Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Katarína Krochtová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200400
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8219200400.6
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcov 1./ C. D., U..
XX.XX.XXXX, R. M. U. XX, XXX XX R., 2./ G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. G. X, XXX XX R., proti žalovanému
N. D., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX/X, XXX XX R., o náhradu škody na zdraví a iné, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 344,00 Eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Konanie v časti o nároku žalobkyne v 2. rade z a s t a v u j e .
IV. Žalovaný m á voči žalobcovi v 1. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 84 %, o
ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V. V zastavujúcej časti konania žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v 2. rade n e p r i z
n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2019 domáhali voči žalovanému
náhrady škody na zdraví titulom bolesti, a to z dôvodu, že dňa 12.12.2015 v čase o 01,30 hod. pred
vchodom do baru A. V. na ul. T. v R. žalovaný fyzicky napadol žalobcu v 1. rade, ktorý v tom čase
prichádzal k baru so žalobkyňou v 2. rade. Žalovaný žalobcovi v 1. rade spôsobil rozsiahle zranenia,
a to dve bodné rany v ľavej driekovej oblasti bez prieniku do brušnej dutiny s predpokladanou dobou
liečenia 19 dní a žalobkyni v 2. rade tým spôsobil takú traumu, že má problém vyjsť večer na ulicu.
Tým, že v dôsledku zranení musel žalobca v 1. rade podstúpiť liečbu, bol značne obmedzený vo
vedení riadneho života. Žalobcovia uviedli, že v tejto súvislosti rozhodol Okresný súd Bardejov Trestným
rozkazom sp. zn. 2T/130/2016 zo dňa 15.06.2016 tak, že žalovanému za spáchanie prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní (8) osem mesiacov.
Dňa 11.04.2016 MUDr. Peter Valdman, plastický chirurg, vypracoval lekársky posudok o bolestnom, v
ktorom bodové ohodnotenie bolestného stanovil na 20 bodov. Keďže k bodovému ohodnoteniu došlo
v roku 2016, suma 2 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2015 predstavuje 17,16 Eur za bod. S
poukazom na § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), si žalobca v 1. rade nárokoval voči
žalovanému náhradu škody titulom bolestného v sume 344,00 Eur (t. j. 20 x 17,16 Eur sa rovná 343,20
Eur, po zaokrúhlení nahor 344,00 Eur). Vzhľadom na to, že poškodením zdravia bol žalobca v 1. rade
obmedzený vo vedení riadneho života, si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 4.000,00
Eur. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že si nič nenárokuje, žiada len, aby súd vyhovel nároku žalobcu v
1. rade.2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 26.03.2019, v ktorom uviedol, že nárok
žalobcu v 1. rade uznáva len vo výške 344,00 Eur a v prevyšujúcej časti ho považuje za neopodstatnený,
a to vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade utrpel len ľahké zranenia. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobkyne v 2. rade.
3. Na pojednávaní dňa 23.09.2019 súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Na základe
odôvodneného návrhu žalovaného súd uznesením zo dňa 04.05.2020 rozsudok pre zmeškanie zrušil.
Voči rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný aj odvolanie, avšak vzhľadom na to, že súd jeho návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovel, odvolanie vzal späť. Na základe toho potom Krajský súd
v Prešove uznesením č. k. 17Co/37/2020-55 zo dňa 18.08.2020 odvolacie konanie zastavil.
4. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých žalobca v 1. rade bol prítomný len v jednom prípade
(dňa 23.10.2019). Svoje stanovisko k sporu zaujal vo vyjadreniach doručených súdu dňa 06.05.2021
a dňa 13.07.2021. V nich namietal, že rozsudok pre zmeškanie bol zrušený „z nepochopiteľných a
zarážajúcich“ dôvodov. Uviedol, že je „znechutený a rozhorčený“ a odmieta sa ďalej zúčastňovať na
„tejto fraške“. Svoje vypočutie považoval za zbytočné, keďže k veci nemá viac čo dodať. Tiež uviedol,
že námietku žalovaného o premlčaní jeho nároku považuje za bezpredmetnú.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej prílohami, a to trestným
rozkazom tunajšieho súdu č.k. 2T/130/2016-82 zo dňa 15.06.2016, lekárskou prepúšťacou správou,
lekárkou správou - nález, rozsudkom pre zmeškanie, návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
a odvolaním žalovaného, splnomocnením vystaveným žalovaným na preberanie poštových zásielok,
potvrdením o zamestnaní žalovaného, odpoveďou Slovenskej pošty, a.s., uznesením tunajšieho
súdu o zrušení rozsudku pre zmeškanie, uznesením odvolacieho súdu, podaniami žalobcu v 1.
rade, vyjadrením žalovaného, podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/130/2016, a to
zápisnicami o výsluchu žalobcu v 1. rade (poškodeného) a žalovaného (obvineného) v trestnom konaní,
znaleckým posudkom č. 015/16 MUDr. Petra Valdmana, prednesom právnej zástupkyne žalovaného na
pojednávaní.
6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nárok žalobcu v 1. rade považuje za
premlčaný a pokiaľ by sa súd nestotožnil s námietkou premlčania nároku žalobcu, uviedla, že aj nárok
žalobcu v 1. rade titulom bolestného vo výške 344,00 Eur je nedôvodný v požadovanej výške, nakoľko
v čase napadnutia bol aj žalobca opitý, a teda je potrebné zohľadniť mieru zavinenia poškodeného
na spôsobenej škode na zdraví. Dodala, že zo zápisníc o výsluchoch žalobcu a žalovaného v rámci
trestného konania vyplýva, že žalobca v 1. rade bol ten, ktorý prvý zaútočil a aj sám uviedol, že si
na priebeh presne nepamätá, keďže bol v stave opitosti. Reakcia žalobcu v 1. rade bola podľa nej
neprimeraná. Išlo o reakciu na žalovaného, ktorý si ho s niekým zmýlil. Súčasne uviedla, že tvrdenia
žalobcu v 1. rade o tom, že v dôsledku konania žalovaného musel podstúpiť náročnú a dlhotrvajúcu
liečbu, čím bol značne obmedzený vo vedení riadneho života, sú v rozpore s posudkovou časťou
znaleckého posudku, strana 6, z ktorého vyplýva, že v prípade žalobcu v 1. rade sa jednalo o bežnú,
nenáročnú liečbu, ktorá ako taká poškodeného nijako fyzicky nezaťažila. Nárok na náhradu škody vo
výške 4.000,00 Eur považovala za nedôvodný a neodôvodnený, keďže žalobca v 1. rade nepreukázal,
žemuškodavzniklaanezdôvodnilvýškutejtoškody.Tiežuviedla,žežalovanýsiuvedomuje,čospôsobil
a je potrebné, aby znášal následky. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu dodala, že nárok
žalobcu v 1. rade titulom bolestného vo výške 344,00 Eur rešpektujú a nemajú voči nemu námietky. Vo
vzťahu k nároku na náhradu trov konania uviedla, že podľa jej názoru išlo o pokus žalobcu v 1. rade ako
sa dostať k peniazom, a preto aj z tohto dôvodu si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania, aby
žalobca v 1. rade v budúcnosti nepodával bezdôvodné žaloby, teda nárok si žalovaný uplatnil z dôvodu
naplnenia preventívnej funkcie tohto inštitútu.
7. Súd ďalej zistil, že tunajší súd v trestnej veci rozhodol trestným rozkazom č. k. 2T/130/2016-82 zo dňa
15.06.2016. Voči nemu podal žalovaný odpor. Následne súd rozhodol rozsudkom č. k. 2T/130/2016-100
zo dňa 16.02.2017, právoplatným dňa 04.03.2017. Na základe tohto rozsudku bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní8mesiacovsumiestnenímdoústavunavýkontrestusminimálnym
stupňom stráženia. S nárokom na náhradu škody bol žalobca v 1. rade odkázaný na civilný proces.8. Zo znaleckého posudku č. 015/16 znalca MUDr. Peter Valdmana, ktorý je súčasťou trestného spisu
sp. zn. 2T/130/2016, vyplýva, že tento bol vyhotovený v rámci trestného konania v súvislosti s poranením
žalobcu, keď ku skutku došlo dňa 12.12.2015 v čase okolo pol druhej v noci, na T. ulici v R., pred
vchodom do baru A. V., kde žalovaný fyzicky napadol žalobcu v 1. rade a spôsobil mu zranenia, ktoré
si podľa predbežnej lekárskej správy vyžiadali dobu liečenia viac ako 7 dní. Zo záveru tohto znaleckého
posudku vyplýva, že predmetné poranenia nezanechali u žalobcu v 1. rade žiadne trvalé následky,
pričom z lekárskeho hľadiska išlo o ľahké poranenia. Bolestné znalec ohodnotil 20 bodmi. Znalec
súčasne uviedol, že priemerná doba liečenia predmetných bodných rán sa v tomto prípade pohybuje
v rozmedzí 10-14 dní, s čím koreluje doba PN. Poškodený sa liečil od 12.12.2015 do 31.12.2015. PN
nemal vystavenú, je nezamestnaný, ale dobu jeho PN je možné stotožniť s dobou liečby. Dobu liečby
i možnej PN poškodeného vyhodnotil ako primeranú druhu, rozsahu a závažnosti utrpených poranení
(str. 8 ZP).
9. Z prepúšťacej správy NsP Sv. Jakuba, n. o., Bardejov, zo dňa 14.12.2015 súd zistil, že žalobca v
1. rade bol z dôvodu napadnutia žalovaným hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení od 12.12.2015,
02,55 hod. do 14.12.2015, 10.51 hod.
10. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného C. D. zo dňa 08.01.2016 (v trestnom konaní) súd
zistil, že žalobca v 1. rade mal v čase skutku, ku ktorému došlo dňa 12.12.2015 vypité, pričom v čase,
keď bol na T. ulici spolu s manželkou, tak ho žalovaný oslovil s tým, že ho pozná, voči čomu sa žalobca
v 1. rade ohradil, že nie je tým, za koho ho žalovaný pokladá. Po dlhšie trvajúcej hádke medzi nimi a
po tom, čo žalovaný žalobcu v 1. rade provokoval k bitke, žalobca žalovaného udrel do ľavej strany jeho
tváre, následkom čoho žalovaný spadol. Potom sa žalovaný zodvihol zo zeme a zaútočil na žalobcu v 1.
rade nožom, pichol ho, čím mu spôsobil zranenia. Následne žalovaný z miesta činu ušiel. Žalobca v 1.
rade si v priebehu výsluchu uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.000,00 Eur titulom bolestného
a titulom ujmy, ktorú utrpela jeho manželka.
11. Zo zápisnice o výsluchu obvineného N. D. zo dňa 29.03.2016 súd zistil, že žalovaný bol tiež v čase
skutku pod vplyvom alkoholu. Priebeh deja popísal takmer totožne ako žalobca v 1. rade s tým, že dodal,
že v čase, keď ho žalobca v 1. rade napadol, upozornil ho na to, aby prestal, že má pri sebe nožík.
Žalovaný potvrdil, že žalobcu pichol do chrbta, ale uviedol, že mu nechcel ublížiť, chcel mu pichnúť do
nohy. Tiež potvrdil, že z miesta činu ušiel.
12. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu
jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8
). Sadzby
bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti .
13. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ). Výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
14. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákoneustanovenej(§101až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.16. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
18. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
19. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
20. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania skutku,
ktorým žalobcovi v 1. rade dňa 12.12.2015 spôsobil škodu na zdraví. Súd mal tiež preukázané, a to zo
znaleckého posudku MUDr. Petra Valdmana, že konaním žalovaného boli žalobcovi v 1. rade spôsobené
ľahké poranenia, ktoré znalec titulom bolestného ohodnotil 20 bodmi a ktoré na žalobcovi nezanechali
žiadne trvalé následky. Súd mal súčasne preukázané z označeného znaleckého posudku, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu v 1. rade došlo dňa 31.12.2015.
22. Medzi stranami bola sporná výška uplatneného nároku, keď napokon žalovaný nárok žalobcu čo do
výšky 344,00 Eur akceptoval. Sporná ostala zvyšná časť uplatneného nároku v sume 4.000,00 Eur, o
ktorej žalovaný tvrdil, že žalobca v 1. rade je nezdôvodnil a nepreukázal.
23. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že určenie výšky náhrady
za bolesť je závislé od znaleckého posudku. Táto prax súdov je odôvodnená snahou o čo najrýchlejšie
vyporiadanie medzi poškodeným a tým, kto za škodu zodpovedá.
24. V prípade nároku na odškodnenie bolesti poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy
možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia
doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného vyplýva z lekárskeho posudku (k tomu pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2010 z 27. 1. 2011).
25. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného
sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu. Ten je významným pre určenie časového okamihu,
keď poškodený má možnosť nadobudnúť vedomosť o rozsahu škody.
26. Súd považoval za právne významné sa primárne vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným.
27. V naznačených súvislostiach súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 537/2011-31
zo dňa 19.04.2014, v ktorom ústavný súd konštatoval, že základné právo sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené nebolo. Ústavný súd sa tým stotožnil
s odôvodneným názorom súdov nižších stupňov, ktoré sa odvolali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.06.2001, sp. zn. MCdo/37/2000. Najvyšší súd SR v označenom rozhodnutí konštatoval, že za
deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného,
ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
28. V okolnostiach takýchto prípadov, keď žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví titulom
bolestného, je z hľadiska posúdenia námietky premlčania podstatné identifikovať, kedy poškodený má
vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá a zároveň má vedomosť o predpokladanom (nevyžadujesa absolútny) rozsahu škody. Moment, keď žalobca je spôsobilý takýmito zisteniami disponovať, je
ustálenie zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že ide o nárok na bolestné, je potrebné vychádzať
zo znaleckého posudku MUDr. Petra Valdmana, ktorý konštatoval, že doba liečby do 31.12.2015
zodpovedá charakteru a druhu zranení. Podľa názoru súdu uplynutím tohto dňa mal poškodený možnosť
poznať rozsah spôsobenej škody, ktorý nemusel byť absolútne určiteľný, stačilo, že poznal približný
rozsah spôsobenej škody. Subjektívna dvojročná premlčacia doba tak začala v tomto prípade plynúť
nasledujúcim dňom od ustálenia zdravotného stavu, teda dňom 01.01.2016. Keďže žalobca v 1. rade si
nárok na náhradu škody uplatnil v rámci trestného konania dňa 08.01.2016, premlčacia doba uplynula za
dva roky, od právoplatného skončenia trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené 04.03.2017.
Pre úplné stanovenie rozsahu plynutia premlčacej doby, ktorá v priebehu trestného konania spočívala,
je potrebné odčítať 7 dní lehoty, ktorá uplynula od 01.01.2016 do 07.01.2016. Čiže 7 dní spätne od
04.03.2017 je deň 25.02.2017. Tohto dňa začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 25.02.2019.
Ak žalobca v 1. rade podal žalobu 25.02.2019, podal ju včas. Z uvedeného dôvodu súd námietku
žalovaného o premlčaní nároku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
29. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu v 1. rade, ten považoval súd za dôvodný len čo do výšky 344,00
Eur. V zmysle znaleckého posudku znalec ohodnotil zranenia žalobcu 20 bodmi titulom bolestného. Ak
si teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 344,00 Eur titulom bolestného, súd mu tento nárok
priznal, nakoľko tento nárok napokon medzi stranami neostal sporný. Žalobca v 1. rade si nárok uplatnil
v zmysle zodpovedajúcej právnej úpravy (§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z.), keď vychádzal z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2014, keďže jeho zdravotný
stav bol ustálený dňom 31.12.2015, a to vo výške 858,00 Eur, z ktorej 2 % predstavujú 17,16 Eur x 20
bodov, t. j. 344,00 Eur). V prevyšujúcej časti nad sumu 344,00 Eur súd žalobu zamietol.
30. Súd zároveň dodáva, že v danom prípade sa nestotožnil s argumentom žalovaného o tom, že aj
pri nároku titulom bolestného je potrebné zohľadniť zavinenie poškodeného, keďže tento bol opitý a
žalovaného udrel ako prvý, čím ho vyprovokoval. Súd pripomína, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že aj žalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu. Ani tieto zistenia však nemenia nič na tom, že
hoci žalobca v 1. rade udrel žalovaného ako prvý, žalovaný mal vyhodnotiť závažnosť svojho konania
a banálnu potýčku nemal riešiť osudovejším spôsobom. Súd preto nezistil mieru zavinenia žalobcu v 1.
rade na škode, ktorá mu vznikla na zdraví v dôsledku konania žalovaného. Za túto škodu zodpovedá
výhradne žalovaný, pretože nebola preukázaná závažnosť situácie, ktorá by si vyžadovala reakciu
žalovaného použiť voči útoku žalobcu v 1. rade nôž.
31. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Jedným z
najvýznamnejšíchštádiícivilnéhosporovéhokonaniajedokazovanie.Prostredníctvomdokazovaniasúd
zisťuje,čiskutkovýstavprezentovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporuzodpovedáalebonezodpovedá
skutočnosti (v podstate ide fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok
(fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu.
S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. V súvislosti s dokazovaním
vyvstáva otázka kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/142/2019 zo dňa 26.01.2021).
32. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec) [napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/58/2020 zo dňa 26.01.2021].
33. Žalobca v 1. rade neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu pokiaľ ide o jeho nárok o
zaplatenie sumy 4.000,00 Eur. Nezdôvodnil akým spôsobom dospel k uvedenej sume, ktoré okolnosti
ho viedli k jej určeniu. K holým tvrdeniam nepripojil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by opodstatňovali
jeho nárok na zaplatenie sumy 4.000,00 Eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.
34. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.35. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
36. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
37. Pred prvým pojednávaním v danej veci manželka žalobcu v 1. rade - žalobkyňa v 2. rade vzala
žalobu voči žalovanému späť. O zastavení konania v tejto časti súd rozhodol v rozsudku pre zmeškanie.
Predmetný rozsudok však bol na odôvodnený návrh žalovaného zrušený. Aj keď zo samotnej povahy
vyplýva, že výrok o čiastočnom zastavení konania nemožno naznačeným procesným postupom zrušiť,
v záujme zabezpečenia právnej istoty súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol (pre úplnosť
a prehľadnosť veci) o požiadavke žalobkyne v 2. rade, a teda konanie o jej nároku voči žalovanému
zastavil.
38. O trovách konania v danej veci (nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému) súd rozhodol podľa §
255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom
na to, že z uplatneného nároku vo výške 4.344,00 Eur súd vyhovel žalobe len v časti o zaplatenie sumy
344,00 Eur, znamená, že prevažný úspech v spore mal žalovaný, ktorý má ako úspešnejšia strana v
spore nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade v rozsahu 84 %, a to po odrátaní jeho
neúspechu od jeho úspechu v spore (úspech žalovaného 92 %, úspech žalobcu v 1. rade 8 %). Súd
zároveň dodáva, že v okolnostiach tohto prípadu nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, a preto
sa neodklonil od zásady zodpovednosti za výsledok v spore. Prihliadol tiež na to, že žalobca v 1. rade
podal neodôvodnenú žalobu čo do sumy 4.000,00 Eur, voči čomu sa žalovaný aktívne bránil. Naopak
žalobca v 1. rade sa po odôvodnenom zrušení rozsudku pre zmeškanie obmedzil len na konštatovanie,
že k veci nemá viac čo dodať.
39. Súd zároveň v zastavujúcej časti konania aplikoval § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dôvodu, že
žalobkyňa v 2. rade vzala žalobu späť pred prvým pojednávaním s odôvodnením, aby súd priznal
plný nárok žalobcovi v 1. rade, má súd zato, že zavinila zastavenie konania v tejto časti, a preto by
žalovanémupatrilanáhradatrovkonania.Vzhľadomnato,žežalovanémuvdanejčastikonanianevznikli
žiadne trovy, ktoré by vyplynuli z obsahu spisu, súd rozhodol tak, ako vyplýva z V. výroku tohto rozsudku.
40. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku, a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.