Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117219755
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117219755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova ul. č. 11, Žilina, proti žalovanej: S. K., K.. XX. XX.
XXXX, O. Q. T.. Č.. XXXX/X, O., o zaplatenie istiny 1. 632, 45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. marca 2019, č. k. 23Csp/68/2017- 330, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná j e p o v i
n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1. 632, 45 eur s 28 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1. 632,
45 eur od 28. 06. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre uznanie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1. 632, 45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne zo sumy 1. 632, 45 eur od
28. 06. 2017 až do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci,
pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky v plnom rozsahu,

počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 282, § 285 C. s.
p. a vecne tým, že nakoľko žalovaná na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2018 nárok uplatnený
žalobcom uznala a vyjadrila záujem ho uhradiť, rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Poukázal na
skutočnosť, že žalovaná žiadala umožniť zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50 eur, vzhľadom na jej

súčasnú majetkovú a finančnú situáciu a zároveň žiadala poskytnúť lehotu na pokúsenie sa vec vyriešiť
súdnym zmierom a za týmto účelom žiadala pojednávanie odročiť, nakoľko sa žalobca na pojednávanie
nedostavil s tým, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 14. 01. 2019 ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní konanom dňa 24. 01. 2019, pričom s vyriešením veci formou súdneho zmieru súhlasil
jedine v prípade, ak by žalovaná uznala celý nárok tak ako si ho uplatnil, a ak by sa tento žalovaná
zaviazala splácať v splátkach po 140 eur mesačne a v prípade, ak k ním navrhovanému uzatvoreniu
súdneho zmieru nedôjde, navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Možnosť splatiť dlh splátkami vo

výške 50 eur mesačne odôvodnil súd prvej inštancie čl. 4 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne tým, že prihliadol
na vyšší princíp mravnosti vzhľadom na procesné správanie sa žalovanej, ktorá hneď pri prvom úkone
jej patriacom uznala dlh, prejavila vôľu ho zaplatiť, avšak vzhľadom na svoje pomery žiadala povoliť
dlžnú sumu splatiť v splátkach s tým, že pri stanovení výšky mesačnej splátky prihliadol na majetkovémožnosti a schopnosti žalovanej, ktorá je matkou maloletého dieťaťa vo veku 6 rokov, je samo živiteľkou
s mesačným hrubým príjmom 576 eur, pričom jej mesačné výdavky na nájomné nehnuteľnosti, v ktorej
býva spolu s maloletou dcérou predstavujú sumu 450 eur, keď žalovaná žiaden nehnuteľný majetok

nevlastní a rovnako nevlastní ako hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na
náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom
žalobcu v konaní, ktorému priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po
50 eur podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
rozsudku pre uznanie v časti priznania plnenia v splátkach podľa § 356 písm. a) C. s. p. (správne §
365, pozn. odvolacieho súdu) a navrhol ho v napadnutom rozsahu zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť
uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov

odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Vytkol súdu prvej inštancie,
že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne poučenie voči I. výroku rozsudku pre uznanie, že nie je
prípustné odvolanie a že je prípustné iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia, nakoľko odvolanie nie je prípustné len v časti uznanej žalovanou, ale v časti rozhodnutia,
ktorým boli povolené splácať dlh v splátkach, je odvolanie prípustné a poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30. 01. 2018, č. k. 8Co/116/2017 - 64, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie o plnení v splátkach do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko určenie lehoty splatnosti
v splátkach po 100 eur nepovažoval za správne. Uviedol, že medzi stranami nedošlo k zhode o výške
plnenia v splátkach, pričom priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 50 eur postupoval súd prvej
inštancievrozporesozákonom,nakoľkorozhodnutiemusíbyťspravodlivéanemôžezvýhodňovaťjednu

zo strán na úkor druhej, keďže namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné
povinnosti, bola odmenená touto formou za porušenie zmluvy a priznaním splátok po 50 eur mesačne,
opätovne získala možnosť splácať dlh, ktorý pri tejto výške splátky bude splácať iba istinu viac než 2, 7
roka. Namietol, že takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje
zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť dlh splácať

v splátkach s tým, že výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu zmluvných povinností, nie je v súlade so
spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Uviedol, že nie je
možnéprihliadnuťibanafinančnúsituáciužalovaného,pretožeajonmánepochybneprávo,abymujeho
pohľadávkabolazaplatenávprimeranejlehoteajepotrebnérešpektovaťzásaduspravodlivostiuvedenú
v čl. 2 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a jeho právo nemôže
byť porušené iba preto, lebo žalovaný berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopný ich
plniť. Namietol, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota
na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel účel súdneho konania a takéto
rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty, pričom v danom prípade nie sú naplnené dôvody

pre priznanie plnenia v splátkach vo výške 50 eur mesačne, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj ľahostajný
prístup žalovanej k plneniu si svojich zmluvných povinností, keďže k ich plneniu pristupovala ľahostajne
dlhodobo, nakoľko ani v priebehu súdneho konania neprejavila žiadnu snahu svoj záväzok plniť aspoň
čiastočne. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. 09.
2017, č. k. 8Co/157/2017 - 47, ktorým zmenil časť týkajúcu sa určenia lehoty plnenia zo splátok 30 eur

mesačne na povinnosť zaplatiť prisúdené nároky v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom
upriamil pozornosť na to, že ako veriteľ, ktorý poskytol žalovanej finančné prostriedky, má právo na
ochranu svojich práv, keď akceptovanie výšky splátok by splnenie dlhu malo za následok neprimerane
dlhú splatnosť prisúdenej sumy a nebolo by v záujme ani žalovanej a zároveň poukázal aj na rozsudok
Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 06. 2017, č. k. 8Co/34/2017 - 97.

3.

Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 02. 07. 2019, sa k nemu nevyjadrila.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s.
p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejnevyhlásil dňa 28. novembra 2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

5.

Predmetomodvolaciehokonaniajeposúdenievecnejsprávnostiprvoinštančnéhorozsudkupreuznanie,
ktorým umožnil žalovanej zaplatiť dlh voči žalobcovi mesačnými splátkami v sume 50 eur, keď dospel k

záveru, že s prihliadnutím na vyšší princíp mravnosti a procesné správanie žalovanej, ktorá pri prvom
úkone dlh uznala a prejavila vôľu ho zaplatiť, jej vzhľadom na majetkové možnosti a schopnosti, ako aj
skutočnosť, že je samoživiteľkou maloletého dieťaťa s príjmom 576 eur mesačne brutto a výdavky na
prenajatú nehnuteľnosť, v ktorej býva spolu s dieťaťom predstavujú 450 eur, bolo dôvodné umožniť jej
uznaný dlh splácať 50 eur mesačnými splátkami.

6.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkou žalobcu, že odvolanie proti rozsudku pre uznanie
je objektívne prípustné proti výroku, ktorým bola žalovanej na jej žiadosť, avšak bez súhlasu žalobcu,
poskytnutá možnosť zaplatiť uznaný dlh v splátkach.

7.

Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C. s. p. umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie a uložiť povinnosť
plniť v splátkach, napriek tomu pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení,

že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, musí súd vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu a musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia,
platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po uplynutí
ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby
nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a

podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak,
aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu
právnej neistoty medzi sporovými stranami.

8.

Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými predpokladmi pre uloženie povinnosti plniť dlh v splátkach
absolútne neriadil, nakoľko žalovaná mala od 27. 06. 2017 (žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie

dňa 27. 07. 2017) vedomosť o tom, že sa na účte W., ktorý bol zriadený na základe Zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb Č.. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa
06. 09. 2006 dostala do nepovoleného prečerpania a napriek tomu, že jej žaloba bola doručená do
vlastných rúk dňa 19. 12. 2017, neuhradila žalobcovi do vydania napadnutého rozsudku žiadnu finančnú
čiastku, i keď svoj dlh voči žalobcovi uznala.

9.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej dňom 19. 03. 2018 vznikol pracovný pomer s výškou mesačnej
mzdy vo výške 576 eur (nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvoinštančný súd k záveru, že ide o

brutto mzdu, nakoľko dané tvrdenie z pracovnej zmluvy žalovanej vôbec nevyplýva) a následne dňa 15.
07. 2018, napriek vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore a výške svojho dlhu, keďže žaloba jej bola
doručená do vlastných rúk dňa 19. 12. 2017, uzavrela Zmluvu o nájme nehnuteľnosti na dobu určitú
(jeden rok do 15. 07. 2019) s výškou nájmu 450 eur mesačne a s povinnosťou zaplatiť depozit vo výške
450 eur s prvou úhradou nájomného (t. j. spolu 900 eur bola povinná zaplatiť do 15. 08. 2018), a nakoľko

žiadne iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jej majetkové a finančné pomery, resp. výdavky, ktoré
má na život nepredložila, resp. skutočnosť, že je matkou maloletého dieťaťa a zároveň samoživiteľkou
ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania nepredložila,
je tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaná je samoživiteľkou6 ročnej dcéry a preukázala výdavky, ktoré má na život absolútne vykonštruované, keďže z listinných
dôkazov, ktoré žalovaná v konaní predložila vôbec nevyplýva.

10.

Súd prvej inštancie, ktorý možnosť splácať žalovanou uznaný dlh splátkami vo výške 50 eur mesačne
odôvodnil vyšším princípom mravnosti a spravodlivosti, resp. tým, že žalovaná pri prvom úkone, ktorý jej
patril, dlh uznala, sa úplne opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že napriek uznaniu dlhu a vedomosti

o jeho existencii a výške minimálne od 19. 12. 2017, kedy jej bola doručená žaloba, neprejavila žiadnym
finančným plnením snahu začať dlh dobrovoľne splácať, a ani s tým, že deklarovaná výška mesačnej
mzdy 576 eur, dlh v sume 1. 632, 45 eur s príslušenstvom, žalovanej nebránil uzavrieť nájomnú zmluvu
za mesačné nájomné vo výške 450 eur, z čoho vyplýva, že žalovaná po odpočítaní nájomného od
dosahovaného mesačného príjmu disponuje sumou 126 eur, čo sa javí ako nanajvýš nepravdepodobné.

11.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie absolútne nedostatočne zistil vo vzťahu
k majetkovým a finančným pomerom žalovanej skutkový stav, resp. svoje rozhodnutie v napadnutom
rozsahu odôvodnil skutočnosťami, ktoré v konaní vôbec preukázané neboli, a rozhodol vecne

nesprávne, keď žalovanej umožnil splácať dlh 50 eur splátkami mesačne, ktoré by pri stanovenej výške
znamenalo, že žalobca by mal dlh iba na istine, bez príslušenstva a trov konania uhradený najskôr za
tri roky, čo je neprípustné a neprimerane zvýhodňujúce žalovanú ako dlžníka, ktorý si svoje zmluvné
povinnosti riadne neplnil, z dôvodu ktorého rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388
C. s. p. zmenil a žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta prvá C. s. p. uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko v konaní nepreukázala také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu ustanovenia § 232 ods. 3 veta druhá C. s. p. (Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu).

12.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2
C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).