Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 12, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201687
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6414201687.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomnapojednávaníkonanomdňa12.4.2021,sudcomJUDr.PetromLukáčom,

vprávnejvecižalobcuD.W.,sosídlom:V.P.J.Z.O.,U.Z.XX,B.P.,D.XXXXX,E.Y.,konajúcanaúzemí
Slovenskej republiky prostredníctvom D. W., pobočka zahraničnej banky, so sídlom: A. T. XX/XXXX,
XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17,
974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 646 181, proti žalovanému G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XX, XXX XX O. Š.I., právne zastúpený JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01
Košice, o úhradu sumy 4.908,07 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 4.207,33 €, v lehote 30 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

II. Čo do zvyšku uplatneného nároku žalobou súd vo výške istiny 700,74 € žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Súd žalobu žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,25 % odo dňa uzatvorenia
zmluvy do 25.12.2013 vo výške 573,54 €, úroku z omeškania vo výške 8,25 % p. a. z čiastky 5.481,61
€, odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia z a m i e t a .

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,7 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť O. O. Q., W..U.., U. XX, P. X., K. XX, R. W.-R. B., J., V.,
konajúca na území SR, prostredníctvom organizačnej zložky O. O. Q., W..U.., V. G. O. A. Č.. XX,
XXX XX O., prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu alianciaadvokátov ak, s.r.o., so
sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO : 36 679 771, podala na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh
na vydanie platobného rozkazu, proti žalovaným pôvodne v 1. rade a v 2. rade, pričom predmetom
návrhu bol uplatnený nárok na finančné plnenie vo výške 4.908,07 € s príslušenstvom. Príslušenstvo

uplatnenej finančnej istiny bolo tvorené nezaplateným úrokom z omeškania odo dňa uzatvorenia zmluva
do 25.12.2013 vo výške 573 €, nezaplatený úrok z omeškania do 25.12.2013 vo výške 946,80 €,
úrok vo výške 17,44 % ročne z čiastky 4.908,07 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,25 % ročne z čiastky 5.481,61 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia a
uplatnený nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca žalobu zdôvodnil skutočnosťou,
že dňa 7.9.2011 bola v zmysle Ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka medzi
žalobcom, ako veriteľom a žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom

uzatvorená Zmluva o úvere, registrovaná pod číslom 14000. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné úverové podmienky. Právny predchodca žalobcu odôvodnil uplatnený nárok skutočnosťou,
že na základe citovanej zmluvy poskytol žalovaný v 1 a v 2. rade pre účely umožnenia kúpy osobného
motorového vozidla, špecifikovaného v zmluve finančné prostriedky v celkovej výške úverového rámca6.000 €. Výška mesačnej splátky úveru bola zmluvne dojednaná na 199,79 €, počet splátok stanovený
na počet 48, splatnosť prvej splátky dohodnutá ku dňu 20.10.2011, splatnosť každej nasledujúcej splátky
stanovená k 20-temu dňu toho, ktorého mesiaca, až do úplného vyrovnania. Právny predchodca žalobcu

v žalobe ďalej uviedol, že záväzok žalovaného v 1. rade, pôvodne označeného ako účastníka konania,
spočíval v úhrade poskytnutého úveru s dohodnutým príslušenstvom za stanovených podmienok v
zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach, pričom príslušenstvo uplatneného nároku bolo
tvorené zmluvne dojednaným úrokom vo výške 17,44 % ročne, ako odplatu za poskytnutie finančných
prostriedkov vo forme úveru. Právny predchodca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade porušil

zmluvné dojednania dvojstranného právneho záväzku a to tým spôsobom, že v dohodnutých termínoch
realizoval úhradu splátok 12-tich po sebe nasledujúcich odo dňa prvej splátky, pričom následne právny
predchodca žalobcu využil zmluvné dojednania o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky U. Y., toto následne odpredal, výťažok z odpredaja
osobného motorového vozidla použil na krytie splátok pod číslom 12 až 17, podľa dojednaného
splátkového kalendára. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že z dôvodu okolnosti, že žalovaný

v 1. rade nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, žalobca zároveň v zmysle zmluvných dojednaní uplatnil
u žalovaného v 2. rade, ako spoludlžníka nárok svedčiaci z titulu zmluvného vzťahu žalobcovi, ktorý
žalovaný v 2. rade však zostal s úhradami splátok nečinný. Právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 17.12.2013, pri rešpektovaní Ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka využil svoje právo
upravené v zmysle Ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a následne upravené i článkom 20

všeobecných úverových podmienok a ku dňu 25.12.2013 vyhlásil zosplatnenie zostávajúcej časti
úveru spolu s príslušenstvom a všetkými dojednanými platbami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť
poskytnutéhoúveru.Nazákladetaktoopísanéhoskutkovéhostavužalobcauplatnilsvojoužalobouistinu
pozostávajúcu z nesplatenej časti splátok vo výške á 4.908,07 € a príslušenstva uvedeného zhora.

2. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Platobným rozkazom sp. značky XXRob/XXX/XXXX-
XX zo dňa 21.2.2014. Žalovaný v 1 a v 2. rade podali proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar
nad Hronom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odpor. Platobný rozkaz Okresného
súdu Žiar nad Hronom bol Uznesením sp. značky XXC/XX/XXXX zo dňa 2.7.2018 zrušený.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 4.7.2018 podľa § 278 Civilného
sporového poriadku. Krajský súd Banská Bystrica po odvolaní účastníka konania na strane žalobcu
Uznesením sp. značky XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 7.8.2019 rozsudok prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie z dôvodu absencie zákonom stanovených podmienok pre
rozhodnutie kontumačným rozhodnutím.

4. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom XXC/XX/XXXX zo dňa 5.4.2017 bolo v zmysle § 64
Zákona 160/2015 Z. z. rozhodnuté o pokračovaní v konaní so spoločnosťou D. W. z dôvodu právnej
skutočnosti, ktorá nastala po uplatnení nároku prioritnou žalobou a z výpisu z Obchodného registra v
J. vyplynula okolnosť, že pôvodný žalobca spoločnosť O. O. Q., W..U.. zapísaná v Obchodnom registri

Lisabon pod číslom XXXXXXXXX zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou D. W., E. Y. a táto
skutočnosťsastalaprávnymnástupcomžalobcu.Týmtospôsobommalsúdpreukázanúzároveňaktívnu
legitimáciu na strane aktuálne označeného žalobcu. Žalobca písomným podaním zo dňa 8.8.2014,
doručenýmOkresnémusúduvŽiarinadHronomdňa11.8.2014vzaloprotipôvodneuplatnenémunároku
včastiplneniažalobuspäťatovčastiuplatnenéhoúrokuzomeškaniado25.12.2013vovýške946,80€.,

v časti úroku z omeškania vo výške 17,44 %, z čiastky 4.908,07 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia.
Súd v časti späťvzatia uplatneného nároku podľa hore uvedenej špecifikácie, za súhlasu žalovaných
v 1 a v 2. rade konanie zastavil. Po takto prevedenom úkonu zo strany účastníkov konania, žalobca
zotrvával na žalobe a to v časti uplatnenej istiny vo výške á 4.908,07 €, v časti uplatneného nároku na
náhradu úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 25.12.2013 vo výške 573,54 € a v časti úroku z omeškania

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5.481,61 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 8,25 % p. a. z čiastky 5.481,61 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia.

5. Prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodol Rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 4.11.2019,
pričom týmto rozhodnutím priznal žalobcovi nárok na plnenie istiny vo výške 4.908,07 €, príslušenstvo,

ako zostalo uplatnené zhora. V časti uplatneného nároku na úhradu úroku odo dňa uzavretia zmluvy do
25.12.2013, resp. úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne z čiastky 5.481,61 € od 26.12.2013 až do
zaplatenia žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.6. Po využití opravného prostriedku zo strany účastníkov konania Krajský súd Banská Bystrica
Uznesením sp. značky XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.10.2020 rozsudok okresného súdu v citovaných
výrokoch I., III., IV, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s uvedením právneho

názoru a odôvodnenia, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Krajský súd Banská Bystrica svojim
rozhodnutím takto špecifikoval okruh účastníkov konania. Súd naďalej konal v konaní, ako so žalovaným
v 1. rade, pôvodne označeným žalovaným v 2. rade. K zmene právneho zastúpenia účastníkov konania
nedošlo, taktiež nedošlo k zmene uplatneného nároku zo strany žalobcu, po rozhodnutí Krajského súdu
Banská Bystrica.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany, výsluchom účastníkov konania, výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania,
ako i ďalším pripojeným písomným dôkazným materiálom a zároveň v zmysle intencií rozhodnutia
Krajského súdu Banská Bystrica vykonal ďalšie dokazovanie podľa právneho názoru Banská Bystrica
v intenciách naznačených uznesením. Z takto prevedeného dokazovania vyplynula pre súd okolnosť,

že žalovaní, pôvodne označení v 1 a v 2. rade (žalovaný v 1. rade ako dlžník, žalovaný v 2. rade
ako spoludlžník) uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu (ďalej len žalobca) dňa 7.9.2001 Zmluvu o
úvere registrovanú pod registračným číslom 1400, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili všeobecné úverové
podmienky a to podľa § 25 všeobecných úverových podmienok s použitím § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to samotnej zmluvy o úvere,

individuálnej podmienky, mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi
a žalovanému v 2. rade, ako spoludlžníkovi úver do výšky úverového rámca 6.000 €, účelovo viazaný
na zaplatený kúpno-predajnej ceny za osobné motorové vozidlo, podľa označenia továrenskej značky
U. Y., ev. číslo O. XXX U., ktorého kúpno-predajná cena vrátane DPH bola dojednaná na sumu 12.000
€. Dodávateľom predmetnej kúpy bola spoločnosť X. W. - U. I., so sídlom Zvolenská Slatina. Záväzok

vyplývajúci z dvojstranného právneho úkonu, zaťažujúci veriteľa spočíval v odovzdaní dohodnutej
sumy podľa zmluvného záväzku, podľa individuálne dojednaných zmluvných podmienok, záväzok
žalovaného v 1. rade, ako dlžníka, resp. následne žalovaného v 2. rade, ako spoludlžníka spočíval v
úhrade poskytnutých finančných prostriedkov podľa splátkového kalendára dojednaného individuálne
a tvoriaceho súčasť zmluvného vzťahu a finančného plánu, tvoriaceho súčasť zmluvy. Z pripojeného

písomného dôkazného materiálu mal súd preukázané, že účastníci zmluvného vzťahu dojednali pre
úhradu poskytnutých finančných prostriedkov splátkový kalendár, pričom splátka bola dojednaná na
sumu 199,79 € á mesiac, počet všetkých mesačných splátok na počet 48, deň splatnosti prvej
mesačnej splátky dojednaný ku dňu 20.10.2011, deň splatnosti každej nasledujúcej mesačnej splátky
na 20-ty poradový deň toho, ktorého mesiaca podľa kalendára, doba trvania zmluvy pri rešpektovaní

všetkých zmluvných podmienok zmluvnými stranami k 20.9.2015, ročná úroková sadzba (odplata za
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške á 17,44 %), jednorazový spracovateľský poplatok vo
výške á 670,18 €, poistenie spôsobilosti splácať poskytnutý úver vo výške á 130,56 €, priemerná
hodnota RPMN uvedená v zmluve vo výške 23,79 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške
27,60 %. Celková čiastka zaťažujúca žalovaného v 1. rade pri riadnom plnení, resp. žalovaného v

2. rade bola pri rešpektovaní hore uvedených zmluvných dojednaní stanovená sumou 9.589,92 €.
Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu a to zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom uzatvorili dňa
7.9.2011 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom zabezpečovacím prostriedkom
v danom prípade bolo samotné osobné motorové vozidlo továrenskej značky U. Y., evidenčné číslo O.

XXX U.. V zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, v nadväznosti na kúpno-
predajnú cenu, predmetu zmluvy, navýšil žalobca podľa finančného plánu výšku poskytnutého úveru
na sumu 6.800,74 €, pričom v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka podpisom zmluvy o
zabezpečovacomprevodevlastníckehopráva,kosobnémumotorovémuvozidlu,naktorébolposkytnutý
úver na plnenie čiastočnej kúpno-predajnej ceny zo strany žalobcu, prechádza na veriteľa vlastníctvo,

pričomdňomprevoduvlastníckehoprávakvozidlu,podľazmluvysaveriteľ,tedažalobcastávavýlučným
vlastníkom vozidla so všetkými právami a povinnosťami spojenými s obsahom inštitútu vlastníckeho
práva. Účastníci zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v rámci dojednania podľa
článku III. zmluvy uzatvorili zmluvu o výpôžičke podľa § 659 Občianskeho zákonníka, na základe
ktorej zmluvy doterajší vlastník osobného motorového vozidla, v danom prípade samotný veriteľ, teda

žalobca, zapožičal osobné motorové vozidlo žalovanému v 1. rade so všetkými právami a povinnosťami
užívateľa, vyplývajúci zo samotnej zmluvy o výpožičke. Vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu
na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva malo prejsť na žalovaného v 1. rade
v plnom rozsahu a neobmedzených právach v zmysle inštitútu vlastníckeho práva okamihom splneniazáväzkov žalovaného v 1. rade vyplývajúceho tomuto zo zmluvy o úvere. Z ďalšieho pripojeného
písomného materiálu a to samotnej zmluvy a prehľadu života poskytnutého úveru mal súd preukázané,
že žalovaný v 1. rade tým, že neuhrádzal pravidelne dojednané mesačné splátky plnenia poskytnutého

úveru a následne i žalovaným v 2. rade, ktorý napriek výzve zo strany veriteľa zo dňa 12.11.2013
zaslaného účastníkom konania dňa 13.11.2013 neplnil zmluvné dojednania vo forme nesplácania
splatných záväzkov na základe uzatvorenej zmluvy o úvere a zároveň upozornil žalovaných v 1 a v 2.
rade, že v prípade ďalšieho neplnenia zmluvných povinností, vzniká veriteľovi nárok na využitie článku
20 všeobecných úverových podmienok, ktorý je v zákone zakotvený v Ustanovení § 565 Občianskeho

zákonníka.

8. Žalovaní na výzvu žiadnym spôsobom nereagovali.

9. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností zo strany pôvodne označených žalovaných v 1 i v
2. rade, žalobca využil v danom prípade právo dané mu Ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka,

resp. zakotvenej v bode 20 všeobecných úverových podmienok a listom zo dňa 17.12.2013 oznámil
žalovaným v 1 a v 2. rade zosplatnenie úveru vrátane jeho príslušenstva a poplatkov ku dňu 25.12.2013.

10. Všetky tieto skutočnosti boli nesporne preukázané a neboli rozporované ani zo strany účastníkov
konania.

11. Prvostupňový súd pri rešpektovaní späťvzatia časti uplatnenej žaloby a to v jej príslušenstve, konanie
v tejto časti zastavil. Rozhodnutie prvostupňového súdu zostalo odvolacím súdom nedotknuté, teda
nadobudlo právoplatnosť.

12. Odvolací súd, ako bolo uvedené zhora, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

13. Súd v konaní teda vykonal ďalšie dokazovanie v smere naznačenom Uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica a to ďalšími výsluchmi účastníkmi konania, kde žalobca zotrval na uplatnenom
nároku na plnenie samotnej istiny vo výške 4.908,07 € a zároveň na zostávajúcom príslušenstvo

uplatneným pôvodnou žalobou. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu zotrval
v plnom rozsahu na namietaných okolnostiach proti uplatnenému nároku, zotrval na okolnosti a
tvrdeniach, že vzhľadom na skutočnosť, že odplata za poskytnutie úveru vo forme zisku samotnej
spoločnosti bola dojednaná v presahujúcej výške odporujúcej dobrým mravom, ale i zákonným
ustanovenia, takisto konštatoval nesprávne vypočítané RPMN u poskytnutých finančných prostriedkov.

Konštatoval okolnosť, že výška odplaty dojednaná zmluvne pri poskytnutí finančných prostriedkov
je tzv. podstatnou náležitosťou zmluvy, pričom v prípade absencie alebo neplatne dojednaného
takéhoto ukazovateľa činí takýto krok celý dvojstranný právny úkon absolútne neplatným právnym
úkonom. Absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu argumentoval žalovaný prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu i v súvislosti s tým, že žalobcom nebola preukázaná namietaná

okolnosť zo strany žalovaného ohľadom skutočnosti, či podpisy na dvojstrannom právnom úkone
skutočne zodpovedajú podpisom konateľov spoločnosti poskytujúcej úver. Naďalej zotrvával na
námietke, že predmetný dvojstranný právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom, v
nadväznosti čoho vzniesol námietku premlčania, pričom konštatoval, že nakoľko v danom prípade sa
jedná o absolútne neplatný právny úkon, právnou kvalifikáciou pri uplatnení takéhoto nároku nie je

plneniezozmluvy,alejevydaniebezdôvodnéhoobohateniaapremlčanievdanomprípadetrebaposúdiť
niezpozícieUstanovenia§103Občianskehozákonníka,avšakzpozície§107Občianskehozákonníka.

14. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona, ak zmluvnými stranami sú na jednej

strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.17. Vzhľadom na hore uvedenú dikciu zákona pri porovnaní obsahu samotného zmluvného záväzku mal
súd nesporne preukázané, že v danom prípade medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový právny
vzťah, ktorý je nutný charakterizovať ako spotrebiteľský a ako na taký sa vzťahujú všetky ustanovenia

legislatívnej úpravy spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na dátum uzatvorenia dvojstranného právneho
úkonu je nutné na právny úkon aplikovať Ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z. z.. Kogentné náležitosti
dvojstranného právneho úkonu zákonodarca stanovuje v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. eventuálnu
sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti právneho úkonu v Ustanovení § 11 toho istého
zákonného predpisu.

18. Pri vyhodnocovaní podmienok pre rozhodnutie prvostupňový súd teda konštatuje spotrebiteľský
charakterzmluvnéhovzťahuanáslednesazaoberalprioritnenamietanouotázkouabsolútnejneplatnosti
právneho úkonu, namietanou zo strany žalovaného a v náväznosti na túto skutočnosť i na otázku
rozsahu a začiatku behu premlčacej lehoty na základe vznesenej námietky premlčania zo strany
žalovaného.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov konania, je neplatný (absolútna neplatnosť právneho úkonu).

20. Dôvodom pre vznesenie námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu bola na jednej strany

nesprávne dojednaná výška odplaty za poskytnutie úveru vo forme úročenia za rok na poskytnuté
finančné prostriedky a jednak z dôvodu nepreukázania autentickosti podpisov konateľov poskytujúceho
orgánu predmetný úver. Čo sa týka prvej námietky, súd konštatuje, že v danom prípade prvostupňový
i druhostupňový súd zhodne konštatoval dojednanú výšku úročenia na poskytnutých finančných
prostriedkov v rozpore nie len s dobrými mravmi, ale i v rozpore s aktuálnou právnou úpravou. V

danom prípade sa súd nestotožňuje však s argumentáciou žalovanej strany v súvislosti s otázkou, že
by uvedenie úrokovej sadzby vo výške úroku á 17,44 % činilo celý právny úkon a to samotnú zmluvu o
poskytnutíúveruabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Kogentnénáležitostizmluvyopôžičkevdanom
prípadezákonodarcastanovujeUstanovením§657Občianskehozákonníka.Podstatnýmináležitosťami
takejto zmluvy bude dohoda o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia. Zákonodarca v danom prípade

nekonštatuje žiadne ďalšie kogentné náležitosti takéhoto dvojstranného právneho úkonu. Obranu v
súvislosti s napadnutím absolútnou neplatnosťou dvojstranného právneho úkonu zo strany žalovaného,
teda vzhľadom na tieto okolnosti súd považoval za účelovú. Čo sa týka namietanej okolnosti zo strany
žalovaného ohľadom neplatnosti dvojstranného právneho úkonu tvoriaceho podklad pre uplatnenie
nároku samotným žalobcom, žalovaný ďalej videl v absencii, resp. nepreukázaní hodnovernosti a

autentickosti podpisov konateľov subjektu, ktorý finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy
podpisoval. V tomto smere súd konštatuje, že i táto obrana zo strany žalovaného sa javí ako účelová
a vykonštruovaná. V danom prípade na dvojstrannom právnom úkone figurujú podpisy, ktoré podľa
vyjadrenia žalobcu patria oprávneným osobám v zmysle interných predpisov subjektu, ktorý pôžičku
poskytoval. Pokiaľ zo strany žalovaného bola vznesená námietka, že tieto podpisy autentické nie sú,

dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve osobu žalovaného. Žalovaný v tomto smere však
okrem verbálneho vyjadrenia tejto námietky neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky. Z objektívneho
pohľadu je nelogické, aby podpisy, ktoré figurujú v danom prípade na samotnom dvojstrannom právnom
úkone neboli autentické s oprávnenými osobami. Súd nie je v tomto smere povinný zisťovať objektívnu
pravdu a akceptuje písomný doklad ako verejnú listinu, pokiaľ nie je preukázané zo strany subjektu, ktorý

túto otázku namieta opak. I z tohto pohľadu teda súd konštatuje, že právny úkon nie je možné posúdiť na
námietku žalovaného ako absolútne neplatný právny úkon. V náväznosti na túto skutočnosť súd mal za
to, že v danom prípade sa pri uplatnenom nároku jedná o plnenie zo zmluvy a hlavne vznesenú námietku
premlčania, v danom prípade je treba posúdiť v zmysle Ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a nie
v súvislosti s Ustanovením § 107 Občianskeho zákonníka. Z takéhoto pohľadu neobstojí ani námietka

premlčania vznesená samotným žalovaným.

21. Čo sa týka výšky priznaného finančného plnenia, súd vykonal v ďalšom dokazovanie na základe
prostriedkovprocesnéhoútokuaprostriedkovprocesnejobranysamotnejzmluvyoúvere,individuálnych
podmienok dojednaných v súvislosti s touto zmluvou, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva na základe finančného plánu, ako i všeobecných obchodných podmienok. Z prevedeného
dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o úvere individuálne podmienky tohto
dvojstranného právneho úkonu kládli úverový rámec spotrebiteľského úveru na sumu 6.000 €. V zmysle
dojednaní zmluvy o zabezpečovacom úkone tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí úveru,bol úverový rámec navýšený na sumu 6.800,74 €. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to
finančného plánu tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru mal súd
preukázané, že žalovaný v 1. rade uhradil v zmysle dojednaných zmluvných dojednaní individuálnymi

splátkami zvláštnych finančných prostriedkov splátky pod číslom 1 až 11, vo finančnom ekvivalente
vyjadrené sumou 1.171,09 €, splátky pod číslom 12 až 17 v celkovej výške 721,58 € boli uhradené
z výťažku z predaja osobného motorového vozidla na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva. Celková výška uhradená zo strany žalovaného tým i tým spôsobom bola 1.892,67
€. Súd v ďalšom i v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica konštatuje okolnosť,

že pokiaľ bol úverový rámec na základe zmluvného vzťahu dojednaný na sumu 6.000 €, jeho navýšenie
na základe finančného plánu na sumu 6.800,74 € nezodpovedalo zákonu, finančné prostriedky zo
strany veriteľa neboli poskytnuté vo výške 6.800,74 €, ale len vo výške 6.000 €, rozdiel medzi týmito
sumami je tvorený súčtom jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 670,18 € + poistenie
spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity dlžníka vo výške 130,56 €. Je však
nespochybniteľné, že tieto finančné prostriedky zo strany veriteľa žalovaným poskytnuté neboli a teda

súd konštatuje, že na tieto prostriedky a zaplatenie tohto plnenia, nevzniká veriteľovi nárok. Preto súd
pri uplatnenej výške samotnej istiny, zohľadniac výšku úverového rámca 6.000 €, po odpočítaní plnenia,
či už z individuálnych prostriedkov žalovaného v 1. rade alebo z predaja zálohu, priznal žalobcovi istinu
vo výške podľa výroku rozhodnutia.

22. Čo do zvyšku súd uplatnený nárok žalobcu zamietol.

23. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie ohľadom uplatneného nároku žalobcu na plnenie úroku z
omeškania.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná zmluvná podmienka).

25. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

finančných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritéria jej stanovenia, aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

27. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR 87/95 Z. z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky

odplaty podľa § 1 sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy ňou poskytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa
osobitného predpisu.

28. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/95 Z. z., ak v odseku 2, 3 neustanovuje zákonodarca inak,

odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, podľa predchádzajúcej vety.

29. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že preskúmaním samotnej zmluvy vyplynula pre
súd okolnosť, že dvojstranný právny úkon bol čo do rozsahu stanovený zmluvne v trvaní poskytnutia
finančných prostriedkov úveru do 5 rokov. Z vlastnej činnosti súdu a prehľadu úrokovej miery úverov
peňažných ústavov platných v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru mal súd preukázané, že pri
spotrebiteľských úveroch uzatvorených od 1 do 5 rokov, pri obdobnom produkte, predstavovala bežná

úroková sadzba, teda odplata za poskytnutie finančných prostriedkov v percentuálnom vyjadrení 6,13
%, ročná percentuálna miera nákladov v percentuálnom vyjadrení 7,40 %. Súd konštatuje, že oba
zmluvne dojednané ukazovatele, či už úročenie (odplata za poskytnutie finančných prostriedkov) alebo
ročná percentuálna miera nákladov sú v samotnej zmluve uvedené vo výške viac ako 4 násobku. Takútovýšku je nutné kvalifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň dôvod na aplikáciu sankcie
Zákona č. 129/2010 Z. z. v Ustanovení § 11 ods. 1. Vzhľadom na okolnosť, že súd konštatuje, že zmluva
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky vo forme nesprávne uvedeného RPMN, resp. viac ako 4

násobne presahujúceho ukazovateľa odplaty, je na mieste aplikácia sankcie v zmysle § 11 Zákona č.
129/2010 Z. z. a tým i vyhlásenie predmetnej zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú. Na základe tohto
konštatovania súd potom zamietol uplatnený nárok žalobcu na plnenie úroku z omeškania vo výške 8,25
% odo dňa uzatvorenia zmluvy, do 25.12.2013, resp. v tejto istej výške percenta zo sumy 5.481,61 € od
26.12.2013 až do zaplatenia. V tomto smere súd ďalej konštatuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku i

okolnosť,žepokiaľbypriznalúročeniepodľauplatnenéhonároku,samotnéúročenie,resp.príslušenstvo
by niekoľkonásobne presiahlo uplatnený úrok zo samotnej istiny.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím pomernosti úspešnosti uplatneného nároku k
pomernosti neúspešnosti uplatneného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.