Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 10, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210723
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4314210723.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XX, XXX XX E., o vymoženie istiny 220 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Okresného súdu Levice zo dňa 07. októbra 2020 č. k. 13Er/575/2014 - 47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods.

6, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 2 pís. a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 6, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
účinného v čase vystavenia zmenky a § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

1.1. Uviedol, že dňa 27.05.2011 oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako dlžníkom Zmluvu o úvere.
Po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sp. zn. SR

06969/13, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom mal za preukázané, že žalobkyňa - oprávnená
a žalovaný - povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa
27.05.2011, kde žalovaný - povinný vystupuje ako vystaviteľ a žalobkyňa - oprávnená ako remitent.
Po preštudovaní uvedených dokumentov dospel k záveru, že povinný ako dlžník mal v čase uzavretia
zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal za
preukázané, že oprávnená ako veriteľ pri vyplnení zmenky porušila ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase
vystavenia a vyplnenia zmenky, nakoľko zmenková suma 220 eur presahuje 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Mal za preukázané, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 300 eur z
čoho 30% je 90 eur. Zmenka teda mohla byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému
limitu, vystavená však bola na sumu 220 eur. Vzhľadom na uvedené zastal názor, že je v priamom

rozporesozákonomapredstavujeabsolútneneplatnýprávnyúkonpodľaustanovenia§39Občianskeho
zákonníka, preto exekúciu zastavil.

2. Oprávnená podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietala ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), pretože bola toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Posudzovanie
povinného ako spotrebiteľa výslovne odmietala. Poukázala na skutočnosť, že dňa 27.05.2011 uzavrelas povinným zmluvu o úvere č. 403700677, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel
zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované
peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne

poskytnutý úver aj využitý, neskúmala, nakoľko to bola pre ňu už nepodstatná informácia. Oprávnená
pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania.
Povinnému ako dlžníkovi navyše nevyplýva zo žiadneho zákona informačná povinnosť voči veriteľovi,
aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnená preto z titulu platnej legislatívy
nebola toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na

účel deklarovaný v zmluve o úvere. Tvrdila, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana
nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Namietala,
že vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý
povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
účinného v čase vystavenia zmenky. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec

vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala úhradu trov konania, ktoré jej vznikli,
vrátane trov odvolacieho konania.

3. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom oprávnenej spísaným do zápisnice u súdneho exekútora
dňa 20.03.2014 sa začalo exekučné konanie. Súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi, JUDr.
Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929
810, poverenie na vykonanie exekúcie dňa 02.07.2014 na základe exekučného titulu - rozhodnutia
vydanéhoStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.,sp.zn.

SR06969/13zodňa25.09.2013.Vpriebehukonaniasúdudoručilaoprávnenáprostredníctvomsúdneho
exekútora dňa 03.02.2016 (postúpenie) doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods.
1 Exekučného poriadku a súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného

poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods.4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý
predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V
zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenej uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti zákona (vyššie citovanej novely) v exekučnýchkonaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto
zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP. Citované
ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých

konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach,

ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí,

že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m),
a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej

ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm.
q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne exekúciu zastavil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil,
že v predmetnom konaní konal povinný ako spotrebiteľ a oprávnená ako dodávateľ v rámci predmetu

svojho podnikania. Nestotožnil sa však s dôvodom zastavenia exekúcie. Súd prvej inštancie nemusel
vec preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie
oprávnenej, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 03.02.2016, ako doplnené včas. Zákon č.
438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a

vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Oprávnená
bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr
do 22.01.2016. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobila, ale exekučnému
súdu ho doručila prostredníctvom súdneho exekútora až 03.02.2016.

17. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo
dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny
záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť,

že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS
615/2016, III. ÚS 564/2016)].18. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu
činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný
oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného

procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie,
ku ktorým dospeli.

19. Z obsahu spisu nevyplýva a zároveň oprávnená nepreukázala, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
povinný nemal postavenie spotrebiteľa. Taktiež nepreukázala, že predmetom plnenia zmluvy o úvere
boli finančné prostriedky určené na výkon práce povinného.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci bol daný dôvod
na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci,
keď si oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,

čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne.
Exekučný súd posudzoval exekučnú vec nad rámec svojich povinností.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti
napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa §

243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo
výroku vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že pretože si povinný ich náhradu neuplatnil a podľa obsahu spisu
mu v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú
ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, mu náhradu trov konania voči oprávnenej nepriznal
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).