Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119248346
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6119248346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: Dušan Vykoukal, Ludvíkov dvor
801, 040 15 Košice - mestská časť Šaca, IČO: 10 818 839, zastúpený spoločnosťou AZARIOVÁ
& RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, o zaplatenie 227,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I, č.k.: 30Cb/44/2019-79 zo dňa 22. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k.: 30Cb/44/2019-79 zo dňa 22. januára 2020.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 227,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 227,45
eur od 27.01.2019 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 227,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne z dlžnej sumy 227,45 eur od 27.01.2019 do zaplatenia z titulu nevyplatenia kráteného poistného
o žalovanú sumu.
Žalobca uviedol, že dňa 29.11.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle R. R., K.: I., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenej: A. Q., bytom M.

Č.K. Ľ. X, XXX XX I. (ďalej aj len ako „poškodený“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič
iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval
ako poistnú udalosť č. 9566616227. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise
žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 600,30 eur. Táto suma bola
následne uplatnená u žalovaného faktúrou 2018063. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom

plnení zo dňa 14.1.2019 oznámené, že dňa 11.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.
9566616227 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla
poškodeného z poistnej udalosti č. 9566616227 predstavuje sumu 600,30
eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 372,85 eur. Celková nepriznanásuma je vo výške 227,45 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 227,45 eur bola poškodeným postúpená
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.02.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k
osobitostiam likvidácie poistnej udalosti boli poškodenému priznané primerané náklady na opravu podľa

výpočtu Slovexperty. Opravu vykonal neautorizovaný servis, preto bola priznaná cena normohodiny
práce vo výške 16,67 eur bez DPH. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení
uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého
nároku na náhradu škody, na ktoré má žalobca, resp. jeho právny predchodcovia nárok. Poškodený z
dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu

povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalovaný je povinný
uhradiťskutočnúškodu,ktorávzniklapoškodenímmotorovéhovozidla.Skutočnáškodamábyťpriznaná
vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku poistnej udalosti.
Žalovaný v oznámení o poistnom plnení pri poistnej udalosti č. 9566616227 krátil poistné plnenie v
dôsledku údajnej nadhodnotenej práce za normohodinu. V zmysle §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa však uhrádza skutočná škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku škodovej udalosti a teda

poškodenému sa majú uhradiť všetky náklady ktoré vynaložil na uvedenie poškodeného motorového
vozidla do pôvodného stavu. Navyše žalobca si účtoval náklady na cenu práce vo výške 30,00 € bez
DPH, čo je v porovnaní s inými servismi v danom regióne cena porovnateľná alebo nižšia. Žalobca
predložil cenníky lakovacích a mechanických prác vybraných servisov v danom regióne pre rovnaké
alebo obdobné motorové vozidlá (v zmysle registrácie nových osobných automobilov v SR patrí FORD

FOCUSmedzinižšiustrednútriedurovnakoakoAudiA3aleboVWGolf),zktorýchvyplývajúnasledovné
ceny prác: Moris Slovakia s.r.o.- Alejova 4, Košice - 39 eur/ 49 eur (bez DPH), Auto Gabriel Košice
- 40,00 eur/49,00 eur bez DPH. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup
daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva
servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv

a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na základe uvedeného, žalobca si týmto
návrhom uplatňuje krátený nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. 9566616227 vo výške 227,45
eur s príslušenstvom. Žalovaný listom zo dňa 14.01.2019
žalobcovi oznámil, že dňa 11.01.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566616227. Keďže
žalovaný nezaplatil plnenie riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok

z omeškania a to 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 227,45 eur od 27.01.2019 do zaplatenia.
Žalobca zároveň požadoval aj náhradu trov konania.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil,

že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a
ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však
vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu
legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre.

Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení
pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradili a teda mu nikdy
ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý
v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo

medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu,
čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny
prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení
pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá

jeho neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého
plnenia uvedeného v Oznámení poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení. Vo vzťahu
k uplatnenému úroku z omeškania žalovaný poukázal na § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalejlenzákonaoPZP)arozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa22.11.2018,sp.zn.

3Cdo/145/2017.4. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa náležitostí žaloby poukázal na ust. §
132 CSP. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné
plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalovaný z

danej poistnej udalosti aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal, sporný je len rozsah náhrady škody.
Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Pohľadávka,
ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na náhradu
škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnili
poškodení, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle §15

ods. 1 zákona o PZP. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou
poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky
vzniknutej škody. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy
poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu
škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom
povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ by

mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného
požadovať predloženie dokladu o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou
poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade § 449 odsek 3
OZ a § 810 OZ. Žalobca označil argumentáciu žalovaného o neplatnosti zmluvy o
postúpenípohľadávkyzanemajúcuoporuvzákone.Žalobcapoukázalna rozhodnutiaNajvyššiehosúdu

ČR (sp.zn. 25Cdo347/2000, 25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod.), podľa ktorých nie je podstatné,
či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom
ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu
(protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody.
V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju

pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie,
na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku
od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Žalobca poukázal na
princíp preferencie platnosti právnych úkonov, neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku
ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí

ako platný. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na judikatúru v súvislosti s posudzovaním
platnosti zmlúv a ich výkladom (R (ČR) 27/2008, NS ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004, Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07, uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/132/2007, nález ÚS SR,
sp.zn. I. ÚS 242/07-29, rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006, uznesenie NS ČR, sp.zn. 33

Cdo/4155/2011). Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp.
poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal
uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou.
Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému, ako
dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako

to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil (na
základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.01.2019) pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry
za opravu.
Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca uviedol, že závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo/145/2017, ktorým žalovaný argumentuje nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho

dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP.
Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v
predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie
úrokovzomeškaniapodľa§517ods.2OZ,t.j.zanesplneniepeňažnejpovinnosti,alevosvojichúvahách
sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil

aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného
plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11
ods. 8 zákon o PZ sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. zákon o PZP upravuje
iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má
aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, tj.

splnenia nepeňažnej povinnosti. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn.
3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok
na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej
povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nároknemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia,
podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade

aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy
by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel
od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s
plnením peňažného dlhu.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: dňa
29.11.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. R., K.:
I., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenej: A. Q., bytom M. Č.K. Ľ. X, XXX XX I.. Predmetnú
škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla. Vinník nehody mal v čase škodovej
udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného, tj. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group, Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne
ohlásená, a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9566616227. Poškodený si dal opraviť
vozidlo v autoservise: Q.X. A., miesto podnikania: Ludvíkov dvor 801, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 10 818
839.Nákladynaopravutohtopoškodenéhomotorovéhovozidlapredstavovalisumuvovýške600,30eur
z faktúry č. 2018063. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.01.2019 oznámené,

že dňa 11.01.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 372,85
eur. Poškodený, A. Q., bytom M. Č. Ľ. X, XXX XX I., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 06.02.2019 svoju pohľadávku vo výške 227,45 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou
sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
a jej príslušenstva.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §129 a § 132 zákona 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa § 422 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), § 797 ods. 3 OZ, § 517 ods. 1 a 2 OZ) §
4 ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona o PZP.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku označil obranu žalovaného za neúspešnú a uviedol, že
nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy
motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že, podanie malo všetky náležitosti podľa § 132 CSP a nasl.). Žalobca

v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následného uplatneného nároku dostatočne pričom
zároveň o tvrdenej skutočnosti predložil aj faktúru č. 2018063, oznámenie o ukončení šetrenia poistnej
udalosti zo dňa 14.01.2019. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, kedy došlo k škodovým udalostiam,
presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistných udalostí pod ktorým žalovaná
poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň

v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné
uplatňovaný nárok inak identifikovať.
Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Zmluva o
postúpení časti pohľadávky zo dňa 06.02.2019 uzavretá medzi postupcom A. Q., bytom M. Č.N. Ľ. X,
XXX XX I. a postupníkom - žalobcom, má zákonom stanovené náležitosti, je uzavretá v písomnej forme

a nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu
vzniku pohľadávky.
Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 227,45 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 227,45 eur od 27.01.2019 do zaplatenia z poistnej udalosti č.
956661622 podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony
smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti,
vykonaním obhliadky poškodeného vozidla, predložením faktúr žalovanému. Ak žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 OZ je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie
poistnej udalosti.

Súd prvej inštancie uzavrel, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej
autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ
vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu práce 30,- eur (bez
DPH) pričom žalovaný mu priznal len 16,67 eur bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov,žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne
rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Moris Slovakia 39,- eur/49
eur bez DPH; Auto Gábriel Košice, s.r.o. 40,- eur/49,- eur bez DPH ) a preto neuznané náklady na

množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal, že výška normohodiny účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom
regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny
normohodín obvyklé v košickom regióne. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované
ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a

zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou
legislatívou ( čl. 101 ods. 3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná
neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu
vykonanej práce.
Ak žalovaný kráti poistné plnenie musí to mať oporu v zákonných ustanoveniach a má dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Z konania žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností podľa §

799 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovalo postup žalovaného na krátenie poistného plnenia.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom jeho rozsahu,
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 30Cb/44/2019 - 79 zo dňa 22. januára 2020 zrušil

a vec vráti Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie

10. Žalovaný považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a
nepreskúmateľný.Podľanázoružalovanéhojerozsudoksúduprvejinštancievýsledkomzjavnejsvojvôle
a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS

382/06). Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa
so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe
nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych
noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie,
ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a

slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne
aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a nález sp. zn. III. ÚS 119/03-30.

Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal
so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému,
ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s
ustanovením § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky absentuje
konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na
žalobcu. V predloženej zmluve je zo strany zmluvných strán
uvedená len špecifikácia pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak
absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu

na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmluvy je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v
konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva
v tom, že z textu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoje pohľadávky, ale z obsahu zmluvy
je zrejmé, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Uvedené skutočnosti zakladajú
absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá
pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je
obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak
z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnejzmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložené zmluvy o postúpení
pohľadávok sú absolútne neplatné právne úkony. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex

lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna
neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia
dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať
každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým (erga omnes).
Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou

judikatúrou, vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn.
3Cdo/145/2017, ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade
nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom
priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe
úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej

povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana
poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť
v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je arbitrárne. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatok dôvodov, ako aj
odkaz na relevantné ustanovenia zákona. Žalobca poukázal ma judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti
Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa
19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo

dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS
260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008).
Žalobca uviedol, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď
a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Ako
vyplývaajzjudikatúryústavnéhosúdu,ibaskutočnosť,žežalovanýsasprávnymnázoromvšeobecného
súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu (napr. I. ÚS 188/06). Žalobca poukázal aj na ďalšiu judikatúru najvyšších súdnych
autorít v nadväznosti na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo

veci III. ÚS 199/09, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, III. ÚS 30/07, rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c.
Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A č. 254-B, s. 49,).
Vo vzťahu ku namietanému predmetu zmlúv o postúpení pohľadávok žalobca uviedol, že plne zotrváva
na argumentácii prezentovanej v prvostupňovom konaní. Poukázal pritom na § 797 ods. 2 OZ. Nárok
na náhradu škody, resp. poistného plnenia podľa žalobcu vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa

na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do
predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje
vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Je potrebné rozlišovať vzťah poškodeného a žalovaného a
vzťah poškodeného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok poškodeného na
krátenú časť náhrady škody z poistnej udalosti, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, tj. predmetom

konania je vzťah poškodeného a žalovaného. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci opravu a
žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku je tá istá osoba Právne postavenie žalovaného sa postúpením
pohľadávky nijako nezmenilo. Pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň
žalobcu) bola poškodeným uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo
nejako doň vstupovať. Žalovaný sa môže vyjadrovať iba k týmto pohľadávkam ako takým, nie však

ku vzťahu žalobcu a poškodeného. Právo na plnenie poistného plnenia nie je podmienené žiadnou
inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného/poisteného. Žalobca pritom
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v otázke úhrady faktúr za opravu či platnosti zmlúv
o postúpení pohľadávky v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 2Cob/75/2018,
4Cob/107/2018, 2Cob/84/2018, 3Cob/8/2018, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/97/2016,

30Cb/21/2017 nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 289/2017.
Žalobca poukázal na svoju skoršiu svoju argumentáciu vo vzťahu k platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky a aktívnej legitimácii žalobcu, ako aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z
omeškania.12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu

mu bola doručená dňa 27.04.2020.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní,
odvolací súd udáva:

18. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

20.Podľa§797ods.2OZprávonaplnenievznikne,aknastaneskutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

22. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu je neplatná. S týmto právnym názorom
žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej
judikatúre súdov.23. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom
vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla.

Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje,
predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým
naloží poškodený s poškodenou vecou
je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má
priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto
nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou
motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za
opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia,
ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.

24. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že Zmluva o
postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor § 524 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie správne vychádzal
zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z
jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku,

okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení,
na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu
odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda
jej platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.

25. S poukazom na nález ÚS SR z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z
1. apríla 2015 a uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom
žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a
nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanta a zásadu preferencie platnosti

právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá
dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú
v rozpore s vôľou zmluvných strán.

26. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

27. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného

odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

28. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

29. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti
alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej

zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky
dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý
mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu
žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvodmi pre kráteniepoistného plnenia bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a rozdiely v cene práce
v porovnaní s kalkuláciou žalovaného podľa programu Slovexperta. K uvedeným dôvodom odvolací
súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v

danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení
zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy.
Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a
neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný
alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na

krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a
dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň udáva, že kalkulácia podľa programu Slovexperta
nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné
materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy.

30. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 227,45 eur,
ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne
zaplatenoužalovanýmakoprimeranú,spoukazomnaznačkuamodelvozidla,keďvychádzalzcenníkov
predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné
motorové vozidlá rovnakej kategórie.

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej
pohľadávky 227,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 227,45 eur

od 27.01.2019 do zaplatenia, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového
vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného
poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

32. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť
v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím
tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z

omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ
oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to
povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z
omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote
15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného,

že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci,
keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok,
ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie
právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou
sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné

rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

34.Odvolacísúdjetohonázoru,žezákonnápovinnosťzaplatiťveriteľoviúroky z
omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom

prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či
pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne
správny.

36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1a§262ods.1CSP.tak,žežalobcovi,ktorýbol vtomto
odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť

neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

37.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).