Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200327
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8020200327.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, 08001 Prešov, za účasti: Združenie obcí

hornej Torysy, Krivianska 1, Lipany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OOP3-2020/017018-03/ROD z 23. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť podal žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO-
OOP3-2020/017018-03/ROD z 23. marca 2020, v ktorej namietal nezrozumiteľnosť napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, rozpor skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za
základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a
podstatnéporušenieustanoveníokonanípredorgánmiverejnejsprávy,ktorémalopodľanázoružalobcu
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

2. Žalobca poukázal na to, že Okresný úrad Sabinov, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal dňa
18.12.2019 rozhodnutie, ktorým po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zámeru navrhovanej
činnosti ,,ZOHT- zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením“ sa nebude posudzovať podľa zákona
č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Uviedol, že voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote

odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP3-2020/017018-03/ROD zo dňa
23.3.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

3. V žalobe citoval ustanovenia čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods.1, 48 ods. 2, čl.7 ods. 2, čl. 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie
a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a

následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, aby mohol ovplyvniť výsledok
posudzovania vplyvov na životné prostredie určením zásad, ktoré by realizátor bol povinný dodržať
a určením konkrétnych opatrení. Mal za to, že správny orgán nerealizoval procesný postup, ktorého
sa žalobca domáhal, čím došlo k porušeniu jeho hmotných práv. Vo vzťahu k porušeniu procesného
práva poukázal na ustanovenia § 24 ods.2, §20a, §29 ods. 13, §24 ods. 4 zákona č.24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako

zákon EIA alebo zákon č.24/2006 Z.z.) a §3 ods. 5, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a namietal, že
správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 a návrhpodmienok rozhodnutia určených žalobcom v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli
porušené práva verejnosti na informácie podľa §24 ods. 1 písm. i) zákona č.24/2006 Z.z., keďže tie
neboli poskytnuté verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia

bolo podmienené nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca mal za to, že
došlo k porušeniu práva efektívne hájiť jeho záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s
oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR o prijatí Aarhuského dohovoru č. 24/2006 Z.z. tým, že
sa žalobca nemohol zúčastniť na konzultácií podľa § 63 zákona č.24/2006 Z.z. Žalobca poukázal na
to, že žalovaný ku všetkým jeho námietkam súhrne konštatoval, že týmto námietkam chýba akákoľvek

relevancia vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom konania a je ňou mobilné zariadenie
na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu, preto námietky žalobcu týkajúce sa záberu nových
plch súvisiacich so stavebnou činnosťou alebo výstavby parkovacích miest a iné nie sú relevantné vo
vzťahu k navrhovanej činnosti. Žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia za všeobecné, nespĺňajúce
podmienku riadneho odôvodnenia, a teda odporujúce ustanoveniu § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006
Z.z ako aj § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Uviedol, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne

záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť tak, aby to prispelo k naplneniu týchto záujmov.
Úlohou správneho orgánu podľa jeho názoru bolo sa vysporiadať s kvalitou navrhovanej zmeny činnosti
a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom
mal zohľadniť individuálne návrhy a pripomienky účastníkov konania. Mal za to, že žalovaný neprihliadol
a nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v

odôvodnení nezaoberal pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti, čím žalobcovi odňal právo na
efektívne hájenie jeho záujmov podľa čl. 44 Ústavy SR. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
správny orgán zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu č. OU-PO-O0P3-2020/017018-03/ROD zo dňa 23.3.2020 a vrátil vec správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.7.2020 poukázal na ustanovenia § 29 ods. 3 a
13, § 23 ods. 4, § 24 ods. 2, 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. a konštatoval, že prvostupňový
správny orgán v zisťovacom konaní v primeranej miere aplikoval ustanovenie § 29 ods. 3 zákona č.
24/2006 Z.z. a to tak, že vzal do úvahy stanoviská doručené podľa § 23 ods.4 zákona č. 24/2006 Z.z., o

čom svedčí i skutočnosť, že do výrokovej časti premietol požiadavky zainteresovaných orgánov štátnej
správy, z ktorých vyplynula potreba ich zohľadnenia v následnom povoľovacom konaní podľa osobitných
predpisov. Čo sa týka kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z.z.,
žalovaný poukázal na strany 4 až 9 prvostupňového správneho rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že sa
správny orgán spomenutými kritériami zaoberal.

5. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nepremietol do rozhodnutia návrh podmienok žalobcu,
žalovaný uviedol, že žalobca sa nevyjadril k zámeru podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona EIA a ani
iným spôsobom v priebehu konania do vydania prvostupňového rozhodnutia neprejavil záujem na
navrhovanej činnosti. Žalovaný konštatoval, že tvrdenie žalobcu o tom, že správny orgán pochybil

pri aplikácií § 29 ods. 13 zákona EIA, keď do výrokovej časti nepremietol návrh jeho podmienok,
nemôže byť relevantný, nakoľko žalobca sa k zámeru nevyjadril, a preto nemohol ani podložiť návrh
podmienok. Žalovaný uviedol, že žalobca prejavil záujem na navrhovanej činnosti len tým, že voči
prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolania, avšak celé podanie je svojim obsahom koncipované
tak, že je adekvátne ako vyjadrenie k zámeru a nie ako odvolanie voči rozhodnutiu, keďže navrhuje

riešenia, ktoré bolo potrebné podať pred vydaním rozhodnutia. Keďže žalobca v odvolaní nenamietal
postup prvostupňového správneho orgánu ani zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, mal žalovaný
za to, že rozhodnutie odvolacieho orgánu je dostatočné. Poukázal na to, že odvolaniu žalobcu voči
prvostupňového rozhodnutiu chýba relevancia vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktorou je používanie
mobilnéhozariadenianazhodnocovaniebiologickyrozložiteľnéhoodpadu.Navrhovanáčinnosťnesúvisí

s okruhom problémov, ktoré sa snaží odvolateľ svojimi podmienkami pro forma eliminovať a zároveň táto
činnosťnegatívneneovplyvnívodu,pôdu,biotu,aniovzdušiealeprispejekochraneživotnéhoprostredia
a to tým, že prostredníctvom navrhovaného zariadenia sa biologicky rozložiteľný odpad pripraví na jeho
ďalšie zhodnotenie. Z postupu žalobcu má žalovaný za to, že jeho deklarovaný záujem na ochrane
životného prostredia je neúprimný a formalistický s cieľom komplikovať účastníkom konania priebeh

správneho konania.

6. Čo sa týka námietky žalobcu spočívajúcej v neaplikácií ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona
č. 24/2004 Z.z. a v súvislosti s tým porušením práva na informácie o životnom prostredí, žalovanýuviedol, že prvostupňový správny orgán dodržal informačné povinnosti podľa § 24 ods. 1 zákona
č. 24/2006 Z.z., ktorý je z hľadiska zabezpečenia práv verejnosti a dotknutej verejnosti jedným z
najvýznamnejších ustanovení zákona č.24/2006 Z.z. a požadované informácie boli zverejnené na

webovom sídle www.enviroportál.sk, informačnom portáli Ministerstva životného prostredia SR (https://
www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/zoht-zhodnocovanie-odpadov-mobilnym-zariadenim).

7. Čo sa týka námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že mu správny orgán neumožnil zúčastniť sa na
konzultácii podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z., žalovaný uviedol, že žalobca neuplatnil postup podľa

§24 ods.3 písm. a) zákona EIA a ani iným zákonným spôsobom neprejavil záujem na navrhovanej
činnosti počas zisťovacieho konania na príslušnom orgáne, ktorý by v konaní mohol aplikovať postup
podľa § 63 zákona EIA a prizvať žalobcu v postavení účastníka konania na konzultácie, teda konzultácie
sa neuskutočnili z dôvodu, že táto potreba nevzišla z doručených vyjadrení k zámeru a ani z iných
okolností známych prvostupňovému orgánu v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Na
základe uvedeného žalovaný konštatoval, že ani tento žalobný bod nemá oporu v administratívnom

spise a zakladá sa na zavádzajúcich informáciách.

8. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán právo na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, žalovaný uviedol,
že ani uvedená skutočnosť nevyplýva z administratívneho spisu, keďže žalobca prejavil záujem na

navrhovanej činnosti až podaním odvolania a pred týmto úkonom sa o konanie nezaujímal, teda ani
nežiadal prvostupňový správny orgán o kópiu administratívneho spisu. Vzhľadom na uvedené žalovaný
navrhol, aby správny súd rozhodol podľa § 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 28 SSP
tak, že žalobu odmietne a žalobcovi neposkytne ochranu z dôvodu zjavného zneužívania práva.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.7.2020 uviedol, že konzultácie podľa § 63 zákona EIA nie sú ústnym
pojednávaním ale osobitným inštitútom. Žalovaný sa teda dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej
založil svoje rozhodnutie, čo svedčí opodstatnenosti žaloby. Žalobca poukázal na účel konzultácií,
ktorým je vzájomne sa zoznámiť, spraviť vzťahy priateľskejšími a vysvetľovať si vzájomné postoje a
stanoviská, optimálne nájsť aj zmierne riešenie konkrétnej veci. Účelom konzultácie je nielen prispieť

k objasneniu prejednávanej veci smerom k správnemu orgánu ale zabezpečiť aj participáciu verejnosti
nielen v samotnom konaní ale aj mimo neho v súvislosti s predmetným zámerom. Žalobca uviedol, že
bez nevykonaním konzultácie úrad spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko si zúčastnení nemohli
vyjasniť svoje stanoviská a nebola iniciovaná odborná diskusia. O potrebe vykonania diskusii podľa
názoru žalobcu svedčí aj ustanovenie § 65g zákona EIA, ktorý v čase pandémie pripúšťa vykonanie

písomných konzultácií, avšak inokedy je potrebné vykonať prezenčné konzultácie. Žalobca taktiež
konštatoval, že argumentácia žalovaného o stereotypnosti podaní v administratívnom konaní, je podľa
jeho názoru porušením čl. 3 Aarhuského dohovoru. Žalobca nemá zabezpečovať vyhodnotenie svojich
pripomienok vo vzťahu k zámeru, nakoľko toto je úlohou správneho orgánu a predmetom konzultácie.
Nemal za to, že by svoje pôsobenie zneužíval nad zákonom predpokladanú primeranú mieru, keďže

iba využíval zákonom stanovené prostriedky ako je odvolanie a správna žaloba. Poukázal na čl. 51
ods.1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva právo na priaznivé životné prostredie, pričom uvedené právo je
možné využiť len na základe procesných inštitútov akými sú správna žaloba. Taktiež zdôraznil znenie
ustanovenia § 19 zákona o životnom prostredí, ktoré ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné
orgány o možnom poškodzovaní životného prostredia, čo sa odzrkadľuje v povinnosti podať námietky

či správnu žalobu. Vzhľadom na uvedené žalobca nemal len právnu možnosť ale aj právnu povinnosť
konať tak, ako konal, teda nejde o zneužívanie práv. Poukázal na voje stanovy ako aj na činnosť
žalobcu, z ktorej je zrejmé, že hlavným cieľom existencie žalobcu je ochrana životného prostredia a jeho
právna ochrana ako aj kontrola verejných záujmov životného prostredia tam, kde to právny poriadok
umožňuje. Žaloba vyslovil, že argumentácia žalovaného o zneužití práv, smeruje k znefunkčneniu

legitímne a legálneho nástroja verejnej kontroly zákonnosti rozhodnutí, resp. k spochybneniu aktívnej
legitimácia podľa § 178 ods. 3 SSP ako takej. Do pozornosti súdu dal rozsudok Súdneho dvora EÚ voči
Maďarskej republike, v ktorom súdny dvor označil zákon prikazujúci poukazovať pôvod financovania
mimovládnych organizácií za rozporný s únijným právom, keďže to upiera napĺňanie ich legitímnych
a legálnych cieľov. Žalobca vyslovil, že žalovaný sa pokúša obdobným spôsobom stigmatizovať aj

environmentálne organizácie na Slovensku tým, že ich činnosť označuje za nemorálnu a apriori za
zneužívajúcu zákon. Uviedol, že ak sa hociktorá osoba rozhodne stať členom občianskeho združenia
alebo inak sa podieľať, či podporovať činnosť občianskeho združenia v súlade so zákonom, nemožno to
interpretovať ako nemorálne konanie a zneužívanie zákona ani v prípade, ak sa prelína súkromnoprávnaa verejnoprávna rovina presadzovania ich legitímnych práv a záujmov, práve naopak napĺňa sa
tým presvedčovacia funkcia verejnej správy ako aj preventívna funkcia verejnej správy smerujúca k
predchádzaniu neželaných spoločenských javov. Konštatoval, že v rámci administratívneho konania

využil iba svoje procesné oprávnenia v najmenšej nevyhnutnej miere a nenadužíval ich, obmedzil sa
iba na prihlásenie do konania s podaním svojho stanoviska, podanie žiadosti o podklady, ktoré malo
zabezpečiť realizáciu kvalifikovaného stanoviska podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a následné
podanie odvolania. V uvedenom postupe podľa názoru žalobcu nemožno vidieť zneužívanie práva.
Žalobcamalzato,žejehočinnosťjepotrebnévnímaťakovšeobecneprospešnúčinnosť,ktorásmerujek

náprave nesprávnej aplikačnej praxe a priblíženiu sa k európskym štandardom, čo v konečnom dôsledku
má prispieť k tomu, aby Slovensko dodržiavalo všetky záväzky vyplývajúce z Európskej legislatívy.
Žalobca ako občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je aj ochrana životného prostredia sa
zhostil spoločenskej objednávky a začal sa systematicky venovať posilňovaniu účasti verejnosti na
takýchto konaniach, preto svoju činnosť považuje za celospoločensky prospešnú. Keďže k aplikačnej
náprave nedošlo ani vnútornou organizačnou činnosťou ústredných orgánov verejnej správy, žalobca

má za to, že musí postupovať cestou správnych žalôb, ktorými dosiahne nápravu v jednotlivých veciach
a tým zabezpečí kontrolu činnosti štátnych orgánov na úseku ochrany životného prostredia. Tvrdil,
že v zmysle ustanovenia § 19 zákona o životnom prostredí v spojení s § 178 ods. 3 SSP majú
občianske združenia kompetencie kontroly zákonnosti verejných záujmov ochrany životného prostredia.
Keďže právna teória podľa názoru žalobcu nezjednotila to, akým spôsobom má verejnosť hájiť a

presadzovať verejný záujem životného prostredia, bude súd tvoriť nové právo o tom, akým spôsobom
si má verejnosť hájiť a uplatňovať kontrolu verejných záujmov životného prostredia správnou žalobou
podľa § 178 ods. 3 SSP a aký to má presah do konkrétnych druhov správnych konaní podľa osobitných
zákonov a procesnom postavení verejnosti v týchto jednotlivých správnych konaniach. Záverom žalobca
uviedol, že napadol celý administratívny postup, teda aj zlyhanie žalovaného, ktorý mal povinnosť zvolať

konzultácie, pričom tieto nezvolal. Z uvedeného mal za to, že žalovaný uplatňuje reštriktívny výklad
zákona, ktorý ide proti účelu a cieľu zákona EIA ako aj Aarhuského dohovoru, čo je nezákonné. Vyslovil,
že nakoľko žalovaný považuje využívanie základných inštitútov za zneužívanie práva, je z toho zrejmé,
že tento sa nestotožňuje s rozsahom práv, ktoré verejnosti vyplývajú z európskej legislatívy ako aj z
národnej legislatívy. Žalobca má za preukázané, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z toho

dôvodu, že žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym a legálnym záujmom
žalobcu, nakoľko ju považoval za nemorálnu, hoci si žalobca len robil svoju prácu v zmysle práva a
zákonapriznanéhoprávnymporiadkom.Rozhodnutiežalovanéhojepodľanázoružalobcukonštruované
tak, aby neposkytlo právnu ochranu žalobcovi ale súčasne právne konvalidovalo dovtedajší postup.

10. Ďalší účastník v konaní Združenie obcí hornej Torysy v podaní zo dňa 11.8.2020 uviedol, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a boli pri ňom dodržané všetky zákonné
postupy. Poukázal na to, že žalobca sa k predmetnému zámeru podľa § 24 ods.3 písm. a) zákona
EIA nevyjadril a ani inak až do vydania prvostupňového rozhodnutia neprejavil záujem a navrhovanej
činnosti, preto prvostupňový správny orgán nepremietol do svojho rozhodnutia návrh podmienok

žalobcu. Uvedený účastník taktiež uviedol, že navrhovanou činnosťou nedochádza k negatívnemu
ovplyvňovaniu kvality vody, pôdy, biotopu ani ovzdušia ale práve naopak dochádza pri nej k ochrane
životného prostredia a to spracovávaním biologicky rozložiteľného odpadu členských obcí združenia,
čím sa tento odpad pripravuje na ďalšie zhodnotenie. Na základe uvedeného navrhol žalobcu zamietnuť
ako nedôvodnú.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie
práva.14. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby,
ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na

zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento
zákon.

16. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu
žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správny nižšieho
stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP), viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné
odmietnuť. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci

samej (§ 107 ods. 2 SSP).

17. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán zverejnil na webovom
sídle MŽP SR zámer navrhovateľa „ZOHT- zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením“ dňa
10.10.2019 a zároveň zaslal predmetný návrh aj dotknutým orgánom na zaujatie stanoviska k nemu.

Po uplynutí lehôt na podanie stanovísk navrhovanej činnosti, prvostupňový správny orgán vydal dňa
18.12.2019 rozhodnutie č. k. OU-SB-OSZP-2019/000991-012, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť
„ZOHT- Zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením“, uvedená v predloženom zámere, situovaná v
Prešovskom kraji, okrese Sabinovej, ktorej účelom je úprava alebo zhodnocovanie ostatných odpadov
mobilným zariadením v mieste ich vzniku na území Združenia obcí hornej Torysy, sa nebude posudzovať

podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prvostupňovom správnom rozhodnutí určil správny
orgán v súlade s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP navrhovateľovi podmienky
zmierňujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie.

18. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 29 ods. 2 EIA vykonal zisťovacie konanie k
oznámeniu, pričom v súlade s ustanovením § 29 ods. 3 zákona EIA prihliadal aj na stanoviská doručené
podľa § 23 ods. 4 zákona EIA. Z výsledku zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie mal za to, že realizácia navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať
podľa zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP. Poukázal na stanoviská dotknutých orgánov a vo vzťahu

k týmto sa následne vyjadril. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na umiestnenie, rozsah a charakter
navrhovanej činnosti, nebudú produkované emisie alebo iné vplyvy, ktoré by prispievali k diaľkovému
znečisteniu alebo cezhraničnému negatívnemu vplyvu na zložky životného prostredia susedných štátov.
Uviedol, že riziká navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere a je možné
im predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné

prostredie uvedenými v kap. 10 predloženého zámeru. Záverom konštatoval, že vzhľadom na doručené
stanoviská zainteresovaných subjektov, s prihliadnutím na § 29a zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP,
s použitím kritérií pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 a celkové výsledky zisťovacieho konania,
ktoré v environmentálnych kritériách nepreukázali očakávané významnejšie vplyvy navrhovanej činnosti
na životné prostredie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového správneho orgánu.

19. Predmetné rozhodnutie bolo doručené jednotlivým účastníkom konania a zároveň bolo
dňa 19.12.2019 zverejnené aj na webovom sídle ministerstva MŽP SR. Dňa 7.1.2020 bolo
správnemu orgánu doručené podanie žalobcu označené ako Vyjadrenie v procese EIA k zámeru
„ZOHT- ZHODNOCOVANIE ODPADOV MOBILNÝM ZARIADENÍM“, z ktorého vyplývalo, že žalobca

sa týmto podaním odvoláva voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-SB-
OSZP-2019/000991-012 zo dňa 18.12.2019 a uvádza, že podmienky, ktoré navrhuje, je potrebné
zohľadniť aj v rámci odvolacieho konania, nakoľko zákon výslovne nestanovuje povinnosť verejnosti
prejaviť záujem v prvostupňovom konaní ale umožňuje do procesu posudzovania vstúpiť aj odvolaní.
V nasledujúcom texte formuloval svoje požiadavky vo vzťahu k navrhovateľovi, teda aby zhodnotil

vplyv jeho zámeru s jednotlivými žalobcom uvedenými ustanoveniami zákona, aby obnovil biodiverzitu
dotknutého územia, prirodzené funkcie narušeného ekosystému, ochránil životné prostredie a
kompenzoval ekologickú ujmu a zároveň uviedol podmienky, ktoré žiadal, aby boli uvedené akozáväzné podmienky záverečného stanoviska, resp. rozhodnutia zo zisťovacieho konania ako opatrenia
environmentálneho zisku.

20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. OU-PO-OOP3-2020/017018-03/RD zo dňa 23.3.2020 uviedol,
že všetkým námietkam odvolateľa chýba relevancia vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktorá je
predmetomkonaniaajeňouzriadeniemobilnéhozariadenianazhodnocovaniebiologickyrozložiteľného
odpadu. Zároveň konštatoval, že navrhovaná činnosť nesúvisí s okruhom problémov, ktoré sa odvolateľ
svojimi podmienkami snaží eliminovať a týkajú sa záberu nových plôch v súvislosti so stavebnou

činnosťou, výstavbou parkovacích miest a podobne. Navrhovaná činnosť podľa názoru žalovaného
negatívne neovplyvní vodu, pôdu, biotu ani ovzdušie, prispeje k ochrane životného prostredia a to tým,
že prostredníctvom navrhovaného zariadenia sa biologicky rozložiteľný odpad pripraví na jeho ďalšie
zhodnotenie. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa kritériami uvedeným v prílohe č. 10
zákona EIA zaoberal a tieto v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil.

21. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia
ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalovaný doslovne opísal každú
jednu žalobcovu pripomienku uvedenú v odvolaní, nakoľko sa jednalo o prvé podanie žalobcu v
administratívnom konaní, pričom v závere rozhodnutia sa súhrnne vysporiadal s námietkami žalobcu
ako nedôvodnými, nakoľko žalobcom navrhované podmienky nesúviseli s navrhovanou činnosťou

22. Žalobca ako bolo vyššie uvedené sa správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia,
nakoľko ako uviedol zadefinoval v odvolaní jednotlivé zložky životného prostredia ako aj normy, ktoré
sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní ale aj v
nadväzujúcich povoľovacích konaniach a taktiež naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieval,

že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov, avšak odvolací správny orgán ich
nepojal do výrokovej časti rozhodnutia, teda neuložil navrhovateľovi činnosti tieto podmienky dodržať,
čím porušil práva verejnosti na zdravé životné prostredie a zároveň aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.

23. Vo vzťahu k podaniam žalobcu v administratívnom konaní ako aj podaniu správnej žaloby žalobcom,
správny súd konštatuje, že práve žalobca vo svojich podaniach nešpecifikoval, ktoré z jeho podmienok
majú byť relevantné pre posudzovanú navrhovanú činnosť „ZOHT- Zhodnocovanie odpadov mobilným
zariadením“, nakoľko správnemu súdu z jeho činnosti je zrejmé, že žalobca podáva do administratívnych
konaní totožné podania obsahujúce podmienky, ktoré žiada, aby správne orgány pojali do výrokov

rozhodnutí ako podmienky záväzné pre navrhovateľov jednotlivých činnosti, avšak bez toho, aby
samotný žalobca zohľadnil jednotlivé špecifiká konkrétnych navrhovaných činností v tom ktorom konaní,
správny súd vyhodnotil ako zjavne zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie
správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.

24. Správny súd konštatuje, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je
zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami ale výkon práva
nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení §
28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12
predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany

žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana
porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva,
že tento namieta porušenia procesných práv žalobcu, avšak zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne
hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem
spoločnosti v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej

žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie
zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči oznámenému
zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi podľa zákona č. 24/2006 Z.z. i príslušnému orgánu pochopiť
očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne
kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať doplňujúce

relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa
prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo všeobecne koncipovaných pripomienok k
navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby
z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní boloprihliadnuté na špecifiká daného prípadu, dokonca v prejednávanom prípade je zrejmé, že niektoré z
týchto námietok ani nemôžu súvisieť s navrhovanou zmenou činnosti.

25. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom
prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na
podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať,
že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle,
že táto verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer

identické podania obsahujúce pripomienky, ktoré podľa subjektu znamenajú základný elementárny
súbor enviromentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou
činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal, ale je
nevyhnutné dať dôraz na to, že v predmetnom prípade bolo od 10.10.2019 na webovom sídle správneho
orgánu zverejnené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti (dokument obsahujúci 94 strán), v ktorom
sú detailne uvedené informácie požadované žalobcom v jeho pripomienkach ako napríklad informácie

o vplyve na záber pôdy, spotrebu vody, pitnú vodu, energetické a surovinové zdroje, nároky na
infraštruktúru, vplyvy na obyvateľstvo, klimatické pomery, ovzdušie, vodné pomery, kvalitu povrchových
a pod povrchových vôd, vplyvy na ekologickú stabilitu, vplyvy na krajinu a dopravy a iné) Poukazujúc
na uvedené bolo povinnosťou žalobcu ako zainteresovanej verejnosti si tento dokument naštudovať a
vzniesť konkrétne námietky, ak mal za to, že uvedená činnosť môže mať vplyv na životné prostredie a

zároveň špecifikovať, v čom vidí zásah do práva na zdravé životné prostredie, resp. ktoré z uvedených
údajov považuje za odporujúce zákonu. Konanie žalobcu, ktorý vznáša námietky voči navrhovaným
zmenám činnosti bez toho, aby sa vopred oboznámil s riadne zverejnenými dokumentmi ohľadom
plánovanejčinnostiajejvplyvomnaživotnéprostredie,jemožnécharakterizovaťakozneužívaniepráva,
nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré má riadne k dispozícií a za predpokladu, že by sa so

zverejnenými informáciami oboznámil, mohol by formulovať konkrétne nedostatky.

26. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že konanie žalobcu už bolo aj iným správnym
súdom (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/50/2020 zo dňa 30. októbra 2020) vyhodnotené
ako šikanózne využitie práva na prístup súdu, v dôsledku čoho bola správna žaloba odmietnutá. Taktiež

je správnemu súdu zrejmé, že forma správnych žalôb žalobcu má „šablónovitý“ charakter, v ktorých
žalobca namieta totožné skutočnosti. Správny súd konštatuje, že na Krajský súd v Prešove v roku
2020 bolo doručených 6 správnych žalôb, ktoré ako bolo uvedené sú do značnej miery identické a
sú v nich namietané totožné skutočnosti, spočívajúce v porušení procesných práv žalobcu procesným
postupomsprávnychorgánovbezšpecifikáciehmotnoprávnehoustanovenia,ktorébybolonapadnutými

rozhodnutia porušené.

27. V prejednávanom prípade má správny súd za potrebné uviesť, že mu je z jeho činnosti zrejmé
(§ 122 SSP napríklad aj z administratívneho spisu pripojeného ku konaniu Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 5S/31/2020) taktiež to, že žalovaný v administratívnych konaniach podáva takmer identické

pripomienky, v ktorých žiada, aby správny orgán zhodnotil vplyv predmetného zámeru z hľadiska
ustanovení osobitných zákonov, ktoré následne špecifikuje tak, že žiada, aby navrhovateľ napríklad
predložil posudok o statike stavby, doložil hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej
a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb tak, aby preukázal, že nedôjde k preťaženiu
kanalizačnej siete, žiada overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych

intenzít predpokladaných činností aj v okolitom území, žiada preukázať spôsob plnenia povinností
vyplývajúcich zo zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a uviesť navrhované opatrenia Programu
odpadového hospodárstva SR, zapracovať záväzné opatrenia Programu odpadového hospodárstva do
zámeru a preukázať splnenie záväzných zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva ako
aj iné podmienky všeobecne formulované v obdobnom duchu bez akejkoľvek spojitosti s konkrétnym

oznámeným zámerom. Žalobca v týchto konaniach taktiež žiada, aby navrhovateľ obnovil prirodzenú
biodiverzitu dotknutého územia, čo najviac obnovil prirodzené funkcie narušeného ekosystému, čo
najviac ochránil životné prostredie a kompenzoval ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného zámeru
opatreniami ako napríklad, aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáži pod objektmi
stavieb a povrch územia bol upravený ako lokálny parčík, aby projektant projektovú dokumentáciu

pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA
NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE
PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE, aby bol zámer prispôsobený okolitej vegetácií a environmentálnej
diverzite, na horizontálne plochy žiada aplikovať zelené strešné krytiny a na vertikálne plochy žiadaaplikáciu zelených stien, taktiež žiada, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť vysadiť dreviny
a povinnosťou zriadiť ako súčasť stavby aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej
stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.) a iné obdobne formulované podmienky. Po preštudovaní

jednotlivých požiadaviek žalobcu vo vzťahu k navrhovanej činnosti je zrejmé, že tieto absolútne
nezodpovedajú charakteru navrhovanej činnosti a logicky poukazujúc na charakter činnosti nemožno
požadovať od navrhovateľa činnosti, aby tieto podmienky vykonal.

28. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa §

28 Správneho súdneho poriadku, správny súd si dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné :

29. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1
Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky vymedzuje zákon.

30. S účinnosťou nového procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už
do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v
teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť
dosiahnutý nedovolený výsledok. Správny súdny poriadok nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto

pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody,
ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť.

31. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. 28 S.s.p. dôjsť len vo
veľmi výnimočných prípadoch.

...

32. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.p. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv.
Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že
zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie
práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť
žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca

zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je
zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom
poškodeniadruhejstrany.Nielen,žeideovýkonprávabezracionálnehoúčelu,alevyžadujesaajúmysel
poškodiť druhú stranu.

33. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré smerujú len voči nedostatočnému
odôvodneniu rozhodnutia správnych orgánov, pričom bolo preukázané, že podanie žalobcu-odvolania,
obsahujúce pripomienky voči navrhovanej činnosti, je všeobecné bez akejkoľvek súvislosti s touto
činnosťou, pričom žalobca žiadal odpovede na otázky, ktoré boli zverejnené v texte zámeru,

zverejnenom na webovom sídle správneho orgánu, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom
podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, keď touto žalobou
nenamietal konkrétne skutočnosti, týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, teda neuviedol v čom spočíva
nesprávnosť záverov prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu uvedeným v
jeho odvolaní a len všeobecnou argumentáciou typu „že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne

záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného
prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie
nielenvzisťovacomkonaníaleajvnadväzujúcichpovoľovacíchkonaniach“,vpodstatnelenautomaticky
využil svoj prístup k správnemu súdu, ktorý mu ako zainteresovanej verejnosti patrí. Správny súdvšak z vyššie uvedených dôvodov tento prístup žalobcu vyhodnotil ako šikanózny práve vo vzťahu k
samotnému správnemu súdu, nakoľko žalobca v danom prípade podal správnu žalobu bez toho, aby
z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží poskytnúť

ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Z podaní žalobcu nie je správnemu súdu
zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia.

34. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má šikanózny charakter
a preto ju podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.

35. Záverom správny súd považuje za potrebné vysporiadať sa aj s podaním žalobcu zo dňa 27.4.2021,
ktoré doručil správnemu súdu po výzve, aby preukázal, že žaloba bola spísaná zamestnancom, resp.
členom združenia, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nakoľko táto bola
podpísaná Ing. Marcelom Slávikom ako štatutárnym orgánom žalobcu a zároveň táto osoba bola v
žalobeoznačenáakozástupcažalobcu.Žalobcavsúvislostisuvedenouvýzvounamietal,žežalobabola

spísaná JUDr. Lukášom Svetlíkom, ktorý je členom združenia a má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, avšak tento ju nepodpísal, nakoľko uvedené nevyplýva z ustanovenia § 49 ods. 1 SSP.
Ak by správny súd trval na podpise žaloby aj osobou, ktorá žalobu spísala, jednalo by sa o diskrimináciu
osôb ako zamestnancov, resp. členov združení, ktorí nedisponujú elektronickým podpisom.

36. Vo vzťahu k uvedenej námietke správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
zo dňa 26. apríla 2018, sp. zn. 3Oboer/42/2017, zverejnené v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu,
9/2018 pod č.78, v ktorom súd vyslovil, že zákonodarca v ustanovení § 429 ods. 1 CSP (pozn. sudu
ustanovenie § 429 ods. 1 CSP je formulované v obdobnom v znení ako § 49 ods. 1 SSP, keďže
vyžaduje, aby dovolanie bolo spísané advokátom, preto vyslovené závery v uvedenom rozhodnutí sp.zn.

3Oboer/42/2017 správny súd považuje za relevantné aj pre predmetné konanie) sa neuspokojil len so
stanovením povinného zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania, ale zdôraznil aj podmienku,
aby bolo dovolanie nielen advokátom spísané, ale aj podpísané (skutočnosť, že dovolanie bolo na
hlavičkovom papieri advokáta, nie je v tomto prípade relevantná). Dovolací súd pri posudzovaní splnenia
zákonných podmienok pre podanie dovolania musí striktne vychádzať z ustanovenia § 429 ods. 1

CSP, podľa ktorého sa okrem povinného zastúpenia advokátom vyslovene vyžaduje, aby dovolanie
bolo zároveň ním spísané a podpísané, pričom podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danej
veci dovolanie nebolo spísané a podpísané advokátom, ako to jednoznačne vyplýva z písomného
vyhotovenia dovolania doručeného súdu.

37.Vprejednávanomprípadejezožalobysprávnemusúduzrejmé,žetátobolapodpísanáIng.Slávikom
ako štatutárnym zástupcom žalobcu a podpis JUDr. Svetlíka ako osoby, ktorá žalobu spísala na správnej
žalobe absentoval, čím by bolo správnemu súdu preukázané, že táto osoba svojim podpisom potvrdila
skutočnosti v nej uvedené, a teda, že správna žaloba bola ním spísaná. Uvedený nedostatok správnej
žaloby bolo možné konvalidovať tým, že by žalobca na výzvu správneho súdu zo dňa 7.4.2021 doručil

správnemu súdu opätovne správnu žalobu, ktorá by obsahovala taktiež podpis osoby, ktorá žalobu
spísala a ktorá by spĺňala podmienky stanovené v ustanovení § 49 ods. 1 SSP, avšak žalobca napriek
výzve správneho orgánu uvedenú vadu správnej žaloby neodstránil, preto má správny súd za to, že
žalobu je možné odmietnuť aj v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP, teda z dôvodu, že žaloba
bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením § 170 písm. a) SSP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci

(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).