Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 26, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/237/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120213866
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120213866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: B. C., G.. XX.XX.XXXX,

K. M. X, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
2, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 100,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2020 domáha voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 392,76 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
10Csp/140/2019 bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľa úspešná. Terajší žalovaný si v pôvodnom

konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 524,66 eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov
rozsudkom zo dňa 16.1.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.3.2020, žalobe v časti 131,90 eur s prísl.
vyhovel a vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 392,76 eur žalobu zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
- odôvodnenie 9.: „Dňa 24.4.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112097, podľa ktorej poskytol žalovanému celkovú
sumu pôžičky 1.050 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť 36 mesačnými splátkami po 37,16 eur +

poplatok za poskytnutie úveru vo výške 105 eur.“
- odôvodnenie 10.: „Zároveň podľa Dohody o poskytovaní služby (ak bude uzavretá) mal dlžník platiť z
tohto úveru splátku vo výške 61,07 eur mesačne po dobu rovnako 36 mesiacov, t.j. spolu 2.198,52 eur.“
- odôvodnenie 11.: „Spolu tak mal dlžník mesačne platiť splátku vo výške 37,16 eur. Celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť po dobu 36 mesiacov je 1.337,76 eur, v zmluve je uvedených 1.442,76 eur (po
pripočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 105 eur). Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej úrokovej
sadzbe 17,77 %, predpokladanú RPMN 27,04 % a priemernej hodnote RPMN 34,42 %.“

- odôvodnenie 31.: „Okrem absencie náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c), j) zákona č. 129/2010
Z. z. je potrebné konštatovať, že žalobca listinné nepodložil, ani žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázal tzv. skúmanie bonity žalovaného. Zo spisu nevyplýva žalobcom posudzovanie schopnosti
splácať úver s ohľadom na žalovaného sociálno-ekonomickú situáciu, preto aj v zmysle § 7 ods. 1v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné takýto úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov.“
- odôvodnenie 40.: „V danom prípade z dokazovania vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na

uzavretie zmluvy zo strany žalovaného bod 5. zmluvy (27,04 %) a iná v akceptácii žalobkyňou bod. 6
zmluvy (26,53 %). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci
je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2
vetu prvú OZ totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať
za nový návrh, ktorý by však žalobca musel písomne akceptovať k čomu však nepochybne nedošlo.

Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. K totožnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa
29.5.2014.“
- odôvodnenie 41.: „Len na margo súd prvej inštancie akcentuje aj ten fakt, že splátka úveru bola
neprehľadne rozdelená do dvoch platieb (zo zmluvy o úvere a z dohody o poskytnutí služby), čo bezo
sporu možno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá opticky vytvára zdanie výhodnosti úveru

(celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.442,76 eur), pričom v skutočnosti za úver vo výške
945 eur bol dlžník za 36 mesiacov povinný zaplatiť spolu 2.387,76 eur.“
- odôvodnenie 42.: „Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že žaloba je
čiastočne dôvodná. V Zmluve si žalobca a žalovaný dohodli úrok vo výške 27,04 %. Súd je toho
názoru, že tento dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so

všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívame
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi /pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003/ Podľa údajov Národnej banky

Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci apríl 2015 pri úveroch od 1 roku do 5 rokov na úrovni 10 % ročne (). Dohodnutá
výška úrokov 27,04 % ročne uvedená v zmluve podstatne /viac ako dvojnásobne/ prekračuje priemernú
úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci
apríl 2015. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža

aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov /aj keď vyššia ako pri bankách/ musí byť stále
súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník
uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii
poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že

dohodnutá úroková sadzba vo výške 27,04 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto
časti je zmluva v zmysle §41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného
požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver aj z tohto dôvodu je
potrebné považovať za bezúročný.“
- odôvodnenie 43.: „Žalovaný uhradil právnemu žalobcovi sumu 813,10 eur pri úvere reálne vo výške

945 eur (deklarovaných 1.050 eur - 105 eur poplatok za poskytnutie úveru), preto súd priznal žalobcovi
sumu 131,90 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.“
Ako spotrebiteľka si žalobkyňa uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie mojich
spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie
má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj

funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde,
došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje
vo výške 392,76 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v
základnej veci, t.j. rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10Csp/140/2019, zo dňa 16.1.2020 a jeho

odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z
tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia
spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie,
ani rozširovať, ani zužovať.

3.Žalovanýspodanoužalobounesúhlasilanavrholjuvcelomrozsahuzamietnuť.Uviedol,žežalobkyňa
si podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 392,76 eur, na základe ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z s odkazom na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10Csp/140/2019. V
uvedenom základnom konaní žalobkyňa vystupovala ako žalovaná procesná strana. Mimo toho, išlo okonanie, v ktorom súd ex offo poskytoval ochranu spotrebiteľovi (aj s ohľadom na to, že konanie bolo
vykonané aj za účinnosti CSP). Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nevyplýva vznik
nároku na základe úspechu v spore, ale na základe toho, že spotrebiteľ uplatnil (čiže podal žalobu)

ochranu svojho práva. Spotrebiteľ je ten, kto uplatňuje nejaké právo z porušenia práva a povinností,
keďže je nelogické (a v rozpore s § 131 CSP), aby dodávateľ podával voči sebe žalobu o nárok na
náhradu škody, vydanie obohatenia a pod. Uplatniť právo znamená podať návrh (vzájomný návrh) s
návrhom na rozhodnutie priznávajúce uplatnené právo v návrhu (vzájomnom návrhu). Tento predpoklad
v prejednávanej veci splnený nie je. V rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/3/2015, sa

uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie sa má chápať ako odmena spotrebiteľovi za to, že sa
pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Uvedeným konštatovaním
sa vymedzuje taktiež pomerne jednoznačne práve to, že účel primeraného finančného zadosťučinenia
súvisí s tým, že spotrebiteľ podal žalobu (vzájomnú žalobu) a na jej základe „sa pustil do sporu“.
O takýto prípad nejde v prípade sporového konania, v ktorom je spotrebiteľ žalovanou procesnou
stranou, pretože z dôvodu právnej úpravy sporov s ochranou slabšej strany spotrebiteľ sa do žiadneho

sporu nepúšťa, súd mu poskytuje ochranu bez ohľadu na to, či je v spore pasívny, či jeho tvrdenia sú
vecne nedôvodné alebo predkladá aktívnu procesnú obranu. Žalovaný tiež uviedol, že podaná žaloba
neobsahuje žiadnu skutkovú okolnosť, ktorá by odôvodnila výšku zadosťučinenia a poukázal na to,
že okrem podanej žaloby v tomto konaní bola v časovej bezprostrednosti podaná aj iná žaloba o
primerané finančné zadosťučinenie, o ktorej je konanie vedené pod sp. zn. 11Csp/106/2020. Žalobkyni

by nebránila žiadna existujúca prekážka uplatňovať požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie
v jednej žalobe, teda aj s odkazom na rozhodnutie, sp. zn. 10Csp/140/2019, na ktoré sa odvoláva v
tomto konaní. Postup žalobcu sa javí ďalej tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním
tvrdenýnárokkomplexne,alevždylennazákladeparciálnychskutočnostíaskutkovýchokolností.Takýto
postup je nielen príkladom toho, že ide o snahu znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Súčasne

je zrejmé, že žalobkyňa takýmto spôsobom zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5 cit. zákona, pretože
nesleduje dosiahnutie účelu - nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného
obohatenia. Na túto skutočnosť poukázal vo svojej rozhodovacej činnosti napríklad aj Krajský súd v
Prešove v rozsudku sp. zn. 14Co/91/2012. Nejestvuje žiadny oprávnený, zákonný a ani logický dôvod,
aby žalobca za účelom získania finančného zadosťučinenia účelovo podával niekoľko žalôb, ak tak

mohol preukázateľne spraviť jednou; jednoznačnej účelovosti nasvedčuje už obsah splnomocnenia,
ktoré je formulované všeobecne práve preto, aby sa uplatnilo vo viacerých konaniach. Pri zvážení
toho, čo je účelom súdneho konania je na mieste dôvodné tvrdiť, že opakované podávania viacerých
žalôb namiesto jednej je postupom, ktorý je vecne neobhájiteľný a dôvodne je ho možné považovať za
zneužitie práva.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 10Csp/140/2019-62;
doložkaprávoplatnostiavykonateľnosti),akoajďalšímspisovýmmateriálom,pričomzistiltentoskutkový
stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.1.2020, č.k. 10Csp/140/2019-62, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3.3.2020, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 131,90 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.10.2016 do zaplatenia, pričom v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Žalovaný sa v základnom konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 524,66 eur.

6. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kohoporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené

zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými

sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované

zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

13. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní

porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Žalobkyňa sa v základnom konaní aktívne bránila.

14. V konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/140/2019 na Okresnom súde Prešov z nároku uplatneného
žalovaným vo výške 524,66 eur s prísl., nebola tejto strane sporu priznaná suma vo výške 392,76 eur,

keďže žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá. Žalovaným poskytnutý úver bol podľa odôvodnenia
rozhodnutia vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na to, že zmluva o úvere
neobsahovala obligatórnu náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. c/ a j/ zákona o
spotrebiteľských úveroch. Navyše samotná výška úrokovej sadzby bola v rozpore s dobrými mravmi

15. Žalobkyňa si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní v rámci svojej obrany
proti uplatnenému nároku úspešne uplatnila porušenie právnych predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa zo strany žalovaného, ak tento bez akéhokoľvek právneho dôvodu si uplatňoval voči
žalobkyni i plnenia, na ktoré mu žiaden nárok nevznikol.

16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov

dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

17.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdomvymedzenékritériamásúdzato,žesumavovýške100,-€splní
všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením boli aj vyššie
cit. rozsudky a sú nimi aj odôvodnenia týchto rozhodnutí) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčnýcharakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj
generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného
nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol

zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa nevrátila
žalovanému sumu požičaných peňazí Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia pritom
predstavujemenejnež1/3sumy,ktoránebolapriznanážalovanémuvzákladnomkonaní.Vprevyšujúcej
časti súd preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná čo do samotného základu nároku súd jej priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.