Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Csp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720204310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720204310.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., IČO 35 831 154, so sídlom

Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8,
P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. XX, zast.: M.
a partneri, s. r. o., R. 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 3096,66
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 254,28 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne a to od 28. 2. 2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 84 % do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2020 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.096,66 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 28.02.2018 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil nasledovne: Žalobca a Žalovaný uzatvorili spolu dňa 30.11.2014 zmluvu o
pôžičke č. 6192173 / XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej

poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 4.745,72 € („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy
o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 139,58 Eur,
a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8374,8 Eur. Do dnešného dňa uhradil Žalovaný z vyššie
uvedenej zmluvy sumu 4745,72 Eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa § 565 Občianskeho

zákonníka uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môževeriteľpoužiťnajneskôrdosplatnostinajbližšienasledujúcejsplátky.“Vzhľadomnato,žeŽalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v
súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z
dňa 29.12.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol
Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil,

že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovanýanivdodatočneposkytnutejlehotedlžnésplátkyneuhradil.Žalobcavyužiloprávnenievzmysle
vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.02.2018 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom
z dňa 22.02.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnémudošlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke
splatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň

splátkyuvedenejvPredžalobnejupomienkesaŽalovanýdostaldoomeškaniaviacnež3mesiace,ateda
súčasneŽalobcovivzniklovzmysle§53ods.9Obč.z.oprávnenievyhlásiťdlhzasplatnývcelomrozsahu
naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej
úpravy musel Žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh Žalovaného
ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3096,66 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti,
nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní.
V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu.

Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 357,20 Eur,
si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu
7842,38 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako
„istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení:
Počet splátok 38, Výška splátky 139,58 €, Suma splátok (počet x výška) 5034,04 €, Suma po zosplatnení

2538,34 €, Spolu Istina 7842,38 €. Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 4745,72
Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok
a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky Žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom
pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené

s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady Žalobca eviduje v Prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“)
vo výške 0 Eur. Istina + Náklady - Úhrady = Dlžná suma 7842,38 Eur + 0 Eur - 4745,72 Eur = 3096,66
Eur Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur. Zostatok
pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 3453,86 Eur, zahŕňa aj
zmluvnú pokutu vo výške 357,20 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na

základe vyššie uvedeného: Dlžná suma - Neuplatnené náklady = Žalovaná suma 3096,66 Eur - 0 Eur
= 3096,66 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore zo dňa 06.12.2020 tak, že nárok popiera v celom rozsahu,
a to z dôvodu, že má za to, že v predmetnej veci nastalo medzi stranami plnenie z (čiastočne)

neplatného právneho úkonu. Primárne žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018, z ktorého obsahu vyplýva, že v prípade, ak nebankový subjekt
(veriteľ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho
konaniezozákonasankcionovanétým,žezmluvasastávabezúročnouabezpoplatkovou.Čovpodstate
znamená,žespotrebiteľjepovinnýzaplatiťveriteľovilensamotnúistinuúveru(pôžičky).Tátoskutočnosť

má potom za následok automatickú neplatnosť tých častí zmluvy, ktoré sa týkajú práve odplaty a úrokov
za poskytnutý úver. Je preto dôležité správne posúdiť, či je zmluva platná s výnimkou častí o úrokoch a
odplate, alebo má ešte také (iné) vady, že je ako celok neudržateľná, a preto v celosti neplatná. Uvedené
má tiež dopad na posúdenie, z akého dôvodu bezdôvodné obohatenie vzniklo, čo následne determinuje
tak okamih bezdôvodného obohatenia (kedy k obohateniu došlo), ako aj začiatok plynutia objektívnej

premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia. Pre úplnosť žalovaná dodáva,
že rovnaký následok nastáva i v prípade, že žalobca ako odborne spôsobilý subjekt, poskytovateľ
úveroch nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch a nepreveril úverovú bonitu žalovanej, stráca právo na odplatu v zmysle ustanovenia § 11 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch (t. j. opätovne nastáva čiastočná neplatnosť právneho úkonu -

Zmluvy). Na základe uvedeného a preto, že žalovaná má za to, že v prejednávanej veci bolo plnené
stranami sporu na základe čiastočne neplatného právneho úkonu, došlo k premlčaniu nároku žalobcu
v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca v žalobe poukazuje

(a preukazuje listinnými dôkazmi), že mal vedomosť o platobnej disciplíne žalovanej, a to najneskôr
ku dňu, kedy žalovanú vyzval k úhrade dlžnej sumy, s poukazom na listinný dôkaz Predžalobná
upomienka zo dňa 29.12.2017 (v súdnom spise), v obsahu ktorej žalobca žalovanú upozorňuje, že
ak do 05.02.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2017, žalobca je oprávnený úverzosplatniť. Najneskôr žalobca získal nespochybniteľnú vedomosť o možnosti uplatniť svoje právo na
súde dňa 22.02.2018, keď predmetný úver zosplatnil (čo uvádza i vo svojom podaní). Počiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby začal teda plynúť žalobcovi najneskôr uvedeným okamihom t. j. dňom

22.02.2018 resp. dňom 23.02.2018. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
poskytnutím plnenia z čiastočne neplatného právneho úkonu uplynula dňa 23.02.2020, preto pokiaľ
žalovaný podal žalobu na súd dňa 04.11.2020, svoj nárok uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej
doby a právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané v subjektívnej premlčacej
dobe. Aj pre prípad, že by nebola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia z čiastočne

neplatného právneho úkonu (t. j. že by súd Zmluvu neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov či už
z dôvodu prítomnosti všetkých obligatórnych náležitostí v Zmluve v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, alebo preto, že by žalobca preukázal že riadne s odbornou starostlivosťou preveril úverovú
bonitu žalovanej) má žalovaná za to, že právo žalobcu je premlčané i v trojročnej objektívnej dobe.
Žalobca postupoval podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásil úver za predčasne splatný
ku dňu 22.02.2018. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný

právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie
celej požičanej sumy. Žalobca postupoval pri zosplatnení úveru v súlade s ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však ide o
premlčanie splatného dlhu žalovanej, premlčacia doba začala plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej
sa predčasné plnenie žiada a nie od okamihu predčasnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103

Občianskeho zákonníka. Teda splatnosť nenastáva uplynutím troch mesiacov respektíve vyhlásením
okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh. Žalovaná
bola v omeškaní so splátkou z dňa 20.10.2017 s poukazom na listinu Predžalobná upomienka (pripojená
k žalobe založená v súdnom spise), kde žalobca označuje splatnú a nezaplatenú splátku, pre ktorú
hodlá svoje právo v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka využiť. Preto splátka, pre

ktorú nastala zročnosť celého dlhu a od ktorej je potrebné počítať i plynutie premlčania v objektívnej
premlčacej dobe je splátka 10/2017 a teda od tejto doby začala najneskôr plynúť premlčacia doba pre
uplatnenie nároku žalobcu. Na základe uvedeného, keďže splatnosť splátky v každom mesiaci bola
žalobcom určená na 20. deň v mesiaci (splatnosť splátky, pre ktorú žalobca využil právo v zmysle §
53 ods.9 OZ nastala dňa 20.10.2017), potom objektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 103

Občianskeho zákonníka tak žalobcovi uplynula dňa 21.10.2020. Žalobca si uplatnil svoj nárok na súde
až dňa 04.11.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov žiada, aby súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré sú akcesorickým
nárokompodľa§121ods.3Občianskehozákonníka,tentopodlieharovnakémupremlčaniuakozáväzok
hlavný a teda pokiaľ bola istina uplatnená po uplynutí trojročnej premlčacej doby, rovnako úroky z

omeškania boli uplatnené po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Je teda zrejmé, že žalobca uplatnil
návrh po uplynutí premlčacej doby tak v objektívnej i subjektívnej dobe. Neobstojí tvrdenie žalovaného
uvedené v žalobnom návrhu, že „splátka uvedená v pred žalobnej výzve je len najstaršou omeškanou
splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej doby “ a to z dôvodu, že to bola práve splátka
splatná 20.10.2017, ktorá bola dôvodom, pre ktorý žalobca využil možnosť mimoriadnej splatnosti

celého dlhu žalovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 zákona č. 64/1964 Občiansky zákonník, a
od ktorej splátky resp. jej splatnosti sa odvíja i počiatok plynutia premlčacej doby, čo potvrdzuje i
rozsiahla rozhodovacia prac odvolacieho súdu v Banskej bystrici, ktorú žalovaná na dôkaz pripája k
odporu. V právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania, ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaná
vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy konala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľský, podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež podľa ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z zákon o
spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v
znení účinnom a platnom v čase uzavretia zmluvy a ostatných príslušných právnych predpisov. Uvedená

Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a príslušnými právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa, predovšetkým podľa zákona má v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa
obsahovať predpísané povinné náležitosti, pričom ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú
sankcie a to najmä bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Pre podporu
argumentácie možno poukázať tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn.:

24Co/666/2015, ktorý podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného súdu ČR
sp. zn. I.ÚS 3512/11, vyžadujúcu od dodávateľa poctivosť vo všeobecnej rovine. Vzhľadom na vyššie
uvedené (odhliadnuc od premlčania nároku žalobcu) by mal žalobca podľa názoru žalobkyne právo
len na vydanie bezdôvodného obohatenia o sumu, o ktorú sa žalovaná obohatila, a to vzhľadom kabsencii podstatných náležitostí Zmluvy. V dôsledku nižšie uvedených vád, nastala fikcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej
sume 5.000 EUR. Z dôkazov i tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaná do dňa podania žalobného

návrhu žalobcu uhradila na Zmluvu v celku sumu 3.745,72 EUR teda nárok žalobcu v tejto veci mohol
predstavovať len sumu 254,28 EUR, o ktorú sa žalovaná na úkor žalobcu obohatila. Žalovaná nižšie
poukazuje na nedostatky Zmluvy vo vzťahu k absencii podstatných náležitostí v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Konštatovala absenciu predpokladov pre výpočet RPMN, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Vstupnými parametrami pre výpočet
RPMN sú najmä: celková výška úveru (istina), okamih poskytnutia úveru resp. jeho čerpanie, doba
splácania, úroková sadzba, výška, počet a interval splátok, dodatočné počiatočné náklady a počet
dní, dokedy je potrebné uhradiť napríklad jednorazový poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Matematický vzorec umožňujúci výpočet RPMN ako jedinej neznámej hodnoty v rovnici je možné
použiť len potom, ako sú výšky a dátumy platieb, ktoré má vykonať spotrebiteľ, a čerpania úveru
známe alebo špecifikované v súlade s predpokladmi pre výpočet RPMN uvedenými v článku 19 a
prílohe I. (Porovnaj tiež PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE, Usmernenia na uplatňovanie
smernice 2008/48/ES vo vzťahu k nákladom a RPMN, Dostupné na internete file:///C:/Users/Admin/

Downloads/guidelines_consumer_credit_directive_swd2012_128_SK%20(1).pdf. ) Smernica 2008/48/
ES aj ZSÚ ukladá obligatórnu požiadavku, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala RPMN
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, vrátane všetkých predpokladov
použitých na výpočet tejto RPMN, t.j. je potrebné uviesť všetky hodnoty, ktoré vstupujú do výpočtu
RPMN. Povinné uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje spotrebiteľovi zistiť, na

základe čoho dospel veriteľ k výsledku o konečnej výške RPMN, a nepostačuje len uvedenie
správnej výšky RPMN. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti SD EÚ Rozhodnutie z dňa 20.09.2018, sp.
zn. C-448/17, EOS KSI Slovensko s. r. o. proti Jánovi Dankovi, Margite Dankovej, vyplýva, že aj
keby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala matematický vzorec výpočtu RPMN, ktorý však
nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, potom spotrebiteľ nepozná

všetky podstatné okolnosti súvisiace s nákladmi na úver, a ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho
záväzku. (Taktiež aj rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 22Co/86/2018 zo dňa 10.09.2019, sp. zn.
13Co/22/2017, 7Co/175/2018, sp. zn. 2Co/91/2019 zo dňa 23.10.2019). Ďalej uviedla neplatne
dohodnutú výšku úrokovej sadzby: Výška úrokovej sadzby uvedená v Zmluve nezodpovedá (v
neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia

predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej
na internetovej stránke Národnej banky Slovenska (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-
kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) bola priemerná
hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,73% pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby v mesiaci jún 2015.V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 25,00 %. Dohoda

o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čo
znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.
Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby pre spotrebiteľský úver viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru
z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmluvy, ide o neplatný právny úkon. Dôkaz:
Priemerné úrokové miery z úverov bánk _jún 2015 Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť

právneho úkonu judikovali opakovane súdy Slovenskej republiky, vrátane NS SR v rozhodnutí zo
dňa 31.07.2009, sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 „V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožňuje s názorom
prezentovaným v mimoriadnom dovolaní, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah,
bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i
nato,čidruhástranaprivznikuzmluvybolavdobrejviere,dostanedorozporusovšeobecneuznávaným

názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje (niekedy aj v právnych normách), aký má byť obsah tohto
právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami. Hoci maximálna výška
úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch
nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie
je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne
neplatný.“ Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle
§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa s dobrým mravom, a tým pádom
ako absolútne neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň nahliadať, akoby vôbecneboloobsahomZmluvy.Zmluvatakneobsahujeurčenievýškyúrokovejsadzby.Zmluvatakneobsahuje
určenie výšky úrokovej sadzby, ako aj určenie predpokladov pre výpočet RPMN, čo sú obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci
považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
K vyššie uvedenému ešte žalovaná uvádza, že je totiž úplne postačujúce, ak súd zistí, že v predmetnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 1 §-u 11
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože citovaný zákon

nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v
ust. §-u 9 ods. 2, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov (napríklad Rozhodnutie
Krajský súd Banská Bystrica sp. zn.: 12Co/170/2015 zo dňa 28. 04. 2016). Napokon rozporoval splnenie
povinností zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zákon o spotrebiteľských úveroch veriteľom v
predzmluvnej fáze, a to nekonanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, ktoré má za
následok, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Žalobca v konaní nepredložil v konaní formulár o zmluvných podmienkach ponúkaného
úverového produktu uvedený v prílohe ZSÚ č. 3 a 4 alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom
spotrebiteľovi, ktorý adresoval žalovanej. Za poskytnutie informácií v dostatočnom časovom predstihu
sa v súlade s rozhodnutím SD EU z dňa 18. 12. 2014, sp. zn. C-449/13, CA Consumer Finance, (bod

46) v prípade úverového produktu sa nedá považovať poskytnutie informácií uskutočnené až v okamihu
uzatvorenia zmluvy o úvere. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
účinný v čase uzatvorenia Zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Pri
získaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ vychádza
ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov.

Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť,
či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Konaním s
odbornou starostlivosťou nie je uvedenie príjmu spotrebiteľa bez jeho preukázania a bez požadovania

preukázania nákladov spotrebiteľa na živobytie a prípadných záväzkov ovplyvňujúcich jeho bonitu. Pozri
bližšie rozhodnutie KS Prešov z dňa 1.6.2017, sp. zn. 3Co/25/2017, Rozsudok KS v Prešove z dňa 27.
10. 2016, sp. zn. 6Co/171/2016, Rozsudok KS v Prešove z dňa 24.01.2013 č.k. 7Co/134/2012 z dňa
24.01.2013, porovnaj aj Nejvyšší správní soud 1. 4. 2015 č. j. 1 As 30/2015-39 alebo aj ÚS ČR z dňa
5.3.2019, TZ 26/2019. Potom podľa výkladu SD EÚ Rozhodnutie SDEÚ z dňa 18. 12. 2014, sp. zn.

C-449/13, CA Consumer Finance proti Ingrid Bakkaus, Charline Bonato. S poukazom na čl. 23 smernice
2008/48/ES v spojení s výkladom SD EÚ z 27. 3. 2014, sp. zn. C-565/12 - LCL Le Crédit Lyonnais SA
v. Fesih Kalhan, porušenie povinnosti veriteľa overiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa
stanovuje v zásade úplný zánik nároku veriteľa na úroky, uvedené nachádza reflexiu aj v ustanovení
§ 7 ZSÚ. Podľa NBS ukazovateľom schopnosti klienta splácať úver je ukazovateľ finančnej rezervy

domácnosti klienta, ktorý zohľadňuje príjmy domácnosti, bežné životné náklady typické pre domácnosť
žiadateľa o úver (najmä výdavky na bývanie, energie, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky
osobnej spotreby, výdavky na starostlivosť o deti, výdavky stanovené zákonnými požiadavkami a pod.)
a výdavky domácnosti vyplývajúce zo všetkých jej finančných záväzkov vrátane novo poskytovaného
úveru (Odporúčanie NBS č. 1/2014 zo 7. októbra 2014). V čase podania odporu sú známe 2 ďalšie

konania vedené na tunajšom súde s rovnakými stranami sporu, avšak z iných zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, ktoré boli žalobcom rovnako mimoriadne zosplatnené v rovnakom období ako zmluva, ktorá je
predmetom tohto konania. Je preto otázne, ako žalobca postupoval v rámci schvaľovacieho procesu
poskytnutia pôžičky. Ak žalobca neunesie dôkazné bremeno v preukaze riadneho preverenia bonity
žalovanej, už táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom, aby úver vyplývajúci zo Zmluvy, ktorá je

predmetom tohto konania, súd označil za bezúročný a bez poplatkov. (napríklad rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn.: 11Co/117/2017 z dňa 16. 05. 2017, rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 3Co/81/2019 z
dňa 7.11.2019, Rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 5Co/33/2019 z dňa 27.02.2020).3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 02.03.2021 nasledovne: Vo vzťahu k
námietke premlčania je žalobca toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a
tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca

vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade
s právnymi predpismi, nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre
posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uvedenému
svedčí aj právny názor JUDr. F. Sedlačka PhD., podľa ktorého: "V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti
veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ
je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej
neuspokojenejpohľadávkezačneplynúťodsplatnostinesplnenejsplátky,prektorúnastalastratavýhody
splátok." Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje odcitovať ustanovenia zmluvy ako aj právnych predpisov,
ktoré majú dopad na právne posúdenie prejednávaného sporu. V prvom rade žalobca poukazuje na
ustanovenie zmluvných podmienok, kde sa v čl. 12 bod 12.2 uvádza: „Spoločnosť je oprávnená v

prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky
spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“
Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo

možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu
citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre
nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu
pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j., tej ktorú si sám určí. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení

svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za
nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá
OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukazuje
aj na aktuálne Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017,
ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do

omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto
priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní. K dátumu zosplatnenia žalobca z
predpísaných 31. splátok evidoval úhradu 34 splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 35.
splátkou splatnou dňa 20.10.2017. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 12 bod 12.2
Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako

3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.01.2018,
pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.01.2021. Nakoľko žalobca podal žalobu na
súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť
troch po sebe nasledujúcich splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí ako
nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali premlčaniu. Vychádzajúc z textu predžalobnej upomienky,

žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená listina nikde neuvádza, že dlh bude zosplatnený vo
vzťahu k splátke splatnej dňa 20.10.2017. Samotný text uvádza, že v prípade neuhradenia uvedenej
splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný podľa predloženého prehľadu
splátok a úhrad nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k zaplateniu zameškaných splátok,
žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku. V oznámení o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo súčasťou podanej žaloby nie je uvedené, pre ktorú splátku bol úver
zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver zosplatnil. Nakoľko platné
právne predpisy dávajú veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, nie je možné meniť toto oprávnenie na
povinnosť, nakoľko tým dochádza k zásahu do jeho zákonných práv. V prípade ak by súd konštatoval,
že zosplatnenie dlhu bolo v rozpore so zákonom, je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke

osobitne. Nad rámec uvedeného žalobca uvádza, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia
§ 101 OZ ako všeobecného ustanovenia o plynutí premlčacej doby, teda že premlčacia doba plynie
odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ je nutné
poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.10.2017,
žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej

splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené
s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom
21.01.2018, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Od tohto momentu je tak možné počítať
plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Je taktiež neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlhzačal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Vo vzťahu
k platnosti zmluvy a údajným neprijateľným zmluvným podmienkam žalobca uvádza, že zmluva bola
riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zmysle uvedeného tak boli splnené základné zákonné

predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný rovnako tak nebol k podpisu zmluvy žiadnym
spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované
vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalovaný bol pri podpise
zmluvy riadne oboznámený s tým, akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, teda zmluva

dostatočne popisuje odplatu za poskytnutý úver, tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne
predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. O skutočnosti, že došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy svedčia aj čiastkové úhrady žalovaného. Žalovaným uvádzané tvrdenia sú tak zjavne účelové
v snahe spochybniť platnosť právneho úkonu. Žalobca uvádza, že uzatvorená zmluva aj s poukazom
na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na

aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne
konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k
preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odkazujeme okresný
súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde
sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z.
z. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa §9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca
poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15,
kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Vo
vzťahu k hodnote RPMN žalobca uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do
vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený.

Žalobca je toho názoru, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. K námietke
žalovanej vo vzťahu k ročnej úrokovej sadzbe žalobca uvádza, že v zmluve je uvedená správna výška
ročnej úrokovej sadzby. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť,
že Občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné
riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé.

Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané.
Žalovaný zároveň z titulu fyzickej osoby-podnikateľa preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na
druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom
na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný spočiatku riadne uhrádzal predpísané

mesačné splátky, pričom Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili
žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalobca taktiež
poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o zmene finančných
pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany
žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil

a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.01.2021 tak, že zosplatnenie v prejednávanom
spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.01.2018, pričom trojročná premlčacia doba by uplynula
až dátumom 20.01.2021 a v ďalšej argumentácii dodáva, že žalovaná sa dostala do omeškania

prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.10.2017 a konštatuje, že žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu
a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od
danej splátky. Úplne v rozpore s uvedeným však v žalobe tvrdil, že dňa 19.02.2018 úver zo Zmluvy
zosplatnil. Je zrejmé, že žalobca si vo vlastných tvrdeniach úplne odporuje a rozporuje i ním predložený
proces zosplatnenia. Dodávateľ má povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať

s uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tri
mesiace od omeškania so zaplatením splátky (v prejednávanej veci je touto splátkou splátka splatná dňa
20.10.2017), pre ktorú k zosplatneniu pristúpil; uvedený záver nič nemení na skutočnosti, že premlčacia
doba sa aj v takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Ustanovenie § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka je lex specialis k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka; veriteľ by
logicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky a zároveň dodržať požiadavku
vyplývajúcu z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je žalovaná toho

názoru, že posledná veta v § 565 Občianskeho zákona sa na prípady, na ktoré dopadá ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevzťahuje; poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri
spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno; dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka, a teda, že zosplatneniu predchádza výzva na zaplatenie s upozornením na

možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom v takom prípade možno zosplatniť úver najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Je potrebné zdôrazniť, že právo
zosplatniť úver môže veriteľ (dodávateľ pri spotrebiteľských úveroch) vykonať len vtedy, ako uplynula
zákonná lehota (tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky) a na takýto postup spotrebiteľa
upozornil a zároveň, že omeškanie so zaplatením splátky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti trvá.
Poukázal na relevantnú rozhodovaciu prax odvolacích súdov. Na základe uvedeného žalovaná trvá na

argumentácii uvedenej v odpore pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej doby a má za to, že nárok
žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Z ustanovenia § 54a zákona č. 40/1964 Zb.: „Premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2
tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým
právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o

premlčaní vedel.“ V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje
dvojročnú subjektívnu a trojročnú objektívnu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie
jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému
priznať. Žalobca úver mimoriadne zosplatnil splátkou splatnou k dňu 20.10.2017. Vzhľadom k dátumu
podania žaloby t.j. dňa 30.09.2020 a v spojení s absenciou preverenia úverovej bonity žalovanej ako

aj ďalších vád Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania a s poukazom na Uznesenie NS SR sp.
zn. 1Cdo/238/2017 (uvádzané už v odpore), je dôvodné úver vyplývajúci zo Zmluvy považovať za
bezúročný a bez poplatkov (t.j. ide o plnenie z čiastočne neplatného právneho úkonu) - je nárok
žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní v celom rozsahu premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe
(žalovaný preukázateľne vedel o zlej platobnej disciplíne žalovanej a toto sám preukázal listinami), ktorá

žalobcovi uplynula dňa 21.10.2019 (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo preukázateľne
vyhotovené dňa 22.02.2018, od tohto dňa žalobca preukázateľne vedel, že úver mimoriadne zosplatnil
a že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila). K prevereniu bonity žalovanej: Zdá sa, že
zanedbaniepovinnostíprávnehopredchodcužalobcuvpredzmluvnejfáze,najmäpreverovanieúverovej
bonity spotrebiteľa pred poskytnutím úveru, je resp. bolo dôvodom opakovaného pokutovania zo

strany kontrolných orgánov. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje napríklad na Rozsudok NS SR
7Sžo/61/2015 z dňa 28. júna 2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa 13. novembra 2014 potvrdil. Predmetom konania bolo
pokutovanie žalovaného (resp. právneho predchodcu) sumou 5.000 EUR okrem iného aj z dôvodu,
že neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ; Národná

banka Slovenska č. sp.: NBS1-000-007-300 Bratislava, 18. 12. 2017 spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., NBS uložila pokutu vo výške 10.000 EUR za nedostatky v činnosti účastníka konania
za obdobie, ktoré zistil orgán dohľadu § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 15 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“),

nakoľko účastník konania pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere porušil povinnosť posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca k vyjadreniu
nepripojil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal riadne splnenie svojej zákonnej povinnosti spočívajúce v
preverení úverovej bonity žalovanej. T. j. nepreukázal, že by žalovanú preveril z dostupných zdrojov pre
veriteľov napr. NRKI, žalobca výdavky žalovanej nezisťoval, pričom musel mať nepochybne vedomosť

o viacerých zmluvných záväzkoch uzatvorených medzi ním a žalovanou. Celý zmluvný proces vrátane
načerpania finančných prostriedkov sa uskutočnil v jediný deň (fakticky pár hodín), počnúc okamihom
kedy bola Zmluva vyplnená, a v ten istý deň žalovaná peniaze z úveru i načerpala na osobný účet,
o čom súdu predkladáme dôkaz v podobe neskôr žalobcom doručeného splátkového kalendára (deň
uzatvorenia Zmluvy je totožný z dňom načerpania finančných prostriedkov zo Zmluvy). Žalobca pri

elementárnej snahe splniť svoju povinnosť by zistil, že žalovaná v čase uzatvorenia Zmluvy splácala
ďalšie 2 spotrebné úvery uzatvorené so žalobcom (Quatro úver z roku 2013 so splátkou 57,77 EUR,
a Quatro dovolenková revolvingová karta s úverovým limitom so splátkou 30 EUR), ďalší úver mala
žalovaná spolu s manželom načerpaný so Slovenskej sporiteľne a. s. vo výške 35.000 EUR s mesačnousplátku 343,12 EUR sumárne mesačné splátky - 430,89 EUR. Právny predchodca žalovanej poskytol
ďalší úver s mesačnou splátkou 139,35 EUR, čo v súčte mesačných splátok predstavovalo mesačné
úhrady (len na úveroch) sumu 570,47 EUR. A už v tomto štádiu konania sú známe ďalšie spory na

tunajšom súde z neskôr uzatvorených zmlúv o spotrebiteľských úveroch medzi rovnakými zmluvnými a i
sporovými stranami v rovnakom procesnom postavení v spore. Je úplne evidentné, že žalobca žalovanej
poskytoval žalovanej úvery ľahkovážne, bez odbornej starostlivosti a výsledok takého úverovania je
zrejmý, žalovaná zjavne svoje záväzky nezvládla splácať a žalobca sa až takmer troch rokoch domáha
zvyšku (každého) dlhu voči žalovanej v troch súbežne ním iniciovaných súdnych konaniach. Podľa

čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných,
ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
V zmysle bodu 26. preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií,
ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou

v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku
8 smernice 2008/48, t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi,
aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie

úveru. Pritom žalovaná žalobcovi udelila súhlas s poskytnutím jej osobných údajov na spracovanie v
Spoločnom registri bankových informácii. Žalobca však žiadnu z lustrácií v konaní doposiaľ nepredložil.
Nakoľko sú v registroch evidovaní spolužiadatelia a ručitelia v rámci jednotlivých úverov, je to významný
fakt pri komplexnom posudzovaní kredibility akejkoľvek osoby, z hľadiska jej schopnosti splácať záväzky
riadne a včas aj v budúcnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovné skutočnosti:

6. Súd sa oboznámil s notárskou zápisnicou č. k. N 3283/2017 NZ 54215/2017 NCRIs 55029/2017
spísanej dňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave,

Hodžove nám. č. 3, ktorou bol spísaný projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého došlo k
nadobudnutiu pohľadávky žalobcom od jeho právneho predchodcu. Taktiež sa oboznámil s Prílohou
I projektu.

7. Súd sa oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.11.2014 uzatvorenou medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanej úver vo výške 5000 €, pri počte splátok 60, výške splátok 139,58 €, prvá splátka
splatná dňa 20.12.2014, RPMN 25 %, priemerná hodnota RPMN 18,66 %, fixná ročná úroková sadzba
25 %. V údajoch o klientovi je uvedené, že je fyzickou osobou - podnikateľom, jej ročný príjem za min. rok
predstavoval 29078 €, mesačné finančné náklady 80 €, iné mesačné výdavky 50 €, počet vyživovaných

osôb 0, býva vo vlastnej nehnuteľnosti, je vydatá. Podľa bodu 3.1. Podmienky poskytnutia a čerpania
pôžičky, spoločnosť poskytne klientovi pôžičku bezhotovostne prevodom na osobný účet klienta, číslo
ktorého uvedie klient v zmluve, najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prípade, ak
klient splní všetky podmienky na jej uzavretie. Podľa bodu 6.2 zmluvy, prvá splátka je splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 7 je uvedený vzorec výpočtu RPMN.

8. Súd sa oboznámil so Zmluvou o poskytovaní služieb nepodpísanou žalovanou.

9. Súd sa oboznámil s predžalobnou upomienkou žalovanej zo dňa 29.12.2017, ktorou žalobca oznámil
žalovanej, že ku zmluve č. 6192173 uzatvorenej dňa 30.11.2014 eviduje nedoplatok na splátkach vo

výške 418,74 €. Upozornil ju, že ak nedôjde k splateniu splátky splatnej v mesiaci 10/2017 ku dňu
05.02.2018, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Podľa doručenky bola zásielka osobne prevzatá
žalovanou dňa 08.01.2018.10. Súd sa oboznámil s Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.02.2018
adresovaným žalovanej, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že jej dlh zo zmluvy č.
6192173 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná suma k tomu dňu predstavuje sumu v celkovej

výške 3097,06 €, pričom istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa
zosplatnenia až do jej úplného zaplatenia.

11. Súd sa oboznámil s prehľadom splátok a úhrad k zmluve č. 619 2173.

12. Súd sa oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. j. 12Co/100/2019 zo dňa
26.07.2019, kde odvolací súd skonštatoval, že ustanovenie § 101 OZ je úpravou všeobecnou (lex
generalis) a ustanovenie § 103 OZ vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má
pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ začne plynúť
odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, t. j. ktorá zosplatnenie vyvolala. Odvolací
súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu konštatuje, že v posudzovanej veci splátka splatná dňa

20.06.2014 vyvolala zosplatnenie, (viď predžalobná upomienka právneho predchodcu žalobcu zo dňa
27.08.2014), a teda trojročná premlčacia doba začala plynúť práve odo dňa zročnosti tejto splátky (§ 103
druhá veta OZ) a uplynula dňa 20.06.2017. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 17.08.2017,
t. j. po márnom uplynutí premlčacej lehoty, pričom skutočnosť, že žalovaná po zosplatnení zaplatila
splátku, ktorá vyvolala zosplatnenie celej pohľadávky, nemá vplyv na počiatok a plynutie premlčacej

lehoty zosplatnenej pohľadávky.

13. Súd sa oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/211/2019 zo dňa
18.12.2019, podľa bodu 9 odôvodnenia ktorého v prejednávanom spore je potrebné za účelom
správneho určenia počiatku plynutia premlčacej doby aplikovať ustanovenie § 103 OZ, nakoľko plnenie

dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané mu v § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9
OZ (čo nebolo sporné). Premlčacia doba na uplatnenie práva začala v zmysle § 103 OZ veriteľovi plynúť
odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej bola vyhlásená mimoriadna (predčasná) splatnosť
úveru, teda splátky splatnej dňa 15.11.2015, odkedy začala plynúť i všeobecná trojročná premlčacia
dobanauplatneniepráva.Poslednýdeňtejtolehotypripadolnadeň15.11.2018. Postúpeniepohľadávky

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu v priebehu plynutia premlčacej doby nemá na jej plynutie
žiadny vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka). Rovnako na jej plynutie nemá vplyv ani § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje (svojím spôsobom sprísňuje) podmienky uplatnenia
práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (o povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka -
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktoré veriteľ môže uplatniť

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky), nemá však vplyv na odlišný
právny inštitút, ktorým určenie (podľa tvrdení odvolateľ neskoršieho) počiatku plynutia premlčacej doby.
Odvolací súd vychádza z toho, že počiatok plynutia premlčacej lehoty je určený vždy kogentne, či už v
ustanovení § 101 OZ alebo v jeho § 103. Žiada sa poznamenať, že premlčacia doba v trvaní troch rokov
je dostatočne dlhá pre to, aby veriteľ uplatnil svoje právo žalobcu aj v prípade dodržania postupu podľa

§ 53 ods. 9 OZ. Žalobca doručil žalobu okresnému súdu dňa 22.03.2019, teda po uplynutí zákonom
danej premlčacej doby. Okresný súd preto správne premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy žalobcovi
nepriznal a rozhodol správne, keď žalobu zamietol.

14. Súd sa oboznámil s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41CoCsp/30/2020 zo dňa

01.07.2020, v ktorého bode 22 uviedol, že sa stotožnil s názorom okresného súdu, že premlčacia doba
začala plynúť odo dňa splatnosti zmeškanej splátky, pre ktorú vyhlásil veriteľ mimoriadnu splatnosť
úveru. Premlčacia doba teda začala plynúť 11.10.2015 a uplynula dňa 11.10.2015. Týmto dňom teda
došlo k premlčaniu celého nároku žalobcu a je nutné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žaloba
žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 15.05.2019 bola podaná po uplynutí premlčacej doby, preto

napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Súd sa oboznámil s priemernými úrokovými mierami z Úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2015.

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.17. Podľa § 501 ods. 1 OBZ, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník
v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

18. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa ods. 3 cit. zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ods. 4 cit. zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa ods. 6 cit. ust., ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ods. 9 cit. ust., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

26. Podľa § 54a cit. zákona, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho
platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

27. Podľa § 565 cit. zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 11 - Dôsledky porušenia povinností - ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

29. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

32. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa ods. 2 cit. ust., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

34.Súd malzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žežalovanáuzatvorilasprávnympredchodcom
žalobcu zmluvu o úvere podľa § 497 OBZ, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu
poskytnúť žalovanej úver vo výške 5.000 € so splátkami vo výške 139,58 €, počtom splátok 60, RPMN
25 %, celkovou čiastkou 8374,80 €. Táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a

nasl. OZ. Podľa vyjadrenia žalovanej bola uvedená suma poskytnutá žalovanej na jej účet v deň
uzatvorenia tejto zmluvy. Keďže právny predchodca žalobcu tieto peňažné prostriedky poskytol už v
deň uzatvorenia zmluvy, podľa názoru súdu vedel určiť už v deň uzatvorenia zmluvy RPMN, nakoľko
o tom mal vstupné údaje. Keďže podľa zmluvy o úvere žalovaná mala za predchádzajúci rok príjem v
priemere 2.907,80 € mesačne, výdavky 130 €, bývala vo vlastnej nehnuteľnosti a nemala vyživovacie

povinnosti, bola vydatá, súd mal za to, že úvery vo výškach mesačných splátok 570,47 EUR spolu
so splátkou z predmetného úveru, ako to uvádza žalovaná, bolo v jej reálnych možnostiach splácať
a právny predchodca žalobcu neopomenul svoje povinnosti zisťovať platobnú schopnosť žalovanej.
Čo sa týka premlčania, právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2017
žalovanú upovedomil, že k tomu dňu eviduje nedoplatok na splátkach vo výške 418,74 €, pričom ju

upozornil, že ak ku dňu 05.02.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2017, bude právny
predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Podľa rozpisu splátok, splátka 10/2017 bola splatná
dňom 20.10.2017. Právny predchodca žalobcu teda mohol uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Prvým dňom omeškania tejto splátky bol deň

21.10.2017, toto právo, čo sa týka tejto nezaplatenej splátky, teda mohol uplatniť po 21.01.2018, t. j. odo
dňa 22.01.2018, a to do splatnosti najbližšej splátky, t. j. do 20.02.2018. Žalovaná však dňa 30.11.2017
uhradila sumu 39,58 € a dňa 14.12.2017 sumu 100 €. Tým uhradila splátku splatnú dňa 20.10.2017.
Neuhradila však splátku splatnú dňa 20.11.2017, pre ktorú vzniklo právo právneho predchodcu žalobcu
úver zosplatniť dňom 22.02.2018, a to do dňa 20.03.2018. Toto svoje právo právny predchodca žalobcu

aj využil, pričom žalovanú na možnosť zosplatnenia celého dlhu upozornil. Podľa názoru súdu nie je
správne vykladať § 565 OZ tak, že by veriteľ musel upozorniť na možnosť zosplatnenia dlhu pri každej
splátke nezaplatenej v lehote splatnosti, nakoľko takýto výklad by bol neprípustne formalistický a mal
by až šikanózny charakter voči veriteľovi. Súd následne posúdil právny titul žaloby a ustálil nasledovné:Zmluva o úvere neobsahuje také nedostatky, pre ktoré by bola neplatná ako celok. RPMN v zmluve je
však určená vo výške 25 %. Pritom táto podľa § 1a ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods.

4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy. Zmluva bola uzatvorená 22.06.2015, pričom priemerné úrokové miery z úverov bánk za I.
štvrťrok 2015 - nové obchody pre úvery od 1 do 5 rokov boli vo výške 9,99 % a za 06/2015 vo výške
9,74 %. Z uvedeného vyplýva, že bol prekročený limit najvyššej prípustnej odplaty, preto je zmluva podľa
§ 11 ods. 1 pís. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bezpoplatková. Nakoľko žalovaná

zaplatila podľa prehľadu splátok a úhrad spolu sumu 4.745,72 € a istina poskytnutá na základe zmluvy
o úvere predstavuje sumu 5.000 €, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 254,28 € a vo zvyšku
uplatňovaného nároku žalobu z týchto dôvodov zamietol. Námietku žalovanej, že dlh je premlčaný,
súd neuznal, nakoľko žalobca žaloval istinu na základe zmluvy o úvere, a keďže úver súd posúdil ako
bezúročný a bezpoplatkový, istina je nárokom zo zmluvy, t. j. nebudú sa naň uplatňovať ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení. Všeobecná premlčacia lehota je podľa § 101 OZ trojročná a plynie podľa §

103 OZ odo dňa nasledovného po splatnosti splátky, od ktorej sa odvíja predčasná splatnosť úveru, t. j.
od 21.11.2017 (bez ohľadu na to, že žalobca mohol úver zosplatniť až po troch mesiacoch od splatnosti
tejto splátky). Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu dňa 01.10.2020, súd skonštatoval, že žalobca
dodržal trojročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie svojho práva.

35. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

36. Podľa ods. 2 cit. ust., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením zosplatnenej istiny úveru
odo dňa 28.02.2018, t. j. od piateho dňa nasledujúceho po odoslaní oznámenia o okamžitej splatnosti

úveru zo dňa 22.02.2018, nakoľko toto bolo doručované obyčajnou zásielkou, a to vo výške podľa § 3
vyhlášky č. 87/1995 Z. z.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ods. 2 cit. ust., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na to, že
žalobca žaloval sumu 3096,66 € a mal vo veci úspech v sume 254,28 €, mal úspech v 8,21 % a neúspech
v 91,79 %. Pomer úspechu a neúspechu je teda 91,79 % - 8,21 % = 83,58 % zaokrúhlene 84 % v

prospech žalovanej. Preto súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 84 % trov konania, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o ich výške k rukám jej právneho zástupcu. O
výšketrovkonaniarozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudkusúdnyúradníksamostatnýmrozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).