Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200004
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200004.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne: W. I., bytom A.,
A. XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, AK so sídlom Michalovce, Nám. Slobody
7, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 11. 2018, č.: PO/BEZ/2018/5998, O-591/2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2018, č.: PO/BEZ/2018/5998, O-591/2018, žalovaný podľa § 59 ods. 2

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok)
zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 17. 09. 2018, č.
k.: 196/18/O, ktorým bola žalobkyni podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce)
uložená pokuta vo výške 2 000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2
ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)

zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní),
spočívajúce v tom, že žalobkyňa ako zamestnávateľ porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým,
že dňa 15. 05. 2018 o 11.03 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby W. I., ktorá pre zamestnávateľa
vykonávala práce pri predaji tovaru na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves 225 a nemala s ňou založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobkyne bola dňa 15. 05. 2018 na
uvedenej prevádzke vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho
zamestnávania, pri ktorej bolo zistené porušenie tak, ako bolo vyššie špecifikované. Inšpekciou bol
zistený jeden nedostatok, ktorý bol zadokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 31.
05. 2018 č.: IKO-180-3-2.4/P-E28-18, ktorý bol v ten istý deň prerokovaný so žalobkyňou ako fyzickou
osobou, podnikateľkou. K jej vyjadreniu zaujal stanovisko inšpektor práce v dodatku k protokolu zo

dňa 18. 06. 2018. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce správny orgán prvého
stupňa začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt. Oznámenie o začatí
správneho konania bolo žalobkyni doručené dňa 17. 08. 2018 a táto sa k nemu vyjadrila listom zo dňa
18. 08. 2018. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu bolo vo veci dňa 17. 09. 2018vydané rozhodnutie, špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku, ktorým bola žalobkyni uložená
predmetná pokuta. Na základe žalobkyňou podaného odvolania proti citovanému rozhodnutiu Národný
inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil

právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán
pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi
ustanoveniami. Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového
materiálu dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo
strany účastníčky konania došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej jej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2

ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Poukázal na obsah vykonaných
dôkazov, najmä zápisnice o podaní informácie zo dňa 15. 05. 2018, spísanej s W. I. - osobou, prítomnou
na predmetnom pracovisku, do ktorej uviedla, že v predmetnej prevádzke je od cca 10:15 hod. za
kamarátku, majiteľku a sesternicu v jednej osobe, ktorá ju zaučila, vydáva tovar, predáva a blokuje,
pričom s ňou nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, zastupuje ju kým príde, nedohodli sa na
žiadnej odmene, zástera je jej, v čase príchodu kontroly nablokovala tovar, prevzala hotovosť, ako aj

pokladničného dokladu a výpisu z registra Sociálnej poisťovne. Žalovaný považoval uvedenú zápisnicu
za zákonný dôkaz, pretože vypočúvaná osoba bola pred podaním informácie riadne poučená a svoje
vyjadrenie potvrdila vlastnoručným podpisom. Všetky skutočnosti uviedla spontánne, bez dohody na
obsahu vyjadrenia s účastníčkou konania.

3. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nedôvodnosti a nezákonnosti predmetného konania žalovaný
uviedol, že správnym orgánom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania žalobkyňou a zároveň poukázal na úlohy inšpekcie práce, v nadväznosti
na plnenie ktorých je táto oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie predpisov. Konštatoval,
že v danom prípade boli splnené podmienky pre uloženie sankcie, keďže došlo k porušeniu zákazu

nelegálneho zamestnávania porušením zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa
jeho názoru bol skutkový stav dostatočne zistený a tento vychádzal zo spoľahlivo vykonaného
dokazovania, ktorým bolo spáchanie predmetného správneho deliktu preukázané. Nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že menovaná pre ňu nevykonávala závislú prácu v zmysle definície podľa § 1 ods. 2
Zákonníka práce, pretože uvedené vyplýva zo zápisnice o podaní vysvetlenia tejto fyzickej osoby zo

dňa 15. 05. 2018. Poukázal tiež na to, že v danom prípade neboli splnené podmienky stanovené v § 2a
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v zmysle ktorého by nešlo o nelegálnu prácu, ak
by pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonával prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec
alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov
alebo bol žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Pokiaľ by šlo o jednorazovú výpomoc, mala

žalobkyňa možnosť uzavrieť s ňou dohodu o vykonaní pracovnej činnosti alebo inú zmluvu, ktorou by
preukázal výpomoc zo strany menovanej. Zdôraznil, že v danom prípade nešlo o namietané obmedzenie
osobnej slobody menovanej osoby v zmysle Trestného zákona, pretože táto bola inšpektorom práce
iba napomenutá, aby počas spisovania zápisnice nedvíhala telefón. Konštatoval, že žalobkyňa v
konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, resp. vyvrátili zistené porušenie povinností. Do

pozornosti dal inštitút objektívnej zodpovednosti, pre vznik ktorej nie je podstatné, či k pochybeniu.

4. Citujúc ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce zdôraznil, že za daných
okolností je inšpektorát práce povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, akonáhle bolo zistené
spáchanie predmetného správneho deliktu. Poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa uložením

sankcie sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, túto považoval za primeranú s tým, že
táto bude citeľná v majetkovej sfére žalobkyne a zároveň ju odradí od ďalšieho nezákonného konania
v ďalšom období. Táto bola uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Príslušné zákonné ustanovenia
neumožňujú správnemu orgánu upustiť od potrestania za predmetný správny delikt, ale výslovne
ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu

nelegálneho zamestnávania a neumožňujú prihliadať na motív, následky, ani dodatočné odstránenie
tohto nedostatku inak, ako pri stanovení výške sankcie. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom
inšpektorátu práce, ktorý vo veci žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
aktu a v jeho odôvodnení. Argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia a tento nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

5. Včas elektronicky podanou správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 03.
01. 2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia považovala zanezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového
stavubolonedostačujúcenariadneposúdenievecí,žetietosúnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťa
nedostatok dôvodov, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a že zo strany žalovaného

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Konštatovala, že žalovaný nereagoval na základné
a podstatné dôvody jej odvolania, podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
Nevyjadril sa k námietke, týkajúcej sa absencie znakov závislosti predmetnej práce W.. I., t. j. pokynov
žalobkyne na výkon práce. Správny orgán prvého stupňa nevykonal dokazovanie na preverenie jej

tvrdení ohľadne dôvodu prítomnosti menovanej na jej prevádzke, k údajným pokynom na prácu, ktoré
skutočnosti podľa jej názoru majú na posúdenie veci rozhodujúci vplyv. V tejto súvislosti zdôraznila, že
ak W.. I. uviedla, že vykonávala na jej prevádzke nejaké práce, činila tak bez jej pokynu, pričom pokiaľ
ide o jej vyjadrenie, že ona jej ukázala, ako blokovať a predávať tovar, urobila tak preto, že ju hodlala
v budúcnosti zamestnať, čo sa aj stalo dňa 18. 05. 2018, pretože ona sama je čiastočne invalidná a z
dôvodu zhoršenia zdravotného stavu jej bolo lekárom odporučené zdržiavať sa mimo priestoru, kde sa

fajčí. V uvedený deň ju požiadala iba o výpomoc v rámci rodiny počas doručenia tovaru na prevádzku,
tejto nedala žiadne pokyny na výkon práce, neurčila jej pracovný čas, nedohodla sa s ňou na odmene,
ani ju nežiadala o výkon práce v jej mene. Jej samotná prítomnosť na prevádzke preto nemohla napĺňať
znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný sa podľa jej názoru nevysporiadal
ani s jej tvrdením, že ak správny orgán poukazuje na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, pri

takomto jeho výklade by každý zamestnávateľ bol sankcionovaný za výkon práce akejkoľvek osoby v
jeho prevádzke bez jeho pokynov na výkon práce, čo považovala za absurdné. Zároveň poukázala na
nezákonnosť výsluchu W.. I., ktorá bola obmedzená na osobnej slobode, keď nemohla prijať telefonický
hovor od jej syna, ani nikomu telefonovať, pretože jej to bolo zakázané pracovníkom kontroly správneho
orgánu bez opory v právnom predpise, čo potvrdil sám žalovaný. Takýto jeho postup spochybňuje

kontrolu ako aj jej samotné výsledky, ktoré sú vzhľadom na uvedené pre správny orgán nepoužiteľné.
Poukázala tiež na to, že správny orgán okrem nezákonného výsluchu W.. I. nevykonal žiadny iný dôkaz
a ani nezískal žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil jej tvrdenia. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom musí
byť rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo
nesprávne, resp. vyvrátené. Z napadnutého rozhodnutia však tieto skutočnosti nevyplývajú.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 02. 2019, doručenom súdu dňa 22. 02. 2019 žalovaný navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom
rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že inšpektormi práce
zabezpečené dôkazy, najmä protokol (bod 10 odôvodnenia rozsudku) a zápisnica o podaní informácie

W.. I. (bod 13 odôvodnenia rozsudku) spôsobom jednoznačne vylučujúcim akékoľvek pochybnosti
jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa v rozhodujúcom čase kontroly, t. j. 15. 05. 2018 o 11.03 hod. v
predmetnej prevádzke porušila zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom, špecifikovaným v bode 1
odôvodnenia rozsudku. Zopakoval argumentáciu, obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s
tým, že žalobné dôvody korešpondujú s dôvodmi žalobkyňou podaného odvolania. K námietke absencie

znaku závislej práce - pokynov zamestnávateľa uviedol, že tento nie je možné chápať iba ako priame
pokyny zamestnávateľa na každý jediný úkon zamestnanca, pri ktorom musí byť zamestnávateľ na
pracovisku prítomný, ale ako určenie toho, čo a v akom rozsahu je potrebné vykonať. Dotknutá fyzická
osoba pracovala na pracovisku žalobkyne osobne, vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, podľa jej
pokynov, v jej mene, v čase ňou určenom. To, či zamestnávateľ konkrétne určí rozsah pracovného času

v zmysle Zákonníka práce nie je podľa jeho názoru pre posúdenie znakov závislej práce irelevantné,
pretože ak by zamestnávateľ založil pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonávaní práce,
rozsah pracovného času by nebol povinný určiť. Žalovaný zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je z neho zrejmé, ktoré skutkové
okolnosti boli podkladom pre jeho vydanie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení

získaných dôkazov, aj ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Rovnako z neho vyplýva, ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne v podanom odvolaní
a ako ich vyhodnotil. Preto jeho rozhodnutie zodpovedá ustanoveniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala nesprávnosť skutkových zistení
správneho orgánu prvého stupňa, ani tieto nevyvrátila. Zopakoval aj svoju argumentáciu v súvislosti

s objektívnou zodpovednosťou za spáchanie predmetného správneho deliktu s tým, že žalobkyňa
nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by ju zbavili zodpovednosti za jeho spáchanie, resp. žeby
ho nespáchala a zotrval aj na argumentácii, týkajúcej sa nezákonnosti výsluchu menovanej fyzickej
osoby, premietnutého do zápisnice o podaní informácie o jej prítomnosti na predmetnom pracovisku.Za rovnako dostatočne odôvodnenú považoval aj výšku uloženej pokuty s prihliadnutím na osobitosti
a špecifiká daného prípadu, za akceptácie kritérií vyplývajúcich z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6
zákona o inšpekcii práce. Vo veci konajúce správne orgány sa v procese rozhodovania riadili zásadami

správneho trestania a v ich postupe neboli zistené také pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

7. V replike zo dňa 04. 03. 2019 žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej
správnej žalobe.

8. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.

9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 15. 05. 2018 bola na základe podnetu zo

dňa 30. 04. 2018, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa zamestnáva na čierno brigádnikov a nevydáva
bloky o nákupe, na prevádzke žalobkyne - Pohostinstvo Nacina Ves 225 vykonaná inšpekcia práce,
zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní.

10. O výsledku inšpekcie práce bol dňa 31. 05. 2018 pod č.: IKO-180-3-2.4/P-E28-18, vyhotovený
protokol, z ktorého vyplýva, že dňa 15. 05. 2018 o 11.03 hod. bola vykonaná kontrola fyzických
osôb nachádzajúcich sa na predmetnom pracovisku kontrolovaného subjektu, kde pre zamestnávateľa
vykonávala závislú prácu W. I., s ktorou žalobkyňa nemala uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa
Zákonníka práce. Tým porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2,

v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Činnosť
uvedenej osoby spočívala v predaji tovaru na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves 225.

11. K citovanému protokolu, ktorý bol so žalobkyňou prerokovaný dňa 31. 05. 2018, sa žalobkyňa
vyjadrila podaním zo dňa 05. 06. 2018, v ktorom uviedla, že v deň kontroly otvárala prevádzku o

10:00 hod., pričom na túto s ňou prišla aj jej sesternica W. I., kde asi po 15 minútach ona dostala
astmatickýzáchvatapretomuselaísťnapľúcneoddelenie.Keďževdopoludňajšíchhodináchmalbyťna
uvedenú prevádzku doručený tovar, poprosila sesternicu, aby na prevádzke počkala, kým tovar doručia.
V žiadnom prípade nemala úmysel nelegálne zamestnávať sesternicu, pretože táto bola v prevádzke iba
do času, kým sa nevráti od lekára. Ak W. I. uviedla, že jej ukázala ako blokovať, predávať tovar, urobila

tak preto, že ju hodlala v budúcnosti zamestnať, čo sa aj stalo dňa 18. 05. 2018, pretože ona sama
je čiastočne invalidná a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu jej bolo lekárom odporučené zdržiavať
sa mimo priestoru, kde sa fajčí. V uvedený deň ju požiadala iba o výpomoc v rámci rodiny počas
doručeniatovarunaprevádzku,tejtonedalažiadnepokynynavýkonpráce,pretojejsamotnáprítomnosť
na prevádzke nemohla napĺňať znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

12. Na základe písomného vyjadrenia žalobkyne k protokolu bol dňa 18. 06. 2018 vypracovaný Dodatok
č. 1 k tomuto protokolu, ktorý bol žalobkyni riadne doručený a z obsahu ktorého vyplýva, že inšpektor
práce po posúdení vyjadrenia žalobkyne k predmetnému protokolu zotrval na zistených nedostatkoch
a porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobkyňou. Poukázal na to, že v uvedenom vzťahu

vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prideľuje prácu a druhá strana ako tá, ktorá prácu musí vykonať.
V uvedenom prípade W. I. predávala tovar zamestnávateľa, v jeho priestoroch, v jeho mene (v čase
kontroly vydávala pokladničný doklad, účtovala, prijímala hotovosť za tovar), nakoľko zamestnávateľ má
na danú činnosť živnostenské oprávnenie, na jeho zodpovednosť, v pracovnom čase podľa otváracej
doby a v danom prípade si podľa liečebného režimu žalobkyne a na jej ekonomický úžitok. Vo vzťahu

predavačka a zamestnávateľ nemožno hovoriť o svojvôli pri rozhodovaní, kedy, kde, čo, akým spôsobom
a za akú sumu môže predavačka predať. V takom prípade nejde o rovnosť medzi stranami.

13. Do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku
spísanej s W. I. dňa 15. 05. 2018 o 11:08 hod. táto uviedla, že na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves

225 je dňa 15. 05. 2018 za kamarátku, majiteľku a sesternicu v jednej osobe W. I., že ide o jej prevádzku,
je tam od cca 10:15 hod., vydáva tovar, predáva a blokuje na registračnej pokladni s tým, že ona jej
povedala, ako to tam chodí a zaučila ju. Uviedla tiež, že s ňou nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny
vzťah, že je to jej sesternica, túto zastupuje kým príde, na odmene za prácu sa nedohodli, zástera, ktorúnosí je žalobkyne. V čase príchodu kontroly nablokovala tovar a prevzala hotovosť. Z uvedenej zápisnice
zároveň vyplýva, že menovaná podala vysvetlenie po predchádzajúcom poučení v zmysle jej textu a
túto na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísala.

14. Súčasťou administratívneho spisu je aj výpis z informačného systému Sociálnej poisťovne zo dňa
29. 09. 2018, z ktorého vyplýva, že W. I. bola do poistenia prihlásená žalobkyňou dňa 17. 05. 2018, ako
aj videozáznam o priebehu výkonu predmetnej inšpekcie dňa 15. 05. 2018, ktorého obsah korešponduje
s obsahom citovaného protokolu i odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

15. Žalobkyni bolo oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za predmetný správny
delikt listom zo dňa 06. 08. 2018, ktorý jej bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie
rozhodnutia i spôsobu ich zisťovania, na predloženie, resp. doplnenie dôkazov doručený dňa 17. 08.
2018.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 08. 2018 k oznámeniu o začatí správneho konania žalobkyňa
zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v jej vyjadrení k protokolu (bod 11 odôvodnenia rozsudku).
Zároveň poukázala na to, že jej sesternica počas výkonu inšpekcie nemohla ani prijať telefonický hovor
od syna a nemohla ani nikomu telefonovať, nakoľko jej to bolo zakázané pracovníkmi kontroly správneho
orgánu bez opory v právnom predpise, ktorý postup spochybňuje kontrolu aj jej samotné výsledky.

Vzhľadom na uvedené žiadala správne konanie zastaviť, pretože k nelegálnemu zamestnávaniu
nedošlo.

17. Následne bolo Inšpektorátom práce Košice dňa 17. 09. 2018 pod č.: 196/18/O vydané rozhodnutie,
ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 2 000 eur za spáchanie predmetného správneho

deliktu tak, ako bol už vyššie (v bode 1 odôvodnenia rozsudku) špecifikovaný. Správny orgán
prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia po opise zisteného skutkového stavu (zhodne ako v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia) citujúc príslušné zákonné ustanovenia zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní konštatoval, že na základe zápisnice o podaní informácie o vysvetlení
dôvodu prítomnosti fyzickej osoby W. I. na pracovisku žalobkyne aj z videozáznamu z výkonu inšpekcie

je zrejmé, že na prevádzke sa žiadna iná osoba, ktorá by tam pracovala, nenachádzala a rovnako
z vyjadrenia zamestnankyne bolo zrejmé, že na výkon týchto prác bola zaučená zamestnávateľom.
Menovaná skutočnosti, vyplývajúce z uvedenej zápisnice, uviedla dobrovoľne a po poučení o
následkoch podania nepravdivej informácie, pričom dôležité je, že ich uviedla spontánne, bez možnosti
dohody na obsahu so žalobkyňou. Zdôraznil, že predmetná práca, ktorú menovaná vykonávala, mala

charakter závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti, ktorý definoval a konkretizoval, osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a
na jeho zodpovednosť, v stanovenom čase (v prevádzkových hodinách). Správny orgán prvého stupňa
považoval skutkový stav za náležite zistený a preukázaný a pri ukladaní pokuty zohľadňoval všetky
kritériá, vyplývajúce zo zákona o inšpekcii práce. Prihliadol na to, že dodržiavanie zákazu nelegálneho

zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať
závažné sociálne dopady (napr. v prípade pracovného úrazu) a ohrozenie zamestnanca pri absencii
úrazového poistenia, t. j. že išlo o závažné porušenie povinnosti, že žalobkyňa zamestnávala len 2
zamestnancov, takže vyššia pokuta by mohla výrazne negatívne ovplyvniť jej podnikanie, že nelegálne
zamestnávanie sa týkalo iba 1 osoby. V prospech žalobkyne bola pričítaná skutočnosť, že u nej išlo

o prvé takéto porušenie a že protiprávny stav trval iba krátku dobu. Preto jej bola uložená pokuta v
minimálnej výške. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade s
§ 3 ods. 5 Správneho poriadku, v súlade so zásadou materiálnej rovnosti a rešpektoval kontinuitu práva
a rozhodovania so zohľadnení jej funkcií (preventívnej i represívnej).

18. O odvolaní žalobkyne zo dňa 03. 10. 2018, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím.

19. Na pojednávaní dňa 30. 06. 2021 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej správnej žalobe

z dôvodov, obsiahnutých v jej písomnom vyhotovení majúc za to, že táto bola podaná opodstatnene.
Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom predovšetkým na nezákonnosť dôkazu
- výsluchu W. I., ktorá bola obmedzená na svojej osobnej slobody bez akejkoľvek opory v zákone.
Jeho nezákonnosť spočíva aj v absencii znakov závislej práce, ktorú menovaná v predmetnej prevádzkevykonávala. Preto zastáva názor, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, ako aj z dôvodu nedostatočného zistenia
skutkového stavu veci. Zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania.

20. Zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené, v zmysle ktorého
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania žalobkyňou. Reagujúc na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne
uviedol, že zápisnica o podaní informácie o dôvode prítomnosti W. I. na predmetnom pracovisku

žalobkyne bola vyhotovená potom, čo menovaná bola v zmysle platnej právnej úpravy riadne poučená
a toto poučenie i obsah svojho vyjadrenia potvrdila vlastnoručným podpisom. Dostatočne bolo podľa
jeho názoru preukázané aj naplnenie znakov závislej práce a nelegálneho zamestnávania.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa

pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

22. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v
pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom

občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

23. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá
je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne

zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

24. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou
založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomeru podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

26. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty
práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami
a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva

Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť
inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v
rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce,
v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.

27. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o
nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

28. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje

jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty
podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.29. Podľa 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods.
3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní

sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

30. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny
poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

31. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

32. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké
posudky, listiny a ohliadka.

33. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

34. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

35. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého

stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,
že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci
a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje.
Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným

spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich
logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie
je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného
nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.

37. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že
argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol
jej odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa spáchala predmetný správny delikt tak, ako bol
špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že dňa 15. 05. 2018 o

11.03 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby W. I., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce pri
predaji tovaru na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves 225 a nemala s ňou založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho
zamestnávania u žalobkyne a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicou o podaní informácie

o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku, spísanou v uvedený deň s menovanou osobou,
videozáznamom o priebehu výkonu inšpekcie a ďalšími listinami, obsiahnutými v administratívnom
spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že táto osoba vykonávala pre žalobkyňu ním špecifikovanú prácu
v uvedený deň už od 10:15 hod., t. j. aj v čase inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy, uzavretej v
zmysle Zákonníka práce.

38. V danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 2a zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, v zmysle ktorého by nešlo o nelegálnu prácu, ak by pre fyzickú osobu,
ktorá je podnikateľom, vykonával prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorýje dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo bol žiakom alebo
študentom do 26 rokov veku, ktoré podmienky v danom prípade tiež splnené neboli, ktorou skutočnosťou
sa žalovaný, vychádzajúc z argumentácie žalobkyne, pri posudzovaní predmetnej veci tiež zaoberal.

39. Námietku žalobkyne, že zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na
pracoviskujenezákonnýmdôkazomzdôvoduobmedzeniaosobnejslobodymenovanejosobybezopory
v zákone považoval správny súd za neopodstatnenú. Zápisnica zo dňa 15. 05. 2018 o podaní informácie
o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísaná v uvedený deň s W. I. bola vyhotovená v

zmysle platnej právnej úpravy v rámci výkonu inšpekcie práce. Uvedená osoba bola pred podaním
vysvetlenia riadne poučená o jej právach a povinnostiach, táto bola požiadaná o vysvetlenie dôvodu
jej prítomnosti na pracovisku, ktorý ako to vyplýva z jej obsahu, spontánne, bez dohody so žalobkyňou
vysvetlila a po oboznámení sa s jej obsahom na znak súhlasu s týmto zápisnicu aj vlastnoručne
podpísala, bez akýchkoľvek pripomienok. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z videozáznamu
z predmetnej inšpekcie práce nepochybne vyplýva, že W. I. žiadnym spôsobom nebola pri podávaní

vysvetlenia obmedzená na svojej osobnej slobode v zmysle námietky žalobkyne, pretože táto bola
prítomným inšpektorom práce počas podania vysvetlenia iba upozornená na to, že telefonáty môže
uskutočniť po podaní vysvetlenia z dôvodu, aby nebol rušený jeho priebeh.

40. Za irelevantnú považoval správny súd aj argumentáciu žalobkyne, týkajúcu sa nenaplnenia znakov

závislej práce v danom prípade (najmä absencia vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, pokynu
zamestnávateľa a ďalšie, žalobkyňou citované iba vo všeobecnosti), pretože uvedené nepochybne
vyplýva z vyjadrenia W. I. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na
pracovisku (bod 13 odôvodnenia rozsudku) tak, ako sa to primeraným spôsobom premietlo aj do
odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov. Pokiaľ by menovaná fyzická osoba bola ňou zaučená z

dôvodu, že ju mala v budúcnosti zamestnať, tejto nič nebránilo v tom, aby túto skutočnosť v rámci
svojho vyjadrenia uviedla. Navyše, ak účelom jej prítomnosti na predmetnom pracovisku žalobkyne malo
byť iba prevzatie tovaru, ktorý mal byť v čase neprítomnosti žalobkyne na prevádzku dodaný, táto by
v tejto prevádzke nevykonávala činnosti ako predavačka, t. j. činnosti, ktoré vyplynuli z jej vyjadrenia
i videozáznamu (predaj tovaru, blokovanie, prijímanie hotovosti za predaný tovar). Vychádzajúc z

uvedeného správny súd považoval túto argumentáciu žalobkyne za účelovú.

41.Správnysúdpovažovalzarelevantnývýkladobjektívnejzodpovednostivovecikonajúcimisprávnymi
orgánmi tak, ako bol premietnutý v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že
objektívna zodpovednosť je okrem iných aj pri predmetnom správnom delikte daná už tým, že k

porušeniu povinnosti došlo bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie.
V danom prípade dôkazy, obsiahnuté v administratívnom spise boli dostatočným podkladom pre
vyvodenie záveru o zodpovednosti žalobkyne za spáchanie predmetného správneho deliktu, preto
nebolo potrebné žalobkyňu s Adrianou Bičejovou konfrontovať ani vykonávať ďalšie dôkazy.

42. V danom prípade aj výška uloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným
ustanoveniam. Vo veci konajúce správne orgány pri určení jej výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené
v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné
porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne
dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii úrazového

poistenia. V prospech žalobcu bolo vyhodnotené predovšetkým to a že išlo o porušenie týkajúce sa
jedného zamestnanca, že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a
toto porušenie trvalo krátky čas. Zohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej
generálnej prevencie, ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť
od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba

postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa.
Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe
abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa
názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej
právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutku primeraná, táto bola uložená na dolnej

hranici určeného sankčného rozpätia (2 000 - 200 000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich
okolností. Sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie
odvolal.43. V tomto prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú
všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj

skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie
je možné zameniť s iným správnym deliktom.

44. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne jednomyseľne ( § 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú

zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia
rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v
konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začakonanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývustanovení§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v

čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach
a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).