, že sa jednalo o investičné zlato, len o nepriame dôkazy,
ktoré poukazujú na to, že dodávatelia alebo subdodávatelia žalobcu nakúpili pôvodne investičné zlato.

Žalobca bol následne konfrontovaný s touto skutočnosťou a musel vyvracať tvrdenia správcu dane
v rozsahu informácií, ktorými nemá ako disponovať, nakoľko o iných obchodných transakciách jeho
dodávateľov a subdodávateľov nemá akúkoľvek vedomosť.

14. Opísaný postup, ktorý aplikáciou ustanovení týkajúcich sa osobitnej úpravy dane pri investičnom

zlate uplatňujú orgány správy daní, nemá žiadnu oporu v Smernici Rady 2006/112/ES, ani v platnom
zákone o DPH. Uvedený postup rovnako nemá obdobu v žiadnom z členských štátov EÚ, kde sa v
zmysle Smernice Rady uplatňuje osobitná úprava dane, konkrétne oslobodenie investičného zlata od
DPH.

15. V Preambule Smernice Rady 98/80/ES zo dňa 12.10.1998, ktorou bol zavedený zvláštny režim
pre zdaňovanie investičného zlata, sa uvádza, že „vzhľadom k tomu, že dvojaké použitie zlata (pozn.
na priemyselné a na investičné účely) môže vytvoriť nové možnosti pre daňové úniky a vyhýbanie sa
daňovej povinnosti, ktoré si vyžadujú od členských štátov, aby prijali účinné kontrolné opatrenia, je
preto žiaduce stanoviť spoločné pravidlá pre minimálne povinnosti obchodníkov pri vedení účtovníctva

a dokumentácie...“.

16. Smernica Rady poskytuje ochranu členským štátom práve proti zneužitiu režimu oslobodenia
dodania investičného zlata (iba tak totiž môže dôjsť k daňovým únikom) a v tomto kontexte potom treba
posudzovať aj dôkaznú povinnosť daňového subjektu pri posudzovaní splnenia podmienok podľa § 49

ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 67 ods. 1 písm. zákona o DPH, t.j. daňový subjekt má dôkaznú
povinnosť práve a len v prípade, ak tento osobitný režim oslobodenia od dane použije a jeho dôkazná
povinnosť spočíva v preukázaní, že splnil podmienky použitia tohto osobitného režimu. Ak však daňovýsubjekt túto dôkaznú povinnosť nesplní, dodanie tovaru sa musí podriadiť základnému pravidlu, t.j. že
dodanie zdaneniu podlieha.

17. Výklad daňových orgánov, podľa ktorého ak „daňový subjekt nepreukázal“, že sa v týchto prípadoch
„nejednalo o dodanie investičného zlata“, tak predmet dodávky je investičné zlato, a teda patrí pod tento
osobitnýrežimoslobodeniaoddane,vediekabsurdnémuzáveru,žeakdaňovýsubjektneviepreukázať,
že dodaný tovar nie je investičné zlato, bude sa vždy považovať za investičné zlato (oslobodené od
dane), čo je však v priamom rozpore s účelom a ochranou tohto režimu v Smernici Rady, a je teda

neprípustný. Takýto výklad by totiž otváral cestu k daňovým únikom a nie ju zamedzoval.

18.Akžalovanýasprávcadanetvrdili,žežalobcaporušil§49ods.1zákonaoDPHvnadväznostina§67
ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že pri uvedených dodávkach mal použiť osobitný režim oslobodenia
od dane platný pre investičné zlato, sú povinné práve daňové orgány jednoznačne preukázať, že boli
splnené podmienky uvedeného osobitného režimu oslobodenia od dane.

19. V prípade nadobudnutia tovaru od dodávateľa A Energie s.r.o. bolo podľa zisteného stavu zrejmé,
že dodávateľ A Energie s.r.o. dodal v dňoch 9.11.2007 až 21.11.2007 žalobcovi tovar označený vo
faktúrach ako „kovová zliatina s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000“ v celkovom množstve 25.500,00g
a za tento tovar vystavil predmetné faktúry. Je tiež zrejmé, že žalobca dodávateľovi A Energie, s.r.o. za

tento tovar zaplatil celú kúpnu cenu (vrátane DPH) bankovým prevodom, pričom oba daňové subjekty
riadne zaevidovali tieto faktúry vo svojom účtovníctve a DPH z uvedených faktúr bola nimi priznaná v
daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie.

20. Túto skutočnosť potvrdzuje vyjadrenie samotného správcu dane v jeho rozhodnutí, keď konštatuje,

že: „ Správca dane s prihliadnutím na vyjadrenie konateľa A Energie s.r.o. pána Laurinca Kotoru o
nadobudnutí zlata aj od dodávateľa Imperial Slovakia s.r.o., t.j. na kontrolné zistenia v procese daňovej
kontroly u A BRILIANT, a.s., uvedené v protokole č.1503243/2 016 z 9.9.2016 v nadväznosti na doplnené
dokazovanie vo vyrubovacom konaní, správca dane nespochybnil existenciu predmetného tovaru od
dodávateľa A Energie s.r.o., nakoľko nebolo preukázané, že by zlato v kontrolovaných zdaňovacích

obdobiach nebolo dodané odberateľom A BRILIANT, a.s.“. Správca dane v rozhodnutí tiež konštatuje,
že: „Vykonanou daňovou kontrolou u daňového subjektu A Energie s.r.o. v sledovanom období nebola
preukázaná reálnosť deklarovaných obchodov v reťazci s kovovými zliatkami s obsahom Au o rýdzosti
999,9/1000 v línii dodávateľov Imperial Slovakia - A Energie s.r.o. - A BRILIANT, a.s.“.

21. Podľa žalobcu úvaha Žalovaného o tom, že: „Kontrolovaný daňový subjekt A BRILIANT, a.s. mohol
ďalej dodávať zlato svojim odberateľom, ale nikdy nebolo preukázané, že toto dodávané zlato nakúpil
od spoločnosti A Energie, s.r.o., ktorej obaja dodávatelia zlata v roku 2007 zhodne popreli, že by niekedy
s nejakým zlatom obchodovali.“ nemá v kontexte vyššie uvedených skutočností oporu v spise. Žalobca
nemôže potvrdiť alebo vylúčiť tvrdenie žalovaného o tom, že predmetné zlato nebolo nadobudnuté v

správcom dane uvedenej línii dodávateľov. Zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania a ktoré sú súčasťou spisového materiálu však jednoznačne vyplýva, že daňový
subjekt A Energie s.r.o. ním fakturovaný tovar žalobcovi skutočne dodal (bez ohľadu na skutočnosť, v
akej línii dodávateľov tento tovar on sám nadobudol). Úvaha žalovaného, ktorej konštrukcia spočíva v
tom, že by žalobca prijal od dodávateľa A Energie s.r.o. faktúry za zlato v celkovej hodnote 502.983,00

EUR, tieto faktúry by dodávateľovi v plnej výške riadne uhradil, avšak od dodávateľa by žiadny tovar
neprijal a zároveň presne v tom istom období by nadobudol bez akejkoľvek evidencie a bez akejkoľvek
úhrady rýdze zlato množstvom presne korešpondujúce s množstvom fakturovaným dodávateľom A
Energie, s.r.o. (25,5kg) a toto zlato by dodal ďalej svojím odberateľom, je absurdná konštrukcia, ktorá
nemá oporu v spise a ani v účtovných dokladoch A Energie s. r. o. a je aj v rozpore s elementárnou

logikou. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný sa touto úvahou neúspešne snaží vyhnúť dôkaznej
núdzi,keďtým,ženedokážepreukázaťnepravdivosťdôkazmipodloženéhotvrdeniažalobcuoexistencii
predmetného tovaru, pokúša sa na žalobcu preniesť dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré mu neprináleží.
Vo vzťahu k žalobcom nadobudnutému tovaru od dodávateľa A Energie s.r.o. boli povinnosti v zmysle
§ 49 ods. 1 zákona o DPH splnené, nakoľko v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH „daňová povinnosť

vzniká dňom dodania tovaru“.

22. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok tretej komory Súdneho dvora EÚ z 12. januára
2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C484-03, v ktorého výroku sa uvádza, že: „Plnenia, o akéide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,
predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani... a to bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/

alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto
platiteľom.Právoplatiteľadane,ktorýuskutočňujetietoplnenia,spočívajúcevodpočítanídanezpridanej
hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto
plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré

je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z
pridanej hodnoty.“

23. K otázke zisťovania a dokazovania, či predmetný tovar dodaný žalobcovi bol investičným zlatom v
zmysle § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, žalobca uviedol, že kľúčovým bol podľa správcu dane záver
zo znaleckého skúmania, v ktorom znalec uviedol, že „nákup investičných produktov od spoločnosti

Schoeller Munzhandel GmbH do spoločností EXCELLENT GOLD s.r.o. a Excelent gold plus s.r.o.
prebehol riadne, no už každý ďalší následný predaj týchto investičných produktov bol fingovaný v tom,
že bol deklarovaný na vystavených faktúrach ako predaj drahých kovov (neinvestičné zlato).“.

24. Žalobca namietal, že ním nadobudnutý tovar od spoločnosti A Energie s.r.o. nebol nikdy predložený

znalcovi, ktorý vyhotovil predmetný znalecký posudok, za účelom znaleckého skúmania, a rovnako
žalobca nebol požiadaný o poskytnutie súčinnosti pri jeho vyhotovení. Posúdenie vlastností zlata z
hľadiska podmienok v zmysle osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate nepatrí v
zmysle Inštrukcie 12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR č. 19292/2004-53 do obsahového vymedzenia
znaleckého odboru Ekonómia a manažment, ale patrí do obsahového vymedzenia znaleckého odboru

Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny.

25. Žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave (vyjadrené v uznesení zo dňa 24.05.2017,
spis. zn. 11Cop/4/2016, aj v uznesení zo dňa 17.09.2018, spis. zn. 11CoP/288/2018) vo veci
posudzovania prípustnosti znaleckého posudku ako dôkazu v súdnom konaní v prípade, ak je posudok

vypracovaný znalcom z nesprávneho znaleckého odboru resp. odvetvia, pričom tieto závery možno
podľa žalobcu analogicky použiť aj predmetnom prípade: „V predmetnom rozhodnutí odvolací súd vo
vzťahu ku kompetentnosti znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok uviedol, že súd prvej inštancie
sa dopustil zásadného pochybenia pri nariadení znaleckého dokazovania, porušil zásadu , že výber
súdneho znalca zo zoznamu súdnych znalcov musí vždy zodpovedať predmetu konania. Nesprávnym

výberomznaleckéhoodboru,resp.odvetviadochádzakzmareniuúčeluznaleckéhodokazovania,keďže
znalecký posudok vypracovaný súdny znalcom zapísaným pre iný odbor nemôže byť považovaný za
relevantný dôkazný prostriedok s dostatočnou validitou pre predmet konania.“

26. Znalec nesprávne zvoleného znaleckého odboru neposudzoval a objektívne ani nemohol relevantne

posúdiť, či konkrétne zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojich dodávateľov, spĺňalo alebo nespĺňalo
v čase jeho nadobudnutia podmienky v zmysle osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom
zlate podľa zákona o DPH. Akékoľvek závery znalca z nesprávneho odboru v predmetnom posudku
sú vo vzťahu k zlatu, ktoré žalobca fyzicky nakúpil od spoločnosti A Energie, s.r.o., iba podmienenými
zisteniami znalca založenými na predpokladoch poskytnutých znalcovi zo strany zadávateľa a naviac

takýto znalecký posudok nemá potrebnú validitu pre posudzovanie spornej otázky v daňovom konaní a
nemôže byť považovaný za platný dôkazný prostriedok.

27. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že znalkyňa nikde v znaleckom posudku neuvádza, že ak
malo zlato pri prvom nadobudnutí formu investičného zlata, musí mať aj pri každom ďalšom predaji

formu investičného zlata. Znalkyňa však uviedla, že „spoločnosť Schoeller Munzhandel GmbH, zistený
ako prvotný dodávateľ v predmetnom prípade, predávala investičné zlato, nákup investičných produktov
od spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH prebehol riadne, no každý ďalší predaj tohto investičného
zlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach deklarovaný ako predaj drahých kovov
(neinvestičné zlato).“ Práve v jednoznačnosti uvedených záverov zo strany znalkyne, o ktoré žalovaný

významnou mierou opieral svoje rozhodnutie, videl žalobca kľúčový nedostatok znaleckého posudku.
Znalkyňa sa bez akéhokoľvek zdôvodnenia vôbec nezaoberala úplne relevantnou možnosťou fyzickej
zmeny vlastností zlata, no i napriek tomu prijala vo vzťahu k vlastnostiam zlata jednoznačný záver.
V uvedenom rozsahu sa dopustila prekročenia oprávnení vyplývajúcich z pozície znalca v odboreEkonómia a manažment, ak v závere znaleckého posudku súčasne nepripustila aj možnosť zmeny
vlastností zlata (jeho spracovania) v reťazci obchodovania, ktorého bolo toto zlato predmetom.

28. V tejto súvislosti je podľa názoru žalobcu významným aj názor Najvyššieho súdu SR uvedený v
rozhodnutí sp. zn. 3Sžf 43/2010, podľa ktorého „Pretvorenie, resp. vyrobenie neinvestičného zlata z
investičného nie je regulované. Vzhľadom na to, ak nepriame dôkazy i nasvedčujú dodaniu investičného
zlata, neznamená to, že odberateľ nemôže zlato ďalej predať ako neinvestičné.“. Podľa žalobcu na
základe skutkového stavu tak, ako bol zistený v spisovom materiáli, je práve tá alternatíva podporená

viacerými dôkazmi. V prvom rade sa jedná o skutočnosť, že tovar dodaný všetkým odberateľom žalobcu
(bez výnimky) nikdy nespĺňal podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate.
Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vo svojom rozhodnutí, pričom podľa neho „Je nutné uviesť, že podľa
predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa vyjadrení zástupcov odberateľských spoločností a
výsledkov medzinárodného dožiadania spoločnosť A BRILIANT, a.s. predávala svojim odberateľom
neinvestičné zlato.“. Tieto skutočnosti vyplynuli (okrem iného) aj z týchto konkrétnych zistení, ku

ktorým dospel správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Ďalšou dôležitou
skutočnosťou je svedecká výpoveď v predmetnom období zamestnanca spoločnosti A BRILIANT, a.s.
(Žalobcu), D.. P. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že „s istotou viem, že zariadenie, prostredníctvom
ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly do podoby nepravidelných
zliatkov s nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených spoločnostiach, ktoré sa

zameriavajú na šperkársku výrobu“. Ďalej taktiež v odpovedi na otázku správcu dane, či má vedomosť o
takom zariadení, ktorým by sa dalo investičné zlato pretvoriť na neforemné zliatky, uviedol „Nie nemám
takú vedomosť, s takým zariadením som sa nestretol.“ Ak by mal správca dane akúkoľvek pochybnosť
o správnosti alebo pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka D.. P. X., mohol a mal vypočuť
ako svedkov, tak ako to navrhoval žalobca, aj ďalších zamestnancov spoločnosti žalobcu, ktorí by mohli

takéto pochybnosti odstrániť.

29. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že pokiaľ žalobca dodal všetkým svojím odberateľom vždy
iba také zlato, ktoré nespĺňalo podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate a
zároveň žalobca nedisponoval žiadnym zariadením, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať

úpravu investičného zlata do podoby, v akej bolo týmto odberateľom zlato dodané, musel žalobca
nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato, aké ďalej dodal svojim odberateľom. S uvedenými dôkazmi
sa správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal.

30. Zo spisového materiálu je zrejmé, že konateľ spoločnosti A Energie, s.r.o. nikdy neuviedol, že by

daňovémužalobcovidodalakékoľvekzlatospĺňajúcepodmienkyvzmysleosobitnejúpravyuplatňovania
dane pri investičnom zlate. Správca dane a rovnako aj žalovaný vo svojich tvrdeniach odkazujú na
viacero obchodných transakcií medzi spoločnosťou A Energie s.r.o. a inými spoločnosťami a tiež na
viacero vyjadrení konateľa spoločnosti A Energie, s.r.o. pána E. A., podľa ktorých predmetom obchodov
malo byť investičné zlato, no žiadne z uvedených zistení sa netýka obchodného vzťahu medzi daňovým

subjektom A Energie s.r.o. a žalobcom. Vo vzťahu k obchodným transakciám medzi žalobcom a
dodávateľom A Energie, s.r.o. sa v spisovom materiáli nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval,
že zlato, ktoré žalobca fyzicky nadobudol od tohto dodávateľa, by spĺňalo podmienky osobitnej úpravy
uplatňovania dane pri investičnom zlate podľa Zákona o DPH. Uvedené skutočnosti preukazujú tvrdenia
žalobcu, že v prípade zlata, ktoré nadobudol od spoločnosti A Energie, s.r.o., správca dane a následne

žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí, vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a že ich
rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

31. V prípade nadobudnutia tovaru od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. (ďalej aj ako „TTC“)
bolo podľa zisteného stavu zrejmé, že dodávateľ TTC dodal dňa 29.11.2007 žalobcovi tovar označený

vo faktúre ako „Rakúske rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000“ v celkovom množstve 5.000,00g a za tento
tovar vystavil vyššie uvedenú faktúru. Ďalej je zrejmé tiež to, že žalobca dodávateľovi TTC za tento
tovar zaplatil celú kúpnu cenu (vrátane DPH) bankovým prevodom, pričom oba daňové subjekty riadne
zaevidovali túto faktúru vo svojom účtovníctve a DPH z uvedenej faktúry bola nimi priznaná v daňových
priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie.

32. Tieto skutočnosti potvrdzuje čestné prehlásenie JUDr. F. C. (spoločníka a konateľa TTC) zo
dňa 10.06.2010, v ktorom sa vyjadril, že „Všetok Au tovar (zlatý materiál), ktorý bol fakturovaný a
dodaný spoločnosťou TTC spoločnosti A BRILIANT, a.s. v priebehu rokov 2007 a 2008 bol vo formemechanicky spracovaných nepravidelných zliatkov neštandardných tvarov a bez akýchkoľvek označení
alebo certifikátov. Nejednalo sa o investičné zlato v zmysle ustanovení § 67 zákona o DPH, nakoľko v
prípade dodaného tovaru jednoznačne nebola splnená podmienka formy - tovar nebol vo forme tehál,

ani vo forme prútov a ani vo forme mincí. Jednalo sa o zlatnícky polotovar.“ Predmetné skutočnosti ďalej
potvrdzuje výpoveď JUDr. F. C. v pozícii obvineného do zápisnice ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-21012 zo
dňa 24.10.2014, ktorou potvrdil, že „tovar F. bol vždy fyzicky dodaný“, i keď v súvislosti s predmetnou
výpoveďou žalobca poznamenal, že v predmetnej výpovedi obvineného sú niektoré zjavné rozpory,
čo vo svojom vyjadrení uvádza aj sám žalovaný. Okrem samotného dodávateľa potvrdzujú uvedené

skutočnosti aj vyjadrenia - či už vo forme prehlásení alebo zistení z dožiadaní a medzinárodných výmen
informácií vykonaných prostredníctvom daňovej správy - všetkých odberateľov žalobcu, ktorým bolo toto
zlato ďalej dodané.

33. Podľa daňových orgánov predmetný tovar bol investičným zlatom v zmysle § 67 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH. Svoje tvrdenia opierajú o výsledky z daňových kontrol vykonaných v spoločnosti

TTC, na základe ktorých miestne príslušný správca dane neuznal TTC odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľov GEBRA, s.r.o. a WOLCOM LLC, ktorých predmetom bolo rýdze zlato a rakúske zlaté
prúty, pričom konštatoval, že išlo o nákup investičného zlata, výsledky medzinárodného preverovania
lotyšskej finančnej správy v súvislosti s obchodnými transakciami medzi TTC a lotyšskou spoločnosťou
AMG EXSPORTS, výpoveď svedka U. F., konateľa rakúskej spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH,

ktorý vo svojej výpovedi z 10.12.2016 potvrdil, že zlaté tehly, s ktorými obchoduje spoločnosť Schoeller
Munzhandel GmbH majú rýdzosť 999,9/1000 a spadajú pod kritériá investičného zlata, výpoveď
obvineného Jána B. zo dňa 21.05.2012 a 30.10.2012, ktorý zabezpečil pre JUDr. C. dodávateľa zlata
spoločnosť GEBRA, s.r.o. a výpoveď svedka F. A. zo dňa 03.10.2017 splnomocneného konať vo veci
obchodov za spoločnosť GEBRA, s.r.o..

34. Ku všetkým vyššie uvedeným dôkazom žalobca namietal, že v prípade oboch výpovedí svedkov,
výpovede obvineného, výsledkov daňových kontrol v spoločnosti TTC a tiež v prípade výsledkov
medzinárodného preverovania lotyšskej finančnej správy sa jedná o zistenia výlučne vo vzťahu k
obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a jej dodávateľmi (prípadne subdodávateľmi) a inými

odberateľmi a nie o zistenia vo vzťahu k obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a žalobcom.
Predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že existuje dôvodný predpoklad, že v reťazci obchodov so
zlatom dochádzalo k spracovaniu zlata a zmene jeho formy, tak forma zlata pred jeho nadobudnutím
žalobcom nie je vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly relevantná. Je isté, že ešte predtým než zlato
dostalo akúkoľvek inú formu, bolo predsa vyťažené z prírody vo forme nugetu alebo prachu, no samotná

táto skutočnosť vo svetle ďalších súvislostí nemôže mať žiaden vplyv na vlastnosti zlata nadobudnutého
žalobcom. Je preto nevyhnutné akceptovať skutočnosť, že zmena formy zlata, a to najmä zmena jeho
formy z investičného zlata na zlato neinvestičné, nie je žiadnym spôsobom regulovaná a nie je technicky
ani časovo náročná.

35. Svoje tvrdenie správca dane (Prvostupňový orgán) ďalej opiera tiež o výpoveď obvineného JUDr.
F. C. zo dňa 24.10.2014 v ktorej (okrem iného) uviedol, že: „v prípade dodávok zlata pre A BRILIANT,
a.s. išlo vždy o reálne dodávky investičného zlata od rakúskeho Schoeller Munzhandel GmbH.“. V
nadväznosti na uvedené vyjadrenie žalobca namietal, že toto tvrdenie je v priamom rozpore (s iným
vyjadrením JUDr. C., ktoré je súčasťou tej istej výpovede, a to konkrétne s vyjadrením, že „neforemné

zliatky zlata (pásy) sa valcovali len v prípade, keď F. kupovali menšie dodávky do 10kg pre potreby
vlastnej výroby“. Ak na jednej strane obvinený tvrdí, že vždy išlo o reálne dodávky investičného zlata, a
na druhej strane zároveň tvrdí, že neforemné zliatky zlata sa v niektorých prípadoch valcovali, ide zjavne
o protichodné tvrdenia. Z uvedeného vyjadrenia taktiež nie je jasné, či P.. F. C. dodávkami investičného
zlata myslel dodávky od spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH (pre jej odberateľov) alebo dodávky

pre žalobcu, nakoľko medzi týmito dvomi spoločnosťami zlato niekoľkokrát zmenilo majiteľa a podľa
vyjadrenia P.. F. C. v tej istej výpovedi aj formu. V predmetnej výpovedi obvineného sa nachádza veľké
množstvo ďalších nezrovnalostí.

36. Žalobca poukázal na rozporné vyjadrenie P.. C., že „V priebehu obchodovania medzi TTC a A

BRILIANT, a.s. a po tom ako sa začali stupňovať daňové kontroly, konatelia A BRILIANT, a.s. prišli
s návrhom, aby sa tehly investičného zlata, o ktorom vedeli že ich kupujeme v rakúskom Schoeller
Munzhandel upravovali valcovaním a za tým účelom poskytli L. zo svojej výroby v Trenčíne valec na
úpravu investičného zlata tak, aby predmetom dodania do ich výroby boli už neforemné zliatky zlata.L. tento valec presunul do A. V. J., ktorý nám v tom čase zo Q. Munzhandel dodával investičné zlato a
valcovaním z nich robil pásy, ktorý následne TTC doručoval firmám A BRILIANT, a.s., SGI a Antika.“

37. Uvedené tvrdenie o stupňujúcich sa daňových kontrolách je nepravdivé, čo preukazujú aj priame
dôkazy. Za celé obdobie rokov 2007 a 2008 nebola u Žalobcu otvorená žiadna daňová kontrola v
súvislosti s DPH. V tomto období boli otvorené len dve daňové kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, a to v spoločnosti SGI. Uvedené skutočnosti sú overiteľné u
príslušných správcov dane. Žalobca tvrdil aj v priebehu daňového konania, že nikdy za dodávateľom

TTC neprišiel s návrhom na úpravu investičného zlata a tiež, že nikdy neposkytol pánovi L. (a ani nikomu
inému) žiadny valec, ani žiadne iné zariadenie z jeho výroby v Trenčíne, ani zo žiadnej inej prevádzky.
Žalobcovi nie je ani známe, kto je osoba označená ako „V. J.“. Žalobca navrhol správcovi dane v tejto
veci vypočuť ako svedkov všetkých zamestnancov, ktorí v tom čase pracovali v spoločnosti A BRILIANT,
a.s. (Žalobcu), prípadne aj vo všetkých ďalších spoločnostiach, v ktorých v sledovanom období pôsobili
predstavitelia spoločností žalobcu - Ivan F. a F. F.. Prostredníctvom uvedených dôkazov bolo možné v

prípade akýchkoľvek pochybností zo strany správcu dane alebo žalovaného jednoznačne preukázať,
že žiadnym zariadením podľa opisu ani žiadnym obdobným zariadením žalobca nikdy nedisponoval a
ani ho nikdy nikomu neposkytol.

38. V tejto súvislosti vypočul správca dane na návrh žalobcu len jediného svedka, v predmetnom období

zamestnanca spoločnosti žalobcu, Ing. P. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že: „s istotou viem, že
zariadenie, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly
do podoby nepravidelných zliatkov s nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených
spoločnostiach, ktoré sa zameriavajú na šperkársku výrobu“ a taktiež uviedol, že „nemám vedomosť o
tom, že uvedené spoločnosti v danom období dodali niekomu z výroby akýkoľvek valec alebo lisovacie

zariadenie“. Uvedená svedecká výpoveď poukazuje na značný rozpor v tvrdení P.. F. C. v predmetnej
výpovedi v pozícii obvineného. Ak by mal správca dane akúkoľvek pochybnosť o správnosti alebo
pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka D.. P. X., mohol a mal, tak ako to žalobca navrhoval,
vypočuť ako svedkov aj ďalších zamestnancov spoločnosti žalobcu, ktorí by mohli takéto pochybnosti
odstrániť, čo však neurobil.

39. Tvrdenie P.. C., že „Tieto pásy sa valcovali len v prípade, keď F. kupovali menšie dodávky do 10
kg pre potreby vlastnej výroby. V prípade, že zlato kupovali za účelom ďalšieho predaja TTC im nosil
priamo investičné tehly.“ je nepravdivé, žalobcovi neboli dodávateľom TTC nikdy dodané investičné
tehly, ani žiadne iné zlato spĺňajúce podmienky pre investičné zlato. Nepravdivosť tohto tvrdenia je

podporenáviacerýmidôkazmi.Vprvomradesajednáoskutočnosť,ktorúmázapreukázanúajžalovaný,
a to, že tovar dodaný všetkým odberateľom žalobcu (bez výnimky) nikdy nespĺňal podmienky osobitnej
úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vo svojom rozhodnutí,
pričom podľa neho „Je nutné uviesť, že podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa
vyjadrení zástupcov odberateľských spoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania spoločnosť A

BRILIANT, a.s. predávala svojim odberateľom neinvestičné zlato.“

40. V tejto súvislosti žalobca opakovane poukázal na svedeckú výpoveď v predmetnom období
zamestnanca žalobcu, D.. P. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že „s istotou viem, že zariadenie,
prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly do

podoby nepravidelných zliatkov s nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených
spoločnostiach, ktoré sa zameriavajú na šperkársku výrobu“. Ďalej taktiež v odpovedi na otázku správcu
dane, či má vedomosť o takom zariadení, ktorým by sa dalo investičné zlato pretvoriť na neforemné
zliatky uviedol „Nie nemám takú vedomosť, s takým zariadením som sa nestretol.“. Ak by mal správca
dane akúkoľvek pochybnosť o správnosti alebo pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka D.. P.

X., mohol a mal vypočuť ako svedkov, tak ako to navrhoval žalobca, aj ďalších zamestnancov žalobcu,
ktorí by mohli takéto pochybnosti odstrániť. Z uvedeného, rovnako ako v prípade tovaru nadobudnutého
od dodávateľa A Energie s.r.o., je aj v prípade tovaru nadobudnutého od dodávateľa TTC zrejmé,
že pokiaľ žalobca dodal všetkým svojím odberateľom vždy iba také zlato, ktoré nespĺňalo podmienky
osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate a zároveň žalobca nedisponoval žiadnym

zariadením, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata do podoby, v
akej bolo týmto odberateľom zlato dodané, musel žalobca nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato,
aké ďalej dodal svojim odberateľom. S uvedenými dôkazmi sa správca dane ani žalovaný žiadnym
spôsobom nevysporiadali.41. Žalobca predložil správcovi dane ako listinný dôkaz aj svedeckú výpoveď P.. F. C. zo dňa 27.06.2011
vo veci nákupu a dodávok zlata spoločnosti TTC (zápisnica č. 637/320/23007/2011/Kal - spísaná

Daňovým úradom Skalica pri výkone daňovej kontroly v spoločnosti SGI, týkajúca sa dvoch obchodných
transakcií so zlatom o rýdzosti 999,9/1000 a celkovej hmotnosti 50kg medzi SGI a TTC v zdaňovacom
období január 2008), v ktorej svedok P.. C. ako odpoveď na otázku príslušného správcu dane „O aký
tovar išlo?“ uvádza, že: „Jedná sa o zlatnícky polotovar vo forme mechanicky spracovaných zliatkov
neštandardných tvarov a rozmerov bez akéhokoľvek číselného alebo iného označenia.“.

42. Správca dane sa v priebehu vyrubovacieho konania vyjadril, že v nadväznosti na žalobcom
predložený listinný dôkaz - svedeckú výpoveď JUDr. F. C. do zápisnice 637/320/23007/2011/Kal zo
dňa 27.6.2011, vykonal za účelom podania vysvetlenia k rozporom v tvrdeniach JUDr. C. v postavení
svedka v súvislosti s daňovou kontrolou daňového subjektu SGI a výpoveďou JUDr. C. v postavení
obvineného zo dňa 24.10.2014 úkony vo veci zabezpečenia svedeckej výpovede P.. F. C. v ÚVTOS v

Košiciach - Šaci dňa 7.6.2017. Na vypočutie sa dostavil aj zástupca žalobcu F. F.. Q. JUDr. C. po poučení
uviedol, že využíva možnosť odmietnutia výpovede v súlade s § 130 Trestného poriadku, vypočúvanie
svedka nebolo z uvedeného dôvodu vykonané. Žalobca tvrdil, že opakované vypočutie JUDr. F. C.
ako svedka bolo v prípade akýchkoľvek pochybností správcu dane o pravdivosti tvrdení žalobcu pre
potreby náležitého zistenia skutkového stavu ako podkladu pre vydanie zákonného rozhodnutia kľúčové

a nevyhnutné, o čom viackrát upovedomil správcu dane, ktorý napriek tomu opakované vypočutie P..
F. C. ako svedka nevykonal.

43. K ďalšiemu dôkazu, vyjadreniu Puncového úradu SR žalobca uviedol, že ak by si spoločnosti A
Energie s.r.o. a TTC nesplnili oznamovaciu povinnosť v zmysle puncového zákona, dopustili by sa tým

správneho deliktu, ktorý však nemá žiadnu súvislosť s oprávnením týchto spoločností na obchodovanie
s drahými kovmi, ani na právo žalobcu uplatniť si odpočítanie dane z tovaru nadobudnutého od
takéhoto dodávateľa. Žalobca nepreveroval splnenie predmetnej oznamovacej povinnosti zo strany jeho
dodávateľov zlata o rýdzosti Au 999,9/1000, pretože poukazujúc na § 3 ods. 1 puncového zákona
predmetom jeho obchodných transakcií nebol nikdy tovar, na ktorý sa vzťahovala povinná puncová

kontrola.

III. Vyjadrenie žalovaného

44. Žalovaný sa k žalobám vyjadril podaniami elektronicky doručenými súdu dňa 02.07.2019 a
04.09.2019, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žaloby žalobcu považoval za nedôvodné a
žiadal ich zamietnuť.

45. Žalovaný zjednodušene definoval spornou otázku, čí žalobca, ako tvrdil, kúpil na vstupe od svojich
dodávateľov neinvestičné zlato, ktoré sa faktúre z DPH, pričom však žalovaný bol toho názoru, že
od predmetných dodávateľov neinvestičné zlato kúpiť nemohol, keďže títo dodávatelia neinvestičným
zlatom preukázateľne nedisponovali a jediným zlatom, ktorého existencia sa na vstupe potvrdila, bolo
zlato investičné, ktoré je oslobodené od dane.

46. Pokiaľ žalobca v žalobe prezentoval, svoj nesúhlas s metodickými postupmi DR SR v časti,
ktorá znie: „Taktiež sa tento platiteľ dane nemôže rozhodnúť, či bude uplatňovať režim zdanenia pri
dodaní investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné zlato bez ohľadu na to, či investičné zlato dodá
v pôvodnom stave alebo po zmene jeho podoby, hmotnosti alebo rýdzosti.“, žalovaný uviedol, že v

tomto prípade ide zo strany žalobcu o nepochopenie skutkového stavu veci a nesprávne citovanie danej
metodiky, ktoré je vytrhnuté z kontextu príslušného ustanovenia § 67 ods. 4 zákona o DPH. Žalobca
zmätočne citoval jednu vetu zo strany 3 Usmernenia DR SR k uplatňovaniu osobitnej úpravy pri dodaní
investičného zlata podľa § 67 zákona o DPH, súvisiacu s ustanovením § 67 ods. 4 zákona o DPH, ktorá
vytrhnutá z kontextu nedáva žiaden zmysel. Celá príslušná časť metodického usmernenia totiž znie:

„Podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na
investičné zlato, sa môže rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať.
Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak
sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.Zákon o DPH jednoznačne ustanovuje, v ktorých prípadoch sa môže osoba, ktorá vyrába investičné
zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, rozhodnúť, že dodanie investičného zlata bude zdaňovať.
Uplatniť režim zdanenia pri dodaní investičného zlata podľa cit. ustanovenia môže len platiteľ dane, ktorý

vyrába investičné zlato, alebo ktorý pretvára zlato na investičné zlato, ak ide o dodanie investičného
zlata, ktoré vyrobil alebo o dodanie investičného zlata, ktoré bolo ním pretvorené z iného zlata, a ak toto
investičné zlato dodáva inému platiteľovi dane. Platiteľom dane sa rozumie osoba, ktorá je registrovaná
za platiteľa dane v zmysle zákona o DPH platného v tuzemsku. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane,
ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato sa nemôže rozhodnúť, či uplatní

režim zdanenia podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH pri dodaní ním vyrobeného investičného zlata alebo
pri dodaní investičného zlata ktoré pretvoril z iného zlata na investičné zlato, ak toto zlato dodá pre
osobu, ktorá nie je platiteľ dane. Platiteľ dane, pri dodaní ním vyrobeného investičného zlata alebo
pri dodaní investičného zlata, ktoré pretvoril z iného zlata pre osobu, ktorá nie je platiteľom dane, je
povinný postupovať podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, t.j. dodanie investičného zlata vždy oslobodí od
dane. Taktiež sa tento platiteľ dane nemôže rozhodnúť, či bude uplatňovať režim zdanenia pri dodaní

investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné zlato, bez ohľadu, či investičné zlato dodá v pôvodnom
stave alebo po zmene jeho podoby, hmotnosti alebo rýdzosti.“ V tejto časti metodického usmernenia
je teda vysvetlené ustanovenia § 67 ods. 4 zákona o DPH, ktoré sa týka výlučne platiteľov dane, ktorí
vyrábajú investičné zlato alebo pretvárajú zlato na investičné zlato a v tomto prípade je režim zdaňovania
závislý od toho, či sa zlato ďalej dodáva platiteľovi alebo neplatiteľovi dane.

47. Veta, ktorú citoval žalobca, sa teda viaže na takého platiteľa dane, ktorý vyrába investičné zlato
alebo pretvára zlato na investičné zlato a ktorý súčasne zlato ďalej dodáva neplatiteľovi dane. Táto veta
sa teda v žiadnom prípade nevzťahuje na žalobcu a jeho dodávateľov A Energie s.r.o. a Tatra Trade
Corporatin, s.r.o. Žalovaný túto skutočnosť aj riadne uviedol vo svojom rozhodnutí, kde jasne napísal,

že spoločnosti A Energie s.r.o. a Tatra Trade Corporatin, s.r.o. neboli platiteľmi, ktorí sa môžu v zmysle
§ 67 ods. 4 zákona o DPH rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi budú zdaňovať,
teda neboli osobami vyrábajúcimi investičné zlato ani osobami pretvárajúcimi zlato na investičné zlato. V
prípade žalobcu, ktorý je platiteľ dane, zlato ani nebolo ďalej dodávané neplatiteľovi dane, takže žiadna
z podmienok uvedených v ustanovení § 67 ods. 4 nebola u žalobcu splnená.

48. Pokiaľ žalobca namietal, že úprava zlata investičného na „neinvestičné“ je jednoduchá a že cielene
neobchodoval s investičným zlatom práve z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy povinností subjektov,
obchodujúcich s investičným zlatom, ktorá by mala za následok dôkaznú núdzu pri prípadnej daňovej
kontrole, žalovaný uviedol, že právna úprava, vrátane povinnosti vedenia záznamov, formy investičného

zlata atď., týkajúca sa reálneho obchodovania s reálne existujúcim investičným zlatom bola dostatočná,
avšak práve v súvislosti so spoločnosťami, ktoré s investičným zlatom neobchodovali reálne, ale fiktívne,
iba „na faktúre“, bolo s účinnosťou od 01.04.2009 v § 69 ods. 11 zákona o DPH zavedené tuzemské
sektorové „samozdanenie“ s cieľom predchádzať daňovým podvodom (zákon 83/2009 Z.z.). Podľa §
69 ods.11 zákona o DPH, pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý

využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4 , je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato
dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na
účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.
Uvedené znamená, že od 01.04.2009 povinnosť platiť daň je pri dodaní investičného zlata prenesená na
odberateľa tohto tovaru, ak sa platiteľ dane rozhodol dodanie investičného zlata zdaňovať v zmysle § 67

ods. 4 zákona o DPH. Rovnako je povinnosť platiť daň prenesená na príjemcu služby sprostredkovania
dodaniainvestičnéhozlata,aksatotosprostredkovanietýkadodaniainvestičnéhozlata,ktoréhododanie
je zdaňované podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH, a ak sa platiteľ dane rozhodol službu sprostredkovania
tiež zdaňovať. Tzv. tuzemské samozdanenie sa ukázalo byť najúčinnejším nástrojom na zamedzenie
podvodov pri obchodovaní s investičným zlatom.

49. Čo sa týka žalobcom namietanej dôkaznej povinnosti správcu dane vyplývajúcej z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 6 Sžf 39/2011, žalovaný trval na tom, že uvádzaný rozsudok je postavený na iných skutkových
okolnostiach a nemožno ho v plnej miere aplikovať na preskúmavaný prípad. Z tohto rozsudku je zrejmé,
že daňové orgány v predmetnom prípade svoje závery, že ide o dodanie investičného zlata, opreli len o

strohé údaje uvedené na faktúrach (celkové množstvo dodaného zlata v gramoch a údaj rýdze zlato Au,
rýdzosť 999,9/1000). K záveru, že zlato bolo dodané v požadovanej forme (tehál, ktoré spĺňajú špecifické
požiadavky trhu drahých kovov), im postačilo vyjadrenie žalobcu, že zlato malo formu tehál. Podľa
názorusúdutakdaňovéorgánynepreukázali,žesamalpoužiťosobitnýrežimplatnýpreinvestičnézlato.50. V prípade spoločnosti žalobcu ale správca dane neoprel svoje tvrdenia iba o údaje uvedené
na faktúrach, resp. o vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu, ale o množstvo iných dôkazov,

uvedených v rozhodnutí (tiež znalecký posudok, výpovede zástupcov jednotlivých spoločností, výsledky
daňových kontrol dodávateľov a i.). V prípade žalobcu správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na
daňový subjekt, tak ako sa uvádza v rozsudku sp. zn. 6Sžf 39/2011 z 20.06.2012, ale sám v dokazovaní
preukazoval, že v danom prípade išlo o obchody s investičným zlatom, pričom sa neopiera výlučne
o znalecký posudok, ale aj o ďalšie nepriame dôkazy, ktoré preukazujú, že predmetné zlato spĺňalo

definičné znaky investičného zlata v zmysle § 67 zákona o DPH. V predmetnom prípade správca dane
vlastným šetrením, opierajúc sa aj o dôkazy získané v spolupráci s políciou preukázal, že zlato na
„vstupe“,t.j.zlatonakúpenéžalobcombolozlatoinvestičné.Vcelomzistenomreťazcijedinýmpôvodným
zdrojom všetkého obchodovaného zlata bola rakúska spoločnosť Schoeller Munzhandel GmbH, ktorá
bezpochyby obchodovala s investičným zlatom, pričom v žiadnom z kontrolovaných zdaňovacích období
nebola identifikovaná žiadna spoločnosť, ktorú by bolo možné považovať za zdroj zlata neinvestičného.

V identifikovanom reťazci spoločností ani nikdy nebolo zistené, že by niekto niekedy vykonal zmenu
pôvodnenakúpenéhoinvestičnéhozlatanazlatoneinvestičné.Jediný,ktozmenuzlatazinvestičnéhona
neinvestičné zmieňuje, je JUDr. C., konateľ spoločnosti TTC. Ide o tvrdenie, ktoré dôkazmi preukázané
nebolo, avšak aj keby bolo pravdivé, zmena charakteru zlata sa podľa tvrdenia P. týkala výlučne zlata
do 10 kg určeného na vlastnú výrobu, takže sa netýkala zlata, s ktorým v kontrolovanom zdaňovacom

období žalobca ďalej obchodoval.

51. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že existencia zlata od dodávateľa A Energie s.r.o. nebola spochybnená, žalovaný
argumentoval, že zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

a ktoré sú súčasťou spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že daňový subjekt A Energie s.r.o.
ním fakturovaný tovar žalobcovi reálne nedodal. Tovar mal byť dodávaný v zistenom fakturačnom
reťazci Imperial Slovakia, spol. s r. o. - A Energie s.r.o. - žalobca, keďže však spoločnosť Imperial
Slovakia, spol. s r. o. nikdy žiadne zlato spoločnosti A Energie s.r.o. nedodala, spoločnosť A Energie
s.r.o. tak nemohla dodať zlato, ktoré jej nebolo dodané, ďalej žalobcovi. Správca dane vychádzal z

výsledkov daňovej kontroly spoločnosti A Energie s.r.o. za rok 2007, z ktorých je zrejmé, že správca
dane neuznal spoločnosti A Energie s.r.o. právo na odpočítanie dane z dôvodu, že ani jeden z na
faktúrach uvádzaných deklarovaných dodávateľov (1. Martinská, spol. s r.o. a Imperial Slovakia, spol.
s r. o.) spoločnosti A Energie s.r.o. v roku 2007 nikdy žiaden tovar (zlato) nedodal, daňová povinnosť
pri dodaní tovaru nevznikla a je celkom irelevantné, či tovar uvádzaný na faktúrach mal alebo nemal

charakter investičného zlata, keďže žiaden reálny tovar dodaný nebol. Dôvodom neuznania odpočítania
DPH nebola skutočnosť, že sa jednalo o zlato investičné, ale to, že zlato uvedené na faktúrach bolo
fiktívne. Správca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru, ktorý dodával kontrolovaný daňový
subjekt svojim odberateľom, keďže títo existenciu tovaru potvrdili, jednoznačne však nešlo o tovar, ktorý
bol nadobudnutý v zistenom fakturačnom reťazci, keďže spoločnosť Imperial Slovakia, spol. s r. o. nikdy

žiadne zlato spoločnosti A Energie s.r.o. nedodala a spoločnosť A Energie s.r.o. tak nemohla ďalej
dodávať zlato, ktoré jej nebolo dodané.

52. Je celkom irelevantné, že žalobca uvádza, že sa nevie vyjadriť k reálnosti nadobudnutia
predmetného zlata v zistenej línii dodávateľov, keďže reálnosť nadobudnutia zlata preveroval správca

dane (v daňových kontrolách vykonaných v spoločnostiach A Energie s.r.o. a žalobcu, keď správca
dane podrobne preveroval údaje uvedené na faktúrach a daňových priznaniach a vyjadrenia množstva
jednotlivých zúčastnených osôb v konfrontácii so skutočnosťami uvedenými v znaleckom posudku č.
ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013). Žalovaný v predmetnom prípade netrpel dôkaznou núdzou, neprenášal
dôkazné bremeno na žalobcu a jeho závery nie sú iba konštrukciou, ktorá nemá oporu v spise a ani v

účtovných dokladoch A Energie s. r. o., práve naopak, prijaté závery striktne vychádzajú zo zisteného
skutkového stavu, predložených dokladov a dôkazov a výpovedí svedkov. Čo sa týka uskutočnených
platieb, žalovaný nespochybňuje, že žalobca zaplatil dodávateľovi A Energie s.r.o. bankovým prevodom,
čo je o. i. uvedené aj v znaleckom posudku č. ZP 3/2013, ale platí, že samotná platba bez ďalších
relevantných dôkazov nie je dostatočným dôkazom, preukazujúcim, že plnenie bolo dodané tak ako

bolo fakturované. Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, takže správca dane nemá povinnosť zisťovať, odkiaľ žalobcamohol nadobudnúť predávané zlato, ak ho nenadobudol od dodávateľa A Energie s. r. o., uvedeného
na faktúre, od ktorého ho podľa výsledkov dokazovania nadobudnúť nemohol.

53. K namietanému znaleckému posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 žalovaný uviedol, že jeho
predmetom nebolo posúdenie konkrétneho tovaru (zlata), s ktorým žalobca obchodoval v novembri
2007, takže neexistoval dôvod, prečo by mal znalecký posudok vypracovávať znalec v odbore Drahé
kovy a kamene, klenoty, hodiny. Objednávateľom znaleckého posudku nebol správca dane, takže
nemohol požiadať daňový subjekt o súčinnosť pri poskytnutí obchodovaného tovaru (zlata) a ani by

to nebolo dôvodné, keďže, ako už bolo uvedené, predmetom znaleckého posudku nebolo určenie
charakteru zlata na základe predložených vzoriek. Znalecký posudok č. ZP 3/2013 vypracovala na
požiadavku zadávateľa Prezídia Policajného zboru SR - Odbor Západ ČVS: PPZ-192/BOK-ZA-2010 D..
U. B., znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling podľa
§ 142 ods. 1) Trestného poriadku v trestnej veci zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 138 písm. i/, ods. 4 ) Trestného zákona a zločinu neodvedenia

dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2, písm. a/ s poukazom na § 138 písm. i/, ods. 4) Trestného
zákona. Úlohou znalca bolo v predmetnom prípade posúdiť a zodpovedať úlohy od vyšetrovateľa,
konkrétne z predložených písomných podkladov (účtovné doklady, faktúry, daňové priznania, protokoly
z daňových kontrol, výsluchov svedkov...) popísať činnosť firiem 1. Martinskú spol. s r.o., CONTEL
s.r.o., LAZZA s.r.o., A-Energie s.r.o., ZAFIRAS s.r.o. a ďalších firiem vyskytnuvších sa v predmetnej

veci, so zameraním na popísanie predmetu obchodovania (najmä obchodovanie so zlatom a inými
drahými kovmi ), popísanie ich celkových ročných finančných výsledkov, popísanie množstva a veľkosti
vykázaných rôznych daní a popísanie ich majiteľskej a riadiacej štruktúry. U popísaných firiem uviesť
tok ich predmetu obchodovania, so zameraním na obchodovanie so zlatom a inými drahými kovmi a
akým spôsobom boli prevádzané jednotlivé platby za dodaný tovar. Uviesť, či platby, ktoré boli vykázané,

v skutočnosti aj prebehli so zameraním na osoby, ktoré platby vykonávali a ktoré vykonávali výber
finančnej hotovosti. Uviesť či tovar, s ktorým firmy obchodovali, bol v skutočnosti tým tovarom, akým bol
deklarovaný, so zameraním na obc hodovanie so zlatom a inými drahými kovmi. Uviesť sumu, ktorú si
jednotlivé firmy pri obchodovaní so zlatom mohli uplatňovať, resp. uplatňovali ako nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty, a či takéto platby boli aj zo strany príslušného daňového úradu vykonané.

Uviesť sumu dane z pridanej hodnoty, ktoré jednotlivé firmy pri obchodovaní so zlatom mali podľa nimi
predložených daňových priznaní zaplatiť a či takéto platby boli aj na účet príslušného daňového úradu
vykonané. Uviesť, či firmy v skutočnosti obchodovali so zlatom a s inými drahými kovmi, alebo či celé
obchodovanie bolo len fingované. Uviesť, či zabezpečené faktúry ohľadom obchodovania so zlatom sú
pravdivé alebo sú len fiktívne. Znalecký posudok č. ZP 3/2013 tak nemohol vypracovať znalec v odbore

Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, keďže dané odvetvie neoprávňuje znalca hodnotiť a posudzovať
vyššie vymenované skutočnosti a zodpovedať úlohy od vyšetrovateľa. V predmetnom prípade nie je
možné hovoriť o nesprávnom výbere znaleckého odboru, resp. odvetvia, ako namieta žalobca.

54. Podľa žalovaného je z uvedeného zrejmé, že Znalecký posudok č. ZP 3/2013 vypracovala znalkyňa

vo veci príslušnom odbore, predmetný znalecký posudok nemožno v žiadnom smere považovať za
nezákonný dôkaz a znalkyňa svoje oprávnenia vyplývajúce z pozície znalca v odbore Ekonómia
a manažment neprekročila. Skutočnosti uvedené v znaleckom posudku nie je možné nazvať iba
úvahami znalca, ktoré sú len jednou z alternatív, založených na nesprávnom predpoklade, že ak
malo zlato raz určitú formu, musí byť táto forma trvalo zachovaná. Znalkyňa nikde v znaleckom

posudku neuvádza, že ak malo zlato pri prvom nadobudnutí formu investičného zlata, musí mať aj
pri každom ďalšom predaji formu investičného zlata. Znalkyňa jasne uvádza, že spoločnosť Schoeller
Munzhandel GmbH, zistená ako prvotný dodávateľ zlata v predmetnom prípade, predávala investičné
zlato, nákup investičných produktov od spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH prebehol riadne, no
každý ďalší predaj tohto investičného zlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach

deklarovaný ako predaj drahých kovov (neinvestičné zlato). Zistenia znalkyne neboli založené na
nejakých „predpokladoch poskytnutých znalcovi zo strany zadávateľa“ ako znevažujúco tvrdí žalobca,
ale na písomných daňových a účtovných dokladoch dotknutých spoločností, podaných daňových
priznaniach, výsledkoch vykonaných daňových kontrol, výsledkoch medzinárodnej výmeny informácií,
vykonaných výsluchoch svedkov, zistených finančných tokoch a i., všetko je podrobne uvedené v

predmetnom znaleckom posudku.

55. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebola vylúčená alternatíva, že zlato v čase jeho nadobudnutia žalobcom
už nemalo charakter investičného zlata žalovaný poukázal na to, že v identifikovanom reťazcispoločností obchodujúcich so zlatom nikdy nebolo zistené, že by niekto niekedy vykonal zmenu pôvodne
nakúpeného investičného zlata na zlato neinvestičné a podľa znaleckého posudku zmena charakteru
zlata sa udiala iba na faktúre.

56.Knamietanémunevypočutiuznalkynežalovanýuviedol,žesprávcadaneznalkyňunevypočul,keďže
Ing. B. nie je znalec v obore Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, jej úlohou nebolo skúmať na
predloženej vzorke, či zlato spĺňa podmienky pre investičné zlato a predmetom znaleckého posudku č.
ZP 3/2013 nebolo skúmať technickú a časovú náročnosť zmeny zlata z investičného na neinvestičné

a otázky daňového subjektu smerujúce k týmto skutočnostiam sú bezpredmetné (išlo o podanie
daňového subjektu doručené správcovi dane elektronicky pod číslom 608070719/2018 dňa 05.06.2018).
Nevypočutieznalkynetedanemalozanásledokanineúplné,aninedostatočnézistenieskutkovéhostavu
veci.

57. Žalovaný zopakoval, že úlohou znaleckého posudku nebolo určiť charakter zlata, s ktorým

sa obchodovalo, na základe predloženej vzorky. Tovar, s ktorým v kontrolovanom období žalobca
obchodoval, nebol predložený ani znalkyni z odboru Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, ktorá
vypracovávala posudok predložený daňovým subjektom, keďže ani úlohou tejto znalkyne nebolo určiť
charakter konkrétneho obchodovaného zlata na základe predloženej vzorky. Preto podľa jeho názoru
spochybňovanie znaleckého posudku č. 3/2013 žalobcom bolo bezpredmetné. Žalovaný dodal, že

v predmetnej veci správcovi dane nebol predložený žiaden znalecký posudok, ktorý by na základe
predloženej vzorky konkrétneho zlata určil charakter zlata, s ktorým kontrolovaný daňový subjekt v
novembri 2007 obchodoval a žalovaný sa stotožňuje s názorom žalobcu, že určiť charakter zlata takýmto
spôsobom bolo možné len vtedy, ak by ho znalec mal v danom čase k dispozícii.

58. Žalovaný poukázal na to, že vyjadrenia žalobcu nie sú v tomto smere konzistentné, na jednej strane
tvrdí, že znalecký posudok č. 3/2013 nemôže byť považovaný za validný dôkaz, keďže neposudzoval,
či konkrétne zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojich dodávateľov, bolo v čase jeho zlato investičné,
a súčasne s tým tvrdí, že ani znalec z príslušného odboru Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny
by nemohol zodpovedať otázku, aké v skutočnosti bolo zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojho

dodávateľa, ak by nemal predmetné zlato k dispozícii. Podľa žalobcu (žalovaný sa s tým stotožnil)
určiť charakter zlata je možné len vtedy, ak by ho znalec (v príslušnom obore) mal v danom čase k
dispozícii. Žalobca v čase obchodovania so zlatom (11/2007-02/2008) nepredložil žiadnemu znalcovi
nakúpené zlato na posúdenie a neexistuje znalecký posudok od znalca z príslušného odboru, ktorý by
hodnotil charakter tohto zlata. V tejto súvislosti sa teda opakovaná požiadavka žalobcu, aby sa Ing. U.

B., znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment vyjadrovala k otázke, či mala pri vypracovávaní svojho
posudku k dispozícii zlato nadobudnuté žalobcom a či je odborne spôsobilá posudzovať investičné zlato,
javí ako účelová a zavádzajúca. Všetky dôvody nevypočutia znalca boli riadne uvedené v napadnutom
rozhodnutí.

59. Pokiaľ žalobca dokazoval, že svojim odberateľom dodával už zlato neinvestičné, uvedené žalovaný
nerozporoval. Nestotožnil sa však s argumentom, že ak žalobca tvrdil, že nedisponoval zariadením,
prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata na neinvestičné, musel
žalobca nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato (neinvestičné), aké ďalej dodal svojim odberateľom.

60. Na žalobnú námietku, že sa žalovaný s vyššie uvedeným tvrdením nevysporiadal, žalovaný
uviedol, že so všetkými dôkazmi, ktoré preukazujú, že žalobca ďalej svojim odberateľom dodával
neinvestičné zlato sa riadnym spôsobom vysporiadal, keď uvedené dôkazy akceptoval a uviedol
to aj do svojho rozhodnutia. Podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa vyjadrení
zástupcov odberateľských spoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania žalobca predával

svojim odberateľom neinvestičné zlato. Správca dane uvedené zistenie na základe vykonaných
medzinárodných výmen informácií akceptoval, čo aj jasne uviedol do svojho rozhodnutia, a z toho
dôvodu už ani nepovažoval za potrebné opätovne predvolávať konateľov odberateľov k ďalšiemu
vypočutiu. Nie teda dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný odmietol získané dôkazy, ktoré preukazujú,
že žalobca predával na „výstupe“ svojim odberateľom zlato neinvestičné. Žalovaný však súčasne

konštatoval, že na základe medzinárodných dožiadaní neboli vykonané požadované šetrenia v celom
reťazci dodaní práve preto, že deklarované boli dodávky neinvestičného zlata (SAFINA, a.s.), prípadne
zlato už ďalších dodávkach nebolo možné fakturačne spárovať (Heimerle Muele GmbH) a zistiť jeho
ďalší pohyb.61. Podľa žalovaného žalobca z opísaného zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny záver, že keď
predával zlato neinvestičné, tak takéto zlato aj musel od spoločnosti A Energie s.r.o. nakúpiť. Výsledky

vykonaného dokazovania to však jednoznačne vylučujú, ukazujú, že žalobca nikdy žiadne neinvestičné
zlato od spoločnosti A Energie s.r.o. nekúpil, keďže jediní dodávatelia spoločnosti A Energie s.r.o. v
roku 2007, spoločnosti 1. Martinská, spol. s r.o. a Imperial Slovakia, spol. s r. o. žiadne zlato, t.j. ani
investičné, ani neinvestičné, nikdy spoločnosti A Energie s.r.o. nedodali, čo potvrdili konatelia oboch
spoločností 1. Martinská, spol. s r.o. a Imperial Slovakia, spol. s r. o. Konateľ A Energie s.r.o., p.. A., do

zápisnice potvrdil pôvod zlata, s ktorým spoločnosť A Energie s.r.o. v sledovanom období obchodovala,
podľa jeho vyjadrení išlo o zlato od rakúskeho dodávateľa - obchodníka s investičnými produktami
Schoeller Munzhandel GmbH. Konateľ A Energie s.r.o. E. potvrdil, že A Energie s.r.o. dodávala zlato
v nezmenenom stave tak, ako ho nakúpila (podrobne všetko uvedené na str. 12-16, 30, 34, 37-38
napadnutého rozhodnutia). Žalovaný mal teda jednoznačne za preukázané, že jediné zlato, s ktorým
spoločnosť A Energie s.r.o. mohla v roku 2007 obchodovať, bolo zlato investičné. Preto žalovaný trval

na tom, že v predmetnom prípade deklarovaného dodania zlata v slede A Energie s.r.o. - žalobca bol
skutkový stav zistený dostatočne a závery žalovaného sú založené na správnom právnom posúdení
veci.

62. Aj pokiaľ ide o druhého dodávateľa v príslušnom období, žalobca uvádza, že zlato, ktoré mu

dodal dodávateľ TTC bolo zlatom neinvestičným, čo podľa jeho názoru preukazuje čestné prehlásenie
spoločnosti JUDr. C. zo dňa 10.06.2010, ako aj jeho výpoveď do zápisnice ČVS:PPZ-186/NKA-FP-
VY-21012 zo dňa 24.10.2014.

63. Žalovaný sporoval, že ani čestné prehlásenie, ani výpoveď p. C. nepreukazujú, že TTC dodávala

neinvestičné zlato, práve naopak, vo svojej výpovedi p. C. niekoľkokrát zopakoval, že žalobcovi dodával
investičné zlato.

64. Čestné prehlásenie podľa žalovaného nie je v daňovom konaní použiteľné ako dôkaz. Právny inštitút
čestnéhovyhlásenianiejedôkaznýmprostriedkom,aledôkaznýprostriedoknahradzuje,akjehopoužitie

správny orgán v administratívnom konaní pripustí (§ 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom
konaní vylúčená (§ 163 daňového poriadku), takže čestné vyhlásenie nemožno považovať v daňovom
konaní za dôkaz. Aj keď z ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku je zrejmé, že ide o demonštratívny
výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné

dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje
jednostranný úkon, ktorý v zmysle daňového poriadku nemôže nahrádzať dôkaz. Pravdivosť tvrdení,
uvádzaných v čestnom vyhlásení, by mala byť podporená takými dôkazmi, na základe ktorých je
materiálne nepochybné, že k dodaniu došlo takým spôsobom, ako je deklarované.

65. V predmetnom prípade existujú dôkazy, ktoré skutočnosti uvádzané v čestnom prehlásení
spochybňujú, resp. vyvracajú, vrátane ďalších výpovedí JUDr. C. uvedených v zápisnici o výsluchu
obvineného ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014, ktorý uviedol, že v prípade, ak žalobca
zlato kupoval za účelom ďalšieho predaj, nosil im priamo investičné tehly.

66. Čo sa týka vyhlásení, ktoré boli prílohou vystavených faktúr spoločnosti TTC pre odberateľa žalobcu,
JUDr.C.vzápisniciovýsluchuobvinenéhoČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012zodňa24.10.2014uviedol,
žečestnéprehlásenie,ktoréTTCmuselododávaťskaždoufaktúrou,vytvoriliF.atozaúčelomdaňových
kontrol, ktoré F. absolvovali v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH z nákupu zlata.

67. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, že všetky dôkazy, o ktoré daňové orgány opreli svoje
tvrdenie, že spoločnosť TTC dodávala žalobcovi zlato investičné, sú dôkazy výlučne vo vzťahu k
obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a jej dodávateľmi (prípadne subdodávateľmi) a inými
odberateľmi a nie o zistenia vo vzťahu k obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a žalobcom.
Uvedené tvrdenie je podľa žalovaného v rozpore s obsahom spisu, výpoveď konateľa spoločnosti TTC

P. sa týkala priamo dodania zlata medzi TTC a žalobcom a všetky ďalšie zistenia sa rovnako týkali zlata,
ktoré malo byť dodávané žalobcovi spoločnosťou TTC.68. Žalovaný uviedol, že v prípade nákupu zlata od spoločnosti TTC bolo daňovou kontrolou v
spoločnosti TTC zistené, že zlato podľa faktúr bolo nadobudnuté v reťazci spoločností WOLCOM LLC,
USA - TTC - A BRILIANT, a.s..

69. Na základe údajov deklarovaných na dodávateľských faktúrach od spoločnosti WOLCOM LLC, t.j.
údajov o rýdzosti 999,9/1000, o tvare - forme tehál (gold bars) a o hmotnosti, ktoré deklarujú splnenie
podmienok pre posúdenie dodávaného zlata ako zlata investičného a vychádzajúc zo skutočnosti, že
spoločnosť TTC nikdy nevyrábala zlato, ani nepretvárala zlato na investičné zlato, teda predávala zlato

v nezmenenom stave, správca dane prijal záver, že predmetom dodania v tomto reťazci bolo investičné
zlato. Uvedený záver platí aj prípade, ak by správca dane pri posúdení charakteru zlata nevychádzal
z faktúr od spoločnosti WOLCOM LLC, USA, ale akceptoval by tvrdenie P.. C. uvedené v zápisnici
o výsluchu obvineného ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014, že spoločnosť WOLCOM
LLC, USA si zaobstaral s pánom Dohňanským len na fakturačné doplnenie skladových zásob zlata
a tovar, ktorý Mikušovcom dodával, bolo vždy investičné zlato s certifikátmi, nakúpené v Rakúsku od

Schoeller Munzhandel GmbH a vstupné faktúry zlata pre TTC od americkej WOLCOM LLC slúžili len na
zahmlenie toku tovaru. Je teda zrejmé, že iné zlato ako investičné, spoločnosť TTC nemohla žalobcovi
dodať.

70. Podstatnou bola podľa žalovaného tiež skutočnosť, že p. U. F. (Schoeller Munzhandel GmbH)

jednoznačne osvedčil, že na počiatku celého reťazca obchodov so zlatom bolo zlato investičné, pričom
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že v sledovaných reťazcoch došlo k zmene charakteru zlata z
investičného na neinvestičné. Aj výpovede p. B. a A., zo spoločností GEBRA a UNIT jasne ozrejmujú, že
obchodysozlatommedzispoločnosťami,ktorémalizlatopodľapredloženýchfaktúrdodávaťspoločnosti
TTC, boli iba fiktívne. Lotyšská spoločnosť SIA AMG EKSPORTS priznala, že nadobudla zlato, ale zlato

podľa vystavených faktúr malo charakter investičného zlata a skutočným miestom dodania malo byť
sídlo rakúskej spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH, Viedeň a spoločnosť EURO AD, Praha. Podľa
tvrdenia P.. C. od septembra 2007 zlato, ktoré TTC fakturačne dodávala lotyšskej spoločnosti SIA, ale
nikdy reálne neexistovalo a išlo len o fiktívne dodanie tovaru.

71. Žalobca mohol ďalej dodávať zlato svojim odberateľom, ale v prípade, ak dodával zlato nakúpené
od spoločnosti TTC, muselo ísť jednoznačne o zlato investičné, keďže neinvestičné zlato od spoločnosti
TTC nenakúpil, takže ho nemohol ani ďalej odberateľom dodávať. TTC obchodovala so zlatom reálnym
(investičným, nakúpené v Rakúsku od Schoeller Munzhandel GmbH) aj fiktívnym, keď zlato bolo
uvedené iba na faktúrach (výpovede osôb B., A., U., C., znalecký posudok 3/2013). V prípade, že

žalobca nadobudol od TTC zlato reálne, išlo o zlato investičné, v prípade, že išlo o zlato fiktívne (čo však
vyjadrenia JUDr. C. u spoločnosti A B. a.s. vylučujú), je irelevantné, aký charakter malo zlato uvedené
na faktúre. Ak žalobca ďalej predával zlato neinvestičné (čo potvrdzujú jeho odberatelia), tak nemohlo
ísť o investičné zlato, nakúpené od spoločnosti TTC. Preto žalovaný zotrval na tom, že v predmetnom
prípade deklarovaného dodania zlata v slede TTC a žalobca bol skutkový stav zistený dostatočne a

závery žalovaného sú založené na správnom právnom posúdení veci.

72. Pokiaľ žalobca poukázal na rozpory vo výpovedi JUDr. C. (zápisnica ČVS:PPZ-186/NKA-FP-
VY-2012 zo dňa 24.10.2014) a poukázal na výpoveď D.. X., pričom tvrdí, že nepravdivosť tvrdenia P.. C.
o dodávkach investičného zlata žalobcovi je zrejmá z toho, že odberateľom žalobcu už bolo dodávané

zlato neinvestičné, žalovaný uviedol, že napriek tomu, že skutočne je možné konštatovať, že vo výpovedi
P. (zápisnica ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014), ktorá opisuje mimoriadne zložitú
štruktúru firiem fiktívne obchodujúcich so zlatom, sú určité rozpory, JUDr. C. sa pomerne jednoznačne
vyjadruje k obchodom, uzavretými s „F.“ (o.i. spoločnosť A BRILIANT, a.s.), keď jasne uvádza, že tovar
(zlato) existoval len v prípade dodávok pre Zlatokov, Antika, SGI a žalobca, pričom v prípade tovaru

dodaného F. (žalobcovi) išlo vždy o investičné zlato s certifikátmi nakúpené od Schoeller Munzhandel
GmbH. Podľa P.. C. úprava tehál investičného zlata na neinvestičné bola vykonávaná len pri dodávkach
do 10 kg pre potreby vlastnej výroby a to na žiadosť „F.“ potom, ako sa u nich začali stupňovať daňové
kontroly. Za týmto účelom „F.“ poskytli zo svojej výroby v Trenčíne valec na úpravu investičného zlata
V. J. do Komárna.

73.Žalovanýoponoval,žepokiaľD..P.X.,ktorýbolvrozhodnomčasezamestnanecačlendozornejrady
žalobcu, potvrdil tvrdenia predsedu predstavenstva žalobcu P.. F., že zariadením na úpravu investičného
zlata žalobca nedisponoval a žiadne takéto zariadenie nikomu nedodal, nepreukazuje, že tvrdenie P..C. v tejto veci je nepravdivé, ale ukazuje, že tvrdenie zástupcov žalobcu na jednej strane sú celkom
protichodné, ako tvrdenia P.. C. na strane druhej. Ani žalobcom navrhovaná opakovaná výpoveď D..
X. na uvedenej skutočnosti nič nezmení. V prípade, ak by sa žalovaný stotožnil s tvrdením žalobcu, že

tvrdenia P.. C. o zmene zlata z investičného na neinvestičné (v malých množstvách určených na vlastnú
výrobu žalobcu prostredníctvom nimi dodaného zariadenia) sú nepravdivé, tak je nutné konštatovať, že
potom už neexistuje žiadna výpoveď, ani žiaden dôkaz o tom, že by v zistenom reťazci obchodovania
so zlatom bolo niekedy menené investičné zlato na neinvestičné.

74. Pokiaľ žalobca argumentoval, že zmena zlata z investičného na neinvestičné nie je regulovaná
ani časovo náročná a že je dôvodný predpoklad, že v reťazci dodaní zlata pred jeho nadobudnutím
žalobcom dochádzalo k z takejto zmene formy zlata, jediným dôkazom, že by zlato bolo menené z
investičného na neinvestičné, bola výpoveď P.. C. (TTC) a práve túto výpoveď žalobca spochybnil.
Žiadna iná výpoveď, ani žiaden dôkaz o tom, že by v zistenom reťazci obchodovania so zlatom bolo
niekedy menené investičné zlato na neinvestičné, neexistuje a jediná zistená zmena charakteru zlata z

investičného na neinvestičné bola zmena výlučne fakturačná (t.j. zlato menilo svoj charakter výlučne na
faktúre), tak, ako ukazuje znalecký posudok č. 3/2013.

75. Skutočnosť, že žalobca zlato ďalej dodával spoločnosti SAFINA SLOVAKIA spol. s r.o. zlato
neinvestičné, nie je dôkazom toho, že zlato, ktoré žalobca kupoval od spoločnosti TTC, bolo rovnako

neinvestičné, keďže vykonané dokazovania to vylučuje. Je logické, že každému predaju tovaru
odberateľovi predchádza jeho nákup u dodávateľa a nie naopak, ako to tvrdí žalobca. V danom
prípade správca dane vždy musel vychádzať zo zistení, aký charakter malo zlato v sledovaných
zdaňovacích obdobiach v čase jeho nadobudnutia (zlato investičné), keďže každému predaju zlata
musel predchádzať jeho nákup, pričom zmena charakteru investičného zlata na zlato neinvestičné v

predmetnom prípade preukázaná nebola.

76. Žalobcom namietanú skutočnosť, že správca dane opakovane nevypočul svedka P.. C. žalovaný
odôvodnil tým, že správca dane vykonal všetky potrebné úkony na zabezpečenie vypočutia P.. C.,
ktorý však už v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca dňa 07.06.2017 vypovedať

odmietol v súlade s § 130 Trestného poriadku. Správca dane najskôr žiadosťou zo dňa 10.05.2017
požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca o udelenie súhlasu k výsluchu svedka
P.. F. C. na deň 07.06.2017 v súvislosti s preverením výkonu ekonomickej činnosti medzi zaniknutým
daňovým subjektom TTC a žalobcom a upovedomil kontrolovaný daňový subjekt o plánovanom
vypočutí svedka upovedomením zo dňa 10.05.2017. Následne sa dňa 07.06.2017 zamestnanci správcu

dane, Daňového úradu Bratislava, vykonávajúci vyrubovacie konanie u žalobcu, dostavili do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca k vypočutiu svedka, pričom ale svedok P.. F. C.
vypovedať odmietol. Napriek tomu, že bolo jednoznačne zrejmé, že svedok v predmetnej veci vypovedať
odmieta, správca dane v snahe vyhovieť požiadavke daňového subjektu opätovne predvolal svedka
P. na daňový úrad na deň 18.09.2018, svedok predvolanie na výsluch riadne prevzal. O plánovanom

vypočutí svedka bol upovedomený aj kontrolovaný daňový subjekt. Dňa 18.09.2018 sa svedok na
daňový úrad nedostavil, o čom bol kontrolovaný daňový subjekt informovaný. Dňa 18.09.2018 bolo na
daňový úrad doručené písomné ospravedlnenie predvolaného svedka, ktorý uviedol, že sa nemohol
vypočutia zúčastniť z dôvodu kolízie termínov s jeho pracovnými a rodinnými povinnosťami, požiadal
o predvolanie na iný termín, konkrétny iný termín, v ktorom bude ochotný vypovedať, ale neuviedol.

Správca dane teda opakovane predvolal JUDr. F. C. ako svedka predvolaním zo dňa 27.09.2018 na
termín 18.10.2018, predvolanie bolo svedkovi riadne doručené dňa 16.10.2018. O plánovanom vypočutí
svedka bol upovedomený aj kontrolovaný daňový subjekt upovedomením doručeným dňa 02.10.2018.
Dňa 27.09.2018 kontrolovaný daňový subjekt doručil správcovi dane podanie, v ktorom ho informoval,
že svedok ho informoval, že do konca októbra 2018 má imobilnú partnerku a požadoval stanoviť termín

na začiatok novembra 2018. Poukazujúc na § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 a
§ 37 ods. 1 puncového zákona žalovaný uviedol, že svedok P.. C. prevzal opakované predvolanie na
výsluch dňa 16.10.2018, čo nie je deň, ale dva dni pred stanoveným termínom vypočutia 18.10.2018 a
zákon nestanovuje svedkovi žiadnu lehotu na prípravu svedeckej výpovede, ktorú by mal správca dane
dodržať. Svedok P.. C. neuvádza žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by sa vypočutia nemohol zúčastniť

a uvedené je možné považovať za zrejmé obštrukčné správanie zo strany svedka, ktorý vypovedať
mohol už pred rokom, dňa 07.06.2017 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca, kde
sa príslušní zamestnanci Daňového úradu Bratislava dostavili, pričom svedok vypovedať jednoznačne
odmietol.77. Žalovaný má za to, že v predmetnej veci bol skutkový stav zistený dostatočne, keď správca dane
vyvinul maximálnu snahu dosiahnuť, aby JUDr. C. pred správcom dane vypovedal, je však celkom

zrejmé, že JUDr. C. vypovedať nechcel a vypovedať odmietol. Je zrejmé, že ani žalobcom požadované
stanovenie termínu vypočutia svedka o dva týždne neskôr na tejto skutočnosti nič nemení, pričom
stanovovať ďalšie a ďalšie termíny vypočutia svedka by bolo nehospodárne, neefektívne a nemajúce
žiaden vplyv na na to, aby svedok svoju výpoveď správcovi dane poskytol, keď svedok vypovedať zjavne
nechce. Správca dane posudzoval tú výpoveď P.. C., ktorú k dispozícii mal, neakceptoval selektívne len

jej niektoré časti, ale posudzoval výpoveď ako celok vo svetle všetkých zistených skutočností, výpovedí
ďalších osôb (B.), výsledkov daňových kontrol v spoločnostiach TTC a A Energie s.r.o., znaleckého
posudku číslo 3/2013 a iných, v rozhodnutí uvedených skutočností. Žalovaný na základe všetkých týchto
zistení prijal záver, že vo veci reálnych obchodov so zlatom (keďže v zistenom predmetnom reťazci firiem
išlo o súbeh reálnych a fiktívnych obchodov so zlatom, čo jednoznačne okrem výpovede P.. C. konštatuje
aj zmienený znalecký posudok) išlo o zlato od rakúskeho obchodníka s investičným zlatom Schoeller

Munzhandel GmbH, ktorý dodával investičné zlato. Tvrdenie P.. C. o zmene charakteru a mechanickom
valcovaní investičného zlata v Komárne osobou V. J. v prípade obchodov do 10 kg pre firmy F.
vyhodnotil žalovaný ako možné, ale nepreukázané a rozporné s tvrdením kontrolovaného daňového
subjektu (žalobcu). Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a

nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom daní
preverovaných skutočností, pretože nie je vyhľadávacím konaním, ale hodnotenie dôkazov jednotlivo a v
ich vzájomnej súvislosti musí zodpovedať predovšetkým zásade logického myslenia a správnej aplikácie
relevantných zákonných ustanovení.

78. Pokiaľ žalobca namietal, že tovar nadobudnutý od A Energie s.r.o. a TTC nepodlieha puncovej
kontrole v zmysle puncového zákona, správca dane ani žalovaný však nikdy netvrdil opak. Puncový úrad
SR nemôže puncovať zliatiny, ale len hotové výrobky, rovnako nepuncuje rakúske rýdze zlato či plechy
alebo granulát, právnemu režimu puncového zákona nepodlieha ani investičné zlato, uvedené však
vôbec nebolo predmetom sporu. Kontrolovaný daňový subjekt v predmetných zdaňovacích obdobiach

od svojich dodávateľov podľa faktúr nakupoval kovovú zliatinu s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000
a rakúske rýdze zlato AU, rýdzosť 999,9/1000. Je zrejmé, že zlato je drahý kov a tiež je zrejmé, že
dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu obchodovali so zlatom, teda s drahým kovom a ako
obchodníci s drahými kovmi sa mali povinnosť sa registrovať na Puncovom úrade SR. Aj keď podľa
žalobcu predmetom obchodov nebol nikdy tovar, na ktorý sa vzťahovala puncová kontrola, ale materiál

na ďalšie spracovanie, ktorý takejto puncovej kontrole nepodlieha, v daných prípadoch išlo jednoznačne
oobchodovaniesdrahýmikovmivzmyslepuncovéhozákona,apretoboliobchodnícipovinníregistrovať
sa na Puncovom úrade SR a to bez ohľadu na to, či tieto drahé kovy podliehali alebo nepodliehali
puncovej kontrole. Na základe zistení Puncového úradu SR je zrejmé, že hoci v zmysle živnostenského
zákonabolispoločnostiAEnergies.r.o.ajTTCoprávnenéobchodovaťstovarom(t.j.ajsdrahýmikovmi),

neboli však v sledovanom zdaňovacom období registrovaným obchodníkom s drahými kovmi v zmysle
platného puncového zákona. Do registra bol obchodník A Energie s.r.o. zapísaný až dňa 01.04.2008
pod č. 3150 a TTC bola do registra Puncového úradu SR zapísaná pod číslom 3169 až dňa 28.05.2008.
Je zrejmé, že ak si spoločnosti A Energie s.r.o. aj TTC nesplnili oznamovaciu povinnosť, dopustili sa tým
správneho deliktu, žalovaný však netvrdil, že dôsledkom spáchania správneho deliktu týchto spoločností

je nepriznanie nároku na odpočítanie dane u žalobcu, takéto tvrdenie správca dane ani žalovaný nikdy
neuviedol do svojho rozhodnutia. Všetky dôvody nepriznania práva na odpočítania dane z faktúr od
spoločností A Energie s.r.o. aj TTC, riadne uvedené v napadnutom rozhodnutí, sú podrobne vysvetlené
vyššie.

IV. Relevantné právne predpisy

79.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.80. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

81. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

82. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

83. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví

protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa

osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

84. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa
odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/),
alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

85. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm.
b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

86. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

87. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

88. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom
dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákonahmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky
a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou

bankou Slovenska.

89. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

90. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

91. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri

ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

92. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

93. Podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto ustanovenia investičným zlatom
a) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť
995 tisícin a viac,

b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli
zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata
obsiahnutú v minciach viac než o 80 %.

94. Podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie

investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo
forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane
pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa
investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré
vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie

dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

95. Podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na
investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať.
Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak

sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.

96. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý
doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto
zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/),

vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).

V. Posúdenie veci správnym súdom

97. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniachv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

98. Predmetom preskúmavania správnym súdom sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
prvostupňové rozhodnutia správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie
vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe tvrdil, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky
vyplývajúce z § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH za predmetné

zdaňovacie obdobia a splnenie podmienok aj riadne preukázal.

99. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú

úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým

subjektom.

100. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca
môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti

uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,
alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že
predmetnýtovaraleboslužbamubolidodanénímuvádzanouspoločnosťou.Uskutočneniezdaniteľného

plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona č o DPH.

101. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na

odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na
faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).

102. Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo
dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn.
3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou
činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane
má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného

zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane.

103. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je

významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou
platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je
ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.104. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
2Sžf 4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17

zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom
stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene

a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.

105. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru

alebo služby je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa
tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení
toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru alebo služby, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho
vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o
odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného

obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018).

106. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa

skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Súdny dvor
EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami
dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových
okolnostíprejednávanejveci(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciachC-285/11,C-642/11,C-610/19).
Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický

účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca
dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať
od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.

Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté
pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania
spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne
obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že
predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa

31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R
39/2018).

107. Žalobca svoje námietky v správnych žalobách formuloval rozsiahlo, pričom však podľa názoru
súdu sústredil svoju argumentáciu na mnohé menej významné (nemeritórne) sporné otázky. Správny

súd na ustálenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane v
medziach správnej žaloby považuje za potrebné ozrejmiť, že hoci sa zaoberal všetkými vznesenými
žalobnými námietkami a stanovisko zaujal k celému obsahu správnej žaloby bez výnimky, v písomnom
vyhotovení rozsudku podrobnejšie vysvetlí najmä tie námietky, ktoré možno považovať za podstatné,
vznesené adresne voči posudzovaným rozhodnutiam daňových orgánov, pričom ostatnými (minimálne

podstatnými pre podstatu právnych záverov daňových orgánov ) sa správny súd bude zaoberať len do
miery nevyhnutnej pre odôvodnenie rozsudku vyžadovaných § 139 ods. 2 SSP.

108. Prvou skupinou obchodov posudzovaných daňovými orgánmi boli v žalobcom deklarovanom
reťazci: žalobca ako odberateľ, A Energie s.r.o. ako dodávateľ a možní subdodávatelia 1. Martinská,

spol. s r.o. alebo Imperial Slovakia, spol. s r. o.

109. Štatutárny zástupca dodávateľa žalobcu A Energie s.r.o. pred daňovými orgánmi k pôvodu ním
obchodovaného zlata uviedol, že išlo o zlato od rakúskeho dodávateľa, obchodníka s investičnýmiproduktmi Schoeller Munzhandel GmbH, pričom so zlatom obchodoval v nezmenenom stave. Z
uvedeného teda nad všetky pochybnosti vyplýva, že je vylúčené, aby od dodávateľa A Energie s.r.o.
žalobca odoberal iné ako zlato investičné.

110. Zároveň však z administratívneho spisu tiež vyplýva, že v roku 2007 boli identifikovanými
dodávateľmi zlata deklarovanými A Energie s.r.o. prichádzajúci do úvahy ako subdodávatelia
spoločnosti 1. Martinská, spol. s r.o. (2. a 3. štvrťrok 2007) a Imperial Slovakia, spol. s r. o. (3. a 4 štvrťrok
2007).

111. Konateľka 1. Martinská, spol. s r. o. (zapísaná v obchodnom registri v čase rozhodnom pre
posúdenie veci) pred správcom dane uviedla, že spoločnosť bola na ňu prevedená u notárky neznámym
mužom, nikdy žiadne obchody v mene spoločnosti nerobila, zlato nekupovala ani nepredávala, nikoho
nesplnomocnila zastupovaním spoločnosti , zamestnancov nemala, podpisy na daňových priznaniach
nie sú jej podpisy.

112. Konateľ Imperial Slovakia, spol. s r. o. Správcovi dane uviedol, že spoločnosť od roku 2005
nevykonáva žiadnu činnosť a v roku 2007 neposkytla žiadne plnenia ani nevystavila žiadne faktúry.
Ďalej tvrdil, že v auguste 2007 bola spoločnosť predaná obchodnej spoločnosti Mediaprint Anima s.r.o..
Obchodná spoločnosť pod uvedeným názvom v obchodnom registri neexistuje.

113. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Sž-o-KS 29/2005, z ktorého vyplýva, že v okamihu, kedy správca dane spochybní
dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k
vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia

dotknutých daňových dokladov popreli ich vystavenie (inak povedané spochybnili hodnovernosť
existencie daňového dokladu ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare), jednoznačne spochybňuje
vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v
jeho daňovom priznaní.

114. Isteže môže nastať situácia, kedy z rôznych dôvodov dodávatelia alebo subdodávatelia poprú
dodanie tovaru alebo služby a tým vznik daňovej povinnosti, ktorá následne u kontrolovaného daňového
subjektu podmieňuje právo na odpočítanie dane. V takom prípade však je povinnosťou kontrolovaného
daňového subjektu predložiť daňovému orgánu dostatok dôkazov, ktoré potvrdia ním tvrdené (reálne)
uskutočnenie obchodu (zdaniteľného plnenia).

115. Správny súd má na mysli, že je rozumné sa domnievať, že činnosť podnikateľa konajúceho
s očakávanou (bežnou) obchodníckou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota
obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná), čo bolo deklarované aj v posudzovaných dodávkach, v
sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej) komunikácie medzi zmluvnými stranami, bude

zaznamenaná (archivovaná) a zanechá jasnú hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo
písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o procese obstarania, ďalšieho
spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom predmete jednotlivých dodávok.

116. Takouto stopou by boli podklady napríklad podklady informujúce o druhu, množstve, kvalite a

iných vlastnostiach tovaru a o jeho prepravovaní prípadne preskladňovaní alebo o oboznámení sa s
požiadavkami obchodných partnerov pred a počas realizácie obchodu alebo o koordinácii jednotlivých
úkonov medzi žalobcom, jeho dodávateľom a tiež medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľmi.
Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ
pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania

svojich obchodov.

117. Pokiaľ ide o dôkazy o uskutočnenom obchode, tými by prirodzene nedisponoval len žalobca, ale
museli by ich mať k dispozícii aj jeho dodávateľ a subdodávatelia a boli by ich daňovým orgánom
predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že subdodávatelia reálne obchodovali s tvrdeným

tovarom, a teda by s rôznymi čiastkovými problémami zodpovedajúcimi predmetnej problematike boli
ako zúčastnené zmluvné strany konfrontované, pričom to isté platí aj o priamom dodávateľovi žalobcu.
Niet pochýb o tom, že osoby oprávnené konať za uvedené subjekty by v prípade reálneho dodania
jednotlivých tovarov boli dostatočne informovaní o obsahu jednotlivých zodpovedajúcich činnostiachvzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponovali dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodaný tovar a tieto
by správcovi dane i predložili.

118. Nedodržanie náležitej ostražitosti pri obchodovaní, najmä neoverenie si hodnovernosti obchodných
partnerov a ich referencií na trhu a nedostatok (absencia) relevantných vedomostí o prebiehajúcom
obchode nezodpovedá požiadavke kladenej na daňový subjekt, aby sa pri realizácii zdaniteľného
obchodu správal s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať
materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve znalosť problematiky a

disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento
účel povinný uchovať dôkazy o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt nepristupuje k realizácii
obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu štátu nebude daňový
výdavok uznaný.

119. Správny súd pripomína, že daňové subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne

od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či
ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto
plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v
spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod
33).

120. Inými slovami, nie je v rozpore s právom požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať a aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68;
Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).

Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená
pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je
súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na
odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling, bod 61).

121. Je tiež dôležitou skutočnosťou, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou
záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Znalosť
obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom
riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných

a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave
zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si
informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére,
následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia
voformeznášaniaväčšiehopodnikateľskéhorizika,ktorésamozrejmezahŕňaajnásledkyvyplývajúcezo

správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad
uznesenieÚstavnéhosúduSRč.k.IV.ÚS104/2012-89zodňa1.3.2012,rozsudkyNajvyššiehosúduSR
sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012
zo dňa 18.4.2013).

122. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp.zn.2Sžf/4/2009zodňa23.06.2010vspojenísuznesenímÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.).
Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom

uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom
odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na

odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

123. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady
77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daníz obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a
doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“
uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci

Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď
právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento
tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto
prepravyfyzickyopustilúzemiečlenskéhoštátudodania.Skutočnosť,ženadobúdateľpredložildaňovým
orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva,

akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania,
že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci
dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo
veci C-409/04 Teleos).

124. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej

si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

125. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného

zdaniteľného kontraktu medzi ním a jeho dodávateľom skutočne prebehol a že spôsob jeho prevedenia
ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov.

126. Správny súd v zhode so žalovaným nespochybňuje, že žalobca dodal tovar (zlato) svojim
dodávateľomažetotozlatoneboloinvestičné.Avšakzhľadiskazisteniasprávnostidaňovéhopriznaniav

posudzovaných zdaňovacích obdobiach, kedy si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaných
tovarov, sa uvedená skutočnosť a jej verifikácia nijako neprejavuje a je právne bez významu. Pre
posúdenie reálnosti tovaru, z ktorého dodania si žalobca uplatnil odpočítanie danie, bolo posúdenie
obchodných transakcií smerom k žalobcovmu dodávateľovi a následne k subdodávateľom.

127. Pokiaľ pri žalobcovom dodávateľovi A Energie s.r.o. možno konštatovať, že je vylúčené, aby v
rozhodnom čase žalobca od neho odoberal iné ako zlato investičné (ods. 106 odôvodnenia rozsudku),
z ďalšieho zisťovania správcu dane týkajúceho sa dodávateľov dodávateľa žalobcu bolo ustálené, že
predmetom fakturácie bol fiktívny tovar a fakturáciu vykonali osoby, ktoré tovarom nedisponovali, resp.
nemali k nemu žiaden reálny obchodný (právny) vzťah (ods. 107 až 109 odôvodnenia rozsudku).

128. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné
bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte,
pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej
únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom

zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a
C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod
71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom
subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť
odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca

nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou
z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby
dodávateľa, nebude spochybnené.

129. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného

bremena v kongruencii s vyššie uvedenou argumentáciou správneho súdu i v súlade s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).

130. Žalobca k odmietnutému uplatneniu nároku na odpočet DPH nevyvrátil zistenia správcu dane,
že buď nemohol od dodávateľa A Energie s.r.o. nadobudnúť iné ako investičné zlato, alebo, že tok

fakturačnýnezodpovedaltokutovarovému,tedažepredmetnýdeklarovanýtovarvskutočnostižalobcovi
nebol dodaný subjektom uvedeným na faktúrach.131. Je nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a
obchodných zvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne
ich odôvodniť. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia od ním

deklarovaného dodávateľa v podobe, ktorá by ho oprávňovala uplatniť si nárok na odpočítanie DPH.

132. Možno zhrnúť, že v konaní pred daňovými orgánmi vznikla dôvodná pochybnosť o reálnosti
vyššie opísaného reťazca obchodov. Keďže dodávatelia dodávateľa žalobcu neboli zúčastnení reálneho
obchodu a nemohla im vzniknúť ani daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Následne

daňová povinnosť, pri obchodovaní s neexistujúcim tovarom, nevznikla ani dodávateľovi žalobcu, a preto
ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

133. Ak by aj správny súd pripustil, že tovar existoval a žalobca ho od jeho dodávateľa prevzal, mohlo
ísť len o zlato investičné, pretože opak žalobcom nebol preukázaný. Potom v zmysle v čase rozhodnom
pre posúdenie veci platných a účinných právnych predpisov dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová

povinnosť, z ktorej by žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

134. Na vyššie uvedených zisteniach možno založiť záver o tom, že v daňovom konaní nebolo
preukázané, že žalobca nadobudol taký tovar od ním označeného dodávateľa, ako bol uvedený na
predložených faktúrach, z ktorých si v príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnil nárok na odpočet

DPH. Žalobca nepreukázal nadobudnutie relevantného tovaru od tvrdeného dodávateľa, t. j. že tovar
bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na dodávateľských faktúrach, čím žalobca nesplnil
podmienku práva na odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

135.Správnysúddodáva,ževyššieuvedenévpodstateplatíajpreskupinuobchodov,ktorémalžalobca

realizovať v roku 2008 v reťazci s jeho dodávateľom A Energie s.r.o. a následne buď LAZZA s.r.o. -
EXCELLENT GOLD s.r.o. (Česká republika) - Schoeller Munzhandel GmbH (Rakúska republika) alebo
ZAFIRAS s.r.o. - LAZZA s.r.o. - EXCELLENT GOLD s.r.o. (Česká republika) - Schoeller Munzhandel
GmbH (Rakúska republika).

136. Pokiaľ ide o tovar deklarovaný na faktúrach vystavený od TTC, aj v danom prípade vznikli dôvodné
pochybnosti o charaktere tovaru, teda že ide o zlato neinvestičné.

137. Z administratívneho spisu vyplýva, že štatutárny zástupca TTC pred správcom dane uviedol, že
žalobcovi dodal zlato investičné (investičné tehly), pričom vylúčil, že by dodal niekedy iné ako investičné

zlato a úpravu zlata (pri dodávkach do 10 kg) pripustil až v neskoršom období, nie v čase, ktorý je
predmetom posúdenia v súdenej veci.

138.Pokiaľsažalobcaodvolalnačestnéprehlásenieštatutárnehozástupcu,správnysúdjetohonázoru,
že v posudzovanom prípade uvedený dôkaz vzniknuté dôvodné pochybnosti nevyvrátil.

139. Správny súd neprisvedčil tvrdeniu žalovaného, že čestné prehlásenie nie je dôkazom použiteľným
v daňovom konaní, pretože tento názor odporuje dikcii § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého
ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V druhej vete citované zákonné ustanovenie fakultatívne vymenúva niektoré druhy dôkazov ako
napr. podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim, pričom však daňový poriadok nevylučuje možnosť vykonania a
akceptovania aj iných dôkazov, teda aj listín s čestným prehlásením.

140. Na druhej strane však štatutárny zástupca TTC vysvetlil, že čestné prehlásenie, aké predložil
žalobca správcovi dane dodával TTC s každou faktúrou, že to bolo na pokyn žalobcu a žalobca tiež toto
čestnéprehlásenievytvorilžalobcaprávezaúčelomdaňovýchkontrol,ktoréboliužalobcuvykonávanév
súvislostisuplatňovanímnadmernýchodpočtovDPHznákupupredmetnéhotovaru-zlata.Zuvedeného

vyplýva, že štatutárny zástupca TTC vyjadril, že čestné prehlásenie nepodpísal vážne a bol si vedomý
skutočnosti, že údaje uvedené v čestnom prehlásení neboli pravdivé.141. Správny súd pripúšťa aj takú eventualitu, že štatutárny zástupca TTC vo svojom tvrdení klamal, nie
je však úlohou správneho súdu uvedený rozpor medzi čestným prehlásením a neskoršou výpoveďou
štatutárneho zástupcu TTC odstrániť. Pre potreby posúdenia zákonnosti postupu a rozhodnutia

daňových orgánov postačuje, že vznikla dôvodná pochybnosť o správnosti daňového priznania o
skutkových tvrdeniach, na základe ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH. Správny súd znova
poukazuje na analógiu vyplývajúcu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž-o-KS 29/2005, že v
okamihu,kedysprávcadanespochybnídôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt
v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Skutočnosť,

že vystavovateľ dotknutých daňových dokladov (štatutárny zástupca TTC) poprel správnosť vystavenia
(inak povedané spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu ako aj v ňom zaznamenaných
údajov o tovare), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov

142. Daňovými orgánmi bolo zistené, že TTC nadobudla zlato podľa faktúr od spoločnosti WOLCOM
LLC (USA). Údaje na dodávateľských faktúrach od spoločnosti WOLCOM LLC uvádzajú informáciu o

tovare - zlato o rýdzosti 999,9/1000, vo forme tehál (gold bars) a o hmotnosti ..., teda deklarujú splnenie
podmienok pre posúdenie dodávaného zlata ako zlata investičného.

143. Zo šetrenia správcu dane vyplynulo aj to, že TTC zlato nikdy nevyrábala, ani nepretvárala zlato na
investičné zlato alebo opačne a ďalej ho predávala v nezmenenom stave. Správny súd považoval za

správny záver, že logicky potom predmetom dodania TTC od WOLCOM LLC bolo zlato investičné.

144. Uvedený záver nemohlo ovplyvniť ani nevykonanie ďalšieho výsluchu štatutárneho zástupcu TTC,
ani výpoveď Ing. Juraj Plška, zamestnanca žalobcu a ani tvrdenie žalobcu o v podstate jednoduchej
možnosti zmeny zlata z investičného na neinvestičné, ktoré vnímal súd len ako (teoretické) tvrdenie bez

predloženia dôkazu o tom, že takáto zmena bola na predmetnom zlate vykonaná a kým. V tejto súvislosti
poukazuje na požiadavky kladené na podnikateľa opísané v ods. 115 až 125 tohto rozsudku

145. Za hodné zreteľa možno považovať tvrdenie štatutárneho zástupcu TTC, že WOLCOM LLC bola
zaobstaraná len na fakturačné doplnenie skladových zásob zlata a tovar, ktorý žalobcovi TTC dodávala,

bolo vždy investičné zlato s certifikátmi nakúpené v Rakúsku od Schoeller Munzhandel GmbH a vstupné
faktúry zlata pre TTC od americkej WOLCOM LLC slúžili len na zahmlenie toku tovaru. Charakter zlata
ako investičného potvrdil aj zástupca Schoeller Munzhandel GmbH.

146. Zosumarizujúc vyššie uvedené preto za správny považoval súd záver daňových orgánov o tom, že

iné zlato ako investičné, spoločnosť TTC nemohla žalobcovi dodať, pretože nebolo žiadnym spôsobom
preukázané,ževsledovanýchreťazcochdošlokzmenecharakteruzlatazinvestičnéhonaneinvestičné.
Aj v prípade odberateľov žalobcu, mohol im žalobca dodávať zlato, avšak pokiaľ bola pôvodcom zlata
spoločnosť TTC, mohlo ísť iba o zlato investičné. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného správcom
dane, TTC obchodovala so zlatom reálnym dodaným spoločnosťou Schoeller Munzhandel GmbH. Hoci

správca dane dospel aj k zisteniu, že TTC obchodovala aj so zlatom fiktívnym, v prípade týkajúceho sa
žalobcu fiktívny predaj štatutárny zástupca TTC nepotvrdil.

147. Správny súd posúdením žalobou napadnutých rozhodnutí dospel k názoru, že z odôvodnenia
týchto rozhodnutí zreteľne vyplýva, aké skutočnosti považoval žalovaný za právne relevantné, ako ich

vyhodnotil vo vzťahu ku žalobcovi a jeho nároku na odpočítanie DPH v rozhodnom období, vyplýva
tiež z odôvodnenia rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení zistení počas
daňovej kontroly a iných podkladov rozhodnutia. Niet podľa názoru súdu pochýb o tom, aké boli dôvody
rozhodnutia žalovaného a tieto dôvody poskytujú dostatočný základ na vecné preskúmanie žalobou
napadnutého rozhodnutia.

148. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutia žalovaného boli v
súladesdaňovýmporiadkomazákonomoDPH,obasprávneorgánysprávneapodrobnezistiliskutkový
stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

149. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovaťod žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže
zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú.

150. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).