Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216456
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612216456.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: C. stavebná sporiteľňa, a.s., H. XX, H., V.: XX XXX
XXX zastúpeného N.. G. G., advokátkou, S. XX, Y. proti odporcom: 1. I. F., nar. XX.X.XXXX, S. XX, G.
D., 2. I. K., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, 3. I. K., nar. XX.X.XXXX, N. XXX, 4. M. F., nar. XX.X.XXXX, S.
XX, G. D., 5. N. F., nar. XX.X.XXXX, B. XX, C. zastúpenému N.. F. D., advokátkou, R. XX, C. a 6. R.
F., nar. XX.X.XXXX, S. 17, G. D. za účasti vedľajšieho účastníka: F. H. sa oplatí - H., C. XX, C., V.: XX

XXX XXX o zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX v spojení s opravným uznesením zo
dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb XX/XXXX-XXX, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu k odporcom v 1. - 6. rade a v zrušenom rozsahu vec
vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom v l., 2., 3. a 4. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu X XXX,XX eur s X.% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy
od XX.X.XXXX do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po XXX,- eur počnúc od právoplatnosti
rozsudku až do zaplatenia vždy do XX. dňa toho - ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením čo i
len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom plnením jedného z odporcov zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Konanie o zaplatenie XXX,- eur súd prvého stupňa
zastavil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo vzťahu k odporcom v 5. a 6. rade návrh zamietol a
rozhodol, že o trovách účastníkov konania a vedľajšieho účastníka rozhodne samostatným uznesením
v lehote XX dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že navrhovateľ uzavrel dňa X.X.XXXX Zmluvu

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s odporkyňou v l. rade ako s dlžníkom, odporcami v
2. až 4 rade ako spoludlžníkmi a odporcovia v 5. a 6. rade zmluvu podpísali ako ručitelia. Na základe
tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcom v 1. až 4. rade mimoriadny medziúver v sume X XXX,XX
eur (XXX XXX,- Sk) a dlžníci sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške X,XX%
ročne pravidelnými mesačnými splátkami mesačne po XX,XX eur do pridelenia cieľovej sumy a súčasne
vkladať na účet zmluvy o

stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške XX,XX eur do nasporenia cieľovej sumy, a po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať stavebný úver s úrokmi vo výške
X,X% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške XXX,XX eur. Pretože dlžníci dlh podľa zmluvy
riadne a včas nesplácali, navrhovateľ listom zo dňa XX.X.XXXX od zmluvy odstúpil a vyzval odporcov na
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov do X dní a keďže dlžníci dlh v určenej lehote nezaplatili,
dňa XX.XX.XXXX uplatnil proti ním na súde nárok na zaplatenie zostatku nesplateného úveru.Z výpisu z účtu stavebného sporenia a z účtu odstúpeného medziúveru súd prvého stupňa zistil, že
dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške X XXX,XX eur a za obdobie od marca XXXX do augusta XXXX
poukázali na splátky medziúveru vklady v celkovej výške X XXX,XX eur, teda o X XXX,XX eur menej,

ako im bol poskytnutý úver.

Citujúc ustanovenia § 7 ods. 3 a 4, § 8 ods. 2 a 4, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení, § 497, § 306 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 53 ods. 1, § 54 ods.
1 a2 a § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, že Zmluva o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere účastníkov konania je spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že aj napriek
zákonnej úprave úverovej zmluvy v
Obchodnom zákonníku sa na túto zmluvu vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom právna úprava spotrebiteľských zmlúv
vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany. Súd prvého stupňa mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že odporcovia v 1. až 4. rade ako dlžníci si nesplnili svoju

povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX zo dňa X.X.XXXX, keď v
lehote splatnosti nezaplatili navrhovateľovi dohodnuté splátky, v dôsledku čoho navrhovateľ od zmluvy
odstúpil. Konštatoval, že odstúpením od zmluvy, ktoré bolo odporcom v 1., 2., 4. a 5. rade doručené
XX.X.XXXX a odporcom v 3. a 6. rade dňa XX.X.XXXX, došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a

každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Súd prvého stupňa
uviedol, že odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny vzťah bezdôvodného obohatenia.
Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú,
pretože k odstúpeniu od zmluvy navrhovateľom došlo doručením odstúpenia odporcom v apríli XXXX
a navrhovateľ doručil návrh na začatie konania súdu XX.X.XXXX, teda pred uplynutím dvojročnej

premlčacej doby. Z dôvodov zrušenia zmluvy podľa občianskeho práva (§ 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) súd prvého stupňa nevyhovel návrhu v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov za poskytnutie
úveru, pretože účinky odstúpenia od zmluvy nenastali momentom doručenia odstúpenia od zmluvy, ale
od začiatku a nevzal do úvahy ani dohodu sporových strán, podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezaniká
právo navrhovateľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Zastával

názor, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nie je vyvážená, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech odporcov, navyše je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými
zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Podľa súdu prvého
stupňa to vyplýva zo zmluvných dojedaní, ktoré zaväzujú odporcov platiť úroky aj za budúce obdobie a
odstúpením od zmluvy má navrhovateľ zachované všetky svoje práva, kým odporcovia žiadne. Poukázal

na to, že navrhovateľ v dôsledku odstúpenia od zmluvy zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej
istiny všetky práva a ďalej ich úročí navýšenou sadzbou.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval súd prvého stupňa dojednaný poplatok za vedenie účtu
v celkovej výške XXX,XX eur, ktorý považoval za dojednaný v rozpore s

dobrými mravmi, na ujmu odporcov ako spotrebiteľov, ktorý zakladá značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, lebo tomuto poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo
vzťahu medzi dlžníkmi a navrhovateľom. Poukázal tiež na to, že z úverovej zmluvy nevyplýva účel tejto
platby, navrhovateľ nepredložil sadzobník poplatkov a ak ide o
poplatok za vedenie účtu, ide o administratívnu činnosť navrhovateľa, ktorá súvisí s jeho podnikateľskou

činnosťou a za tento poplatok nie je odporcom poskytovaná žiadna služba, preto dojednanie tohto
poplatku považoval súd prvého stupňa za neplatné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Citujúc ustanovenia § 546 až 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa posudzoval
ručiteľský záväzok odporcov v 5. a 6. rade a uviedol, že ručiteľský záväzok je akcesorickým záväzkom a

závisí od vzniku, zániku, platnosti a obsahu hlavného záväzku. Uviedol, že navrhovateľ doručil ručiteľom
- odporcom v 5. a 6. rade oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré však neobsahuje výšku, ktorá by
mala byť ručiteľmi zaplatená, ani lehotu na plnenie, tento právny úkon nemá podľa súdu prvého stupňa
náležitosti výzvy podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatný. Z tohto dôvodu návrh proti odporcom v 5. a 6. rade zamietol.

K navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania vo výške XX,XX % ročne z dlžnej sumy, súd prvého
stupňa uviedol, že v čase uzavretia zmluvy bola právna úprava úrokov z
omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka,podľa ktorého úroky z omeškania neboli obmedzené, a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka,
ktorý s odkazom na vykonávací predpis neumožňoval dojednať úroky z omeškania vyššie ako bol
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že úprava Občianskeho zákonníka je v tomto smere
priaznivejšia pre spotrebiteľa a s odkazom na ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, súd prvého
stupňa uzavrel, že zmluvné strany si nemohli dojednať pre prípad omeškania vyššie úroky z omeškania
ako podľa predpisov občianskeho práva, preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške X%
ročne, t. j. o X percentuálnych bodov vyššia, ako

bola základná úroková sadzba ECB ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia odporcom o
odstúpení od zmluvy, ktorá bola k XX.X.XXXX vo výške X%.

Súd prvého stupňa konanie zastavil v časti o zaplatenie XXX eur podľa § 96 O. s. p., pretože v tejto
časti vzal navrhovateľ svoj návrh späť.

S poukazom na to, že dlžníci zaplatili navrhovateľovi sumu X XXX,XX eur a neuhradená ostala istina
vo výške X XXX,XX eur, túto sumu spolu s X% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX súd prvého stupňa
navrhovateľovi priznal a uložil dlžníkom - odporcom v l. až 4. túto sumu navrhovateľovi zaplatiť s tým,
že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných dlžníkov. a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa dlžníkom umožnil podľa § 166 O. s. p. dlh splácať v mesačných

splátkach po 130 eur s
prihliadnutím na ich majetkové pomery.

Súd prvého stupňa rozhodol, že podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.

Na návrh odporcu v 5. rade na opravu rozsudku pre zrejmú nesprávnosť súd prvého stupňa uznesením
zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb XX/XXXX-XXX opravil 4. výrok rozsudku zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb
XX/XXXX-XXX, ktorý má správne znieť: „Vo vzťahu k odporcom 5., 6. súd návrh zamieta.“ Uviedol, že
pri vyhotovení písomného rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti vo výrokovej časti, preto podľa §

164 O. s. p. tento nedostatok odstránil.

Opravné uznesenie bolo účastníkom konania doručené - navrhovateľovi prostredníctvom právnej
zástupkyne dňa X.X.XXXX, odporcom v l., 4. a 5. rade dňa XX.X.XXXX, odporcom v 2. a 3. rade a
vedľajšiemu účastníkovi dňa X.X.XXXX a odporkyni v 6. rade dňa X.X.XXXX.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym

právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 1 písm. b/ a písm. f/ O. s. p.). Navrhovateľ
predovšetkým poukázal na zmätočnosť vydaného rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa jedným
výrokom zaviazal odporcov v 3. a 4. rade na zaplatenie určenej sumy a druhým výrokom návrh proti
týmto odporcom zamietol, a pritom nerozhodol o povinnostiach odporcov v 5. a 6. rade. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právny vzťah účastníkov

namiesto ustanovení Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod
sa spravuje Obchodným zákonníkom, čo vyplýva z kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/
Obchodnéhozákonníka,pretoniejemožnévylúčiťpoužitietohtopredpisu,lebobytopodľanavrhovateľa
bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Navrhovateľ zastával názor, že ani ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka neumožňuje vylúčiť ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka

upravujúce zmluvu o úvere, konkrétne zánik zmluvy odstúpením podľa § 506 v spojení s § 344 a nasl.
a právnej úpravy ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že podľa § 1 ods. 2
je Obchodný zákonníka vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto podľa navrhovateľa
nemožno prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na úpravu, ktorá je obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku či dokonca ju absolútne vylúčiť.

Navrhovateľ uviedol, že na odstúpenie od zmluvy súd prvého stupňa aplikoval § 506 v spojení s §
344 a nasl. Obchodného zákonníka a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že odstúpenie od
zmluvy sa má spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi vzniká nárok len navrátenie skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov bez úrokov, pretože to navrhovateľa stavia do
značne znevýhodnenej pozície. Poukázal na to, že odporcom poskytol úver za určitých podmienok, ktoré
odporcovia porušili a vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, budú odporcovia zvýhodnení oproti osobám,

ktoré si svoje záväzky plnia riadne a včas tým, že budú oslobodení od platenia úrokov za úver, ktorých
platenie vyplýva priamo z kogentnej právnej úpravy zmluvy o úvere.

Rovnako navrhovateľ zastával názor, že aj na ručenie je potrebné použiť právnu úpravu Obchodného
zákonníka obsiahnutú v § 303 a nasl. Zdôraznil, že jedinou podmienkou podľa týchto ustanovení je,

aby veriteľ písomne vyzval dlžníka na plnenie, čo v predmetnej veci navrhovateľ ako veriteľ aj urobil.
Pretože dlžníci - odporcovia v 1. až 4. rade svoj záväzok v stanovenej lehote nesplnili, navrhovateľ bol
oprávnený svoj nárok uplatniť aj proti ručiteľom, t. j. odporcom v 5. a 6. rade. Navrhovateľ poukázal
na to, že ani ustanovenie § 548 ods. 1 nevyžaduje písomnú výzvu adresovanú ručiteľovi, ale uvádza,
že veriteľ je povinný písomne vyzvať dlžníka na plnenie, preto nie je dôvod, aby boli ručitelia zbavení
povinnosti plniť. Zdôraznil, že použitie ustanovení Obchodného zákonníka o ručení vyplýva priamo z

kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka a svedčí tomu aj právny názor
uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XM/Cdo/X/XXXX.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že nie všetky právne vzťahy, v ktorých na jednej strane vystupuje
spotrebiteľ, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na novelu Občianskeho

zákonníka (z. č. XXX/XXXX Z. z. v spojení so z. č. XXX/XXXX Z. z.), podľa ktorej „na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“, a zdôraznil, že táto novela
nadobudla účinnosť až X.X.XXXX. Uviedol, že prijatím tejto novely je výslovne upravená prednostná
aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, ale až od jej účinnosti, pretože táto

novela neobsahuje prechodné ustanovenia, a preto ju nemožno použiť spätne. To znamená, že právne
vzťahy pred 1. aprílom XXXX sa budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov.

K nároku na účtovanie poplatkov navrhovateľ uviedol, že toto právo mu vyplýva z čl. V bodu 2 zmluvy o
úvere, tento jeho nárok nebol v priebehu konania spochybnený a navrhovateľ

nebol vyzvaný, aby podrobne zdokladoval a odôvodnil účtovanie poplatkov. Tvrdil, že odporcom bol
každoročne zasielaný výpis z účtu vrátane prehľadu poplatkov za upomienky a odporcovia mali možnosť
vzniesť námietku proti výpisu z účtu, žiadne však nemali. Navrhovateľ namietal záver súdu prvého
stupňa, že si účtoval poplatok za vedenie účtu vo výške XXX,XX eur, pretože išlo o jednorazový poplatok
za spracovanie úveru, ktorý boli odporcovia povinní zaplatiť spolu s poplatkom za vydanie zmenky

vo výške XX,XX eur podľa čl. II zmluvy o úvere a pohľadávku a navrhovateľ túto svoju pohľadávku
(na zaplatenie XXX,XX eur + XX,XX eur) započítal s pohľadávkou dlžníkov na vyplatenie úveru,
v dôsledku čoho vyplatil odporcom úverové prostriedky znížené o výšku týchto poplatkov.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili, odvolanie bolo odporcom v l., 4. s 5. rade doručené

dňa XX.X.XXXX, odporcom v 2 a 3. rade dňa XX.X.XXXX a odporkyni v 6. rade XX.XX.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. až 4. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľoviXXXX,XXeursX%úrokomzomeškaniaročnezdlžnejsumyodXX.X.XXXdozaplatenia

v mesačných splátkach po XXX,- eur pod následkom straty výhody splátok a výrok, ktorým súd prvého
stupňa zastavil konanie o zaplatenie XXX,- eur, neboli odvolaním napadnuté, stali sa právoplatnými
a neboli odvolacím súdom preskúmavané. Právoplatným sa stal podľa záverov odvolacieho súdu
uvedených nižšie aj výrok rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd prvého stupňa
zamietol návrh proti odporcom v 5. a 6. rade, preto ani tento výrok nebol predmetom preskúmania

odvolacieho súdu.

Navrhovateľ podal odvolanie proti 2. výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh v prevyšujúcej
časti, teda proti všetkým odporcom.V odvolaní navrhovateľ poukázal na zmätočnosť 4. výroku, keďže súd prvého stupňa odporcov v 1. -
4. rade zaviazal v prvom výroku rozsudku na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s prísl. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zamietavý výrok sa týkal odporcov v 5. a 6. rade a navrhovateľ
poukázal na to, že vo vzťahu k odporcom v 5. a 6. rade nebolo iným výrokom napadnutého rozsudku
rozhodnuté. Súd prvého stupňa (na návrh odporcu v 5. rade) opravil uznesením z XX.X.XXXX rozsudok
tak, že tento výrok mal správne znieť „vo vzťahu k odporcom 5., 6. súd návrh zamieta“.

Odvolací súd vyhodnotil navrhovateľom podané odvolanie proti 4. výroku rozsudku podľa jeho obsahu
ako odvolanie proti zamietnutiu návrhu voči odporcom v 5. a 6. rade a zároveň za návrh na opravu tohto
výroku, keďže poukázal na to, že o povinnosti odporcov v 3. a
4. rade zaplatiť dlh navrhovateľovi bolo rozhodnuté v prvom výroku a o povinnosti odporcov v 5. a 6.
rade nebolo rozhodnuté.

Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky navrhovateľa proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým
návrh v prevyšujúcej časti zamietol a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
žalobou uplatnený nárok.

V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva účastníkov konania o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa X.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, aj keď ide o
zmluvu upravenú len v Obchodnom zákonníku. Navrhovateľ namietal správnosť záveru súdu prvého
stupňa, že odstúpením od zmluvy má navrhovateľ ako veriteľ nárok len na vydanie bezdôvodného
obohatenia, teda len na zaplatenie skutočne poskytnutého úveru s úrokmi z omeškania v zákonnej
výške.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak

strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný
platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné

povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia.

V citovanom ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený inštitút úrokov za poskytnutie
úveru a v § 369 ods. 1 je upravený úrok z omeškania za oneskorené splatenie peňažného záväzku alebo

časti tohto peňažného záväzku. Oba tieto inštitúty treba dôsledne rozlišovať.

Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície tomu,
kto úver prijíma na dohodnutú dobu. Úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní s
platením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Z úverovej zmluvy je dlžník povinný platiť veriteľovi

peňažný záväzok, ktorý pozostáva zo samotných poskytnutých peňažných prostriedkov, teda z úveru a
z peňažného záväzku spočívajúceho v povinnosti zaplatiť cenu poskytnutého úveru,
teda úroky. Odvolací súd zdôrazňuje, že platenie úrokov za požičané peňažné prostriedky je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere (na rozdiel od pôžičky podľa Občianskeho zákonníka, ktorá môže byť aj
bezúročná), pričom veriteľ má právo na dohodnuté úroky, prípadne ak ich výška nebola dohodnutá, má

právo na obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase
uzavretia zmluvy (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka).

K výške navrhovateľom požadovaných úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov do odstúpenia od
zmluvy odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy

výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky. Dojednanie
úrokov za poskytnutie peňazí je teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu, keďže vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy, nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práva povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom

spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla XXXX
sp.zn. X X. XX/XXXX).

Ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti včas zaplatiť úver alebo úroky, dostane sa do
omeškania so zaplatením úveru a tiež úrokov z úveru. Pretože úrok z úveru a úrok z

omeškaniasúdvasamostatnéinštitúty,trebavychádzaťztoho,žepriomeškaní svrátením
peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a aj na úrok z
omeškania. V samotnej úverovej zmluve alebo samostatnej dohode môžu zmluvné strany dohodnúť,
že budú úrok z úveru a úrok z omeškania kombinovať, môžu dohodnúť aj to, že pre prípad omeškania
so splácaním úveru dohodnú zvýšený úrok z úveru oproti pôvodne dohodnutému úroku z úveru,

ktorý má dlžník platiť, ak úver spláca v dohodnutých splátkach. Ak pre prípad omeškania s vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu úrokov platí, že aj za dobu
po splatnosti úveru sú úroky v rovnakej výške, aké boli do splatnosti úveru. Ak je dlžník v omeškaní
so zaplatením úroku aj úveru, je povinný z oboch týchto dlžných súm platiť úrok z omeškania. Vyplýva
to aj z ustanovenia § 503 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok

platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky a ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Teda nezaplatením dohodnutej splátky istiny a úroku dostáva sa dlžník do omeškania s ich plnením a
je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.

V prejednávanej veci navrhovateľ ako veriteľ odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnomúvere,pretožedlžnícineplnilipovinnostiimvyplývajúcezozmluvyriadneavčas.Vodstúpení
od zmluvy navrhovateľ vyčíslil sumu nesplateného úveru v súlade s čl. VII bodom 10 zmluvy, ktorá
pozostáva zo splatnej istiny, nezaplatených úrokov a poplatkov
ku dňu odstúpenia od zmluvy zúčtovanej do jednej sumy, ktorú ako celok úročil podľa čl. VII bodu 8

zmluvy úrokom z omeškania o X % ročne vyšším ako bola dohodnutá sadzba úrokov pri poskytnutom
medziúvere, t. j. X,XX % + 5 % = XX,XX % ročne. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ po odstúpení
od zmluvy nežiadal priznať aj úroky z peňažných prostriedkov, ktoré dlžníci nevrátili (§ 506 Obchodného
zákonníka).

Po odstúpení od zmluvy má navrhovateľ nárok aj na úroky z omeškania ako sankciu za omeškanie so
zaplatením istiny úveru aj dohodnutých úrokov z úveru. Ani Zákon o
spotrebiteľských úveroch nevylúčil uplatňovať popri úrokoch z úveru aj úrok z omeškania, preto na vzťah
úrok z úveru a úrok z omeškania je potrebné aplikovať aj pri spotrebiteľských úveroch ustanovenia
Obchodného zákonníka ako lex generalis pre vzťahy založené zmluvou o úvere, keďže úrok z úveru

je základnou esenciálnou náležitosťou každého úverového vzťahu a platí, že bez úroku niet úveru.
Poskytnutie peňažných prostriedkov bez dohodnutého úroku, až do vrátenia peňazí, je pôžičkou peňazí
a nie úverovým vzťahom.

Súdprvéhostupňavovecinepostupovalpodľacitovanýchzákonnýchustanovení, a

preto rozhodol nesprávne, keď navrhovateľovi nepriznal úrok z úveru až do odstúpenia od zmluvy,
nesprávneprávneposúdil ajnavrhovateľomuplatnenýnároknaúrokyzomeškania,naktorésavzťahujú
ustanovenia predovšetkým Obchodného zákonníka v znení zmien a doplnkov účinných k prvému dňu
omeškania a tiež nesprávne určil prvý deň omeškania, keďže v odstúpení od zmluvy bola určená lehota
na splnenie dlhu, až uplynutím ktorej sa mohli dlžníci dostať do omeškania.

Pokiaľ súd prvého stupňa pri určení výšky navrhovateľom poskytnutého úveru vychádzal zo sumy
X.XXX,XX eur, odvolací súd poukazuje na čl. I bol 1 zmluvy účastníkov konania, podľa ktorého bol
dlžníkom poskytnutý medziúver vo výške XXX.XXX,- Sk, t. j. X.XXX,XX eur. Na plnenie poskytnutéhoúveru si navrhovateľ podľa zmluvy započítal sumu poplatku za spracovanie úveru vo výške XXX,XX
eur, na ktorú má navrhovateľ nárok podľa kogentného ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, a
ktorý súd prvého stupňa nesprávne posúdil ako poplatok za vedenie účtu, a tiež sumu XX,XX eur ako

poplatok za zmenku, pričom s týmto nárokom navrhovateľa sa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal
a ani nevyzval navrhovateľa, aby zmenku, ak bola dlžníkom vydaná, predložil a predložil aj Sadzobník,
podľa ktorého tento poplatok požadoval. Je však nesporné, že nárok navrhovateľa na poplatok za
spracovanie medziúveru a poplatok za zmenku je zakotvený v čl. II zmluvy účastníkov, pričom nejde
o poplatky za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru, ktorých dojednávanie bolo vylúčené

ustanovením§7ods.5zákonač.310/1992Zb.ostavebnejsporiteľnisúčinnosťouodX.X.XXXX.Taktiež
poplatok za upomienku, odvolací súd nepovažuje za poplatok v rozpore s ustanoveniami Obchodného
zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy, pretože tento poplatok
nie je poplatkom, ktorý navrhovateľovi vznikol automaticky uzatvorením úverovej zmluvy s odporcami
ako spotrebiteľmi, ale nárok na tento poplatok vznikol navrhovateľovi až porušením povinnosti zo strany
dlžníkov, ak nesplácali riadne poskytnutý úver a navrhovateľ upomínal odporcov, aby si riadne plnili

svoje povinnosti z úverovej zmluvy. Ani tento poplatok, ktorý si zmluvné strany dohodli v úverovej zmluve
v nadväznosti na Sadzobník poplatkov navrhovateľa, nie je vylúčené dojednávať podľa § 7 ods. 5
Zákona o stavebnej sporiteľni.

Odvolaciu námietka navrhovateľa, že na tento právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 52

ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, považuje odvolací súd za dôvodnú. Podľa citovaného
ustanovenia na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ide teda
výlučne o hmotnoprávnu úpravu, pričom novela nemá prechodné ustanovenia. Odvolací súd zastáva
názor, že táto nová práva úprava nemôže bezvýnimočne platiť aj na právne vzťahy založené pred jej

účinnosťou, pretože by išlo o pravú retroaktivitu, ktorú navyše musí zákon výslovne ustanoviť. V skorších
prechodnýchustanoveniachObčianskehozákonníka(napr.§854,§860,§879j) i
Obchodného zákonníka (napr. § 768c) je zakotvená tzv. nepravá retroaktivita, podľa ktorej vznik
právnych vzťahov a nároky z nich už vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ktorú, aj keď
nebola zakotvená v prechodných ustanoveniach, je potrebné aplikovať aj v predmetnej veci, pretože

nároky navrhovateľa zo zmluvy účastníkov konania sa stali splatnými pred účinnosťou uvedenej novely.

Odvolací súd z týchto dôvodov zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s
opravným uznesením v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh v prevyšujúcej časti
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvého stupňa v tejto časti

vec nesprávne právne posúdil tým, že na uplatnený úrok z úveru a navrhovateľom uplatnené poplatky
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, resp. ich neposúdil vôbec, v tejto časti nedostatočne
zistil skutkový stav veci a následne vo veci nesprávne rozhodol, keď v tejto časti žalobu zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v zrušenom rozsahu vec vracia

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie o nároku
navrhovateľa v zamietnutej časti podľa záverov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom
uznesení a vo veci opätovne rozhodnúť o tejto časti žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1. až 6. rade.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

Odvolací súd ešte poukazuje na označenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
v napadnutom rozsudku, ktorým bolo podľa obsahu spisu od začiatku Združenie na ochranu finančného
spotrebiteľa B. zastúpené p. D. S. na základe všeobecného poverenia zo dňa X.X.XXXX (č. l. 77). E-

mailové podanie do spisu z X.X.XXXX bolo podané p. D. S. ako predsedom a štatutárnym zástupcom
Združenia H. sa oplatí - H., C. a s týmto združením súd prvého stupňa ďalej konal vo veci bez toho, aby
si vyjasnil vzťah tohto združenia k Združeniu na ochranu finančného spotrebiteľa B..

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o

trovách tohto odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.